Doprava

Australia je strasne velka krajina. Rozloha je 7.682.300 km² co je cca 150 krat viac ako rozloha slovenska. Samotni australcania maju preto uplne odlisne vnimanie toho co je daleko a co blizko.

medzimestska doprava

Najcastejsim sposobom prepravy medzi australskymi mestami je letecka doprava. Je tu velmi rozvinuta letecka siet a pomaly kazde mesto nad 100.000 obyvatelov tu ma letisko. Lokalne lety su tu relativne caste a nastastie aj relativne lacne. Let z Brisbane do Sydney trva asi hodinku a vyjde okolo 90 AUD (vzdialenost medzi Brisbane a Sydney je nieco malo cez 1000 km). Let z Brisbane do Perthu (na opacny koniec australie) trva 6 hodin a vyjde okolo 400 AUD. Obe lety su spiatocne.

Okrem lietadiel tu funguju aj vlaky a autobusy. Ale v minimalnej miere. Ceny su totiz porovnatelne s leteckou dopravou a kto sa bude trepat 20 hodin autobusom v 30 stupnovych teplotach, ked moze ist za rovnaku cenu hodinku lietadlom.

Funguje tu aj lodna doprava - najma z juzneho pobrezia do Tasmanie, ktora je tiez sucastou australie.

Na kratke vzdialenosti (do 1000 km) sa tu jazdi aj autom. Podobne ako ine krajiny Commonwealthu, aj tu sa jazdi na lavej strane, sofer sedi na pravej strane a celkovo mi to sposobuje chaos v orientacii pri prechode cez cestu. Najma stvorprudovky oboma smermi :-). Aut je tu dostatok. Ak si dobre pamatam Carmen mi vravela, ze statisticky to vychadza 3 auta na 4-clennu rodinu. Najcastejsie tu vidno azijske znacky (toyota, mitsubishi a pod.) a americke znacky (najma Ford). Skodovku som tu nikde nevidel.

Ani trabant som nevidel.
(trabant nie je auto, trabant je trabant - preto osobitny odstavec)

Co sa samotneho jazdenia tyka, vodicak tu dostanete v 16tich, ale medzi 16 a 18 rokmi musite jazdit v sprievode dospelej osoby. Od 18 je to uz v pohode. Jazdit mozete maximalne 100 (niektore rovne useky dialnice umoznuju vynimku az 110), v meste je zvycajne 50-ka, na hlavnych mestskych 3 a viac prudovych tahoch mozete jazdit 80. Znacenie dopravy je tu celkom dobre a pokial viete kam chcete ist, tak sa nemozete zamotat (no teda - viac menej by ste sa nemali). Pred jazdou si mozete dat maximalne 1 pivo, kedze povoleny limit tu je 0.05 promile ak mate nad 18 rokov. ked mate menej nesmiete pozivat ziadne alkoholicke napoje.
Celkovo su australski vodici velmi disciplinovani a jazdia podla pravidiel. V noci na prazdnej krizovatke zastavia na cervenu a stoja tam aj 5 minut kym nie je zelena. To by sa na Slovensku urcite nestalo.

Mestska doprava

Mestska doprava v Brisbane pozostava z 3 druhov dopravy.
1. CityCat - lodna doprava
2. CityRail - zeleznicna doprava
3. CityBus - autobusova doprava

CityCat je vlastne riecna doprava po rieke Brisbane. je to najkrajsi sposob dopravy, mate krasny vyhlad na rozne miesta, a vo vacsine pripadov je to aj relativne najrychlejsi sposob dopravy, kedze to nema krizovatky. Velkou vyhodou byva aj to, ze to trva minutu dostat sa z jednej strany rieky na druhu, zatialco ist autobusom naokolo cez nejaky most moze trvat ovela dlhsie.
CityRail je asi najrozsiahlejsia doprava v Brisbane, v zmysle vzdialenosti, ktore pokryva. Aj ked je to oficialne vlakova doprava, je to v podstate nieco ako metro, akurat ze to nejde pod zemou. Pokial sa chcete niekam dostat na velke vzdialenosti, toto je najvyhodnejsi sposob prepravy.
CityBus je siet MHD autobusov ako ich pozname zo slovenska. Pokryvaju vsak len prvych 6 zon a teda pokial byvate dalej mate smolu. V meste dokonca funguju aj nocne autobusy, takze z tohto hladiska vladne spokojnost.

