MS v hokeji skupiny A v Moskve, su este daleko pred nami, ale samotne majstrovsta nizsich kategorii uz vo vacsine pripadov prebehli. Ja osobne som bol velmi zvedavy, ako sa bude darit Australii na MS II. divizie skupiny B, ktore prebiehali 2. - 8.4. 2007 v Seoule, Juznej Korei. Australcania poskladali jeden z najlepsich timov za posledne obdobie a tak dufali, ze sa im podari uhrat dobry vysledok. Co sa im nakoniec aj relativne podarilo, kedze na turnaji prehrali iba s buducim vitazom z Korei a celkovo obsadili druhe miesto. Korea ako vitaz postupila do I. divizie skupiny B, kde nahradi vypadavajuceho (niekto z krajin Japonsko, Madarsko, Velka Britania, Litva, Rumunsko, Slovinsko).
Vysledky Australie na MS v hokeji II. divizie skupiny B
Australia - Izrael 4:1
Australia - Korea 4:5
Australia - Island 5:3
Australia - Mexiko 12:2
Vysledna Tabulka
1. Korea
2. Australia
3. Izrael
4. Island
5. Mexiko
Perlicka na zaver
Do III. Divizie Majstrovstiev Sveta zostupil tim z Korejskej Ludovo-Demokratickej Republiky (KLDR), ktory prehral vsetky zapasy kontumacne, kedze sa turnaja nezucastnil. Podla sportovej sekcie v australskych novinach MX, vraj hracom bolo totiz zakazane vycestovat do znepriatelenej krajiny a teda sa turnaja nemohli zucastnit. Tak teda vidime, kam az dokaze politika zajst aj pri takych veciach ako je sport.
štvrtok 12. apríla 2007
O vytahu alebo kde vsade mozete zabit cas
Posledne dva tyzdne pracujem mimo budovy nasej firmy. Dovod je jednoduchy, pri zavadzani noveho informacneho systemu je potrebne ten system aj otestovat. A kedze ma sluzit celej vlade, testovania sa zucastnuju vsetky subjekty vlady ako aj firmy, ktore sa o vladne subjekty staraju. A tak kedze som cerstvo presiel skoleniami a behom tyzdna som obisiel vsetky oddelenia, t.j. mam v sucasnosti relativne dobry prehlad o procesoch v ramci ludskych zdrojov, a naviac sa zaujimam o IT, poverili ma zastupovanim firmy, teda mojou ulohou bolo zucastnit sa testovania.
Testovanie v praxi vyzera tak, ze tester napise niekolko moznych scenarov vyvoja biznis procesov a nasledne testuje informacny system ci splna poziadavky na zabezpecenie realizacie biznis procesov v praxi. Velmi zjednodusene povedane, ci sa v pocitaci na obrazovke zobrazi meno uchadzaca o pracu ak kliknete na ikonku meno. Biznis proces je samozrejme ovela zlozitejsi, pocnuc ziadostou o volne miesto, inzerovanie, aplikovanie, selekciu, interne zaznamy, korespondenciu az po vyhotovenie samotnej ponuky pre najlepsieho kandidata. No a sposobov ako napr. inzerovat je niekolko a teda pri testovani treba prejst cez vsetky mozne sposoby, aby sa overilo ci novy informacny system robi vsetko to, co firma potrebuje. A tak tych scenarov a testov ktore bolo treba urobit, je okolo stovky, teda roboty je viac nez dost. Vsetky defekty a chyby sa potom odovzdaju vo vyslednej sprave vyvojarom, ktori chyby opravia, resp. vyvinu nove chybajuce funkcie.
Aby som sa ale vratil k podstate veci, nepracujem vo svojej firme, ale pracujem v budove spolocnosti Corptech, kde mame cele poschodie pre seba na testovanie. Budova ma okolo 30 poschodi, nase pracovisko sa nachadza na devatnastom poschodi. Okrem firmy Corptech je v budove aj niekolko inych firiem, a dokonca medzi inymi, prvych 5 poschodi zabera imigracny urad. Kedze testovanie sa zacina kazde rano o deviatej, rovnako ako otvaracie hodiny imigracneho uradu, v case ked idem do roboty je poriadny naval. Najviac sa to odzrkadluje asi na tom, ze po asi 15 minutach cakania v hale, zvycajne pride jeden z desiatich vytahov co v budove mame a zvycajne sa do plna zaplni. Kapacita jedneho vytahu je okolo 20 ludi, co sa nezda az take zle. Ale ked mate ist na 19-te poschodie a vytah zastane na kazdom poschodi, pricom ludia sa vyvalia a dalsi sa vovalia dnu, lebo podali aplikacku na prvom poschodi a musia sa ist odfotit na druhe poschodie a okopirovat dokumenty na tretie poschodie a neviem co vsetko, nehovoriac o tom, ze vacsina ludi zmatkuje, nevie na ktore poschodie ma ist, ci ma alebo nema nastupit do vytahu ... a tak sa na kazdom poschodi clovek zdrzi aspon taku minutku. A to mi verte, ze to nie je nic vzrusujuce cestovat 15 minut vo vytahu, uz duplom ked mi cesta z domu do mesta trva busom desat minut. Ked si tak uvedomim, ze na testovanie chodim uz dva tyzdne, tak som vo vytahu prisiel minimalne o 7-8 hodin svojho zivota, co by som si urcite vedel predstavit stravit ovela lepsie.
Testovanie v praxi vyzera tak, ze tester napise niekolko moznych scenarov vyvoja biznis procesov a nasledne testuje informacny system ci splna poziadavky na zabezpecenie realizacie biznis procesov v praxi. Velmi zjednodusene povedane, ci sa v pocitaci na obrazovke zobrazi meno uchadzaca o pracu ak kliknete na ikonku meno. Biznis proces je samozrejme ovela zlozitejsi, pocnuc ziadostou o volne miesto, inzerovanie, aplikovanie, selekciu, interne zaznamy, korespondenciu az po vyhotovenie samotnej ponuky pre najlepsieho kandidata. No a sposobov ako napr. inzerovat je niekolko a teda pri testovani treba prejst cez vsetky mozne sposoby, aby sa overilo ci novy informacny system robi vsetko to, co firma potrebuje. A tak tych scenarov a testov ktore bolo treba urobit, je okolo stovky, teda roboty je viac nez dost. Vsetky defekty a chyby sa potom odovzdaju vo vyslednej sprave vyvojarom, ktori chyby opravia, resp. vyvinu nove chybajuce funkcie.
Aby som sa ale vratil k podstate veci, nepracujem vo svojej firme, ale pracujem v budove spolocnosti Corptech, kde mame cele poschodie pre seba na testovanie. Budova ma okolo 30 poschodi, nase pracovisko sa nachadza na devatnastom poschodi. Okrem firmy Corptech je v budove aj niekolko inych firiem, a dokonca medzi inymi, prvych 5 poschodi zabera imigracny urad. Kedze testovanie sa zacina kazde rano o deviatej, rovnako ako otvaracie hodiny imigracneho uradu, v case ked idem do roboty je poriadny naval. Najviac sa to odzrkadluje asi na tom, ze po asi 15 minutach cakania v hale, zvycajne pride jeden z desiatich vytahov co v budove mame a zvycajne sa do plna zaplni. Kapacita jedneho vytahu je okolo 20 ludi, co sa nezda az take zle. Ale ked mate ist na 19-te poschodie a vytah zastane na kazdom poschodi, pricom ludia sa vyvalia a dalsi sa vovalia dnu, lebo podali aplikacku na prvom poschodi a musia sa ist odfotit na druhe poschodie a okopirovat dokumenty na tretie poschodie a neviem co vsetko, nehovoriac o tom, ze vacsina ludi zmatkuje, nevie na ktore poschodie ma ist, ci ma alebo nema nastupit do vytahu ... a tak sa na kazdom poschodi clovek zdrzi aspon taku minutku. A to mi verte, ze to nie je nic vzrusujuce cestovat 15 minut vo vytahu, uz duplom ked mi cesta z domu do mesta trva busom desat minut. Ked si tak uvedomim, ze na testovanie chodim uz dva tyzdne, tak som vo vytahu prisiel minimalne o 7-8 hodin svojho zivota, co by som si urcite vedel predstavit stravit ovela lepsie.
