tag:blogger.com,1999:blog-66027189171295503492024-03-09T00:59:47.895+01:00LukiVitajte na mojom blogu, ktorý sa týka najmä môjho pobytu v Austrálii a potom ďalej možno ešte aj niečoho iného :-)Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.comBlogger138125tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-40833573336159489842008-05-10T02:37:00.000+01:002008-05-10T02:38:24.096+01:00Novy Zeland - diel IV - Severny Ostrov<b>Den 10 - Napier</b><br /><br />V tento den som vstal trosicka skor aby som mal aspon 10 minut na par fotiek z centra Wellingtonu. Nasledne sme vyrazili smerom do centralnej casti vychodneho pobrezia severneho ostrova do mestecka o velkosti cca 60.000 obyvatelov z nazvom Napier. Samotne mestecko bolo velmi tiche, takmer ako vymrete, ale centrum bolo relativne fajn. Cestou do Napier sme prechadzali nadherne zalesnene hory a isli sme aj popri najvacsej veternej elektrarni na Novom Zelande (tu maju iba vodne alebo veterne elektrarne).<br /><br />Fotky z tohto dna najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/Napier">tu</a><br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SB08JmOawpI/AAAAAAAAK28/COCc1ePdT5c/P5030008%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SB084GOaxDI/AAAAAAAAK6o/Z8swN_WJAnU/P5040037%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Den 11 - Lake Taupo a Rotorua</b><br /><br />V tento den bola naplanovana cesta z Napier do Mt. Manganui so zastavenim sa pri najvacsom novozelandskom jazere <i>Taupo</i> a v mestecku Rotorua. Ja som sa rozhodol troska zmenit plan a obetovat jeden den v Aucklande, aby som mohol ostat jeden den v Rotorua. Mimo toho, ze mesto zapacha sirou od geotermalnych pramenov a gejzirov a je v podstate kupelnym mestom, ponuka aj kulturnu stranku, kedze ani nie 15km od mesta sa nachadza maorska dedinka Tamaki, ktoru som chcel navstivit. V ten vecer sa mi aj podarilo navstivit koncert a kulturnu prezentaciu maorov (povodnych obyvatelov) a naozaj to stalo za to. <i>Kia Ora! (maorsky pozdrav)</i>.<br /><br />Fotky z Taupo, Rotorua a maorskeho vecera najdete <a href"http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/LakeTaupoARotorua">tu</a><br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SCPX7RSJMmI/AAAAAAAALMU/BkOjFvPKMzE/P5050001%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SCPXyRSJMVI/AAAAAAAALKM/6NtgYLmQKok/P5050060%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SCPX1BSJMbI/AAAAAAAALPM/AQ3nbG9fJh4/P5050069%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Den 12 - Mt. Manganui</b><br /><br />Kedze autobus ma vyzdvihol v Rotorua az poobede, dozicil som si v tento den trocha viac spanku. Doobeda som si este raz chcel pozriet centrum, lebo bolo troska lepsie pocasie, ale to sa po asi hodinke opat pokazilo. Kedze autobus meskal, do nasho ciela, mestecka na vychodnom pobrezi severneho ostrova, <i>Mt. Manganui</i>, sme dorazili az podvecer a teda sa uz vela v ten den nedalo robit, akurat relaxovat v jednej z vonkajsich teras s vyhladom na pobrezie ticheho oceanu.<br /><br />Fotky z tohto dna najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/MtManganui">tu</a><br /><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SCPYNxSJMvI/AAAAAAAALNY/PEncTzATzgQ/P5060009%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SCPYPxSJMxI/AAAAAAAALNo/XpeyxkHE-ao/P5060011%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SCPYWBSJM7I/AAAAAAAALO4/ku5QssgeDjk/P5060023%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Den 13 - Auckland</b><br /><br />Z mestecka Mt. Manganui sme sa v ten den skoro rano vydali na zapad na opacnu stranu ostrova, do najvacsieho novozelandskeho mesta Auckland (1,5 miliona obyvatelov). Ako sa dalo cakat mesto bolo strasne rusne a dost diametralne odlisne od ostatnych miest na Novom Zelande. Niet sa co cudovat, ved tu zije tretina obyvatelstva celeho Noveho Zelandu (Novy Zeland ma 4,5 miliona obyvatelov). Ja som sa tesil najma na vecer kedy som sa po niekolkych rokoch stretol s Anitou. Ta bola na stazi v Ziline v roku 2003, a v tom roku navstivila aj kosicky AIESEC vianocny vecierok (po ktorom sme sli do Nebry a viete ako to chodi, niesol som ju ku mne domov na pleciach) a bola neskor v Roznave na silvestri, takze niektori z Vas citatelov mojho blogu ju urcite stretli. Bolo to super stretnut sa s niekym z opacnej strany sveta po par rokoch, dobre sme si pokecali a Anita ma okrem prehliadky mesta pozvala aj na veceru (morske musle) a zmrzlinu. Celkom som si pochutnal.<br /><br />Fotky z Aucklandu najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/Auckland">tu</a><br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SCPY-RSJNPI/AAAAAAAALRk/k0bN3rU1Y2A/P5070047%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SCPZGhSJNeI/AAAAAAAALTc/JN6ndopW3R0/P5070066%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Den 14 - Waitomo</b><br /><br />Posledny den pobytu na Novom Zelande som si urobil jednodnovy vylet z Aucklandu do oblasti nazyvanej <i>Waitomo</i>. Cestou sme sa zastavili na kralicej farme, kde sme nazivo mali moznost vidiet strihanie zajaca a spracovavanie zajacej srsti. Odtial sme sa vydali do <i>Waitomo Caves</i>, nadherny jaskynny komplex, kde ziju tzv. <i>Glowworms</i> - svetielkujuce larvy. Jaskyna bola nadherna, najma v casti kde sme sa plavili na lodke v podzemnom jaskynnom jazierku a pozerali sa hor na tie svetielkujuce larvy, vyzeralo to ako nocna obloha plna hviezd. Skoda, ze namieste bolo zakazane fotografovat, urcite by boli skvele fotky. Ja som sa snazil urobit nejake po ceste v jaskyni, ale velmi nevysli.<br /><br />Fotky z tohto vyletu najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/Waitomo">tu</a><br /><br /><img src="http://viajenz.files.wordpress.com/2007/06/waitomocaves.jpg">Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-43956135434924925522008-05-05T04:08:00.006+01:002008-05-05T04:22:26.858+01:00Novy Zeland - diel III - Juzny Ostrov - Vychodne Pobrezie<b>Den 5 - Dunedin</b><br /><br />Po Queenstwone nas cakala dlhsia cesta zo zapadu na vychod - z Queenstownu do mestecka Dunedin. Cestou sme sa par krat zastavili v zopar dedinkach na "pis pauzu", ale po asi 3,5 hodinach sme uz dorazili do naseho cieloveho miesta. V samotnom meste bola k dispozicii navsteva tovarne na cokoladu (Cadbury) a nasledne tura po najstarsom novozelandskom pivovare (Speights). Samotne mesto nicim extra nezaujme, azda az na jeho takmer stopercentnu podobnost s mestami v Skotsku (teda aspon podla skotov, ktori vraj ani nepotrebuju mapu, ulice v centre su vraj uplne rovnake). Fotky z Dunedinu najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/Dunedin">tu</a><br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SBwq22OatmI/AAAAAAAAKdY/kFkfTXwNc0M/P4280022%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SBwrVGOauBI/AAAAAAAAKgw/rr7mwKGSEqg/P4290052%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><br /><b>Den 6 - Jazero Tekapo</b><br /><br />Z Dunedinu sme sa vybrali k nasej dalsej zastavke - k jazeru Tekapo. Pocasie bolo opat uprsane a tak sme zo samotneho jazera vela nemali. Pre mna ale bola tato zastavka speci, pretoze som si po strasne dlhej dobe konecne mohol zahrat hokej. V dedinke Tekapo totiz mali otvorenu ladovu plochu, v ramci listka na korculovanie Vam dali aj korcule, hokejku a puk a tak som vycvicil par novozelandanov a ukazal im aki hokejisti su na slovensku. Mensie tazkosti so superom nastali az ked sa k nim pridal turista z Kanady. Fotky z tohto dna najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/LakeTekapo">tu</a><br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SBwsf2OauLI/AAAAAAAAKh8/NqYDWAd03mU/P4300008%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SBwsmmOauWI/AAAAAAAAKjU/2T1P_31jxZQ/P4300022%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Den 7 - Christchurch</b><br /><br />Na puti po Novom Zelande sme samozrejme nemohli vynechat najvacsie mesto juzneho ostrova - <i>Christchurch</i>. Toto mesto ma okolo 300.000 obyvatelov a patri medzi mesta so zaujimavou architekturou, kde prevazuju najma (ako uz nazov mesta hovori) kostoly a katedraly. Tie su najma anglikanskeho povodu. Mesto ma tiez svojsku kludnu atmosferu a ja osobne som si v tomto meste dobre oddychol. Fotky z Christchurch najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/Christchurch">tu</a><br /><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SBwvtWOavOI/AAAAAAAAK8o/pziaNmRGwvs/P5010082%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Den 8 - Kaikoura</b><br /><br />Z mestecka Christchurch sme sa vydali na nasu poslednu velku zastavku na juznom ostrove, do dedinky Kaikoura. Pocasie sa na nas opat hnevalo, kedze bola dost zima a hmla. My sme mali naplanovany vylet lodou na siri ocean pozorovat velryby a popritom samozrejme aj ostatne tvory, ako delfiny, albatrosy, mroze atd. Po skusenostiach z predchadzajucich "oceanskych" vyletov som si zakupil tabletky voci morskej chorobe a dufal som ze tento raz to bude v poriadku. Taktiez nebolo este iste ci vobec vyrazime, lebo predchadzajuce dve plavby v ten den boli kvoli silnemu vetru zrusene. Nakoniec sme vyrazili a uz po asi 20 minutach cesty od pobrezia sme mali moznost vidiet ako skakajuce delfiny, tak aj oddychujucu a z casu na cas odfukujucu velrybu. O vodnych vtakoch ani nehovoriac - tych tam bolo neurekom. Najlepsie je si pozriet video. Po navrate naspat sa strhla riadna vichrica a burka a ja osobne som bol strasne rad, ze uz sme spat a nie na sirom oceane. Najvacsiu burku sme preckali v miestnej lokalnej krcme, kde sme sa za ten cas navecerali a zohriali.<br /><br />Fotky z tohto dna najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/Kaikoura">tu</a><br /><br /><a href="http://www.spookytooth.sk/MVI_1631.AVI">Delfiny video</a><br /><a href="http://www.spookytooth.sk/MVI_1676.AVI">Velryba video</a><br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SB06d2OavpI/AAAAAAAAKu4/Xjjpd_fp6yM/IMG_1635%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SB061mOav2I/AAAAAAAAKwg/Tc0YUXOI0xY/IMG_1709%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><br /><b>Den 9 - Picton a Wellington</b><br /><br />Z dedinky Kaikoura sme vyrazili skoro rano aby sme videli kolonu mrozov, ale hlavne aby sme nacas dosli do mestecka Picton na severe juzneho ostrova. Odtial sme si zobrali trajekt do hlavneho mesta Wellington, ktore je na juhu severneho ostrova. Samotna cesta nam zabrala cely den a tym, ze sa nam oneskoril odchod, som uz vo Wellingtone nic nevidel. Niezeby ma to mrzelo, Novy Zeland ma predsalen zaujimavejsiu prirodu ako mesta, ale aspon taka hodinka na centrum Wellingtonu by bodla. Nevadi, mozno nabuduce.<br /><br />Fotky z cesty z juzneho ostrova na severny ostrov najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/Picton">tu</a><br /><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SB07hGOawQI/AAAAAAAAKzw/pihOmrQluds/P5020001%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SB07wGOawZI/AAAAAAAAK04/QSGmu8HHRak/P5020011%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512">Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-56215717269521813432008-05-03T09:33:00.006+01:002008-05-03T09:53:56.256+01:00Novy Zeland - diel II - Juzny Ostrov - Zapadne Pobrezie<b>Den 1 - Tranzalpine Train a Greymouth</b><br /><br />Samotnu turu po Novom Zelande som zacal na trase Transalpine Train (transalpinsky vlak) z Christchurch do Greymouth. Vlak ide z vychodu na zapad cez Juzne Alpy. Samotna cesta trva takmer 5 hodin, ale clovek toho vidi neurekom. Kazdych cca 20 minut sa kompletne meni priroda a cestou clovek vidi neskutocne krasne hory, jazera, rieky, doliny, uziny ... skratka ako z rozpravky. Slovom sa to asi ani neda opisat a tak asi bude najlepsie ak si pozriete fotky <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/TranzalpineTrainAndGreymouth">tu</a>. Niektore fotky nie su uplne naj, ale skuste urobit dobre foto za jazdy vlakom, aby ste sa vyhli stlpom, nahodnym stromom popri trati a pod. <br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SBV8d2OaqJI/AAAAAAAAJ5U/KNp6upBqa3k/P4240078%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SBV8cWOaqFI/AAAAAAAAJ40/leYOQC27h_k/P4240074%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Samotny den som po prichode vlaku do cielovej stanice ukoncil prehliadkou dedinky Greymouth (do 10.000 obyvatelov) a vyhladom na Tasmanske more.<br /><br /><b>Den 2 - Franz Josef Glacier</b><br /><br />Na druhy den bola naplanovana cesta do turistickeho centra Franz Josef, kde sme mali moznost zdolat jeden z este neroztopenych ladovcov - Franz Josef. Ladovec je pomenovany podla Frantiska Jozefa, ktory vraj tuto krajinu navstivil (okolo roku 1900). Bola to urcite zaujimava skusenost aspon pre mna, kedze nikdy predtym som nemusel liezt po skalach a ladovcoch, ale bolo to naozaj super. V ramci vystupu sme zadarmo dostali vsetko vybavenie, nepremokave lezecke topanky, vlnene ponozky voci chladu, prsiplast, ciapku, rukavice atd. skratka plnu vystroj. Vacsinu veci som aj tak nepouzil, kedze tie boli v pripade nudze ak by sa strhla ladovcova burka alebo nastala nejaka ina pohroma. Fotky z tohto dna najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/FranzJosefGlacier">tu</a>.<br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SBV88mOarBI/AAAAAAAAKAQ/qUzblmiPR5I/P4250012%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SBV9DGOarPI/AAAAAAAAKCE/RfzmpmdRUz0/P4260026%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Den 3 - Franz Josef to Queenstown - jazera Matheson, Hawea, Wanaka</b><br /><br />Treti den sme stravili vacsinu dna v autobuse cestou z Franz Josef do Queenstownu. Zastavili sme sa len na par vyhliadkovych miestach kde bol dobry vyhlad na okolitu prirodu. Vzhladom na to, ze cely den prsalo, mi to az tak nevadilo. Prvou zastavkou bolo jazero Matheson. Kedze nastastie akurat prestal fukat vietor zobrazil sa dokonaly obraz hor v pozadi na vodnej hladine jazera, jeden z vrcholov tohto dna.<br /><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SBV9ZGOaryI/AAAAAAAAKGY/lXcHxu2QFUA/P4260011%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Ostatne jazera (Hawea a Wanaka) su obrovske jazera, ale prisli sme tam v case kedy dost silno prsalo a teda sme z toho az tak vela nemali. Fotky z tejto cesty najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/LakeMathesonHaweaWanaka">tu</a><br /><br /><b>Den 4 - Queenstown</b><br /><br />Nasledujuci cely den sme stravili v meste Queenstown. Je to hlavne mesto extremnych sportov na svete a tolko moznosti co najdete tu naozaj nenajdete nikde inde na svete. Pocnuc bungee jumpingom, parasutizmom, raftingom az po uplne specialne veci typu canyon swing, jetboating a pod. kazdy si pride na svoje. Ja som chcel zoskocit s padakom, ale kvoli veternemu pocasiu sa to zrusilo. Namiesto toho som ale absolvoval tandem paragliding (zoskok vo dvojici) a ten tiez stal za to. Sice na prvykrat sme mali zly start a skoro nas to otrieskalo o skaly (a mne opat prebehol cely zivot pred ocami), ale na druhykrat to uz vyslo a po vzlietnuti to bol skutocne nadherny vyhlad (ved si pozrite video). Podarilo sa nam aj bezpecne pristat a tak som mal o pekny zazitok v ten den postarane.