Australia ZOO

Po sobotnom capovacom procese sme mali v nedelu na programe celodenny vylet. Chceli sme sa ist pozriet do slavnej Australia ZOO a pozdravit Tonyho Irwina (teda lepsie povedane, uz len jeho rodinu).

Od kolegyne som mal listok na 25% zlavu pre styri osoby. Na vylet okrem mna chcela ist Mich a Marie, ale este sme potrebovali niekoho zohnat, aby nas to vyslo lacnejsie. Nakoniec som presvedcil Azz-a s priatelkou Amy, a piati sme sa dohodli na stretku o deviatej rano u mna doma. Ja som mal na starosti vybavit pozicanie auta. Troska som to podcenil a nechal som to na poslednu chvilu. T.j. na nedelu rano. Ako sa ukazalo velmi dobra volba to nebola, lebo prvych desat autopozicovni, ktore som obvolal, bolo beznadejne prazdnych, ludia si rezervovali auta na vikend dokonca uz tyzden vopred. Nakoniec som ale vygooglil novu autopozicovnu v Brisbane, kde mali este jedno auto volne, tak som to zarezervoval u nich.

Okolo desiatej sme dosli do autopozicovne, vybavili vsetky formality, zaplatili poistenie, auto nam nachystali a mohli sme vyrazit. Ja som bol jediny mozny sofer, kedze Mich a Amy nemaju vodicak, Marie si este nevybavila medzinarodny a Azz ma australsky vodicak v skusobnej dobe, t.j. moze jazdit iba v aute s automatickou prevodovkou. Nase auto malo manualnu prevodovku, cize som bol jediny kto mohol soferovat.

Uvod mi vysiel skvele. Po prvych desiatich metroch co som akurat vysiel z parkoviska na krizovatku, mi Azz hovori, ze stojim v protismere. Ups, stava sa. Po chvilke to uz bolo lepsie, i ked pravdupovediac, jazdit po Brisbane nie je sranda. Najma na mnou "velmi oblubenych" krizovatkach, kde sa stretavaju trojprudove cesty a semafor funguje principom, kazdy ma zelenu. Clovek nema na vyber, musi dodat soferovaniu trosku slovenskej drzosti aby vobec mohol odbocit. A to uz ani nehovorim, ze asi polka krizovatiek poriadne preverila moju slabinu, rozbiehanie sa do strmeho kopca. Akonahle sme sa ale vymotali z centra, uz to bolo dobre, objazd nam pomohol sa rychlo dostat z centra a od pripojenia na dialnicu sme uz ficali.

Do samotnej Australia ZOO sme dorazili okolo obeda. Kedze ZOO zatvarali o piatej, mali sme len 5 hodin. Neviem aka je presne rozloha, ale areal je dost velky, mali sme co robit, najma, ked sme chceli vidiet niektore atrakcie. Celkovo mi ta ZOO pripadala dost komercne. Vsade same stanky so suvenirmi, tych tam bolo pomaly viacej ako samotnych zvierat. Kedze Australia ZOO je taka napoly zoo napoly cirkus, kazdu polhodinku boli rozne show na roznych miestach. Mne sa asi najviac pacila velka komplexna show v crocoseum - lokalnom stadione asi o velkosti nasich sportovych hal. Show zacinala videoprihovorom Tonyho Irwina, za ktorym nasledovalo vystupenie slonov. Dalej nasledovala velmi zaujimava "hadia prezentacia" s pouceniami, co robit ak stretneme jedovateho hada a ako prebieha prva pomoc pri ustipnuti jedovatym hadom. Za tym bola taka nemastna neslana show s roznymi vtakmi. Na zaver, ale prisla na rad najvacsia atrakcia, krokodilia show, kde miestami divaci riadne trpli. Najvacsou novinkou pre mna bolo to, ze krokodil nedokaze behat. T.j. ak je clovek na brehu a zacne utekat po susi, krokodil ho nechyti. Na druhej strane vynikajuco plava, cize ak ste vo vode, velku sancu nemate. Vo vseobecnosti krokodily na ludi neutocia, iba ak trpia akutnym nedostatkom potravy, alebo ak clovek zasahuje do ich teritoria (napr. tam chyta ryby, cim ukracuje krokodilov o ich potravu).
Zvysok dna az taky zaujimavy nebol, vynimkou bolo azda iba krmenie slonov. Do velkej miery to bolo zapricinene aj lejakom ktory sa spustil a ktory prestal, az ked sme dosli naspat do Brisbane.

Vo vseobecnosti sa mi Australia ZOO pacila v myslienke, ze su tam zranene alebo inak znevyhodnene zvierata, o ktore sa staraju, lebo by vo volnej prirode neprezili. Na druhej strane je tam na moj vkus az prilis komercie, snaha predat vsetko na mna posobila niekedy az otravne. Na druhej strane sluzby v areali sa so slovenskom nedaju ani porovnat, a to nehovorim len o bufetoch. Pri kazdej sekcii zvierat bolo zopar pracovnikov ZOO ktori poskytovali ludom informacie o zvieratach, odpovedali na otazky ludi. Pri vchode kazdy dostal mapu s informaciami, kedy kde a ako sa da premiestnit. Zadarmo tam premaval tzv. shuttle automobil, ktory na chvilku zastavoval kazdych 50m, t.j. ste sa mohli v ramci arealu hocikde previezt atd atd. Na slovensku sa v tomto ohlade mame este co ucit.

Fotky z Australia ZOO

Capovanie piva do flias

Ani nie tak davno som pisal, ako sme namiesavali pivo do velkeho suda a tesili sa na vysledok. Po tyzdni kvasinkoveho procesu sme museli urobit dalsi krok vo vyrobnom procese. Pripadlo to na sobotu. Shaun sa zastavil u nas na dome okolo jednej poobede, zobudil ma (!!!) a po asi polhodinke, kym som sa naozaj prebral, sme vybrali dostatocny pocet flasi, ktore sme skladovali pocas posledneho mesiaca.

Najdolezitejsou strankou dobreho piva je zabezpecit maximalne hygienicke poziadavky, aby sa do piva nedostali ziadne necistoty, ktore by mohli negativne ovplyvnit nielen chut a kvalitu piva, ale aj jeho zdravotnu stranku. Preto sme prve dve hodiny iba umyvali flase. Pravdupovediac, bola to riadna zaberacka, ale co clovek nespravi preto aby mal dobre a lacne pivo. Po umyti a vyschnuti vsetkych flias, sme pomocou davkovaca na spodok kazdej flase nasypali predpisane mnozstvo specialneho cukru a zacali capovat pivo. To bola moja uloha. Shaun si prichystal zariadenie na uzatvaranie flasi, nachystal si vrchnaky a hned po tom ako som docapoval, uzavrel flasu, aby sme neprisli o bublinky. Flasu potom pretriasol aby sa dobre zamiesal cukor s nacapovanou tekutinou. Tieto flase sme potom odlozili do specialneho boxu, kde bude pivo dalsie 2-3 tyzdne dozrievat.

Takze drzte palce, nech sa nam to pivo dobre podari.

Nejake fotky su doplnene v tejto galerii