20-ty vikend

Cas strasne rychlo leti a ako uz nazov hovori, v Australii som zazil neuveritelnych 20 vikendov. Ten zatial posledny bol dost pochmurny. Mozno to bolo ovplyvnene aj tym, ze 1.jun je vlastne prvy zimny den v Australii. To sa dalo spozorovat aj na Australcanoch, ktory si dali na seba bundicky a svetriky, len niektori otuzilci sa rozhodli vybrat do mrazivej 20-stupnovej zimy v tricku s kratkym rukavom.

V piatok sa to vsetko zacalo kazit uz v praci. Na stretnuti clenov projektoveho timu sme sa dozvedeli, ze najvyssi manazeri budu mat stretnutie, kde sa prehodnoti zavadzanie noveho informacneho systemu a teda je mozne, ze sa cely projekt uzavrie alebo odlozi, alebo nejakym inym sposobom skomplikuje. Po roku a pol priprav, tesne pred jeho zavedenim. Keby sa to naozaj stalo, tak neviem ako by queenslandska vlada vysvetlila svojim volicom, kam zmizlo niekolko miliard australskych dolarov bez konkretneho vysledku.

Piotr

Vecer po praci nas cakala oslava, ale pre mna trocha smutna oslava. Totizto to bola rozluckova party pre Piotra, ktory sa vracia do CR (s medzipristatim a vyletami v juhovychodnej azii). Piotr bol tu pre mna v Australii asi najblizsim clovekom, dobre sme si rozumeli, bol jedinym s kym som sa mohol porozpravat po slovensky, mame radi podobne veci atd. skratka, bola to osoba o ktoru sa tu v Australii dalo opriet a na ktoru sa dalo vzdy spolahnut v pripade akychkolvek tazkosti. Takych ludi si v zahranici vazite este viac. A prave preto ta party pre mna bola, ako ked clovek straca nieco, co ma velmi rad a co mu bude riadne chybat. Urcite sa s nim rad stretnem ked budem naspat v SR.

Samotna party bola sice relativne v poho, Piotr sa tesil peknym darcekom, najma od kolegov dostal zaujimave pestrofarebne didgeridoo (ktore sice okomentoval ako gycove, hehe), ale urcite si na neho spomenuli minimalne ti najblizsi. Mna viac mrzelo to, ze sa s nim neprisli rozlucit vsetci ostatni stazisti, a myslim, ze ho to mrzelo tiez. Ked s niekym prezijete rok v cudzine, tak ocakavate, ze sa ten clovek nachvilku zastavi a ze Vam povie aspon ahoj. Dufam, ze ja budem mat pri svojom odchode z Australie viac stastia.

Po Helviovom a Piotrovom odchode, a v blizkej dobe planovom Peterovom odchode, sa pomaly vytraca sila chlapov, a nastupuje "obdobie femine", kedy budem o chvilu jedinym chlapskym stazistom medzi ostatnymi styrmi stazistkami zenskeho pohlavia. Hadam sa mi to podari zvladnut :-)

Nakupna horucka

V sobotu poobede som sa dohodol s Dimitrim (australskym aiesecarom), ze pojdeme spolu nakupovat. Vyhodne to bolo pre oboch, mne trebalo topanky (tie stare sa mi rozpadli zahadne presne na polku), jemu frajerku. Kazdy si v obchode obzeral to svoje a nastastie sme obaja neobisli s prazdnymi rukami, ja som si kupil slusne topanky k obleku do prace a Dimitri ziskal tel.c. jednej z predavaciek. Cenovo som vysiel celkom dobre, akurat je totiz obdobie, kedy sa v Australii konci financny rok a tak sa obchody snazia zbavit co najvacsieho mnozstva tovaru. Mne tie 30-40% zlavy prisli celkom vhod, i ked ak by som mohol este pockat dva-tri tyzdne, mozno by sa zlavy vysplhali aj na 60%. Ale aj tak som s nakupom spokojny, dobre topanky za primeranu cenu, tak nejak som si to predstavoval.

Horsie ale bolo, ze po prichode domov som sa necitil velmi dobre, mal som plny nos, trocha ma skrabalo v hrdle, po zmerani som mal aj teplotu. Neviem co to bolo, lebo v nedelu vecer ma to preslo. Mozno z toho nakupovania, ved ktovie odkial sa vlastne zobralo to slovne spojenie nakupna horucka.

