Zaujimavosti z prace

Poslednu dobu mam relativne vela prace a som dost vytazeny. Aj napriek tomu si ale zachovavam klud aj pri niektorych veciach, ktore ma prekvapuju (ci uz v dobrom alebo v zlom). O niektorych z nich som sa Vam rozhodol napisat, aby ste vedeli, co vsetko je mozne aj nemozne.

Security alias Bezpecnost

Pracovat pre firmu, ktora sluzi verejnosti a vladnym subjektom si vyzaduje urcitu mieru obozretnosti pred pripadnym unikom nezelanych informacii. Je to celkom pochopitelne a tak ma neprekvapuje, ze mi ako kluce sluzi cipova karta a vo vyssie chranenych oblastiach sa snimaju aj odtlacky prstov, pripadne oci. Nie som na to uplne zvyknuty, ale da sa to zvladnut a najma ma to nijako neovplyvnuje. Horsie to ale u mna je s beznou prevadzkou pocitaca. Totizto potrebujem mat heslo ku kazdemu adresaru, ktory pouzivam, do emailovej posty, pristup k viacerym programom a kedze je to vsetko prepojene, nemozem mat rovnake heslo. A tak mi momentalne trva polhodinu kym sa nahlasim do vsetkych aplikacii a spomeniem si na vsetky hesla. Ono to nie je sranda pamatat si 15 hesiel. Je to o to horsie, ze hesla nemozem mat nikde poznacene (ak by som mal mozu ma vyhodit z prace). Hesla musia obsahovat velke pismena, male pismena, cislice a ostatne znaky a musia mat minimalne 8 znakov. A naviac je potrebne kvoli bezpecnosti menit heslo kazdy mesiac (este stastie ze nie som na manazerskej pozicii, ti musia menit heslo na tyzdennej baze). Teraz v piatok som bol na celodennom treningu (information security = bezpecnost informacii) a tam nam clovek z IT oddelenia ukazoval ako funguju hackeri. Vsetky nase hesla zistil do dvoch sekund. Bolo to dost zdrvujuce, ked clovek zisti, ze v podstate ho to heslo neochrani. Zistili sme ale, ako si vytvorit bezpecne heslo (len horsie to bude s jeho zapamatanim). Tak ci tak, ak by niekto mal zaujem, mozem mu poskytnut kurz, ako sa ochranit pred nezelanim hacknutim.

Byrokracia

S uplnou bezpecnostou sa bohuzial spaja aj strasna byrokracia. Je to neuveritelne kolko formularov treba vyplnit aby sa clovek dostal k pravam, ktore potrebuje na vykon svojej prace. Ako priklad uvediem seba a moju ziadost o zavedenie internetu. Ako prve som musel vyplnit ziadost o ziskanie pristupu k internetu pre IT oddelenie. To mi vzapati zaslalo formular, ktory je potrebny pre mojho manazera (nadriadeneho), aby on vedel, ze som o internet poziadal. Ten som mu dorucil, on sa na spodku formulara podpisal a zaslal formular do mojej osobnej zamestnaneckej zlozky. Potom vyplnil dalsi formular kde ziada o internetove pripojenie pre svojho zamestnanca, pricom musel prilozit kopiu mojej ziadosti. Tuto zaslal na IT oddelenie. Ti potom zaslali dalsi formular (doplnujuci), kde musel manazer zaznacit, aku formu pristupu budem mat, a ktore stranky mi mozu zablokovat. Ten po vyplneni a podpisani zaslal naspat na IT oddelenie. Ti vyplnili celkovy formular - taku kompilaciu zo vsetkych dosial poslanych a zaslali mi na potvrdenie, ci je to to, co som chcel. Ja som to podpisal, odoslal naspat a vytvorili mi pristup. Potom som este musel podpisat niekolko papierov, ze som oboznameny s bezpecnostnym rizikom na internete, ze suhlasim s pravami mi to zrusit ak nebude internet nevyhnutnou sucastou mojej prace atd.

A potom ze sa clovek cuduje, ze to trva dva tyzdne, kym dostane pristup na internet. A to Vam nechcem hovorit, co vsetko treba, aby som ziskal pristup do databazy australskej policie. Uz som tu styri mesiace a stale to nie je doriesene.

