Cape Tribulation, Great Barrier Reef a Cairns

Ani neviem ako zacat, stale sa neviem spamatat z toho, co vsetko som prave videl. Je to nieco uzasne, neuveritelne ... skusim postupne od zaciatku.

Velka noc patri medzi najdlhsie sviatky v roku a tak sa kazdy snazi vyuzit tento cas na cestovanie po krajine. Nebolo tomu inak ami v mojom pripade, a chcel som vypadnut niekde von z Brisbane, pokial mozno co najdalej. Chcel som vyskusat nieco netradicne a tak po mensom prieskume som sa rozhodol vyuzit ponuku spolocnosti PeterPans za 200 AUD a stravit velku noc v Cairns, na severo-vychode Australie, mestecku leziacom v tropickom pasme, 3 noci a plne 2 dni. Skoda ze sa nedalo ostat dlhsie ale uz sme nezohnali lepsie letenky.

Plan

Piatok
Let Brisbane - Cairns
Ubytovat sa a potvrdit rezervacie vyletov

Sobota
Vylet do Cape Tribulation

Nedela
Vylet na Great Barrier Reef
Pozriet mesto Cairns

Pondelok
Let naspat Cairns - Brisbane

Cesta do Cairns

Na vylet som isiel s Caglou z Turecka a Cyrielle z Francuzska. Do Cairns sme leteli domacou spolocnostou Qantas. Zaujimavy a pre mna prekvapujuci bol check-in. Na check-in sa pouzivali pristroje podobne nasim bankomatom. Stacilo vlozit kreditku ktorou ste zaplatili letenku alebo vytukat vase referencne cislo alebo vase meno a automaticky Vam to vystavilo listok s miestami a dalsimi letovymi informaciami. Dalsou rychlou stanicou bola jedna slecna, ktorej ste dali batozinu, potom rychla bezpecnostna kontrola. Na rozdiel od medzinarodnych letov bolo dovolene vsetko (teda okrem vybusnin a podobnych veci). Ziaden problem, cely check-in prebehol za 10 minut (hovorim o vsetkych 100 cestujucich). Skratka zdalo sa mi cudne, ze check-in je len 20 minut pred odletom, ale odleteli sme nacas. V lietadle sme mali plny servis, t.j. moznost pozerat film, pocuvat rozne radio stanice, dostali sme fajnu veceru, pitie zdarma. Jedine za co bolo treba platit bol alkohol, ten bol ale strasne drahy, takze miesto oblubeneho piva som si dal Ginger Beer, co je nealkoholicky napoj so zvlastnou prichutou, neviem akoby som to opisal, treba to ochutnat. Odlietali sme 7:40 vecer a doleteli sme do Cairns kratko pred 10-tou vecer, t.j. let trval nieco malo vyse dvoch hodin. Po prilete som musel trosku dlhsie cakat na svoju batozinu (okolo 15 minut), ale letisko nebolo daleko od nasho ubytovania v Cairns Beach House Backpackers a tak sme okolo jedenastej uz boli ubytovani. Po kratkych telefonickych hovoroch sme potvrdili rezervaciu vyletov a tak sme isli spat, kedze dalsi den sme vstavali uz o siedmej rano.

Cape Tribulation

Prvy den sme mali na plane vylet do Cape Tribulation a zastavka vo viacerych miestach okolo tropickeho dazdoveho pralesa. Predpoved pocasia na vikend vestila najlepsie mozne pocasie - t.j. zamracene s prehankami. Tym padom sa vyrazne ochladilo a teda pocas nasho pobytu tam bolo v tieni pod mrakom okolo 28 stupnov celzia, co sa pohybuje tesne nad hranicou minima v tropickom pasme (25 stupnov).

O 7:45 rano nas pri hoteli vyzdvihol minibus a spolu s dalsimi dvadsiatimi turistami z Irska, Anglicka, USA, Mexika, Svedska a Norska sme sa vybrali na cestu. Po asi patnastich minutach sme sa uz dostali na cestu kde zlava bol nadherny prales a zprava plaz. Po cca polhodinke sme sa zastavili v jednej z tamojsich kaviarniciek v dzungli a dali si ranajky v prirode. Ja som si dal Mango Smoothie, co je taky zmrazeny mango dzus som smotanou, a nejaky kolac zo zmesi tropickeho ovocia.