Kedze som mal taky nakupovaci tyzden (zaciatkom tyzdna som si kupil webkameru a sadu 50 DVD), po sobote, akokeby mi nestacilo, som v nedelu este od Piotra odkupil nejake veci, ktore si nakupil tu v Australii a neberie ich naspat domov. A tak som za celkom prijatelnu sumu, rovnajucu sa sume penazi, ktoru som dal za topanky, ziskal do vlastnictva repraky aj so subwooferom, rohovy stol na pocitac, zopar skriniek, ventilator a maly izbovy odpadkovy kos. V izbe je kvoli tomu sice bordel, ale v najblizsich dnoch ked vyhodim stare rozbite skrinky so suflikmi a zamenim za pekne nove, troska naaranzujem, to hned bude inak vyzerat.

Hmmmm mam po veceroch co robit.

Australia ZOO

Po sobotnom capovacom procese sme mali v nedelu na programe celodenny vylet. Chceli sme sa ist pozriet do slavnej Australia ZOO a pozdravit Tonyho Irwina (teda lepsie povedane, uz len jeho rodinu).

Od kolegyne som mal listok na 25% zlavu pre styri osoby. Na vylet okrem mna chcela ist Mich a Marie, ale este sme potrebovali niekoho zohnat, aby nas to vyslo lacnejsie. Nakoniec som presvedcil Azz-a s priatelkou Amy, a piati sme sa dohodli na stretku o deviatej rano u mna doma. Ja som mal na starosti vybavit pozicanie auta. Troska som to podcenil a nechal som to na poslednu chvilu. T.j. na nedelu rano. Ako sa ukazalo velmi dobra volba to nebola, lebo prvych desat autopozicovni, ktore som obvolal, bolo beznadejne prazdnych, ludia si rezervovali auta na vikend dokonca uz tyzden vopred. Nakoniec som ale vygooglil novu autopozicovnu v Brisbane, kde mali este jedno auto volne, tak som to zarezervoval u nich.

Okolo desiatej sme dosli do autopozicovne, vybavili vsetky formality, zaplatili poistenie, auto nam nachystali a mohli sme vyrazit. Ja som bol jediny mozny sofer, kedze Mich a Amy nemaju vodicak, Marie si este nevybavila medzinarodny a Azz ma australsky vodicak v skusobnej dobe, t.j. moze jazdit iba v aute s automatickou prevodovkou. Nase auto malo manualnu prevodovku, cize som bol jediny kto mohol soferovat.

Uvod mi vysiel skvele. Po prvych desiatich metroch co som akurat vysiel z parkoviska na krizovatku, mi Azz hovori, ze stojim v protismere. Ups, stava sa. Po chvilke to uz bolo lepsie, i ked pravdupovediac, jazdit po Brisbane nie je sranda. Najma na mnou "velmi oblubenych" krizovatkach, kde sa stretavaju trojprudove cesty a semafor funguje principom, kazdy ma zelenu. Clovek nema na vyber, musi dodat soferovaniu trosku slovenskej drzosti aby vobec mohol odbocit. A to uz ani nehovorim, ze asi polka krizovatiek poriadne preverila moju slabinu, rozbiehanie sa do strmeho kopca. Akonahle sme sa ale vymotali z centra, uz to bolo dobre, objazd nam pomohol sa rychlo dostat z centra a od pripojenia na dialnicu sme uz ficali.

Do samotnej Australia ZOO sme dorazili okolo obeda. Kedze ZOO zatvarali o piatej, mali sme len 5 hodin. Neviem aka je presne rozloha, ale areal je dost velky, mali sme co robit, najma, ked sme chceli vidiet niektore atrakcie. Celkovo mi ta ZOO pripadala dost komercne. Vsade same stanky so suvenirmi, tych tam bolo pomaly viacej ako samotnych zvierat. Kedze Australia ZOO je taka napoly zoo napoly cirkus, kazdu polhodinku boli rozne show na roznych miestach. Mne sa asi najviac pacila velka komplexna show v crocoseum - lokalnom stadione asi o velkosti nasich sportovych hal. Show zacinala videoprihovorom Tonyho Irwina, za ktorym nasledovalo vystupenie slonov. Dalej nasledovala velmi zaujimava "hadia prezentacia" s pouceniami, co robit ak stretneme jedovateho hada a ako prebieha prva pomoc pri ustipnuti jedovatym hadom. Za tym bola taka nemastna neslana show s roznymi vtakmi. Na zaver, ale prisla na rad najvacsia atrakcia, krokodilia show, kde miestami divaci riadne trpli. Najvacsou novinkou pre mna bolo to, ze krokodil nedokaze behat. T.j. ak je clovek na brehu a zacne utekat po susi, krokodil ho nechyti. Na druhej strane vynikajuco plava, cize ak ste vo vode, velku sancu nemate. Vo vseobecnosti krokodily na ludi neutocia, iba ak trpia akutnym nedostatkom potravy, alebo ak clovek zasahuje do ich teritoria (napr. tam chyta ryby, cim ukracuje krokodilov o ich potravu).
Zvysok dna az taky zaujimavy nebol, vynimkou bolo azda iba krmenie slonov. Do velkej miery to bolo zapricinene aj lejakom ktory sa spustil a ktory prestal, az ked sme dosli naspat do Brisbane.