Abeceda

Jedna zaujimava prihoda sa mi stala minuly tyzden. Popri testovani RecruitASP (noveho programu na Recruitment- nabor zamestnancov), co je moja hlavna uloha, dostavam mensie ulohy ako vypomoc payroll odeeleniu (administrativne a financne oddelenie pre zamestnancov). Jedna z uloh, ktore som dostal, bolo spracovavanie doslych navratiek od zamestnancov tykajucich sa dochodkoveho poistenia. Totizto vlada novelizovala zakon o dochodkovom poisteni a niektori zamestnanci si mozu znizit dan o urcite percenta a ta cast dane im ide na ich dochodkovy ucet. Mojou ulohou bolo zapisat osobne danove cislo z kazdej navratky do Aurion programu a urobit zoznam ludi v novom excelovskom dokumente. Papierove navratky som potom musel zoradit podla abecedy a zalozit do specialnej zlozky. Ono to nie je nic zlozite. Co som vsak necakal, volal jeden zo zamestnancov mojmu kolegovi, ze si potrebuje overit, ci bola jeho navratka spracovana, a tak kolega vyhladaval v zlozke (mnou zoradenej) jeho meno a nevedel ho najst. Ten zamestnanec sa volal McBryan. Tak sa ma opytal, ze akoto, ze to tam nie je. A ja mu vravim z to tam je, pozrel som a vytiahol som spravnu navratku. A on sa pousmial a vysvetlil mi, ze v australskej abecede je spojenie Mc pred pismenom M. Teda to ide ... K,L,Mc,M,N,O.... troska ma to zaskocilo, lebo ja som to daval ako Ma, Mb, Mc, Md. Este stastie ze som si spravne tipol ze v anglictine nemaju Ch a daval som to pod C. Tak ci tak, mali kolegovia zo mna srandu "v dobrom zmysle", ze ani neviem zoradit mena podla abecedy. Uz je to ale za nami a nastastie to zobrali ako kulturny rozdiel :-) Aspon uz viem, ze nie je vsade rovnaka ani abeceda.

Birthday Party

Ako uz teda vacsina z Vas vie, v piatok 11.maja pred 24 rokmi som sa narodil. A kedze narodeniny sa oslavuju aj v Australii, tak som sa narodeninovej oslave nemohol vyhnut ani tento rok. Niezeby som sa jej vyhnut chcel, ale predsalen oslavovat narodeniny s ludmi, ktorych poznate 3 mesiace alebo menej je predsalen o niecom inom ako oslava s rodinou a najlepsimi kamaratmi.

Tohto roku vysiel 11. maj na piatok a kedze piatok je na oslavu uplne idealny den, rozhodol som sa oslavu urobit prave piatok 11. maja. Narodeniny v Australii sa oslavuju vylucne doma (vobec nie v podnikoch, alebo niekde mimo, taky cermel nehrozi) a tak som pozval zopar ludi co tu poznam ku mne domov. Kedze je tu alkohol velmi drahy, nefunguje tu system pozvania a platenia, na oslavu si vacsinou kazdy donesie svoje pitie. Oslavenec akurat tak kupi nejake chipsy, arasidy alebo podobne chrumky, ktore sa tu daju kupit v obrovskych baleniach (asi 10nasobok velkosti slovenskych chipsov) a ktore su cenovo prijatelne. Ja osobne som ale chcel australcanom ukazat slovensku pohostinnost a tak som pre vsetkych kupil 1 karton piva Velkopopovicky Kozel. Kedze si ale kazdy doniesol svoje vlastne pitie, tak si len niektori zobrali po jednom pive na ochutnanie, takze som vypil v podstate pol kartona sam. A to som si az teraz plne uvedomil, co za skvele pivo doma mame.

Oslava sa nakoniec konala v malej zahradke pred domom. Nebola to ziadna extra velka akcia, prislo okolo 20 ludi. Pre mna potesujuce bolo, ze som dostal niekolko darcekov. Najviac ma potesil (pre australcanov velky, pre nas normalny) pivovy pohar, ktory sa stihol na druhy den uz aj rozbit, ale kedze sa mi velmi paci, asi si ho kupim. Dalej som dostal AC/DC tricko (AC/DC jednoznacne najznamejsia australska rockova kapela), pas na gitaru znacky Fender, a niekolko drobnosti typu hracie karty a pod. Stazisti sa poskladali na tortu, takze som mal aj tu moznost, aby som sfukol sviecky. Celu oslavu sme skoncili okolo tretej rano, asi polovica ludi prespala u nas na dome. Celkom som sa zabavil a ludia sa zabavili tiez, takze som rad, ze oslava dopadla dobre, i ked s oslavou na cermeli sa to neda porovnat. Po party som bol asi prvykrat vyslovene homesick (domovchybajuci), ale uz je to dobre.

