Akcie Posledneho Mesiaca

Kedze sa mi cas v Australii krati, kopu ludi ma vola k nim na veceru, obed, vikend skratka hocico. Chcu so mnou stravit co najviac casu dokym definitivne odidem. Akcie su super, ale smutne zaroven, ked si clovek uvedomi ze niektorych ludi uz nikdy v zivote neuvidi.

U Tonyho

Jedno z milych prekvapeni bolo pozvanie na obed od kolegu z prace. Tony Irving patri medzi mojich najoblubenejsich kolegov, v praci je s nim velka sranda. V case ked som prisiel na oddelenie recruitmentu kde Tony pracuje, logicky sa ma opytal odkial som. Ked som povedal, ze zo Slovenska, vela mu to nehovorilo. Tak som mu vytlacil mapu strednej Europy. V pravom hornom rohu bol malicky kusok Bieloruska, ale kedze to bolo len na okraji, namiesto nazvu krajiny tam bola iba skratka BL. Tony ako velky znalec geografie okamzite identifikoval krajinu ako Bolivia a vzapati oznacil krajinu I (Italy - Taliansko) Indiou. Po obrovskom smiechu vsetkych kolegov som mu musel vysvetlit, ze ani jedna z tych krajin nie je v Europe, co sa mu zjavne az take samozrejme nezdalo. Slovensko si nasledne asocioval ku Nemecku a od tohto momentu mi trvalo peknych par tyzdnov kym som mu natacil do hlavy ze Slovensko nie je Nemecko. Tony z casu na cas na mna vybalil nejaku nemecku vetu co si pamatal este zo svojich skolskych cias a vrcholom vsetkej srandy bolo ak si ma zavolal do vedlajsej miestnosti kde bola kopirka len aby mi mohol precitat strucny navod na pouzitie kopirovacieho stroja v nemcine. Tak ci tak mimo tychto par milych chyb patri Tony medzi ludi co maju na oddeleni najviac vedomosti a kazdy sa na neho obracia ak potrebuje poradit s hocicim co sa prace tyka, kedze Tony pracuje pre vladu uz vyse 20 rokov.



Na obed som bol pozvany ku nemu domov. Tony aj napriek svojmu veku (blizi sa k 50-ke) zije so svojou mamou (ktora ma 80 rokov). Ziju v takej peknej symbioze a Tony sa o nu velmi stara. Az mi bolo trocha luto, ze kvoli mne sa specialne namahali s upratovanim, a nachystanim dobrot na stol. Tony specialne pre mna kupil moje oblubene pivo. Po obedo-vecere sme si zahrali particku biliardu a Tony sa mi nasledne pochvalil svojou novou aparaturou, ked pustil na plne pecky CD Neil Young - jeho oblubeneho interpreta. Ja som mu zas na oplatku pomohol nainstalovat program na napalovanie do pocitaca a ukazal mu ako ho pouzivat. Tony mi ako darcek k vianociam daroval knizku slovnik australskeho slangu za co mu aj touto cestou velmi pekne dakujem.

Jen

Dalsou super akciou bola narodeninova party kolegyne Jen. Jen ma takisto ako ja 24 rokov (teda po oslave ma uz 25, ale ja sa jej v maji opat vyrovnam). Jen zije spolu so svojim manzelom Richardom uz 8 rokov a vyzera ze vychadzaju spolu velmi dobre. Na svojej oslave mala takmer celu rodinu a znamych, spolupracovnikov sme zastupovali ja a dalsi "mladas" Will.



Richard (manzel Jen) hra na bicie a ich rodinny kolega Anthony hra skvele na gitaru. Anthony doniesol svoju BC Rich a Gibson gitaru aj s kombom, plus Richard mal aj akusticku gitaru a plus bicie. Jen sa uci hrat na ustnu harmoniku a kedze sme jej s kolegami kupili sadu perkusii (paliciek, cinelikov, tamburinu atd.) po par drinkoch sme takmer vsetci spolu jamovali bluesove a jazzove veci. Bol to uplne super zazitok hrat na dobrej gitare s kapelou po vyse rok dlhom poste. Jedna z najvydarenejsich party na ktorej som bol, teda aspon poslednu dobu.

