streda 31. januára 2007

Doprava

Australia je strasne velka krajina. Rozloha je 7.682.300 km² co je cca 150 krat viac ako rozloha slovenska. Samotni australcania maju preto uplne odlisne vnimanie toho co je daleko a co blizko.

medzimestska doprava

Najcastejsim sposobom prepravy medzi australskymi mestami je letecka doprava. Je tu velmi rozvinuta letecka siet a pomaly kazde mesto nad 100.000 obyvatelov tu ma letisko. Lokalne lety su tu relativne caste a nastastie aj relativne lacne. Let z Brisbane do Sydney trva asi hodinku a vyjde okolo 90 AUD (vzdialenost medzi Brisbane a Sydney je nieco malo cez 1000 km). Let z Brisbane do Perthu (na opacny koniec australie) trva 6 hodin a vyjde okolo 400 AUD. Obe lety su spiatocne.

Okrem lietadiel tu funguju aj vlaky a autobusy. Ale v minimalnej miere. Ceny su totiz porovnatelne s leteckou dopravou a kto sa bude trepat 20 hodin autobusom v 30 stupnovych teplotach, ked moze ist za rovnaku cenu hodinku lietadlom.

Funguje tu aj lodna doprava - najma z juzneho pobrezia do Tasmanie, ktora je tiez sucastou australie.

Na kratke vzdialenosti (do 1000 km) sa tu jazdi aj autom. Podobne ako ine krajiny Commonwealthu, aj tu sa jazdi na lavej strane, sofer sedi na pravej strane a celkovo mi to sposobuje chaos v orientacii pri prechode cez cestu. Najma stvorprudovky oboma smermi :-). Aut je tu dostatok. Ak si dobre pamatam Carmen mi vravela, ze statisticky to vychadza 3 auta na 4-clennu rodinu. Najcastejsie tu vidno azijske znacky (toyota, mitsubishi a pod.) a americke znacky (najma Ford). Skodovku som tu nikde nevidel.

Ani trabant som nevidel.
(trabant nie je auto, trabant je trabant - preto osobitny odstavec)

Co sa samotneho jazdenia tyka, vodicak tu dostanete v 16tich, ale medzi 16 a 18 rokmi musite jazdit v sprievode dospelej osoby. Od 18 je to uz v pohode. Jazdit mozete maximalne 100 (niektore rovne useky dialnice umoznuju vynimku az 110), v meste je zvycajne 50-ka, na hlavnych mestskych 3 a viac prudovych tahoch mozete jazdit 80. Znacenie dopravy je tu celkom dobre a pokial viete kam chcete ist, tak sa nemozete zamotat (no teda - viac menej by ste sa nemali). Pred jazdou si mozete dat maximalne 1 pivo, kedze povoleny limit tu je 0.05 promile ak mate nad 18 rokov. ked mate menej nesmiete pozivat ziadne alkoholicke napoje.
Celkovo su australski vodici velmi disciplinovani a jazdia podla pravidiel. V noci na prazdnej krizovatke zastavia na cervenu a stoja tam aj 5 minut kym nie je zelena. To by sa na Slovensku urcite nestalo.

Mestska doprava

Mestska doprava v Brisbane pozostava z 3 druhov dopravy.
1. CityCat - lodna doprava
2. CityRail - zeleznicna doprava
3. CityBus - autobusova doprava

CityCat je vlastne riecna doprava po rieke Brisbane. je to najkrajsi sposob dopravy, mate krasny vyhlad na rozne miesta, a vo vacsine pripadov je to aj relativne najrychlejsi sposob dopravy, kedze to nema krizovatky. Velkou vyhodou byva aj to, ze to trva minutu dostat sa z jednej strany rieky na druhu, zatialco ist autobusom naokolo cez nejaky most moze trvat ovela dlhsie.
CityRail je asi najrozsiahlejsia doprava v Brisbane, v zmysle vzdialenosti, ktore pokryva. Aj ked je to oficialne vlakova doprava, je to v podstate nieco ako metro, akurat ze to nejde pod zemou. Pokial sa chcete niekam dostat na velke vzdialenosti, toto je najvyhodnejsi sposob prepravy.
CityBus je siet MHD autobusov ako ich pozname zo slovenska. Pokryvaju vsak len prvych 6 zon a teda pokial byvate dalej mate smolu. V meste dokonca funguju aj nocne autobusy, takze z tohto hladiska vladne spokojnost.