Lekcia Anglictiny 2
Posledne dva mesiace som absolvoval niekolko workshopov v ramci firmy a presiel som vsetkymi procesmi riadenia ludi v Queenslandskej vlade. Popritom sa na mna nalepili este aj nejake ine slova a tak mam dostatok materialu na publikovanie druhej lekcie anglictiny. Tak teda vela stastia pri uceni.
Legenda: anglicke slovo - [vyslovnost] - slovensky preklad
JOB - práca
Yummy nibblies – [jami niblís] – jednohubky, nieco male na zahryznutie
Disbursements – [disbursments] – odvody
ABN (Australian Business Number) – [ej bí en] – ICO
Higher duties- [hajr djutís] – docasne (casovo limitovane) povysenie, zastupenie za niekoho
Iterative – [iterativ] – opakujuci sa, v pravidelnych intervaloch
Concurrent employment – [konkarent emplojment] – 2 zamestnania naraz, vykonavanie 2 pozicii sucasne
Propellerhead (slang) – [propelerhed] – macher vo svojom obore, najlepsi z najlepsich, pouziva sa casto ako ironia
Long service leave – [long servis lív] – platena dovolenka naviac oproti zakonu stanovenej dovolenke, ktora sa udeluje lojalnym zamestnancom po minimalne 10 rokoch prace v tej istej firme
Prior service – [prajor servis] – predchadzajuce posobenie vo firme pred prerusenim zamestnania (priznavaju sa rozne vyhody, ak sa clovek vrati naspat do firmy, kde uz pracoval)
Increments – [inkrements] – priplatky, pridavky, bonusy, premie
Superannuation – [superanjuejšn] – dochodkove poistenie
Payslip – [pejslip] – vyplatna paska
Rectify – [rektifaj] – skorigovat, upravit do rovnovazneho stavu
Accruals – [ekrjúals] – pojem v uctovnictve pre prijmy resp. vydavky buducich, resp. minulych obdobi
Deferred – [diférd] – odlozeny (synonymum k postponed)
Attainable – [atejnebl] – dosiahnutelny
Interim – [interim] – obdobie, interval
General ledger – [dženeral ledžr] – hlavna uctovna kniha
Decommission – [dekomišn] – vyradit z prevadzky
AUS – austrálske pojmy
Bucks – [baks] – babky (peniaze)
Heaps – [híps] – vela (nahrada za a lot of)
-ish – [iš] – koncovka znamena okolo nejakeho casu, fourish – okolo stvrtej, fiveish – okolo piatej
NORMAL LIFE – bežný život
Harsh – [hárš] – kruty, hruby, nelutostny
Otter – [otr] – vydra
Recliner chair – [riklajnr čér] – hojdacie kreslo
Confections – [konfekšns] – cukrovinky
Confection store – [konfekšn stór] – cukraren
Convenient store – [konvenijent stór] – potraviny (obchod)
Chore – [čór] – upratovat
Dodge ball – [dodž ból] – vybijana
Legenda: anglicke slovo - [vyslovnost] - slovensky preklad
JOB - práca
Yummy nibblies – [jami niblís] – jednohubky, nieco male na zahryznutie
Disbursements – [disbursments] – odvody
ABN (Australian Business Number) – [ej bí en] – ICO
Higher duties- [hajr djutís] – docasne (casovo limitovane) povysenie, zastupenie za niekoho
Iterative – [iterativ] – opakujuci sa, v pravidelnych intervaloch
Concurrent employment – [konkarent emplojment] – 2 zamestnania naraz, vykonavanie 2 pozicii sucasne
Propellerhead (slang) – [propelerhed] – macher vo svojom obore, najlepsi z najlepsich, pouziva sa casto ako ironia
Long service leave – [long servis lív] – platena dovolenka naviac oproti zakonu stanovenej dovolenke, ktora sa udeluje lojalnym zamestnancom po minimalne 10 rokoch prace v tej istej firme
Prior service – [prajor servis] – predchadzajuce posobenie vo firme pred prerusenim zamestnania (priznavaju sa rozne vyhody, ak sa clovek vrati naspat do firmy, kde uz pracoval)
Increments – [inkrements] – priplatky, pridavky, bonusy, premie
Superannuation – [superanjuejšn] – dochodkove poistenie
Payslip – [pejslip] – vyplatna paska
Rectify – [rektifaj] – skorigovat, upravit do rovnovazneho stavu
Accruals – [ekrjúals] – pojem v uctovnictve pre prijmy resp. vydavky buducich, resp. minulych obdobi
Deferred – [diférd] – odlozeny (synonymum k postponed)
Attainable – [atejnebl] – dosiahnutelny
Interim – [interim] – obdobie, interval
General ledger – [dženeral ledžr] – hlavna uctovna kniha
Decommission – [dekomišn] – vyradit z prevadzky
AUS – austrálske pojmy
Bucks – [baks] – babky (peniaze)
Heaps – [híps] – vela (nahrada za a lot of)
-ish – [iš] – koncovka znamena okolo nejakeho casu, fourish – okolo stvrtej, fiveish – okolo piatej
NORMAL LIFE – bežný život
Harsh – [hárš] – kruty, hruby, nelutostny
Otter – [otr] – vydra
Recliner chair – [riklajnr čér] – hojdacie kreslo
Confections – [konfekšns] – cukrovinky
Confection store – [konfekšn stór] – cukraren
Convenient store – [konvenijent stór] – potraviny (obchod)
Chore – [čór] – upratovat
Dodge ball – [dodž ból] – vybijana
streda 11. apríla 2007
Australska Velka Noc
Ked sa opytate slovaka co ho napadne ako prve, ked sa povie Velka Noc, istotne to bude oblievacka, sibacka, popripade u niektorych ozieracka. Tak ci tak sa to bude nejakym spoobom spajat s tradiciami. Ak sa ale opytate na Velku Noc australcanov, typicka odpoved znie: 4 dni volna.
Kedze Australia je stale clenom Commonwealthu a celkovo je jej minulost spata s Anglickom, Velka Noc je viac menej pozostatkom anglicanmi prineseneho krestanstva. A kedze Australia sama seba povazuje za krestansku krajinu, je Velka Noc aj statnym sviatkom. Zial z dovodu velkeho pristahovalectva najma z azijskych krajin, sa Velka Noc pomaly dostava do uzadia, kedze ostatne nabozenstva tento sviatok nemaju. A tak relativne velky pocet budhistov, hinduistov ci moslimov vnima tieto dni viac ako volno z prace ako nejaky tradicny sviatok.
Vzhladom na velke pristahovalectvo aj z Europy by sa dalo povedat ze v Australii v podstate neexistuju australske velkonocne tradicie, kazdy to slavi podla toho na co bol zvyknuty z krajiny svojho povodu.
Pre krestanov tu Velka Noc prebieha viac-menej podobne ako na Slovensku, maju tu popolcovu stredu, zeleny stvrtok, velky piatok, bielu sobotu, velkonocnu nedelu a pondelok, z hladiska krestanskych nabozenskych tradicii tu ludia chodia do kostola presne tak isto ako na Slovensku. Na rozdiel od Slovenska tu ale nic take ako oblievacka alebo sibacka neexistuje, najcastejsie sa tu oslavuje Velka Noc na americky sposob.
Symbolom Velkej Noci v Australii su vajicka, ale nie normalne, alebo kraslice, ale cokoladove vajicka, ktore rodicia schovavaju v zahrade do krikov a pod., a deti to potom cely den hladaju a tie ktore najdu najviac vajicok sa stanu moralnymi vitazmi celeho dna. Male deti veria ze cokoladove vajicka nosi Easter Bunny - teda velkonocny zajac. Podobne ako pri vianociach, po urcitom case z toho vyrastu a oslava Velkej Noci sa potom meni na celorodinne stretnutia, kedze je Velka Noc najdlhsim sviatkom v roku, a teda ho vacsina australcanov vyuziva na navstevu vzdialenej rodiny, organizuju sa obrovske rodinne party, velkonocne barbecue a stretavky pribuznych z celej Australie.
Kedze Australia je stale clenom Commonwealthu a celkovo je jej minulost spata s Anglickom, Velka Noc je viac menej pozostatkom anglicanmi prineseneho krestanstva. A kedze Australia sama seba povazuje za krestansku krajinu, je Velka Noc aj statnym sviatkom. Zial z dovodu velkeho pristahovalectva najma z azijskych krajin, sa Velka Noc pomaly dostava do uzadia, kedze ostatne nabozenstva tento sviatok nemaju. A tak relativne velky pocet budhistov, hinduistov ci moslimov vnima tieto dni viac ako volno z prace ako nejaky tradicny sviatok.