Natasha a vecera a la Zimbabwe

Okrem mna je tu v Brisbane na stazi aj Natasha zo Zimbabwe. Jeden vecer som dostal pozvanku prist k jednemu z jej kamaratov na mensiu africku seansu. Natasha navarila tradicne jedlo zo Zimbabwe - hovadzie maso na zelenine so specialnou prilohou nazyvanou sadza co je nieco ako kasa z krupice, akurat nie az taka riedka a v podstate to vyzera ako nasa zemiakova kasa, akurat ze je to z krupice. Myslim, ze rumuni maju nieco podobne a vola sa to "mamaliga", ak ste nahodou niekto jedli.




Jedlo sme jedli tradicnym africkym sposobom, teda rukami. Ono by ste sa cudovali ale celkom mi to islo, dokonca aj africki spolujediaci ma pochvalili, ze jem ako pravy african. Ani som sa velmi nezababral a tak mi chutilo, ze som si nalozil este raz. Urcite skusim od Natashe vymamit recept a pre zaujemcov navarim az dojdem domov.

Finale Extraligy

Asi kazdy kto ma troska lepsie pozna vie, ze mam strasne rad hokej. A ako spravny kosican som si nemohol nechat ujst finale slovenskej extraligy medzi slovanom a kosicami. Kvoli casovemu rozdielu to vychadzalo troska blbo, kedze hokej sa zacinal vzdy o 1 rano Brisbanskeho casu. Ale co verny fanusik pre troska hokeja nespravi no nie?

Hokej sa dal pozerat cez online stream STV. Kvalita obrazu a zvuku bola relativne dobra, i ked sem-tam nam to vypadlo, ale viac-menej to bolo pozeratelne a to je hlavne. Najvacsim prekvapenim ale bolo ze sa mi podarilo presvedcit aj australcanov aby pozerali hokej so mnou. Na hokej sa aj patricne pripravili, napr. Dan si obliekol dres nemeckeho hokejoveho klubu Krefeld Penguins :-) Mimo neustaleho vysvetlovania pravidiel sa mi ich podarilo naucit aj nejake povzbudzovacie pokriky/skladby ktore sice uz asi zabudli. Mam ale video pre zaujemcov ako australcania spievaju SK Slovan .... Bratislava ale to az ked dojdem domov.



Celkovo australcania hokeju ale velmi nerozumeju. Po prvej tretine sa mi zdali byt uz znudeni. Neustale sa stazovali ze nevedia kde je puk a nemaju sajn co sa na lade deje. Celkom som ich chapal, lebo obrazovka notebooku nie je extra velka a ked to clovek pozera z dialky, tak sa niekedy puk strati z dohladu. Ja som ale vzdy vedel odhadnut, kde sa nachadza a tak som ich vedel usmernit. Australcania sa tiez dozadovali bitky na lade, ale som im vysvetlil ze nie sme v NHL a vzhladom na to ze je finale a na typy hracov v oboch muzstvach to asi neprichadza velmi v uvahu. Tak ci tak po poslednom zapase boli trosku sklamany, ze nevyhrali Kosice, ale co uz, hokejovy zivot je uz raz taky.

Fotky

Vsetky fotky zo vsetkych vyssie spomenutych akcii najdete tu

Canberra

Od mojho posledneho vyletu na silvestra do Sydney som posledne takmer 3 mesiace nikam necestoval. Dovodov bolo niekolko, vacsie zmeny, ktore sa udiali ako v praci tak i v osobnom zivote ma v podstate cestovatelsky ochromili. Velkym dielom prispela aj financna situacia, kedze nemalo penazi som minul na nahradu skody za rozbite auto po nehode v Tasmanii, plus naviac som si kupil letenku domov a mal este nejake ine vydavky a teda, som viac menej chcene-nechcene travil cas v Brisbane.

