Asi najvacsim highlightom bol logicky silvestrovsky ohnostroj. My sme si so stazistami chceli zabezpecit najlepsie miesto a tak sme v rade na vstup do botanickej zahrady stali uz od deviatej rano. Botanicka zahrada je povazovana za najlepsiu lokalitu, pretoze z nej je vidiet na vsetky styri casti mesta kde bol ohnostroj. Napravo od rieky, na Harbour Bridgem vzadu v Darling Harbour a vlavo na strechach najvyssich mrakodrapov. Na to aby ste to ale mohli vidiet si treba odsediet cely den na tom Vasom fleku, aby Vam ho nikto neobsadil. Co nie je vzdy taka lahoda ako sa zda. Silvestrovsky den bolo vraj iba 30 stupnov ale ja som mal pocit ako keby bolo aspon 40. Samotny ohnostroj ale stal za to. Cely sa mi podarilo natocit (teda okrem prvych dvoch sekund), kvoli limitu som ho ale musel rozdelit na dva casti. Prajem prijemny zazitok sledovania ohnostroja a vychutnavania si silvestrovskej oslavy v Sydney.
prva cast
druha cast
streda 2. januára 2008
Blue Mountains
Stvrty den v Sydney som navstivil zname Blue Mountains. Isiel som sam, kedze Jakub s ostatnymi isli uz den predtym. Blue Mountains su nadherne hory asi 2,5 hodiny od Sydney. Katoomba - male mestecko a turisticke centrum - ma privitalo typickym turistickym vydieracstvom. Kedze na mape vyzeralo byt vsetko daleko, rozhodol som sa vyuzit tzv. Hop on hop off bus, t.j. autobus na ktory ked si kupite listok mozete kedykolvek nastupit a vytupit podla toho ako sa Vam chce a sami teda vidiet miesta ktore Vas zaujimaju. Tento autobus ma vsak stal viac ako samotny listok na vlak do Blue Mountains, nehovoriac o tom, ze ten okruh, ktory ten autobus robil boli vsetko vzdialenosti ktore sa dali prejst peso. No nic no vysokohorske prirazky a zdieranie penazi od turistov zial funguje aj v Australii.
Ja som sa rozhodol zviest na okraj k miestu zvanom Scenic World, kde som sa zviezol najstrmsou zeleznicou na svete dolu do udolia. Tam som si presiel nejaky ten kus spodom a nasledne sa vyviezol lanovkou naspat hore. Hore som nasledne presiel horny okruh s vyhladom na hory. Okrem peknych miest s vyhladom a niekolkych vodopadov som samozrejme navstivil aj najslavnejsiu cast Blue Mountains, miesto s nazvom Three Sisters (Tri Sestry), ktore ale bolo tiez preludnene a trvalo mi polhodinu skoordinovat ludi tak, aby som sa vobec s tymi tromi sestrami mohol odfotit.
Ku koncu dna som bol po tolkom chodeni uz dost unaveny a tak mi dobre padol 8 hodinovy spanok po navrate spat - asi najdlhsi spanok v tom tyzdni.
Fotky z Blue Mountains najdete tu
Ja som sa rozhodol zviest na okraj k miestu zvanom Scenic World, kde som sa zviezol najstrmsou zeleznicou na svete dolu do udolia. Tam som si presiel nejaky ten kus spodom a nasledne sa vyviezol lanovkou naspat hore. Hore som nasledne presiel horny okruh s vyhladom na hory. Okrem peknych miest s vyhladom a niekolkych vodopadov som samozrejme navstivil aj najslavnejsiu cast Blue Mountains, miesto s nazvom Three Sisters (Tri Sestry), ktore ale bolo tiez preludnene a trvalo mi polhodinu skoordinovat ludi tak, aby som sa vobec s tymi tromi sestrami mohol odfotit.
Ku koncu dna som bol po tolkom chodeni uz dost unaveny a tak mi dobre padol 8 hodinovy spanok po navrate spat - asi najdlhsi spanok v tom tyzdni.
Fotky z Blue Mountains najdete tu
Opat v Sydney
V obdobi medzi sviatkami sme mali z roboty povinne volno a tak som mal tyzden volna. Prve dva dni som sice stravil u Dana pocas vianoc, ale na zvysok nutenej dovolenky som sa rozhodol ist do Sydney. V Sydney som uz sice bol v juli, ale vtedy som akurat vymakol otrasne pocasie, silne dazde, zimu, skratka som si to velmi vtedy neuzil. Kedze teraz v Australii vrcholi leto dufal som, ze to bude teraz v Sydney lepsie ako naposledy.
Letenky som mal kupene pol roka vopred aby boli co najlacnejsie a poviem pravdu, ze ked som pozrel ceny leteniek tyzden pred prichodom do Sydney, tak som usetril peknych par stoviek dolarov. Let do Sydney bol kupodivu celkom fajn a to aj napriek tomu ze som tahal 36 hodin bez spanku, kvoli narodeninovej party kamaratky Aleks na nasom dome. Ubytko som mal u Nasibiho z Kene ako posledne, akurat ze tentokrat mi Nasibi naviac este vybavil odvoz z letiska, aby ma nevysiel draho taxik. Kedze po prichode k nemu domov zacalo prsat, rozhodol som sa to vyuzit a nachvilku si zdriemnut. Po asi 3 hodinkach spanku, ked som sa zobudil sa celkom pekne vycasilo a tak som vyrazil do mesta urobit zopar fotiek a kratkych videi.