Vo vseobecnosti sa mi Australia ZOO pacila v myslienke, ze su tam zranene alebo inak znevyhodnene zvierata, o ktore sa staraju, lebo by vo volnej prirode neprezili. Na druhej strane je tam na moj vkus az prilis komercie, snaha predat vsetko na mna posobila niekedy az otravne. Na druhej strane sluzby v areali sa so slovenskom nedaju ani porovnat, a to nehovorim len o bufetoch. Pri kazdej sekcii zvierat bolo zopar pracovnikov ZOO ktori poskytovali ludom informacie o zvieratach, odpovedali na otazky ludi. Pri vchode kazdy dostal mapu s informaciami, kedy kde a ako sa da premiestnit. Zadarmo tam premaval tzv. shuttle automobil, ktory na chvilku zastavoval kazdych 50m, t.j. ste sa mohli v ramci arealu hocikde previezt atd atd. Na slovensku sa v tomto ohlade mame este co ucit.

Fotky z Australia ZOO

Capovanie piva do flias

Ani nie tak davno som pisal, ako sme namiesavali pivo do velkeho suda a tesili sa na vysledok. Po tyzdni kvasinkoveho procesu sme museli urobit dalsi krok vo vyrobnom procese. Pripadlo to na sobotu. Shaun sa zastavil u nas na dome okolo jednej poobede, zobudil ma (!!!) a po asi polhodinke, kym som sa naozaj prebral, sme vybrali dostatocny pocet flasi, ktore sme skladovali pocas posledneho mesiaca.

Najdolezitejsou strankou dobreho piva je zabezpecit maximalne hygienicke poziadavky, aby sa do piva nedostali ziadne necistoty, ktore by mohli negativne ovplyvnit nielen chut a kvalitu piva, ale aj jeho zdravotnu stranku. Preto sme prve dve hodiny iba umyvali flase. Pravdupovediac, bola to riadna zaberacka, ale co clovek nespravi preto aby mal dobre a lacne pivo. Po umyti a vyschnuti vsetkych flias, sme pomocou davkovaca na spodok kazdej flase nasypali predpisane mnozstvo specialneho cukru a zacali capovat pivo. To bola moja uloha. Shaun si prichystal zariadenie na uzatvaranie flasi, nachystal si vrchnaky a hned po tom ako som docapoval, uzavrel flasu, aby sme neprisli o bublinky. Flasu potom pretriasol aby sa dobre zamiesal cukor s nacapovanou tekutinou. Tieto flase sme potom odlozili do specialneho boxu, kde bude pivo dalsie 2-3 tyzdne dozrievat.

Takze drzte palce, nech sa nam to pivo dobre podari.

Nejake fotky su doplnene v tejto galerii

State Of Origin

Tuto stredu som po prichode do prace ostal prekvapeny. Vacsina kolegov totizto bola oblecena v sportovych dresoch alebo trickach s roznymi povzbudzujucimi napismi. Ja v nohaviciach a koseli som sa citil trosku cudne, hlavne ked sa cely den bavili o State of Origin a ja som nemal absolutne sajn o com sa bavia. Teda zaklad som vedel uz od info security treningu, lebo tam po nas chceli v ramci predstavenia sa, aby sme povedali svoje meno, odeelenie z ktoreho sme a oblubeneho hraca State of Origin. A tak mi toho hraca zvolili ostatni ucastnici treningu, ktori sa na mojom bezradnom pohlade najprv pobavili a potom mi ho pomohli vybrat.

Co je State Of Origin?

