Kedze som toho mal posledne dva tyzdne dost, tak som akosi nevnimal atmosferu MS v krikete. Sice trosku oneskorene, ale aspon vysledky, aby ste vedeli (mali prehlad) ako sa australcanom zatial na MS v krikete dari:
Australia - Bangladesh
106 : 104
Australia - Anglicko
248 : 247
Australia - Irsko
92 : 91
Australia - Sri Lanka
232 : 226
V piatok 20teho aprila je na programe posledny zapas Super8 skupiny medzi Australiou a Novym Zelandom. Zatial najvacsiu sancu postupit do semifinale ma Australia (12b), Novy Zeland (10b), Sri Lanka a Juzna Afrika (8b), pri zavahani 8 bodovych timov, este moze teoreticky do bojov zasiahnut v pripade oboch vyhier Anglicko (4b).
streda 18. apríla 2007
State Conference Springbrook
Pocas vikendu 13.-15.4. sa konala v Springbrooku AIESEC konferencia pre vsetky LC (lokalne vybory) zo statu Queensland. Na konferencii bolo priblizne 80 delegatov.
pozn. autora - pre tych, ktori nevedia - AIESEC je organizacia, prostrednictvom ktorej mi bolo umoznene sa staze zucastnit. Viac informacii na www.aiesec.sk
Kedze stazisti su sucastou AIESEC, boli sme pozvani na konferenciu aj my. Vsetci sme nakoniec aj prisli, jedine Ekta z Indie neprisla, pretoze sa pripravovala na dolezitu skusku, aby si zvysila kvalifikaciu.
Na rozdiel od slovenskeho AIESEC (a teraz ma neberte v zlom), australsky AIESEC mal zaujem stazistom vytvorit zaujimavy program a tak este pred konferenciou som s Jamesom (prezidentom) dal dokopy agendu, resp. program pre stazistov. Zohladnili sme v nej AIESEC potreby ako aj potreby stazistov. Hlavne priority boli, aby stazisti, ktori su v Brisbane dlhsie, dali nam novym potrebne tipy na cestovanie a ine zaujimave veci co sa zivota v Australii tyka. Dalsou Prioritou bol measurement (hodnotenie) doterajsej staze vsetkych stazistov, dalej kulturna stranka ako australsky slang, australska flora a fauna a australsky film (ktory sme ale nestihli kvoli kratkosti casu pozriet), a samozrejme vylet do okolitej prirody, kedze Springbrook je jeden z najkrajsich narodnych parkov v Australii.
Cela agenda bola zaujimava a dobre sme sa zabavili. Vecer bolo nasou ulohou rozpravat s mladymi AIESEC clenmi, aby pocitili medzinarodnost organizacie, ved kedy inokedy bude mat australcan moznost porozpravat sa pocas jedneho vecera so slovakom, cechom, nemcom, finom, svedom, brazilcanom, dievcatami z turecka, filipin, juznej afriky. Stazisti samozrejme dostali priestor aj na vlastnu prezentaciu a tak sme vytvorili kratku prezentaciu v powerpointe. Ak by mal niekto zaujem ju vidiet, tak mi napiste a Vam ju poslem.
Co ma dost prekvapilo bolo pocasie. Totizto mi bolo chladno, dokonca moj odhad je, ze bolo menej ako 20 stupnov, co ma v noci prinutilo poprvykrat odkedy som v Australii prikryt sa perinou (resp. zavesom, kedze tam neboli periny a ja som si neozbral spacak). Bolo to asi ale sposobene tym, ze nase ubytovanie bolo vo vyssej nadmorskej vyske v horach a naviac sa ochladilo aj v Brisbane, teploty uz nevystupuju nad 30 stupnov, mame tak 26-28 stupnov momentalne, takze sa pomaly zacina zimne obdobie.
Skolling
V sobotu vecer bola na programe skolling sutaz. Slovo skolling znamena vypit nieco na ex. V nasom pripade to bolo moje oblubene pivo. Na slovensku mame v AIESEC tuto sutaz tiez, a je znama pod nazvom Topalky.
Princip spociva v tom, ze tim zlozeny zo styroch ludi (na slovensku z piatich), s minimalne jednym sutaziacim zenskeho pohlavia, ma za ulohu co najrychlejsie vypit 2 deci piva (na slovensku 3dl), jeden po druhom. To znamena, ze ak prvy dopije, pokracuje druhy atd. az kym nedopije posledny. Tim, ktory skonci prvy vyhrava. Pije sa vylucne zo sklenenych poharov (na slovensku z plastovych) zo stola (na slovensku zo zeme). Po dopiti musi sutaziaci otocit pohar dnom nahor a polozit si ho na hlavu, aby tym dokazal, ze v pohari sa uz nic nenachadza, vtedy pokracuje dalsi clen timu. (na slovensku musi este povedat aj A aby dokazal ze uz nema nic v ustach, v australii to vsak nemaju). Rozdiel je aj pri startovani, na slovensku starter dopije svoje pivo, obrati pohar a povie A. V Australii starter musi vyslovit nasledujuce styri vety:
1. Thumbs on table - Palec na stol (jednu ruku musite mat na stole, palec viditelny, zbytok ruky pod stolom, druha ruka za chrbtom)
2. Chin on table - Bradu na stol
3. Face the water - Ocami treba hladiet na pohar
4. Row - po slove row sa zacina sutaz, je to nieco v zmysle - Teraz!
Na konci je rozhodca, ktory rozhodne, ktory tim zvitazil. Vitazny tim postupuje do dalsieho kola, tim ktory prehra sutaz konci.
V skolling sutazi na konferencii sutazili styri timy (vopred urcene), t.j. ludia sa nemohli lubovolne nahlasit ako na slovensku. Dalsi rozdiel oproti slovensku je ten, ze sutaziaci nemoze hrat vo viacerych timoch.