Samotna mestska doprava je koordinovana celkom dobre. Existuje podrobny casovy harmonogram, citycat chodi priblizne kazdu polhodinu, vlaky a autobusy tiez, ale v spicke chodia aj kazdych 10 minut. Horsie je to uz s rozpisom zastavok a teda vacsinou sa dozviete len nazvy sidlisk, a mozete dufat ze to stoji niekde blizko Vas. Vacsina domacich tu ale uz vie, ktore busy chodia ich smerom, takze je to viac-menej v pohode. Listok sa kupuje u vodica vo vsetkych typoch dopravy a jeho cena zavisi od poctu pasiem cez ktore idete. Celodenny listok stoji rovnaku sumu ako jedna cesta tam a spat, takze to je v pohode. Jedna cesta ma vo vseobecnosti platnost 2 hodiny a je plne prestupova, t.j. mozete menit autobusy kolko chcete. Na urcitych miestach si viete zakupit aj celotyzdenny, dvojtyzdenny, mesacny atd. listok. Ja si kupujem mesacny listok na 2 pasma, ktory ma stoji cca 80 AUD. Jedna jednosmerna cesta na dve pasma stoji 2.60, spiatocna 5.20

A este jedna vec. Nemile prekvapenie nastane, ked sa ocitnete na menej frekventovanej zastavke sam, pretoze vtedy nezastavi nic. Teda aspon som si to myslel, ale potom som zistil, ze vsetky zastavky su tu na znamenie, t.j. musite na vodica zakyvat aby Vam zastal. Poviem Vam trvalo mi to hodinu a pol kym som na to prisiel, aj to len vdaka tomu, ze som dobehol az na krizovatku a spytal sa vodica preco mi nezastal. Nastastie to uz teraz viem, i ked zastavky kde vacsinou nastupujem a vystupujem su velmi frekventovane.

Z hladiska chodcov je to rovnake ako u nas, az na to, ze v centre mesta na niektorych krizovatkach kvoli urychleniu dopravy, mozte ist aj krizom cez krizovatku a v podstate sa na jeden krat dostat na ktorukolvek stranu krizovatky.

Jedlo

Jednou vetou by sa dalo zhrnut asi to, ze australske jedlo v podstate neexistuje. nemaju nic, co by ste nenasli aj niekde inde.

Australcania su oficialne druha "najtucnejsia" krajina na svete. Na plazi to tak sice nevyzera, ale staci prist do roboty, do obchodu, vecer do baru a clovek si hned uvedomi, ze ta statistika az tak velmi neklame. Snaha skoncovat s tymto stavom zacina a aj konci napismi na kazdom produkte, najcastejsie je to "fat free product" (bez tuku). Jedli ste uz niekedy fat free slaninu? Alebo si viete predstavit fat free maslo? Je zaujimave, ze to este nikomu nenapadlo, ze niektore produkty jednoducho tuky obsahovat musia. Tak ci tak vsetko tu chuti inak, australska sunka nie je slovenska sunka, australske zemiaky nie su slovenske zemiaky a tak si zvykam na nove - pre mna nie velmi vyrazne chute. Asi jedine co mi tu chuti viac ako na slovensku su mliecne vyrobky, maju tu hlavne super maslo a vynikajuce syry.

Ranajky

Australske ranajky su dennodenne rovnake. Respektive obmena jedla je velmi zriedkava. Bezni ludia maju stale toastovy chlieb s nejakou natierkou, ti co chcu zit zdravsie jedia ovsene vlocky s mliekom. Vonku sa da v ramci breakfast menu este kupit ham and eggs (sunka s vajcom), bacon and eggs (slanina s vajcom) alebo len scrumbbled eggs (prazenica). To su viac menej vsetky ranajkove moznosti. Jest normalny chlieb so sunkou je zvlastne. Dalo by sa to este akceptovat, pokial hodite chlieb do toastovaca, ale inak ... pokrutia hlavou a that's it.

Obed

V Brisbane sa mi este nepodarilo najst restauraciu taku aku ju chapeme my v nasom ponimani. Ludia tu chodia na obed do tzv. Food Court a vyzera to presne tak ako na slovensku vo velkych hypermarketoch. Plastove taniere, plastovy pribor a pod.
Obsah Food Court by sa dal zhrnut do 3 oblasti:
- Fast Food
- Sea Food
- Asian Food

Fast Foody su tu velmi oblubene "europskymi" australcanmi. Viac menej tu nechybaju Kebap shopy, McDonald, KFC, Burger King, Red Rooster, Hungry Jack a ine tymto podobne "restiky". Sea Food miesta predavaju rozne morske pochutky od vymyslu sveta, australia je velmi bohata na morske produkty a tak tu je spusta ustric, morskych slimakov, krabie klepietka, vyprazany zraloci rezen a pod. Zatial som este neskusal vela tychto jedal, ale pracujem na tom. Asian Food restiky su podobne tym nasim cinskym restikam, s podobnym menu, kurca s kari ryzou a podobne. Su tu aj specialne japonske restiky (Sushi & Juice), kde predavaju japonske jedlo. Vyber je relativne siroky co do poctu restik, ale dost obmedzeny co do typu jedal. O polievke tu ani nechyruju. Teda myslim, ze som videl nejaku v potravinach v konzerve, ale nie som si isty.

Vecera

Moznosti su viac menej rovnake ako pri obede, akurat ze sa sem-tam pre zmenu objedna pizza, popripade sa ide do Subways na bagetu. Tie bagety v Subways su ale celkom dobre, kupite si zaklad (napr. pecivo s kuracim masom) a potom si zadarmo vyberate akekolvek prilohy (a vyber je dost siroky). Nesmie chybat nejaka omacka - velmi oblubena je BBQ Sauce alebo Gravy.