State of Origin patri medzi najvacsie sportove udalosti Australie. Je to medzistatny zapas v rugby medzi Queensland Maroons a New South Wales Blues (alebo pre nerugby fanusikov, cerveni proti modrym). Zapasy maju podla Australcanov dlhorocnu tradiciu, kedze prvy zapas sa hral uz v roku 1980. Kazdy rok sa v ramci serie hraju tri zapasy. Tohto roku to vyslo na dva zapasy v Brisbane a jeden v Sydney. Vitaz aspon dvoch zapasov sa stava vitazom celej serie. Z historickeho hladiska je stav vzajomne vyrovnany, kedze obe timy vyhrali po 38 zapasov. Hraci do timov sa vyberaju podla miesta prveho zapasu, t.j. za Queensland Maroons mozu nastupit len hraci, ktori odohrali svoj prvy zapas za niektori z queenslandskych timov.

Komercna Stranka State Of Origin

Ja osobne by som State of Origin prirovnal k All Star Game v NHL, akurat s tym, ze ta komercna stranka okolo je ovela vacsia v Australii. Minuly rok boli vsetky tri zapasy v top 10 najsledovanejsich TV programov v Australii. Tohto roku sledovalo prvy zapas viac ako 4 miliony TV divakov len v Queenslande a Novom Juznom Walese. Listky na zapasy su beznadejne vypredane aj ked najhorsi listok na najhorsie miesta stal 100 dolarov. Niektori si mohli dovolit zaplatit za najlepsie miesta aj viac ako 1000 dolarov (priblizne cena mojho noveho notebooku). Najvacsie prijmy su ale z predaja suvenirov, dresov, vlajok, nalepok, ciapok a vsetkeho mozneho podobneho tovaru. Pocas dna zapasu su vsetky tieto veci dostupne vsade, v novinovych stankoch, potravinach, v bankach, na poste ... proste vsade. A kazdy rok sa toho preda neskutocne mnozstvo.

Atmosfera

Kedze kapacita stadionov nestaci na pokrytie zaujmu (Suncorp Stadium v Brisbane ma kapacitu 52.000 divakov, stadion v Sydney az 85.000), vyzera to vsade akokeby slovensko hralo vo finale majstrovstiev sveta. Na samotnom zapase na stadione bola rekordna navsteva 52.498 divakov. Okrem toho ludia fandili v uliciach, dresy, vlajky, spievali choraly ... Vsetky podniky s velkoplosnymi obrazovkami boli beznadejne preplnene, ludia prezivaju kazdu minutu naplno, brutal krik pri naznaku sance, plac pri skorovani supera ... skratka v momente zapasu akokeby sa v Australii zastavil cas.

Nasa Skusenost

My (rozumej ja, zopar aiesecarov a stazistov) sme boli v podniku s nazvom Victory, povzbudovali sme a to uspesne. Queensland Maroons vyhrali nad New South Wales v prvom zapase serie 25:18. Po prvom polcase sice prehravali 9:18 ale v druhom polcase nedovolili timu z NSW skorovat ani bod a otocili zapas. Zapas si uzil azda kazdy az na Marie z Belgicka, ktora prisla do Australie len pred tromi tyzdnami a rugby nestihla vidiet. A tak bez znalosti pravidiel sa viac bavila na ludoch ako na samotnom rugby. Ja som sice mal snahu jej za chodu vysvetlovat pravidla, ze co sa stalo, ale v tom hluku to bolo takmer beznadejne a tak som to po asi desiatich minutach vzdal. Samozrejme, ze po vitazstve vypukli obrovske oslavy a tak sa ani necudujem, ze polovica kolegov si vzala dalsi den sick leave (volno).

Viac info

Ak by ciste teoreticky mal niekto zaujem vediet o zapase viac, pozriet si zostavy a pod. najde to tu.

Australska zima

Tohto roku sa vsetci australcania zhodnu, ze zima prisla relativne skoro. Maj je totizto takym "europskym novembrom" a teda sa zima ocakavala az zaciatkom juna.

Ani nie predvcerom davali v spravach, ze bol najchladnejsi den v roku a vsetci si tu obliekaju na vecer teplaky, svetre a hrube ponozky. Ja som sa len pousmial a povedal si, "ale australcania, maju 20 stupnov a uz im je zima". Najchladnejsi den v roku mal neuveritelnych 19 stupnov. Dan aj Azz mi ale vraveli, "Ved pockaj rano a uvidis. Uz tu boli taki europski frajeri". A ja im na to, ze to este nezazili poriadnu zimu (co nebola uplne pravda, kedze Dan bol na stazi v Polsku, kde si svoje minusove teploty zazil).