Sutazne timy boli vsetky 3 lokalne vybory, ktore v Queensland maju a stvrty tim tvorili alumni, t.j. byvali AIESEC clenovia, ktori momentalne uz pracuju niekde vo firme. Pred samotnou sutazou si kazdy tim vybera najlepsich hracov, ktorych ma k dispozicii a to tim, ze sa stretne cely lokalny vybor, ktory ma k dispozicii pohare s vodou, odstartuje sa, kazdy pije a prvi styria najrychlejsi tvoria vysledny tim. Takto som sa dostal do UQ timu (University of Queensland) a teda som sa sutaze zucastnil. Atmosfera bola uzasna, lebo vsetci burlivo povzbudzovali, kazdy chcel aby ten jeho LC tim vyhral. Prve kolo sme vyhrali, ale vo finale sme podlahli Alumni. Tak ci tak, bola to sranda. Najvacsou vyhodou oproti slovensku bolo to, ze vsetci boli rychli a teda o vysledku rozhodovali stotiny sekundy, napatie trvalo az dokonca, niekedy az dokym rozhodca nepovedal rozhodnutie.
Pre tych, ktori by potencialne mohli vnimat tuto hru ako opijanie sa a podporu alkoholu, by som chcel upozornit na to, ze napr. v mojom pripade pri dvoch kolach, som vypil 4 deci piva (t.j. necele velke pivo) a hralo sa s "light beer", co je asi o polovicu slabsie pivo ako nasa desiatka. Nikto po sutazi nebol opity, nikto nezvracal, ani ziadne ine alkoholicke sprievodne javy nenastali. Vitazny tim nebol tim, ktory najviac zvladne, ale tim, ktory ma najlepsiu techniku rychleho pitia a dokonale zladenie prechodu medzi prvym a druhym sutaziacim.
Fotky
Kedze ak si dobre pamatate mi dosla baterka ked som bol v Springbrooku naposledy, tak tentoraz som nejake tie fotky urobil. Pozriet si ich mozete tu. Celkom zaujimave fotky urobila aj Cagla, tie si mozete pozriet tu
Specialne pre AIESEC clenov
Inak by som este specialne chcel napisat slovenskym AIESECarom, ze konferencia bola zorganizovana nadmieru dobre. V OC boli len traja ludia a ti sa dokazali postarat o vsetkych 80 delegatov. Tematicke parties boli James Bond prvu noc a Queensland culture druhu noc a boli brane vazne a tych par ludi, ktori neboli obleceni podla temy sa stali outsidermi, nikto sa s nimi nebavil. Cela konfera bola nieco na styl nasho LTC s tromi LC pomiesanymi, bolo tam niekolko starsich aiesecarov ako facis, LCPs robili facis a boli tam 1 MC a 1 MCe, ktori to zastresovali. Vsetky sessions BOLI NACAS!!! jedina session ktora mala mierne meskanie bola morning plenary v nedelu rano (mesaknie bolo 15 minut). Vsetci delegati konferencie sa zucastnovali celej agendy, nikto nevynechal ani jednu session. Kazdy bol zodpovedny sam za seba, nikto nikoho nemusel presviedcat aby sa session zucastnil a nikto nikoho z konferencie nevyhadzoval lebo bol v podnapitom stave a pod. Dalsim pozitivom bolo, ze mali 2 chairov.
Obsah konfery mi skor pripominal NTC (alebo FEEL alebo ako sa to vola teraz), bola to v podstate trojdnova simulacia fungovania LC, delegati boli rozdeleni do FLCs, na zaklade toho do akeho timu boli alokovani po selection. A tak aj v ramci FLC im boli davane ulohy z ich funkcnej oblasti, t.j. ak niekto aplikoval na financie, mal za ulohu vytvorit LC budget, LC finance plan, musel dodat zoznam aktivit, ktore suvisia s financnou strankou exchangu a pod. Nerobili vsetci vsetko, kazdy sa specializoval na to, co bude v buducnosti robit a bolo len na nich ako si ulohy v time rozdelia. Na niektorych castiach som sa zucastnil ako externy nezavisly rozhodca a hodnotil som plany a dokumenty a prezentacie FLCs a musim povedat, ze ti newies naozaj dodali dost hodnotne veci, niekedy boli ovela lepsi ako niektori nasi EB clenovia.
Dalsou super vecou bolo ze na party bol KAZDY! a najvacsimi hviezdami boli prave LCP, EBs, MC a pod. Ziadne skryvanie sa, afterday sessions a pod. Cely feedback zo strany delegatov prebiehal priebezne a mal to na starosti jeden z chairov aby dal facis vediet pripadny feedback, resp. aby odovzdal feedback facis OCcku a naopak. A tak sa tym veci vyriesili mnohokrat este pocas dna. Mne osobne sa ten koncept velmi pacil.
Asi najvacsia moja radost na tejto konfere bola, ze som bol po dvoch rokoch na prvej konfere kde som bol "iba" delegat a tak som si to uzil, prijimal veci z agendy a v podstate som takmer nic nefacilitoval, neviedol, nic som neprezentoval, nevysvetloval, skratka pohodicka :-)
pozn. autora - pre tych, ktori nevedia - AIESEC je organizacia, prostrednictvom ktorej mi bolo umoznene sa staze zucastnit. Viac informacii na www.aiesec.sk
Kedze stazisti su sucastou AIESEC, boli sme pozvani na konferenciu aj my. Vsetci sme nakoniec aj prisli, jedine Ekta z Indie neprisla, pretoze sa pripravovala na dolezitu skusku, aby si zvysila kvalifikaciu.
Na rozdiel od slovenskeho AIESEC (a teraz ma neberte v zlom), australsky AIESEC mal zaujem stazistom vytvorit zaujimavy program a tak este pred konferenciou som s Jamesom (prezidentom) dal dokopy agendu, resp. program pre stazistov. Zohladnili sme v nej AIESEC potreby ako aj potreby stazistov. Hlavne priority boli, aby stazisti, ktori su v Brisbane dlhsie, dali nam novym potrebne tipy na cestovanie a ine zaujimave veci co sa zivota v Australii tyka. Dalsou Prioritou bol measurement (hodnotenie) doterajsej staze vsetkych stazistov, dalej kulturna stranka ako australsky slang, australska flora a fauna a australsky film (ktory sme ale nestihli kvoli kratkosti casu pozriet), a samozrejme vylet do okolitej prirody, kedze Springbrook je jeden z najkrajsich narodnych parkov v Australii.
Cela agenda bola zaujimava a dobre sme sa zabavili. Vecer bolo nasou ulohou rozpravat s mladymi AIESEC clenmi, aby pocitili medzinarodnost organizacie, ved kedy inokedy bude mat australcan moznost porozpravat sa pocas jedneho vecera so slovakom, cechom, nemcom, finom, svedom, brazilcanom, dievcatami z turecka, filipin, juznej afriky. Stazisti samozrejme dostali priestor aj na vlastnu prezentaciu a tak sme vytvorili kratku prezentaciu v powerpointe. Ak by mal niekto zaujem ju vidiet, tak mi napiste a Vam ju poslem.