<br /><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SBV-JWOatUI/AAAAAAAAKSo/q-CR5dtlrRo/IMG_1508%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><a href="http://www.spookytooth.sk/MVI_1510.AVI"><br />Paragliding Video </a><br /><br />Fotky z Queenstownu najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/Queenstown">tu</a>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-4941345962415935472008-05-03T09:26:00.000+01:002008-05-03T09:28:48.483+01:00Novy Zeland - diel I - UvodMnoho ludi si mysli, ze Novy Zeland je krajinou najblizsie k Australii. V skutocnosti to vobec nie je pravda, kedze k Australii najblizsie je Papua Nova Guinea, potom Fidzi a Vanuatu. Novy Zeland je vsak relativne blizko a preto som sa ho rozhodol pocas mojho pobytu v Australi navstivit aj ja. Ved kto by nechcel navstivit krajinu povestnu svojou prirodnou krasou, maly svet na v podstate 2 velkych ostrovoch (tych ostrovceov patriacich NZ je samozrejme viac). Najdete tu vsetko od piesocnych plazi, cez velke luky a polia, pastviny az po vysoke hory, ladovce, plesa a ine velke jazera, jaskyne, jednym slovom, vsetko co matka priroda na tomto svete stvorila (teda teraz ma napadlo, ze pust tu nemaju, ale nemoze byt predsa vsetko stopercentne).<br /><br />Kedze sa mi uz blizi koniec staze v Australii, bol najvyssi cas zorganizovat si ten vylet na Novy Zeland. Podla odporucani sa neoplati ist na Novy Zeland na menej ako 2 tyzdne, a tak prihliadnuc na mnozstvo dovolenky som si vybral datumy 24.4. - 9.5., kedze v tomto obdobi su v Australii 2 statne sviatky a teda cely 14 dnovy pobyt ma vysiel len na 8 dni dovolenky. S organizovanim vyletu som sa obratil na spolocnost <a href="http://www.peterpans.com">PeterPans</a>, ktori mi pomohli zorganizovat uz niekolko vyletov v Australii, vratane koralovych utesov, a 10-dnoveho vyletu do australskej bushe. Ti mi naplanovali najlepsiu cestu tak aby som mal z toho Noveho Zelandu co najviac. Zorganizovali dopravu, zabezpecili ubytovanie, dali mi kompletny itinerar vratane odporucanych aktivit v kazdom mieste. Skratka super servis. Kazdemu kto sa chysta do Australie alebo na Novy Zeland tuto spolocnost vrele odporucam navstivit bud osobne alebo im napisat, alebo si aspon pozriet moznosti na ich stranke.<br /><br />24.4. som este isiel na pol dna do prace ale po obede som sa este rychlo zbalil a sup na letisko. Myslel som ze budem v pohode stihat, ale ked som dosiel na vlakovu stanicu, nemilo ma prekvapil oznam, ze vlaky nebudu najblizsiu hodinu premavat, kvoli strajku queenslandskych zeleznic. A to ma teda velmi nepotesilo, kedze som mal asi 40 minut na to aby som dosiel na letisko. Tak som sa presunul na autobusovu zastavku, ale ked najblizsich 15 minut neprisiel vobec ziaden autobus (pricom mali prist minimalne 3), som nemal na vyber a stopol som taxik. Nebolo to lacne ale urcite lacnejsie ako zmeskat medzinarodny let. Ujo taxikar (mimochodom povodom z Iranu) bol kupodivu celkom napomocny a zopar obchadzkami po mensich uliciach sme sa vyhli zapcham na dolezitych krizovatkach (resp. kruhovych objazdoch) a ziskali tak minimalne 10 minut casu. Po ceste nas este prekvapila zapcha na hlavnej dialnici smerom na letisko (vsak ako inak, ked to clovek najmenej potrebuje, tak akokeby naschval sa vsetko musi kazit - akosi som si uz ale na to poslednu dobu zvykol). Ujo taxikar vsak vymyslel, ze pojdeme inou cestou na letisko a dostaneme sa tam na cas. Co ale akosi nespomenul je ze ta ina cesta vedie k zadnemu vchodu pre zamestnancov. Tak ci tak som budovu rychlo obehol a dostavil sa minutu pred uzatvorenim check-inu. Fuuuuuu. <br /><br />Mal som dalsie 2 hodiny na vydychanie a zariadenie poslednych malickosti, typu zamenit australske dolare za novozelandske a pod. Z Brisbane sme napokon odleteli o siestej vecer a do mesta Christchurch na Novy Zeland sme dorazili po 2 a pol hodinovom lete o pol jedenastej vecer lokalneho casu. Christchurch - Londyn je rozdiel presne 12 hodin (od SR je to 11), takze by sa dalo povedat ze som bol presne na opacnej strane sveta. Po narocnom dni som bol uz dost unaveny a tak ma mierne vytocilo, ze na colnici boli tri kontrolne stanovistia pre novozelandanov a australcanov a len jedno pre ostatnych zahranicnych, i ked zahranicnych bolo v lietadle ovela viac. Ujo colnik pytal odo mna viza na vstup, ale tie netreba pokial sa clovek zdrzi v krajine menej ako 90 dni, co pochopil az ked vlastne zistil, ze slovensko je v EU (predtym vraj o take krajine nepocul - no comment). Clovek sa ale po dalsej hodinke a pol preclenia a ziskania batoziny konecne dostal z letiska von. Milym a necakanym prekvapenim bolo ked som uvidel pri vychode z letiska na velkej tabulke moje meno. Necakal som totiz ze ma niekto z letiska vyzdvihne ale teta z hotela si spravila tu namahu a prisla pre mna autom, co ma ku koncu takeho dna velmi potesilo, najma kedze som vdaka nej bol na hoteli uz o jednej rano, zatialco inym sposobom by mi to trvalo mozno este dlhsie.Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-54583704575152198172008-04-27T23:03:00.005+01:002008-04-27T23:16:27.904+01:00Juzna Australia - Adelaide, Barossa Valley, HahndorfPosledny aprilovy vikend sa konala AIESEC konferencia v Adelaide. Ja som na nu sice kvoli praci nesiel, ale kedze Azz (moj ex-spolubyvajuci) tam isiel uz vikend predtym, aby navstivil rodicov, rozhodol som sa tuto prilezitost vyuzit a navstivit Adelaide spolu s nim. Kedze Adelaide je hlavne mesto Juznej Australie, navstivil som tak uz siesty australsky stat/teritorium a jediny kde som teda nebol je Zapadna Australia. Pridala sa k nam aj jeho priatelka Amy. Kedze Azz pochadza z Adelaide ma tam rodinu, a tej sa aj chcel venovat, takze v konecnom dosledku som s nim az tak vela casu nestravil, zato ja som svoj vikend vyuzil naplno.<br /><br /><b>Samotne mesto Adelaide</b><br /><br />V piatok vecer som po par pivkach s kolegami dosiel k Azzovi na dom. Zasli sme na steak do blizkej restiky a vecer sme oddychovali pri telke. Ja som prespal u neho, kedze nas sobotnajsi let do Adelaide bol nieco pred siestou rano, co znamenalo, ze check-in prebiehal uz o piatej. MHD tom case este plne nepremava a tak sme sa zlozili a taxik (co nas inak vyslo cca rovnako akokeby sme sli MHD).<br /><br />Let prebehol relativne v poho, ja som vacsinu letu aj tak prespal, vsak ma poznate - ja a dobrovolne vstavat skoro rano, to nehrozi. Do Adelaide sme po dva a pol hodinovom lete dosli (aj s casovym posunom o polhodiny) o deviatej rano. Na letisku nas autom vyzdvihla Jen z AIESEC Adelaide <i>(kde bol na CEED Vlado Pauco alias Prodigy z AIESEC Kosice v roku 97/98 - pozn. autora)</i>. Mna a Amy odviezla Jen do centra, Azz isiel na AIESEC stretko a potom k rodicom.<br /><br />My s Amy sme si rozdelili den v Adelaide na 3 casti.<br />1. Centrum mesta<br />2. Adelaide ZOO<br />3. Glenelg (cast pri morskom pobrezi)<br /><br /><i>Centrum Mesta </i> bolo velmi kludne, takmer akokeby tam vymreli vsetci. Zacalo sa to zaplnat az kratko po obede. Nam to celkom vyhovovalo, pretoze sme mali klud a mohli si vychutnat centrum osve. Adelaide je zname tym, ze bolo podobne ako Canberra naprojektovane, ale narozdiel od Canberry su vsetky ulice v centre do praveho uhla a teda s orientaciou nebol vobec problem. Ostatne vacsie mesta (niezeby bolo Adelaide male mesto - ma cca 1,2 miliona obyvatelov) povazuju Adelaide za velmi konzervativne mesto. Pristahovalo sa tu svojho casu strasne vela silne veriacich krestanov a hovori sa ze v Adelaide je dokonca viac kostolov ako krciem. Tych kostolov je tam teda naozaj dost, az ma ich po prvych dvoch troch prestalo bavit ich vsetky fotit. V ramci navstevy centra sme samozrejme nemohli vynechat aj v Australii velmi slavnu cokoladovnu Haigh's ako aj obchod so vsetkymi potrebami na AFL (specialny australsky futbal).<br /><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SBLbsGOantI/AAAAAAAAJhg/dyviRAUlw1w/P4180003%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SBLbtWOanwI/AAAAAAAAJh4/ek_thW5_IEg/P4180006%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><i>Adelaide Zoo</i><br /><br />Amy strasne velmi chcela ist do Zoo v Adelaide, kedze slubila svojej mamke, ze jej nafoti kazde zvieratko (jej mamka chcela tie fotky pre deti, kedze uci v materskej skole). Ja som v Zoo nebol od Australia Zoo, co uz bude asi rok, tak som si povedal, ze preco nie. Vela fotiek som tam ale neurobil, ved kazdy z nas uz videl slona a zirafu a leva a pod. ci nie?<br /><br /><i>Glenelg</i><br /><br />Glenelg je cast Adelaide hned blizko pobrezia. Je to turisticke centrum, niekolko nakupnych centier, stovky hotelov a samozrejme aj plaz. Na australske pomery nic moc plaz, bola sice piesocnata, ale plna rias. Voda bola dost studena (v Australii sa uz blizi zima) a tak sme sa rozhodli si na plazi oddychnut takmer cele poobedie. Zakladom bolo, ze tam bolo prijemne, v ten den mohlo byt v Adelaide okolo 26 stupnov, co oproti horucej vlne spred dvoch tyzdnov (40-ky) bolo viac ako vitane. Niet sa co cudovat, ze pri jemnom vetriku sa mi tam podarilo nachvilku zaspat. Hlavne, ze som sa natrel, lebo by som sa riadne spalil.<br /><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SBLb3GOaoII/AAAAAAAAJk4/Rx9ynS-V_CQ/P4190032%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SBLb8mOaoVI/AAAAAAAAJmg/HIwR1sRACXI/P4190045%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Prijemnym prekvapenim v zavere dna, ked sme cakali na zapad slnka bolo, ze som tam stretol dvoch slovakov, ktori tam pracuju, holku z Ruzomberka a chalana z Kosic (z Furce). Mena si uz nespomeniem narychlo, ale bolo to mile stretnut rodakov na druhej strane sveta. Po prijemnom dni som si vecer vyzdvihol svoje veci u Jen a ta ma odviezla k dalsej AIESEC clenke Kylie, u ktorej som tu noc prespal.<br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SBLb9mOaoYI/AAAAAAAAJm4/DOvFEO8iELk/P4190052%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SBLb-2OaocI/AAAAAAAAJnY/iBHXPAmWB5Q/P4190057%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Fotky z Adelaide najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/Adelaide">tu</a><br /><br /><br /><b>Barossa Valley a Hahndorf</b><br /><br />Kedze Juzna Australia je velmi znama vyrobou vina a nemeckymi pristahovalcami, v nedelu som mal objednany jednodnovy vylet do oblasti Barossa Valley (na ochutnavku vina u niekolkych vyrobcov) a zastavku v dedinke Hahndorf - prvom nemeckom osidleni v Juznej Australii. Samotne Barossa Valley je asi 2 hodinky od Adelaide a vyznacuje sa niekolko km dlhymi vinicami. Vsade, kde sa clovek pozrie same vinice. Niet sa potom co cudovat ze kazde druhe australske vino pochadza z tejto oblasti. My sme sa najprv zastavili na ochutnavku v regione <i>Wolf Blass</i>, kde nam ponukli 5 druhov vina na ochutnanie, 2 cervene, 2 biele a 1 sladke ruzove. V tejto vinarni mali aj nejake specialne vino, ktore stalo 350 dolarov za flasu (nieco vyse 6.900Sk), ale nemali ho v ponuke na ochutnanie, iba na predaj. Fakt by som bol zvedavy, ako chuti vino za tolko penazi, ci je naozaj ovela lepsie, alebo je to len znacka.<br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SBLcyWOao8I/AAAAAAAAJrY/iKn5mFy9-Fg/P4200081%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Druha ochutnavacia zastavka v <i>Kaesler Wines</i> bola spojena s obedom a asi preto sme mohli ochutnat kolko sme chceli z asi 20 moznych druhov. A niektori v tom teda mali riadny mix. Ja som sa aspon snazil skusit najprv biele a potom cervene, ale niektori to miesali jedna radost. Vino sa mi tu zdalo troska lepsie ako Wolf Blass, ale nejaky vyrazny rozdiel tam nebol. Ak by som si mal vybrat medzi tymi dvomi tak si vyberiem lacnejsie (sak ako inak slovak).<br /><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SBLcvGOao2I/AAAAAAAAJqo/bkpY7QIcwvE/P4200074%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Po ochutnavke sme este vysli na nedaleky kopec <i>Adelaide Hills</i> aby sme sa pokochali vyhladom na nekonecne lane vinic a odtial sme sa uz vybrali na miesto nasej poslednej zastavky - najstarsie nemecke osidlenie v Juznej Australii - dedinku <i>Hahndorf</i>. Dedinka mala naozaj nemecku atmosferu (i ked ciastocne zdegenerovanu stovkami turistov), ale vyskytovali sa tam okrem nemeckych napisov a hesiel aj nemecke klobasky s kapustou ci vyborne nemecke pivo (na ktore som po tom vine vobec nemal chut). V podnikoch dokonca tiez hrala tradicna nemecka hudba a sem-tam clovek pocul aj nemcinu. Na chvilku som preto uplne zabudol, ze som v Australii. <br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SBLc9mOapRI/AAAAAAAAJuA/HTh2X41-fac/P4200105%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SBLc3mOapGI/AAAAAAAAJso/ZPGzSFy6iAQ/P4200094%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Po Hahndorfe sme sa vratili naspat do Adelaide a ja som sa ponahlal na letisko aby som stihol let do Brisbane a mohol ist v pondelok do roboty. V ten vikend som si vsak naozaj oddychol a tak mi ten vylet velmi dobre padol. Fotky z Barossa Valley a Hahndorfu najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/BarossaValleyAndHahndorf">tu</a>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-58043584532047396032008-04-17T12:25:00.002+01:002008-04-17T12:28:21.302+01:00Nocny BrisbaneMinule som mal zhodou okolnosti so sebou vecer fotak, ked som isiel do mesta a tak som spravil zopar fotiek nocneho Brisbane. Fotky najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/NocnyBrisbane">tu</a><br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SAcOIYFhdMI/AAAAAAAAJW4/e29xZdSjLQQ/P4160010%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SAcOWoFhdVI/AAAAAAAAJYE/n2A_OT-HLng/P4160025%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512">Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-12417473899569541262008-04-17T10:43:00.006+01:002008-04-17T12:22:58.802+01:00Vylet na Australsky VidiekAj ked som toho v Australii precestoval relativne dost, vacsinou to boli velke mesta, alebo turisticke atrakcie. Na to aby clovek spoznal pravych Australcanov treba ist na Australsky vidiek. Kolegynka Jen nahovorila manzela Richarda aby nas autom povozil po par dedinach, pricom sme sa po ceste v niektorych dedinach zastavili v lokalnej krcme na nejaky ten drink a pokec s lokalnymi obyvatelmi. Pridal sa k nam aj dalsi kolega z prace Will a vyrazili sme na cestu. Prvu zastavku sme mali po 5 minutach hned za prvou krizovatkou, kedze Will sa potreboval vytyckovat. Vraj mal tazku noc predtym, ale "charakter" aj napriek tomu isiel s nami na tento vylet.