Odtial sme sa vybrali k prvej atrakcii dna, hodinovy vylet lodou po rieke Daintree. Tuto rieku preslavil Tony Irwin, ktoreho urcite poznate z Discovery alebo Animal Planet. Je to ten sialenec, ktory chodi po australskych pralesoch a pustach a bushiach aby chytal krokodily, jedovate hady, pavuky a vselico mozne. Na rieke Daintree chytil niekolko krokodilov, a tak sme sa vybrali po jeho stopach a vybrali sa na lodi hladat krokodilov. Po asi desiatoich minutach plavby nas sprievodca konecne nieco spozoroval a tak sme sa priblizili uplne blizko k brehu, kde nam ukazal cerstvo narodene mlada pytona. To sice bolo dlhe okolo 3m, ale zatial este tenke a slabe. Po chvilke nas ale spozorovalo a odplazilo sa prec. Dlhu dobu sa nam nedarilo. Sprievodca to odovodnil tym, ze krokodily sa zdrziavaju vo vode pocas chladnych teplot a dazda a von vychadzaju len ked je teplo, vyhrievat sa na slniecko. Po nejakej polhodinke sme ale jedneho videli, ale kym som stihol vytiahnut fotak, zmizol vo vode. Urobil som zaber krokodila vo vode ale nie je z neho toho krokodila poriadne vidno. Po hodinke sme s miernym sklamanim, ze sa nam nepodarilo krokodily vidiet a odfotit, vystupili z lode a nastupili do nasho minibusu a isli dalej. Nas sofer bol srandista, cca 30 rocny novozelandan, ktory neustale vipkoval a zastavovali sme sa pri kazdej prilezitosti vidiet hocijaku somarinu (vid fotku znacky "pozor emu").

Nasa dalsia zastavka bol Daintree rain forest. Je to nastarsi prales na svete, jeho vek sa odhaduje na 100 az 135 milionov rokov. Jeho rozloha je priblizne 1200 km stvorcovych a zije tam viac ako 60% druhov rastlin a zivocichov celej Australie. Prales je taktiez svetovym dedicstvom a pravdepodobne uz vobec nebude v blizkej dobe pristupny pre turistov, aby sa zachranila vegetacia. My sme taktiez iba vystupili na parkovisku pobliz a absolvovali sme kratku asi dvojhodinkovu turu. Pre mna najzaujimavejsia informacia bola, ze sa tam nachadza aj jedna z najjedovatejsich rastlin na svete - Idiot Fruit. To aby sa clovek okrem zvierat a oceanu zacal vyhybat aj rastlinam. My sme ju nastastie po ceste nemali a tak som sa nemusel bat ze sa otravim, ked sa dotknem kusku listia.

Po prechadzke v dazdovom pralese sme po necelej polhodinke dosli do Cape Tribulation, dedinky na pobrezi s kamenistymi plazami a dazdovym pralesom v pozadi. Takmer ako raj na zemi. Tam sme sa naobedovali a minibusom sa vyviezli na kopec nad Cape Tribulation, na miesto s nazvom Alexandra Range Lookout, odkial bol nadherny vyhlad na dazdovy prales ako aj pobrezie. V dialke bolo vidno niekolko blizkych ostrovov, najviac ma zaujal ostrov v tvare krokodila a tak som sa rozhodol, ze sa tam raz zastavim, ked mi to casovo aj financne vyjde.

Po nadhernom vyhlade sme sa vydali na cestu spat, kde sme sa zastavili na dalsich zaujimavych miestach. Videli sme polia kde sa pestuje najma cukrova trstina a bananovniky. Vsetko je to posadene v nadhernej prirode, takmer ludskou rukou nedotknutych oblasti.

Nasou dalsou zastavkou bol narodny park Mossman Gorge, ktory je tiez sucastou dazdoveho pralesa Daintree. Sice je jeho mladsou castou, ale je tam rovnako nadherne a je to obrovskou atrakciou najma kvoli moznosti kupania sa v cirej priezracnej vode v panenskej prirode dazdoveho pralesa. Ja som sa nekupal (nechal som plavky v Cairns), ale priroda okolo bola naozaj nadherna. Myslim, ze ked uvidite fotky, tak to lepsie vystihne krasu tohto miesta ako akekolvek moje slova.

Po nadhernej prehliadke sme sa presunuli do miesta nasej poslednej zastavky, pristavneho mestecka Port Douglas, miesta dovoleniek najbohatsich ludi. Podla sprievodcu je to miesto s najvacsim poctom stvor a pathviezdickovych hotelov na km stvorcovy. Nemam to nikde overene, a viete ako to s lokalnymi informaciami chodi, vsetko je najlepsie, najuzasnejsie, najkrajsie, najvacsie, najstarsie a neviem co vsetko, takze beriem to ciastocne s rezervou ale je tam naozaj krasne. Ak neviete kam na dovolenku a najma kam s peniazmi, Port Douglas vrelo odporucam. Ale nie v marci a aprili, je tu zakaz kupania v mori, kvoli rozmnozovaniu meduz a inych jedovatych zivotu nebezpecnych zivocichov.