Vzhladom na velke pristahovalectvo aj z Europy by sa dalo povedat ze v Australii v podstate neexistuju australske velkonocne tradicie, kazdy to slavi podla toho na co bol zvyknuty z krajiny svojho povodu.
Pre krestanov tu Velka Noc prebieha viac-menej podobne ako na Slovensku, maju tu popolcovu stredu, zeleny stvrtok, velky piatok, bielu sobotu, velkonocnu nedelu a pondelok, z hladiska krestanskych nabozenskych tradicii tu ludia chodia do kostola presne tak isto ako na Slovensku. Na rozdiel od Slovenska tu ale nic take ako oblievacka alebo sibacka neexistuje, najcastejsie sa tu oslavuje Velka Noc na americky sposob.
Symbolom Velkej Noci v Australii su vajicka, ale nie normalne, alebo kraslice, ale cokoladove vajicka, ktore rodicia schovavaju v zahrade do krikov a pod., a deti to potom cely den hladaju a tie ktore najdu najviac vajicok sa stanu moralnymi vitazmi celeho dna. Male deti veria ze cokoladove vajicka nosi Easter Bunny - teda velkonocny zajac. Podobne ako pri vianociach, po urcitom case z toho vyrastu a oslava Velkej Noci sa potom meni na celorodinne stretnutia, kedze je Velka Noc najdlhsim sviatkom v roku, a teda ho vacsina australcanov vyuziva na navstevu vzdialenej rodiny, organizuju sa obrovske rodinne party, velkonocne barbecue a stretavky pribuznych z celej Australie.
pondelok 9. apríla 2007
Cape Tribulation, Great Barrier Reef a Cairns
Ani neviem ako zacat, stale sa neviem spamatat z toho, co vsetko som prave videl. Je to nieco uzasne, neuveritelne ... skusim postupne od zaciatku.
Velka noc patri medzi najdlhsie sviatky v roku a tak sa kazdy snazi vyuzit tento cas na cestovanie po krajine. Nebolo tomu inak ami v mojom pripade, a chcel som vypadnut niekde von z Brisbane, pokial mozno co najdalej. Chcel som vyskusat nieco netradicne a tak po mensom prieskume som sa rozhodol vyuzit ponuku spolocnosti PeterPans za 200 AUD a stravit velku noc v Cairns, na severo-vychode Australie, mestecku leziacom v tropickom pasme, 3 noci a plne 2 dni. Skoda ze sa nedalo ostat dlhsie ale uz sme nezohnali lepsie letenky.
Plan
Piatok
Let Brisbane - Cairns
Ubytovat sa a potvrdit rezervacie vyletov
Sobota
Vylet do Cape Tribulation
Nedela
Vylet na Great Barrier Reef
Pozriet mesto Cairns
Pondelok
Let naspat Cairns - Brisbane
Cesta do Cairns
Na vylet som isiel s Caglou z Turecka a Cyrielle z Francuzska. Do Cairns sme leteli domacou spolocnostou Qantas. Zaujimavy a pre mna prekvapujuci bol check-in. Na check-in sa pouzivali pristroje podobne nasim bankomatom. Stacilo vlozit kreditku ktorou ste zaplatili letenku alebo vytukat vase referencne cislo alebo vase meno a automaticky Vam to vystavilo listok s miestami a dalsimi letovymi informaciami. Dalsou rychlou stanicou bola jedna slecna, ktorej ste dali batozinu, potom rychla bezpecnostna kontrola. Na rozdiel od medzinarodnych letov bolo dovolene vsetko (teda okrem vybusnin a podobnych veci). Ziaden problem, cely check-in prebehol za 10 minut (hovorim o vsetkych 100 cestujucich). Skratka zdalo sa mi cudne, ze check-in je len 20 minut pred odletom, ale odleteli sme nacas. V lietadle sme mali plny servis, t.j. moznost pozerat film, pocuvat rozne radio stanice, dostali sme fajnu veceru, pitie zdarma. Jedine za co bolo treba platit bol alkohol, ten bol ale strasne drahy, takze miesto oblubeneho piva som si dal Ginger Beer, co je nealkoholicky napoj so zvlastnou prichutou, neviem akoby som to opisal, treba to ochutnat. Odlietali sme 7:40 vecer a doleteli sme do Cairns kratko pred 10-tou vecer, t.j. let trval nieco malo vyse dvoch hodin. Po prilete som musel trosku dlhsie cakat na svoju batozinu (okolo 15 minut), ale letisko nebolo daleko od nasho ubytovania v Cairns Beach House Backpackers a tak sme okolo jedenastej uz boli ubytovani. Po kratkych telefonickych hovoroch sme potvrdili rezervaciu vyletov a tak sme isli spat, kedze dalsi den sme vstavali uz o siedmej rano.
Cape Tribulation
Prvy den sme mali na plane vylet do Cape Tribulation a zastavka vo viacerych miestach okolo tropickeho dazdoveho pralesa. Predpoved pocasia na vikend vestila najlepsie mozne pocasie - t.j. zamracene s prehankami. Tym padom sa vyrazne ochladilo a teda pocas nasho pobytu tam bolo v tieni pod mrakom okolo 28 stupnov celzia, co sa pohybuje tesne nad hranicou minima v tropickom pasme (25 stupnov).
O 7:45 rano nas pri hoteli vyzdvihol minibus a spolu s dalsimi dvadsiatimi turistami z Irska, Anglicka, USA, Mexika, Svedska a Norska sme sa vybrali na cestu. Po asi patnastich minutach sme sa uz dostali na cestu kde zlava bol nadherny prales a zprava plaz. Po cca polhodinke sme sa zastavili v jednej z tamojsich kaviarniciek v dzungli a dali si ranajky v prirode. Ja som si dal Mango Smoothie, co je taky zmrazeny mango dzus som smotanou, a nejaky kolac zo zmesi tropickeho ovocia.
Odtial sme sa vybrali k prvej atrakcii dna, hodinovy vylet lodou po rieke Daintree. Tuto rieku preslavil Tony Irwin, ktoreho urcite poznate z Discovery alebo Animal Planet. Je to ten sialenec, ktory chodi po australskych pralesoch a pustach a bushiach aby chytal krokodily, jedovate hady, pavuky a vselico mozne. Na rieke Daintree chytil niekolko krokodilov, a tak sme sa vybrali po jeho stopach a vybrali sa na lodi hladat krokodilov. Po asi desiatoich minutach plavby nas sprievodca konecne nieco spozoroval a tak sme sa priblizili uplne blizko k brehu, kde nam ukazal cerstvo narodene mlada pytona. To sice bolo dlhe okolo 3m, ale zatial este tenke a slabe. Po chvilke nas ale spozorovalo a odplazilo sa prec. Dlhu dobu sa nam nedarilo. Sprievodca to odovodnil tym, ze krokodily sa zdrziavaju vo vode pocas chladnych teplot a dazda a von vychadzaju len ked je teplo, vyhrievat sa na slniecko. Po nejakej polhodinke sme ale jedneho videli, ale kym som stihol vytiahnut fotak, zmizol vo vode. Urobil som zaber krokodila vo vode ale nie je z neho toho krokodila poriadne vidno. Po hodinke sme s miernym sklamanim, ze sa nam nepodarilo krokodily vidiet a odfotit, vystupili z lode a nastupili do nasho minibusu a isli dalej. Nas sofer bol srandista, cca 30 rocny novozelandan, ktory neustale vipkoval a zastavovali sme sa pri kazdej prilezitosti vidiet hocijaku somarinu (vid fotku znacky "pozor emu").
Nasa dalsia zastavka bol Daintree rain forest. Je to nastarsi prales na svete, jeho vek sa odhaduje na 100 az 135 milionov rokov. Jeho rozloha je priblizne 1200 km stvorcovych a zije tam viac ako 60% druhov rastlin a zivocichov celej Australie. Prales je taktiez svetovym dedicstvom a pravdepodobne uz vobec nebude v blizkej dobe pristupny pre turistov, aby sa zachranila vegetacia. My sme taktiez iba vystupili na parkovisku pobliz a absolvovali sme kratku asi dvojhodinkovu turu. Pre mna najzaujimavejsia informacia bola, ze sa tam nachadza aj jedna z najjedovatejsich rastlin na svete - Idiot Fruit. To aby sa clovek okrem zvierat a oceanu zacal vyhybat aj rastlinam. My sme ju nastastie po ceste nemali a tak som sa nemusel bat ze sa otravim, ked sa dotknem kusku listia.