Koncom februara, ked som si kupil letenku a zratal si kolko casu mi ostava, som sa rozhodol vyuzit tento cas naplno a navstivit miesta, ktore som este v Australii nevidel a posunut sa blizsie k cielu navstivit kazdy stat/teritorium Australie. Kedze ale nevmestim do planu Perth, Zapadna Australia asi bude jedine miesto, ktore sa mi nepodari uvidiet (i ked nikdy nehovor nikdy).

Minuly tyzden boli v Australii velkonocne sviatky a pre mna to znamenalo vyhodny cas na cestovanie. Rozhodol som sa preto navstivit zaznavane hlavne mesto Canberru. Australcania ma sice upozornili, ze tam bude chladnejsie, nech si vezmem sveter, ale 20 stupnovy rozdiel som teda necakal. V noci tam bolo iba 8 stupnov a tak som sa aspon trosku citil ako doma.


Canberra je velmi zvlastne hlavne mesto. V case ked sa Australia osamostatnovala od Velkej Britanie a nebola uz viacej koloniou, prebiehalo niekolko rokovani o tom, ktore mesto bude hlavne. Superilo niekolko miest ale do uzsieho finale sa dostalo Sydney a Melbourne. Zhoda ale nenastala ani po niekolkych rokoch a tak sa dospelo k unikatnemu rieseniu, vybudovat uplne nove mesto od zakladov. Vtedajsia vlada vybrala lokalitu v Novom Juznom Walese (cca 300km od Sydney a 600km od Melbourne). Vytvorila tam nove teritorium (ACT - Australian Capital Territory). Nasledne vyhlasila sutaz o naprojektovanie mesta, ktoru vyhral american Walter Burley Griffin'. Ten mal obrovsku zalubu v kruhovych tvaroch a tak je Canberra vyskladana z milionov roznych kruhovych objazdov, vacsich alebo mensich. Niet sa co cudovat ze sa tam da lahko zabludit a stratit, ked mate stale pocit akokeby ste isli dokola. Mesto dokoncili v roku 1913 ale oficialne zacalo fungovat az po 1. svetovej vojne.

Canberra sa teda moze javit ako mesto plne politikov a vladnych uradnikov. Samotne mesto ma uz takmer 350.000 obyvatelov, ale vzhladom na to, ze sa tu nachadza najvacsia australska narodna univerzita, je mesto viac studenskym mestom ako uradnickym. Aspon ja osobne som tu nevidel ziadnych starych ludi a podla turistickeho info centra je vekovy priemer obyvatelov Canberry 32 rokov, pricom ludi v dochodkovom veku je menej ako 1%.

Medzi najvacsie atrakcie mesta patri War Memorial - vojnovy pamatnik postaveny pre australskych vojakov, ktori zomreli v prvej alebo druhej svetovej vojne. Vo vnutri posobi dost depresivne aspon na mna. Australcania to povazuju za ikonu a toto miesto je najnavstevovanejsou atrakciou domaceho turizmu. Okrem pamatnika to sluzi aj ako vojnove muzeum a teda je tam mnoho zaujimavych exponatov. Pre mna osobne to je jedno z najlepsich muzei co som kedy navstivil.



Pri navsteve mesta som samozrejme nemohol vynechat navstevu australskeho parlamentu. V meste su dve budovy parlamentu, stara povodna budova, ktora bola postavena v tom istom case ako mesto a ktora mala sluzit ako docasna, kedze v plane bola vystavba velkej novej budovy parlamentu.



Nova budova sa vsak zacala stavat az v 80-tych rokoch minuleho storocia a bola dokoncena v roku 1988. Mne osobne sa vsak nova budova parlamentu az tak velmi nepaci, a zda sa mi ze ta stara bola lepsia. Prekvapive bolo pre mna aj to, ze podlaha v novom parlamente bola na niektorych miestach z parkiet presne takych ake sme mali na gympli v telocvicni. Ostatne miestnosti tiez neboli nijak uzasne a tak sa sam sebe cudujem ako to ze vystavba stala miliardu dolarov.



