pondelok 12. marca 2007

Vikend a vylet na Gold Coast

V priebehu tyzdna sme sa dohodli s Piotrom, Richardom a Caglou, ze pojdeme do Noveho Juzneho Walesu do hor na nejaku turu. Celkom som sa tesil, lebo potrebujem pohyb a kedze v Australskych lesoch som bol minimalne, bola to vitana zmena. Dohodli sme sa, ze pojdeme autom v sobotu doobeda. Stretko sme mali dohodnute na 10:30 aby sme sa mohli dostatocne vyspat po piatku. Samozrejme Piotr dal polhodinku pred stretkom vediet, ze bude "chvilku" meskat a teda sme to presunuli na 12:30. nastastie uz nikto nic nemenil a tak sme sa o 12:30 vsetci stretli. Na mieste sme zistili, ze akosi doslo k nedorozumeniu a nikto nemal auto ani ho nikde neobjednal. A tak sme dufajuc v ustretove australske sluzby obisli niekolko pozicovni aut. Vsade sme ale natrafili na rovnaku odpoved: "I'm sorry, it's fully booked". (prepacte, mame vsetko obsadene). Situacia nas rozhodne nepotesila, Piotr navrhol aby sme zasli na pivko a ze sa dohodneme co s tym. Tak sme zasli do najblizsieho tovoreneho podniku, dali si pivko a dohadovali sa co dalej. Ale akosi sme sa nedohodli, tak som navrhol nech sa ideme najest, ze s plnym bruchom sa lepsie rozmysla. Tak sme sa najedli a rozhodli sme sa zajst do Brisbane Performing Arts Center, kde bola vystava azijskych umeni (nie bojovych, ale maliari, sochari, filmari a pod.) Viac ako samotna vystava ma prekvapilo to, ze som sa dozvedel, ze vsetky vystavy v galerii su vzdy zadarmo. Australcania su totiz nazoru, ze za prezeranie umeleckych diel by sa nemalo platit. Bezplatne su aj satne a skrinky na odlozenie veci. Po vystave sme este zasli ku mne domov, ale nic zaujimave sme nevymysleli co s nacatym dnom. Nadherna sobota :-)

Gold Coast

V sobotu vecer sa mi ale ozval Felix, student z Nemecka, ktoreho som stretol posledne na party v nasom dome, ze je v Brisbane a ze ci nestravime niekde spolu vecer. A tak ma napadlo, ze kedze Felix byva v Gold Coast, tak mozme zajst k nemu domov, prespat u neho a stravit nedelu na plazi. Felix s tym nemal problem, a tak som v sobotu vecer cca o 22:00 opustil nas dom aj s Caglou (Piotr ani Richard nechceli uz ist) a isli sme na Gold Coast.

Ako som uz pisal v predchadzajucich prispevkoch Gold Coast je jedno z turisticky najnavstevovanejsich miest Australie, vraj su tu najkrajsie plaze sveta. Gold Coast je siedme najvacsie mesto Australie, s cca polmilionom obyvatelov. Cesta autom na Gold Coast trva priblizne hodinku. My sme isli vlakom, co trva priblizne hodinku a stvrt. Za normalnych okolnosti. Totizto po polhodinke cesty nas vyhodili z vlaku, ze sa robi rekonstrukcia trate a tak sme museli prestupit na autobus ktory nas odviezol o par stanic dalej kde sme presadli na dalsi vlak. Cele to samozrejme spomalilo cestu a tak sme sa do stanice Nerrang (v 15 pasme) dostali po asi 2 a pol hodine. Tam sme cakali dalsiu polhodinu na pripoj do Gold Coast centra, kde sme sa dostali okolo jednej. V centre sme na prestup na autobus do casti kde byva Felix cakali dalsiu polhodinku, ale kedze cesta trvala busom uz len 15-20 minut, dorazili sme k Felixovi kratko pred druhou. Teda po kratkej 4-hodinovej ceste sme boli na mieste, islis sme hned spat aby sme rano vstali a uzili si plnohodnotne cely den na Gold Coast.