Po prechadzke v dazdovom pralese sme po necelej polhodinke dosli do Cape Tribulation, dedinky na pobrezi s kamenistymi plazami a dazdovym pralesom v pozadi. Takmer ako raj na zemi. Tam sme sa naobedovali a minibusom sa vyviezli na kopec nad Cape Tribulation, na miesto s nazvom Alexandra Range Lookout, odkial bol nadherny vyhlad na dazdovy prales ako aj pobrezie. V dialke bolo vidno niekolko blizkych ostrovov, najviac ma zaujal ostrov v tvare krokodila a tak som sa rozhodol, ze sa tam raz zastavim, ked mi to casovo aj financne vyjde.
Po nadhernom vyhlade sme sa vydali na cestu spat, kde sme sa zastavili na dalsich zaujimavych miestach. Videli sme polia kde sa pestuje najma cukrova trstina a bananovniky. Vsetko je to posadene v nadhernej prirode, takmer ludskou rukou nedotknutych oblasti.
Nasou dalsou zastavkou bol narodny park Mossman Gorge, ktory je tiez sucastou dazdoveho pralesa Daintree. Sice je jeho mladsou castou, ale je tam rovnako nadherne a je to obrovskou atrakciou najma kvoli moznosti kupania sa v cirej priezracnej vode v panenskej prirode dazdoveho pralesa. Ja som sa nekupal (nechal som plavky v Cairns), ale priroda okolo bola naozaj nadherna. Myslim, ze ked uvidite fotky, tak to lepsie vystihne krasu tohto miesta ako akekolvek moje slova.
Po nadhernej prehliadke sme sa presunuli do miesta nasej poslednej zastavky, pristavneho mestecka Port Douglas, miesta dovoleniek najbohatsich ludi. Podla sprievodcu je to miesto s najvacsim poctom stvor a pathviezdickovych hotelov na km stvorcovy. Nemam to nikde overene, a viete ako to s lokalnymi informaciami chodi, vsetko je najlepsie, najuzasnejsie, najkrajsie, najvacsie, najstarsie a neviem co vsetko, takze beriem to ciastocne s rezervou ale je tam naozaj krasne. Ak neviete kam na dovolenku a najma kam s peniazmi, Port Douglas vrelo odporucam. Ale nie v marci a aprili, je tu zakaz kupania v mori, kvoli rozmnozovaniu meduz a inych jedovatych zivotu nebezpecnych zivocichov.
Z Port Douglas sme isli uz priamo naspat do Cairns. Za zmienku hadam stoji iba tropicka burka, ktora sa strhla niekde na pol ceste. V zivote som taky dazd nezazil, pripomenulo mi to casy ked som este ako maly chodil s dedkom do autoumyvarne, tak som ostal v aute a sledoval som ako prudy vody stekaju po oknach. Pri tropickej burke to bolo velmi podobne. Absolutne nic nebolo vidno, iba obrovske prudy vody stekajuce po oknach. Neviem preco, ale sofer isiel dalej, sa cudujem, ze sme niekde nehavarovali. Ale ze vraj on je na to zvyknuty ... tak ja neviem, ja osobne by som asi zastal na krajnici. Tak ci tak, po piatich minutach nebolo po burke ani stopy, a obrovske cierne mraky sa od nas rapidne vzdalovali. V tropickom pasme je vdaka tomu velmi casto vidiet duhu, ja som tiez urobil zaber na jednu z nich, bola proste nadherne viditelna (aj ked na tej fotke to nie je az tak dobre vidno). Domov sme dosli stastne okolo siedmej vecer, takze sme sa navecerali isli vecer troska do mesta a spat, aby sme boli cerstvi dalsie rano.
Great Barrier Reef
Na nedelu rano sme mali objednany vylet lodou na velke koralove utesy. O 7 rano nas vyzdvihol autobus a dopravil nas do pristavu. Tam sme sa nalodili, vypisali potrebne formulare a o osmej rano sme vyrazili. Pocasie bolo podobne ako v sobotu, t.j. zamracene s obcasnymi prehankami, co mne osobne vyhovovalo, lebo nebolo az tak teplo. Prvych desat minut plavby, kym sme sa dostali z pristavu na otvorene more, sme dostali zakladne instrukcie kde sa co na lodi nachadza a informacie ako sa zachranit, ked sa bude lod potapat, ako pouzivat nafukovacie zachranne vesty a pod. Nechybali ani informacie o tom, ze ak nie je clovek na more zvyknuty, velmi lahko dostane morsku chorobu (v angl. seasick). Ako prevenciu kazdy dostal dve tabletky, ktore mali zmiernit pripadny vyskyt tejto choroby. Ja ... samozrejme, som si povedal, ze mne bude stacit len jedna tabletka, vsak to nemoze byt take hrozne. No ako sa dalo ocakavat, do desat minut som uz sedel vzadu na lodi s vreckom pri ustach. Cestu na prvy koralovy utes som si preto vobec neuzil a odzvracal som si cele dve hodiny ... alebo ak chcete tri vrecka. Nepamatam sa, kedy som sa citil tak zle. Tym, ze bolo veterno a vlny na otvorenom oceane sem-tam dosiahli aj vysku 1 - 1.5m riadne s nami mavalo. Bolo to ako dvojhodinova jazda bez prestavky na centrifuge. Nastastie som nebol sam, morsku chorobu dostali priblizne dve tretiny posadky lode, jedine samotni "namornici" a ludia ktori su skuseni potapaci, to zvladali v pohode. Ked sme konecne zastali po dvoch hodinach pri prvom z koralovych ostrovov, bolo mi uz trochu lepsie a teda som absolvoval rychlokurz snorkellingu, t.j. potapania.
V Australii sa pre potapanie rozlisuju dve slova. Snorkelling je potapanie s hadickou v ustach, vyuziva sa na potapanie v malych hlbkach. Diving je potapanie v komplet potapacskej vystroji, s kyslikovou bombou na chrbte. Na tento druh potapania musite mat potapacsky kurz a prehliadku lekara. Taktiez nesmiete mat ziadne problemy s tlakom. Vyhodou je, ze sa mozete potapat do ovela vacsich hlbok.
Kedze nemam certifikat ani specialnu zdravotnu prehliadku na potapanie, jedinou moznostou ako vidiet koralove utesy bol snorkelling. Ja som si myslel, ze tie koraly trcia von z vody a ze to vyzera ako ostrov, ale je to vsetko minimalne 1m pod hladinou, t.j. pokial ste na lodi, tak nevidite vobec nic, iba more. Po kratkom kurze snorkellingu som si vyzdvihol v zadnej casti vystroj, odskusal velkost plutiev, okuliarov, neoprenovej vesty, odskusal si dychove pristrojenstvo a sup do vody. Pohlad bol neskutocny. V zivote som nic take nevidel, bolo to presne ako z dokumentarnych filmov v podmorskom svete. Nadherne pestrofarebne koraly, hviezdice, kopu malych aj vacsich rybiciek roznych farieb, korytnacky a ine podmorkse zivocichy. Niektori ludia videli vraj aj delfiny, ale tie som ja nezaregistroval. Na palube bola vzdy osoba, ktora sledovala ci sa neblizi nejaky zralok, resp. iny nebezpecny tvor. A vo vode bola zas dalsia osoba ktora kontrolovala podmorske nebezpecentsvo v podobe meduz, chobotnic a inych zivocichov, ktore by nas mohli ohrozit. Nastastie sa tam nic take neobjavilo a tak sme si mohli v plnej krase vychutnat nadheru tychto koralovych utesov. Ako velke pozitivum vnimam najma to, ze bol na palube aj fotograf, specialista na potapanie, s fotakom upravenym na robenie podmorskych fotiek, ktore sme dostali na konci plavby za "symbolickych" 65 AUD na CD (nehovoriac o tom, ze celodenny vylet lodou s pozicanim vystroje a obedom nas stal 60 AUD). Ale take fotky by nikto z nas neurobil, a tak sme sa rozhodli si jedno CD zobrat a tak si mozete tu nadheru vychutnat aspon z fotiek, ked uz nie nazivo ako ja.