Prijemnym prekvapenim v oboch parlamentoch bol ale servis pre turistov. Pri prichode sa Vas ihned niekto ujal a spytal sa kolko mate casu, co vas zaujima, odporucil co vidiet, dal Vam planik budovy a brozurku turistickeho sprievodcu pre samotarov. Ak ste ale chceli sprievodcu, tak kazdu chvilku (cca kazdych 15 minut) bol k dispozicii, clovek ktory Vas budovou previedol, vysvetlil, co je co a ako veci funguju, povedal zopar pikosiek atd. A to vsetko ZADARMO!!! Azda jedinym neprijemnym momentom bolo cakanie v rade na preskenovanie, ci nemate zbrane alebo ine nebezpecne predmety (ako ked idete do lietadla), ale bola to len chvilka a naviac snaha o bezpecnost je vzhladom na charakter miesta vcelku logicka.

Dalsou zaujimavou castou ktoru som navstivil bola cast s ambasadami. V tej casti bola vacsina ambasad statov, ktore maju v Australii zastupenie. Kazda budova ambasady sa snazila vyzerat ako typicke budovy v tej ktorej krajine. Ja som si ich chcel pofotit ale po asi tretej budove mi bolo oznamene, ze je zakazane fotografovat budovy ambasad z bezpecnostnych dovodov a tak som si tie ambasady iba presiel a pozrel a teda sa ospravedlnujem kedze fotodokumentacia nie je k dispozicii.



Ako spravny slovak som chcel vidiet aj slovensku ambasadu, ta ale zial nebola v tej casti, kde vacsina ostatnych ambasad (asi to bolo drahe). V hosteli kde som bol ubytovany mi nasli adresu nasej ambasady a dali mi mapku aj s popisom ako sa tam dostat. Nasa ambasada je ale vyse 12km od centra a ak chcete vyuzit MHD treba prestupovat. Kedze boli sviatky castost spojov bola jeden bus za hodinu. Ked som si uvedomil, ze dostat sa k nasej ambasade a naspat do centra by mi trvalo 4 hodiny, rozhodol som sa na nasu ambasadu vykaslat a ist radsej do ostatnych muzei a galerii.
Canberra je velmi bohata na vsetko co je narodne. Je tu narodne muzeum, narodna galeria, narodna kniznica, narodny najvyssi sud, skratka vsetko narodne. A ja som sa teda rozhodol navstivit co najviac vystav a exhibicii. Pozrel som si aj centrum mesta, ale extra uzasne ma nenadchlo. Viac sa asi oplati oddychovat v blizkosti jazera Burley Griffin' s fontanou Jamesa Cooka co strieka do vysky 90 metrov.



Ako poslednu atrakciu som navstivil Telstra Tower z ktorej je vraj najlepsi vyhlad na Canberru a jej blizke okolie. Nieco ako nasa vyhliadkova veza. Az tam som sa dozvedel, ze hory v pozadi Canberry su Snowy Mountains, t.j. najvyssie pohorie Australie, kde sa nachadza aj najvyssi vrch Mt. Kosciuzsko. Je to jedno z mala miest, kde sa da v Australii v zime lyzovat. Keby som to vedel trocha skor, mozno by som ostal v Canberre o den dlhsie a spravil si tam jednodovy vylet. Mne uz ale v tom case chybalo par hodin do odletu a nechcel som to na poslednu chvilu menit a platit storno letenky.



2 a pol dnovy vylet do Canberry vsak bol zaujimavy, rozhodne som vyuzil cas straveny v tomto meste naplno a tesim sa, ze som mal moznost vidiet toto unikatne hlavne mesto. Viac fotiek z Canberry najdete tu


Moja najoblubenejsia fotka z Canberry - fontanka v centre - nocny zaber

Novinky Posledneho Obdobia

Poslednu dobu sa udialo niekolko veci, ktore by som rad spomenul.

Spolubyvajuci


Dan, Azz, ja a Ryan


Nas dom prechadza niekolkymi personalnymi zmenami. Koncom decembra sa troska necakane od nas odstahoval Azz. Nasli si s priatelkou nove ubytko,sice o dost drahsie a dalej od centra, ale maju tam sukromie. Azzov odchod ma extra velmi nepotesil, lebo patri medzi mojich najlepsich kamaratov tu v Australii, a od odchodu sa v podstate vidame velmi zriedka.

