K predchadzajucemu prispevku sa chcem ospravedlnit, pri pisani mi akosi vypadlo spomenut kapelu Midnight Oil. V Australii patria Midnight Oil medzi legendy podobne ako AC/DC. Pre Australcanov ma ale tato punk-rockova kapela dost politicky podton a teda nazory na tuto kapelu sa v Australii lisia, v zavislosti od toho ktory smer ten ktory australcan podporuje. Totizto spevak kapely Midnight Oil Peter Garett sa po rozpade kapely dal na politiku a zastupuje lavicovu "Labour party" (stranu robotnikov). Po volbach v roku 2007, ked sa lavica dostala v Australii k moci sa dokonca stal ministrom pre Environment, Heritage and Arts (zivotne prostredie, kulturne dedicstvo a umenie).
Midnight Oil - Beds Are Burning
utorok 29. januára 2008
pondelok 28. januára 2008
Popularna hudba v Australii
Uz davno som sa chystal na podnet viacerych ludi napisat prispevok o tom, aku hudbu vlastne ludia v Australii pocuvaju. Aby som sa vyhol akymkolvek hadkam, chcel by som na uvod poznamenat, ze Australia je hudobne velmi roznoroda a kazdy typ hudby tu ma svoje zastupenie. To jest ak ludia chcu pocuvat rap alebo hip-hop maju tu svoje kluby, ak chcu pocuvat house maju tu svoje kluby tiez.
Zaklad je ale na moje stastie rockovy. Velka vacsina kapiel (dovolim si tvrdit, ze az 80%) ma rockovy zaklad. Vychadza to asi z toho, ze aj napriek dnesnemu svetu globalizacie je Australia stale dost izolovana a tak si drzi relativne silny odstup od europskeho vplyvu elektronickej hudby a vzhladom na maly trh (20 mil ludi), sa neznizuje k umelo vytvorenym "popovym hviezdickam" typu Britney Spears (azda jedinou vynimkou je Kylie Minoque).
Zaklad australskej hudby (cas kedy australske kapely prerazili celosvetovo) sa datuje naspat do 70-tych rokov. Ako prvi sice prerazili bratia Gibbovci znami ako Bee Gees, ktori hrali este na Woodstocku koncom 60-tych rokov, ale ti odisli este pred casom kedy boli slavni do USA. Skutocnu australsku hudobnu revoluciu zacala az kapela AC/DC
AC/DC
AC/DC je skratka pre alternating current / direct current (striedavy prud/jednosmerny prud). Ako uz nazov napoveda elektrika hrala vyznamnu rolu co sa tejto kapely tyka, a tvrdy rock v podani tejto kapely spravil z AC/DC najpredavanejsiu australsku kapelu vobec. Pre Australcanov je AC/DC nieco ako pre slovakov Elan, alebo pre Cechov Olympic, alebo pre madarov Omega. Skratka je to rockova legenda ktoru pozna kazdy bez ohladu na vek, pohlavie, rasu atd. Je to vobec najuznavanejsia kapela v Australii a vsetci maju k nej uctu. Existuje tu milion cover kapiel, ktore sa snazia samotnu kapelu napodobnit. AC/DC patri medzi rockove kulty celosvetovo nielen v Australii a ich koncerty zarucuju maximalny zazitok. Vacsinu skladieb ludia poznaju - teda aspon minimalne ti, co pocuvaju rockovu muziku.
AC/DC - Thunderstruck
V 70-tych rokoch bolo este niekolko mensich kapiel ktore sa dostali do celosvetoveho ponimania avsak v ovela mensom meritku. Relativne velkou kapelou na australske pomery bola skupina Cold Chisel, ktora sa povazovala za nastupcu AC/DC ale nepodarilo sa jej ani zdaleka splnit ocakavania, kedze specificky zvuk zamenili za typicke pop rockove skladby svojej doby. Kapela sa zakratko rozpadla a jedine spevak Jimmy Barnes sa presadil neskor solovo. Vdaka svojmu chraplavemu hlasu ho viaceri prirovnavaju k spevakovi z kapely Nazareth, ktora nahrala obrovsky hit "Love Hurts". V poslednej dobe ako australska rockova legenda hostoval na viacerych albumoch interpretov ako Jon Lord (ex-Deep Purple), Glenn Hughes, Tina Turner a pod.
Jimmy Barnes - Working Class Man
Jimmy Barnes & Tina Turner - The Best
Njavacsou australskou hviezdou 80-tych rokov ale bola jednoznacne kapela INXS a jej charizmaticky spevak Michael Hutchence, ktory podobne ako Curt Cobain z Nirvany spachal samozvrazdu.
INXS - Never Tear Us Apart
Koniec 80-tych rokov a zaciatok 90-tych priniesol Australii popovu divu Kylie Minoque, ktoru odrazil zo dna do celeho sveta prevzaty hit "Locomotion", skladbu ktoru zlozila Carole King v roku 1962. Pre mladych to bola neznama skladba a prave od tej doby podla casopisu Rolling Stone nastala doba, kedy mlade "umele hviezdy" zacali prerabat stare veci a prezentovat ich ako nove skladby. A bohuzial funguje to dodnes.