Nakupne centra vs. jedlo von v pube

Nie je tu ziadne Tesco, ziaden Carrefour, Hypernova, nic z toho co mame na Slovensku. Najvacsie supermarkety su tu Coles a Woolworth. Potraviny byvaju sucastou velkych niekolkoposchodovych nakupnych centier, t.j. okrem potravin sa tam daju nakupovat pdoobne veci ako u nas v hypermarketoch, t.j. saty, obuv, je tam lekaren, kniznica a napriklad sucastou kazdeho vacsieho nakupneho centra je aj zeleznicna stanica. Cenove rozdiely medzi potravinami a jedlom v meste su priblizne v pomere 1:1,5 co je relativne fajn. Cez obed sa da najest najlecnejsie za 4,5 AUD a maximum co mozete zaplatit je 10 AUD. Vela ludi tu jedava von, lebo su prilis lenivi varit. Samotne obchody su otvorene od osmej rana do siestej vecer (niektore az do osmej), ale ak si nestihnete kupit nic do osmej, nikde v brisbane uz nic nekupite. Asi aj preto jedavaju australcania v puboch alebo si objednavaju jedlo cez donaskovu sluzbu.

Zaujimavosti

Zhoda slovenskeho McDonaldu a australskeho McDonaldu sa konci pri kole, hranolkach a Big Macu. Zbytok su uplne haluzne produkty a kombinacie, napr. McOz je hovadzi platok so syrom cibulou hlavkovym salatom, cviklou a horcicou.

Ked si tu kupujete hocikde hocijaky hamburger, kebap alebo hocico ine, vsade davaju cviklu. V McDonalde mas platok masa a rovnaky velky okruhly platok cvikle.
Su posadnuty cviklou a pchaju ju aj tam, kde netreba. Napr. na hawai pizzu.

Velmi oblubenou pochutinou je tu crisps with gravy alebo crisps with tomato sauce. Crisps su nase chipsy a to jedia s gravy omackou alebo kecupom. Oni ale nevedia co je kecup (ketchup), oni to volaju paradajkova omacka (tomato sauce).

V potravinach sa neda kupit ziaden alkohol. Na predaj alkoholu su tu specialne obchody (1st choice), ktore su regulovane vladou. Na druhej strane ale vyber alkoholu je tu obrovsky. nevidel som nic slovenske za to tu maju staropramen, kozel a plzen :-))))

Byron Bay + Nimbin

Vdaka oslavam Australia Day sa naskytala perfektna prilezitost niekam si vyrazit, kedze bol predlzeny vikend. Rozhodoval som sa medzi viacerymi moznostami a nakoniec som sa rozhodol pre Byron Bay. Byron Bay je povazovane za jednu z najlepsich australskych plazi. Okrem toho je to aj najvychodnejsi bod australie a naviac je to velmi blizko Brisbane (asi 3,5 hodinky autom). Aj ked je to dost blizko, nenachadza sa to v Queenslande ale v regione New South Wales, a dokonca je tam oproti Brisbane casovy posun o 1 hodinu. Na vylet som sa vybral s dalsimi dvomi stazistami - Tuomo z Finska a Ekta z Indie. Spolu s nami isla este Ektina spolubyvajuca Mel - rodena australcanka a nas sofer.

Byron Bay

Na miesto sme dorazili v piatok poobede, ale trvalo nam dobre 4 hodinky najst ubytovanie. Totiz vsetko bolo obsadene, kedze v ramci australia day vacsina ludi vypadla von z mesta. Nakoniec sme nasli na prvu noc oddelene ubytko, ja a Tuomo sme byvali v Backpackers House - co je v podstate turisticka ubytovna s izbami po 6 ludi a je uplne bezne, ze byvate s roznymi inym cudzimi ludmi, na pohlavi nezalezi. Vacsina ludi su mimo-australski turisti, ale najdete tam aj australskych studentov.
Druhy den sme si uz prenajali lacnu chatku pre 4 ludi (sucast chatky bola plne vybavena kuchynka, kupelna, obyvacka s TV a DVD prehravacom) a teda sme nastastie mali kde spat. V Australii je totiz zakazane spat v aute, alebo na verejnych priestranstvach. Vecer sme si este nakupili nejake jedlo aby sme jedli co najlacnejsie a vyrazili sme do plazovych podnikov oslavit australia day.