Po asi hodinke potapania sme sa naobedovali a presunuli sa lodou o hodinku dalej k dalsim koralovym ostrovom, kde na nas cakala rovnaka nadhera ako pri prvom potapani. Medzi jednu z aktivit na ktoru som sa tesil patril aj Boomneting. Je to jeden z adrenalinovych sportov na vode. V zadnej casti lode sa upevni rybarska siet, ludia naskacu do vody a snazia sa drzat tej siete, lod sa rozbieha a uz je to len na Vas ci sa udrzite alebo potopite. K dispozicii su samozrejme zachranne clny aj zachranari, ale treba si vediet zhodnotit svoje sily. Nam sa ale boomnetingu nedoprialo, kedze bolo velmi veterno a teda velmi velke vlny, co bolo prilis nebezpecne (mohli by sme sa utopit za jazdy ak by nas zaliala nejaka vacsia vlna). Nic no, hadam to nabuduce vyjde.
Po druhom snorkellingu sme sa uz vydali na cestu spat. Mal som z toho trosku obavy, ale cesta spat bola pre mna v pohode. Aj Cyrielle sa polepsil stav, akurat Cagla to mala podobne ako pri ceste k utesom, t.j. s vreckom pri ustach. Ja som si nasiel vyhodnu polohu na sedenie na hornom poschodi lode, takmer v strede a tak som pocitoval kyvanie lode ovela menej. Dalsou vecou bolo, ze som bol na cerstvom vzduchu a kedze fukal vietor, tak som sa citil ovela prijemnejsie ako dole v uzavretej kajute. Taktiez ak sme narazili kolmo na nejaku vacsiu vlnu, tak ma prijemne ospliechalo, co bolo velmi dobre osviezenie a tak som si cestu spat celkom uzil.
Cairns
Do Cairns sme sa doplavili okolo pol siestej vecer. V pristave nas vyzdvihol minibus a odviezol nas domov. Tam sme sa prezliekli a vecer sme vyrazili na potulky po Cairns. Kedze uz ale bola tma, tak sa mi nepodarilo urobit uplne take fotky ake by som si zelal, ale lepsie nieco ako nic.
Samotne Cairns je male mestecko na severe statu Queensland, ma okolo 130 tisic obyvatelov. Nachadza sa v tropickom pasme, t.j. je tam po cely rok relativne teplo, ale kedze sa nachadza vo vlhkom tropickom pasme, dost casto tam prsi. Mesto ma dve vyznamne formy prijmov, turizmus a polnohospodarstvo. Turizmus tazi z blizkosti velkych koralovych utesov, dazdovych pralesov a niekolkych narodnych parkov. Je tam niekolko plazi a v ramci turizmu sa tiez da v Cairns robit vsetko co vas len napadne typu kayaking, rafting, bungeejumping atd. Ak su vsetky hotely plne, je v meste viac turistov ako samotnych obyvatelov. Co sa polnohospodarstva tyka, je vyrazne orientovane na pestovanie cukrovej trstiny a bananov. Dalsim vynosnym artiklom je pestovanie tropickeho ovocia (mango, kokosy a pod.)
Fotky
Ak mate zaujem vidiet forky z tohto vyletu, kliknite si na jednotlive linky a prezrite si komplet galerie.
Cape Tribulation
Great Barrier Reef
Cairns
Velka noc patri medzi najdlhsie sviatky v roku a tak sa kazdy snazi vyuzit tento cas na cestovanie po krajine. Nebolo tomu inak ami v mojom pripade, a chcel som vypadnut niekde von z Brisbane, pokial mozno co najdalej. Chcel som vyskusat nieco netradicne a tak po mensom prieskume som sa rozhodol vyuzit ponuku spolocnosti PeterPans za 200 AUD a stravit velku noc v Cairns, na severo-vychode Australie, mestecku leziacom v tropickom pasme, 3 noci a plne 2 dni. Skoda ze sa nedalo ostat dlhsie ale uz sme nezohnali lepsie letenky.
Plan
Piatok
Let Brisbane - Cairns
Ubytovat sa a potvrdit rezervacie vyletov
Sobota
Vylet do Cape Tribulation
Nedela
Vylet na Great Barrier Reef
Pozriet mesto Cairns
Pondelok
Let naspat Cairns - Brisbane
Cesta do Cairns
Na vylet som isiel s Caglou z Turecka a Cyrielle z Francuzska. Do Cairns sme leteli domacou spolocnostou Qantas. Zaujimavy a pre mna prekvapujuci bol check-in. Na check-in sa pouzivali pristroje podobne nasim bankomatom. Stacilo vlozit kreditku ktorou ste zaplatili letenku alebo vytukat vase referencne cislo alebo vase meno a automaticky Vam to vystavilo listok s miestami a dalsimi letovymi informaciami. Dalsou rychlou stanicou bola jedna slecna, ktorej ste dali batozinu, potom rychla bezpecnostna kontrola. Na rozdiel od medzinarodnych letov bolo dovolene vsetko (teda okrem vybusnin a podobnych veci). Ziaden problem, cely check-in prebehol za 10 minut (hovorim o vsetkych 100 cestujucich). Skratka zdalo sa mi cudne, ze check-in je len 20 minut pred odletom, ale odleteli sme nacas. V lietadle sme mali plny servis, t.j. moznost pozerat film, pocuvat rozne radio stanice, dostali sme fajnu veceru, pitie zdarma. Jedine za co bolo treba platit bol alkohol, ten bol ale strasne drahy, takze miesto oblubeneho piva som si dal Ginger Beer, co je nealkoholicky napoj so zvlastnou prichutou, neviem akoby som to opisal, treba to ochutnat. Odlietali sme 7:40 vecer a doleteli sme do Cairns kratko pred 10-tou vecer, t.j. let trval nieco malo vyse dvoch hodin. Po prilete som musel trosku dlhsie cakat na svoju batozinu (okolo 15 minut), ale letisko nebolo daleko od nasho ubytovania v Cairns Beach House Backpackers a tak sme okolo jedenastej uz boli ubytovani. Po kratkych telefonickych hovoroch sme potvrdili rezervaciu vyletov a tak sme isli spat, kedze dalsi den sme vstavali uz o siedmej rano.
Cape Tribulation
Prvy den sme mali na plane vylet do Cape Tribulation a zastavka vo viacerych miestach okolo tropickeho dazdoveho pralesa. Predpoved pocasia na vikend vestila najlepsie mozne pocasie - t.j. zamracene s prehankami. Tym padom sa vyrazne ochladilo a teda pocas nasho pobytu tam bolo v tieni pod mrakom okolo 28 stupnov celzia, co sa pohybuje tesne nad hranicou minima v tropickom pasme (25 stupnov).
O 7:45 rano nas pri hoteli vyzdvihol minibus a spolu s dalsimi dvadsiatimi turistami z Irska, Anglicka, USA, Mexika, Svedska a Norska sme sa vybrali na cestu. Po asi patnastich minutach sme sa uz dostali na cestu kde zlava bol nadherny prales a zprava plaz. Po cca polhodinke sme sa zastavili v jednej z tamojsich kaviarniciek v dzungli a dali si ranajky v prirode. Ja som si dal Mango Smoothie, co je taky zmrazeny mango dzus som smotanou, a nejaky kolac zo zmesi tropickeho ovocia.