Co ma dost prekvapilo bolo pocasie. Totizto mi bolo chladno, dokonca moj odhad je, ze bolo menej ako 20 stupnov, co ma v noci prinutilo poprvykrat odkedy som v Australii prikryt sa perinou (resp. zavesom, kedze tam neboli periny a ja som si neozbral spacak). Bolo to asi ale sposobene tym, ze nase ubytovanie bolo vo vyssej nadmorskej vyske v horach a naviac sa ochladilo aj v Brisbane, teploty uz nevystupuju nad 30 stupnov, mame tak 26-28 stupnov momentalne, takze sa pomaly zacina zimne obdobie.
Skolling
V sobotu vecer bola na programe skolling sutaz. Slovo skolling znamena vypit nieco na ex. V nasom pripade to bolo moje oblubene pivo. Na slovensku mame v AIESEC tuto sutaz tiez, a je znama pod nazvom Topalky.
Princip spociva v tom, ze tim zlozeny zo styroch ludi (na slovensku z piatich), s minimalne jednym sutaziacim zenskeho pohlavia, ma za ulohu co najrychlejsie vypit 2 deci piva (na slovensku 3dl), jeden po druhom. To znamena, ze ak prvy dopije, pokracuje druhy atd. az kym nedopije posledny. Tim, ktory skonci prvy vyhrava. Pije sa vylucne zo sklenenych poharov (na slovensku z plastovych) zo stola (na slovensku zo zeme). Po dopiti musi sutaziaci otocit pohar dnom nahor a polozit si ho na hlavu, aby tym dokazal, ze v pohari sa uz nic nenachadza, vtedy pokracuje dalsi clen timu. (na slovensku musi este povedat aj A aby dokazal ze uz nema nic v ustach, v australii to vsak nemaju). Rozdiel je aj pri startovani, na slovensku starter dopije svoje pivo, obrati pohar a povie A. V Australii starter musi vyslovit nasledujuce styri vety:
1. Thumbs on table - Palec na stol (jednu ruku musite mat na stole, palec viditelny, zbytok ruky pod stolom, druha ruka za chrbtom)
2. Chin on table - Bradu na stol
3. Face the water - Ocami treba hladiet na pohar
4. Row - po slove row sa zacina sutaz, je to nieco v zmysle - Teraz!
Na konci je rozhodca, ktory rozhodne, ktory tim zvitazil. Vitazny tim postupuje do dalsieho kola, tim ktory prehra sutaz konci.
V skolling sutazi na konferencii sutazili styri timy (vopred urcene), t.j. ludia sa nemohli lubovolne nahlasit ako na slovensku. Dalsi rozdiel oproti slovensku je ten, ze sutaziaci nemoze hrat vo viacerych timoch.
Sutazne timy boli vsetky 3 lokalne vybory, ktore v Queensland maju a stvrty tim tvorili alumni, t.j. byvali AIESEC clenovia, ktori momentalne uz pracuju niekde vo firme. Pred samotnou sutazou si kazdy tim vybera najlepsich hracov, ktorych ma k dispozicii a to tim, ze sa stretne cely lokalny vybor, ktory ma k dispozicii pohare s vodou, odstartuje sa, kazdy pije a prvi styria najrychlejsi tvoria vysledny tim. Takto som sa dostal do UQ timu (University of Queensland) a teda som sa sutaze zucastnil. Atmosfera bola uzasna, lebo vsetci burlivo povzbudzovali, kazdy chcel aby ten jeho LC tim vyhral. Prve kolo sme vyhrali, ale vo finale sme podlahli Alumni. Tak ci tak, bola to sranda. Najvacsou vyhodou oproti slovensku bolo to, ze vsetci boli rychli a teda o vysledku rozhodovali stotiny sekundy, napatie trvalo az dokonca, niekedy az dokym rozhodca nepovedal rozhodnutie.
Pre tych, ktori by potencialne mohli vnimat tuto hru ako opijanie sa a podporu alkoholu, by som chcel upozornit na to, ze napr. v mojom pripade pri dvoch kolach, som vypil 4 deci piva (t.j. necele velke pivo) a hralo sa s "light beer", co je asi o polovicu slabsie pivo ako nasa desiatka. Nikto po sutazi nebol opity, nikto nezvracal, ani ziadne ine alkoholicke sprievodne javy nenastali. Vitazny tim nebol tim, ktory najviac zvladne, ale tim, ktory ma najlepsiu techniku rychleho pitia a dokonale zladenie prechodu medzi prvym a druhym sutaziacim.
Fotky
Kedze ak si dobre pamatate mi dosla baterka ked som bol v Springbrooku naposledy, tak tentoraz som nejake tie fotky urobil. Pozriet si ich mozete tu. Celkom zaujimave fotky urobila aj Cagla, tie si mozete pozriet tu
Specialne pre AIESEC clenov
Inak by som este specialne chcel napisat slovenskym AIESECarom, ze konferencia bola zorganizovana nadmieru dobre. V OC boli len traja ludia a ti sa dokazali postarat o vsetkych 80 delegatov. Tematicke parties boli James Bond prvu noc a Queensland culture druhu noc a boli brane vazne a tych par ludi, ktori neboli obleceni podla temy sa stali outsidermi, nikto sa s nimi nebavil. Cela konfera bola nieco na styl nasho LTC s tromi LC pomiesanymi, bolo tam niekolko starsich aiesecarov ako facis, LCPs robili facis a boli tam 1 MC a 1 MCe, ktori to zastresovali. Vsetky sessions BOLI NACAS!!! jedina session ktora mala mierne meskanie bola morning plenary v nedelu rano (mesaknie bolo 15 minut). Vsetci delegati konferencie sa zucastnovali celej agendy, nikto nevynechal ani jednu session. Kazdy bol zodpovedny sam za seba, nikto nikoho nemusel presviedcat aby sa session zucastnil a nikto nikoho z konferencie nevyhadzoval lebo bol v podnapitom stave a pod. Dalsim pozitivom bolo, ze mali 2 chairov.
