Novi Stazisti alias Zivot Bez Telefonu

Koncom januara a zaciatkom februara dosli do Brisbane dve nove stazistky. Nadia z Brazilie a Hazel z Malajzie. Obe budu pracovat ako auditorky pre queenslandsku vladu. Prvy dojem je celkom dobry, vyzera, ze sa narozdiel od ostatnych stazistov budu troska viac zapajat do akcii. Najma s Nadiou si zatial celkom dobre rozumiem, mame podobne hodnoty a bola to prave ona, ktora navrhla aby sme isli v sobotu na bluesovy festival, co bola jedna z najlepsich akcii co som tu v podstate od zaciatku roku zazil (spolu s koncertom Stinga & The Police). Fotky z festivalu najdete tu



Nove stazistky mali samozrejme uvitaciu party. Ta bola u nas na dome, co v zatial posledne "stastnom" obdobi prislo celkom vhod. Nemal som velmi chut chodit po parties, ale tym ze tato bola u nas na dome, som velmi nemal na vyber. Samotna party bola nakoniec celkom dobra, az do momentu kedy sa uz pekne nacata kamaratka Chloe (z australskeho MC - pozn. pre AIESEC) snazila dovolat Ryanovi z mojho telefonu. Kedze ho kvoli hudbe nepocula, vysla pred dom. A odvtedy som ju uz nevidel. Ona si toho tiez vela nepamatala, ale spomenula si ze nechala telefon na kapote Ryanovho auta, ktore stalo pred nasim domom. Ryan vsak par hodin na to soferoval a ziaden telefon si nevsimol a teda ho pravdepodobne niekam odviezol az kym sa niekde pri nejakej zatacke nezosmykol. A ja som potom stravil cely vikend hladanim telefonu.

Clovek si asi v dnesnej dobe ani neuvedomuje ako je na mobile a informacie v nom zavisly. Kedze party bola v piatok a ja som sa mal v sobotu stretnut so Shaunom a Azzom a ist na kriket, na to ist na oslavu 21 narodenin Mattovi a nakoniec sa spojit s dalsou oslavenkynou Eloise. Nic nebolo presne dane. Miesto, cas, skratka vsetko sa malo dat vediet poslanou sms. Vzhladom na to, ze som nemal telefon, ziadna sms mi nedosla. Najhorsie na tom bolo to, ze sa mi ti ludia nemohli ani dovolat. Ja z hlavy neviem cislo na nikoho v australii (ledva si pamatam to svoje), a ked nemate po ruke ani spolubyvajucich, citite sa dost bezradne. Aspon ja som sa tak citil. Ked som si v tom momente uvedomil, ze ak som stratil telefon, ze sa mi nedovola ani imigracny urad, ktory sa mi mal v pondelok ozvat ohladne viz, ani opravovna fotakov, kde som dal opravit ten svoj fotak, ze nebudem moct pouzivat internet banking bez povinneho bezpecnostneho sms kodu a teda nebudem moct narabat so svojim peniazmi (ibaze by som manualne chodil do banky), ze polku kontaktov v telefone uz neziskam naspat lebo na tych ludi nemam email, ze ma novy telefon vyjde draho a ze sa ho neoplati kupovat len na tri mesiace atd. Vsetko sa mi hemzilo hlavou, ze co vsetko vlastne budem musiet vybavit kvoli jednej stupidnej strate telefonu. Chloe sa sice tvarila ze ju to mrzi, ale v podstate si mysli, ze mi telefon vratila lebo ho nechala pred nasim domom, co je nie celkom to co chapem pod vratenim telefonu ja (kedze sa mi telefon nedostal do ruk). Nastastie pre mna ale v tu sobotu Shaun zavolal na pevnu linku u nas doma a sme sa nakoniec stretli a kedze Shaun bol pozvany aj na party k Eloise, tak som poriesil aspon 2 veci z planovanych 3.

Nedela bez telefonu nebola o nic lepsia a padli mi viac menej vsetky plany, kedze sa so mnou nikto nevedel spojit ako ani ja som sa s nikym nevedel spojit. Uz horsia vec co sa mohla stat je ze by mi odisiel notebook, lebo tam mam 99% veci. To sa nastastie nestalo a dokonca sa v nedelu vecer objavila vo dverach prekvapujuco Jen, ktora mi doniesla naspat telefon. Vraj jej zavolal nejaky neznamy chlapik co byval nedaleko, ze nasiel na chodniku telefon a jej volal ako na posledne volane cislo. Takze sa mi telefon dostal domov v celkom zaujimavom stave.



Telefon je kvazi funkcny, sem-tam vypadne ale som rad ze mam aspon nieco. Novy by sa mi na taku kratku dobu neoplatil, najma ked na slovensku mam svoj telefon, a dva by mi boli zbytocne. Teraz nastastie treba vymenit len baterku a kupit si novy kryt, co bude trvat asi tyzden, lebo na moj typ telefonu sa to momentalne neda zohnat a musia to objednat. Co uz ... nehody sa stavaju.