Tento vikend bola naplanovana rozlucka s Helviom z Brazilie, ktory tuto sobotu odlieta z Australie do Madarska (za priatelkou). A kedze sa Helvio rozhodol ako svoju rozlucku absolvovat vylet na Stradbroke Island, vsetci sme sa pridali.
Stradbroke Island je najblizsi ostrov k Brisbane. Je to menej turisticky navstevovane miesto, lebo len malo ludi o nom vie. A tak mi to miesto pripadalo vyslovene ako raj na zemi. Ticho, nadherne plaze, lesy, dive zvery, zopar domov, na celom ostrove su len tri strediska. V kazdom sa nachadza zopar hotelov, jeden obchod, dve podniky, nejaka ta pozicovna surfov, bodyboardov a to je vsetko. Nenachadza sa tam dokonca ani policia, ani hasici, ani ziadna zdravotna sluzba, takze ak by sa nahodou nieco stalo, chvilu to potrva, kym pomoc dorazi z Brisbane. Taktiez tam nebol ziaden signal, len zopar telefonnych budiek, clovek mal pocit akokeby bol v zabudnutom svete. Na ostrov sa da dostat len trajektom. Uvazuje sa ale aj o moznosti postavit most (ostrov je priblizne 6km vzdialeny od pevniny).
Samotny ostrov bol po burke v roku 1896 rozdeleny na severny a juzny ostrov. Severny je 38km dlhy a 11 km siroky a Juzny je 22km dlhy a 2 km siroky. Ostrov celkovo bol taktiez sucastou pevniny, ale postupom casu bola cast pevniny zaplavena a tak vznikol ostrov. Este aj dnes, ked sa plavite z Brisbane na ostrov vidno v oceane vrcholky stromov zaplaveneho uzemia.
Na Stradbroke Island sme sa vydali v piatok o piatej po praci, vlakom sme sa dopravili do casti Cleveland, kde sme sa po jednej zastavke busom medzi zeleznicnou stanicou a pristavom nalodili na jeden z trajektov. Ten nas po par minutach vysadil na ostrove. Tam sme si zobrali lokalny autobus, ktory nas zobral do strediska Point Lookout. Helvio tam objednal ubytovanie pre vsetkych v jeho oblubenom hoteli (na ostrove bol pocas jeho 14 mesacneho pobytu v Australii 6x) a po prichode to bolo aj vidno. Tabulka s privitanim, kluce od izieb, skratka vsetko bolo nachystane, domaci sa objavili az v sobotu, kde od nas vyzbierali peniaze za ubytko. K dispozicii sme mali takmer cely dom, okrem nas tam boli len dve turistky z britanie a kanadya jeden nemec. Po prichode sme si nakupili potrebne veci, urobili si spolocnu veceru a isli v noci na plaz sa zabavat. Bol to nadherny pocit, lezat na piesocnej plazi, osvetlenej mesiacom, pozorovat hviezdy, pocuvat ocean, Helvio hral na gitare, vsetci sme spievali, skratka super vecer. V sobotu sme si urobili kratku turu na niektore vyhliadkove miesta a poobede sme isli na plaz. Vecer sme isli do jedneho z podnikov na zivy koncert a potom sme oslavovali Piotrove narodeniny. Nedelu sme celu stravili na plazi opalovanim a kupanim sa v mori (Mats mal aj svoj surf, takze bol aj surfovat).
Stradbroke Island patri medzi najkrajsie miesta, ktore som zatial v Australii navstivil a odporucam kazdemu, kto sa do Australie dostane, aby sa tam zasiel pozriet. Fotky z vyletu najdete tu
pondelok 30. apríla 2007
Boat Party
V utorok 24-ho aprila som bol spolu so svojimi spolubyvajucimi a niekolkymi clenmi AIESEC pozvani na velku Boat Party. Boat Party je velka party na lodi, ktora sa plavi po rieke Brisbane. Tu organizovala organizacia NORSK - organizacia, ktora zdruzuje norksych studentov studujucich v Australii. Vstupne na party bolo 25 AUD, za ktore bol k dispozicii zadarmo hot-dog a pivo. Za polovicne ceny sa predavalo vino, tvrdy alkohol a nealko. Samotna party zacinala o siedmej vecer a koncila o desiatej vecer. Bolo to o to zaujimavejsie, ze pocet ludi na party sa pohyboval okolo 400, to znamena obrovske mnozstvo studentov a ich blizkych priatelov. Nehovoriac o nadhernej panorame nocneho Brisbane. Troska bolo pre mna sklamanim, ze na taky pocet ludi bolo iba 6 ludi za barom, co sposobilo tlacenice pred barom a dlhe cakanie na objednavku a kedze podavane pivo malo iba 2dl a dalo sa zobrat najviac 2 na osobu, za cele tri hodinky som mal iba 6 piv (2dl), co su dve velke jedno male v nasich podmienkach. A kedze vstupne bolo 25 AUD, spatne som to zhodnotil ako troska drahu zalezitost.