90-te roky a celosvetova era grunge priniesla Australii znamu grunge formaciu Silverchair, ktora sa povazuje za najlepsiu australsku kapelu 90-tych rokov. Spociatku to sice vyzeralo ako pravoverna kopia Nirvany, ale postupom casu si aj Silverchair nasiel svoj vlastny zvuk a v sucasnosti stale patri medzi najlepsie australske kapely.
Silverchair - Tomorrow
Sucasna hudba
Sucasna australska hudba sa az tak celosvetovo nepresadzuje. Dovodov je viacero. Asi najpodstatnejsou zmenou je zmena trhu, europa uz nie je dobry trh pre rockove kapely, kedze sa meni na elektronicku techno - house scenu, popripade tvrdu metalovu scenu. Amerika je zaplavena rapom a hip-hopom a umelo produkovanymi popovymi jednohitovymi hviedickami a rockova scena tam slabne. V Australii je rockova scena stale silna a doraz sa kladie na zive vystupenia. Je tu vela festivalov a domacich koncertov. Zo sucasnej sceny stoji za to spomenut nasledujuce kapely:
Jet
Jet je kapela, ktora sa snazi hrat nieco na styl anglickeho rocku neskorych 60-tych, skorych 70-tych rokov. To ze ich najvacsim vplyvom bola kapela The Who sa neda zakryt. Mladu australsku generaciu to jednoznacne bavi, ved si pozrite ich vystupenie z koncertu v Melbourne. Pravy Rock ' n' Roll!!! Mimo Australie sa Jet dostali aj do UK a USA, zbytok Europy vsak zostava este nedobyty.
Jet - Are You Gonna Be My Girl
The Living End
Dalsou velmi uznavanou kapelou je The Living End. Mladi chlapci v zostave bicie, gitara a klasicka basa zacali hrat povodne jazz, ale casom v dosledku pubertalnych vplyvov presli na punk. Dnes je ich hudba nieco medzi punkom, rockom, funky, reggae a ska. Ked som ich ja videl prvykrat bolo to pre mna dost zvlastne, ze hraju stale na starych nastrojoch typickych pre jazz, pricom muzika je uplne rockova. Tak ci tak medzi mladymi australcanmi su povazovani za australsky Offspring alebo Greenday.
The Living End - All Torn Down
John Butler Trio
John Butler je velmi specificky interpret, vcelku vymykajuci sa australskym hudobnym standardom. Jeho hudba sa pohybuje niekde medzi bluesom, jazzom a reggae a je dost jemna, co je dost odlisne oproti vacsine australskych kapiel. John Butler je nieco ako australsky Bob Marley, neustale bojujuci za mier. Pre mna osobne je to jeden z najoblubenejsich australskych interpretov.
John Butler Trio - Zebra
Powderfinger
Kapela Powderfinger je z Brisbane a skusobnu ma na druhej strane rieky Brisbane oproti domu kde ja byvam. Normalna stara zaprasena skusobna, ziadna nobl, akoby clovek cakal na najuspesnejsiu australsku kapelu noveho tisicrocia. Kapela Powderfinger mala spolocne turne s dalsou australskou kapelou Silverchair minuly rok a listky na koncert sa cez internet vypredali takmer okamzite. Powderfinger hraju taky jednoduchy pop-rock. Zaujimavostou a pre mna uplne uzasnym zistenim je fakt, ze kapela robi muziku kvoli muzike a nie kvoli prachom. Svedci o tom aj fakt, ze na lokalne koncerty si menia meno a tak sa stane ze idete vecer na pivo v pube v Brisbane a Powderfinger Vam tam hraju zadarmo pred cca 20-30 ludmi. A super sa bavia. Myslim si, ze presne takto by mali vyzerat spravni hudobnici. V klipe je ich skusobna na Vulture Street, takze odporucam pozriet.
Powderfinger - (Baby, I've got you) On My Mind
Wolfmother
Asi najlepsou sucasnou australskou kapelou je skupina Wolfmother. Mladi chlapci priblizne v mojom veku hraju muziku na styl Deep Purple, Black Sabbath, Led Zeppelin - skratka stary dobry rock. V Australii vyhrali ocenenie najlepsia australska skupina roka 2007. Okrem Australie dosiahli obrovsky uspech v USA a celkom slusne obstali aj v UK. Posledne mali aj europske turne a znu slavu kdekolvek pridu. Podla kapely samotnej ich najvacsim uspechom je, ze si ich ako hosta zavolali samotni Led Zeppelin, ked boli uvadzani do siene slavy. Osobne mam velku smolu, ze odkedy som prisiel do Australie, Wolfmother nehrali v Australii takmer ziaden koncert, momentalne pripravuju novy album a tak sa mi ich asi nepodari uvidiet nazivo. Tak ci tak verim, ze si ich vychutnate aj vy aspon prostrednictvom videi:
Wolfmother - Woman
Zaklad je ale na moje stastie rockovy. Velka vacsina kapiel (dovolim si tvrdit, ze az 80%) ma rockovy zaklad. Vychadza to asi z toho, ze aj napriek dnesnemu svetu globalizacie je Australia stale dost izolovana a tak si drzi relativne silny odstup od europskeho vplyvu elektronickej hudby a vzhladom na maly trh (20 mil ludi), sa neznizuje k umelo vytvorenym "popovym hviezdickam" typu Britney Spears (azda jedinou vynimkou je Kylie Minoque).
