Horse Races - Preteky Koni

Ked som bol na svojej prvej australskej barbecue u kolegyne Sue, asi pred dvomi mesiacmi, bavili sme sa s jej synom Stephenom, zeby sme sa mohli ist pozriet na nejake konske zavody. Casu odvtedy ubehlo dost a pomaly som na to aj zabudol, ale minuly tyzden mi poslal Stephen mail, ze v sobotu 31.3. je na programe Golden Slipper Day, jeden z vacsich konskych zavodov, a ze sa zavodi aj v Doombene (cast Brisbane).
Stephen mi dal tiez vediet, ze na preteky je potrebne sa slusne obliect, ludia tam chodia v koseli, kravate a slusnych nohaviciach. Je to prezitok zo starej doby, kedy boli preteky koni sviatkom a velkou spolocenskou udalostou a tak sa ludia vyobliekali ako do kostola. Nehovoriac o tom, ze sa preteky koni stale povazuju za velku spolocensku oslavu a tak tam tecie pivo "prudom".

Kedze som na barbecue Stephenovi slubil, ze na tie preteky pojdem, tak slovo dalo slovo a dohodli sme sa, ze o 12:00 sa stretavame pred hlavnym vchodom. Ja som pozval aj ostatnych stazistov aby bola vacsia sranda, ale nikto z nich nemal zaujem. V sobotu rano som este dostal sms od Stephena, ze bude meskat, a ze ho nemam cakat pred branou ale mam ist dnu. Tak som sa dostavil na miesto, kupil som si listok (12 AUD) a vosiel dovnutra. Zvycajne si clovek pod pojmom listok predstavi kusok papiera s informaciami kde, co, kedy, za kolko, ale v Doombene ste dostali ako listok mincu. Obycajnu mincu s vytlackom koni, ktoru trebalo hned pri vchode vhodit do automatu, aby ste mohli prejst turniketom. Skoda, ze som tu mincu neodfotil, myslel som si, ze mi ta minca ostane a budem mat pamiatku, ale akosi som sa preratal. Nic no nabuduce uz budem vediet.

Kedze som nikdy na konskych pretekoch nebol, nevedel som co mam ocakavat. V podstate mi ale celkove prostredie bolo velmi zname. Vyzeralo to ako v starych francuzskych anglickych alebo talianskych filmoch. Stanky kde ludia stavkovali, sledovali kurzy, vyjednavali o kurzoch a pod. a nasledne hromadny presun na tribuny, aby videli zavody nazivo. Kazdy pritom povzbudzuje toho svojho kona, pricom hluk sa zvysuje najma v cielovej rovinke. Pocas mojho pobytu tam bolo 8 zavodov na rozne vzdialenosti zacinajuc kratkym zavodom na 600m a konciac dlhym na 2800m.

Po prvych dvoch zavodoch som dostal sms od Stephena, ze to nestihne, lebo vlak ktorym isiel z nejakeho dovodu zastal a poslali im nahradne autobusy, co ale trvalo strasne dlho. V podstate som si myslel, ze tam budem sam. Ale nastastie sa mi ozval Tuomo z Finska, ktory sa na poslednu chvilu rozhodol, ze na preteky nakoniec pride. A tak ked tesne pred zaciatkom tretich pretekov dosiel, presvedcil ma, aby sme aj my isli stavkovat na kone. Samozrejme ani jeden z nas nemal sajn, ktory kon je dobry a tak sme tipovali len podla cisla koni, aj to uplne nahodne. Samozrejme, ze moje tipy neboli ani len v prvej patke, ale Tuomovi jeden tip na vitaza vysiel a vyhral 60 dolarov, co mu pokrylo jeho celodenne naklady na jedlo, pitie, stavkovanie a cestovne. Ba dokonca 10 dolarov mal este naviac.

Zaujimave na pretekoch bolo aj to, ze sa zavodi v celej Australii v jeden den a teda tipovat sa dalo aj na kone ktore pretekali v Sydney, Melbourne, Toowoombe, Gold Coaste atd. Zavody mimo Brisbane sa potom dali sledovat na niekolkych obrazovkach v stavkovacej casti zavodistia. Vacsina ludi ale aj tak stavkovala na kone, ktore pretekali priamo v Doombene a na tie ostatne stavkovali iba pravi fajnsmekri, resp. ludia ktori si mysleli, ze vedia co robia. Pocas pretekov hrala v pozadi aj kapela a celkovo tam bola velmi prijemna a uvolnena atmosfera. Rozmyslam, ze pojdem znova koncom maja, ked bude hrat Jimmy Barnes, jedna z najvacsich australskych rockovych hviezd, ktory psoledne nahral jednu skladbu aj s Glennom Hughesom, ale znamejsie je asi jeho vystupenie s Jonom Lordom z Deep Purple a bluesovou kapelou Hoochie Coochie Man. Vydalo aj DVD s nazvom Live At The Basement - takze ak ste fanusikovia dobreho bluesu, vrelo odporucam.

Fotky z pretekov koni

MYO Restaurant

Kedze BYO restauracie zaznamenali na blogu velky uspech, asi by bolo dobre skompletizovat to cele a doplnit o MYO restauracie.

MYO restauracie = Make Your Own (urob si sam) - velmi popularne tu v Australii. Funguje to na principe svedskych stolov so surovinami, k dispozicii su okrem surovin aj noze panvice, pekace, taniere skratka vsetko kuchynske vybavenie. Clovek pride a sam si urobi to na co ma chut, ci uz sendvice, alebo pizzu alebo hocico ine. Potom dojde k pokladni, kde sa mu vsetky suroviny zauctuju a sadne si za niektori z volnych stolov a moze jest. Vyhodou je, ze si clovek naaranzuje na tanier presne to, co chce a na co ma chut. Teda v mojom pripade si viem spravit fajny obed aj bez cibule :-)

Tak ci tak, cez obed je tam velky natresk, a hlavne velky chaos, kedze kazdy chce nieco ine a tak to strasne dlho trva zobrat si vsetko na co ma clovek chut. Vyhodnejsie je tam ist asi mimo obeda, kedy ma clovek dost casu aj priestoru a samozrejme, je to aj ovela pohodlnejsie, ked sa nemusite tlacit a prebijat cez dalsich ludi.