Dalsie rano sme vstali a vybrali sa na mensiu turu smerom k majaku, na najvychodnejsi bod australie. Poobede sme isli na plaz, kde sme sa okrem kupania zabavali aj bodyboardingom (nieco ako surfing, akurat ze lezite na doske namiesto statia), co je pre zaciatocnikov najlahsi sposob. Som si myslel, ze si dobre zasurfujem, ale surfersky kurz trva minimalne 3 dni a naviac na to aby clovek vedel dobre surfovat (t.j. udrzat sa dlhsie ako 5 sekund), potrebuje dlhorocnu prax.
Okrem surfovania ma zaujalo aj to, ze vacsina australcanov tam bola na karavanoch. A to nie hocijakych ale vselijakych pokreslenych a popisanych roznymi heslami. Moje najoblubenejsie hesla:

Sun of a beach
I got stoned ... and I've missed it
There are only people who drink and sick people
Just call me wicked bitch
Wild night stand

Po narocnom dni sme si isli dobre pospat, kedze sme sa rozhodli navstivit dalsi den miesto zvane Nimbin.

Fotky z Byron Bay

Nimbin

Toto miesto je jedno z najpopularnejsich turistickych atrakcii australie. Je to v podstate mestecko hippies a tak to tam aj vyzera. Je to v podstate drogovy raj. Jedine australske miesto, kde mozete legalne kupit drogy (teda nie legalne, ale policia to zo zavretymi ocami akceptuje a tam nechodi. Je tam vela lokalnych kapiel ktore hraju najma roznu psychedelicku hudbu, medzi najznamejsie kapely patria:

Marijuana girl
Intergalactic Blues
Green Fever

Samotne miesto sa neda velmi opisat, najlepsie je pozriet si fotky.

Fotky z Nimbin

Australia Day

Aussie Aussie Aussie!!! Oi Oi Oi!!! (ozi ozi ozi, oj oj oj)

Tento piatok bol v Australii sviatok. Kazdy rok totiz 26.januara oslavuju jeden z najvyznamnejsich sviatkov v tejto krajine - Australia Day.

Aj napriek tomu ze je to sviatok cislo 1, nazory na to, co sa vlastne oslavuje sa lisia. Nazor c.1 hovori, ze je to oslava dna, kedy ziskala australia nezavislost od Velkej Britanie. Nazor c.2 zas pre zmenu hovori (a s najvacsou pravdepodobnostou je aj pravdivy, teda minimalne podla stranky australskej vlady je oficialny), ze je to datum, kedy prvykrat v roku 1788 kapitan Arthur Phillip priplaval na neznamy ostrov a spravil z neho oficialnu britsku koloniu a tym padom zalozil australiu ako krajinu. Zaujimave na tom je to, ze kazda cast krajiny to oslavovala iny den a az v roku 1994 sa to zjednotilo a stalo sa to narodnym sviatkom.

Oslavy prebiehaju podobne ako sa u nas oslavuje silvester. Navari sa australske narodne jedlo, a vecer ludia vyrazia do ulic a spolu popri kulturnych predstaveniach vselijakeho druhu, ohnostrojov a podobnych veci sa zabavaju.
Podobne ako vacsina slovakov na silvestra, tak v tento den sa vacsina australcanov pohybuje na hranici opilosti a otravy alkoholom. Vsetky podniky maju specialne vyhodne ceny a niekde su zlavy az 50%!!!

Vzhladom na to, ze v piatok bol sviatok, vo firmach sa tento sviatok slavil vo stvrtok. Ja som bol osobne pozvany na firemny obed, kde sa podavalo tradicne australske jedlo. Na zaciatok sme si mohli vybrat Plain Beef Pie alebo Beef Pie with Mushy Peas alebo Cottage Pie. V podstate je to nieco ako kolac plneny masovou omackou na styl Bolognese. Jedava sa to s tomato sauce (cize kecupom). Obrazok najdete tu. Z tych jedal co sme tam mali to bolo jednoznacne najlepsie.
Za tym nasledoval Damper - co je vlastne domacky robeny chlieb (v australskej bushi), ktory sa je bud s maslom alebo s typickou natierkou zvanou Vegamine - asi najhnusnejsou vecou co som kedy jedol (ti co ste mali moznost zazit australcanov na global village na nejakej AIESEC konferencii urcite viete o com hovorim). To sa zapijalo s Golden Circle Drinks, co su v podstate australske malinovky.
Na zaver sa este podaval Lamington . Je to obycajny kokosovy kolac, ale dost velky a strasne sladky.

Po tejto nadielke bola volna diskusia, na zaciatku ktorej ma ale Rod Newton - gen. riaditel predstavil vsetkym 500 zamestnancom ako noveho "zamorskeho" (v angl. overseas, pozn. autora)zamestnanca a teda mi zabezpecil dostatok ludi na konverzaciu pocas celeho stvrtkoveho poobedia.

Robota

Mnohi z Vas ma neustale bombarduju otazkami typu: A jak robota? Uz robis? Co robis? Kde pracujes? a pod. Tak Vam teda napisem co sa zatial deje.