Zaklad australskej hudby (cas kedy australske kapely prerazili celosvetovo) sa datuje naspat do 70-tych rokov. Ako prvi sice prerazili bratia Gibbovci znami ako Bee Gees, ktori hrali este na Woodstocku koncom 60-tych rokov, ale ti odisli este pred casom kedy boli slavni do USA. Skutocnu australsku hudobnu revoluciu zacala az kapela AC/DC
AC/DC
AC/DC je skratka pre alternating current / direct current (striedavy prud/jednosmerny prud). Ako uz nazov napoveda elektrika hrala vyznamnu rolu co sa tejto kapely tyka, a tvrdy rock v podani tejto kapely spravil z AC/DC najpredavanejsiu australsku kapelu vobec. Pre Australcanov je AC/DC nieco ako pre slovakov Elan, alebo pre Cechov Olympic, alebo pre madarov Omega. Skratka je to rockova legenda ktoru pozna kazdy bez ohladu na vek, pohlavie, rasu atd. Je to vobec najuznavanejsia kapela v Australii a vsetci maju k nej uctu. Existuje tu milion cover kapiel, ktore sa snazia samotnu kapelu napodobnit. AC/DC patri medzi rockove kulty celosvetovo nielen v Australii a ich koncerty zarucuju maximalny zazitok. Vacsinu skladieb ludia poznaju - teda aspon minimalne ti, co pocuvaju rockovu muziku.
AC/DC - Thunderstruck
V 70-tych rokoch bolo este niekolko mensich kapiel ktore sa dostali do celosvetoveho ponimania avsak v ovela mensom meritku. Relativne velkou kapelou na australske pomery bola skupina Cold Chisel, ktora sa povazovala za nastupcu AC/DC ale nepodarilo sa jej ani zdaleka splnit ocakavania, kedze specificky zvuk zamenili za typicke pop rockove skladby svojej doby. Kapela sa zakratko rozpadla a jedine spevak Jimmy Barnes sa presadil neskor solovo. Vdaka svojmu chraplavemu hlasu ho viaceri prirovnavaju k spevakovi z kapely Nazareth, ktora nahrala obrovsky hit "Love Hurts". V poslednej dobe ako australska rockova legenda hostoval na viacerych albumoch interpretov ako Jon Lord (ex-Deep Purple), Glenn Hughes, Tina Turner a pod.
Jimmy Barnes - Working Class Man
Jimmy Barnes & Tina Turner - The Best
Njavacsou australskou hviezdou 80-tych rokov ale bola jednoznacne kapela INXS a jej charizmaticky spevak Michael Hutchence, ktory podobne ako Curt Cobain z Nirvany spachal samozvrazdu.
INXS - Never Tear Us Apart
Koniec 80-tych rokov a zaciatok 90-tych priniesol Australii popovu divu Kylie Minoque, ktoru odrazil zo dna do celeho sveta prevzaty hit "Locomotion", skladbu ktoru zlozila Carole King v roku 1962. Pre mladych to bola neznama skladba a prave od tej doby podla casopisu Rolling Stone nastala doba, kedy mlade "umele hviezdy" zacali prerabat stare veci a prezentovat ich ako nove skladby. A bohuzial funguje to dodnes.
90-te roky a celosvetova era grunge priniesla Australii znamu grunge formaciu Silverchair, ktora sa povazuje za najlepsiu australsku kapelu 90-tych rokov. Spociatku to sice vyzeralo ako pravoverna kopia Nirvany, ale postupom casu si aj Silverchair nasiel svoj vlastny zvuk a v sucasnosti stale patri medzi najlepsie australske kapely.
Silverchair - Tomorrow
Sucasna hudba
Sucasna australska hudba sa az tak celosvetovo nepresadzuje. Dovodov je viacero. Asi najpodstatnejsou zmenou je zmena trhu, europa uz nie je dobry trh pre rockove kapely, kedze sa meni na elektronicku techno - house scenu, popripade tvrdu metalovu scenu. Amerika je zaplavena rapom a hip-hopom a umelo produkovanymi popovymi jednohitovymi hviedickami a rockova scena tam slabne. V Australii je rockova scena stale silna a doraz sa kladie na zive vystupenia. Je tu vela festivalov a domacich koncertov. Zo sucasnej sceny stoji za to spomenut nasledujuce kapely:
Jet
Jet je kapela, ktora sa snazi hrat nieco na styl anglickeho rocku neskorych 60-tych, skorych 70-tych rokov. To ze ich najvacsim vplyvom bola kapela The Who sa neda zakryt. Mladu australsku generaciu to jednoznacne bavi, ved si pozrite ich vystupenie z koncertu v Melbourne. Pravy Rock ' n' Roll!!! Mimo Australie sa Jet dostali aj do UK a USA, zbytok Europy vsak zostava este nedobyty.