<br /><br /><b>Yatala</b><br /><br />Nasa prva realna zastavka bola dedinka <i>Yatala</i> (citaj jatla), kde sme si dali vraj najlepsi <i>meat pie</i> (kolac plneny masom) v Australii. Mne chutilo to musim uznat a to aj napriek tomu ze zatialco pre ostatnych to bol uz takmer obed pre mna to boli vydatnejsie ranajky.<br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SANA_YFhcWI/AAAAAAAAJMY/1NUU5f03Tqk/P4120002%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Bearded Dragon</b><br /><br />Dlho sme sa nezdrzali, cakala nas este dlha cesta. Z Yatala sme sa vydali smerom na zapad od Brisbane, t.j. viac do vnutrozemia. Po asi 2 hodinach sme dosli k dalsej dedinke s nazvom Bearded Dragon (v preklade bradaty drak). Resp. ani neviem ci sa to da nazvat dedinka, mohlo to mat tak 10 ludi, skor to vyzeralo ako keby to bol len nejaky motorest po ceste. Oddych tu vyhladavaju najma Harley Davidson motorkari, ktori sa tu na prazdnych cestach vedia riadne vysalit.<br /><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SANBDIFhccI/AAAAAAAAJNI/bAfJ5fgPqKk/P4120008%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SANBHIFhchI/AAAAAAAAJNw/s-k70tx8rVY/P4120013%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Interier ma celkom zaujal, dychal aspon troskou historie, co je na australske pomery vynimocna vec. Tam som tiez stretol prveho "vidiecana" ak to tak mozme nazvat a zistil som, ze mu absolutne vobec nerozumiem. Jednak sa pri vyslovnosti vobec netrapil nad otvaranim ust, v podstate len hybal perami a pri tom slangu som zachytil akurat zopar vseobecne pouzivanych "vybranych" slov. Jeho to zjavne bavilo, lebo vydrzal viest monolog, resp. kvazi dialog vyse polhodiny.<br /><br />Ja som si tam s Richardom zahral biliard a musim uznat ze Richard je vynikajuci hrac, kedze som s nim prehral. Jedna hra dokonca dopadla pre mna tak nepriaznivo, ze sa mi nepodarilo trafit do diery ani jednu gulu. A tu som zistil, ze na australskom vidieku plati pravidlo, ze ak prehrate tak potupne, musite obehnut okolo stola so spustenymi nohavicami. Po asi 10 minutovej debate sa mi to podarilo odvratit, asi iba vdaka tomu, ze som zahranicny. I ked za tu srandu by to asi stalo to obehnut raz ten stol.<br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SANBIYFhciI/AAAAAAAAJN4/49PfbcriAOw/P4120014%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SANBI4FhcjI/AAAAAAAAJOA/y9-EgGmYIEo/P4120015%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Priroda a vidiek</b><br /><br />Po Bearded Dragon sme pokracovali v ceste na zapad a po prekroceni hory Mt. Tamborine sme sa dostali na miesta kde postupne prechadza zelen do puste. Zaujimavy obraz cervenej pody na ktorej rastie trava, sem-tam daky strom, s jasnou belasou oblohou. Priroda akokeby stvorena na pastviny pre kravy a ovce. Casti kade sme prechadzali my boli ale vysadou koni, niekolko divokych koni, ako aj "konske farmy", nemohlo chybat ani zopar jazdcov. Priroda je tu na jazdu na koni naozaj ako stvorena a keby sme mali viac casu, mozno by sme si troska zajazdili.<br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SANBKYFhcmI/AAAAAAAAJOY/MV3y2Hgfpxc/P4120018%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SANBSYFhc0I/AAAAAAAAJQI/S5nr8bQmcdI/P4120032%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Boonah</b><br /><br />Po dalsej asi hodinke autom sme sa zastavili v mestecku <i>Boonah</i>, ktore ma priblizne 10.000 obyvatelov. Kedze to bolo troska vacsie mestecko, bolo tu aj viac krciem na vyber. My sme si vybrali Australian Hotel, vyzeralo to byt najvacsie. Asi aj bolo. Vo vnutri to vyzeralo podobne ako na slovensku, akurat ze nebolo nafajcene, kedze v australii je zakaz fajcenia v puboch a restauraciach. Cigaretovy pach tam ale jemne citit bolo, kedze ten zakaz prisiel len prednedavnom a ta krcma tam bola priblizne od druhej svetovej vojny a teda napachli steny, koberec atd. A kto by sa trapil nad upratovanim, no nie?<br /><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SANBLIFhcnI/AAAAAAAAJOg/HfbunmGVoCQ/P4120019%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SANBMoFhcqI/AAAAAAAAJO4/CIJRLhyMWu0/P4120022%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />V miestnej krcme sme stretli niekolko lokalnych ludi, ktori sa pravdupovediac vobec nelisili od tych slovenskych krcmovych. V kuse naliati, hrajuci automaty alebo biliard, hadajuci sa o sporte, politike, vychvalujuci sa kto ma co lepsie, clovek sa tam v podstate citil ako doma (az na ten jazykovy rozdiel). Neviem ci to bolo tym pivom, alebo cim, ale uz som si zvykol aj na vidiecky australsky akcent a ludom som dokonca aj rozumel.<br /><br /><b>Wazza</b><br /><br />Za zmienku stoji spomenut jedneho postarsieho pana, ktory bol najhaluznejsim clovekom ktoreho sme po ceste stretli. <i>Wazza</i> - citaj Voza - vidiecka skratka pre meno Warren (nieco ako u nas Duri) mal nieco vyse 60 a ako som sa sam na vlastne oci presvedcil, Wazza v tej krcme byval. Mal tam svoju malu izbietku na poschodi s postelou perinou a vankusom a zopar siat. Wazza nam porozpraval cely zivotny pribeh, ukazal zopar fotiek ktore boli vyvesene v krcme a oboznamil nas s faktom, ze tu ziju duchovia. Dokonca aj on ich sem-tam vidi a urcite su realny, ani on spociatku nechcel verit ale napokon ich aj on uvidel a uveril. Zaujimavym bol popis jedneho ducha, kde nevedel identifikovat co presne mal duch na sebe oblecene, ale bol si stopro isty, ze je to zena ktora ma 23 rokov. Zaujimave! My sme mu samozrejme vsetko verili a vypoculi si este zopar inych pribehov, ktore nie vzdy davali uplny zmysel.<br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SANBOYFhctI/AAAAAAAAJPQ/XbHbiL_YNpk/P4120025%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Po dobrom pokece s Wazzom, par partickach biliardu a par dolarov minutych v jukeboxe sme sa pohli dalej na zapad. Cestou nas zastihol zapad slnka a teda sme sa nachvilku zastavili vychutnat si tento prirodny ukaz.<br /><br /><img src="http://lh6.ggpht.com/lukas.horvath/SANBTYFhc3I/AAAAAAAAJQg/VZuTH6-9NS0/P4120035%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Roadvale</b><br /><br />Po zapade slnka a tesne pred totalnym zvecerenim sme dorazili do dalsej malej dedinky <i>Roadvale</i>. Len co sme zastavili pri jedinej krcme v tejto dedinke, ozvalo sa hned <i>"Look, city people!"</i> (pozrite, mestski ludia). V tejto krcme sme zjavne boli jedini nelokalni ludia a neboli sme velmi vitani. Pivo nam sice nacapovali, ale vzduch sa tu dal krajat, vrazedne pohlady kdekolvek sme sa pozreli, celkova atmosfera nam vela pohodlia nedodala. Citil som sa relativne bezpecne len vdaka tomu, ze sme sedeli na opacnej strane krcmy ako vsetci ostatni. V tejto krcme sme si logicky dali len jeden drink a rychlo odtial vypadli, ved clovek nikdy nevie (pre milovnikov hororu odporucam australsky film Wolf Creek - aby ste videli co robia lokalni ludia zahranicnym turistom).<br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SANBUoFhc6I/AAAAAAAAJQ4/AOfyfuFJK4U/P4120041%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>Kavbar</b><br /><br />Kedze sme neboli velmi vitani v Roadvale, presunuli sme sa do dalsej 9km vzdialenej dedinky <i>Kavbar</i>. Tu sme zakotvili v krcmicke s nazvom <i>Royal Hotel</i> (kralovsky hotel). Kralovsky to teda vo vnutri absolutne vobec nevyzeralo, ale zato sme sa tam kralovsky najedli. Obrovsky steak za par dolarov po niekolkych hodinach pitia stal za to. Ostali sme este chvilku ale o deviatej vecer uz zatvarali. Devat hodin vecer je taky standardny zatvaraci cas krciem na vidieku, vynimku tvoria iba dedinske svadby a ine oslavy. Neviem ako to je na slovensku, ale zda sa mi ze krcmy su otvorene aspon do desiatej ci nie? Teda niektore aj non-stop najma tie stanicne :-) Inak taka perlicka v australii nemaju stanicne krcmy. Myslim ze mi niekto aj hovoril ze tu maju na to zakon ze nesmie byt krcma v tej istej budove ako stanica. No co uz, iny kraj iny mrav.<br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SANBWoFhc9I/AAAAAAAAJRQ/iW5gKtiWXXQ/P4120045%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><img src="http://lh5.ggpht.com/lukas.horvath/SANBXIFhc-I/AAAAAAAAJRY/FpDKsGOBn7s/P4120046%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Tak ci tak ten celodenny vylet urcite stal za to, splnilo to moje ocakavania, videl som australsky vidiek, mal som moznost porozpravat sa s lokalnymi australskymi vidiecanmi, stravil som den v spolocnosti priatelov a dobre som si oddychol a zabavil sa. Co viac moze clovek chciet?<br /><br />Vsetky fotky z celeho vyletu najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/CountrysidePubcrawl">tu</a>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-16763266341110040892008-04-16T09:42:00.005+01:002008-04-16T10:41:05.251+01:00Akcie Posledneho MesiacaKedze sa mi cas v Australii krati, kopu ludi ma vola k nim na veceru, obed, vikend skratka hocico. Chcu so mnou stravit co najviac casu dokym definitivne odidem. Akcie su super, ale smutne zaroven, ked si clovek uvedomi ze niektorych ludi uz nikdy v zivote neuvidi.<br /><br /><b>U Tonyho</b><br /><br />Jedno z milych prekvapeni bolo pozvanie na obed od kolegu z prace. <i>Tony Irving</i> patri medzi mojich najoblubenejsich kolegov, v praci je s nim velka sranda. V case ked som prisiel na oddelenie recruitmentu kde Tony pracuje, logicky sa ma opytal odkial som. Ked som povedal, ze zo Slovenska, vela mu to nehovorilo. Tak som mu vytlacil mapu strednej Europy. V pravom hornom rohu bol malicky kusok Bieloruska, ale kedze to bolo len na okraji, namiesto nazvu krajiny tam bola iba skratka BL. Tony ako velky znalec geografie okamzite identifikoval krajinu ako Bolivia a vzapati oznacil krajinu I (Italy - Taliansko) Indiou. Po obrovskom smiechu vsetkych kolegov som mu musel vysvetlit, ze ani jedna z tych krajin nie je v Europe, co sa mu zjavne az take samozrejme nezdalo. Slovensko si nasledne asocioval ku Nemecku a od tohto momentu mi trvalo peknych par tyzdnov kym som mu natacil do hlavy ze Slovensko nie je Nemecko. Tony z casu na cas na mna vybalil nejaku nemecku vetu co si pamatal este zo svojich skolskych cias a vrcholom vsetkej srandy bolo ak si ma zavolal do vedlajsej miestnosti kde bola kopirka len aby mi mohol precitat strucny navod na pouzitie kopirovacieho stroja v nemcine. Tak ci tak mimo tychto par milych chyb patri Tony medzi ludi co maju na oddeleni najviac vedomosti a kazdy sa na neho obracia ak potrebuje poradit s hocicim co sa prace tyka, kedze Tony pracuje pre vladu uz vyse 20 rokov. <br /><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SAAKhxk4GoI/AAAAAAAAJC4/esqiMPgcI4c/P3160001%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Na obed som bol pozvany ku nemu domov. Tony aj napriek svojmu veku (blizi sa k 50-ke) zije so svojou mamou (ktora ma 80 rokov). Ziju v takej peknej symbioze a Tony sa o nu velmi stara. Az mi bolo trocha luto, ze kvoli mne sa specialne namahali s upratovanim, a nachystanim dobrot na stol. Tony specialne pre mna kupil moje oblubene pivo. Po obedo-vecere sme si zahrali particku biliardu a Tony sa mi nasledne pochvalil svojou novou aparaturou, ked pustil na plne pecky CD Neil Young - jeho oblubeneho interpreta. Ja som mu zas na oplatku pomohol nainstalovat program na napalovanie do pocitaca a ukazal mu ako ho pouzivat. Tony mi ako darcek k vianociam daroval knizku slovnik australskeho slangu za co mu aj touto cestou velmi pekne dakujem.<br /><br /><b>Jen</b><br /><br />Dalsou super akciou bola narodeninova party kolegyne Jen. Jen ma takisto ako ja 24 rokov (teda po oslave ma uz 25, ale ja sa jej v maji opat vyrovnam). Jen zije spolu so svojim manzelom Richardom uz 8 rokov a vyzera ze vychadzaju spolu velmi dobre. Na svojej oslave mala takmer celu rodinu a znamych, spolupracovnikov sme zastupovali ja a dalsi "mladas" Will.<br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SAAKohk4G1I/AAAAAAAAJEg/hhDy4Wmu2XE/P3290009%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Richard (manzel Jen) hra na bicie a ich rodinny kolega Anthony hra skvele na gitaru. Anthony doniesol svoju BC Rich a Gibson gitaru aj s kombom, plus Richard mal aj akusticku gitaru a plus bicie. Jen sa uci hrat na ustnu harmoniku a kedze sme jej s kolegami kupili sadu perkusii (paliciek, cinelikov, tamburinu atd.) po par drinkoch sme takmer vsetci spolu jamovali bluesove a jazzove veci. Bol to uplne super zazitok hrat na dobrej gitare s kapelou po vyse rok dlhom poste. Jedna z najvydarenejsich party na ktorej som bol, teda aspon poslednu dobu.<br /><br /><b>Natasha a vecera a la Zimbabwe </b><br /><br />Okrem mna je tu v Brisbane na stazi aj Natasha zo Zimbabwe. Jeden vecer som dostal pozvanku prist k jednemu z jej kamaratov na mensiu africku seansu. Natasha navarila tradicne jedlo zo Zimbabwe - hovadzie maso na zelenine so specialnou prilohou nazyvanou <i>sadza</i> co je nieco ako kasa z krupice, akurat nie az taka riedka a v podstate to vyzera ako nasa zemiakova kasa, akurat ze je to z krupice. Myslim, ze rumuni maju nieco podobne a vola sa to "mamaliga", ak ste nahodou niekto jedli.<br /><br /><img src="http://lh3.ggpht.com/lukas.horvath/SAAKvhk4HBI/AAAAAAAAJIw/eeGONfPK3Yk/P4100001%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SAAKvxk4HCI/AAAAAAAAJGI/olksMoh0BoU/P4100002%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Jedlo sme jedli tradicnym africkym sposobom, teda rukami. Ono by ste sa cudovali ale celkom mi to islo, dokonca aj africki spolujediaci ma pochvalili, ze jem ako pravy african. Ani som sa velmi nezababral a tak mi chutilo, ze som si nalozil este raz. Urcite skusim od Natashe vymamit recept a pre zaujemcov navarim az dojdem domov.<br /><br /><b>Finale Extraligy</b><br /><br />Asi kazdy kto ma troska lepsie pozna vie, ze mam strasne rad hokej. A ako spravny kosican som si nemohol nechat ujst finale slovenskej extraligy medzi slovanom a kosicami. Kvoli casovemu rozdielu to vychadzalo troska blbo, kedze hokej sa zacinal vzdy o 1 rano Brisbanskeho casu. Ale co verny fanusik pre troska hokeja nespravi no nie? <br /><br />Hokej sa dal pozerat cez <a href="http://www.stv.sk/live/?2">online stream STV</a>. Kvalita obrazu a zvuku bola relativne dobra, i ked sem-tam nam to vypadlo, ale viac-menej to bolo pozeratelne a to je hlavne. Najvacsim prekvapenim ale bolo ze sa mi podarilo presvedcit aj australcanov aby pozerali hokej so mnou. Na hokej sa aj patricne pripravili, napr. Dan si obliekol dres nemeckeho hokejoveho klubu Krefeld Penguins :-) Mimo neustaleho vysvetlovania pravidiel sa mi ich podarilo naucit aj nejake povzbudzovacie pokriky/skladby ktore sice uz asi zabudli. Mam ale video pre zaujemcov ako australcania spievaju <i>SK Slovan .... Bratislava</i> ale to az ked dojdem domov.