V sobotu bola u nas na dome ovela vacsia party, Sean (brat spolubyvajuceho Ryana) oslavoval 18-te narodeniny, a to je v Australii velka udalost. 18-ka sa oslavuje od poobedia na dome a o polnoci, ked dotycny dovrsi 18 rokov, idu vsetci do nejakeho podniku, kde si objednaju dalsie alkoholicke napoje (kedze v Australii sa moze pit od 18-tich). Vzdy tomu tak nebolo, zmenilo sa to len prednedavnom, asi 15 rokov dozadu to bolo ako v USA a pit sa mohlo az od 21 rokov. Preto sa v Australii oslavuju viac ako normalne aj 21. narodeniny. Pre mna je to zvlastne, lebo to nie je ziaden vyrazny zivotny prelom , ani tym dana osoba nic neziska, ziadne extra prava, ale australcania to beru ako historicky fakt, a oslava je vnimana ako spomienka na "stare casy".

Na zaver sa chcem este podakovat vsetkym, ktori mi za blahozelali k narodeninam, najma sms-ky a telefonaty zo slovenska, ktore asi neboli najlacnejsie. Potesilo ma,ze na mna myslelo tolko ludi. DAKUJEM!!!

Specialne podakovanie tymto patri Vafke a mojmu najoblubenejsiemu darceku, doma urobenemu videu. Dakujem, dakujem, dakujem.

Nejake fotky zo svojej narodeninovej oslavy najdete tu

Svadobny osial

Neviem preco, ale tento rok zatial sa akosi roztrhlo svadobne vrece mojich znamych a kamaratov. Asi uz sme v takom veku, ze sa take veci deju normalne, ale stale sa mi to zda zvlastne, ked uz niektori moji priatelia a kamarati nie su slobodni. Zbytocne polemizovat, chcel by som teda touto cestou (ked uz sa nemozem svadieb zucastnit) poblahozelat a zazelat vsetko naj najma:

Rastovi a Katke Klempovcom
Jaji Majerovej a Mirkovi
Beate Dvorskej a Charlimu (Sri Lanka)
Piti a Viktorovi
Dasi Alexyovej a Petrovi
Rodrigovi a Zuzke

Dakujem za fotky tym, ktori uz svadbu mali a zelam stastnu a vydarenu svadbu tym, ktori sa na nu este len chystaju. Ak je nejaka svadba o ktorej neviem, dajte mi vediet.

Moje tipy na vztahy schylujuce sa k svadbe:

Zuzka Cibulka a Maros
Petkan a Jaano
Pitu a Stanka
Morka a Fabian
Danci a Zuzka

Labour Day

Tento pondelok som opat nesiel do prace. V Queenslande bol totiz sviatok Labour Day (den prace). Troska ma to prekvapilo, lebo som to nemal vyznacene v australskom kalendari, ktory som dostal a tak som sa o tom dozvedel az v piatok. Osobne som si vzdy myslel, ze den prace je komunistickym sviatkom, kedze je oslavou robotnikov a prace. Z tohto omylu ma vyviedla Vaf (Evka), ktora mi povedala, ze vraj to vzniklo v Australii. Tak som si zistil viac info a naozaj je tomu tak. Den prace vznikol ako oslava 8-hodinoveho pracovneho casu v roku 1856 v Melbourne, ked sa uskutocnil protest proti vykoristovaniu robotnikov. Vlada statu Viktoria nasledne vydala zakon, ktory delil 24-hodinovy den na tri casti 8 hodin praca, 8 hodin relax, 8 hodin spanok. V tej dobe to bola revolucna myslienka a tak sa coskoro pridali aj ine staty Australie a dnes sa to slavi uz takmer vsade na svete. Samotny den oslavy sa ale vsade lisi a dokonca sa lisi aj v samotnej Australii. V Zapadnej Australii, je to prvy marcovy pondelok, vo Viktorii a Tasmanii sa oslavuje druhy pondelok v marci, V Queenslande a Severnom Teritoriu je to prvy majovy pondelok a v Novom Juznom Walese a Juznej Australii je to prvy pondelok v oktobri.

Festivalovy vikend

Prvy majovy vikend som mal v plane zucastnit sa dvoch festivalov. V sobotu som chcel ist na Mardi Grass do Nimbinu a v nedelu na Seafood festival v Paddingtone (jedna z casti Brisbane).