Nejake foto z party najdete tu
Nejake foto z party najdete tu
Australia majstrom sveta v krikete!!!
Australia porazila v stredu Juhoafricku republiku a dostala sa tym do finale, kde ju cakala Sri Lanka. Na velku radost vsetkych Australcanov sa v sobotu vo finalovom dueli presadila aj cez svojho finaloveho supera a jednoznacne (bez jedinej prehry na turnaji) sa stala Majstrom sveta v krikete (uz tretikrat po sebe) a vedie tabulku vitazov vsetkych majstrov sveta od kedy sa majstrovstva sveta v krikete hraju.
AUS - SRL
281 : 215
Najlepsim hracom celeho turnaja sa stal Glenn McGrath (Australia).
AUS - SRL
281 : 215
Najlepsim hracom celeho turnaja sa stal Glenn McGrath (Australia).
štvrtok 26. apríla 2007
ANZAC Day
Tuto stredu som nemusel ist do prace, kedze 25. April je v Australii statnym sviatkom. Australcania oslavuju tzv. ANZAC Day. ANZAC (Australian and New Zealand Army Corps) je nazov pre spojene vojska Australie a Noveho Zelandu, ktore bojovali v prvej svetovej vojne na uzemi dnesneho Turecka. Vo vojne zahynulo 60.000 australcanov a 18.000 novozelandanov. ANZAC Day je teda v Australii oslavou a zaroven spomienkou na bojovnikov, ktori padli v 1.svetovej vojne. Pre vacsinu australcanov je to najvacsi sviatok v roku (dokonca vacsi ako Australia Day). Vela australcanov cestuje v tychto dnoch do Turecka, aby si uctili pamiatku priamo na mieste cinu. V australskych mestach byvaju pochody vojnovych veteranov, vselijake pute k ANZAC pomnikom a tradicne sportove zapasy. Medzi najvacsie podujatia patria Australia - Novy Zeland v krikete - zapas sa hra v Brisbane, rugby zapas medzi St George Illawarra Dragons a Sydney Roosters v Sydney, a zapas AFL - australsky futbal - medzi Collingwood Magpies a Essendon Bombers v Melbourne), Ja som konkretne sledoval televizny prenos AFL zapasu, na ktori prislo nieco vyse 90.000 divakov.
Historicke pozadie
Prva svetova vojna - ako sa ju ucime v skole my, bola najma medzi ustrednymi mocnostami (Nemecko, Rakusko-Uhorsko) a krajinami Dohody (Anglicko, Francuzsko a Rusko) - 1914 - 1918.
Zaciatkom roku 1915 poziadalo Rusko svojich spojencov o materialnu podporu (najma zbrani) na zastavenie vojsk ustrednych mocnosti. Problem ale bol v najdeni vhodneho kanala, prostrednictvom ktoreho by sa dali zbrane z Britanie a Francuzska dorucit a tak na podnet svojich generalov prisiel Winston Churchill s myslienkou vyuzit Bospor a Dardanely a obsadit Konstantinopol (dnesny Istanbul). Tam ale narazili na odpor vtedajsej Osmanskej rise, ktorej sa podarilo uzemie ubranit a teda tento strategicky krok nebol uspesny.
Rola Australie
Australia ziskala nezavislost od Britanie v roku 1904, t.j. len desat rokov pred zacatim prvej svetovej vojny. Stale vsak bola k Britanii velmi silne viazana aj tym, ze bola (a stale je) clenom Commonwealthu. A tak neodmietla britsku ziadost o pomoc a vyslala svoje vojska na polostrov Gallipoli (kde su uziny Bospor a Dardanely), aby obsadila strategicke miesta na vylodenie anglickych a francuzskych vojsk, ktore jej mali prist na pomoc. Samotne boje trvali od aprila do decembra 1915 a velka vacsina australcanov v tejto vojne zahynula. Turecko dodnes povazuje Australiu za krajinu, ktora vyvolala vojnu v tejto oblasti, pretoze australske vojska sa vylodili na uzemi dnesneho turecka ako prve (inak povedane australcania napadli osmansku risu). Osmanska risa sa ale pod vedenim Ataturka ubranila. Ten toto vitazstvo vyuzil a z rozpadajucej sa osmanskej rise zachranil co sa dalo a vytvoril par rokov po vojne dnesne Turecko. Australia dosla naspat s dlhym nosom, kedze uzemie sa nepodarilo vydobit a naviac zahynulo vela muzov.
Australska interpretacia - aj napriek obrovskej snahe sa nepodarilo na polostrove Gallipoli splnit ciel misie ale o sile australskej armady svedci fakt, ze vsetci bojovali srdcom i dusou za Australiu a nevahali v tazkych bojoch zomriet. Je preto potrebne uctit si ich pamiatku.