<br /><br /><img src="http://lh4.ggpht.com/lukas.horvath/SAAKyxk4HII/AAAAAAAAJJg/DOSQ9HtQB5A/P4110008%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Celkovo australcania hokeju ale velmi nerozumeju. Po prvej tretine sa mi zdali byt uz znudeni. Neustale sa stazovali ze nevedia kde je puk a nemaju sajn co sa na lade deje. Celkom som ich chapal, lebo obrazovka notebooku nie je extra velka a ked to clovek pozera z dialky, tak sa niekedy puk strati z dohladu. Ja som ale vzdy vedel odhadnut, kde sa nachadza a tak som ich vedel usmernit. Australcania sa tiez dozadovali bitky na lade, ale som im vysvetlil ze nie sme v NHL a vzhladom na to ze je finale a na typy hracov v oboch muzstvach to asi neprichadza velmi v uvahu. Tak ci tak po poslednom zapase boli trosku sklamany, ze nevyhrali Kosice, ale co uz, hokejovy zivot je uz raz taky.<br /><br /><b>Fotky</b><br /><br />Vsetky fotky zo vsetkych vyssie spomenutych akcii najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/SocialEvents">tu </a>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-52298097022415929372008-03-30T13:21:00.007+01:002008-03-30T15:11:24.204+01:00CanberraOd mojho posledneho vyletu na silvestra do Sydney som posledne takmer 3 mesiace nikam necestoval. Dovodov bolo niekolko, vacsie zmeny, ktore sa udiali ako v praci tak i v osobnom zivote ma v podstate cestovatelsky ochromili. Velkym dielom prispela aj financna situacia, kedze nemalo penazi som minul na nahradu skody za rozbite auto po nehode v Tasmanii, plus naviac som si kupil letenku domov a mal este nejake ine vydavky a teda, som viac menej chcene-nechcene travil cas v Brisbane.<br /><br />Koncom februara, ked som si kupil letenku a zratal si kolko casu mi ostava, som sa rozhodol vyuzit tento cas naplno a navstivit miesta, ktore som este v Australii nevidel a posunut sa blizsie k cielu navstivit kazdy stat/teritorium Australie. Kedze ale nevmestim do planu Perth, Zapadna Australia asi bude jedine miesto, ktore sa mi nepodari uvidiet (i ked nikdy nehovor nikdy).<br /><br />Minuly tyzden boli v Australii velkonocne sviatky a pre mna to znamenalo vyhodny cas na cestovanie. Rozhodol som sa preto navstivit zaznavane <i>hlavne mesto</i> Canberru. Australcania ma sice upozornili, ze tam bude chladnejsie, nech si vezmem sveter, ale 20 stupnovy rozdiel som teda necakal. V noci tam bolo iba 8 stupnov a tak som sa aspon trosku citil ako doma.<br /><img src="http://www2.mdbc.gov.au/education/encyclopedia/tourism/images/tour_Canberra.jpg"><br /><br />Canberra je velmi zvlastne hlavne mesto. V case ked sa Australia osamostatnovala od Velkej Britanie a nebola uz viacej koloniou, prebiehalo niekolko rokovani o tom, ktore mesto bude hlavne. Superilo niekolko miest ale do uzsieho finale sa dostalo Sydney a Melbourne. Zhoda ale nenastala ani po niekolkych rokoch a tak sa dospelo k unikatnemu rieseniu, vybudovat uplne nove mesto od zakladov. Vtedajsia vlada vybrala lokalitu v Novom Juznom Walese (cca 300km od Sydney a 600km od Melbourne). Vytvorila tam nove teritorium (ACT - Australian Capital Territory). Nasledne vyhlasila sutaz o naprojektovanie mesta, ktoru vyhral american Walter Burley Griffin'. Ten mal obrovsku zalubu v kruhovych tvaroch a tak je Canberra vyskladana z milionov roznych kruhovych objazdov, vacsich alebo mensich. Niet sa co cudovat ze sa tam da lahko zabludit a stratit, ked mate stale pocit akokeby ste isli dokola. Mesto dokoncili v roku 1913 ale oficialne zacalo fungovat az po 1. svetovej vojne.<br /><br />Canberra sa teda moze javit ako mesto plne politikov a vladnych uradnikov. Samotne mesto ma uz takmer 350.000 obyvatelov, ale vzhladom na to, ze sa tu nachadza najvacsia australska narodna univerzita, je mesto viac studenskym mestom ako uradnickym. Aspon ja osobne som tu nevidel ziadnych starych ludi a podla turistickeho info centra je vekovy priemer obyvatelov Canberry 32 rokov, pricom ludi v dochodkovom veku je menej ako 1%.<br /><br />Medzi najvacsie atrakcie mesta patri <i>War Memorial</i> - vojnovy pamatnik postaveny pre australskych vojakov, ktori zomreli v prvej alebo druhej svetovej vojne. Vo vnutri posobi dost depresivne aspon na mna. Australcania to povazuju za ikonu a toto miesto je najnavstevovanejsou atrakciou domaceho turizmu. Okrem pamatnika to sluzi aj ako vojnove muzeum a teda je tam mnoho zaujimavych exponatov. Pre mna osobne to je jedno z najlepsich muzei co som kedy navstivil.<br /><br /><img src="http://lh3.google.com.au/lukas.horvath/R-eq0zbQDpI/AAAAAAAAI4w/gkzqfcxRW3I/P3220081%20%5B640x480%5D.JPG.jpg?imgmax=512"><br /><br />Pri navsteve mesta som samozrejme nemohol vynechat navstevu australskeho parlamentu. V meste su dve budovy parlamentu, stara povodna budova, ktora bola postavena v tom istom case ako mesto a ktora mala sluzit ako docasna, kedze v plane bola vystavba velkej novej budovy parlamentu. <br /><br /><img src="http://lh5.google.com.au/lukas.horvath/R-eq6TbQDuI/AAAAAAAAI5c/wb7gSvJ3KPg/P3230087%20%5B640x480%5D.JPG.jpg?imgmax=512"><br /><br />Nova budova sa vsak zacala stavat az v 80-tych rokoch minuleho storocia a bola dokoncena v roku 1988. Mne osobne sa vsak nova budova parlamentu az tak velmi nepaci, a zda sa mi ze ta stara bola lepsia. Prekvapive bolo pre mna aj to, ze podlaha v novom parlamente bola na niektorych miestach z parkiet presne takych ake sme mali na gympli v telocvicni. Ostatne miestnosti tiez neboli nijak uzasne a tak sa sam sebe cudujem ako to ze vystavba stala miliardu dolarov.<br /><br /><img src="http://lh4.google.com.au/lukas.horvath/R-eqLDbQDBI/AAAAAAAAIzw/c1matFDQjH8/P3220033%20%5B640x480%5D.JPG.jpg?imgmax=512"><br /><br />Prijemnym prekvapenim v oboch parlamentoch bol ale servis pre turistov. Pri prichode sa Vas ihned niekto ujal a spytal sa kolko mate casu, co vas zaujima, odporucil co vidiet, dal Vam planik budovy a brozurku turistickeho sprievodcu pre samotarov. Ak ste ale chceli sprievodcu, tak kazdu chvilku (cca kazdych 15 minut) bol k dispozicii, clovek ktory Vas budovou previedol, vysvetlil, co je co a ako veci funguju, povedal zopar pikosiek atd. A to vsetko ZADARMO!!! Azda jedinym neprijemnym momentom bolo cakanie v rade na preskenovanie, ci nemate zbrane alebo ine nebezpecne predmety (ako ked idete do lietadla), ale bola to len chvilka a naviac snaha o bezpecnost je vzhladom na charakter miesta vcelku logicka.<br /><br />Dalsou zaujimavou castou ktoru som navstivil bola cast s ambasadami. V tej casti bola vacsina ambasad statov, ktore maju v Australii zastupenie. Kazda budova ambasady sa snazila vyzerat ako typicke budovy v tej ktorej krajine. Ja som si ich chcel pofotit ale po asi tretej budove mi bolo oznamene, ze je zakazane fotografovat budovy ambasad z bezpecnostnych dovodov a tak som si tie ambasady iba presiel a pozrel a teda sa ospravedlnujem kedze fotodokumentacia nie je k dispozicii. <br /><br /><img src="http://lh6.google.com.au/lukas.horvath/R-erCjbQD3I/AAAAAAAAI6k/7kH2WDXRHCs/P3230096%20%5B640x480%5D.JPG.jpg?imgmax=512"><br /><br />Ako spravny slovak som chcel vidiet aj slovensku ambasadu, ta ale zial nebola v tej casti, kde vacsina ostatnych ambasad (asi to bolo drahe). V hosteli kde som bol ubytovany mi nasli adresu nasej ambasady a dali mi mapku aj s popisom ako sa tam dostat. Nasa ambasada je ale vyse 12km od centra a ak chcete vyuzit MHD treba prestupovat. Kedze boli sviatky castost spojov bola jeden bus za hodinu. Ked som si uvedomil, ze dostat sa k nasej ambasade a naspat do centra by mi trvalo 4 hodiny, rozhodol som sa na nasu ambasadu vykaslat a ist radsej do ostatnych muzei a galerii. <br />Canberra je velmi bohata na vsetko co je narodne. Je tu narodne muzeum, narodna galeria, narodna kniznica, narodny najvyssi sud, skratka vsetko narodne. A ja som sa teda rozhodol navstivit co najviac vystav a exhibicii. Pozrel som si aj centrum mesta, ale extra uzasne ma nenadchlo. Viac sa asi oplati oddychovat v blizkosti jazera Burley Griffin' s fontanou Jamesa Cooka co strieka do vysky 90 metrov.<br /><br /><img src="http://lh3.google.com.au/lukas.horvath/R-eqAzbQC2I/AAAAAAAAI84/4FJfQHgpIC0/P3210018%20%5B640x480%5D.JPG.jpg?imgmax=512"><br /><br />Ako poslednu atrakciu som navstivil Telstra Tower z ktorej je vraj najlepsi vyhlad na Canberru a jej blizke okolie. Nieco ako nasa vyhliadkova veza. Az tam som sa dozvedel, ze hory v pozadi Canberry su Snowy Mountains, t.j. najvyssie pohorie Australie, kde sa nachadza aj najvyssi vrch Mt. Kosciuzsko. Je to jedno z mala miest, kde sa da v Australii v zime lyzovat. Keby som to vedel trocha skor, mozno by som ostal v Canberre o den dlhsie a spravil si tam jednodovy vylet. Mne uz ale v tom case chybalo par hodin do odletu a nechcel som to na poslednu chvilu menit a platit storno letenky.<br /><br /><img src="http://lh3.google.com.au/lukas.horvath/R-eqpzbQDeI/AAAAAAAAI3Y/4AeDlcyMA44/P3220069%20%5B640x480%5D.JPG.jpg?imgmax=512"><br /><br />2 a pol dnovy vylet do Canberry vsak bol zaujimavy, rozhodne som vyuzil cas straveny v tomto meste naplno a tesim sa, ze som mal moznost vidiet toto unikatne hlavne mesto. Viac fotiek z Canberry najdete <a href="http://picasaweb.google.com.au/lukas.horvath/Canberra">tu</a><br /><br /><img src="http://lh4.google.com.au/lukas.horvath/R-eqhDbQDWI/AAAAAAAAI2Y/gHpivybAOcI/P3220060%20%5B640x480%5D.JPG.jpg?imgmax=512"><br /><i>Moja najoblubenejsia fotka z Canberry - fontanka v centre - nocny zaber</i>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-69222276544850949282008-02-26T11:08:00.007+01:002008-02-26T13:10:11.670+01:00Novinky Posledneho ObdobiaPoslednu dobu sa udialo niekolko veci, ktore by som rad spomenul.<br /><br /><b>Spolubyvajuci</b><br /><br /><img src="http://lh3.google.com/lukas.horvath/R8PoS2KwAjI/AAAAAAAAIpA/dou_zcHAPQY/n540412889_82523_6103.jpg?imgmax=512"><br /><i>Dan, Azz, ja a Ryan</i><br /><br /><br />Nas dom prechadza niekolkymi personalnymi zmenami. Koncom decembra sa troska necakane od nas odstahoval Azz. Nasli si s priatelkou nove ubytko,sice o dost drahsie a dalej od centra, ale maju tam sukromie. Azzov odchod ma extra velmi nepotesil, lebo patri medzi mojich najlepsich kamaratov tu v Australii, a od odchodu sa v podstate vidame velmi zriedka. <br /><br />Namiesto Azza sa k nam nastahoval Dimitri, ktory ma rusky povod, v Rusku sa narodil, potom zil par rokov v Afganistane a asi od 7 rokov zije v Australii. Takze je v podstate uz australcan. Dimi je vsak dost rozdielny od Azza a miesto sportovych popoludni alebo veceroch pri simpsonovcoch s pizzou a pivkom, sa Dimi snazi o caste chodenie von, parties, podniky vymetat, balit zenske a pod. skratka velke party zviera. Ja som ale uz z kazdodenneho chodenia do podnikov vyrastol a tak sa az tak nezhodujeme. Vo svojej podstate je ale dobry chlapec a mam ho tiez velmi rad. Akurat sa to na atmosfere nasho domu zmenilo. Dom je akysi prazdnejsi, kedze menej veci robime spolu.<br /><br /><img src="http://lh5.google.com/lukas.horvath/R8PoSWKwAiI/AAAAAAAAIo4/hpo_c03PycQ/n538461362_637714_5879.jpg?imgmax=512"><br /><i>Dan, Dimi, Kylie, Ryan a ja</i><br /><br />Najnovsou novinkou ale je, ze Ryan, Jess a James boli z Brisbane vybrani do narodneho AIESECu v Australii a odchadzaju do Sydney. (Vsetkym zvolenym od srdca blahozelam!!!). <br /><br />A teda nas dom opusta aj Ryan, priblizne o 2 tyzdne. Na rozlucku sme mali na nasom dome jednu z tych divokejsich party. Bolo to poslednu sobotu a po pokece s mojimi rodicmi o stvrtej rano, ked uz boli na party len ti najvernejsi, sme si vychutnali vychod slnka a isli sme spat. Nejakych par fotiek co som spravil najdete <a href"http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/FarewellPartyRyanJamesAJess">tu</a>. Ryan patri taktiez medzi mojich najlepsich kamaratov tu v Australii a teda mi bude velmi chybat. Momentalne neviem kto sa k nam miesto neho nastahuje. Tak ci tak, z povodnej zostavy, co sme spolu byvali cely rok, ostane na konci maja iba Dan. Uvidime ale, ze kto bude novy pristahovalec a ako sa nam bude spolu nazivat.<br /><br /><b>Pracovne zmeny</b><br /><br />Od minuleho pondelka uz nepracujem na recruitment oddeleni pre policiu. V ramci staze som sa presunul na oddelenie HR Consulting, kde mam na starosti projekt <i>eDTM (electronic Desktop Training Manual)</i>, co je vlastne projekt zavedenia internetoveho/intranetoveho treningoveho manualu pre zamestnancov. Kedze je to projekt, je to ovela vyzyvavejsie a ovela zaujimavejsie ako kazdodenne ulohy, co som mal na recruitmente. <br /><br />Na projekte vyuzivam v podstate vsetko co som sa doteraz naucil, projektovy manazment, planovanie, casovy manazment, robim analyzy, kontrolujem manazerov, zadavam im ulohy, delegujem, trenujem ludi, robim prezentacie ... je to zatial asi najlepsia praca co som doteraz robil. Nehovoriac o tom, ze musim v ramci projektu pokryt cele oddelenie ludskych zdrojov a kedze pracujem aj s procesnymi mapami, ziskam know-how z recruitmentu, vzdelavania, payroll, skratka vsetkych oblasti v ramci riadenia ludskych zdrojov. Projekt sa sice podla planu konci mesiac po mojom odchode, ale dovtedy bude hadam vacsina veci dokoncena (teda podla planu, ale vieme ako to chodi v realite ... Luki mieni, iny meni).<br /><br /><b>Cesta domov</b><br /><br />Vacsine citatelov blogu som to uz sice spomenul v maily, ale ak som nahodou na niekoho zabudol, tak to pisem aj na blog. <br /><br />V piatok som si kupil letenku domov. Vychytil som celkom dobru ponuku a letim s China Airlines. Letenka ma vysla na 1220 dolarov. Z Brisbane odlietam 23 maja (piatok) - co mal by moj posledny den v praci, ale vezmem si dovolenku. Mam medzipristatie v Taipei (Taiwan). Odlet z Taiwanu ale je 24.maja o pol desiatej vecer. Teda budem v Taiwane cakat na let cca den a pol. Letecka spolocnost mi v ramci letenky zabezpecila a zaplatila ubytovanie. Takze super ze si oddychnem od lietania aspon na chvilku a budem si moct pozriet Taiwan.<br /><br />24.maja o poldesiatej odlietam z taiwanu a prilet do viedne po dalsich 16 hodinach letu je 25.maja o osmej rano. Teraz rozmyslam, ze ako dalej, asi najlepsia moznost by bola ze ma niekto z BA kamaratov vyzdvihne na letisku vo viedni a zoberie do BA. Popripade si vezmem autobus. Lebo z viedne do KE nic neleti. A z BA by som letel zo SkyEurope do KE o piatej vecer z BA, teda dojdem do KE o siestej. BA - KE stoji 1SK plus letiskove poplatky, cize okolo 500Sk, to nebola az taka zla cena, takze uz som to kupil - a cuduj sa svete, pocestujem v tom istom lietadle spolu s Pivet, no neni je to super? <br /><br />25. maja by som uz teda mohol byt doma v KE, naviac je to nedela, takze to by vyslo uplne perfektne.<br /><br />TESIM SA UZ DOMOV!!!!Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-14639306446034742832008-02-26T10:30:00.007+01:002008-02-26T13:15:35.274+01:00Novi Stazisti alias Zivot Bez TelefonuKoncom januara a zaciatkom februara dosli do Brisbane dve nove stazistky. Nadia z Brazilie a Hazel z Malajzie. Obe budu pracovat ako auditorky pre queenslandsku vladu. Prvy dojem je celkom dobry, vyzera, ze sa narozdiel od ostatnych stazistov budu troska viac zapajat do akcii. Najma s Nadiou si zatial celkom dobre rozumiem, mame podobne hodnoty a bola to prave ona, ktora navrhla aby sme isli v sobotu na bluesovy festival, co bola jedna z najlepsich akcii co som tu v podstate od zaciatku roku zazil (spolu s koncertom Stinga & The Police). Fotky z festivalu najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/BluesFestival">tu</a><br /><br /><img src="http://lh5.google.com/lukas.horvath/R8LEomKwANI/AAAAAAAAIis/sh11LkH46Uo/P2230007%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Nove stazistky mali samozrejme uvitaciu party. Ta bola u nas na dome, co v zatial posledne "stastnom" obdobi prislo celkom vhod. Nemal som velmi chut chodit po parties, ale tym ze tato bola u nas na dome, som velmi nemal na vyber. Samotna party bola nakoniec celkom dobra, az do momentu kedy sa uz pekne nacata kamaratka Chloe (z australskeho MC - pozn. pre AIESEC) snazila dovolat Ryanovi z mojho telefonu. Kedze ho kvoli hudbe nepocula, vysla pred dom. A odvtedy som ju uz nevidel. Ona si toho tiez vela nepamatala, ale spomenula si ze nechala telefon na kapote Ryanovho auta, ktore stalo pred nasim domom. Ryan vsak par hodin na to soferoval a ziaden telefon si nevsimol a teda ho pravdepodobne niekam odviezol az kym sa niekde pri nejakej zatacke nezosmykol. A ja som potom stravil cely vikend hladanim telefonu.<br /><br />Clovek si asi v dnesnej dobe ani neuvedomuje ako je na mobile a informacie v nom zavisly. Kedze party bola v piatok a ja som sa mal v sobotu stretnut so Shaunom a Azzom a ist na kriket, na to ist na oslavu 21 narodenin Mattovi a nakoniec sa spojit s dalsou oslavenkynou Eloise. Nic nebolo presne dane. Miesto, cas, skratka vsetko sa malo dat vediet poslanou sms. Vzhladom na to, ze som nemal telefon, ziadna sms mi nedosla. Najhorsie na tom bolo to, ze sa mi ti ludia nemohli ani dovolat. Ja z hlavy neviem cislo na nikoho v australii (ledva si pamatam to svoje), a ked nemate po ruke ani spolubyvajucich, citite sa dost bezradne. Aspon ja som sa tak citil. Ked som si v tom momente uvedomil, ze ak som stratil telefon, ze sa mi nedovola ani imigracny urad, ktory sa mi mal v pondelok ozvat ohladne viz, ani opravovna fotakov, kde som dal opravit ten svoj fotak, ze nebudem moct pouzivat internet banking bez povinneho bezpecnostneho sms kodu a teda nebudem moct narabat so svojim peniazmi (ibaze by som manualne chodil do banky), ze polku kontaktov v telefone uz neziskam naspat lebo na tych ludi nemam email, ze ma novy telefon vyjde draho a ze sa ho neoplati kupovat len na tri mesiace atd. Vsetko sa mi hemzilo hlavou, ze co vsetko vlastne budem musiet vybavit kvoli jednej stupidnej strate telefonu. Chloe sa sice tvarila ze ju to mrzi, ale v podstate si mysli, ze mi telefon vratila lebo ho nechala pred nasim domom, co je nie celkom to co chapem pod vratenim telefonu ja (kedze sa mi telefon nedostal do ruk). Nastastie pre mna ale v tu sobotu Shaun zavolal na pevnu linku u nas doma a sme sa nakoniec stretli a kedze Shaun bol pozvany aj na party k Eloise, tak som poriesil aspon 2 veci z planovanych 3.<br /><br />Nedela bez telefonu nebola o nic lepsia a padli mi viac menej vsetky plany, kedze sa so mnou nikto nevedel spojit ako ani ja som sa s nikym nevedel spojit. Uz horsia vec co sa mohla stat je ze by mi odisiel notebook, lebo tam mam 99% veci. To sa nastastie nestalo a dokonca sa v nedelu vecer objavila vo dverach prekvapujuco Jen, ktora mi doniesla naspat telefon. Vraj jej zavolal nejaky neznamy chlapik co byval nedaleko, ze nasiel na chodniku telefon a jej volal ako na posledne volane cislo. Takze sa mi telefon dostal domov v celkom zaujimavom stave.<br /><br /><img src="http://lh4.google.com/lukas.horvath/R7-PiWKv_3I/AAAAAAAAIc0/eI37DTNLz20/P2230034%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Telefon je kvazi funkcny, sem-tam vypadne ale som rad ze mam aspon nieco. Novy by sa mi na taku kratku dobu neoplatil, najma ked na slovensku mam svoj telefon, a dva by mi boli zbytocne. Teraz nastastie treba vymenit len baterku a kupit si novy kryt, co bude trvat asi tyzden, lebo na moj typ telefonu sa to momentalne neda zohnat a musia to objednat. Co uz ... nehody sa stavaju.Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-73967542849416474802008-02-18T08:57:00.002+01:002008-02-18T09:04:02.629+01:00Valentine's Day alias Love Of My Life<object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/rhpy-RAbSSs&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/rhpy-RAbSSs&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br />Love of my life you've hurt me<br />You've broken my heart and now you leave me<br />Love of my life can't you see<br />Bring it back bring it back<br />Don't take it away from me<br />Because you don't know<br />What it means to me<br /><br />Love of my life don't leave me<br />You've stolen my love you now desert me<br />Love of my life can't you see<br />Bring it back bring it back<br />Don't take it away from me<br />Because you don't know<br />What it means to me<br /><br />You will remember<br />When this is blown over<br />And everything's all by the way<br />When I grow older<br />I will be there at your side to remind you<br />How I still love you I still love you<br /><br />Back hurry back<br />Please bring it back home to me<br />Because you don't know<br />What it means to me<br />Love of my life<br />Love of my life<br />YeahLukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-28735667679611915232008-02-03T08:15:00.000+01:002008-02-03T09:40:41.366+01:00Shank ChallengeV piatok som bol pozvany na oslavu Azzovych narodenin. Azz sa rozhodol urobit oslavu svojich 24-tych narodenin v okruhu najblizsich priatelov a tak sme boli pozvany ja, Shaun a jeho priatelka Caitlin, Jess a jej priatel Jake a kolegovia Matt a Laura. Ako miesto oslavy vybral Azz <i>SSS BBQ Barn Steakhouse</i>, co ma celkom potesilo, lebo steak som si uz dlhsie nedal. Nakoniec som si to nedal tak ci tak, lebo Azz nas vsetkych prehovoril, nech skusime <i>Shank Challenge</i>.<br /><br />Co je vlastne Shank Challenge? Slovo shank v anglictine znamena holennu kost, a slovo challenge je vyzva. Teda som si myslel, ze to bude vyzva zjest celu holennu kost. Nebolo to take jednoduche. Cela vyzva spocivala v zjedeni:<br /><br />1. entree - predjedlo (v nasom pripade bravcove rebierka)<br /><br /><img src="http://lh6.google.com/lukas.horvath/R6SW0Ia99nI/AAAAAAAAIQs/3E_DAHYfYL0/Azz%20Bday%20004.jpg?imgmax=512"><br /><br />2. Beef Shank - hlavne jedlo - teda cela holenna kost hovadzieho masa o vahe 2,5kg s hranolkami a salatom.<br /><br /><img src="http://lh5.google.com/lukas.horvath/R6SW74a99uI/AAAAAAAAIRk/oIywKWq2Zt8/Azz%20Bday%20011.jpg?imgmax=512"><br /><br />3. Dezert - par kopcekov zmrzliny a k tomu este mensi kolac.<br /><br /><img src="http://lh3.google.com/lukas.horvath/R6SXQYa9-CI/AAAAAAAAIUI/aKHhi-ytxjU/Azz%20Bday%20031.jpg?imgmax=512"><br /><br />Oci som mal sice velke a som si povedal, ze ja ako milovnik masa predsa tolko masa v pohode zjem. No nebolo to take jednoduche. Bolo to toho celkom dost, naviac este chut toho masa - cim viac som zjedol, tym nevyraznejsia chut. Bohuzial po zjedeni asi 2 kil, som uz viac nevladal a tak som tu vyzvu nepokoril. Jediny komu sa to podarilo bol Azz, ktory ako odmenu dostal klobuk a zapisal sa do zoznamu tych co tu vyzvu pokorili.<br /><br /><img src="http://lh3.google.com/lukas.horvath/R6SXLYa999I/AAAAAAAAITg/5DAoZPYO2yE/Azz%20Bday%20026.jpg?imgmax=512"><br /><br />Oslava nakoniec ale dopadla celkom dobre, kazdy sa zabavil, i ked ma neskor v ten vecer ako aj cely nasledujuci den riadne bolelo brucho a teda nikomu taketo prezieranie sa neodporucam. Viac fotiek z tejto akcie najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/ShankChallenge">tu</a><br /><br /><b>Recept</b><br /><br />Ked uz hovorime o jedle, pre ludi co chcu vyskusat nieco nove, tu mam recept od kolegu z financneho oddelenia. Slovenska verzia je pod anglickou.<br /><br /><i>Anglicka verzia </i><br /><br />A new recipe from Kamran Gondal, Accounts Receivable.<br /><br />Chicken Marsala<br />Ingredients:<br />1 kg chicken breast boneless (cut thin pieces)<br />1 onion (chopped)<br />2 green chillies (chopped)<br />2 tomatoes (chopped)<br />1 capsicum (chopped)<br />1 clove garlic (crushed)<br />fresh ginger (chopped)<br />¼ teaspoon red chilli powder<br />½ cup chicken stock<br />salt according to taste<br />2 tablespoons vegetable oil<br /><br />Heat the oil in a frying pan and put the onion, green chilli, capsicum, garlic and ginger and cook them for at least 5 minutes and then add the tomatoes and cook until turns in to a past, add the chilli powder and salt and leave for 2 minutes and then add the chicken and leave for 3-5 minutes and then add ½ cup water and ½ cup chicken stock and let it cook until the chicken is cooked.<br /><br />If you don't want it spicy don't put any green chillies and if any one don't like the spicy food and you realised after cooking, Take one cup of full cream milk, add 1 tablespoon honey in the milk, add it in the spicy curry and cook it on low heat for ½ hour.<br /><br /><i>Slovenska verzia</i><br /><br />Novy recept od Kamrana Gondala, Oddelenie pohladavok, Financne oddelenie.<br /><br />Kuracie maso na styl Marsala<br /><br />Prisady:<br />1 kg vykostene kuracie prsia (nakrajat na tenke kusky)<br />1 cibula (pokrajana)<br />2 zelene chilli papricky (pokrajane)<br />2 paradajky (pokrajane)<br />1 paprika (pokrajana)<br />1 strucik cesnaku (pretlaceny)<br />cerstvy zazvor (nakrajany)<br />¼ cajovej lyzicky cerveneho chilli korenia (v prasku)<br />½ pohara kuracieho vyvaru (alebo bujon)<br />sol podla chuti<br />2 polievkove lyzice oleja<br /><br />Olej nahrejeme v panvici a pridame cibulu, zelene chilli papricky, papriku, cesnak a zazvor a nechame povarit najmenej 5 minut a potom pridame paradajky a varime dokial nam zmes nestuhne, pridame cerevene chilli korenie a sol a nechame povarit 2 minuty a potom pridame kuracie maso a nechame povarit cca 3-5 minut a potom pridame ½ pohara vody a ½ pohara kuracieho vyvaru (alebo bujon) a nechame povarit az dokym nie je kuracie maso uvarene.<br /><br />Ak nechcete aby to bolo stiplave, nepridavajte ziadne chili papricky a ak niekto nema rad stiplave jedlo a vy to zistite az po uvareni, vezmite pohar plnotucneho mlieka, pridajte 1 polievkovu lyzicu medu do mlieka, pridajte tu zmes do stiplavej omacky a povarte na slabom ohni ½ hodiny.<br /><br />Dobru chut!Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-51611213905191243642008-01-29T14:01:00.000+01:002008-01-29T14:14:03.599+01:00Midnight OilK predchadzajucemu prispevku sa chcem ospravedlnit, pri pisani mi akosi vypadlo spomenut kapelu <i>Midnight Oil</i>. V Australii patria Midnight Oil medzi legendy podobne ako AC/DC. Pre Australcanov ma ale tato punk-rockova kapela dost politicky podton a teda nazory na tuto kapelu sa v Australii lisia, v zavislosti od toho ktory smer ten ktory australcan podporuje. Totizto spevak kapely Midnight Oil Peter Garett sa po rozpade kapely dal na politiku a zastupuje lavicovu "Labour party" (stranu robotnikov). Po volbach v roku 2007, ked sa lavica dostala v Australii k moci sa dokonca stal ministrom pre <i>Environment, Heritage and Arts</i> (zivotne prostredie, kulturne dedicstvo a umenie).<br /><br /><i>Midnight Oil - Beds Are Burning</i><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/10BbpGKLXqk&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/10BbpGKLXqk&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-59190135681044394362008-01-28T07:24:00.000+01:002008-01-28T09:41:05.896+01:00Popularna hudba v AustraliiUz davno som sa chystal na podnet viacerych ludi napisat prispevok o tom, aku hudbu vlastne ludia v Australii pocuvaju. Aby som sa vyhol akymkolvek hadkam, chcel by som na uvod poznamenat, ze Australia je hudobne velmi roznoroda a kazdy typ hudby tu ma svoje zastupenie. To jest ak ludia chcu pocuvat rap alebo hip-hop maju tu svoje kluby, ak chcu pocuvat house maju tu svoje kluby tiez. <br /><br />Zaklad je ale na moje stastie rockovy. Velka vacsina kapiel (dovolim si tvrdit, ze az 80%) ma rockovy zaklad. Vychadza to asi z toho, ze aj napriek dnesnemu svetu globalizacie je Australia stale dost izolovana a tak si drzi relativne silny odstup od europskeho vplyvu elektronickej hudby a vzhladom na maly trh (20 mil ludi), sa neznizuje k umelo vytvorenym "popovym hviezdickam" typu Britney Spears (azda jedinou vynimkou je Kylie Minoque).<br /><br />Zaklad australskej hudby (cas kedy australske kapely prerazili celosvetovo) sa datuje naspat do 70-tych rokov. Ako prvi sice prerazili bratia Gibbovci znami ako <i>Bee Gees</i>, ktori hrali este na Woodstocku koncom 60-tych rokov, ale ti odisli este pred casom kedy boli slavni do USA. Skutocnu australsku hudobnu revoluciu zacala az kapela <i>AC/DC</i><br /><br /><b>AC/DC</b><br /><br />AC/DC je skratka pre <i>alternating current / direct current</i> (striedavy prud/jednosmerny prud). Ako uz nazov napoveda elektrika hrala vyznamnu rolu co sa tejto kapely tyka, a tvrdy rock v podani tejto kapely spravil z AC/DC najpredavanejsiu australsku kapelu vobec. Pre Australcanov je AC/DC nieco ako pre slovakov Elan, alebo pre Cechov Olympic, alebo pre madarov Omega. Skratka je to rockova legenda ktoru pozna kazdy bez ohladu na vek, pohlavie, rasu atd. Je to vobec najuznavanejsia kapela v Australii a vsetci maju k nej uctu. Existuje tu milion cover kapiel, ktore sa snazia samotnu kapelu napodobnit. AC/DC patri medzi rockove kulty celosvetovo nielen v Australii a ich koncerty zarucuju maximalny zazitok. Vacsinu skladieb ludia poznaju - teda aspon minimalne ti, co pocuvaju rockovu muziku. <br /><br /><i>AC/DC - Thunderstruck</i><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/0MiFBQciNu8&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/0MiFBQciNu8&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br />V 70-tych rokoch bolo este niekolko mensich kapiel ktore sa dostali do celosvetoveho ponimania avsak v ovela mensom meritku. Relativne velkou kapelou na australske pomery bola skupina Cold Chisel, ktora sa povazovala za nastupcu AC/DC ale nepodarilo sa jej ani zdaleka splnit ocakavania, kedze specificky zvuk zamenili za typicke pop rockove skladby svojej doby. Kapela sa zakratko rozpadla a jedine spevak <i>Jimmy Barnes</i> sa presadil neskor solovo. Vdaka svojmu chraplavemu hlasu ho viaceri prirovnavaju k spevakovi z kapely Nazareth, ktora nahrala obrovsky hit <i>"Love Hurts"</i>. V poslednej dobe ako australska rockova legenda hostoval na viacerych albumoch interpretov ako Jon Lord (ex-Deep Purple), Glenn Hughes, Tina Turner a pod.