Co som ale necakal a co ma naozaj prekvapilo bolo dnesne rano. Zobudil som sa s tym, ze drkocem zubami a normalne mi bola zima. Tak si hovorim, ze co sa to sakra deje, pozriem na teplomer - rano bolo 10 stupnov celzia. Totizto australska zima ma 19 - 23 stupnov cez den, co je uplne v pohode, ale ma okolo 10 stupnov v noci. Kazdy si urcite teraz hovori, ale co tam desat stupnov. Ale zakladna vec unikla aj mne. Tie domy, v ktorych byvame (tzv. Queenslander), je dom stavany pre subtropicke pasmo, cely dreveny, deravy aby sa co najviac vetralo, s velkymi nezatesnenymi oknami, kde poriadne prefukuje. Co je uplne super v lete ked je nad 30 stupnov. Ale akonahle fuka vietor a klesne teplota na desat stupnov uz to take super nie je. Je to skoro to iste ako spat v stane pri desiatich stupnoch. Ziadna klimatizacia, kurenie alebo podobne vymozenosti. Aspon nie v nasom dome (vo vacsine domov maju akurat chladiacu klimu na leto). A tak sa asi budem musiet do postele teplejsie obliect. A to si clovek myslel, ze naco si brat veci s dlhym rukavom, vsak idem do Australie.

Nic no, pre vsetkych co planuju cestu do Australie pocas zimnych mesiacov, zoberte si aj teple oblecenie, netreba to podcenovat. Vynimku mozete spravit len ak idete na sever do Darwinu alebo Cairns, kde je tropicke pasmo a kde su teploty cely rok rovnake.

Australsky politicky system

V piatok som dostal novu postu. Vyzyva ma v nej miestna volebna komisia, aby som sa zahlasil do volieb. Zdalo sa mi to nejake zvlastne, ved predsa nie som australsky obcan. Tak som zavolal na infolinku, kde mi polozili niekolko otazok typu ci som uz dovrsil 18 rokov, ci byvam na svojej sucasnej adrese aspon mesiac a pod. Vsetko som zodpovedal a dostal som odpoved, ze som opravneny sa zucastnit volieb. Informacia ma vyrazne prekvapila, a tak som polozil na konci asi desatminutoveho hovoru zasadnu otazku. "Mozem volit aj ked nie som australsky obcan?" Na druhej strane telefonu sa ozval sum a po chvilke pauzy sa ozvalo "Excuse me? Could you repeat the question?" (prepacte mozte zopakovat otazku?) Tak som sa teda opytal este raz, zase minutka nervozneho dychania v telefone, krcenie a pretacanie papierov a tukanie do klavesnice a vzapati sa ozvalo: prepacte, asi doslo k omylu, na to aby ste mohli volit musite byt australskym obcanom. Zhlboka som si vydychol a ukoncili sme hovor obligatnymi recami o pochopeni, ze dochadza k omylom, a ze sme ludia a pod. Inak ma tak napadlo neskor, ze keby som mal vodicsky preukaz queenslandu (o co mi len staci poziadat na zaklade mojho medzinarodneho vodicaku), tak by som sa mohol legalne preukazat, ze som australcan a dokonca by som mohol aj volit. No nie je to haluz?

Ked uz sa taka zaujimava vec stala rozhodol som sa popisat trosku australsky politicky system, ktory je vlastne prekladom Danovho vypracovania ziadosti mojej sestry, ktora potrebovala tieto informacie na maturity. Takze vesele citanie.

Australia politika zaujima svoje miesto v ramci systemu zvanom parlamentarna demokracia. Australska konstitucna monarchia ma federalny system v ramci konstitucnej monarchie, cize australcania volia statnych a teritorialnych zastupcov ako aj zastupcov do parlamentu zalozenom na Westminsterskom systeme (Velka Britania).

Dolna komora je znama ako Snemovna reprezentantov a pozostava zo 150 kresiel. Voli sa kazde tri roky. Politicka strana s najvacsim poctom kresiel v Snemovni Reprezentantov tvori vladu na cele s premierom (predseda vlady). Hlavou krajiny je Generalny Guverner a ten je zastupcom Anglickej Kralovnej v Autralii. Generalny guverner je nominovany parlamentom a schvaleny kralovnou. V skutocnosti je Generalny guverner viacmenej iba "ceremonialna figurka" a aj ked ma dost pravomoci, vyuziva to len velmi zriedkavo.