Inak je celkom zaujimave vidiet diskusiu medzi australcanmi a turkami o celej tejto udalosti - kazdy ma svoju pravdu :-) ale aj napriek tomu dnes vychadza Australia a Turecko dobre, medzi krajinami nie su ziadne (aspon ja o tom neviem) diplomaticke spory, a vzhladom na ANZAC Day su dokonca aj dohody o zvyhodnenych podmienkach pre australskych turistov cestujucich do Turecka aby si uctili pamiatku tych, co vo vojne zomreli.
Historicke pozadie
Prva svetova vojna - ako sa ju ucime v skole my, bola najma medzi ustrednymi mocnostami (Nemecko, Rakusko-Uhorsko) a krajinami Dohody (Anglicko, Francuzsko a Rusko) - 1914 - 1918.
Zaciatkom roku 1915 poziadalo Rusko svojich spojencov o materialnu podporu (najma zbrani) na zastavenie vojsk ustrednych mocnosti. Problem ale bol v najdeni vhodneho kanala, prostrednictvom ktoreho by sa dali zbrane z Britanie a Francuzska dorucit a tak na podnet svojich generalov prisiel Winston Churchill s myslienkou vyuzit Bospor a Dardanely a obsadit Konstantinopol (dnesny Istanbul). Tam ale narazili na odpor vtedajsej Osmanskej rise, ktorej sa podarilo uzemie ubranit a teda tento strategicky krok nebol uspesny.
Rola Australie
Australia ziskala nezavislost od Britanie v roku 1904, t.j. len desat rokov pred zacatim prvej svetovej vojny. Stale vsak bola k Britanii velmi silne viazana aj tym, ze bola (a stale je) clenom Commonwealthu. A tak neodmietla britsku ziadost o pomoc a vyslala svoje vojska na polostrov Gallipoli (kde su uziny Bospor a Dardanely), aby obsadila strategicke miesta na vylodenie anglickych a francuzskych vojsk, ktore jej mali prist na pomoc. Samotne boje trvali od aprila do decembra 1915 a velka vacsina australcanov v tejto vojne zahynula. Turecko dodnes povazuje Australiu za krajinu, ktora vyvolala vojnu v tejto oblasti, pretoze australske vojska sa vylodili na uzemi dnesneho turecka ako prve (inak povedane australcania napadli osmansku risu). Osmanska risa sa ale pod vedenim Ataturka ubranila. Ten toto vitazstvo vyuzil a z rozpadajucej sa osmanskej rise zachranil co sa dalo a vytvoril par rokov po vojne dnesne Turecko. Australia dosla naspat s dlhym nosom, kedze uzemie sa nepodarilo vydobit a naviac zahynulo vela muzov.
Australska interpretacia - aj napriek obrovskej snahe sa nepodarilo na polostrove Gallipoli splnit ciel misie ale o sile australskej armady svedci fakt, ze vsetci bojovali srdcom i dusou za Australiu a nevahali v tazkych bojoch zomriet. Je preto potrebne uctit si ich pamiatku.
Inak je celkom zaujimave vidiet diskusiu medzi australcanmi a turkami o celej tejto udalosti - kazdy ma svoju pravdu :-) ale aj napriek tomu dnes vychadza Australia a Turecko dobre, medzi krajinami nie su ziadne (aspon ja o tom neviem) diplomaticke spory, a vzhladom na ANZAC Day su dokonca aj dohody o zvyhodnenych podmienkach pre australskych turistov cestujucich do Turecka aby si uctili pamiatku tych, co vo vojne zomreli.
pondelok 23. apríla 2007
Australia - Geograficke Fakty
Neviem kolko si toho zo zemepisu (geografie) o Australii pamatate, ale vseobecny clanok na oprasenie zakladnych vedomosti nikdy nie je na skodu. Clanok som dal dokopy sam za pomoci samotnych australcanov. Pri niektorych konkretnych udajoch som si vypomohol googlom, resp. wikipediou.
Zakladne udaje
Rozloha: 7.682.300 km²
Pocet obyvatelov: 17,9 mil. obyvatelov
Hlavne mesto: Canberra
Jazyk: anglictina
Mena: australsky dolar (AUD), cca 20 SKK = 1 AUD
Geograficka poloha
Australia ako krajina sa nachadza na celom kontinete Australie. Okrem toho vlastni Australia este niekolko zamorskych uzemi:
obyvanych: ostrov Norfolk, Vianocny ostrov, Kokosove ostrovy
neobyvanych: Ashmorov a Cartierov ostrov, Heardov ostrov, McDonaldove ostrovy, Ostrovy koraloveho mora, Australske antarkticke teritorium
Australii taktiez patri aj nezvycajny ukaz - tzv. Velke koralove utesy (hadam je to spravny preklad do slovenciny), co su 2000km dlhe ostrovy tvorene malymi zivocichmi - koralmi - pri severovychodnom pobrezi Australie (od Cairns po Townsville).