<br /><br /><i>Jimmy Barnes - Working Class Man</i><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/QuRbIocUffw&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/QuRbIocUffw&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br /><i>Jimmy Barnes & Tina Turner - The Best</i><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/UDcEhWwaPzI&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/UDcEhWwaPzI&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br />Njavacsou australskou hviezdou 80-tych rokov ale bola jednoznacne kapela <i>INXS</i> a jej charizmaticky spevak Michael Hutchence, ktory podobne ako Curt Cobain z Nirvany spachal samozvrazdu.<br /><br /><i>INXS - Never Tear Us Apart </i><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/PZZGwENyUNs&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/PZZGwENyUNs&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br />Koniec 80-tych rokov a zaciatok 90-tych priniesol Australii popovu divu Kylie Minoque, ktoru odrazil zo dna do celeho sveta prevzaty hit "Locomotion", skladbu ktoru zlozila Carole King v roku 1962. Pre mladych to bola neznama skladba a prave od tej doby podla casopisu Rolling Stone nastala doba, kedy mlade "umele hviezdy" zacali prerabat stare veci a prezentovat ich ako nove skladby. A bohuzial funguje to dodnes.<br /><br />90-te roky a celosvetova era grunge priniesla Australii znamu grunge formaciu <i>Silverchair</i>, ktora sa povazuje za najlepsiu australsku kapelu 90-tych rokov. Spociatku to sice vyzeralo ako pravoverna kopia Nirvany, ale postupom casu si aj Silverchair nasiel svoj vlastny zvuk a v sucasnosti stale patri medzi najlepsie australske kapely.<br /><br /><i>Silverchair - Tomorrow</i><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/heQi0AZBH-0&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/heQi0AZBH-0&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br /><b>Sucasna hudba</b><br /><br />Sucasna australska hudba sa az tak celosvetovo nepresadzuje. Dovodov je viacero. Asi najpodstatnejsou zmenou je zmena trhu, europa uz nie je dobry trh pre rockove kapely, kedze sa meni na elektronicku techno - house scenu, popripade tvrdu metalovu scenu. Amerika je zaplavena rapom a hip-hopom a umelo produkovanymi popovymi jednohitovymi hviedickami a rockova scena tam slabne. V Australii je rockova scena stale silna a doraz sa kladie na zive vystupenia. Je tu vela festivalov a domacich koncertov. Zo sucasnej sceny stoji za to spomenut nasledujuce kapely:<br /><br /><b>Jet</b><br /><br />Jet je kapela, ktora sa snazi hrat nieco na styl anglickeho rocku neskorych 60-tych, skorych 70-tych rokov. To ze ich najvacsim vplyvom bola kapela The Who sa neda zakryt. Mladu australsku generaciu to jednoznacne bavi, ved si pozrite ich vystupenie z koncertu v Melbourne. Pravy Rock ' n' Roll!!! Mimo Australie sa Jet dostali aj do UK a USA, zbytok Europy vsak zostava este nedobyty.<br /><br /><i>Jet - Are You Gonna Be My Girl</i><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/RkL7V3TbrZE&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/RkL7V3TbrZE&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br /><b>The Living End</b><br /><br />Dalsou velmi uznavanou kapelou je The Living End. Mladi chlapci v zostave bicie, gitara a klasicka basa zacali hrat povodne jazz, ale casom v dosledku pubertalnych vplyvov presli na punk. Dnes je ich hudba nieco medzi punkom, rockom, funky, reggae a ska. Ked som ich ja videl prvykrat bolo to pre mna dost zvlastne, ze hraju stale na starych nastrojoch typickych pre jazz, pricom muzika je uplne rockova. Tak ci tak medzi mladymi australcanmi su povazovani za australsky Offspring alebo Greenday.<br /><br /><i>The Living End - All Torn Down</i><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/XHmOycOjUFY&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/XHmOycOjUFY&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br /><b>John Butler Trio</b><br /><br />John Butler je velmi specificky interpret, vcelku vymykajuci sa australskym hudobnym standardom. Jeho hudba sa pohybuje niekde medzi bluesom, jazzom a reggae a je dost jemna, co je dost odlisne oproti vacsine australskych kapiel. John Butler je nieco ako australsky Bob Marley, neustale bojujuci za mier. Pre mna osobne je to jeden z najoblubenejsich australskych interpretov.<br /><br /><i>John Butler Trio - Zebra</i><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/E7GCrlRk-EY&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/E7GCrlRk-EY&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br /><b>Powderfinger</b><br /><br />Kapela Powderfinger je z Brisbane a skusobnu ma na druhej strane rieky Brisbane oproti domu kde ja byvam. Normalna stara zaprasena skusobna, ziadna nobl, akoby clovek cakal na najuspesnejsiu australsku kapelu noveho tisicrocia. Kapela Powderfinger mala spolocne turne s dalsou australskou kapelou Silverchair minuly rok a listky na koncert sa cez internet vypredali takmer okamzite. Powderfinger hraju taky jednoduchy pop-rock. Zaujimavostou a pre mna uplne uzasnym zistenim je fakt, ze kapela robi muziku kvoli muzike a nie kvoli prachom. Svedci o tom aj fakt, ze na lokalne koncerty si menia meno a tak sa stane ze idete vecer na pivo v pube v Brisbane a Powderfinger Vam tam hraju zadarmo pred cca 20-30 ludmi. A super sa bavia. Myslim si, ze presne takto by mali vyzerat spravni hudobnici. V klipe je ich skusobna na Vulture Street, takze odporucam pozriet.<br /><br /><i>Powderfinger - (Baby, I've got you) On My Mind</i><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/vu3bBqB-g68&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/vu3bBqB-g68&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br /><b>Wolfmother</b><br /><br />Asi najlepsou sucasnou australskou kapelou je skupina Wolfmother. Mladi chlapci priblizne v mojom veku hraju muziku na styl Deep Purple, Black Sabbath, Led Zeppelin - skratka stary dobry rock. V Australii vyhrali ocenenie najlepsia australska skupina roka 2007. Okrem Australie dosiahli obrovsky uspech v USA a celkom slusne obstali aj v UK. Posledne mali aj europske turne a znu slavu kdekolvek pridu. Podla kapely samotnej ich najvacsim uspechom je, ze si ich ako hosta zavolali samotni Led Zeppelin, ked boli uvadzani do siene slavy. Osobne mam velku smolu, ze odkedy som prisiel do Australie, Wolfmother nehrali v Australii takmer ziaden koncert, momentalne pripravuju novy album a tak sa mi ich asi nepodari uvidiet nazivo. Tak ci tak verim, ze si ich vychutnate aj vy aspon prostrednictvom videi:<br /><br /><i>Wolfmother - Woman</i><br /><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/OLGde-7mIyA&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/OLGde-7mIyA&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-46667449751393458242008-01-28T03:53:00.000+01:002008-01-28T04:07:38.195+01:00Australia Day BarbecueOpat zdravim vsetkych pravidelnych aj nepravidelnych citatelov tohto blogu. O Australia Day som pisal uz pred rokom, ze co a preco a ako a zaco. Pre tych co to minule premeskali, pozriet si to mozete <a href="http://lukashorvath.blogspot.com/2007/01/australia-day.html">tu</a>.<br /><br />Tohto roku som Australia Day oslavoval u Jamesa, ktory organizoval barbecue. Pozvanych bolo niekolko jeho kamaratov z AIESECu, niekolko kamaratov mimo AIESECu, plus jeho sestra pozvala niekolko ludi, takze som tam koniec-koncov vela ludi nepoznal. Nic to ale nezmenilo na tom, ze som sa zabavil aspon s tymi co som poznal. Ako som sa dozvedel, pre mladych australcanov je poobednajsie barbecue typicka oslava Australia Day. K tomuto barbecue neodmyslitelne patri aj to, ze pocuvaju <i>Triple J</i> radio, kde davaju v ten den top 100 najlepsich skladieb minuleho roka. Pre mna osobne to bol celkom fajn obed, stavnate steaky, nejake tie klobasky, troska salatu, a pre australcanov typicky kokosovy kolac lamington, resp. susienky s <i>camembert</i> syrom. Rozhodne som sa na jedlo nestazoval a poriadne si doprial.<br /><br />V praci sme mali mensiu oslavu den predtym, kde sa mi dostala do ruk prezentacia o Australia Day. Pozriet/stiahnut si ju mozete <a href="http://www.spookytooth.sk/happyausday.ppt">tu</a>. Je sice pisana australskou anglictinou a pouziva dost vela australskeho slangu, ale verim, ze ti s lepsou anglictinou tomu porozumeju. A ak by ste mali s niecim problem, napiste a prelozime.Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-47981987741896458262008-01-24T11:46:00.000+01:002008-01-24T12:35:42.701+01:00Koncert The PoliceUvodom by som sa chcel ospravedlnit, ze som uz tak dlho nepisal na blog. O tom co sa aktualne deje napisem v dalsom prispevku. <br /><br />Tento prispevok bude ale venovany mojmu najvacsiemu zazitku v januari - koncertu skupiny The Police. Pre hudobnych laikov ozrejmim len to, ze kapelu tvoria Andy Summers na gitare, bubenik Stewart Copeland a basu a spev ma na starosti Sting. Prave vdaka The Police sa Sting dostal tam, kde je dnes.<br /><br />Jednym z najvacsich prekvapeni este roka 2007 bola informacia, ze sa dali po 25 rokoch opat dokopy clenovia kapely The Police a ze vyrazia na turne. Tuto prilezitost som si nechcel nechat ujst a tak som si rezervoval vecer 22. januara 2008 na koncert tejto kapely v Brisbane. Suncorp Stadium je jednu zastavku vlakom od mojho domu, peso je to cca 15 minut a tak vyber lokality nemohol byt lepsi.<br /><br />Na koncert som isiel s kolegynou Jen a jej manzelom Richardom. Z roboty som odisiel okolo stvrtej sa domov prezliect a od pol siestej sme uz v trojici sedeli na pivku a pripravovali sa na koncert. Samotny koncert mal zacat o siedmej, my sme sa ale rozhodli ist na stadion az okolo osmej. Totizto sme sa chceli vyhnut predskokanovi, v tomto pripade <i>Fergie</i>. Co mi nic nehovorilo, ale potom, co som sa dozvedel ze je to "spevacka" z Black Eyed Peas, tak som sa na stadion vobec neponahlal ani ja. Urobil som dobre. Zachytil som zaver jej vystupenia, dve jej hitovky zmixovane a na zaver medley rockovych coververzii typu Black Dog od Led Zeppelin. Zopar ludi co bolo vpredu jej za vykon zatlieskalo, ale vacsina ju odprevadila z podia piskotom. Ved si urobte vlastny nazor a pozrite si autenticke video priamo z dejiska:<br /><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/NrwMAs35Pbk&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/NrwMAs35Pbk&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br />Po kratkej asi 15 minutovej prestavke na prestavbu podia, sa uz na scenu vyrutili samotni The Police a hned to bolo na stadione poznat, ked zacal buracat dav priblizne 30.000 ludi. Pre zaujemcov zoznam skladieb, ktore na koncerte odzneli najdete <a href="http://thepolicetour2007.blogspot.com/2008/01/police-tour-2008-concert-review-setlist_22.html">tu</a><br /><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/vPqsbGItK9I&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/vPqsbGItK9I&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br />Ja som sa na koncerte celkom bavil a pravdupovediac, aj ked som mal najlacnejsi listok a bol som asi tisic km od podia, zvuk bol na stadione vcelku dobry, na velkoplosnu obrazovku som dovidel, i ked samotna kapela bola mala ako mravce. Zazneli vacsie hity aj menej zname skladby, mna osobne najviac prekvapila nazivo vynikajuco zahrana skladba <i>Wrapped around your finger</i>, velmi som sa potesil mojej najoblubenejsej skladbe od The Police - <i>Roxanne</i>, a ked hrali poslednu skladbu hitovku <i>Every Breath You Take</i>, ani sa mi nechcelo ist domov.<br /><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/13FGpsnJoZM&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/13FGpsnJoZM&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br />Nastastie este pridali jednu skladbu a ludia sa patricne odvdacili obrovskym potleskom v zavere. Osobne som bol dost prekvapeny kolko energie na podiu zo seba vedia vydat muzikanti, ktorym taha na 60-ku. Sting mi vyzorom pripominal mojho otca s jeho briadkou, Andy Summers ma uplne odlisny styl hrania na gitare na aky som ja zvyknuty a tak som mal co odkukavat. Stewart Copeland je taktiez bubenik svetovej triedy a tak necudo ze cela kapela znela velmi sviezo a uzasne zohrato.<br /><br />Myslim, ze keby som mal moznost ich vidiet este raz, urcite by som nevahal a na koncert by som opat isiel. Neviem presne ci uz hrali v Europe, ale ak nie a niekto z Vas ma moznost tento koncert vidiet, vrelo odporucam.Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-38193135899376767662008-01-02T10:49:00.000+01:002008-01-02T14:59:26.350+01:00Silvester v SydneyAsi najvacsim highlightom bol logicky silvestrovsky ohnostroj. My sme si so stazistami chceli zabezpecit najlepsie miesto a tak sme v rade na vstup do botanickej zahrady stali uz od deviatej rano. Botanicka zahrada je povazovana za najlepsiu lokalitu, pretoze z nej je vidiet na vsetky styri casti mesta kde bol ohnostroj. Napravo od rieky, na Harbour Bridgem vzadu v Darling Harbour a vlavo na strechach najvyssich mrakodrapov. Na to aby ste to ale mohli vidiet si treba odsediet cely den na tom Vasom fleku, aby Vam ho nikto neobsadil. Co nie je vzdy taka lahoda ako sa zda. Silvestrovsky den bolo vraj iba 30 stupnov ale ja som mal pocit ako keby bolo aspon 40. Samotny ohnostroj ale stal za to. Cely sa mi podarilo natocit (teda okrem prvych dvoch sekund), kvoli limitu som ho ale musel rozdelit na dva casti. Prajem prijemny zazitok sledovania ohnostroja a vychutnavania si silvestrovskej oslavy v Sydney.<br /><br /><b>prva cast</b><br /><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/-HhbfVOt4PU&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/-HhbfVOt4PU&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br /><b>druha cast</b><br /><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/ssIj4JewAQk&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/ssIj4JewAQk&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-73785891782776853732008-01-02T10:34:00.001+01:002008-01-02T10:48:43.156+01:00Blue MountainsStvrty den v Sydney som navstivil zname Blue Mountains. Isiel som sam, kedze Jakub s ostatnymi isli uz den predtym. Blue Mountains su nadherne hory asi 2,5 hodiny od Sydney. Katoomba - male mestecko a turisticke centrum - ma privitalo typickym turistickym vydieracstvom. Kedze na mape vyzeralo byt vsetko daleko, rozhodol som sa vyuzit tzv. <i>Hop on hop off bus</i>, t.j. autobus na ktory ked si kupite listok mozete kedykolvek nastupit a vytupit podla toho ako sa Vam chce a sami teda vidiet miesta ktore Vas zaujimaju. Tento autobus ma vsak stal viac ako samotny listok na vlak do Blue Mountains, nehovoriac o tom, ze ten okruh, ktory ten autobus robil boli vsetko vzdialenosti ktore sa dali prejst peso. No nic no vysokohorske prirazky a zdieranie penazi od turistov zial funguje aj v Australii.