Obsah konfery mi skor pripominal NTC (alebo FEEL alebo ako sa to vola teraz), bola to v podstate trojdnova simulacia fungovania LC, delegati boli rozdeleni do FLCs, na zaklade toho do akeho timu boli alokovani po selection. A tak aj v ramci FLC im boli davane ulohy z ich funkcnej oblasti, t.j. ak niekto aplikoval na financie, mal za ulohu vytvorit LC budget, LC finance plan, musel dodat zoznam aktivit, ktore suvisia s financnou strankou exchangu a pod. Nerobili vsetci vsetko, kazdy sa specializoval na to, co bude v buducnosti robit a bolo len na nich ako si ulohy v time rozdelia. Na niektorych castiach som sa zucastnil ako externy nezavisly rozhodca a hodnotil som plany a dokumenty a prezentacie FLCs a musim povedat, ze ti newies naozaj dodali dost hodnotne veci, niekedy boli ovela lepsi ako niektori nasi EB clenovia.
Dalsou super vecou bolo ze na party bol KAZDY! a najvacsimi hviezdami boli prave LCP, EBs, MC a pod. Ziadne skryvanie sa, afterday sessions a pod. Cely feedback zo strany delegatov prebiehal priebezne a mal to na starosti jeden z chairov aby dal facis vediet pripadny feedback, resp. aby odovzdal feedback facis OCcku a naopak. A tak sa tym veci vyriesili mnohokrat este pocas dna. Mne osobne sa ten koncept velmi pacil.
Asi najvacsia moja radost na tejto konfere bola, ze som bol po dvoch rokoch na prvej konfere kde som bol "iba" delegat a tak som si to uzil, prijimal veci z agendy a v podstate som takmer nic nefacilitoval, neviedol, nic som neprezentoval, nevysvetloval, skratka pohodicka :-)
pondelok 16. apríla 2007
Red Hot Chili Peppers
V piatok 13-teho Aprila som bol v Brisbane Entertainment Center na jednom z dalsich velkych koncertov - Red Hot Chili Peppers (RHCP). Kapela hrala dve vystupenia po sebe, jedno v piatok a jedno v sobotu. Obe rekordne komplet vypredane za 1 hodinu a to dokonca pol roka pred zaciatkom koncertu. Ja som mal to stastie, ze kolegyna z australskeho ministerstva zdravotnictva kupila o dva listky viac ako potrebovala a tak som od nej jeden odkupil - samozrejme ten najlacnejsi (110 AUD). RHCP nikdy nepatrili medzi moje najoblubenejsie kapely, ale niektore skladby maju dobre. Doma mam v podstate iba Californication album, a poznam este niektore skladby z Blood Sugar Sex Magic albumu, a tak som nemal nejake extra velke ocakavania od samotneho koncertu a nechal som sa prekvapit, ake to bude.
Kedze Glenn Hughes poslednu dobu dost spolupracoval s Chadom Smithom (bubenikom z RHCP) a na poslednom albume aj Johnom Frusciantem (gitarista RHCP), ocakaval som urcitu kvalitu. Nehovoriac o tom, ze Flea je vo vseobecnosti povazovany za jedneho z najlepsich basakov rockovej a popularnej hudby na svete.
Na samotny koncert som dorazil asi 10 minut pred pol osmou. O pol osmej sa mal koncert zacat, ale nakoniec sa zacal s asi 20 minutovym meskanim. Na podium vysla mne neznama predkapela, ktora ma po dvoch skladbach prinutila opustit miesto v hladisku a vyjst na dalsich 20 minut von, kde ju nebolo pocut. Predkapela "nemala chybu" - mala uplne plny zvuk asi desiatich roznych nastrojov vratanie dychovej sekcie. Ich "kvalita" sa plne preukazala najma tym, ze cele to zvukove spektrum bolo tvorene 3 ludmi, kedze na podiu bol len bubenik, basak a kvazi spevak. Teda spevak je asi silne slovo, nazvime tu osobu showman, skor mu to pristane. Styl hudby sa pravdepodobne mal podobat na funky, ale vysledok znel ako nepodarena popova tuc tuc tuc tuc skladba zahrana nazivo. Nastastie nehrali dlho a tak okolo poldeviatej uz buracala cela vypredana hala (okolo 15.000 platiacich divakov) a snazila sa vyvolat na podium svoju oblubenu kapelu. Nechybali rozne stadionove spevy, mexicke vlny a pod.
Po chvilke zhasli svetla a postupne vysli na podium Flea (kratke basove solo), pridal sa Chad Smith na bicie a zachvilku aj John Frusciante na gitare. Na moje obrovske prekvapenie hrali jazz rock, s tazkymi gitarovymi solami, brutalnym slappingom na base, ktory sa miestami vratil k jemnym zvukom typickej jazzovej basy. Uzasna dynamika hry Chada Smitha na bicich samotny zvukovy zazitok len umocnovali. Zvuk bol trosku plnsi, ked sa na javisku objavil piaty clen kapely, druhy doprovodny gitarista, ktory bol ale po cely cas koncertu v uzadi. Uvodny jam plynulo presiel do prvej skladby, na podium sa pridal spevak Anthony Kiedis a to uz divaci saleli. Neopisatelna atmosfera. Nastastie som mal okolo seba dve rodiny s detmi (okolo 8-12 rokov), takze to bolo celkom fajn, ale kebyze som vpredy tak asi ohluchnem z toho piskotu nezneho pohlavia.
Samotny koncert bol rovnomerne rozlozeny, zazneli starsie aj novsie skladby, priblizne polovica mi bola znama, ostatne skladby som pocul povacsine prvykrat, ale vacsina z nich bola celkom fajn. Na moje potesenie som si v pridavku vypocul moju najoblubenejsiu RHCP skladbu - Under The Bridge (Jirka - tip na naucenie dalsej skladby na gitaru). Co sa kapely tyka, rytmicka sekcia ficala absolutne super, bezpochyby zaklad a dovod uspechu tejto kapely. John Frusciante ma svojou hrou milo prekvapil, viac sa ukazal v jamoch medzi skladbami ako v samotnych skladbach, kedze v albumovych verziach nie je gitara nejak extra v popredi. Anthony (spevak) si odspieval svoje, ziadne extra vokaly, ale aspon nespieval falosne (ako na niektorych inych RHCP koncertoch co som videl na CD alebo DVD). Cize tam sa ziadne prekvapenie nekonalo. Zaujimavym bol aj jam v pridavku, kedy prekvapivo zaznelo solo na trubku v podani basaka Flea.