Do prace som nastupil v pondelok 22.1. Presne podla dohody 8:45 som dorazil do kancelarie generalneho riaditela (Rod Newton). Ten ma privital celkom milo a v priebehu dalsich 5 minut ma predstavil dalsim 20-tim ludom v kancelarii. Potom si so mnou na chvilku sadol a porozpravali sme sa o ceste do australie, o mojich a jeho ocakavaniach a take tie uvodne veci. Za seba som jemu a firme daroval 6 poldecakov, comu sa nesmierne potesil. Potom mi predstavil mi firmu a nasledne ma zobral na poradu top managementu. Celkom dobry zaciatok :-))))

PartnerOne alias firma kde pracujem, je shared service provider for Queensland government, co v podstate znamena, ze sa stara o financie a riadenie ludskych zdrojov pre Queenslandsku vladu, na starosti ma konkretne policiu, rychlu zdravotnu pomoc, poziarnikov, vaznice a sudy.

Ja osobne pracujem na oddeleni ludskych zdrojov (HR), a konkretne som v projektovom time, ktory ma na starosti implementaciu noveho HR informacneho systemu. Moja robota zatial spociva v ucasti na poradach a studovani materialov. Teda cele dni cumim do papierov, alebo do kompu. Ale uz to mam takmer nastudovane, takze v blizkej dobe by som sa uz konecne mal dostat k nejakej konkretnej robote.

Zatial je mojou jedinou ulohou reprezentovat slovensko, vsetci kolegovia a kolegyne sa ma pytaju odkial som a kde to je a pod. Nikto z nich nema absolutne o slovensku ani paru. Zatial jediny australcan, ktory mal sajn kde slovensko je, je moj spolubyvajuci Dan, ktory bol na stazi v Polsku. Kolegovia triafaju velmi naslepo, najcastejsie si nas na moje prekvapenie mylia so Svedskom, potom si myslia ze sme byvala juhoslavia, alebo ze sme region v cechach, popripade nas hladaju niekde za uralom. Ich skvele geograficke znalosti sa ukazuju napr. aj pri tom, ze holandsko a dansko je podla nich jedna a ta ista krajina. Z Europy viac menej vedia rozoznat Anglicko, Nemecko, Francuzsko, ti lepsi poznaju Taliansko a Spanielsko, ale poloha ostatnych krajin im velmi jasna nie je.

Prave z tohto dovodu sa mi ako velmi vhodna javi uloha, ktoru mi dal Rod, prezentacia Slovenska vo firme. Takze momentalne pracujem na tom, aby vsetci vedeli co sme a kto sme.

Ak by ste mali zaujem pozriet si ako vyzera moj office, tak nejake fotky su TU .

Co a kolegov tyka, ti su celkom mili a venuju mi dostatok pozornosti. V celej firme je nieco vyse 500 zamestnancov, z toho v mojom time je 6 ludi. Celkovo na oddeleni kde sa nachadzam ja je okolo 50 ludi, z toho 4 chlapi (vratane mna) a zvysok zeny. Vekovy priemer je okolo 40, v kancelarii kde som ja asi aj vyssi :-)))) Ale musim uznat ze mi vsetci venuju dostatocnu pozornost, dostal som od kolegov niekolko praktickych darcekov, poznamkovy blok, pera, kavu ... Bolo to od nich naozaj mile.
Kazdy den sa zaujimaju ako sa mam, ci som sa aklimatizoval, ci mi nemozu s niecim pomoct, myslim, ze ma maju radi (alebo skor rady).

Brisbane tour

Svoje prve dni som sa venoval okrem zabezpecovania zakladnych veci na fungovanie aj spoznavaniu samotneho mesta. Brisbane je po Sydney a Melbourne tretie najvacsie australske mesto.

Dokopy ma asi 1,5 miliona obyvatelov a je strasne rozlahle. Brisbane aspon podla dopravy je rozdeleny na 23 pasiem (z toho do 6tich chodia autobusy), do zvysnych sa da dostat len vlakom. Pricom rozdiel medzi centrom a ipswichom (castou v 6 pasme) je 43km.

Celkovo ale mimo centra nie je velmi v jednotlivych castiach co vidiet, su to len "sidliska" a vyuzivaju sa najma na byvanie. Samotne centrum je ale takisto rozlahle a prejst si cele centrum je minimalne 1-dnova zalezitost. Mimo centra sa este oplati ist do niektorych casti, najma k moru, kde su plaze, alebo opacnym smerom k bushiam, alebo juznejsie smerom k lesom (alebo skor tropickym pralesom). Zatial som tam ale este nemal moznost ist, takze o tychto mimo centra castiach napisem inokedy.

Ja osobne byvam v casti Toowong, co je druhe pasmo, od centra je to ale necelych 5 km, takze byvanie je lokalitou super. Vyhodou je aj to, ze tu mam na rozdiel od ostatnych casti vynikajuce spojenia MHD, takze sa viem relativne rychlo dostat na ktorekolvek miesto.

Samotnu prehliadku centra som zvladol za jeden den, s tym, ze som bol iba na najnevyhnutnejsich miestach. Fotky z tejto tour mate moznost videt tu. Odporucam si to otvorit v dalsom okne a popri citani dalsich riadkov sledovat obrazky, aby ste to mali prehladnejsie.