<br /><br /><img src="http://lh3.google.com/lukas.horvath/R3npp5DmUfI/AAAAAAAAH4Y/hwiy2agu1CQ/PC300057%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Ja som sa rozhodol zviest na okraj k miestu zvanom <i>Scenic World</i>, kde som sa zviezol najstrmsou zeleznicou na svete dolu do udolia. Tam som si presiel nejaky ten kus spodom a nasledne sa vyviezol lanovkou naspat hore. Hore som nasledne presiel horny okruh s vyhladom na hory. Okrem peknych miest s vyhladom a niekolkych vodopadov som samozrejme navstivil aj najslavnejsiu cast Blue Mountains, miesto s nazvom <i>Three Sisters (Tri Sestry)</i>, ktore ale bolo tiez preludnene a trvalo mi polhodinu skoordinovat ludi tak, aby som sa vobec s tymi tromi sestrami mohol odfotit.<br /><br /><img src="http://lh5.google.com/lukas.horvath/R3npmZDmUbI/AAAAAAAAH34/IgBABUBkek8/PC300051%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Ku koncu dna som bol po tolkom chodeni uz dost unaveny a tak mi dobre padol 8 hodinovy spanok po navrate spat - asi najdlhsi spanok v tom tyzdni.<br /><br />Fotky z Blue Mountains najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/BlueMountains">tu</a>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-20549994872984516402008-01-02T10:02:00.000+01:002008-01-02T10:33:38.430+01:00Opat v SydneyV obdobi medzi sviatkami sme mali z roboty povinne volno a tak som mal tyzden volna. Prve dva dni som sice stravil u Dana pocas vianoc, ale na zvysok nutenej dovolenky som sa rozhodol ist do Sydney. V Sydney som uz sice bol v juli, ale vtedy som akurat vymakol otrasne pocasie, silne dazde, zimu, skratka som si to velmi vtedy neuzil. Kedze teraz v Australii vrcholi leto dufal som, ze to bude teraz v Sydney lepsie ako naposledy.<br /><br />Letenky som mal kupene pol roka vopred aby boli co najlacnejsie a poviem pravdu, ze ked som pozrel ceny leteniek tyzden pred prichodom do Sydney, tak som usetril peknych par stoviek dolarov. Let do Sydney bol kupodivu celkom fajn a to aj napriek tomu ze som tahal 36 hodin bez spanku, kvoli narodeninovej party kamaratky Aleks na nasom dome. Ubytko som mal u Nasibiho z Kene ako posledne, akurat ze tentokrat mi Nasibi naviac este vybavil odvoz z letiska, aby ma nevysiel draho taxik. Kedze po prichode k nemu domov zacalo prsat, rozhodol som sa to vyuzit a nachvilku si zdriemnut. Po asi 3 hodinkach spanku, ked som sa zobudil sa celkom pekne vycasilo a tak som vyrazil do mesta urobit zopar fotiek a kratkych videi.<br /><br /><b>Video 1</b><br /><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/sERx0d0TiFQ&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/sERx0d0TiFQ&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br /><b>Video 2</b><br /><br /><object width="425" height="355"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/q3EGsiwvnhk&rel=1"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/q3EGsiwvnhk&rel=1" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" width="425" height="355"></embed></object><br /><br /><b>Den 2</b><br /><br />Druhy den som mal na plane sa stretnut s Jakubom z Ceska, ktory je na stazi cez AIESEC v Melbourne. Tiez bol v tom case v Sydney a na plane sme mali navstivit <i>olympijsku dedinku</i> a nasledne sa vyvalit na slavnej plazi <i>Bondi Beach</i>. <br /><br />Olympijska dedinka bola dost rozlahla a ako Jakub vhodne vystihol, vyzeralo to ako mesto duchov. Az na par desiatok turistov, ktori sa v tom rozlahlom areali stratili tam nebol takmer nikto. Je to celkom pochopitelne, kedze dnes sa v samotnom areali vyuzivaju uz iba niektore sportove haly. My sme presli len cast arealu, kedze chodzou prejst cely areal by nam trvalo strasne dlho a pozicanie bicyklov padlo, kedze mi lekari odporucili po tej nehode este oddychovat a organizmus nezatazovat.<br /><br />Bondi Beach kam sme isli po olympijskej dedinke je jedna z najslavnejsich plazi v Australii. Po prichode na miesto to tak aj vyzeralo, po surfers paradise na gold coaste asi druha najludnatejsia plaz co som v Australii videl. Vo vode to bola tiez hlava na hlave a tak mna osobne tato plaz az tak velmi nenadchla. Ale v ten den to padlo naozaj dobre sa ist troska schladit do oceanu a vyvalit sa na piesocnatej plazi.<br /><br /><img src="http://lh6.google.com/lukas.horvath/R3nrVpDmVXI/AAAAAAAAH_Y/AGkU1Fwq7j8/PC280013%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />PO samotnej plazi sme s Jakubom este zasli do Ceskoslovenskej restauracie Praha. Je to druha (a asi aj posledna o ktorej viem) restauracia s ceskoslovenskym menu v Sydney. Jedlo bolo naozaj vynikajuce a mne osobne vyborne padli capovane Krusovice. Po case sa k nam pridal Nasibi aj ostatni stazisti a Jakubovi kamarati a tak sa nas po case nazbieralo niekolko. Samozrejme padlo par poldeci slivky, ja som mal este predtym ako aperitiv fernet a kedze som naspat domov s Nasibim prisiel o stvrtej rano, tak si asi viete predstavit ako to dopadlo. Dalsi den (treti den v Sydney) som teda takmer cely prespal a daval sa dokopy, aby som na dalsi den mohol vidiet <i>Blue Mountains</i>.<br /><br />Fotky zo Sydney si mozete pozriet <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/SydneyLeto">tu</a>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-48565258206586235262007-12-26T10:39:00.000+01:002008-01-01T08:13:49.768+01:00Australske vianoceNa samotne australske vianoce som sa velmi tesil, najma preto, ze to boli moje prve "nebiele" vianoce v zivote. Bol som zvedavy, ake to je mat vianoce uprostred leta.<br /><br />Pravdupovediac, v Australii vianoce nemaju spravnu atmosferu. Vianocna nalada tu zacina uz koncom oktobra, kedy sa objavuju prve vianocne zlavy a akcie. Vyzdoba mesta v Brisbane bola velmi chaba, okrem velkeho umeleho vianocneho stromceka na namesti pred kasinom, bol zbytok mesta vyzdobeny len velmi minimalne a naviac podla mna aj dost nevkusne.<br /><br /><img src="http://lh6.google.com/lukas.horvath/R3IBdZDmTfI/AAAAAAAAHsI/GpxGeAhHsoM/PC240006%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>24.12.</b> - v Australii je to normalny pracovny den a vobec sa nepovazuje za vianocny. Ja osobne som bol v praci az do piatej vecer. Potom som prisiel domov a v ramci kulturneho pochopenia som pre svojich spolubyvajucich pripravil vianoce na slovensky sposob. Teda v ramci moznosti. Po pripitku sme sice vynechali kapustnicu (ktoru nebolo mozne spravit), ale nechybala ryba so zemiakovym salatom a na zaver misa so sunkou, udenym, syrom, vajcom, paradajkou, uhorkou atd. Najviac som ale hrdy na ten salat - na moj prvy zemiakovy salat v zivote. Danovi a Azzovi chutilo, Azz si dokonca nalozil dvakrat, takze to dopadlo nadmieru dobre.<br /><br /><img src="http://lh5.google.com/lukas.horvath/R3IBiJDmTiI/AAAAAAAAHsg/Ub-3o2Mjpvg/PC240010%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br /><b>25.12.</b><br /><br />Toto je den, kedy australcania oslavuju vianoce. Podobne ako v USA, tradicia je ta, ze detom nosi darceky Santa Claus cez komin alebo okno (ak dom nema komin). Deti sa na prichod Santu poctivo pripravuju, nachystaju pohar vody aby sa santa mohol napit ak by bol smadny, nechaju aj mrkvicku a inu zeleninku pre lietajuce soby, aby mohli nacerpat silu a dostat sa k dalsim detom. Darceky nosia v noci z 24-teho na 25-teho a deti si najdu svoje darceky nasledujuce rano pod stromcekom.<br /><br />Akonahle ale deti vyrastu, sa vianoce menia na rodinne stretnutie. Ja som mal to stastie, ze som bol pozvany na vianoce k Danovym rodicom a jeho rodine. Nebol som jediny mimo rodiny, bol s nami aj Azz, ktory ma rodicov z Juznej Australie, Peter zo Svedska a Cagla z Turecka. Vacsinu dna sme stravili na terase domu Danovho stryka. Ako predjedlo sme mali susienky s roznymi pomazankami a som toho zjedol celkom dost, takze na vianocny obed mi uz neostalo v bruchu vela miesta. A pritom prave obed boli same dobrotky, kuracie, morcacie a udene sunky, rozne syry, ovocno-zeleninovy salat z oliv, avokada, paradajok, manga atd., rozne morske veci typu krevety a pod. Skratka velke hody. Som ani nevladal tolko jest.<br /><br /><img src="http://lh3.google.com/lukas.horvath/R3IBzpDmTsI/AAAAAAAAHx0/p-X915WVmPs/PC250020%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Po velkom obede sme travili cas najma hranim biliardu. Neskor poobede sme sa odhodlali aj na pivko v bazene, a nejake tie bazenove hry typu vodny basketbal, alebo vodne strielacky a pod. Dlho sme ale v bazene nevydrzali lebo nam bola zima. Totizto tento rok boli najchladnejsie vianoce v Brisbane za poslednych 30 rokov. Mali sme iba okolo 30 stupnov v priemere, co je na australske leto dost nizka teplota.<br /><br /><b>26.12.</b><br /><br />Tento den je v Australii tiez sviatok. Nazyva sa <i>boxing day - "krabicovy den"</i>, t.j. den kedy ludia vyhadzuju krabice od darcekov. Druha alternativa ale je, ze darceky, ktore sa im nepacia vratia. Obchody teda maju v tento den velke vypredaje. Ja som si tiez nakupil nejake veci za 50 - 70% zlavy a musim uznat ze sa to fakt oplatilo. V tieto dni je okrem nakupnej horucky velkym fenomenom aj kriket, momentalne prebieha 5 dnovy zapas medzi Australiou a Indiou a ludia (aspon tu v Brisbane) naozaj saleju.<br /><br />Pre tych co si chcu pozriet nejake tie australske vianocne fotky - tie najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/XmasAustralia"> tu</a>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-69209190744515624452007-12-22T15:42:00.000+01:002007-12-24T04:17:14.848+01:00AutonehodaBohuzial cestou na letisko v Launcestone (Tasmania) sme mali autonehodu. Pri prijazde na dialnicu do nas vrazil zozadu zboku karavan v 100km rychlosti. Ja mam iba lahsie zranenia (uder do hlavy, kratkodoba strata pamate, narazena lopatka, kopu modrin a skriabancov), nastastie som mal pas a airbag a bol som vpredu. Peter vedla mna ma tiez len lahsie zranenia. Holky vzadu si to ale odniesli. Cagla vcera dosla do brisbane, ju prepustili z nemocnice po tyzdni po tom co utrpela niekolko vaznejsich vnutornych zraneni. Marie je na tom najhorsie, museli ju z auta vysekavat, ma polamane rebra, panvovu kost, stehennu kost, poskodene pluca a ine vnutorne organy, vnutorne krvacanie atd.<br /><br />Dobra sprava je to ze vsetci prezili a nikto nebude mat trvale nasledky. Marie je na dychacich pristrojoch momentalne stale v nemocnici, kedze nemoze dychat sama a az sa jej stabilizuje stav, bude pravdepodobne prevezena do Belgicka. Odhadovana doba liecenia je minimalne 8 tyzdnov v nemocnici, cca pol roka aj s rehabilitaciami a pod.<br /><br />Clanok o nehode vysiel v lokalnych novinach s nazvom <i>The Advocate</i> - clanok si mozete v anglictine precitat <a href="http://nwtasmania.yourguide.com.au/articles/1145295.html?src=search">tu</a><br /><br /><b>Zdravotny system</b><br /><br />Kedze sme zahranicni, boli sme automaticky prevezeni do verejnej nemocnice (pohotovost), kym sa nezisti, ci mame narok na privatne osetrenie. Samotne verejne nemocnice su ale v porovnani s nasimi na ovela lepsej urovni. Pacient ma k dispozicii vlastny telelvizor, telefon, v pripade ziadosti PC s internetom, na vyber ma menu minimalne 5 jedal, atd atd. Servis je naozaj neporovnatelny zo slovenskym standardom a svojim sposobom mozeme byt vdacni aj zdravotnemu personalu, ze sme zivi a ze budeme vsetci zdravi (i ked niektori az po dlhsej dobe). Samotny personal kontaktoval Dana, mojho spolubyvajuceho ako australsky kontakt v pripade nudze. Okrem toho kontaktovali aj slovensku ambasadu, ktora mala oboznamit o nehode mojich rodicov. Od nehody ubehol tyzden a moji rodicia od ambasady este nic nepoculi. Myslim, ze to nepotrebuje komentar.<br /><br /><b>Podpora</b><br /><br />Po samotnej havarii som bol velmi prekvapeny aku velku podporu sme dostali najma od AIESEC-arov, ktori neustale volali, pytali sa na nas stav, posielali darceky. V takomto stave je naozaj super citit, ze mate podporu. I ked niekedy velmi drazdivu, kedze James (prezident AIESECu), mi kupil karton Velkopopovickeho Kozla na skore uzdravenie. Takze sa uz teraz tesim az nebudem na liekoch na dobre pivko.<br /><br />Prijemnym zistenim bolo aj to, ze starosti mali aj kolegovia. Dokonca mi v robote umoznili zobrat specialnu dovolenku na zotavenie, na ktoru maju narok iba zamestnanci s trvalym pracovnym pomerom (zatial co ja som tu len docasne na rok a pol).<br /><br />Osobne som mal z Australcanov pocit, ze sa velmi o druhych nestaraju a ze im na ostatnych extra velmi nezalezi, ale tato situacia dokazala presny opak.<br /><br />Chcem sa aj prostrednictvom tohto blogu podakovat vsetkym za podporu, najma ludom ktori mi zavolali, ci napisali sms zo Slovenska, popripade napisali email, alebo sa ozvali cez chat. DAKUJEM!Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-3913182713526801442007-12-22T13:42:00.000+01:002007-12-22T16:03:29.475+01:00TasmaniaPo navrate z horuceho outbacku som sa nevedel dockat, kedy sa budem moct dostat niekam, kde sa bude dat schladit. Ako najvhodnejsie miesto sa javila prave Tasmania, ostrov na juhu Australie, ovievany antarktickym vzduchom taky specificky svojou florou a faunou, ktoru nenajdete nikde inde na svete iba tu. Na Tasmaniu som chcel ist uz strasne davno, ale teraz na to boli idealne podmienky, dost volna v praci aj dost penazi.<br /><br />Cely vylet sme sa rozhodli zorganizovat spociatku traja, ja, Cagla a Peter. 3 tyzdne pred nasim odchodom sa k nam ale pridala este Marie, ktora sa prave vratila z Noveho Zelandu a prave ona naplanovala cely nas vylet. A tak sme podla jej planu zakupili letenky, zarezervovali v pozicovni auto a zarezervovali si ubytovanie.<br /><br />Cely plan ale padol v momente, kedy Marie meskala <i>2 minuty</i> na check-in do lietadla a nechceli ju uz pustit. A tak sme vo stvrtok vecer leteli do Hobartu iba ja, Cagla a Peter. Ujo z ubytovne, kde sme mali vybavene ubytko nebol nadseny, ze ma miesto styroch iba troch ale dokazali sme to ukecat. Kedze lety z Brisbane na Tasmaniu nie su kazdy den (teda nie do rovnakej destinacie), najblizsi let, ktorym mohla Marie prist bol piatkovy vecerny let do Launcestonu, co bolo na opacnom konci ostrova. Dohodli sme sa s nou, ze sa stretneme v sobotu vecer v Cradle Mountain, kde sme mali ubytko zo soboty na nedelu. Prve dva dni sme teda cestovali po Tasmanii len traja. Plan sme teda logicky troska zmenili a upravili si podla nasich potrieb a casovych moznosti.<br /><br /><b>Den 1</b><br /><br />Prvy den sme vyuzili na prehliadku samotneho hlavneho mesta Tasmanie - <i>Hobart</i>. Samotne mesto je vcelku malicke pristavne mestecko maximalne o velkosti Kosic. Svojou atmosferou mi ale Kosice pripominalo. <br /><br /><img src="http://lh4.google.com/lukas.horvath/R2us_pDmQqI/AAAAAAAAHMw/RJ5zWETRR_Y/PC140001%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=400"><br /><br />Ludia boli k sebe vcelku mili a kazdy tam poznal kazdeho druheho. Cele mesto bolo v takej zrelaxovanej nalade, narozdiel od Brisbane, kde je momentalne obrovsky predvianocny zhon. Po par hodinach v centre mesta sme sa vybrali na <i>Mt. Wellington</i>, co je kopec nad Hobartom, aby sme si uzili nadherny vyhlad nielen na mesto, ale aj na okolitu prirodu na juhu Tasmanie. <br /><br /><img src="http://lh4.google.com/lukas.horvath/R2utRpDmRJI/AAAAAAAAHQo/VNz_pj14Cog/PC140033%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Na samotnej hore sme boli sice len chvilku, lebo nam bola dost kosa (fukal tam silny vietor), ale aj napriek tomu nas stihlo za ten cas spalit slnko. Neviem ci ste to vedeli, ale najnizsia vrstva ozonu na svete je prave nad Tasmaniou. Teda ludia tomu hovoria ozonova diera, ale v skutocnosti, to este diera nie je, zato v blizkej dobe to uz naozaj moze byt a to uz Tasmania nebude potom obyvatelna.