Vo vseobecnosti som rad, ze som na koncerte bol, kvalita koncertu zodpovedala cene listka, pekny zazitok som si odtial urcite odniesol, takze hodnotim piatkovy vecer velmi pozitivne.
Fotky
Fotky z koncertu nie su najidealnejsie, kedze som bol dost vzadu a musel som naplno zazoomovat, ale je aspon troska vidno, tak ak chcete mozete si ich pozriet tu
Zoznam skladieb
Opening Jam
Can't Stop
Dani California
Otherside
Charlie
Throw Away Your Television -Don't You Ever Leave outro.
For Emily (John solo)
This Velvet Glove
She's Only 18
21 Century
Hump De Bump (drums solo with Flea, Chad and Josh)
Snow
Sonny (Flea solo)
Strip My Mind
Me And My Friends
Stadium Arcadium
Get On Top
By The Way
Pridavky
Long jam with Flea on trumpet, Josh on bass, Chad's drum tech on drums, Chad sitting infront of the drums listening.
Under The Bridge
Give It Away
Closing Jam
Kedze Glenn Hughes poslednu dobu dost spolupracoval s Chadom Smithom (bubenikom z RHCP) a na poslednom albume aj Johnom Frusciantem (gitarista RHCP), ocakaval som urcitu kvalitu. Nehovoriac o tom, ze Flea je vo vseobecnosti povazovany za jedneho z najlepsich basakov rockovej a popularnej hudby na svete.
Na samotny koncert som dorazil asi 10 minut pred pol osmou. O pol osmej sa mal koncert zacat, ale nakoniec sa zacal s asi 20 minutovym meskanim. Na podium vysla mne neznama predkapela, ktora ma po dvoch skladbach prinutila opustit miesto v hladisku a vyjst na dalsich 20 minut von, kde ju nebolo pocut. Predkapela "nemala chybu" - mala uplne plny zvuk asi desiatich roznych nastrojov vratanie dychovej sekcie. Ich "kvalita" sa plne preukazala najma tym, ze cele to zvukove spektrum bolo tvorene 3 ludmi, kedze na podiu bol len bubenik, basak a kvazi spevak. Teda spevak je asi silne slovo, nazvime tu osobu showman, skor mu to pristane. Styl hudby sa pravdepodobne mal podobat na funky, ale vysledok znel ako nepodarena popova tuc tuc tuc tuc skladba zahrana nazivo. Nastastie nehrali dlho a tak okolo poldeviatej uz buracala cela vypredana hala (okolo 15.000 platiacich divakov) a snazila sa vyvolat na podium svoju oblubenu kapelu. Nechybali rozne stadionove spevy, mexicke vlny a pod.
Po chvilke zhasli svetla a postupne vysli na podium Flea (kratke basove solo), pridal sa Chad Smith na bicie a zachvilku aj John Frusciante na gitare. Na moje obrovske prekvapenie hrali jazz rock, s tazkymi gitarovymi solami, brutalnym slappingom na base, ktory sa miestami vratil k jemnym zvukom typickej jazzovej basy. Uzasna dynamika hry Chada Smitha na bicich samotny zvukovy zazitok len umocnovali. Zvuk bol trosku plnsi, ked sa na javisku objavil piaty clen kapely, druhy doprovodny gitarista, ktory bol ale po cely cas koncertu v uzadi. Uvodny jam plynulo presiel do prvej skladby, na podium sa pridal spevak Anthony Kiedis a to uz divaci saleli. Neopisatelna atmosfera. Nastastie som mal okolo seba dve rodiny s detmi (okolo 8-12 rokov), takze to bolo celkom fajn, ale kebyze som vpredy tak asi ohluchnem z toho piskotu nezneho pohlavia.
Samotny koncert bol rovnomerne rozlozeny, zazneli starsie aj novsie skladby, priblizne polovica mi bola znama, ostatne skladby som pocul povacsine prvykrat, ale vacsina z nich bola celkom fajn. Na moje potesenie som si v pridavku vypocul moju najoblubenejsiu RHCP skladbu - Under The Bridge (Jirka - tip na naucenie dalsej skladby na gitaru). Co sa kapely tyka, rytmicka sekcia ficala absolutne super, bezpochyby zaklad a dovod uspechu tejto kapely. John Frusciante ma svojou hrou milo prekvapil, viac sa ukazal v jamoch medzi skladbami ako v samotnych skladbach, kedze v albumovych verziach nie je gitara nejak extra v popredi. Anthony (spevak) si odspieval svoje, ziadne extra vokaly, ale aspon nespieval falosne (ako na niektorych inych RHCP koncertoch co som videl na CD alebo DVD). Cize tam sa ziadne prekvapenie nekonalo. Zaujimavym bol aj jam v pridavku, kedy prekvapivo zaznelo solo na trubku v podani basaka Flea.
Vo vseobecnosti som rad, ze som na koncerte bol, kvalita koncertu zodpovedala cene listka, pekny zazitok som si odtial urcite odniesol, takze hodnotim piatkovy vecer velmi pozitivne.
Fotky
Fotky z koncertu nie su najidealnejsie, kedze som bol dost vzadu a musel som naplno zazoomovat, ale je aspon troska vidno, tak ak chcete mozete si ich pozriet tu
Zoznam skladieb
Opening Jam
Can't Stop
Dani California
Otherside
Charlie
Throw Away Your Television -Don't You Ever Leave outro.
For Emily (John solo)
This Velvet Glove
She's Only 18
21 Century
Hump De Bump (drums solo with Flea, Chad and Josh)
Snow
Sonny (Flea solo)
Strip My Mind
Me And My Friends
Stadium Arcadium
Get On Top
By The Way
Pridavky
Long jam with Flea on trumpet, Josh on bass, Chad's drum tech on drums, Chad sitting infront of the drums listening.