Namiesto Azza sa k nam nastahoval Dimitri, ktory ma rusky povod, v Rusku sa narodil, potom zil par rokov v Afganistane a asi od 7 rokov zije v Australii. Takze je v podstate uz australcan. Dimi je vsak dost rozdielny od Azza a miesto sportovych popoludni alebo veceroch pri simpsonovcoch s pizzou a pivkom, sa Dimi snazi o caste chodenie von, parties, podniky vymetat, balit zenske a pod. skratka velke party zviera. Ja som ale uz z kazdodenneho chodenia do podnikov vyrastol a tak sa az tak nezhodujeme. Vo svojej podstate je ale dobry chlapec a mam ho tiez velmi rad. Akurat sa to na atmosfere nasho domu zmenilo. Dom je akysi prazdnejsi, kedze menej veci robime spolu.


Dan, Dimi, Kylie, Ryan a ja

Najnovsou novinkou ale je, ze Ryan, Jess a James boli z Brisbane vybrani do narodneho AIESECu v Australii a odchadzaju do Sydney. (Vsetkym zvolenym od srdca blahozelam!!!).

A teda nas dom opusta aj Ryan, priblizne o 2 tyzdne. Na rozlucku sme mali na nasom dome jednu z tych divokejsich party. Bolo to poslednu sobotu a po pokece s mojimi rodicmi o stvrtej rano, ked uz boli na party len ti najvernejsi, sme si vychutnali vychod slnka a isli sme spat. Nejakych par fotiek co som spravil najdete tu. Ryan patri taktiez medzi mojich najlepsich kamaratov tu v Australii a teda mi bude velmi chybat. Momentalne neviem kto sa k nam miesto neho nastahuje. Tak ci tak, z povodnej zostavy, co sme spolu byvali cely rok, ostane na konci maja iba Dan. Uvidime ale, ze kto bude novy pristahovalec a ako sa nam bude spolu nazivat.

Pracovne zmeny

Od minuleho pondelka uz nepracujem na recruitment oddeleni pre policiu. V ramci staze som sa presunul na oddelenie HR Consulting, kde mam na starosti projekt eDTM (electronic Desktop Training Manual), co je vlastne projekt zavedenia internetoveho/intranetoveho treningoveho manualu pre zamestnancov. Kedze je to projekt, je to ovela vyzyvavejsie a ovela zaujimavejsie ako kazdodenne ulohy, co som mal na recruitmente.

Na projekte vyuzivam v podstate vsetko co som sa doteraz naucil, projektovy manazment, planovanie, casovy manazment, robim analyzy, kontrolujem manazerov, zadavam im ulohy, delegujem, trenujem ludi, robim prezentacie ... je to zatial asi najlepsia praca co som doteraz robil. Nehovoriac o tom, ze musim v ramci projektu pokryt cele oddelenie ludskych zdrojov a kedze pracujem aj s procesnymi mapami, ziskam know-how z recruitmentu, vzdelavania, payroll, skratka vsetkych oblasti v ramci riadenia ludskych zdrojov. Projekt sa sice podla planu konci mesiac po mojom odchode, ale dovtedy bude hadam vacsina veci dokoncena (teda podla planu, ale vieme ako to chodi v realite ... Luki mieni, iny meni).

Cesta domov

Vacsine citatelov blogu som to uz sice spomenul v maily, ale ak som nahodou na niekoho zabudol, tak to pisem aj na blog.

V piatok som si kupil letenku domov. Vychytil som celkom dobru ponuku a letim s China Airlines. Letenka ma vysla na 1220 dolarov. Z Brisbane odlietam 23 maja (piatok) - co mal by moj posledny den v praci, ale vezmem si dovolenku. Mam medzipristatie v Taipei (Taiwan). Odlet z Taiwanu ale je 24.maja o pol desiatej vecer. Teda budem v Taiwane cakat na let cca den a pol. Letecka spolocnost mi v ramci letenky zabezpecila a zaplatila ubytovanie. Takze super ze si oddychnem od lietania aspon na chvilku a budem si moct pozriet Taiwan.