<br /><br />Okolo obeda sme sa rozhodli, ze navstivime este vychodnu cast juznej casti ostrova - tzv. <i>Tasman Peninsula</i> (tasmansky polostrov) a ze sa pojdeme specialne pozriet do mestecka <i>Port Arthur</i>. Od Hobartu je to priblizne 100km, takze cesta normalne trva cca hodinku a pol. My sme sa ale cestou zastavili v rezervacii pre <i>Tasmanian Devil (Tasmansky Diabol) </i>jedinecny druh zvierata, ktore zije iba na Tasmanii. Po tasmanskom tigrovi (ktory uz bohuzial vyhynul), je to uz jedine zviera, ktore nemozete vidiet nikde inde na svete.<br /> <br /><img src="http://lh6.google.com/lukas.horvath/R2utZJDmRVI/AAAAAAAAHSI/xo1aSn-VxF0/PC140047%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />V samotnej rezervacii boli aj ine zvierata, a tak sa mi konecne podarilo spravit v Australii fotku s kengurou.<br /><br /><img src="http://lh6.google.com/lukas.horvath/R2uteJDmRdI/AAAAAAAAHTI/-maki-1TidU/PC140055%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Po samotnej rezervacii sme teda navstivili nasu cielovu destinaciu prveho dna <i>Port Arthur</i>. Mestecko Port Arthur sa vyrazne spaja s Australskou historiou, a pre mna osobne to bolo jedno z najhistorickejsich miest, co som mal zatial moznost v Australii vidiet. Port Arthur bolo vybudovane v roku 1830 ako najhorsia vaznica pre kriminalnikov z britanie (resp. inych statov commonwealthu). Vo svojej dobe predstavoval Port Arthur to, co dnes predstavuje napriklad Alcatraz - vaznica z ktorej sa nedalo ujst. Dnes uz samozrejme vaznica nie je funkcna, a tak je z nej turisticke centrum. <br /><br /><img src="http://lh3.google.com/lukas.horvath/R2utjZDmRoI/AAAAAAAAHUg/b1YUQOeSEhg/PC140068%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Areal samotnej vaznice je obrovsky a okrem vazenskych ciel zahrna aj kostol, nemocnicu a rozne ine budovy. Pri vstupe do historickeho arealu mate moznost prejst roznymi komnatami, kde je vysvetlene ako vazni zili, ako byvali, ako travili volny cas a pod. Mohli ste sa dozvediet o osude kazdeho jedneho vazna, ktory bol kedy v Port Arthur vazneny. Pre mna osobne to bolo velmi zaujimave miesto a rad by som sa tam niekedy vratil a vyuzil niektoru z ponukanych atrakcii, ako napriklad nocnu strasidelnu skryvacku s duchmi.<br /><br />Po Port Arthur sme sa vydali naspat do Hobartu, kde sme stravili dalsiu noc. Cestou sme sa zastavili v restauracii na morske krevety, rozne upravene ryby a ine morske zivocichy, pretoze Tasmania je v Australii preslavena prave tym, ze ma najlepsie morske pochutky. A pravdupovediac, jedlo bolo vynikajuce, naozaj pochutka.<br /><br /><b>Den 2</b><br /><br />Druhy den sme vstavali skor rano aby sme stihli prejst vyse 600km po planovanej ceste z Hobartu az do Cradle Mountain, kde sme mali noclah. Kedze sme samozrejme chceli cestou aj nieco vidiet, cakal nas dlhy den.<br /><br />Nasou prvou zastavkou bolo <i>jazero St.Claire</i>, ktore je sucastou narodneho parku Cradle Mountain. Akurat ze sa nachadza na jeho opacnom konci a z hladiska pohladu na mapu Tasmanie je v jej strede.<br /><br /><img src="http://lh4.google.com/lukas.horvath/R2utvpDmR_I/AAAAAAAAHXc/-I-SjYjsaus/PC150091%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Toto jazero podobne ako vela dalsich ma ladovcovy povod a vzniklo v case, kedy bola Tasmania sucastou antartktickeho kontinentu. Taktiez pre Australiu nezvycajna priroda navokol boli ihlicnate stromy a tak to miestami vyzeralo ako v nasich Tatrach. Celkovo mi Tasmania v mnohych aspektoch pripominala Slovensko a to nielen co sa teplot tyka, ale najma prirodnych ukazov. I ked samozrejme niektore rastliny a zivocichy sa nedaju najst nikde inde, iba tu na Tasmanii (ako napriklad guitar plant - gitarova rastlina - na ktoru sme natrafili prave pri jazere St. Claire).<br /><br />Okrem jazera sme si urobili este mensiu turu v blizkom lese a vychutnali si ticho prirody, spievajucich vtacikov, zurciacich potocikov a pod.<br /><br /><img src="http://lh4.google.com/lukas.horvath/R2ut3pDmSLI/AAAAAAAAHY8/RgrSYblLw0o/PC150103%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Okrem toho sa mi konecne podarilo nazivo vidiet vo volnej prirode <i>echidnu</i> (zviera podobne nasmu jezkovi, akurat ovela vacsie). Skoda len ze bolo prilis rychle na to, aby sa mi podarilo spravit dobru fotku. Tymto som sa ale dopracoval k peknemu vysledku, ze som videl vsetky pre australiu typicke zvierata nazivo v divokej prirode (az na tasmanskeho diabla, ktoreho v divej prirode uz takmer nenajdete, kedze je na pokraji vyhynutia).<br /><br />Nasou dalsou zastavkou boli <i>Nelsonove vodopady</i>. Po kratkej asi polhodinovej ture v hustom lesiku sme sa dostali na miesto. Peter chcel strasne velmi fotku pod vodopadmi a tak sme boli svedkami humornej situacie, ked pri preskakovani pomedzi kamienky sa posmykol a sup ho do vody. Nastastie sa mu nic nestalo a tak som sa na nom este chvilku bavil a robil si z neho srandu.<br /><br /><img src="http://lh3.google.com/lukas.horvath/R2ut_ZDmSVI/AAAAAAAAHaM/0Xemkvntw3s/PC150115%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Nasou dalsou zastavkou v ten den bolo horske mestecko <i>Queenstown</i>, velmi vychvalovane, ale pravdupovediac pre nas tam nebolo nic k videniu a tak sme po 5 minutovej prechadzke a natankovani odtial odisli.<br /><br /><img src="http://lh4.google.com/lukas.horvath/R2uuCpDmScI/AAAAAAAAHbE/EIWZ5rRviKI/PC150123%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=400"><br /><br />Nedaleko Queenstown je pobrezne mestecko <i>Strahan</i>, destinacia australcanov, ktori si chcu oddychnut na zapadnom pobrezi Tasmanie a absolvovat jednu z pocetnych plavieb po rieke <i>Gordon</i> od ustia oceanu az po zaciatok rieky (pokial hlbka dovoli). My sme akurat dosli v case vecere okolo siestej vecer a pridali sme sa k lokalnym obyvatelom, ktori si v mensom parku v centre vypekali rozne pochutky v ramci dedinskeho barbecue. My sme si dali vynikajuceho lososa so zemiakovym salatom za 4 dolare, co je na Australiu neuveritelne nizka cena. A ten bol naozaj vyborny.<br /><br />Po veceri sme sa presunuli necelych 10 minut od mestecka Strahan na velke piesocne duny naviate rokmi na zapadnom pobrezi Tasmanie. Clovek by ani nepovedal, ze par km od ladovcoveho jazera a ihlicnateho lesa su piesocne duny a ocean. Tak ci tak stalo to za to, sceneria navokol bola naozaj uzasna.<br /><br /><img src="http://lh4.google.com/lukas.horvath/R2uuMpDmStI/AAAAAAAAHdM/fX_mzMbzCx4/PC150144%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Po tomto uz bolo vela hodin a nas este cakala 2 hodinova cesta do Cradle Mountain, kde sme mali zabezpecene ubytovanie a kde nas uz cakala oneskorena Marie. Cestou sme ale nemohli odolat zastaveniu sa na nejakom nahodnom mieste a vychutnat si nadherne sfarbenie oblohy pocas zapadu slnka. Bol to jednoznacne highlight nasho dna.<br /><br /><img src="http://lh6.google.com/lukas.horvath/R2uuNJDmSuI/AAAAAAAAHdU/ybqreb-Zr6E/PC150145%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><img src="http://lh5.google.com/lukas.horvath/R2uuN5DmSwI/AAAAAAAAHdk/skNyscT22kI/PC150147%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Cestou spat sa uz nic zaujimave nestalo, teda az na to, ze jazdit v noci napriec narodnymi parkami nie je vzdy najbezpecnejsie, najma na mnozstvo zvierat prebiehajucich cez cestu. Ale dosli sme na miesto ubytka v poriadku okolo desiatej vecer. Marie sa o nas trocha bala ci sme sa nestratili :-) <br /><br />Bol to dlhy den.<br /><br /><b>Den 3</b><br /><br />Posledny den nasho pobytu sme takmer cely stravili v narodnom parku Cradle Mountain. Rozhodli sme sa urobit si poldennu turu okolo jazera Dove a dozvediet sa co to o lokalnej flore a faune.<br /><br /><img src="http://lh4.google.com/lukas.horvath/R2uuTpDmS7I/AAAAAAAAHe8/68s-gNNpHdE/PC160159%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=400"><br /><img src="http://lh3.google.com/lukas.horvath/R2uuTZDmS6I/AAAAAAAAHe0/ktd97WicuGw/PC160158%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Po Cradle Mountain sme sa vybrali na sever do mesta Devonport, kde sme mali veceru. Po kratuckej prechadzke po centre sme nasadli do auta a vydali sa 2 hodinky na severovychod do druheho najvacsieho mesta Tasmanie - Launceston - odkial sme mali letiet spat do Brisbane.<br /><br />Viac fotiek z Tasmanie najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/Tasmania">tu</a>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-11967580197880488642007-12-11T10:32:00.000+01:002007-12-11T11:07:50.140+01:00Wet 'n' WildPrvy decembrovy tyzden sa nam vyrazne oteplilo a tak prisla uplne vhod ponuka od kamarata Ariho, aby sme isli do vodneho zabavneho parku <i>Wet 'n' Wild</i>. Priblizne 45 minut od centra Brisbane sa nachadza niekolko zabavnych parkov - <i>Dreamworld</i> - obrovsky park s mnozstvom kolotocov, <i>Movie World</i> - park na styl Disneylandu akurat ze sa orientuje na viacere filmove postavicky, <i>Wet 'n' Wild</i> a <i>White Water World </i> - ktore su vodnymi zabavnymi parkami.<br /><br />Kedze Ari ziskal v robote kupon na 30% zlavu pre styri osoby do Wet 'n' Wild, vybrali sme sa prave tam. Okrem Ariho isla este jeho manzeka Katarina (z Ruska), ich maly niekolkomesacny syncek Matthew (ktory mal vstup zadarmo) a Shaun. Celodenne vstupne nas stalo po zlave iba 30 dolarov, a mohli sme cely den vyuzivat ktorekolvek atrakcie v parku.<br /><br /><img src="http://lh4.google.com/lukas.horvath/R1zbgkQxaXI/AAAAAAAAHI4/l6dI_v0_W8o/PC020003%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />My so Shaunom sme vyskusali vsetky, ktore v parku boli. Teda ja som sa jednej smykalke vyhol, kedze to bol viac volny pad ako smykalka a najma ked som videl ludi, ktori si na tom riadne odreli po dopade chrbat,az tak ma to nelakalo. Zato niektore, ktore vyzerali relativne v pohode ma tiez prekvapili. Taky Twister napriklad ma vytocil do vsetkych stran, ze mi chvilu trvalo po dopade do vody sa zorientovat, kde sa prave nachadzam. Dost desivou atrakciou bola <i>blackhole</i> (cierna diera). Suchnete sa do takeho potrubia a smykate sa niekolko minut dole v totalnej tme, kde nevidite vobec nic a neviete kedy pride zakruta, alebo mostik, alebo vodna sprcha. Zaujimavym bolo aj <i>tornado</i>, kde Vas to vyhodilo do takeho obrovskeho lievika a mali ste pocit ako v obrovskej burke, kde sa naviac dostanete do viru. <br /><br /><img src="http://lh6.google.com/lukas.horvath/R1zUOEQxaOI/AAAAAAAAHG4/m1DUPIu7jtU/PC020021%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Najvacsi brutal ale bol obrovsky skateboard, ktory isiel zo strany na stranu, strasne rychlo, a ludia v niektorych momentoch doslova viseli dolu hlavou vo vzduchu. Pri nastupe to prehlasovali za najbrutalnejsiu vodnu atrakciu na svete, a poviem pravdu, ze nebolo mi vsetko jedno pocas jazdy. Mat zaludok v krku a o par milisekund niekde pri kolenach a naviac spliechance vody do tvare. Do toho nekonecne jacanie zenskych okolo. Stacilo mi raz. Po vystupeni som mal problem prejst par metrov, vsetky koncatiny totiz boli ako strpnute. Ale raz za zivot sa to predsa oplati vyskusat, ci nie?<br /><br /><img src="http://lh5.google.com/lukas.horvath/R1zUP0QxaPI/AAAAAAAAHHA/c7hJaFBmAkk/PC020022%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512"><br /><br />Najlepsie asi cely park vystihnu viac fotky, ako moj pokec, takze kto ma zaujem, moze si ich pozriet <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/WetNWild">tu</a>Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6602718917129550349.post-21835723112630858432007-12-09T08:10:00.000+01:002007-12-24T10:40:24.507+01:00Pracovne veciPisem sice posledne dost vela prispevkov z prace ... ale ked sa tolko toho deje prave v tejto oblasti, tak preco nie? <br /><br /><b>Xmas party</b><br /><br />Pravdepodobne ako v kazdej firme aj v nasej firme sa kona Xmas party (vianocna party). Pre nas je to o to specifickejsie, ze samotna firma PartnerOne sa este stale trapi s osvojenim si toho, ze sme sucastou vacsieho celku a to Shared Services Agency (SSA). A tak, sme mali vianocnu party zaciatkom novembra ako SSA spolu s ostatnymi firmami, ktore sa takto spolcili. Tam som mal moznost okrem ineho si dat pivo s najvacsimi sefmi, cim som si zvysil v praci kredit (ale na druhej strane aj trochu zavist).<br /><br /><img src="http://lh6.google.com/lukas.horvath/R299QJDmTWI/AAAAAAAAHqQ/K82a4_HZIAU/party%20%2824%29%20%5B640x480%5D.jpg?imgmax=512" width="99%"><br /><br />Samotnu PartnerOne party som sice premeskal, ale na v poradi tretej vianocnej party nasho recruitment (nabor) oddelenia som nemohol chybat. Dostali sme pol dna plateneho volna aby sme sa na party mohli zucastnit. Party bola v Broncos fan clube (podniku kde chodia najznamejsi rugby hraci), kde sme mali svedske stoly v ramci obeda. Bolo vidno australsky zdravy pristup, ked vacsina si objednala salatik s paradajkami a uhorkami a pod. a samozrejme slovensky pristup - jedlo zadarmo - teda som mal dve jahnacie maska, tri kuracie, dve hovadzie, dve bravcove, kopu zemiakov, hranoliek, troska ryze a pivo :-)))) No co uz slovacisko sa nezaprie.<br /><br /><b>Higher Duties</b><br /><br />Higher Duties je vyraz pre docasne zastupovanie pozicie na vyssej urovni ako je ta vasa. Mne sa to stalo ani nie tak davno, kolegynka si vzala na dva tyzdne dovolenku a niekto ju musel zastupit na tzv. <i>supervisory</i> pozicii, t.j. manazerskej pozicii. Pre mna doteraz z neznameho dovodu, si vybrali prave mna. Celkom ma to potesilo, ze mi davaju tolko dovery aby som mal na starosti nas tim, ale na druhej strane niektori zamestnanci, ktori tam pracuju 20 rokov, neboli z toho nadseni, ked im vyfukne pekne miesto "mlady zahranicny zasran". Tak to ale v kapitalistickom zivote chodi, ti sikovnejsi maju moznost sa uplatnit a ti menej sikovni to zvycajne prijmu. Tak to aj nakoniec bolo a po dvoch tyzdnoch som dostal velku bonbonieru od kolegov za to ako dobre som ich riadil :-))) Bolo to vcelku mile a cloveka to prijemne potesi. Teraz ma ale caka administrativna cast a kopu paierovaciek, aby som na zaklade higher duties dostal manazersky plat (hoci len na dva tyzdne), ale kazdy dolarik sa zide, ci nie?<br /><br />Na fotke nas tim, co stara o vyber policajtov v Queenslande. Viac fotiek z prace najdete <a href="http://picasaweb.google.com/lukas.horvath/Robota">tu </a><br /><img src="http://lh3.google.com/lukas.horvath/R0Qz6qdEjZI/AAAAAAAAG6s/1s4QNFZucuc/PB210005%20%5B640x480%5D.JPG?imgmax=512">Lukas Horvathhttp://www.blogger.com/profile/00148987662563433967noreply@blogger.com1