Nimbin Mardi Grass

Na Mardi Grass do Nimbinu sme sa v sobotu rano o pol desiatej vybrali ja, Piotr a Shaun. Pozicali sme si auto a okolo dvanastej sme dorazili na miesto. Zaparkovali sme na kraji cesty a po cca 5 minutach sme sa dostali do centra Nimbinu, kde sa festival konal. Festival bol zamerany na podporu marihuany a bol legalne schvaleny vladou Noveho Juzneho Walesu. Festival sa konal na niekolkych miestach v Nimbine (na radnici, v parku, na hlavnej ulici). Hlavna cast programu bola zamerana na prednasky o vplyve marihuany na ludsky organizmus, kde bol aj priestor pre ludi aby mohli diskutovat najma o liecivych a pozitivnych ucinkoch marihuany, o legalizacii (ako je to napr. v holandsku) a pod. Taktiez sa tam konali rozne sutaze, beh cez prekazky a rozne ine. Na viacerych miestach hrali rozne hudobne skupiny, najcastejsim stylom bolo reggae, dub a ska. Ale mne sa pacila aj jedna funk-rockova skupina. Vsade chodili organizatori a predavali nalepky a rozne ine suveniry, z ktorych vytazok sa mal venovat vyskumu liecivych ucinkov marihuany. Cely festival prebehol bez akychkolvek problemov, aj napriek malej ucasti policajtov nikto nikoho nenapadol, ziadna agresivita, bol som velmi milo prekvapeny. Na festival prislo podla mojho odhadu okolo 7-10.000 ludi a boli tam aj rodinky s detmi, partie kamaratov, ci len ludia sami osebe. Vsetci boli priatelski a prisli si tam najma oddychnut a zrelaxovat. My sme sa na festivale v Nimbine zdrzali az do siestej rana. Do Brisbane sme dorazili okolo osmej, vratili auto a isli si trochu pospat.

Seafood Festival

V nedelu som vstal uz okolo jednej poobede, kedze o tretej som sa mal stretnut s ostatnymi clenmi AIESEC, pretoze sme vsetci chceli ist na Seafood festival. Seafood festival vyzera ako taka global village, niekolko stankov s roznymi morskymi pochutkami, krevety, chobotnice, riasy, rozne druhy ryb, morske kraby atd. Na miesto sme dosli okolo tretej a na moje velke prekvapenie tam bolo strasne vela ludi, pocitat by sa dalo v desattisicoch. Bolo potrebne si kupit listky, a tak sme sa postavili do radu. Ked sme sa po asi hodine pohli o desat metrov, rozhodli sme sa to vzdat a radsej na ten festival neist teraz, ale zajst radsej niekedy na veceru do seafood restauracie. Este sme sa zastavili na nejake pivko v blizkom podniku a potom som sa uz ponahlal domov aby som stihal hokej nasich s bielorusmi. Skoda, ze ten seafood festival nevysiel, ale urcite si nenecham ujst navrhnutu nahradu a potom urcite napisem ovela viac o morskom jedle.

Zopar malo fotiek co som urobil najdete tu

MS v hokeji

Vsetci na slovensku sa nachadzajuci citatelia mojho blogu(resp. inych hokejovych krajinach) urcite ziju majstrovstvami sveta v hokeji. Ja osobne sa tiez radim medzi fanusikov tohto sportu a tak som si nechcel nechat ujst minimalne zapasy slovenska na tohtorocnom sampionate v Moskve. Samozrejme, ze v Australii vedia o ladovom hokeji asi tolko, ako slovaci o krikete, a teda z komercneho (sice aj logickeho hladiska) ziadna australska TV stanica hokej nevysiela. A kedze satelitne stanice v ramci kablovej siete Foxtel su vacsinou americke (alebo azijske), tak som dufal, ze bude moznost sledovat to na nejakom americkom kanali. Skusil som najst programy vsetkych americkych v australii dostupnych kanalov. Ziaden z nich ale nedaval majstrovstva, iba zapasy NHL.