Jet - Are You Gonna Be My Girl
The Living End
Dalsou velmi uznavanou kapelou je The Living End. Mladi chlapci v zostave bicie, gitara a klasicka basa zacali hrat povodne jazz, ale casom v dosledku pubertalnych vplyvov presli na punk. Dnes je ich hudba nieco medzi punkom, rockom, funky, reggae a ska. Ked som ich ja videl prvykrat bolo to pre mna dost zvlastne, ze hraju stale na starych nastrojoch typickych pre jazz, pricom muzika je uplne rockova. Tak ci tak medzi mladymi australcanmi su povazovani za australsky Offspring alebo Greenday.
The Living End - All Torn Down
John Butler Trio
John Butler je velmi specificky interpret, vcelku vymykajuci sa australskym hudobnym standardom. Jeho hudba sa pohybuje niekde medzi bluesom, jazzom a reggae a je dost jemna, co je dost odlisne oproti vacsine australskych kapiel. John Butler je nieco ako australsky Bob Marley, neustale bojujuci za mier. Pre mna osobne je to jeden z najoblubenejsich australskych interpretov.
John Butler Trio - Zebra
Powderfinger
Kapela Powderfinger je z Brisbane a skusobnu ma na druhej strane rieky Brisbane oproti domu kde ja byvam. Normalna stara zaprasena skusobna, ziadna nobl, akoby clovek cakal na najuspesnejsiu australsku kapelu noveho tisicrocia. Kapela Powderfinger mala spolocne turne s dalsou australskou kapelou Silverchair minuly rok a listky na koncert sa cez internet vypredali takmer okamzite. Powderfinger hraju taky jednoduchy pop-rock. Zaujimavostou a pre mna uplne uzasnym zistenim je fakt, ze kapela robi muziku kvoli muzike a nie kvoli prachom. Svedci o tom aj fakt, ze na lokalne koncerty si menia meno a tak sa stane ze idete vecer na pivo v pube v Brisbane a Powderfinger Vam tam hraju zadarmo pred cca 20-30 ludmi. A super sa bavia. Myslim si, ze presne takto by mali vyzerat spravni hudobnici. V klipe je ich skusobna na Vulture Street, takze odporucam pozriet.
Powderfinger - (Baby, I've got you) On My Mind
Wolfmother
Asi najlepsou sucasnou australskou kapelou je skupina Wolfmother. Mladi chlapci priblizne v mojom veku hraju muziku na styl Deep Purple, Black Sabbath, Led Zeppelin - skratka stary dobry rock. V Australii vyhrali ocenenie najlepsia australska skupina roka 2007. Okrem Australie dosiahli obrovsky uspech v USA a celkom slusne obstali aj v UK. Posledne mali aj europske turne a znu slavu kdekolvek pridu. Podla kapely samotnej ich najvacsim uspechom je, ze si ich ako hosta zavolali samotni Led Zeppelin, ked boli uvadzani do siene slavy. Osobne mam velku smolu, ze odkedy som prisiel do Australie, Wolfmother nehrali v Australii takmer ziaden koncert, momentalne pripravuju novy album a tak sa mi ich asi nepodari uvidiet nazivo. Tak ci tak verim, ze si ich vychutnate aj vy aspon prostrednictvom videi:
Wolfmother - Woman
Australia Day Barbecue
Opat zdravim vsetkych pravidelnych aj nepravidelnych citatelov tohto blogu. O Australia Day som pisal uz pred rokom, ze co a preco a ako a zaco. Pre tych co to minule premeskali, pozriet si to mozete tu.
Tohto roku som Australia Day oslavoval u Jamesa, ktory organizoval barbecue. Pozvanych bolo niekolko jeho kamaratov z AIESECu, niekolko kamaratov mimo AIESECu, plus jeho sestra pozvala niekolko ludi, takze som tam koniec-koncov vela ludi nepoznal. Nic to ale nezmenilo na tom, ze som sa zabavil aspon s tymi co som poznal. Ako som sa dozvedel, pre mladych australcanov je poobednajsie barbecue typicka oslava Australia Day. K tomuto barbecue neodmyslitelne patri aj to, ze pocuvaju Triple J radio, kde davaju v ten den top 100 najlepsich skladieb minuleho roka. Pre mna osobne to bol celkom fajn obed, stavnate steaky, nejake tie klobasky, troska salatu, a pre australcanov typicky kokosovy kolac lamington, resp. susienky s camembert syrom. Rozhodne som sa na jedlo nestazoval a poriadne si doprial.