24.maja o poldesiatej odlietam z taiwanu a prilet do viedne po dalsich 16 hodinach letu je 25.maja o osmej rano. Teraz rozmyslam, ze ako dalej, asi najlepsia moznost by bola ze ma niekto z BA kamaratov vyzdvihne na letisku vo viedni a zoberie do BA. Popripade si vezmem autobus. Lebo z viedne do KE nic neleti. A z BA by som letel zo SkyEurope do KE o piatej vecer z BA, teda dojdem do KE o siestej. BA - KE stoji 1SK plus letiskove poplatky, cize okolo 500Sk, to nebola az taka zla cena, takze uz som to kupil - a cuduj sa svete, pocestujem v tom istom lietadle spolu s Pivet, no neni je to super?

25. maja by som uz teda mohol byt doma v KE, naviac je to nedela, takze to by vyslo uplne perfektne.

TESIM SA UZ DOMOV!!!!

Novi Stazisti alias Zivot Bez Telefonu

Koncom januara a zaciatkom februara dosli do Brisbane dve nove stazistky. Nadia z Brazilie a Hazel z Malajzie. Obe budu pracovat ako auditorky pre queenslandsku vladu. Prvy dojem je celkom dobry, vyzera, ze sa narozdiel od ostatnych stazistov budu troska viac zapajat do akcii. Najma s Nadiou si zatial celkom dobre rozumiem, mame podobne hodnoty a bola to prave ona, ktora navrhla aby sme isli v sobotu na bluesovy festival, co bola jedna z najlepsich akcii co som tu v podstate od zaciatku roku zazil (spolu s koncertom Stinga & The Police). Fotky z festivalu najdete tu



Nove stazistky mali samozrejme uvitaciu party. Ta bola u nas na dome, co v zatial posledne "stastnom" obdobi prislo celkom vhod. Nemal som velmi chut chodit po parties, ale tym ze tato bola u nas na dome, som velmi nemal na vyber. Samotna party bola nakoniec celkom dobra, az do momentu kedy sa uz pekne nacata kamaratka Chloe (z australskeho MC - pozn. pre AIESEC) snazila dovolat Ryanovi z mojho telefonu. Kedze ho kvoli hudbe nepocula, vysla pred dom. A odvtedy som ju uz nevidel. Ona si toho tiez vela nepamatala, ale spomenula si ze nechala telefon na kapote Ryanovho auta, ktore stalo pred nasim domom. Ryan vsak par hodin na to soferoval a ziaden telefon si nevsimol a teda ho pravdepodobne niekam odviezol az kym sa niekde pri nejakej zatacke nezosmykol. A ja som potom stravil cely vikend hladanim telefonu.

Clovek si asi v dnesnej dobe ani neuvedomuje ako je na mobile a informacie v nom zavisly. Kedze party bola v piatok a ja som sa mal v sobotu stretnut so Shaunom a Azzom a ist na kriket, na to ist na oslavu 21 narodenin Mattovi a nakoniec sa spojit s dalsou oslavenkynou Eloise. Nic nebolo presne dane. Miesto, cas, skratka vsetko sa malo dat vediet poslanou sms. Vzhladom na to, ze som nemal telefon, ziadna sms mi nedosla. Najhorsie na tom bolo to, ze sa mi ti ludia nemohli ani dovolat. Ja z hlavy neviem cislo na nikoho v australii (ledva si pamatam to svoje), a ked nemate po ruke ani spolubyvajucich, citite sa dost bezradne. Aspon ja som sa tak citil. Ked som si v tom momente uvedomil, ze ak som stratil telefon, ze sa mi nedovola ani imigracny urad, ktory sa mi mal v pondelok ozvat ohladne viz, ani opravovna fotakov, kde som dal opravit ten svoj fotak, ze nebudem moct pouzivat internet banking bez povinneho bezpecnostneho sms kodu a teda nebudem moct narabat so svojim peniazmi (ibaze by som manualne chodil do banky), ze polku kontaktov v telefone uz neziskam naspat lebo na tych ludi nemam email, ze ma novy telefon vyjde draho a ze sa ho neoplati kupovat len na tri mesiace atd. Vsetko sa mi hemzilo hlavou, ze co vsetko vlastne budem musiet vybavit kvoli jednej stupidnej strate telefonu. Chloe sa sice tvarila ze ju to mrzi, ale v podstate si mysli, ze mi telefon vratila lebo ho nechala pred nasim domom, co je nie celkom to co chapem pod vratenim telefonu ja (kedze sa mi telefon nedostal do ruk). Nastastie pre mna ale v tu sobotu Shaun zavolal na pevnu linku u nas doma a sme sa nakoniec stretli a kedze Shaun bol pozvany aj na party k Eloise, tak som poriesil aspon 2 veci z planovanych 3.