Plan sme si rozdelili nasledovne. Doobeda sme chceli byt na plazi, potom si urobit asi hodinkovu prechadzku z nasej plaze na Surfers Paradise plaz (turisticky jedno z najnavstevovanejsich miest v Australii) a tam si prezriet centrum mesta. Plan bol teda super. S cim sme ale neratali bolo pocasie. Totizto marec je uz cas kedy sa konci v Australii leto a zacina sa jesen. A tak sme si uzili krasny jesenny australsky den pri dennej teplote 38 stupnov celzia. Cely den som sa natieral opalovacim kremom, zdrziaval sa vacsinu casu v tieni, aj tak som sa poriadne spalil. Teraz umieram od bolesti, ak ma niekto potlapka po pleci. "Potesujuce" je aj to, ze prave Brisbane a Gold Coast sa nachadzaju v oblasti, kde je najtensia vrstva ozonu na svete, a teda je tu aj najvacsie percento ludi s rakovinou koze. napr. v state Queensland, kde sa obe mesta nachadzaju, tu ma priblizne 2 z 3 obyvatelov rakovinu koze, nehovoriac o tom, ze tu rocne zomiera okolo 1000 ludi na rozne mutacie tejto choroby, najma na typ zvany Melanoma. Uplne vazne rozmyslam, ze sa pojdem vysetrit na rakovinu koze pred navratom naspat. Tu v Australii su tieto vysetrenia zadarmo a teda ich vyuziva strasne vela ludi.

Asi najzaujimavejsim miestom v Gold Coast bolo pre mna Hard Rock Cafe. Kaviaren kde hraju najvacsie rockove hviezdy sveta. Je to obvesane samymi hodnotnymi suvenirmi a vonku pred kaviarnou je chodnik posiaty hviezdami, kto kazdy hral v tejto kaviarni. Aj som rozmyslal, ze si zakupim nejaky suvenir, ale zdalo sa mi to trosku prilis drahe, tak som sa rozhodol, ze ked budem velmi chciet kupim si nieco tesne pred odchodom naspat.

Do Brisbane sme aj s Caglou dorazili vecer okolo siestej po asi iba 2-hodinovej ceste, takze sme vymakli dobre prestupy a nemuseli sme dlho cakat na pripoj. Podarilo sa mi urobit aj nejake fotky, takze si ich mozte pozriet.

Fotky z Gold Coast

Novi stazisti

V priebehu poslednych troch tyzdnov sa k nam pridali dalsi traja novi stazisti, teda aby som bol presnejsi stazistky. Dokopy je nas tu teda v Brisbane uz 10, co je celkom fajn cislo.

Lindsey Bolivar (prezyvka Mitch) - Filipiny - prisla ako prva z tych troch, a ukazala sa byt typicka filipincanka (je toto spravne po slovensky?). Prva vec, ktoru spravila po prichode bolo, ze sa prihlasila do mess center, co je nieco ako krestansky klub. Az potom si isla hladat ubytko, kupovat telefon, vybavovat danove cislo a pod. Bude pracovat v partnerskej firme pre Queenslandske zdravotnictvo a bude pomahat s vybermi ludi do Brisbanskych nemocnic.

Natasha Patsika (Tash) - Zimbabwe - celkom fajn cernoska, studovala v Kapskom meste v Juznej Afrike a prisla do Australie cez AIESEC Juzna Afrika. Zatial som nemal vela moznosti s nou hovorit, ale vyzera byt celkom v pohode. Slubila mi, ze ma nauci nejaky ten zimbabweansky dialekt, takze az pridem domov zahltim vas africkymi hatlaninami.

Cagla Akgul (meno sa cita ako šala) - z Turecka (z Ankary). Troska ma problem s anglictinou ale zlepsuje sa. Do Australie prisla z Nemecka, zo Stuttgartu, kde mala prvu staz cez AIESEC. Mala z nas vsetkych najskor istu staz, ale prisla najneskor. Rozhodne ma zaujimave historky ako si turek moze vybavit viza do australie ked aplikuje v nemecku (ti co viete ako vnimaju nemci turkov, viete o com hovorim).

Este ocakavame o mesiac stazistku z Belgicka a to bude na dlhu dobu vsetko. AIESEC planuje koncom aprila zaciatkom maja navstivit dalsie firmy, takze je mozne, ze nove staze sa objavia v systeme niekedy okolo jula, augusta, takze dalsich novych stazistov mozeme ocakavat az niekedy okolo decembra, januara, kedze nejaku dobu trva najst toho spravneho pre firmu a samozrejme vybavit potrebnu legislativu.