V praci sme mali mensiu oslavu den predtym, kde sa mi dostala do ruk prezentacia o Australia Day. Pozriet/stiahnut si ju mozete tu. Je sice pisana australskou anglictinou a pouziva dost vela australskeho slangu, ale verim, ze ti s lepsou anglictinou tomu porozumeju. A ak by ste mali s niecim problem, napiste a prelozime.
Tohto roku som Australia Day oslavoval u Jamesa, ktory organizoval barbecue. Pozvanych bolo niekolko jeho kamaratov z AIESECu, niekolko kamaratov mimo AIESECu, plus jeho sestra pozvala niekolko ludi, takze som tam koniec-koncov vela ludi nepoznal. Nic to ale nezmenilo na tom, ze som sa zabavil aspon s tymi co som poznal. Ako som sa dozvedel, pre mladych australcanov je poobednajsie barbecue typicka oslava Australia Day. K tomuto barbecue neodmyslitelne patri aj to, ze pocuvaju Triple J radio, kde davaju v ten den top 100 najlepsich skladieb minuleho roka. Pre mna osobne to bol celkom fajn obed, stavnate steaky, nejake tie klobasky, troska salatu, a pre australcanov typicky kokosovy kolac lamington, resp. susienky s camembert syrom. Rozhodne som sa na jedlo nestazoval a poriadne si doprial.
V praci sme mali mensiu oslavu den predtym, kde sa mi dostala do ruk prezentacia o Australia Day. Pozriet/stiahnut si ju mozete tu. Je sice pisana australskou anglictinou a pouziva dost vela australskeho slangu, ale verim, ze ti s lepsou anglictinou tomu porozumeju. A ak by ste mali s niecim problem, napiste a prelozime.
štvrtok 24. januára 2008
Koncert The Police
Uvodom by som sa chcel ospravedlnit, ze som uz tak dlho nepisal na blog. O tom co sa aktualne deje napisem v dalsom prispevku.
Tento prispevok bude ale venovany mojmu najvacsiemu zazitku v januari - koncertu skupiny The Police. Pre hudobnych laikov ozrejmim len to, ze kapelu tvoria Andy Summers na gitare, bubenik Stewart Copeland a basu a spev ma na starosti Sting. Prave vdaka The Police sa Sting dostal tam, kde je dnes.
Jednym z najvacsich prekvapeni este roka 2007 bola informacia, ze sa dali po 25 rokoch opat dokopy clenovia kapely The Police a ze vyrazia na turne. Tuto prilezitost som si nechcel nechat ujst a tak som si rezervoval vecer 22. januara 2008 na koncert tejto kapely v Brisbane. Suncorp Stadium je jednu zastavku vlakom od mojho domu, peso je to cca 15 minut a tak vyber lokality nemohol byt lepsi.
Na koncert som isiel s kolegynou Jen a jej manzelom Richardom. Z roboty som odisiel okolo stvrtej sa domov prezliect a od pol siestej sme uz v trojici sedeli na pivku a pripravovali sa na koncert. Samotny koncert mal zacat o siedmej, my sme sa ale rozhodli ist na stadion az okolo osmej. Totizto sme sa chceli vyhnut predskokanovi, v tomto pripade Fergie. Co mi nic nehovorilo, ale potom, co som sa dozvedel ze je to "spevacka" z Black Eyed Peas, tak som sa na stadion vobec neponahlal ani ja. Urobil som dobre. Zachytil som zaver jej vystupenia, dve jej hitovky zmixovane a na zaver medley rockovych coververzii typu Black Dog od Led Zeppelin. Zopar ludi co bolo vpredu jej za vykon zatlieskalo, ale vacsina ju odprevadila z podia piskotom. Ved si urobte vlastny nazor a pozrite si autenticke video priamo z dejiska:
Po kratkej asi 15 minutovej prestavke na prestavbu podia, sa uz na scenu vyrutili samotni The Police a hned to bolo na stadione poznat, ked zacal buracat dav priblizne 30.000 ludi. Pre zaujemcov zoznam skladieb, ktore na koncerte odzneli najdete tu
Ja som sa na koncerte celkom bavil a pravdupovediac, aj ked som mal najlacnejsi listok a bol som asi tisic km od podia, zvuk bol na stadione vcelku dobry, na velkoplosnu obrazovku som dovidel, i ked samotna kapela bola mala ako mravce. Zazneli vacsie hity aj menej zname skladby, mna osobne najviac prekvapila nazivo vynikajuco zahrana skladba Wrapped around your finger, velmi som sa potesil mojej najoblubenejsej skladbe od The Police - Roxanne, a ked hrali poslednu skladbu hitovku Every Breath You Take, ani sa mi nechcelo ist domov.
Nastastie este pridali jednu skladbu a ludia sa patricne odvdacili obrovskym potleskom v zavere. Osobne som bol dost prekvapeny kolko energie na podiu zo seba vedia vydat muzikanti, ktorym taha na 60-ku. Sting mi vyzorom pripominal mojho otca s jeho briadkou, Andy Summers ma uplne odlisny styl hrania na gitare na aky som ja zvyknuty a tak som mal co odkukavat. Stewart Copeland je taktiez bubenik svetovej triedy a tak necudo ze cela kapela znela velmi sviezo a uzasne zohrato.