Ostala mi teda uz iba moznost sledovat zapasy online nazivo. Ako potesujuca bola sprava, ze STV2 bude zapasy z MS vysielat nazivo cez internet. Potesil som sa a kedze zapas s Norskom som nepozeral kvoli vyletu na Stradbroke Island, zapas s Nemeckom som si nechcel nechat ujst. V spravny cas 14:15 (v Australii o 22:15) som zadal internetovu adresu a precital si "uzasnu" spravu, ktora sa mi objavila:

Podľa zmluvných podmienok s IIHF sú priame prenosy z MS v hokeji 2007 prístupné len pre užívateľov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky.

Rozhodne som sa nechcel vzdat, a tak som navstivil stranku IIHF, kde som zisil niekolko moznosti ako to sledovat. Samozrejme za poplatok (za 20 americkych dolarov som mohol mat pristup ku vsetkym zapasom slovenska). A kedze slovaciskovi sa platit nechce, navstivil som niekolko forumov a diskusii na internete a vyskusal niekolko odkazov, kde sa zapasy daju sledovat. Vacsinou bol vysledok rovnaky.

Data cannot be retrieved. Please check if the link provided is correct.

A tak som nevidel ani zapas s nemcami, ani s kanadou, jediny funkcny link mam na radio slovensko a teda je to zatial jediny zdroj ako mozem nazivo aspon pocuvat MS. Po dlhsom case som zistil, ze dalsou z moznosti je program SopCast, ktory vysiela online okolo 32.000 programov z celeho sveta. Zatial sa mi cez to podarilo vidiet uryvok zo zapasu finov so svajciarmi a posledne rusov s talianmi. Teda zatial ziadna online TV prenos slovenskeho muzstva nedavala a teda pred stvrtfinale som nevidel ani jeden zapas slovenska :-(

Momentalne mi uz ciastocne funguje sledovanie STV cez internet, ale je to biedne. Desat sekund mi to ide, dalsich desat sekund natahuje stranku a potom sa spojenie prerusi. A tak mam momentalne moznost zazit to, co nasi dedovia, ked pocuvali zapasy v radiu za cias, ked este neboli televizory, resp. ked sa nedali pozerat zapasy v TV.

Najvacsiu srandu zo mna maju moji australski spolubyvajuci, ktori sa na mne smeju, ked pri pocitaci nadavam a snazim sa nastavit nejaky obrazovy prenos, ked to seka a stale znovu musim obnovovat spojenie. Hlavne nevedia pochopit ako sa s tym mozem tolko piplat, ked to ide aj tak neskoro v noci (zapasy co zacinaju 18:15 su v australii o 2:15 rano). Pripomina mi to casy, ked som ako maly chlapec vstaval skoro rano, aby som mohol nazivo sledovat finale NHL.

Nic no neostava mi uz momentalne asi nic ine ako pocuvat radio, snazit sa ziskat aspon sekany obraz a drzat slovensku palce. Verim, ze si tohto roku na medialu siahneme (ked uz sme porazili tych cechov).

Notebook

Po styroch mesiacoch pobytu tu v Australii som si konecne nasporil dost penazi na to, aby som si mohol kupit vlastny notebook. Asi to bolo sposobene aj tym, ze som neminal posledny mesiac (teda od velkej noci) vela penazi na cestovanie a bol som viac-menej v Brisbane, resp. blizkom okoli. Samotny notebook som sa po mensom prieskume australskeho PC trhu rozhodol objednat online v spolocnosti DELL. Objednavka prebehla bez problemov, po malej navsteve banky a rozsireni limitu na prevod som rychlo vyriesil aj financny problem a do 3 pracovnych dni od zaplatenia mi notebook dorucili priamo domov a tak som sa od stvrtka mohol tesit zo sebou darovaneho predcasneho darceka k mojim buducotyzdnovym narodeninam.

specifikacia

Dell Inspiron 1501

Processor
AMD Turion™ 64 X2 Dual-Core Mobile technology TL-50 (1.6GHz/512KB L2 Cache)

Operating system
Genuine Windows Vista™ Home Premium

Memory
1024MB (2x512) DDR2 SDRAM at 533MHz Shared with Graphics

Harddrive
120GB 5400RPM SATA Hard Drive

Monitor
15.4" Wide Screen XGA TFT Display (1280x800 res.)

Graphic Card
ATI Radeon® Xpress 1150 256MB HyperMemory™

Optical Device
8X Max DVD+/-RW Combo Drive with Dual Layer Write Capabilities (Burn/play DVDs and CDs)

Anti-Virus
McAfee® Security Center™ - 15 Months OEM

Price
1 069 AUD = 21 876 SKK (1 AUD = 20,464 SKK ; kurz NBS maj 2007)