Pri prehliadke mesta som vychadzal z materialu, ktori mi darovali AIESECari. Vraj je to najlepsi sprievodca, tak som sa vydal po vyznacenej trase. Este predtym som urobil zopar fotiek v Toowongu, hned prve - Toowong Village (12 poschodove nakupne centrum, kde chodim nakupovat) a Regatta Hotel, ktory je na kazdej pohladnici Brisbane, ale nikto mi nevie povedat, cim je tato budova specialna. Ale odfotil som, aby ste neboli ukrateny :-)))). Potom som nasadol na City Cat (lodna doprava po Brisbane river) a hor sa do centra.

Prva zastavka bola ulica s nazvom Queen Street. Je to nieco ako Hlavna ulica v KE, alebo skor Obchodna ulica v BA. Su tu vsetky mozne obchody, velke obchodne centra, male obchodne centra, krcmy a neviem co vsetko, skratka ked clovek nieco potrebuje, nemoze sa stat, aby to na tejto ulici nezohnal. Odtial som presiel cez Brisbane Arcade - nadherny podchod na roh Adelaide Street a Edward street, kde sice podla sprievodcu nic nebolo, mna ale zaujal hotel - budova v anglikanskom style ako krasny kontrast k modernym mrakodrapom (obrazok s nazvom hmmmm).

Po par metroch dalej som sa dostal na King George Square, kde sa nachadza radnica Brisbane City Hall. V tejto budove sa nachadza momentalne najvacsie muzem v Brisbane, ale vzhladom na pocet ludi, ktori cakali na exkurziu, som sa rozhodol navstivit toto miesto neskor. Dalsim miestom v poradi bola asi najpopularnejsia budova v brisbane, miesto stretavania sa mladych ludi - Conrad Treasury Casino. Tu chodia najvacsi bohaci z Queenslandu (regionu kde je Brisbane), minat svoje miliony :-)))) Pred Casinom sa nachadza velke namestie, kde sa nachadza niekolko striebornych futbalovych lopt roznej velkosti. Nikto to vsak nepovazuje za atrakciu (okrem mna), ale iba za obycajne skraslenie mesta. No neviem ... posudte sami. Zaujimave to ale rozhodne je.
Z tohto namestia je aj celkom dobry vyhlad na budovu s nazvom State Law Building. tato budova je 11-ta najvyssia budova v Brisbane (ma iba 26 poschodi). Dovod preco som odfotil tuto budovu je, ze je sidlom spolocnosti PartnerOne. Ano firmy, kde som ja na stazi. Tato firma sidli v roznych budovach ale tato je hlavna budova a pracuje tam vacsina zamestnancov.

Dalsim miestom v poradi bol Queens Park a v pozadi budova s nazvom Conrad Treasury Brisbane Hotel - najdrahsi hotel v Brisbane, jeden z hotelov siete Hilton. Najlacnejsia izba tu stoji 250 AUD (1 AUD = 20 Sk). A to je studentska zlava :-), neviem ktory student si uplatnuje zlavy v 5 hviezdickovych hoteloch, ale mozno sa nejaki taki najdu. Hned oproti cez cestu je dalsia budova, na prvy pohlad nenapadna, v podstate tehlovy mur zo styroch stran pokryty plechovou strechou. Nic zaujimave na pohlad. Tato budova (Commissariat Store) je najstarsou budovou v meste (postavena v roku 1829).

O par stovak metrov dalej sa nachadza dalsia dolezita budova, Parliament House. Je to sidlo parlamentu Queenslandu. V Australii viac menej kazdy region funguje samostatne, akurat niektore zalezitosti su riesene celoaustralsky (ako napriklad vojenske veci a pod.). Najvacsia haluz na tejto budove je, ze patri do arealu univerzity, konkretne Queensland University of Technology. Do arealu skoly patri aj obrovska botanicka zahrada (52 ha). Pri tychto rozmeroch sa mi nechcelo hladat eukalyptus, ale najblizsie si na to urcite najdem cas. V tejto botanickej zahrade som ale videl svoju prvu australsku kenguru (aj ked len bronzovu). Na druhom konci botanicke zahrady, pri rieke je krasny vyhlad na Kangaroo Point Cliffs, co je pozostatok vybuchu sopky pred 20.000 rokmi.

Cesta popri rieke nas privedie k riecnemu pristavu a postupne k najvacsiemu mostu v Brisbane (Story Bridge). Aj ked sa to vola story bridge, ziadna story k tomu nie je, a nikto v podtstate nevie preco sa ten most tak vola. Za mostom sa nachadza najdrahsia obytna cast v Brisbane - najom sa pohybuje okolo 200 AUD/tyzden (len pre porovnanie ja platim 240 AUD mesacne).