Myslim, ze keby som mal moznost ich vidiet este raz, urcite by som nevahal a na koncert by som opat isiel. Neviem presne ci uz hrali v Europe, ale ak nie a niekto z Vas ma moznost tento koncert vidiet, vrelo odporucam.
Tento prispevok bude ale venovany mojmu najvacsiemu zazitku v januari - koncertu skupiny The Police. Pre hudobnych laikov ozrejmim len to, ze kapelu tvoria Andy Summers na gitare, bubenik Stewart Copeland a basu a spev ma na starosti Sting. Prave vdaka The Police sa Sting dostal tam, kde je dnes.
Jednym z najvacsich prekvapeni este roka 2007 bola informacia, ze sa dali po 25 rokoch opat dokopy clenovia kapely The Police a ze vyrazia na turne. Tuto prilezitost som si nechcel nechat ujst a tak som si rezervoval vecer 22. januara 2008 na koncert tejto kapely v Brisbane. Suncorp Stadium je jednu zastavku vlakom od mojho domu, peso je to cca 15 minut a tak vyber lokality nemohol byt lepsi.
Na koncert som isiel s kolegynou Jen a jej manzelom Richardom. Z roboty som odisiel okolo stvrtej sa domov prezliect a od pol siestej sme uz v trojici sedeli na pivku a pripravovali sa na koncert. Samotny koncert mal zacat o siedmej, my sme sa ale rozhodli ist na stadion az okolo osmej. Totizto sme sa chceli vyhnut predskokanovi, v tomto pripade Fergie. Co mi nic nehovorilo, ale potom, co som sa dozvedel ze je to "spevacka" z Black Eyed Peas, tak som sa na stadion vobec neponahlal ani ja. Urobil som dobre. Zachytil som zaver jej vystupenia, dve jej hitovky zmixovane a na zaver medley rockovych coververzii typu Black Dog od Led Zeppelin. Zopar ludi co bolo vpredu jej za vykon zatlieskalo, ale vacsina ju odprevadila z podia piskotom. Ved si urobte vlastny nazor a pozrite si autenticke video priamo z dejiska:
Po kratkej asi 15 minutovej prestavke na prestavbu podia, sa uz na scenu vyrutili samotni The Police a hned to bolo na stadione poznat, ked zacal buracat dav priblizne 30.000 ludi. Pre zaujemcov zoznam skladieb, ktore na koncerte odzneli najdete tu
Ja som sa na koncerte celkom bavil a pravdupovediac, aj ked som mal najlacnejsi listok a bol som asi tisic km od podia, zvuk bol na stadione vcelku dobry, na velkoplosnu obrazovku som dovidel, i ked samotna kapela bola mala ako mravce. Zazneli vacsie hity aj menej zname skladby, mna osobne najviac prekvapila nazivo vynikajuco zahrana skladba Wrapped around your finger, velmi som sa potesil mojej najoblubenejsej skladbe od The Police - Roxanne, a ked hrali poslednu skladbu hitovku Every Breath You Take, ani sa mi nechcelo ist domov.
Nastastie este pridali jednu skladbu a ludia sa patricne odvdacili obrovskym potleskom v zavere. Osobne som bol dost prekvapeny kolko energie na podiu zo seba vedia vydat muzikanti, ktorym taha na 60-ku. Sting mi vyzorom pripominal mojho otca s jeho briadkou, Andy Summers ma uplne odlisny styl hrania na gitare na aky som ja zvyknuty a tak som mal co odkukavat. Stewart Copeland je taktiez bubenik svetovej triedy a tak necudo ze cela kapela znela velmi sviezo a uzasne zohrato.
Myslim, ze keby som mal moznost ich vidiet este raz, urcite by som nevahal a na koncert by som opat isiel. Neviem presne ci uz hrali v Europe, ale ak nie a niekto z Vas ma moznost tento koncert vidiet, vrelo odporucam.
streda 2. januára 2008
Silvester v Sydney
Asi najvacsim highlightom bol logicky silvestrovsky ohnostroj. My sme si so stazistami chceli zabezpecit najlepsie miesto a tak sme v rade na vstup do botanickej zahrady stali uz od deviatej rano. Botanicka zahrada je povazovana za najlepsiu lokalitu, pretoze z nej je vidiet na vsetky styri casti mesta kde bol ohnostroj. Napravo od rieky, na Harbour Bridgem vzadu v Darling Harbour a vlavo na strechach najvyssich mrakodrapov. Na to aby ste to ale mohli vidiet si treba odsediet cely den na tom Vasom fleku, aby Vam ho nikto neobsadil. Co nie je vzdy taka lahoda ako sa zda. Silvestrovsky den bolo vraj iba 30 stupnov ale ja som mal pocit ako keby bolo aspon 40. Samotny ohnostroj ale stal za to. Cely sa mi podarilo natocit (teda okrem prvych dvoch sekund), kvoli limitu som ho ale musel rozdelit na dva casti. Prajem prijemny zazitok sledovania ohnostroja a vychutnavania si silvestrovskej oslavy v Sydney.