Under The Bridge
Give It Away
Closing Jam
štvrtok 12. apríla 2007
MS v hokeji II. divizia
MS v hokeji skupiny A v Moskve, su este daleko pred nami, ale samotne majstrovsta nizsich kategorii uz vo vacsine pripadov prebehli. Ja osobne som bol velmi zvedavy, ako sa bude darit Australii na MS II. divizie skupiny B, ktore prebiehali 2. - 8.4. 2007 v Seoule, Juznej Korei. Australcania poskladali jeden z najlepsich timov za posledne obdobie a tak dufali, ze sa im podari uhrat dobry vysledok. Co sa im nakoniec aj relativne podarilo, kedze na turnaji prehrali iba s buducim vitazom z Korei a celkovo obsadili druhe miesto. Korea ako vitaz postupila do I. divizie skupiny B, kde nahradi vypadavajuceho (niekto z krajin Japonsko, Madarsko, Velka Britania, Litva, Rumunsko, Slovinsko).
Vysledky Australie na MS v hokeji II. divizie skupiny B
Australia - Izrael 4:1
Australia - Korea 4:5
Australia - Island 5:3
Australia - Mexiko 12:2
Vysledna Tabulka
1. Korea
2. Australia
3. Izrael
4. Island
5. Mexiko
Perlicka na zaver
Do III. Divizie Majstrovstiev Sveta zostupil tim z Korejskej Ludovo-Demokratickej Republiky (KLDR), ktory prehral vsetky zapasy kontumacne, kedze sa turnaja nezucastnil. Podla sportovej sekcie v australskych novinach MX, vraj hracom bolo totiz zakazane vycestovat do znepriatelenej krajiny a teda sa turnaja nemohli zucastnit. Tak teda vidime, kam az dokaze politika zajst aj pri takych veciach ako je sport.
Vysledky Australie na MS v hokeji II. divizie skupiny B
Australia - Izrael 4:1
Australia - Korea 4:5
Australia - Island 5:3
Australia - Mexiko 12:2
Vysledna Tabulka
1. Korea
2. Australia
3. Izrael
4. Island
5. Mexiko
Perlicka na zaver
Do III. Divizie Majstrovstiev Sveta zostupil tim z Korejskej Ludovo-Demokratickej Republiky (KLDR), ktory prehral vsetky zapasy kontumacne, kedze sa turnaja nezucastnil. Podla sportovej sekcie v australskych novinach MX, vraj hracom bolo totiz zakazane vycestovat do znepriatelenej krajiny a teda sa turnaja nemohli zucastnit. Tak teda vidime, kam az dokaze politika zajst aj pri takych veciach ako je sport.
O vytahu alebo kde vsade mozete zabit cas
Posledne dva tyzdne pracujem mimo budovy nasej firmy. Dovod je jednoduchy, pri zavadzani noveho informacneho systemu je potrebne ten system aj otestovat. A kedze ma sluzit celej vlade, testovania sa zucastnuju vsetky subjekty vlady ako aj firmy, ktore sa o vladne subjekty staraju. A tak kedze som cerstvo presiel skoleniami a behom tyzdna som obisiel vsetky oddelenia, t.j. mam v sucasnosti relativne dobry prehlad o procesoch v ramci ludskych zdrojov, a naviac sa zaujimam o IT, poverili ma zastupovanim firmy, teda mojou ulohou bolo zucastnit sa testovania.
Testovanie v praxi vyzera tak, ze tester napise niekolko moznych scenarov vyvoja biznis procesov a nasledne testuje informacny system ci splna poziadavky na zabezpecenie realizacie biznis procesov v praxi. Velmi zjednodusene povedane, ci sa v pocitaci na obrazovke zobrazi meno uchadzaca o pracu ak kliknete na ikonku meno. Biznis proces je samozrejme ovela zlozitejsi, pocnuc ziadostou o volne miesto, inzerovanie, aplikovanie, selekciu, interne zaznamy, korespondenciu az po vyhotovenie samotnej ponuky pre najlepsieho kandidata. No a sposobov ako napr. inzerovat je niekolko a teda pri testovani treba prejst cez vsetky mozne sposoby, aby sa overilo ci novy informacny system robi vsetko to, co firma potrebuje. A tak tych scenarov a testov ktore bolo treba urobit, je okolo stovky, teda roboty je viac nez dost. Vsetky defekty a chyby sa potom odovzdaju vo vyslednej sprave vyvojarom, ktori chyby opravia, resp. vyvinu nove chybajuce funkcie.
Aby som sa ale vratil k podstate veci, nepracujem vo svojej firme, ale pracujem v budove spolocnosti Corptech, kde mame cele poschodie pre seba na testovanie. Budova ma okolo 30 poschodi, nase pracovisko sa nachadza na devatnastom poschodi. Okrem firmy Corptech je v budove aj niekolko inych firiem, a dokonca medzi inymi, prvych 5 poschodi zabera imigracny urad. Kedze testovanie sa zacina kazde rano o deviatej, rovnako ako otvaracie hodiny imigracneho uradu, v case ked idem do roboty je poriadny naval. Najviac sa to odzrkadluje asi na tom, ze po asi 15 minutach cakania v hale, zvycajne pride jeden z desiatich vytahov co v budove mame a zvycajne sa do plna zaplni. Kapacita jedneho vytahu je okolo 20 ludi, co sa nezda az take zle. Ale ked mate ist na 19-te poschodie a vytah zastane na kazdom poschodi, pricom ludia sa vyvalia a dalsi sa vovalia dnu, lebo podali aplikacku na prvom poschodi a musia sa ist odfotit na druhe poschodie a okopirovat dokumenty na tretie poschodie a neviem co vsetko, nehovoriac o tom, ze vacsina ludi zmatkuje, nevie na ktore poschodie ma ist, ci ma alebo nema nastupit do vytahu ... a tak sa na kazdom poschodi clovek zdrzi aspon taku minutku. A to mi verte, ze to nie je nic vzrusujuce cestovat 15 minut vo vytahu, uz duplom ked mi cesta z domu do mesta trva busom desat minut. Ked si tak uvedomim, ze na testovanie chodim uz dva tyzdne, tak som vo vytahu prisiel minimalne o 7-8 hodin svojho zivota, co by som si urcite vedel predstavit stravit ovela lepsie.