Odtial sme sa vybrali k prvej atrakcii dna, hodinovy vylet lodou po rieke Daintree. Tuto rieku preslavil Tony Irwin, ktoreho urcite poznate z Discovery alebo Animal Planet. Je to ten sialenec, ktory chodi po australskych pralesoch a pustach a bushiach aby chytal krokodily, jedovate hady, pavuky a vselico mozne. Na rieke Daintree chytil niekolko krokodilov, a tak sme sa vybrali po jeho stopach a vybrali sa na lodi hladat krokodilov. Po asi desiatoich minutach plavby nas sprievodca konecne nieco spozoroval a tak sme sa priblizili uplne blizko k brehu, kde nam ukazal cerstvo narodene mlada pytona. To sice bolo dlhe okolo 3m, ale zatial este tenke a slabe. Po chvilke nas ale spozorovalo a odplazilo sa prec. Dlhu dobu sa nam nedarilo. Sprievodca to odovodnil tym, ze krokodily sa zdrziavaju vo vode pocas chladnych teplot a dazda a von vychadzaju len ked je teplo, vyhrievat sa na slniecko. Po nejakej polhodinke sme ale jedneho videli, ale kym som stihol vytiahnut fotak, zmizol vo vode. Urobil som zaber krokodila vo vode ale nie je z neho toho krokodila poriadne vidno. Po hodinke sme s miernym sklamanim, ze sa nam nepodarilo krokodily vidiet a odfotit, vystupili z lode a nastupili do nasho minibusu a isli dalej. Nas sofer bol srandista, cca 30 rocny novozelandan, ktory neustale vipkoval a zastavovali sme sa pri kazdej prilezitosti vidiet hocijaku somarinu (vid fotku znacky "pozor emu").
Nasa dalsia zastavka bol Daintree rain forest. Je to nastarsi prales na svete, jeho vek sa odhaduje na 100 az 135 milionov rokov. Jeho rozloha je priblizne 1200 km stvorcovych a zije tam viac ako 60% druhov rastlin a zivocichov celej Australie. Prales je taktiez svetovym dedicstvom a pravdepodobne uz vobec nebude v blizkej dobe pristupny pre turistov, aby sa zachranila vegetacia. My sme taktiez iba vystupili na parkovisku pobliz a absolvovali sme kratku asi dvojhodinkovu turu. Pre mna najzaujimavejsia informacia bola, ze sa tam nachadza aj jedna z najjedovatejsich rastlin na svete - Idiot Fruit. To aby sa clovek okrem zvierat a oceanu zacal vyhybat aj rastlinam. My sme ju nastastie po ceste nemali a tak som sa nemusel bat ze sa otravim, ked sa dotknem kusku listia.
Po prechadzke v dazdovom pralese sme po necelej polhodinke dosli do Cape Tribulation, dedinky na pobrezi s kamenistymi plazami a dazdovym pralesom v pozadi. Takmer ako raj na zemi. Tam sme sa naobedovali a minibusom sa vyviezli na kopec nad Cape Tribulation, na miesto s nazvom Alexandra Range Lookout, odkial bol nadherny vyhlad na dazdovy prales ako aj pobrezie. V dialke bolo vidno niekolko blizkych ostrovov, najviac ma zaujal ostrov v tvare krokodila a tak som sa rozhodol, ze sa tam raz zastavim, ked mi to casovo aj financne vyjde.
Po nadhernom vyhlade sme sa vydali na cestu spat, kde sme sa zastavili na dalsich zaujimavych miestach. Videli sme polia kde sa pestuje najma cukrova trstina a bananovniky. Vsetko je to posadene v nadhernej prirode, takmer ludskou rukou nedotknutych oblasti.
Nasou dalsou zastavkou bol narodny park Mossman Gorge, ktory je tiez sucastou dazdoveho pralesa Daintree. Sice je jeho mladsou castou, ale je tam rovnako nadherne a je to obrovskou atrakciou najma kvoli moznosti kupania sa v cirej priezracnej vode v panenskej prirode dazdoveho pralesa. Ja som sa nekupal (nechal som plavky v Cairns), ale priroda okolo bola naozaj nadherna. Myslim, ze ked uvidite fotky, tak to lepsie vystihne krasu tohto miesta ako akekolvek moje slova.
Po nadhernej prehliadke sme sa presunuli do miesta nasej poslednej zastavky, pristavneho mestecka Port Douglas, miesta dovoleniek najbohatsich ludi. Podla sprievodcu je to miesto s najvacsim poctom stvor a pathviezdickovych hotelov na km stvorcovy. Nemam to nikde overene, a viete ako to s lokalnymi informaciami chodi, vsetko je najlepsie, najuzasnejsie, najkrajsie, najvacsie, najstarsie a neviem co vsetko, takze beriem to ciastocne s rezervou ale je tam naozaj krasne. Ak neviete kam na dovolenku a najma kam s peniazmi, Port Douglas vrelo odporucam. Ale nie v marci a aprili, je tu zakaz kupania v mori, kvoli rozmnozovaniu meduz a inych jedovatych zivotu nebezpecnych zivocichov.
Z Port Douglas sme isli uz priamo naspat do Cairns. Za zmienku hadam stoji iba tropicka burka, ktora sa strhla niekde na pol ceste. V zivote som taky dazd nezazil, pripomenulo mi to casy ked som este ako maly chodil s dedkom do autoumyvarne, tak som ostal v aute a sledoval som ako prudy vody stekaju po oknach. Pri tropickej burke to bolo velmi podobne. Absolutne nic nebolo vidno, iba obrovske prudy vody stekajuce po oknach. Neviem preco, ale sofer isiel dalej, sa cudujem, ze sme niekde nehavarovali. Ale ze vraj on je na to zvyknuty ... tak ja neviem, ja osobne by som asi zastal na krajnici. Tak ci tak, po piatich minutach nebolo po burke ani stopy, a obrovske cierne mraky sa od nas rapidne vzdalovali. V tropickom pasme je vdaka tomu velmi casto vidiet duhu, ja som tiez urobil zaber na jednu z nich, bola proste nadherne viditelna (aj ked na tej fotke to nie je az tak dobre vidno). Domov sme dosli stastne okolo siedmej vecer, takze sme sa navecerali isli vecer troska do mesta a spat, aby sme boli cerstvi dalsie rano.
Great Barrier Reef
Na nedelu rano sme mali objednany vylet lodou na velke koralove utesy. O 7 rano nas vyzdvihol autobus a dopravil nas do pristavu. Tam sme sa nalodili, vypisali potrebne formulare a o osmej rano sme vyrazili. Pocasie bolo podobne ako v sobotu, t.j. zamracene s obcasnymi prehankami, co mne osobne vyhovovalo, lebo nebolo az tak teplo. Prvych desat minut plavby, kym sme sa dostali z pristavu na otvorene more, sme dostali zakladne instrukcie kde sa co na lodi nachadza a informacie ako sa zachranit, ked sa bude lod potapat, ako pouzivat nafukovacie zachranne vesty a pod. Nechybali ani informacie o tom, ze ak nie je clovek na more zvyknuty, velmi lahko dostane morsku chorobu (v angl. seasick). Ako prevenciu kazdy dostal dve tabletky, ktore mali zmiernit pripadny vyskyt tejto choroby. Ja ... samozrejme, som si povedal, ze mne bude stacit len jedna tabletka, vsak to nemoze byt take hrozne. No ako sa dalo ocakavat, do desat minut som uz sedel vzadu na lodi s vreckom pri ustach. Cestu na prvy koralovy utes som si preto vobec neuzil a odzvracal som si cele dve hodiny ... alebo ak chcete tri vrecka. Nepamatam sa, kedy som sa citil tak zle. Tym, ze bolo veterno a vlny na otvorenom oceane sem-tam dosiahli aj vysku 1 - 1.5m riadne s nami mavalo. Bolo to ako dvojhodinova jazda bez prestavky na centrifuge. Nastastie som nebol sam, morsku chorobu dostali priblizne dve tretiny posadky lode, jedine samotni "namornici" a ludia ktori su skuseni potapaci, to zvladali v pohode. Ked sme konecne zastali po dvoch hodinach pri prvom z koralovych ostrovov, bolo mi uz trochu lepsie a teda som absolvoval rychlokurz snorkellingu, t.j. potapania.
V Australii sa pre potapanie rozlisuju dve slova. Snorkelling je potapanie s hadickou v ustach, vyuziva sa na potapanie v malych hlbkach. Diving je potapanie v komplet potapacskej vystroji, s kyslikovou bombou na chrbte. Na tento druh potapania musite mat potapacsky kurz a prehliadku lekara. Taktiez nesmiete mat ziadne problemy s tlakom. Vyhodou je, ze sa mozete potapat do ovela vacsich hlbok.
