Novinky Posledneho Obdobia

Poslednu dobu sa udialo niekolko veci, ktore by som rad spomenul.

Spolubyvajuci


Dan, Azz, ja a Ryan


Nas dom prechadza niekolkymi personalnymi zmenami. Koncom decembra sa troska necakane od nas odstahoval Azz. Nasli si s priatelkou nove ubytko,sice o dost drahsie a dalej od centra, ale maju tam sukromie. Azzov odchod ma extra velmi nepotesil, lebo patri medzi mojich najlepsich kamaratov tu v Australii, a od odchodu sa v podstate vidame velmi zriedka.

Namiesto Azza sa k nam nastahoval Dimitri, ktory ma rusky povod, v Rusku sa narodil, potom zil par rokov v Afganistane a asi od 7 rokov zije v Australii. Takze je v podstate uz australcan. Dimi je vsak dost rozdielny od Azza a miesto sportovych popoludni alebo veceroch pri simpsonovcoch s pizzou a pivkom, sa Dimi snazi o caste chodenie von, parties, podniky vymetat, balit zenske a pod. skratka velke party zviera. Ja som ale uz z kazdodenneho chodenia do podnikov vyrastol a tak sa az tak nezhodujeme. Vo svojej podstate je ale dobry chlapec a mam ho tiez velmi rad. Akurat sa to na atmosfere nasho domu zmenilo. Dom je akysi prazdnejsi, kedze menej veci robime spolu.


Dan, Dimi, Kylie, Ryan a ja

Najnovsou novinkou ale je, ze Ryan, Jess a James boli z Brisbane vybrani do narodneho AIESECu v Australii a odchadzaju do Sydney. (Vsetkym zvolenym od srdca blahozelam!!!).

A teda nas dom opusta aj Ryan, priblizne o 2 tyzdne. Na rozlucku sme mali na nasom dome jednu z tych divokejsich party. Bolo to poslednu sobotu a po pokece s mojimi rodicmi o stvrtej rano, ked uz boli na party len ti najvernejsi, sme si vychutnali vychod slnka a isli sme spat. Nejakych par fotiek co som spravil najdete tu. Ryan patri taktiez medzi mojich najlepsich kamaratov tu v Australii a teda mi bude velmi chybat. Momentalne neviem kto sa k nam miesto neho nastahuje. Tak ci tak, z povodnej zostavy, co sme spolu byvali cely rok, ostane na konci maja iba Dan. Uvidime ale, ze kto bude novy pristahovalec a ako sa nam bude spolu nazivat.

Pracovne zmeny

Od minuleho pondelka uz nepracujem na recruitment oddeleni pre policiu. V ramci staze som sa presunul na oddelenie HR Consulting, kde mam na starosti projekt eDTM (electronic Desktop Training Manual), co je vlastne projekt zavedenia internetoveho/intranetoveho treningoveho manualu pre zamestnancov. Kedze je to projekt, je to ovela vyzyvavejsie a ovela zaujimavejsie ako kazdodenne ulohy, co som mal na recruitmente.

Na projekte vyuzivam v podstate vsetko co som sa doteraz naucil, projektovy manazment, planovanie, casovy manazment, robim analyzy, kontrolujem manazerov, zadavam im ulohy, delegujem, trenujem ludi, robim prezentacie ... je to zatial asi najlepsia praca co som doteraz robil. Nehovoriac o tom, ze musim v ramci projektu pokryt cele oddelenie ludskych zdrojov a kedze pracujem aj s procesnymi mapami, ziskam know-how z recruitmentu, vzdelavania, payroll, skratka vsetkych oblasti v ramci riadenia ludskych zdrojov. Projekt sa sice podla planu konci mesiac po mojom odchode, ale dovtedy bude hadam vacsina veci dokoncena (teda podla planu, ale vieme ako to chodi v realite ... Luki mieni, iny meni).

Cesta domov

Vacsine citatelov blogu som to uz sice spomenul v maily, ale ak som nahodou na niekoho zabudol, tak to pisem aj na blog.

V piatok som si kupil letenku domov. Vychytil som celkom dobru ponuku a letim s China Airlines. Letenka ma vysla na 1220 dolarov. Z Brisbane odlietam 23 maja (piatok) - co mal by moj posledny den v praci, ale vezmem si dovolenku. Mam medzipristatie v Taipei (Taiwan). Odlet z Taiwanu ale je 24.maja o pol desiatej vecer. Teda budem v Taiwane cakat na let cca den a pol. Letecka spolocnost mi v ramci letenky zabezpecila a zaplatila ubytovanie. Takze super ze si oddychnem od lietania aspon na chvilku a budem si moct pozriet Taiwan.

24.maja o poldesiatej odlietam z taiwanu a prilet do viedne po dalsich 16 hodinach letu je 25.maja o osmej rano. Teraz rozmyslam, ze ako dalej, asi najlepsia moznost by bola ze ma niekto z BA kamaratov vyzdvihne na letisku vo viedni a zoberie do BA. Popripade si vezmem autobus. Lebo z viedne do KE nic neleti. A z BA by som letel zo SkyEurope do KE o piatej vecer z BA, teda dojdem do KE o siestej. BA - KE stoji 1SK plus letiskove poplatky, cize okolo 500Sk, to nebola az taka zla cena, takze uz som to kupil - a cuduj sa svete, pocestujem v tom istom lietadle spolu s Pivet, no neni je to super?