Testovanie v praxi vyzera tak, ze tester napise niekolko moznych scenarov vyvoja biznis procesov a nasledne testuje informacny system ci splna poziadavky na zabezpecenie realizacie biznis procesov v praxi. Velmi zjednodusene povedane, ci sa v pocitaci na obrazovke zobrazi meno uchadzaca o pracu ak kliknete na ikonku meno. Biznis proces je samozrejme ovela zlozitejsi, pocnuc ziadostou o volne miesto, inzerovanie, aplikovanie, selekciu, interne zaznamy, korespondenciu az po vyhotovenie samotnej ponuky pre najlepsieho kandidata. No a sposobov ako napr. inzerovat je niekolko a teda pri testovani treba prejst cez vsetky mozne sposoby, aby sa overilo ci novy informacny system robi vsetko to, co firma potrebuje. A tak tych scenarov a testov ktore bolo treba urobit, je okolo stovky, teda roboty je viac nez dost. Vsetky defekty a chyby sa potom odovzdaju vo vyslednej sprave vyvojarom, ktori chyby opravia, resp. vyvinu nove chybajuce funkcie.
Aby som sa ale vratil k podstate veci, nepracujem vo svojej firme, ale pracujem v budove spolocnosti Corptech, kde mame cele poschodie pre seba na testovanie. Budova ma okolo 30 poschodi, nase pracovisko sa nachadza na devatnastom poschodi. Okrem firmy Corptech je v budove aj niekolko inych firiem, a dokonca medzi inymi, prvych 5 poschodi zabera imigracny urad. Kedze testovanie sa zacina kazde rano o deviatej, rovnako ako otvaracie hodiny imigracneho uradu, v case ked idem do roboty je poriadny naval. Najviac sa to odzrkadluje asi na tom, ze po asi 15 minutach cakania v hale, zvycajne pride jeden z desiatich vytahov co v budove mame a zvycajne sa do plna zaplni. Kapacita jedneho vytahu je okolo 20 ludi, co sa nezda az take zle. Ale ked mate ist na 19-te poschodie a vytah zastane na kazdom poschodi, pricom ludia sa vyvalia a dalsi sa vovalia dnu, lebo podali aplikacku na prvom poschodi a musia sa ist odfotit na druhe poschodie a okopirovat dokumenty na tretie poschodie a neviem co vsetko, nehovoriac o tom, ze vacsina ludi zmatkuje, nevie na ktore poschodie ma ist, ci ma alebo nema nastupit do vytahu ... a tak sa na kazdom poschodi clovek zdrzi aspon taku minutku. A to mi verte, ze to nie je nic vzrusujuce cestovat 15 minut vo vytahu, uz duplom ked mi cesta z domu do mesta trva busom desat minut. Ked si tak uvedomim, ze na testovanie chodim uz dva tyzdne, tak som vo vytahu prisiel minimalne o 7-8 hodin svojho zivota, co by som si urcite vedel predstavit stravit ovela lepsie.
Lekcia Anglictiny 2
Posledne dva mesiace som absolvoval niekolko workshopov v ramci firmy a presiel som vsetkymi procesmi riadenia ludi v Queenslandskej vlade. Popritom sa na mna nalepili este aj nejake ine slova a tak mam dostatok materialu na publikovanie druhej lekcie anglictiny. Tak teda vela stastia pri uceni.
Legenda: anglicke slovo - [vyslovnost] - slovensky preklad
JOB - práca
Yummy nibblies – [jami niblís] – jednohubky, nieco male na zahryznutie
Disbursements – [disbursments] – odvody
ABN (Australian Business Number) – [ej bí en] – ICO
Higher duties- [hajr djutís] – docasne (casovo limitovane) povysenie, zastupenie za niekoho
Iterative – [iterativ] – opakujuci sa, v pravidelnych intervaloch
Concurrent employment – [konkarent emplojment] – 2 zamestnania naraz, vykonavanie 2 pozicii sucasne
Propellerhead (slang) – [propelerhed] – macher vo svojom obore, najlepsi z najlepsich, pouziva sa casto ako ironia
Long service leave – [long servis lív] – platena dovolenka naviac oproti zakonu stanovenej dovolenke, ktora sa udeluje lojalnym zamestnancom po minimalne 10 rokoch prace v tej istej firme
Prior service – [prajor servis] – predchadzajuce posobenie vo firme pred prerusenim zamestnania (priznavaju sa rozne vyhody, ak sa clovek vrati naspat do firmy, kde uz pracoval)
Increments – [inkrements] – priplatky, pridavky, bonusy, premie
Superannuation – [superanjuejšn] – dochodkove poistenie
Payslip – [pejslip] – vyplatna paska
Rectify – [rektifaj] – skorigovat, upravit do rovnovazneho stavu
Accruals – [ekrjúals] – pojem v uctovnictve pre prijmy resp. vydavky buducich, resp. minulych obdobi
Deferred – [diférd] – odlozeny (synonymum k postponed)
Attainable – [atejnebl] – dosiahnutelny
Interim – [interim] – obdobie, interval
General ledger – [dženeral ledžr] – hlavna uctovna kniha
Decommission – [dekomišn] – vyradit z prevadzky
AUS – austrálske pojmy
Bucks – [baks] – babky (peniaze)
Heaps – [híps] – vela (nahrada za a lot of)
-ish – [iš] – koncovka znamena okolo nejakeho casu, fourish – okolo stvrtej, fiveish – okolo piatej
NORMAL LIFE – bežný život
Harsh – [hárš] – kruty, hruby, nelutostny
Otter – [otr] – vydra
Recliner chair – [riklajnr čér] – hojdacie kreslo
Confections – [konfekšns] – cukrovinky
Confection store – [konfekšn stór] – cukraren
Convenient store – [konvenijent stór] – potraviny (obchod)
Chore – [čór] – upratovat
Dodge ball – [dodž ból] – vybijana
Legenda: anglicke slovo - [vyslovnost] - slovensky preklad
JOB - práca
Yummy nibblies – [jami niblís] – jednohubky, nieco male na zahryznutie
Disbursements – [disbursments] – odvody
ABN (Australian Business Number) – [ej bí en] – ICO
Higher duties- [hajr djutís] – docasne (casovo limitovane) povysenie, zastupenie za niekoho
Iterative – [iterativ] – opakujuci sa, v pravidelnych intervaloch
Concurrent employment – [konkarent emplojment] – 2 zamestnania naraz, vykonavanie 2 pozicii sucasne
Propellerhead (slang) – [propelerhed] – macher vo svojom obore, najlepsi z najlepsich, pouziva sa casto ako ironia