Susediacimi krajinami Australie su Indonezia, Vychodny Timor a Papua Nova Guinea na severe, Salamunove ostrovy, Vanuatu, Francuzska Nova Kaledonia a Fidzi na severovychode a Novy Zeland na vychode. Na juh od Australie je uz len Antarktida a najblizsou krajinou smerom na zapad je Madagaskar (v Afrike), niekolko tisic km vzdialeny, takze sa to ani oficialne nepovazuje za susediacu krajinu.
Australia je obkolesena Indickym, Tichym a Antarktickym oceanom. Okrem toho ju este od Azie deli Arafurske a Timorske more. Najvyssim vrchom na Australskom kontinente ja Mt. Kosciuszko (2228 metrov nad morom) - ale pozor! - najvyssim vrchom Australie ako statu je 2745 m vysoky Mawson Peak na ostrove Heard v Indickom Oceane. Australii patri aj 3490 m vysoky Mount McClintock na Antarktide.
Vnutorne clenenie
Australia sa cleni na 6 statov a 2 teritoria. Rozdiel medzi statom a teritoriom je ten, ze staty maju vlastne vlady a vlastny parlament a celonarodna vlada sa im podriaduje, zatialco teritoria su pod vplyvom celonarodnej vlady a v podstate sa nerozhoduju samostatne, ale zavisia od rozhodnuti celonarodnej vlady. Staty medzi sebou zdravo superia, a najma v sporte su velkymi rivalmi.
Staty: Queensland, Novy Juzny Wales, Viktoria, Tasmania, Juzna Australia a Zapadna Australia
Teritoria: Severne Teritorium a Teritorium hlavneho mesta
Queensland (QLD)
QLD je druhy najvacsi a treti najludnatejsi stat Australie. Nachadza sa na severovychode Australie. Nazyva sa aj Sunshine State (slnecny stat) pretoze je tu v priemere 300 slnecnych dni v roku. Hlavnym mestom QLD je Brisbane (1.5 miliona obyvatelov). Uzemie sa nachadza v subtropickom a tropickom pasme, je tu cely rok teplo, t.j. teploty sa tu v priemere pohybuju od 20-35 stupnov. Obyvatelnost v takych teplotach vyrazne zhorsuje aj vysoka vlhkost vzduchu. Je tu velmi tenka ozonova vrstva a preto patri QLD medzi miesta s najvacsim vyskytom rakoviny koze na svete.
Z hladiska prijmov sa tento stat vyznacuje najma polnohospodarstvom a turizmom. Pestuje sa tu bavlna, cukrova trstina, banany, ananasy a na severe tropicke ovocie. Taktiez sa miestami tazi bauxit, med a uhlie. Najvacsimi turistickymi atrakciami su okrem mesta Brisbane najkrajsie plaze sveta Sunshine Coast a tzv. Surfer's Paradise v meste Gold Coast, Velke koralove utesy a najstarsi prales na svete (Daintree Rainforest). QLD je bohaty aj na nadherne ostrovy (Whitsunday Islands, Fraser Island, North and South Stradbroke Island) raj pre dovolenkarov (v roku 2006 navstivilo QLD 18 754 000 dovolenkarov). V QLD sa nachadza aj najznamejsia ZOO na svete - Australia ZOO, ktoru zalozil znamy Tony Irwin (Animal Planet, Discovery). Najdolezitejsie mesta v QLD su Brisbane, Gold Coast, Cairns, Ipswich, Townsville, Rockhampton, Toowoomba. A pre milovnikov rumu aj mesto Bundaberg (nie je to sice kvalita latinoamerickych rumov, ale Bundaberg rum je najpredavanejsim rumom v Australii).
Novy Juzny Wales (New South Wales - NSW)
Na juhu od QLD sa nachadza najludnatejsi stat Australie - NSW. Je to stat, kde nastalo prve osidlovanie uz v roku 1788. Obyvatelia NSW su v Australii prezyvani ako "cockroaches" (svabi). NSW je centrom sluzieb a hruby domaci produkt tohto statu dosiahol v roku 2003 rovnaku uroven ako najvyspelejsie krajiny EU. Najvacsi podiel ma na tom nepochybne hlavne mesto NSW - Sydney - najvacsie australske mesto (4.25 miliona obyvatelov) a hlavne mesto so symbolom Australie - znamou budovou opery. Z hladiska turizmu su tu casto navstevovane plaze v Sydney alebo v mestecku Byron Bay (na skok je aj Nimbin), narodny park Springbrook, alebo Blue Mountains (Modre Hory). NSW sa moze popysit aj tym, ze sa tu nachadza Mt. Kosciuszko, najvyssi vrch australskeho kontinentu. Pocasie je tu nevyspytatelne a tak pocas leta tu teploty vystupia aj nad 40 stupnov a v zime sa niekedy dostanete aj pod nulu. Okrem Sydney su vyznamnymi mestami v NSW aj Newcastle a Wollongong.