prva cast
druha cast
prva cast
druha cast
Blue Mountains
Stvrty den v Sydney som navstivil zname Blue Mountains. Isiel som sam, kedze Jakub s ostatnymi isli uz den predtym. Blue Mountains su nadherne hory asi 2,5 hodiny od Sydney. Katoomba - male mestecko a turisticke centrum - ma privitalo typickym turistickym vydieracstvom. Kedze na mape vyzeralo byt vsetko daleko, rozhodol som sa vyuzit tzv. Hop on hop off bus, t.j. autobus na ktory ked si kupite listok mozete kedykolvek nastupit a vytupit podla toho ako sa Vam chce a sami teda vidiet miesta ktore Vas zaujimaju. Tento autobus ma vsak stal viac ako samotny listok na vlak do Blue Mountains, nehovoriac o tom, ze ten okruh, ktory ten autobus robil boli vsetko vzdialenosti ktore sa dali prejst peso. No nic no vysokohorske prirazky a zdieranie penazi od turistov zial funguje aj v Australii.
Ja som sa rozhodol zviest na okraj k miestu zvanom Scenic World, kde som sa zviezol najstrmsou zeleznicou na svete dolu do udolia. Tam som si presiel nejaky ten kus spodom a nasledne sa vyviezol lanovkou naspat hore. Hore som nasledne presiel horny okruh s vyhladom na hory. Okrem peknych miest s vyhladom a niekolkych vodopadov som samozrejme navstivil aj najslavnejsiu cast Blue Mountains, miesto s nazvom Three Sisters (Tri Sestry), ktore ale bolo tiez preludnene a trvalo mi polhodinu skoordinovat ludi tak, aby som sa vobec s tymi tromi sestrami mohol odfotit.
Ku koncu dna som bol po tolkom chodeni uz dost unaveny a tak mi dobre padol 8 hodinovy spanok po navrate spat - asi najdlhsi spanok v tom tyzdni.
Fotky z Blue Mountains najdete tu
Ja som sa rozhodol zviest na okraj k miestu zvanom Scenic World, kde som sa zviezol najstrmsou zeleznicou na svete dolu do udolia. Tam som si presiel nejaky ten kus spodom a nasledne sa vyviezol lanovkou naspat hore. Hore som nasledne presiel horny okruh s vyhladom na hory. Okrem peknych miest s vyhladom a niekolkych vodopadov som samozrejme navstivil aj najslavnejsiu cast Blue Mountains, miesto s nazvom Three Sisters (Tri Sestry), ktore ale bolo tiez preludnene a trvalo mi polhodinu skoordinovat ludi tak, aby som sa vobec s tymi tromi sestrami mohol odfotit.
Ku koncu dna som bol po tolkom chodeni uz dost unaveny a tak mi dobre padol 8 hodinovy spanok po navrate spat - asi najdlhsi spanok v tom tyzdni.
Fotky z Blue Mountains najdete tu
Opat v Sydney
V obdobi medzi sviatkami sme mali z roboty povinne volno a tak som mal tyzden volna. Prve dva dni som sice stravil u Dana pocas vianoc, ale na zvysok nutenej dovolenky som sa rozhodol ist do Sydney. V Sydney som uz sice bol v juli, ale vtedy som akurat vymakol otrasne pocasie, silne dazde, zimu, skratka som si to velmi vtedy neuzil. Kedze teraz v Australii vrcholi leto dufal som, ze to bude teraz v Sydney lepsie ako naposledy.
Letenky som mal kupene pol roka vopred aby boli co najlacnejsie a poviem pravdu, ze ked som pozrel ceny leteniek tyzden pred prichodom do Sydney, tak som usetril peknych par stoviek dolarov. Let do Sydney bol kupodivu celkom fajn a to aj napriek tomu ze som tahal 36 hodin bez spanku, kvoli narodeninovej party kamaratky Aleks na nasom dome. Ubytko som mal u Nasibiho z Kene ako posledne, akurat ze tentokrat mi Nasibi naviac este vybavil odvoz z letiska, aby ma nevysiel draho taxik. Kedze po prichode k nemu domov zacalo prsat, rozhodol som sa to vyuzit a nachvilku si zdriemnut. Po asi 3 hodinkach spanku, ked som sa zobudil sa celkom pekne vycasilo a tak som vyrazil do mesta urobit zopar fotiek a kratkych videi.
Video 1
Video 2
Den 2
Druhy den som mal na plane sa stretnut s Jakubom z Ceska, ktory je na stazi cez AIESEC v Melbourne. Tiez bol v tom case v Sydney a na plane sme mali navstivit olympijsku dedinku a nasledne sa vyvalit na slavnej plazi Bondi Beach.