Kedze nemam certifikat ani specialnu zdravotnu prehliadku na potapanie, jedinou moznostou ako vidiet koralove utesy bol snorkelling. Ja som si myslel, ze tie koraly trcia von z vody a ze to vyzera ako ostrov, ale je to vsetko minimalne 1m pod hladinou, t.j. pokial ste na lodi, tak nevidite vobec nic, iba more. Po kratkom kurze snorkellingu som si vyzdvihol v zadnej casti vystroj, odskusal velkost plutiev, okuliarov, neoprenovej vesty, odskusal si dychove pristrojenstvo a sup do vody. Pohlad bol neskutocny. V zivote som nic take nevidel, bolo to presne ako z dokumentarnych filmov v podmorskom svete. Nadherne pestrofarebne koraly, hviezdice, kopu malych aj vacsich rybiciek roznych farieb, korytnacky a ine podmorkse zivocichy. Niektori ludia videli vraj aj delfiny, ale tie som ja nezaregistroval. Na palube bola vzdy osoba, ktora sledovala ci sa neblizi nejaky zralok, resp. iny nebezpecny tvor. A vo vode bola zas dalsia osoba ktora kontrolovala podmorske nebezpecentsvo v podobe meduz, chobotnic a inych zivocichov, ktore by nas mohli ohrozit. Nastastie sa tam nic take neobjavilo a tak sme si mohli v plnej krase vychutnat nadheru tychto koralovych utesov. Ako velke pozitivum vnimam najma to, ze bol na palube aj fotograf, specialista na potapanie, s fotakom upravenym na robenie podmorskych fotiek, ktore sme dostali na konci plavby za "symbolickych" 65 AUD na CD (nehovoriac o tom, ze celodenny vylet lodou s pozicanim vystroje a obedom nas stal 60 AUD). Ale take fotky by nikto z nas neurobil, a tak sme sa rozhodli si jedno CD zobrat a tak si mozete tu nadheru vychutnat aspon z fotiek, ked uz nie nazivo ako ja.
Po asi hodinke potapania sme sa naobedovali a presunuli sa lodou o hodinku dalej k dalsim koralovym ostrovom, kde na nas cakala rovnaka nadhera ako pri prvom potapani. Medzi jednu z aktivit na ktoru som sa tesil patril aj Boomneting. Je to jeden z adrenalinovych sportov na vode. V zadnej casti lode sa upevni rybarska siet, ludia naskacu do vody a snazia sa drzat tej siete, lod sa rozbieha a uz je to len na Vas ci sa udrzite alebo potopite. K dispozicii su samozrejme zachranne clny aj zachranari, ale treba si vediet zhodnotit svoje sily. Nam sa ale boomnetingu nedoprialo, kedze bolo velmi veterno a teda velmi velke vlny, co bolo prilis nebezpecne (mohli by sme sa utopit za jazdy ak by nas zaliala nejaka vacsia vlna). Nic no, hadam to nabuduce vyjde.
Po druhom snorkellingu sme sa uz vydali na cestu spat. Mal som z toho trosku obavy, ale cesta spat bola pre mna v pohode. Aj Cyrielle sa polepsil stav, akurat Cagla to mala podobne ako pri ceste k utesom, t.j. s vreckom pri ustach. Ja som si nasiel vyhodnu polohu na sedenie na hornom poschodi lode, takmer v strede a tak som pocitoval kyvanie lode ovela menej. Dalsou vecou bolo, ze som bol na cerstvom vzduchu a kedze fukal vietor, tak som sa citil ovela prijemnejsie ako dole v uzavretej kajute. Taktiez ak sme narazili kolmo na nejaku vacsiu vlnu, tak ma prijemne ospliechalo, co bolo velmi dobre osviezenie a tak som si cestu spat celkom uzil.
Cairns
Do Cairns sme sa doplavili okolo pol siestej vecer. V pristave nas vyzdvihol minibus a odviezol nas domov. Tam sme sa prezliekli a vecer sme vyrazili na potulky po Cairns. Kedze uz ale bola tma, tak sa mi nepodarilo urobit uplne take fotky ake by som si zelal, ale lepsie nieco ako nic.
Samotne Cairns je male mestecko na severe statu Queensland, ma okolo 130 tisic obyvatelov. Nachadza sa v tropickom pasme, t.j. je tam po cely rok relativne teplo, ale kedze sa nachadza vo vlhkom tropickom pasme, dost casto tam prsi. Mesto ma dve vyznamne formy prijmov, turizmus a polnohospodarstvo. Turizmus tazi z blizkosti velkych koralovych utesov, dazdovych pralesov a niekolkych narodnych parkov. Je tam niekolko plazi a v ramci turizmu sa tiez da v Cairns robit vsetko co vas len napadne typu kayaking, rafting, bungeejumping atd. Ak su vsetky hotely plne, je v meste viac turistov ako samotnych obyvatelov. Co sa polnohospodarstva tyka, je vyrazne orientovane na pestovanie cukrovej trstiny a bananov. Dalsim vynosnym artiklom je pestovanie tropickeho ovocia (mango, kokosy a pod.)
Fotky
Ak mate zaujem vidiet forky z tohto vyletu, kliknite si na jednotlive linky a prezrite si komplet galerie.
Cape Tribulation
Great Barrier Reef
Cairns
pondelok 2. apríla 2007
Horse Races - Preteky Koni
Ked som bol na svojej prvej australskej barbecue u kolegyne Sue, asi pred dvomi mesiacmi, bavili sme sa s jej synom Stephenom, zeby sme sa mohli ist pozriet na nejake konske zavody. Casu odvtedy ubehlo dost a pomaly som na to aj zabudol, ale minuly tyzden mi poslal Stephen mail, ze v sobotu 31.3. je na programe Golden Slipper Day, jeden z vacsich konskych zavodov, a ze sa zavodi aj v Doombene (cast Brisbane).
Stephen mi dal tiez vediet, ze na preteky je potrebne sa slusne obliect, ludia tam chodia v koseli, kravate a slusnych nohaviciach. Je to prezitok zo starej doby, kedy boli preteky koni sviatkom a velkou spolocenskou udalostou a tak sa ludia vyobliekali ako do kostola. Nehovoriac o tom, ze sa preteky koni stale povazuju za velku spolocensku oslavu a tak tam tecie pivo "prudom".
Kedze som na barbecue Stephenovi slubil, ze na tie preteky pojdem, tak slovo dalo slovo a dohodli sme sa, ze o 12:00 sa stretavame pred hlavnym vchodom. Ja som pozval aj ostatnych stazistov aby bola vacsia sranda, ale nikto z nich nemal zaujem. V sobotu rano som este dostal sms od Stephena, ze bude meskat, a ze ho nemam cakat pred branou ale mam ist dnu. Tak som sa dostavil na miesto, kupil som si listok (12 AUD) a vosiel dovnutra. Zvycajne si clovek pod pojmom listok predstavi kusok papiera s informaciami kde, co, kedy, za kolko, ale v Doombene ste dostali ako listok mincu. Obycajnu mincu s vytlackom koni, ktoru trebalo hned pri vchode vhodit do automatu, aby ste mohli prejst turniketom. Skoda, ze som tu mincu neodfotil, myslel som si, ze mi ta minca ostane a budem mat pamiatku, ale akosi som sa preratal. Nic no nabuduce uz budem vediet.
Kedze som nikdy na konskych pretekoch nebol, nevedel som co mam ocakavat. V podstate mi ale celkove prostredie bolo velmi zname. Vyzeralo to ako v starych francuzskych anglickych alebo talianskych filmoch. Stanky kde ludia stavkovali, sledovali kurzy, vyjednavali o kurzoch a pod. a nasledne hromadny presun na tribuny, aby videli zavody nazivo. Kazdy pritom povzbudzuje toho svojho kona, pricom hluk sa zvysuje najma v cielovej rovinke. Pocas mojho pobytu tam bolo 8 zavodov na rozne vzdialenosti zacinajuc kratkym zavodom na 600m a konciac dlhym na 2800m.
Po prvych dvoch zavodoch som dostal sms od Stephena, ze to nestihne, lebo vlak ktorym isiel z nejakeho dovodu zastal a poslali im nahradne autobusy, co ale trvalo strasne dlho. V podstate som si myslel, ze tam budem sam. Ale nastastie sa mi ozval Tuomo z Finska, ktory sa na poslednu chvilu rozhodol, ze na preteky nakoniec pride. A tak ked tesne pred zaciatkom tretich pretekov dosiel, presvedcil ma, aby sme aj my isli stavkovat na kone. Samozrejme ani jeden z nas nemal sajn, ktory kon je dobry a tak sme tipovali len podla cisla koni, aj to uplne nahodne. Samozrejme, ze moje tipy neboli ani len v prvej patke, ale Tuomovi jeden tip na vitaza vysiel a vyhral 60 dolarov, co mu pokrylo jeho celodenne naklady na jedlo, pitie, stavkovanie a cestovne. Ba dokonca 10 dolarov mal este naviac.