Samotna mestska doprava je koordinovana celkom dobre. Existuje podrobny casovy harmonogram, citycat chodi priblizne kazdu polhodinu, vlaky a autobusy tiez, ale v spicke chodia aj kazdych 10 minut. Horsie je to uz s rozpisom zastavok a teda vacsinou sa dozviete len nazvy sidlisk, a mozete dufat ze to stoji niekde blizko Vas. Vacsina domacich tu ale uz vie, ktore busy chodia ich smerom, takze je to viac-menej v pohode. Listok sa kupuje u vodica vo vsetkych typoch dopravy a jeho cena zavisi od poctu pasiem cez ktore idete. Celodenny listok stoji rovnaku sumu ako jedna cesta tam a spat, takze to je v pohode. Jedna cesta ma vo vseobecnosti platnost 2 hodiny a je plne prestupova, t.j. mozete menit autobusy kolko chcete. Na urcitych miestach si viete zakupit aj celotyzdenny, dvojtyzdenny, mesacny atd. listok. Ja si kupujem mesacny listok na 2 pasma, ktory ma stoji cca 80 AUD. Jedna jednosmerna cesta na dve pasma stoji 2.60, spiatocna 5.20

A este jedna vec. Nemile prekvapenie nastane, ked sa ocitnete na menej frekventovanej zastavke sam, pretoze vtedy nezastavi nic. Teda aspon som si to myslel, ale potom som zistil, ze vsetky zastavky su tu na znamenie, t.j. musite na vodica zakyvat aby Vam zastal. Poviem Vam trvalo mi to hodinu a pol kym som na to prisiel, aj to len vdaka tomu, ze som dobehol az na krizovatku a spytal sa vodica preco mi nezastal. Nastastie to uz teraz viem, i ked zastavky kde vacsinou nastupujem a vystupujem su velmi frekventovane.

Z hladiska chodcov je to rovnake ako u nas, az na to, ze v centre mesta na niektorych krizovatkach kvoli urychleniu dopravy, mozte ist aj krizom cez krizovatku a v podstate sa na jeden krat dostat na ktorukolvek stranu krizovatky.

Jedlo

Jednou vetou by sa dalo zhrnut asi to, ze australske jedlo v podstate neexistuje. nemaju nic, co by ste nenasli aj niekde inde.

Australcania su oficialne druha "najtucnejsia" krajina na svete. Na plazi to tak sice nevyzera, ale staci prist do roboty, do obchodu, vecer do baru a clovek si hned uvedomi, ze ta statistika az tak velmi neklame. Snaha skoncovat s tymto stavom zacina a aj konci napismi na kazdom produkte, najcastejsie je to "fat free product" (bez tuku). Jedli ste uz niekedy fat free slaninu? Alebo si viete predstavit fat free maslo? Je zaujimave, ze to este nikomu nenapadlo, ze niektore produkty jednoducho tuky obsahovat musia. Tak ci tak vsetko tu chuti inak, australska sunka nie je slovenska sunka, australske zemiaky nie su slovenske zemiaky a tak si zvykam na nove - pre mna nie velmi vyrazne chute. Asi jedine co mi tu chuti viac ako na slovensku su mliecne vyrobky, maju tu hlavne super maslo a vynikajuce syry.

Ranajky

Australske ranajky su dennodenne rovnake. Respektive obmena jedla je velmi zriedkava. Bezni ludia maju stale toastovy chlieb s nejakou natierkou, ti co chcu zit zdravsie jedia ovsene vlocky s mliekom. Vonku sa da v ramci breakfast menu este kupit ham and eggs (sunka s vajcom), bacon and eggs (slanina s vajcom) alebo len scrumbbled eggs (prazenica). To su viac menej vsetky ranajkove moznosti. Jest normalny chlieb so sunkou je zvlastne. Dalo by sa to este akceptovat, pokial hodite chlieb do toastovaca, ale inak ... pokrutia hlavou a that's it.