Viktoria (Victoria - VIC)
VIC je najmensim australskym statom, zato ale najhustejsie obyvanym. 70% obyvatelov tohto statu zije v druhom najvacsom australskom meste a hlavnom meste VIC - Melbourne (3.7 miliona obyvatelov). Medzi australcanmi je Melbourne znamy najma ako mesto grekov (je tu totiz mnozstvo pristahovalcov z Grecka), celkovo ale melbourne pritahuje pozornost najma svojim sportovymi podujatiami - velka cena melbourne (najvacsie preteky koni), preteky Formuly 1 alebo tenisovy Australian Open. Podobne ako Sydney aj Melbourne je vyrazne orientovane na terciarny sektor - t.j. sluzby. Zbytok statu VIC je orientovany na polnohospodarstvo (psenica, jacmen, zemiaky) a tazbu nerastnych surovin (hnede uhlie, zemny plyn, zlato). Taktiez je to rozsireny chov zvierat (14 milionov oviec, 5 milionov jahniat, 5 milionov krav) - cisla su o to zaujimavejsie, ak si vezmeme do uvahy, ze VIC ma 4.6 miliona obyvatelov. Vzhladom na vhodne podmienky je tu dost rozsireny aj rybolov. VIC sa spolu s Tasmaniou moze pochvalit tym, ze tu su vsetky 4 rocne obdobia (i ked zima nie je uplne ako u nas, ale napr. teraz v decembri tu snezilo,zatialco u nas v SR tomu tak nebolo).
Z turistickeho hladiska je vo Viktorii taktiez dost vela veci co sa da vidiet. Okrem Melbourne to je urcite "Great Ocean Road", cesta popri pobrezi mora, kde mate moznost vidiet zaujimave prirodne ukazy ako "12 apostolov" a Gippslandske jazera. Taktiez je mozne sa plavit po rieke Murray - druhej najdlhsej australskej rieke (2575 km)/ Vo VIC sa da taktiez lyzovat v Australskych Alpach, alebo pri pobrezi pozorovat parenie velryb, ktora sa v zime stahuju do teplejsich oblasti z antarktidy smerom k Australii.
Tasmania (TAS)
Tasmania je v podstate ostrov na juhu Australie, trosku vacsi od Slovenska (68 000 km2). Hlavnym mestom je Hobart - mesto o velkosti Kosic. Tasmania je definitivne najchladnejsim statom Australie, teploty v lete su tu okolo 20 stupnov celzia, v zime zvyknu klesat pod 10 stupnov. Tasmania je medzi Australcanmi znama ako stat, kde sa vyraba najlepsie australske pivo (mozem potvrdit). Okrem toho ma cast prijmov aj z tazby mede, zinku a zeleza. Taktiez je to dobra lokalita na lov ryb. Vyznamnym prijmom je aj turizmus, Tasmania je vyhladavana najma kvoli nadhernym kopcom, nespocetnym jazeram. Velmi zaujimavym je fakt, ze flora a fauna v Tasmanii je uplne odlisna od zbytku Australie, a na Tasmanii zije niekolko druhov zvierat a rastlin, ktore inde na svete nenajdete (napr. Tasmansky diabol, Tasmansky tiger ...)
Juzna Australia (South Australia - SA)
SA je jedna z najsuchsich a najhorucejsich oblasti Australie. Teploty v lete sa tu bezne pohybuju okolo 40 stupnov celzia, a v niektorych castiach puste dosahuju az 50 stupnov celzia. Okrem puste tu relativne velku cast uzemia zabera najdlhsie celistve pohorie (800 km) s nazvom Flinders Ranges. Priemysel tohto statu je orientovany na export a zahrna najma automobilovy priemysel, komponovanie dielov, strojarsky priemysel a zbrojarstvo. Z polnohospodarstva hra vyznamnu rolu pestovanie psenice a vinica v oblastiach pri pobrezi. Hlavnym a jedinym vyznamnym mestom v tejto casti Australie je hlavne mesto SA - Adelaide. SA je znama aj tym, ze ma najprisnejsie podmienky, co sa restrikcie vody tyka. V SA je povolene minut iba 40 litrov vody na osobu na den (zahrna okrem pitia aj umyvanie riadov, pranie, sprchovanie atd.)
Zapadna Australia (Western Australia - WA)
WA je najvacsim australskym statom, zabera tretinu celeho uzemia Australie. Podobne ako Juzna Australia patri medzi velmi horuce staty, teploty v lete sa tu pohybuju od 30 do 40 stupnov celzia. Velku cast uzemia zabera pust. Hlavnym mestom je Perth (nieco vyse 1 miliona obyvatelov). Perth je povazovany za najizolovanejsie velkomesto na svete. Bude to zniet cudne, ale hlavne mesto Indonezie Jakarta je blizsie k Perthu ako Sydney. Len pre orientaciu vzdialenosti, let Sydney - Perth trva 6 hodin. Let Londyn - Bratislava trva hodinu a pol. Priemysel sa zameriava na tazbu hlinika, niklu, zeleza a zlata, v mensom uhlia a diamantov. Z turistickeho hladiska je WA neslavne preslavena najvyssim poctom utokov zralokov na ludi a preto pocet turistov kazdorocne klesa. Ostatne vacsie mesta vo WA su Port Hedland, Albany, Bunbury, Kalgoorlie a Kimberley. Mesto Kimberley musi kazdorocne odolavat monzunovym dazdom a preto je tam najviac povodni v celej WA (az 85%).