Video 1
Video 2
Den 2
Druhy den som mal na plane sa stretnut s Jakubom z Ceska, ktory je na stazi cez AIESEC v Melbourne. Tiez bol v tom case v Sydney a na plane sme mali navstivit olympijsku dedinku a nasledne sa vyvalit na slavnej plazi Bondi Beach.
Olympijska dedinka bola dost rozlahla a ako Jakub vhodne vystihol, vyzeralo to ako mesto duchov. Az na par desiatok turistov, ktori sa v tom rozlahlom areali stratili tam nebol takmer nikto. Je to celkom pochopitelne, kedze dnes sa v samotnom areali vyuzivaju uz iba niektore sportove haly. My sme presli len cast arealu, kedze chodzou prejst cely areal by nam trvalo strasne dlho a pozicanie bicyklov padlo, kedze mi lekari odporucili po tej nehode este oddychovat a organizmus nezatazovat.
Bondi Beach kam sme isli po olympijskej dedinke je jedna z najslavnejsich plazi v Australii. Po prichode na miesto to tak aj vyzeralo, po surfers paradise na gold coaste asi druha najludnatejsia plaz co som v Australii videl. Vo vode to bola tiez hlava na hlave a tak mna osobne tato plaz az tak velmi nenadchla. Ale v ten den to padlo naozaj dobre sa ist troska schladit do oceanu a vyvalit sa na piesocnatej plazi.
PO samotnej plazi sme s Jakubom este zasli do Ceskoslovenskej restauracie Praha. Je to druha (a asi aj posledna o ktorej viem) restauracia s ceskoslovenskym menu v Sydney. Jedlo bolo naozaj vynikajuce a mne osobne vyborne padli capovane Krusovice. Po case sa k nam pridal Nasibi aj ostatni stazisti a Jakubovi kamarati a tak sa nas po case nazbieralo niekolko. Samozrejme padlo par poldeci slivky, ja som mal este predtym ako aperitiv fernet a kedze som naspat domov s Nasibim prisiel o stvrtej rano, tak si asi viete predstavit ako to dopadlo. Dalsi den (treti den v Sydney) som teda takmer cely prespal a daval sa dokopy, aby som na dalsi den mohol vidiet Blue Mountains.
Fotky zo Sydney si mozete pozriet tu
Letenky som mal kupene pol roka vopred aby boli co najlacnejsie a poviem pravdu, ze ked som pozrel ceny leteniek tyzden pred prichodom do Sydney, tak som usetril peknych par stoviek dolarov. Let do Sydney bol kupodivu celkom fajn a to aj napriek tomu ze som tahal 36 hodin bez spanku, kvoli narodeninovej party kamaratky Aleks na nasom dome. Ubytko som mal u Nasibiho z Kene ako posledne, akurat ze tentokrat mi Nasibi naviac este vybavil odvoz z letiska, aby ma nevysiel draho taxik. Kedze po prichode k nemu domov zacalo prsat, rozhodol som sa to vyuzit a nachvilku si zdriemnut. Po asi 3 hodinkach spanku, ked som sa zobudil sa celkom pekne vycasilo a tak som vyrazil do mesta urobit zopar fotiek a kratkych videi.
Video 1
Video 2
Den 2
Druhy den som mal na plane sa stretnut s Jakubom z Ceska, ktory je na stazi cez AIESEC v Melbourne. Tiez bol v tom case v Sydney a na plane sme mali navstivit olympijsku dedinku a nasledne sa vyvalit na slavnej plazi Bondi Beach.
Olympijska dedinka bola dost rozlahla a ako Jakub vhodne vystihol, vyzeralo to ako mesto duchov. Az na par desiatok turistov, ktori sa v tom rozlahlom areali stratili tam nebol takmer nikto. Je to celkom pochopitelne, kedze dnes sa v samotnom areali vyuzivaju uz iba niektore sportove haly. My sme presli len cast arealu, kedze chodzou prejst cely areal by nam trvalo strasne dlho a pozicanie bicyklov padlo, kedze mi lekari odporucili po tej nehode este oddychovat a organizmus nezatazovat.
Bondi Beach kam sme isli po olympijskej dedinke je jedna z najslavnejsich plazi v Australii. Po prichode na miesto to tak aj vyzeralo, po surfers paradise na gold coaste asi druha najludnatejsia plaz co som v Australii videl. Vo vode to bola tiez hlava na hlave a tak mna osobne tato plaz az tak velmi nenadchla. Ale v ten den to padlo naozaj dobre sa ist troska schladit do oceanu a vyvalit sa na piesocnatej plazi.
PO samotnej plazi sme s Jakubom este zasli do Ceskoslovenskej restauracie Praha. Je to druha (a asi aj posledna o ktorej viem) restauracia s ceskoslovenskym menu v Sydney. Jedlo bolo naozaj vynikajuce a mne osobne vyborne padli capovane Krusovice. Po case sa k nam pridal Nasibi aj ostatni stazisti a Jakubovi kamarati a tak sa nas po case nazbieralo niekolko. Samozrejme padlo par poldeci slivky, ja som mal este predtym ako aperitiv fernet a kedze som naspat domov s Nasibim prisiel o stvrtej rano, tak si asi viete predstavit ako to dopadlo. Dalsi den (treti den v Sydney) som teda takmer cely prespal a daval sa dokopy, aby som na dalsi den mohol vidiet Blue Mountains.
Fotky zo Sydney si mozete pozriet tu
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