25. maja by som uz teda mohol byt doma v KE, naviac je to nedela, takze to by vyslo uplne perfektne.

TESIM SA UZ DOMOV!!!!

Novi Stazisti alias Zivot Bez Telefonu

Koncom januara a zaciatkom februara dosli do Brisbane dve nove stazistky. Nadia z Brazilie a Hazel z Malajzie. Obe budu pracovat ako auditorky pre queenslandsku vladu. Prvy dojem je celkom dobry, vyzera, ze sa narozdiel od ostatnych stazistov budu troska viac zapajat do akcii. Najma s Nadiou si zatial celkom dobre rozumiem, mame podobne hodnoty a bola to prave ona, ktora navrhla aby sme isli v sobotu na bluesovy festival, co bola jedna z najlepsich akcii co som tu v podstate od zaciatku roku zazil (spolu s koncertom Stinga & The Police). Fotky z festivalu najdete tu



Nove stazistky mali samozrejme uvitaciu party. Ta bola u nas na dome, co v zatial posledne "stastnom" obdobi prislo celkom vhod. Nemal som velmi chut chodit po parties, ale tym ze tato bola u nas na dome, som velmi nemal na vyber. Samotna party bola nakoniec celkom dobra, az do momentu kedy sa uz pekne nacata kamaratka Chloe (z australskeho MC - pozn. pre AIESEC) snazila dovolat Ryanovi z mojho telefonu. Kedze ho kvoli hudbe nepocula, vysla pred dom. A odvtedy som ju uz nevidel. Ona si toho tiez vela nepamatala, ale spomenula si ze nechala telefon na kapote Ryanovho auta, ktore stalo pred nasim domom. Ryan vsak par hodin na to soferoval a ziaden telefon si nevsimol a teda ho pravdepodobne niekam odviezol az kym sa niekde pri nejakej zatacke nezosmykol. A ja som potom stravil cely vikend hladanim telefonu.

Clovek si asi v dnesnej dobe ani neuvedomuje ako je na mobile a informacie v nom zavisly. Kedze party bola v piatok a ja som sa mal v sobotu stretnut so Shaunom a Azzom a ist na kriket, na to ist na oslavu 21 narodenin Mattovi a nakoniec sa spojit s dalsou oslavenkynou Eloise. Nic nebolo presne dane. Miesto, cas, skratka vsetko sa malo dat vediet poslanou sms. Vzhladom na to, ze som nemal telefon, ziadna sms mi nedosla. Najhorsie na tom bolo to, ze sa mi ti ludia nemohli ani dovolat. Ja z hlavy neviem cislo na nikoho v australii (ledva si pamatam to svoje), a ked nemate po ruke ani spolubyvajucich, citite sa dost bezradne. Aspon ja som sa tak citil. Ked som si v tom momente uvedomil, ze ak som stratil telefon, ze sa mi nedovola ani imigracny urad, ktory sa mi mal v pondelok ozvat ohladne viz, ani opravovna fotakov, kde som dal opravit ten svoj fotak, ze nebudem moct pouzivat internet banking bez povinneho bezpecnostneho sms kodu a teda nebudem moct narabat so svojim peniazmi (ibaze by som manualne chodil do banky), ze polku kontaktov v telefone uz neziskam naspat lebo na tych ludi nemam email, ze ma novy telefon vyjde draho a ze sa ho neoplati kupovat len na tri mesiace atd. Vsetko sa mi hemzilo hlavou, ze co vsetko vlastne budem musiet vybavit kvoli jednej stupidnej strate telefonu. Chloe sa sice tvarila ze ju to mrzi, ale v podstate si mysli, ze mi telefon vratila lebo ho nechala pred nasim domom, co je nie celkom to co chapem pod vratenim telefonu ja (kedze sa mi telefon nedostal do ruk). Nastastie pre mna ale v tu sobotu Shaun zavolal na pevnu linku u nas doma a sme sa nakoniec stretli a kedze Shaun bol pozvany aj na party k Eloise, tak som poriesil aspon 2 veci z planovanych 3.

Nedela bez telefonu nebola o nic lepsia a padli mi viac menej vsetky plany, kedze sa so mnou nikto nevedel spojit ako ani ja som sa s nikym nevedel spojit. Uz horsia vec co sa mohla stat je ze by mi odisiel notebook, lebo tam mam 99% veci. To sa nastastie nestalo a dokonca sa v nedelu vecer objavila vo dverach prekvapujuco Jen, ktora mi doniesla naspat telefon. Vraj jej zavolal nejaky neznamy chlapik co byval nedaleko, ze nasiel na chodniku telefon a jej volal ako na posledne volane cislo. Takze sa mi telefon dostal domov v celkom zaujimavom stave.



Telefon je kvazi funkcny, sem-tam vypadne ale som rad ze mam aspon nieco. Novy by sa mi na taku kratku dobu neoplatil, najma ked na slovensku mam svoj telefon, a dva by mi boli zbytocne. Teraz nastastie treba vymenit len baterku a kupit si novy kryt, co bude trvat asi tyzden, lebo na moj typ telefonu sa to momentalne neda zohnat a musia to objednat. Co uz ... nehody sa stavaju.