Obed

V Brisbane sa mi este nepodarilo najst restauraciu taku aku ju chapeme my v nasom ponimani. Ludia tu chodia na obed do tzv. Food Court a vyzera to presne tak ako na slovensku vo velkych hypermarketoch. Plastove taniere, plastovy pribor a pod.
Obsah Food Court by sa dal zhrnut do 3 oblasti:
- Fast Food
- Sea Food
- Asian Food

Fast Foody su tu velmi oblubene "europskymi" australcanmi. Viac menej tu nechybaju Kebap shopy, McDonald, KFC, Burger King, Red Rooster, Hungry Jack a ine tymto podobne "restiky". Sea Food miesta predavaju rozne morske pochutky od vymyslu sveta, australia je velmi bohata na morske produkty a tak tu je spusta ustric, morskych slimakov, krabie klepietka, vyprazany zraloci rezen a pod. Zatial som este neskusal vela tychto jedal, ale pracujem na tom. Asian Food restiky su podobne tym nasim cinskym restikam, s podobnym menu, kurca s kari ryzou a podobne. Su tu aj specialne japonske restiky (Sushi & Juice), kde predavaju japonske jedlo. Vyber je relativne siroky co do poctu restik, ale dost obmedzeny co do typu jedal. O polievke tu ani nechyruju. Teda myslim, ze som videl nejaku v potravinach v konzerve, ale nie som si isty.

Vecera

Moznosti su viac menej rovnake ako pri obede, akurat ze sa sem-tam pre zmenu objedna pizza, popripade sa ide do Subways na bagetu. Tie bagety v Subways su ale celkom dobre, kupite si zaklad (napr. pecivo s kuracim masom) a potom si zadarmo vyberate akekolvek prilohy (a vyber je dost siroky). Nesmie chybat nejaka omacka - velmi oblubena je BBQ Sauce alebo Gravy.

Nakupne centra vs. jedlo von v pube

Nie je tu ziadne Tesco, ziaden Carrefour, Hypernova, nic z toho co mame na Slovensku. Najvacsie supermarkety su tu Coles a Woolworth. Potraviny byvaju sucastou velkych niekolkoposchodovych nakupnych centier, t.j. okrem potravin sa tam daju nakupovat pdoobne veci ako u nas v hypermarketoch, t.j. saty, obuv, je tam lekaren, kniznica a napriklad sucastou kazdeho vacsieho nakupneho centra je aj zeleznicna stanica. Cenove rozdiely medzi potravinami a jedlom v meste su priblizne v pomere 1:1,5 co je relativne fajn. Cez obed sa da najest najlecnejsie za 4,5 AUD a maximum co mozete zaplatit je 10 AUD. Vela ludi tu jedava von, lebo su prilis lenivi varit. Samotne obchody su otvorene od osmej rana do siestej vecer (niektore az do osmej), ale ak si nestihnete kupit nic do osmej, nikde v brisbane uz nic nekupite. Asi aj preto jedavaju australcania v puboch alebo si objednavaju jedlo cez donaskovu sluzbu.

Zaujimavosti

Zhoda slovenskeho McDonaldu a australskeho McDonaldu sa konci pri kole, hranolkach a Big Macu. Zbytok su uplne haluzne produkty a kombinacie, napr. McOz je hovadzi platok so syrom cibulou hlavkovym salatom, cviklou a horcicou.

Ked si tu kupujete hocikde hocijaky hamburger, kebap alebo hocico ine, vsade davaju cviklu. V McDonalde mas platok masa a rovnaky velky okruhly platok cvikle.
Su posadnuty cviklou a pchaju ju aj tam, kde netreba. Napr. na hawai pizzu.

Velmi oblubenou pochutinou je tu crisps with gravy alebo crisps with tomato sauce. Crisps su nase chipsy a to jedia s gravy omackou alebo kecupom. Oni ale nevedia co je kecup (ketchup), oni to volaju paradajkova omacka (tomato sauce).

V potravinach sa neda kupit ziaden alkohol. Na predaj alkoholu su tu specialne obchody (1st choice), ktore su regulovane vladou. Na druhej strane ale vyber alkoholu je tu obrovsky. nevidel som nic slovenske za to tu maju staropramen, kozel a plzen :-))))