Long service leave – [long servis lív] – platena dovolenka naviac oproti zakonu stanovenej dovolenke, ktora sa udeluje lojalnym zamestnancom po minimalne 10 rokoch prace v tej istej firme
Prior service – [prajor servis] – predchadzajuce posobenie vo firme pred prerusenim zamestnania (priznavaju sa rozne vyhody, ak sa clovek vrati naspat do firmy, kde uz pracoval)
Increments – [inkrements] – priplatky, pridavky, bonusy, premie
Superannuation – [superanjuejšn] – dochodkove poistenie
Payslip – [pejslip] – vyplatna paska
Rectify – [rektifaj] – skorigovat, upravit do rovnovazneho stavu
Accruals – [ekrjúals] – pojem v uctovnictve pre prijmy resp. vydavky buducich, resp. minulych obdobi
Deferred – [diférd] – odlozeny (synonymum k postponed)
Attainable – [atejnebl] – dosiahnutelny
Interim – [interim] – obdobie, interval
General ledger – [dženeral ledžr] – hlavna uctovna kniha
Decommission – [dekomišn] – vyradit z prevadzky
AUS – austrálske pojmy
Bucks – [baks] – babky (peniaze)
Heaps – [híps] – vela (nahrada za a lot of)
-ish – [iš] – koncovka znamena okolo nejakeho casu, fourish – okolo stvrtej, fiveish – okolo piatej
NORMAL LIFE – bežný život
Harsh – [hárš] – kruty, hruby, nelutostny
Otter – [otr] – vydra
Recliner chair – [riklajnr čér] – hojdacie kreslo
Confections – [konfekšns] – cukrovinky
Confection store – [konfekšn stór] – cukraren
Convenient store – [konvenijent stór] – potraviny (obchod)
Chore – [čór] – upratovat
Dodge ball – [dodž ból] – vybijana
streda 11. apríla 2007
Australska Velka Noc
Ked sa opytate slovaka co ho napadne ako prve, ked sa povie Velka Noc, istotne to bude oblievacka, sibacka, popripade u niektorych ozieracka. Tak ci tak sa to bude nejakym spoobom spajat s tradiciami. Ak sa ale opytate na Velku Noc australcanov, typicka odpoved znie: 4 dni volna.
Kedze Australia je stale clenom Commonwealthu a celkovo je jej minulost spata s Anglickom, Velka Noc je viac menej pozostatkom anglicanmi prineseneho krestanstva. A kedze Australia sama seba povazuje za krestansku krajinu, je Velka Noc aj statnym sviatkom. Zial z dovodu velkeho pristahovalectva najma z azijskych krajin, sa Velka Noc pomaly dostava do uzadia, kedze ostatne nabozenstva tento sviatok nemaju. A tak relativne velky pocet budhistov, hinduistov ci moslimov vnima tieto dni viac ako volno z prace ako nejaky tradicny sviatok.
Vzhladom na velke pristahovalectvo aj z Europy by sa dalo povedat ze v Australii v podstate neexistuju australske velkonocne tradicie, kazdy to slavi podla toho na co bol zvyknuty z krajiny svojho povodu.
Pre krestanov tu Velka Noc prebieha viac-menej podobne ako na Slovensku, maju tu popolcovu stredu, zeleny stvrtok, velky piatok, bielu sobotu, velkonocnu nedelu a pondelok, z hladiska krestanskych nabozenskych tradicii tu ludia chodia do kostola presne tak isto ako na Slovensku. Na rozdiel od Slovenska tu ale nic take ako oblievacka alebo sibacka neexistuje, najcastejsie sa tu oslavuje Velka Noc na americky sposob.
Symbolom Velkej Noci v Australii su vajicka, ale nie normalne, alebo kraslice, ale cokoladove vajicka, ktore rodicia schovavaju v zahrade do krikov a pod., a deti to potom cely den hladaju a tie ktore najdu najviac vajicok sa stanu moralnymi vitazmi celeho dna. Male deti veria ze cokoladove vajicka nosi Easter Bunny - teda velkonocny zajac. Podobne ako pri vianociach, po urcitom case z toho vyrastu a oslava Velkej Noci sa potom meni na celorodinne stretnutia, kedze je Velka Noc najdlhsim sviatkom v roku, a teda ho vacsina australcanov vyuziva na navstevu vzdialenej rodiny, organizuju sa obrovske rodinne party, velkonocne barbecue a stretavky pribuznych z celej Australie.
Kedze Australia je stale clenom Commonwealthu a celkovo je jej minulost spata s Anglickom, Velka Noc je viac menej pozostatkom anglicanmi prineseneho krestanstva. A kedze Australia sama seba povazuje za krestansku krajinu, je Velka Noc aj statnym sviatkom. Zial z dovodu velkeho pristahovalectva najma z azijskych krajin, sa Velka Noc pomaly dostava do uzadia, kedze ostatne nabozenstva tento sviatok nemaju. A tak relativne velky pocet budhistov, hinduistov ci moslimov vnima tieto dni viac ako volno z prace ako nejaky tradicny sviatok.
Vzhladom na velke pristahovalectvo aj z Europy by sa dalo povedat ze v Australii v podstate neexistuju australske velkonocne tradicie, kazdy to slavi podla toho na co bol zvyknuty z krajiny svojho povodu.
Pre krestanov tu Velka Noc prebieha viac-menej podobne ako na Slovensku, maju tu popolcovu stredu, zeleny stvrtok, velky piatok, bielu sobotu, velkonocnu nedelu a pondelok, z hladiska krestanskych nabozenskych tradicii tu ludia chodia do kostola presne tak isto ako na Slovensku. Na rozdiel od Slovenska tu ale nic take ako oblievacka alebo sibacka neexistuje, najcastejsie sa tu oslavuje Velka Noc na americky sposob.
Symbolom Velkej Noci v Australii su vajicka, ale nie normalne, alebo kraslice, ale cokoladove vajicka, ktore rodicia schovavaju v zahrade do krikov a pod., a deti to potom cely den hladaju a tie ktore najdu najviac vajicok sa stanu moralnymi vitazmi celeho dna. Male deti veria ze cokoladove vajicka nosi Easter Bunny - teda velkonocny zajac. Podobne ako pri vianociach, po urcitom case z toho vyrastu a oslava Velkej Noci sa potom meni na celorodinne stretnutia, kedze je Velka Noc najdlhsim sviatkom v roku, a teda ho vacsina australcanov vyuziva na navstevu vzdialenej rodiny, organizuju sa obrovske rodinne party, velkonocne barbecue a stretavky pribuznych z celej Australie.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