Od rieky hore schodmi sa dostaneme na miesto s nazvom Eagle Street Pier - obrovske trhovisko (nieco na styl KE blsaku, tiez tam predava vela cinanov, korejcov, vietnamcov a im podobnych). Hned vedla sa nachadza Custom House - muzeum "tradicnych" australskych remesiel. Tradicnych rozumej z minuleho, nanajvys predminuleho storocia.

Od Custom House asi 1 km dalej presne v strede centra sa nachadza dalsi bod - St. Stephen's Catholic Cathedral, nieco na styl Domu sv. Alzbety, samozrejme s kaplnkou Pugin Chapel. Na druhej strany ulice je podchod, ktorym sa dostaneme pred hlavnu postu (general post), odkial je nadherny vyhlad na staru budovu, ktora je ... na moje velke prekvapenie, hlavna zeleznicna stanica alias central station. Pred nou sa nachadza Anzac Square, namestie s pamatnikmi na zosnulych odvaznych australskych vojakov bojujucich v juhoafrickej vojne (to je vsetko co som sa dozvedel z kamenneho napisu pred sochami).

Odtial som sa vybral na uplne opacny koniec centra (asi 2 km), aby som uvidel najvacsiu Brisbansku katedralu St. John's Anglican Cathedral. V pozadi za touto nadhernou katedralou sa nachadza najvyssia obytna zona - Aurora. Na to aby som to mohol odfotit cele som musel mat cca 300m odstup. Odtial som sa vydal smerom na Roma Park, kde sa nachadza Old Windmill, stary mlyn, avsak zaciatkom 90-tych rokov, prva televizna a radio veza. Nie ze by bola budova vysoka, ale je to na kopci vo vyssej nadmorskej vyske, takze sa tym dalo vysielat signal takmer vsade. Odtial som urobil este raz fotografiu State Law Building a vydal som sa na druhu stranu rieky, do casti zvanej Southbank.

Southbank je vlastne cast ... ako to nazvat ... zabavne centrum, je tam vacsina kin, galerii, muzei, je tam plaz a pod. Do samotnej casti vedie krasna alej z kvetov a vyzera to tam tak rozpravkovo. Po pravej casti sa nachadza nieco ako nas amfiteater, miesto kde sa konaju kazdy den vselijake predstavenia, mensie koncerty a pod. Samotne plaze su velmi pekne, ale vsetko je to umele. Na oko to vyzera ako naozajstna plaz az neskor si vsimnete, ze voda pri plazi je uplne rozdielna oproti vode v rieke. Ako mi bolo vysvetlene, v rieke je zakaz kupania kvoli zralokom. A teda vsetky plaze su vlastne kupaliska :-)))) Na obrazku z priznacnym nazvom "odliv" mozete vidiet ako ta plaz vlastne vyzera, ked tam nie je voda. Tak ci tak, umelina to je, ale je tam krasne.

Southbank bola vlastne posledna cast mojej cesty, odtial som sa uz len vydal domov a po desiatkach km som si konecne dobre pospal (dokonca mi nevadilo ani teplo - v noci tu byva okolo 22 - 25 stupnov celzia).

V najblizsej dobe by sa mala vyriesit situacia s internetom, takze budem pisat viac a castejsie.

Prve dni v Brisbane

Po prilete do Brisbane ma na letisku cakala Carmen, osoba ktora sa postarala o to, aby som do toho Brisbane vobec prisiel. Zobrala ma autom na dom, kde som ubytovany zlozili sme si veci a isli sme na pivo s Carmen aj s Danom, mojim spolubyvajucim. Pivo co som pil je velmi dobre, az som bol prekvapeny. Ale o pive niekedy nabuduce. Potom sme si pozreli trosku centrum Brisbane a isiel som spat.

Ubytko je trosku ine ako som cakal, ale da sa to prezit v pohode, ved som nejaky AIESECar. V podstate byvam v drevenom "plazovom" dome, ako ste mohli vidiet v nejakych americkych filmoch. Nebyvam sice na plazi, ale je to celkom prakticke, vzhladom na to ako je tu teplo (okolo 30 stupnov posledne dva dni), aspon sa to dobre vetra a prefukuje jemny vetrik. Vo vnutri je to takmer nezariadene, resp. ak aj je vyzera to velmi staro, prinajmensom znicene. urobil som nejake fotky, takze si to mozete pozriet na tejto stranke.

Pocas vcerajska ma Lauren (EB HR - osoba zodpovedna za ludi v pobocke AIESECu) zobrala do mesta a vybavili sme vsetky podstatne veci, zalozil som si ucet v banke, zaregistroval sa na danovom urade, kupil si novy telefon aj s 10 dolarovym kreditom za 49 dolarov (1 AUD = 20 Sk). Moje nove cislo je +61 434 893 552 keby nahodou chcel niekto poslat sms popripade zavolat. (majte prosim na pamati ze je tu 9 hodinovy casovy rozdiel). Dnes si idem este vybavit MHD mesacnik a idem trosku viac pozriet mesto, popripade urobit nejake fotky, aby ste mali aj obrazovy komentar.