Olympijska dedinka bola dost rozlahla a ako Jakub vhodne vystihol, vyzeralo to ako mesto duchov. Az na par desiatok turistov, ktori sa v tom rozlahlom areali stratili tam nebol takmer nikto. Je to celkom pochopitelne, kedze dnes sa v samotnom areali vyuzivaju uz iba niektore sportove haly. My sme presli len cast arealu, kedze chodzou prejst cely areal by nam trvalo strasne dlho a pozicanie bicyklov padlo, kedze mi lekari odporucili po tej nehode este oddychovat a organizmus nezatazovat.
Bondi Beach kam sme isli po olympijskej dedinke je jedna z najslavnejsich plazi v Australii. Po prichode na miesto to tak aj vyzeralo, po surfers paradise na gold coaste asi druha najludnatejsia plaz co som v Australii videl. Vo vode to bola tiez hlava na hlave a tak mna osobne tato plaz az tak velmi nenadchla. Ale v ten den to padlo naozaj dobre sa ist troska schladit do oceanu a vyvalit sa na piesocnatej plazi.
PO samotnej plazi sme s Jakubom este zasli do Ceskoslovenskej restauracie Praha. Je to druha (a asi aj posledna o ktorej viem) restauracia s ceskoslovenskym menu v Sydney. Jedlo bolo naozaj vynikajuce a mne osobne vyborne padli capovane Krusovice. Po case sa k nam pridal Nasibi aj ostatni stazisti a Jakubovi kamarati a tak sa nas po case nazbieralo niekolko. Samozrejme padlo par poldeci slivky, ja som mal este predtym ako aperitiv fernet a kedze som naspat domov s Nasibim prisiel o stvrtej rano, tak si asi viete predstavit ako to dopadlo. Dalsi den (treti den v Sydney) som teda takmer cely prespal a daval sa dokopy, aby som na dalsi den mohol vidiet Blue Mountains.
Fotky zo Sydney si mozete pozriet tu
Letenky som mal kupene pol roka vopred aby boli co najlacnejsie a poviem pravdu, ze ked som pozrel ceny leteniek tyzden pred prichodom do Sydney, tak som usetril peknych par stoviek dolarov. Let do Sydney bol kupodivu celkom fajn a to aj napriek tomu ze som tahal 36 hodin bez spanku, kvoli narodeninovej party kamaratky Aleks na nasom dome. Ubytko som mal u Nasibiho z Kene ako posledne, akurat ze tentokrat mi Nasibi naviac este vybavil odvoz z letiska, aby ma nevysiel draho taxik. Kedze po prichode k nemu domov zacalo prsat, rozhodol som sa to vyuzit a nachvilku si zdriemnut. Po asi 3 hodinkach spanku, ked som sa zobudil sa celkom pekne vycasilo a tak som vyrazil do mesta urobit zopar fotiek a kratkych videi.
Video 1
Video 2
Den 2
Druhy den som mal na plane sa stretnut s Jakubom z Ceska, ktory je na stazi cez AIESEC v Melbourne. Tiez bol v tom case v Sydney a na plane sme mali navstivit olympijsku dedinku a nasledne sa vyvalit na slavnej plazi Bondi Beach.
Olympijska dedinka bola dost rozlahla a ako Jakub vhodne vystihol, vyzeralo to ako mesto duchov. Az na par desiatok turistov, ktori sa v tom rozlahlom areali stratili tam nebol takmer nikto. Je to celkom pochopitelne, kedze dnes sa v samotnom areali vyuzivaju uz iba niektore sportove haly. My sme presli len cast arealu, kedze chodzou prejst cely areal by nam trvalo strasne dlho a pozicanie bicyklov padlo, kedze mi lekari odporucili po tej nehode este oddychovat a organizmus nezatazovat.
Bondi Beach kam sme isli po olympijskej dedinke je jedna z najslavnejsich plazi v Australii. Po prichode na miesto to tak aj vyzeralo, po surfers paradise na gold coaste asi druha najludnatejsia plaz co som v Australii videl. Vo vode to bola tiez hlava na hlave a tak mna osobne tato plaz az tak velmi nenadchla. Ale v ten den to padlo naozaj dobre sa ist troska schladit do oceanu a vyvalit sa na piesocnatej plazi.
PO samotnej plazi sme s Jakubom este zasli do Ceskoslovenskej restauracie Praha. Je to druha (a asi aj posledna o ktorej viem) restauracia s ceskoslovenskym menu v Sydney. Jedlo bolo naozaj vynikajuce a mne osobne vyborne padli capovane Krusovice. Po case sa k nam pridal Nasibi aj ostatni stazisti a Jakubovi kamarati a tak sa nas po case nazbieralo niekolko. Samozrejme padlo par poldeci slivky, ja som mal este predtym ako aperitiv fernet a kedze som naspat domov s Nasibim prisiel o stvrtej rano, tak si asi viete predstavit ako to dopadlo. Dalsi den (treti den v Sydney) som teda takmer cely prespal a daval sa dokopy, aby som na dalsi den mohol vidiet Blue Mountains.
Fotky zo Sydney si mozete pozriet tu
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)