Severne Teritorium (Northern Territory - NT)
NT sa nachadza v strede medzi WA a QLD. Vacsinu uzemia zabera pust. Patri medzi najmenej obyvane oblasti. Hlavnym mestom je mesto Darwin. Dalsimi vacsimi vyznamnymi mestami je Alice Springs a Katherine. NT zije takmer vylucne z turizmu, na severe v nepustnych oblastiach sa oplati navstivit narodny park Kakadu, v pustnych oblastiach najma slavnu cervenu horu Uluru alebo horu Kata Tjuta. NT je uzemie s najvyssim poctom povodnych obyvatelov Australie (aboridzincov) - az 1/4 vsetkych obyvatelov NT - ktori ziju vo svojich dedinach, rezervaciach, usadlostiach alebo ako to nazvat. tesia sa velkemu obdivu turistov, ktori nakupuju rozne aboridzincami vyrobene suveniry, ako didgeridoo, bumerangy, rozne malby, drevene sosky, masky, cisto prirodne oblecenie a pod.
Teritorium hlavneho mesta (Australian Capital Territory - ACT)
Zabera iba jedine mesto - hlavne mesto - Canberra a zopar mensich uzemi v okoli. Nachadza sa vo vnutri statu NSW a je najmensim statom/teritoriom. Canberra je velmi mlade mesto, na buduci rok bude oslavovat svoje ste vyrocie (vznik 1908). Je to v podstate male mesto kde sa nenachadza nic iba vladne budovy, parlament, ambasady a vsetky ostatne vyznamne vladne institucie. Zaujimavostou urcite je, ze toto mesto vzniklo ako vysledok sporu medzi Sydney a Melbourne, ktore sa nevedeli medzi sebou dohodnut, ktore z nich bude hlavnym mestom, kedze si obe na to narokovali pravo. A tak sa salamunsky rozhodlo, ze hlavnym mestom nebude ani jedno z nich ale sa postavi uplne nove mesto Canberra.
Flora a Fauna
Vzhladom na totalnu izolaciu Australie od zvysku sveta, je vacsina australskej flory a fauny vyslovene jedinecna. Viac ako 80% rastlin a zivocichov zijucich tu v Australii nezije nikde inde na svete. Medzi najvyznamnejsie rastliny jednoznacne patri eukalyptus - ktory sa najviac vyuziva na drevo. Dalsou schopnostou eukalyptov je vysoka absorbcia vody, preto su velke eukalyptove lesy vysadene v oblastiach s najvacsim vyskytom povodni. Zivica sa vyuziva na liecenie malarie a inych "hmyzovych" chorob. Lisovanim listov sa ziskava eukalyptovy olej, ktory sa pouziva najma v cistiacich prostriedkoch, v malom mnozstve aj v niektorych potravinach. Z eukalyptovych stromov sa da ziskavat aj med. Pre aboridzincov je eukalyptus posvatnym stromom, pretoze je darcom vsetkeho. Samotny aboridzinci dokazu cisto iba z eukalyptu vyrobit vsetko, udice, hudobne nastroje, taniere, hrnce, dokazu sa z neho najest a dokonca z neho ziskat aj pitelne tekutiny.
Co sa zvieracej rise tyka, australskym symbolom je bezpochyby kengura. Velmi oblubenym zvieratom su tu koaly. O vacsine zivocichov som pisal v prispevku o Lone Pine Koala Sanctuary z februara, takze kto to necital a ma zaujem, tak na pravej liste, najdete odkaz.
Obyvatelstvo
Vacsina obyvatelstva zije na pobrezi, len minimum ludi zije vo vnutrozemi (t.j. dalej ako 300km od pobrezia). Povodni obyvatelia Australie - aboridzinci - su povazovani za najstarsiu skupinu obyvatelov na svete (maju v sebe genomy indoeuropanov, africanov, aziatov aj povodnych obyvatelov ameriky). V samotnej Australii tvoria v sucasnosti 2,2% celkoveho obyvatelstva. Po roku 1800 bolo zalozenych niekolko usadlosti vystahovalcami Velkej Britanie, kedze Australia vdaka svojej izolacii sluzila britom ako vazenie. Velky obrat nastal po prvej svetovej vojne, kedy nastala prva vlna pristahovalectva a krajina zazila prival anglicanov a irov. Po druhej svetovej vojne v druhej vlne prislo vela ludi najma z Grecka a Talianska. 90-te roky a ekonomicky rozmach australie ako aj liberalne imigracne zakony sposobili velky prival obyvatelov azie. V sucasnosti najvacsie zastupenie maju obyvatelia Velkej Britanie, Noveho Zelandu, Talianska, Vietnamu a Ciny. V Brisbane sa nachadza strasne vela korejcov, japoncov, brazilcanov, nemcov a svajciarov.