Pristup k netu mam zatial taky vselijaky, takze dalsi prispevok napisem pravdepodobne az na buduci tyzden. Dovtedy sa drzte a teste sa na nove prispevky :-))))

Cesta do Australie

Sorry sorry sorry!!!

Ospravedlnujem sa za dlhu odmlku na blogu, ale konecne som si nasiel cas napisat par veci, aby ste mali co robit v casoch volnej chvilky, po veceroch, pri pive, alebo kdekolvek inde pri akejkolvek vami zvolenej cinnosti.

Vacsina z Vas vie ze som uz momentalne v Brisbane a teda urcite kazdeho z Vas zaujima aka bola cesta vsetky veci okolo toho.

Pre mna sa vlastne cela cesta zacala uz v case ked som mal farewell party (ci uz v BA alebo v KE). Chcel by som sa teda touto cestou podakovat vsetkym, ktori sa so mnou prisli rozlucit, a najma tym, ktori ma obdarili mnohymi uzitocnymi vecami. DAKUJEM!

Po strastiplnych pripravach na cestu, vybavovania rozlicnych zalezitosti a najma ziskani viz (3 dni pred odletom) som sa teda dokonale pripravil na dlhy pobyt mimo Vas vsetkych. Ako perfektne rozhodnutie sa ukazalo prespat z piatka na sobotu v BA u Drobiho. Ved kto by si nechcel este pred odletom naposledy vychutnat slovenske pivo, hruskovicu a vino? Sobota rano preto nebola najlahsim dnom na vstavanie a uz duplom nie na cestovanie lietadlom. Ale nakoniec vsetko dobre dopadlo.

V sobotu 13.1. som odlietal z Viedne spolocnostou EVA AIR. Kedze som letel touto spolocnostou prvykrat v zivote, nevedel som co mozem ocakavat, a tak som radsej neocakaval nic. Ako sa ukazalo neskor, je to spolocnost naozaj na urovni, taky super servis som este v lietadle nezazil. Malo to asi len jedinu chybicku, a to ze im doslo pivo po asi dvoch hodinach letu (bolo tam relativne dost slovakov a cechov). Ale inak boli super, letusky makali ako fretky, obsluha v podstate ako v Nebre, clovek este len dopija a uz sa nesie dalsie. Jedla bolo tiez habadej, pocas prvych 9 hodin letu sme jedli asi patkrat vselijake steaky a neviem co vsetko. Dokonca mi to aj chutilo :-)

Samotny let vieden bangkok trval 9 hodin, potom 2 hodinky pauza na letisku v Bangkoku a potom dalsie 3 hodiny do Tai-Pei v Taiwane. Tam prestavka 10 hodin a potom dalsich 9 hodin letu do Brisbane. V podstate velmi dlha cesta, ale az na to ze mi po par hodinach letu vo vyske 12000m nad morom troska trpli nohy, som si dlzku letu v podstate ani neuvedomil. Interaktivna obrazovka predo mnou mi davala na vyber neskutocne mnozstvo rozlicnych veci na zabavenie. 30 TV kanalov, 20 radio stanic, okolo 50 roznych filmov na pozretie, okolo 100vky rozlicnych albumov na vypocutie, ci kopa vselijakych hier (uz dlho som si tak dobre nezahral tetris :-) ), alebo moznost sledovat na mape kadial leti lietadlo, s informaciami o vyske a rychlosti a teplote a neviem com vsetkom. Pre tych co by si chceli na mape pozriet trasu som letel nasledovne:
Rakusko, Madarsko, Rumunsko, Cierne more, Gruzinsko, Armensko, Azerbajdzan, Kaspicke more, Afganistan, Pakistan, India, Barma (Mjarnmarsko), Thajsko. Potom smerom na Taiwan cez Vietnam a Cinske more. A z Taiwanu rovno dole cez Filipiny a indoneziu az do Australie. Kedze nemam pred sebou mapu, je mozne ze som nieco vynechal, ale ked si to pozriete tak to uvidite aj sami, ako to islo.

Pri prestupoch som sa viac menej nepohol z letiska, ale spolocnost sa o mna postarala, na kazdom prestupovom letisku ma cakal nejaky ich pracovnik, ktory ma naviedol do duty free zony, dal mi stravne listky, popripade ine rady ako fungovat na tom-ktorom letisku. Kvalita sluzieb sa mi potvrdila aj po prilete do Brisbane, kde dosla s rovnakym lietadlom aj moja batozina bez akehokolvek poskodenia, v rovnakom stave aku som odovzdal vo viedni. Nebol ani problem s nadvahou ani nicim, takze som obisiel bez poplatkov (akurat mi zobrali penu na holenie, lebo to malo vacsy objem ako bolo povolene). Na letisku v Australii mi riadne preskenovali cely kufor, ale na rozdiel od vacsiny inych ludi som presiel bez problemov. Ked som si doma pozrel veci, doniesol som vsetko v poriadku, nerozbili sa ani flase slivky ani poldecaky, takze som bol maximalne spokojny.