Zaujimave na pretekoch bolo aj to, ze sa zavodi v celej Australii v jeden den a teda tipovat sa dalo aj na kone ktore pretekali v Sydney, Melbourne, Toowoombe, Gold Coaste atd. Zavody mimo Brisbane sa potom dali sledovat na niekolkych obrazovkach v stavkovacej casti zavodistia. Vacsina ludi ale aj tak stavkovala na kone, ktore pretekali priamo v Doombene a na tie ostatne stavkovali iba pravi fajnsmekri, resp. ludia ktori si mysleli, ze vedia co robia. Pocas pretekov hrala v pozadi aj kapela a celkovo tam bola velmi prijemna a uvolnena atmosfera. Rozmyslam, ze pojdem znova koncom maja, ked bude hrat Jimmy Barnes, jedna z najvacsich australskych rockovych hviezd, ktory psoledne nahral jednu skladbu aj s Glennom Hughesom, ale znamejsie je asi jeho vystupenie s Jonom Lordom z Deep Purple a bluesovou kapelou Hoochie Coochie Man. Vydalo aj DVD s nazvom Live At The Basement - takze ak ste fanusikovia dobreho bluesu, vrelo odporucam.
Fotky z pretekov koni
Stephen mi dal tiez vediet, ze na preteky je potrebne sa slusne obliect, ludia tam chodia v koseli, kravate a slusnych nohaviciach. Je to prezitok zo starej doby, kedy boli preteky koni sviatkom a velkou spolocenskou udalostou a tak sa ludia vyobliekali ako do kostola. Nehovoriac o tom, ze sa preteky koni stale povazuju za velku spolocensku oslavu a tak tam tecie pivo "prudom".
Kedze som na barbecue Stephenovi slubil, ze na tie preteky pojdem, tak slovo dalo slovo a dohodli sme sa, ze o 12:00 sa stretavame pred hlavnym vchodom. Ja som pozval aj ostatnych stazistov aby bola vacsia sranda, ale nikto z nich nemal zaujem. V sobotu rano som este dostal sms od Stephena, ze bude meskat, a ze ho nemam cakat pred branou ale mam ist dnu. Tak som sa dostavil na miesto, kupil som si listok (12 AUD) a vosiel dovnutra. Zvycajne si clovek pod pojmom listok predstavi kusok papiera s informaciami kde, co, kedy, za kolko, ale v Doombene ste dostali ako listok mincu. Obycajnu mincu s vytlackom koni, ktoru trebalo hned pri vchode vhodit do automatu, aby ste mohli prejst turniketom. Skoda, ze som tu mincu neodfotil, myslel som si, ze mi ta minca ostane a budem mat pamiatku, ale akosi som sa preratal. Nic no nabuduce uz budem vediet.
Kedze som nikdy na konskych pretekoch nebol, nevedel som co mam ocakavat. V podstate mi ale celkove prostredie bolo velmi zname. Vyzeralo to ako v starych francuzskych anglickych alebo talianskych filmoch. Stanky kde ludia stavkovali, sledovali kurzy, vyjednavali o kurzoch a pod. a nasledne hromadny presun na tribuny, aby videli zavody nazivo. Kazdy pritom povzbudzuje toho svojho kona, pricom hluk sa zvysuje najma v cielovej rovinke. Pocas mojho pobytu tam bolo 8 zavodov na rozne vzdialenosti zacinajuc kratkym zavodom na 600m a konciac dlhym na 2800m.
Po prvych dvoch zavodoch som dostal sms od Stephena, ze to nestihne, lebo vlak ktorym isiel z nejakeho dovodu zastal a poslali im nahradne autobusy, co ale trvalo strasne dlho. V podstate som si myslel, ze tam budem sam. Ale nastastie sa mi ozval Tuomo z Finska, ktory sa na poslednu chvilu rozhodol, ze na preteky nakoniec pride. A tak ked tesne pred zaciatkom tretich pretekov dosiel, presvedcil ma, aby sme aj my isli stavkovat na kone. Samozrejme ani jeden z nas nemal sajn, ktory kon je dobry a tak sme tipovali len podla cisla koni, aj to uplne nahodne. Samozrejme, ze moje tipy neboli ani len v prvej patke, ale Tuomovi jeden tip na vitaza vysiel a vyhral 60 dolarov, co mu pokrylo jeho celodenne naklady na jedlo, pitie, stavkovanie a cestovne. Ba dokonca 10 dolarov mal este naviac.
Zaujimave na pretekoch bolo aj to, ze sa zavodi v celej Australii v jeden den a teda tipovat sa dalo aj na kone ktore pretekali v Sydney, Melbourne, Toowoombe, Gold Coaste atd. Zavody mimo Brisbane sa potom dali sledovat na niekolkych obrazovkach v stavkovacej casti zavodistia. Vacsina ludi ale aj tak stavkovala na kone, ktore pretekali priamo v Doombene a na tie ostatne stavkovali iba pravi fajnsmekri, resp. ludia ktori si mysleli, ze vedia co robia. Pocas pretekov hrala v pozadi aj kapela a celkovo tam bola velmi prijemna a uvolnena atmosfera. Rozmyslam, ze pojdem znova koncom maja, ked bude hrat Jimmy Barnes, jedna z najvacsich australskych rockovych hviezd, ktory psoledne nahral jednu skladbu aj s Glennom Hughesom, ale znamejsie je asi jeho vystupenie s Jonom Lordom z Deep Purple a bluesovou kapelou Hoochie Coochie Man. Vydalo aj DVD s nazvom Live At The Basement - takze ak ste fanusikovia dobreho bluesu, vrelo odporucam.
Fotky z pretekov koni
MYO Restaurant
Kedze BYO restauracie zaznamenali na blogu velky uspech, asi by bolo dobre skompletizovat to cele a doplnit o MYO restauracie.
MYO restauracie = Make Your Own (urob si sam) - velmi popularne tu v Australii. Funguje to na principe svedskych stolov so surovinami, k dispozicii su okrem surovin aj noze panvice, pekace, taniere skratka vsetko kuchynske vybavenie. Clovek pride a sam si urobi to na co ma chut, ci uz sendvice, alebo pizzu alebo hocico ine. Potom dojde k pokladni, kde sa mu vsetky suroviny zauctuju a sadne si za niektori z volnych stolov a moze jest. Vyhodou je, ze si clovek naaranzuje na tanier presne to, co chce a na co ma chut. Teda v mojom pripade si viem spravit fajny obed aj bez cibule :-)
Tak ci tak, cez obed je tam velky natresk, a hlavne velky chaos, kedze kazdy chce nieco ine a tak to strasne dlho trva zobrat si vsetko na co ma clovek chut. Vyhodnejsie je tam ist asi mimo obeda, kedy ma clovek dost casu aj priestoru a samozrejme, je to aj ovela pohodlnejsie, ked sa nemusite tlacit a prebijat cez dalsich ludi.
MYO restauracie = Make Your Own (urob si sam) - velmi popularne tu v Australii. Funguje to na principe svedskych stolov so surovinami, k dispozicii su okrem surovin aj noze panvice, pekace, taniere skratka vsetko kuchynske vybavenie. Clovek pride a sam si urobi to na co ma chut, ci uz sendvice, alebo pizzu alebo hocico ine. Potom dojde k pokladni, kde sa mu vsetky suroviny zauctuju a sadne si za niektori z volnych stolov a moze jest. Vyhodou je, ze si clovek naaranzuje na tanier presne to, co chce a na co ma chut. Teda v mojom pripade si viem spravit fajny obed aj bez cibule :-)
Tak ci tak, cez obed je tam velky natresk, a hlavne velky chaos, kedze kazdy chce nieco ine a tak to strasne dlho trva zobrat si vsetko na co ma clovek chut. Vyhodnejsie je tam ist asi mimo obeda, kedy ma clovek dost casu aj priestoru a samozrejme, je to aj ovela pohodlnejsie, ked sa nemusite tlacit a prebijat cez dalsich ludi.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