Vo vseobecnosti plati, ze ak mate predkov starsich ako druha generacia (vas dedko alebo babka) z Australie, patrite medzi tych 5%, ktori sa mozu povazovat za australcanov, vo vacsine pripadov dokonca za aboridzincov. Tento fakt zjavne vysvetluje multikulturalizmus krajiny.
Nabozenstvo
V Australii nie je oficialne dane ziadne nabozenstvo. Oficialna statistika z roku 2001 - percentualne zastupenie (po zaokruhleni) je nasledovne:
68% - krestanstvo
5% - nekrestanske nabozenstvo (najma budhizmus, hinduizmus)
16% - ziadne nabozenstvo (ateisti)
12% - odmietlo sa vyjadrit
Politicka situacia
Australia ako clen Commonwealthu patri medzi krajiny, ktorych hlava statu je formalne anglicka kralovna (resp. ak to chceme vseobecne, panovnik Velkej Britanie), ale realne funguje ako samostatna krajina s parlamentnou demokraciou. V sucasnoti tu hraju velku rolu tri vyznamne politicke strany:
1.)Liberal Party (strana liberalov) - v sucasnosti vladnuca strana (uz 8 rokov), pravicovo orientovana, pro-americky orientovana, zasluzila sa o vyrazny ekonomicky rozvoj krajiny v poslednom desatroci.
2.)Labor Party (robotnicka strana) - lavicovo orientovana strana, orientuje sa na socialnu politiku, hlavna opozicna strana, vyrazne kritizuje pro-americky pristup, snazi sa presadit samostatne rozhodovanie australie v medzinarodnych sporoch, nezavisle od medzinarodnych institucii.
3.)National Party (narodna strana) - je koalicnym partnerom strany liberalov. Narozdiel do slovenska nie je extremisticka, povazuje sa za konzervativnu, dost podobna KDH, zastupuje zaujmy farmarov (vacsina volicov danej strany). V laske ju nemaju najma pristahovalci z krajin, kde je ine ako krestanske nabozenstvo.
Hlavnym zodpovednym za vsetky sucasne rozhodnutia je premier - v sucasnosti John Howard, ktory je v Australii momentalne dost nepopularny z dovodu prehnaneho pro-Bush-izmu (za posledne styri roky vraj neurobila Australia ani jeden medzinarodny krok, kde by nepodporila USA). Trnom v oku je najma vyslanie australskych vojakov do Iraku a Afganistanu, ale najviac sa pretriasa pripad - David Hicks - australcan, ktory bol americanmi zatknuty a obvineny z terorizmu a uvazneny v Guantanamo Bay, jednej z najhorsich vaznic na svete. Australcania sa preto hnevaju na Johna Howarda, ze nepodnikol ziadne diplomaticke kroky, aby mohol sud prebehnut v Australii, kedze je David Hicks australskym obcanom. V Australii sa tato tema rozobera castejsie ako romska problematika na slovensku a preto zrejme o tom napisem osobitny prispevok neskor.
Medzinarodne vztahy
Australie je clenom nasledovnych medzinarodnych zoskupeni:
Commonwealth
ANZUS - dohoda o spolupraci medzi Australiou, Novym Zelandom a USA
APEC - Asia Pacific Economic Cooperation
OECD - Organisation for Economic Co-operation and Development
WTO - World Trade Organisation
UN - United Nations (OSN)
Australia este uzko spolupracuje s ASEAN (Association of Southeast Asian Nations) a PIF (Pacific Islands Forum).
V poslednom desatroci sa zhorsili vztahy najma s Indoneziou, kvoli majetkovo-pravnym vtazhom a narokom na uzemie vychodneho Timoru.
Ostatne fakty
Australsky priemysel sa zameriava najma na polnohospodarstvo, tazbu nerastnych surovin, turizmus a sluzby. Podrobnejsie som to rozpisal uz pri jednotlivych statoch. Australia taktiez patri medzi sportom posadnute narody, o australskom sporte som pisal v prispevku z marca (na pravej liste je odkaz). Ekonomicky patri Australia medzi najvyspelejsie staty sveta a s najvacsou pravdepodobnostou sa to v blizkej dobe nezmeni.