Kazdy zakon musi prejst cez obe institucie - Snemovnu Reprezentantov ako aj Senat. Senat je organ so 76-imi miestami. Kazdy zo 6-tich statov v Australii voli 6 ludi do Senatu na 6 rocne obdobie. Severne Teritorium a Australske Teritorium Hlavneho Mesta volia 2 clenov do senatu.

Najvyssim sudnickym organom v Australii je Najvyssi Sud ktory ma pravomoc potvrdzovat ustavnost zakonov prijatych parlamentom a upravovat rozhodnutia nizsich sudov v niektorych legislativnych otazkach.

Vyroba vlastneho piva

Uz asi pred dvomi mesiacmi sme sa s Azzom a Shaunom bavili o tom, ze by sme si mohli varit vlastne pivo. Slovo dalo slovo a tuto sobotu sme sa konecne odhodlali zakupit vsetko potrebne a urobit prve kroky k tomu aby sme uz o tri tyzdne mohli pit vlastne pivo. V Australii je varenie domaceho piva celkom bezna vec, su tu bezne dostupne tzv. "brewing kit" - co su vlastne male domace pivovary. Brewing kit obsahuje variaci sud o velkosti 30 litrov, pipu na capovanie do flias, vsetky pridavne potrebne veci ako teplomer a pod. Osobitne sa potom kupuju suroviny na vyrobu (sladovu zmes, kvasinkovu kulturu, cukor). Investicne naklady, tj. cely novy brewing kit stoji 65 AUD, a kedze sme traja to vychadza cca 20 AUD na osobu, co je cena asi 4 piv v meste. K tomu este samozrejme suroviny (priblizne 40 AUD, t.j. menej ako 15 AUD na osobu). Vseho vsudy ma to stalo 35 AUD. Kedze sud ma 30 litrov, vychadza to 10 litrov na osobu, t.j. ak si odmyslime investiciu do zariadenia, tak zo surovin to vychadza jedno politrove pivo na 75 centov (cca 15 Sk), co je este menej ako cena slovenskeho piva na slovensku.

Samotne varenie nie je nijak zlozity proces. Najprv treba brewing kit poriadne vycistit. Hygiena je zaklad dobreho piva, lebo akakolvek necistota moze sposobit, ze vysledna chut piva bude uplne ina ako sa ocakava. Ako prve sa davaju 4 litre horucej vody. Po chvilke ked teplota klesne na 75 stupnov celzia sa pridava sladova zmes. Ta je uz predpripravena a pri kupovani sladovej zmesi si mozete vybrat z viacerych druhov. My sme si vybrali typ pilsener lager (plzensky leziak) kedze sme chceli europsky typ piva. Sladova zmes vyzera ako med, ma podobnu farbu, vonu aj hustotu a dokonca chut je skoro taka ista, akurat po chvilke pocitite na jazyku horkost. Sladovu zmes a vodu treba dobre zamiesat. Po premiesani sa pridava studena voda az po vrch suda. Studena voda schladi celu zmes na priblizne 20-30 stupnov, idealna teplota je 25, my sme podla teplomera mali nieco medzi 26 a 28. Potom sa prida 1kg cukru, zmes sa premiesa a tesne pred uzavretim sa este prida kvasinkova kultura. Cely sud sa poriadne uzavrie a otvori sa malicky ventil, cez ktory prudi vzduch (inak by kvasenie mohlo vytvorit taky tlak, zeby sud explodoval).

Po skonceni celeho prveho kroku nastava krok 2, t.j. fermentacia, kvasinkova kultura robi svoje, nie je potrebny ziadny zasah ludskej ruky. Fermentacia prebieha priblizne tyzden. Potom nastava dalsi krok, nacapovanie fermentovanej zmesi do flias, kde pivo dozrieva dalsie dva az tri tyzdne. No a potom neostava nic ine iba to pivko vypit :-) Takze tesim sa az bude prve pivko a dam Vam urcite vediet ake sa nam podarilo vyrobit.

Fotky z otvarania pivovaru najdete tu
Fotky z varenia piva aj anglicky navod na varenie piva najdete tu