Z Port Douglas sme isli uz priamo naspat do Cairns. Za zmienku hadam stoji iba tropicka burka, ktora sa strhla niekde na pol ceste. V zivote som taky dazd nezazil, pripomenulo mi to casy ked som este ako maly chodil s dedkom do autoumyvarne, tak som ostal v aute a sledoval som ako prudy vody stekaju po oknach. Pri tropickej burke to bolo velmi podobne. Absolutne nic nebolo vidno, iba obrovske prudy vody stekajuce po oknach. Neviem preco, ale sofer isiel dalej, sa cudujem, ze sme niekde nehavarovali. Ale ze vraj on je na to zvyknuty ... tak ja neviem, ja osobne by som asi zastal na krajnici. Tak ci tak, po piatich minutach nebolo po burke ani stopy, a obrovske cierne mraky sa od nas rapidne vzdalovali. V tropickom pasme je vdaka tomu velmi casto vidiet duhu, ja som tiez urobil zaber na jednu z nich, bola proste nadherne viditelna (aj ked na tej fotke to nie je az tak dobre vidno). Domov sme dosli stastne okolo siedmej vecer, takze sme sa navecerali isli vecer troska do mesta a spat, aby sme boli cerstvi dalsie rano.

Great Barrier Reef

Na nedelu rano sme mali objednany vylet lodou na velke koralove utesy. O 7 rano nas vyzdvihol autobus a dopravil nas do pristavu. Tam sme sa nalodili, vypisali potrebne formulare a o osmej rano sme vyrazili. Pocasie bolo podobne ako v sobotu, t.j. zamracene s obcasnymi prehankami, co mne osobne vyhovovalo, lebo nebolo az tak teplo. Prvych desat minut plavby, kym sme sa dostali z pristavu na otvorene more, sme dostali zakladne instrukcie kde sa co na lodi nachadza a informacie ako sa zachranit, ked sa bude lod potapat, ako pouzivat nafukovacie zachranne vesty a pod. Nechybali ani informacie o tom, ze ak nie je clovek na more zvyknuty, velmi lahko dostane morsku chorobu (v angl. seasick). Ako prevenciu kazdy dostal dve tabletky, ktore mali zmiernit pripadny vyskyt tejto choroby. Ja ... samozrejme, som si povedal, ze mne bude stacit len jedna tabletka, vsak to nemoze byt take hrozne. No ako sa dalo ocakavat, do desat minut som uz sedel vzadu na lodi s vreckom pri ustach. Cestu na prvy koralovy utes som si preto vobec neuzil a odzvracal som si cele dve hodiny ... alebo ak chcete tri vrecka. Nepamatam sa, kedy som sa citil tak zle. Tym, ze bolo veterno a vlny na otvorenom oceane sem-tam dosiahli aj vysku 1 - 1.5m riadne s nami mavalo. Bolo to ako dvojhodinova jazda bez prestavky na centrifuge. Nastastie som nebol sam, morsku chorobu dostali priblizne dve tretiny posadky lode, jedine samotni "namornici" a ludia ktori su skuseni potapaci, to zvladali v pohode. Ked sme konecne zastali po dvoch hodinach pri prvom z koralovych ostrovov, bolo mi uz trochu lepsie a teda som absolvoval rychlokurz snorkellingu, t.j. potapania.

V Australii sa pre potapanie rozlisuju dve slova. Snorkelling je potapanie s hadickou v ustach, vyuziva sa na potapanie v malych hlbkach. Diving je potapanie v komplet potapacskej vystroji, s kyslikovou bombou na chrbte. Na tento druh potapania musite mat potapacsky kurz a prehliadku lekara. Taktiez nesmiete mat ziadne problemy s tlakom. Vyhodou je, ze sa mozete potapat do ovela vacsich hlbok.