Nedela bez telefonu nebola o nic lepsia a padli mi viac menej vsetky plany, kedze sa so mnou nikto nevedel spojit ako ani ja som sa s nikym nevedel spojit. Uz horsia vec co sa mohla stat je ze by mi odisiel notebook, lebo tam mam 99% veci. To sa nastastie nestalo a dokonca sa v nedelu vecer objavila vo dverach prekvapujuco Jen, ktora mi doniesla naspat telefon. Vraj jej zavolal nejaky neznamy chlapik co byval nedaleko, ze nasiel na chodniku telefon a jej volal ako na posledne volane cislo. Takze sa mi telefon dostal domov v celkom zaujimavom stave.



Telefon je kvazi funkcny, sem-tam vypadne ale som rad ze mam aspon nieco. Novy by sa mi na taku kratku dobu neoplatil, najma ked na slovensku mam svoj telefon, a dva by mi boli zbytocne. Teraz nastastie treba vymenit len baterku a kupit si novy kryt, co bude trvat asi tyzden, lebo na moj typ telefonu sa to momentalne neda zohnat a musia to objednat. Co uz ... nehody sa stavaju.

Valentine's Day alias Love Of My Life

Love of my life you've hurt me
You've broken my heart and now you leave me
Love of my life can't you see
Bring it back bring it back
Don't take it away from me
Because you don't know
What it means to me

Love of my life don't leave me
You've stolen my love you now desert me
Love of my life can't you see
Bring it back bring it back
Don't take it away from me
Because you don't know
What it means to me

You will remember
When this is blown over
And everything's all by the way
When I grow older
I will be there at your side to remind you
How I still love you I still love you

Back hurry back
Please bring it back home to me
Because you don't know
What it means to me
Love of my life
Love of my life
Yeah

Shank Challenge

V piatok som bol pozvany na oslavu Azzovych narodenin. Azz sa rozhodol urobit oslavu svojich 24-tych narodenin v okruhu najblizsich priatelov a tak sme boli pozvany ja, Shaun a jeho priatelka Caitlin, Jess a jej priatel Jake a kolegovia Matt a Laura. Ako miesto oslavy vybral Azz SSS BBQ Barn Steakhouse, co ma celkom potesilo, lebo steak som si uz dlhsie nedal. Nakoniec som si to nedal tak ci tak, lebo Azz nas vsetkych prehovoril, nech skusime Shank Challenge.

Co je vlastne Shank Challenge? Slovo shank v anglictine znamena holennu kost, a slovo challenge je vyzva. Teda som si myslel, ze to bude vyzva zjest celu holennu kost. Nebolo to take jednoduche. Cela vyzva spocivala v zjedeni:

1. entree - predjedlo (v nasom pripade bravcove rebierka)



2. Beef Shank - hlavne jedlo - teda cela holenna kost hovadzieho masa o vahe 2,5kg s hranolkami a salatom.



3. Dezert - par kopcekov zmrzliny a k tomu este mensi kolac.



Oci som mal sice velke a som si povedal, ze ja ako milovnik masa predsa tolko masa v pohode zjem. No nebolo to take jednoduche. Bolo to toho celkom dost, naviac este chut toho masa - cim viac som zjedol, tym nevyraznejsia chut. Bohuzial po zjedeni asi 2 kil, som uz viac nevladal a tak som tu vyzvu nepokoril. Jediny komu sa to podarilo bol Azz, ktory ako odmenu dostal klobuk a zapisal sa do zoznamu tych co tu vyzvu pokorili.