Kedze nemam certifikat ani specialnu zdravotnu prehliadku na potapanie, jedinou moznostou ako vidiet koralove utesy bol snorkelling. Ja som si myslel, ze tie koraly trcia von z vody a ze to vyzera ako ostrov, ale je to vsetko minimalne 1m pod hladinou, t.j. pokial ste na lodi, tak nevidite vobec nic, iba more. Po kratkom kurze snorkellingu som si vyzdvihol v zadnej casti vystroj, odskusal velkost plutiev, okuliarov, neoprenovej vesty, odskusal si dychove pristrojenstvo a sup do vody. Pohlad bol neskutocny. V zivote som nic take nevidel, bolo to presne ako z dokumentarnych filmov v podmorskom svete. Nadherne pestrofarebne koraly, hviezdice, kopu malych aj vacsich rybiciek roznych farieb, korytnacky a ine podmorkse zivocichy. Niektori ludia videli vraj aj delfiny, ale tie som ja nezaregistroval. Na palube bola vzdy osoba, ktora sledovala ci sa neblizi nejaky zralok, resp. iny nebezpecny tvor. A vo vode bola zas dalsia osoba ktora kontrolovala podmorske nebezpecentsvo v podobe meduz, chobotnic a inych zivocichov, ktore by nas mohli ohrozit. Nastastie sa tam nic take neobjavilo a tak sme si mohli v plnej krase vychutnat nadheru tychto koralovych utesov. Ako velke pozitivum vnimam najma to, ze bol na palube aj fotograf, specialista na potapanie, s fotakom upravenym na robenie podmorskych fotiek, ktore sme dostali na konci plavby za "symbolickych" 65 AUD na CD (nehovoriac o tom, ze celodenny vylet lodou s pozicanim vystroje a obedom nas stal 60 AUD). Ale take fotky by nikto z nas neurobil, a tak sme sa rozhodli si jedno CD zobrat a tak si mozete tu nadheru vychutnat aspon z fotiek, ked uz nie nazivo ako ja.

Po asi hodinke potapania sme sa naobedovali a presunuli sa lodou o hodinku dalej k dalsim koralovym ostrovom, kde na nas cakala rovnaka nadhera ako pri prvom potapani. Medzi jednu z aktivit na ktoru som sa tesil patril aj Boomneting. Je to jeden z adrenalinovych sportov na vode. V zadnej casti lode sa upevni rybarska siet, ludia naskacu do vody a snazia sa drzat tej siete, lod sa rozbieha a uz je to len na Vas ci sa udrzite alebo potopite. K dispozicii su samozrejme zachranne clny aj zachranari, ale treba si vediet zhodnotit svoje sily. Nam sa ale boomnetingu nedoprialo, kedze bolo velmi veterno a teda velmi velke vlny, co bolo prilis nebezpecne (mohli by sme sa utopit za jazdy ak by nas zaliala nejaka vacsia vlna). Nic no, hadam to nabuduce vyjde.

Po druhom snorkellingu sme sa uz vydali na cestu spat. Mal som z toho trosku obavy, ale cesta spat bola pre mna v pohode. Aj Cyrielle sa polepsil stav, akurat Cagla to mala podobne ako pri ceste k utesom, t.j. s vreckom pri ustach. Ja som si nasiel vyhodnu polohu na sedenie na hornom poschodi lode, takmer v strede a tak som pocitoval kyvanie lode ovela menej. Dalsou vecou bolo, ze som bol na cerstvom vzduchu a kedze fukal vietor, tak som sa citil ovela prijemnejsie ako dole v uzavretej kajute. Taktiez ak sme narazili kolmo na nejaku vacsiu vlnu, tak ma prijemne ospliechalo, co bolo velmi dobre osviezenie a tak som si cestu spat celkom uzil.

Cairns

Do Cairns sme sa doplavili okolo pol siestej vecer. V pristave nas vyzdvihol minibus a odviezol nas domov. Tam sme sa prezliekli a vecer sme vyrazili na potulky po Cairns. Kedze uz ale bola tma, tak sa mi nepodarilo urobit uplne take fotky ake by som si zelal, ale lepsie nieco ako nic.

Samotne Cairns je male mestecko na severe statu Queensland, ma okolo 130 tisic obyvatelov. Nachadza sa v tropickom pasme, t.j. je tam po cely rok relativne teplo, ale kedze sa nachadza vo vlhkom tropickom pasme, dost casto tam prsi. Mesto ma dve vyznamne formy prijmov, turizmus a polnohospodarstvo. Turizmus tazi z blizkosti velkych koralovych utesov, dazdovych pralesov a niekolkych narodnych parkov. Je tam niekolko plazi a v ramci turizmu sa tiez da v Cairns robit vsetko co vas len napadne typu kayaking, rafting, bungeejumping atd. Ak su vsetky hotely plne, je v meste viac turistov ako samotnych obyvatelov. Co sa polnohospodarstva tyka, je vyrazne orientovane na pestovanie cukrovej trstiny a bananov. Dalsim vynosnym artiklom je pestovanie tropickeho ovocia (mango, kokosy a pod.)

Fotky

Ak mate zaujem vidiet forky z tohto vyletu, kliknite si na jednotlive linky a prezrite si komplet galerie.

Cape Tribulation
Great Barrier Reef
Cairns