Oslava nakoniec ale dopadla celkom dobre, kazdy sa zabavil, i ked ma neskor v ten vecer ako aj cely nasledujuci den riadne bolelo brucho a teda nikomu taketo prezieranie sa neodporucam. Viac fotiek z tejto akcie najdete tu

Recept

Ked uz hovorime o jedle, pre ludi co chcu vyskusat nieco nove, tu mam recept od kolegu z financneho oddelenia. Slovenska verzia je pod anglickou.

Anglicka verzia

A new recipe from Kamran Gondal, Accounts Receivable.

Chicken Marsala
Ingredients:
1 kg chicken breast boneless (cut thin pieces)
1 onion (chopped)
2 green chillies (chopped)
2 tomatoes (chopped)
1 capsicum (chopped)
1 clove garlic (crushed)
fresh ginger (chopped)
¼ teaspoon red chilli powder
½ cup chicken stock
salt according to taste
2 tablespoons vegetable oil

Heat the oil in a frying pan and put the onion, green chilli, capsicum, garlic and ginger and cook them for at least 5 minutes and then add the tomatoes and cook until turns in to a past, add the chilli powder and salt and leave for 2 minutes and then add the chicken and leave for 3-5 minutes and then add ½ cup water and ½ cup chicken stock and let it cook until the chicken is cooked.

If you don't want it spicy don't put any green chillies and if any one don't like the spicy food and you realised after cooking, Take one cup of full cream milk, add 1 tablespoon honey in the milk, add it in the spicy curry and cook it on low heat for ½ hour.

Slovenska verzia

Novy recept od Kamrana Gondala, Oddelenie pohladavok, Financne oddelenie.

Kuracie maso na styl Marsala

Prisady:
1 kg vykostene kuracie prsia (nakrajat na tenke kusky)
1 cibula (pokrajana)
2 zelene chilli papricky (pokrajane)
2 paradajky (pokrajane)
1 paprika (pokrajana)
1 strucik cesnaku (pretlaceny)
cerstvy zazvor (nakrajany)
¼ cajovej lyzicky cerveneho chilli korenia (v prasku)
½ pohara kuracieho vyvaru (alebo bujon)
sol podla chuti
2 polievkove lyzice oleja

Olej nahrejeme v panvici a pridame cibulu, zelene chilli papricky, papriku, cesnak a zazvor a nechame povarit najmenej 5 minut a potom pridame paradajky a varime dokial nam zmes nestuhne, pridame cerevene chilli korenie a sol a nechame povarit 2 minuty a potom pridame kuracie maso a nechame povarit cca 3-5 minut a potom pridame ½ pohara vody a ½ pohara kuracieho vyvaru (alebo bujon) a nechame povarit az dokym nie je kuracie maso uvarene.

Ak nechcete aby to bolo stiplave, nepridavajte ziadne chili papricky a ak niekto nema rad stiplave jedlo a vy to zistite az po uvareni, vezmite pohar plnotucneho mlieka, pridajte 1 polievkovu lyzicu medu do mlieka, pridajte tu zmes do stiplavej omacky a povarte na slabom ohni ½ hodiny.

Dobru chut!

Midnight Oil

K predchadzajucemu prispevku sa chcem ospravedlnit, pri pisani mi akosi vypadlo spomenut kapelu Midnight Oil. V Australii patria Midnight Oil medzi legendy podobne ako AC/DC. Pre Australcanov ma ale tato punk-rockova kapela dost politicky podton a teda nazory na tuto kapelu sa v Australii lisia, v zavislosti od toho ktory smer ten ktory australcan podporuje. Totizto spevak kapely Midnight Oil Peter Garett sa po rozpade kapely dal na politiku a zastupuje lavicovu "Labour party" (stranu robotnikov). Po volbach v roku 2007, ked sa lavica dostala v Australii k moci sa dokonca stal ministrom pre Environment, Heritage and Arts (zivotne prostredie, kulturne dedicstvo a umenie).

Midnight Oil - Beds Are Burning