Zakladne udaje
Rozloha: 7.682.300 km²
Pocet obyvatelov: 17,9 mil. obyvatelov
Hlavne mesto: Canberra
Jazyk: anglictina
Mena: australsky dolar (AUD), cca 20 SKK = 1 AUD
Geograficka poloha
Australia ako krajina sa nachadza na celom kontinete Australie. Okrem toho vlastni Australia este niekolko zamorskych uzemi:
obyvanych: ostrov Norfolk, Vianocny ostrov, Kokosove ostrovy
neobyvanych: Ashmorov a Cartierov ostrov, Heardov ostrov, McDonaldove ostrovy, Ostrovy koraloveho mora, Australske antarkticke teritorium
Australii taktiez patri aj nezvycajny ukaz - tzv. Velke koralove utesy (hadam je to spravny preklad do slovenciny), co su 2000km dlhe ostrovy tvorene malymi zivocichmi - koralmi - pri severovychodnom pobrezi Australie (od Cairns po Townsville).
Susediacimi krajinami Australie su Indonezia, Vychodny Timor a Papua Nova Guinea na severe, Salamunove ostrovy, Vanuatu, Francuzska Nova Kaledonia a Fidzi na severovychode a Novy Zeland na vychode. Na juh od Australie je uz len Antarktida a najblizsou krajinou smerom na zapad je Madagaskar (v Afrike), niekolko tisic km vzdialeny, takze sa to ani oficialne nepovazuje za susediacu krajinu.
Australia je obkolesena Indickym, Tichym a Antarktickym oceanom. Okrem toho ju este od Azie deli Arafurske a Timorske more. Najvyssim vrchom na Australskom kontinente ja Mt. Kosciuszko (2228 metrov nad morom) - ale pozor! - najvyssim vrchom Australie ako statu je 2745 m vysoky Mawson Peak na ostrove Heard v Indickom Oceane. Australii patri aj 3490 m vysoky Mount McClintock na Antarktide.
Vnutorne clenenie
Australia sa cleni na 6 statov a 2 teritoria. Rozdiel medzi statom a teritoriom je ten, ze staty maju vlastne vlady a vlastny parlament a celonarodna vlada sa im podriaduje, zatialco teritoria su pod vplyvom celonarodnej vlady a v podstate sa nerozhoduju samostatne, ale zavisia od rozhodnuti celonarodnej vlady. Staty medzi sebou zdravo superia, a najma v sporte su velkymi rivalmi.
Staty: Queensland, Novy Juzny Wales, Viktoria, Tasmania, Juzna Australia a Zapadna Australia
Teritoria: Severne Teritorium a Teritorium hlavneho mesta
Queensland (QLD)
QLD je druhy najvacsi a treti najludnatejsi stat Australie. Nachadza sa na severovychode Australie. Nazyva sa aj Sunshine State (slnecny stat) pretoze je tu v priemere 300 slnecnych dni v roku. Hlavnym mestom QLD je Brisbane (1.5 miliona obyvatelov). Uzemie sa nachadza v subtropickom a tropickom pasme, je tu cely rok teplo, t.j. teploty sa tu v priemere pohybuju od 20-35 stupnov. Obyvatelnost v takych teplotach vyrazne zhorsuje aj vysoka vlhkost vzduchu. Je tu velmi tenka ozonova vrstva a preto patri QLD medzi miesta s najvacsim vyskytom rakoviny koze na svete.
Z hladiska prijmov sa tento stat vyznacuje najma polnohospodarstvom a turizmom. Pestuje sa tu bavlna, cukrova trstina, banany, ananasy a na severe tropicke ovocie. Taktiez sa miestami tazi bauxit, med a uhlie. Najvacsimi turistickymi atrakciami su okrem mesta Brisbane najkrajsie plaze sveta Sunshine Coast a tzv. Surfer's Paradise v meste Gold Coast, Velke koralove utesy a najstarsi prales na svete (Daintree Rainforest). QLD je bohaty aj na nadherne ostrovy (Whitsunday Islands, Fraser Island, North and South Stradbroke Island) raj pre dovolenkarov (v roku 2006 navstivilo QLD 18 754 000 dovolenkarov). V QLD sa nachadza aj najznamejsia ZOO na svete - Australia ZOO, ktoru zalozil znamy Tony Irwin (Animal Planet, Discovery). Najdolezitejsie mesta v QLD su Brisbane, Gold Coast, Cairns, Ipswich, Townsville, Rockhampton, Toowoomba. A pre milovnikov rumu aj mesto Bundaberg (nie je to sice kvalita latinoamerickych rumov, ale Bundaberg rum je najpredavanejsim rumom v Australii).
Novy Juzny Wales (New South Wales - NSW)
Na juhu od QLD sa nachadza najludnatejsi stat Australie - NSW. Je to stat, kde nastalo prve osidlovanie uz v roku 1788. Obyvatelia NSW su v Australii prezyvani ako "cockroaches" (svabi). NSW je centrom sluzieb a hruby domaci produkt tohto statu dosiahol v roku 2003 rovnaku uroven ako najvyspelejsie krajiny EU. Najvacsi podiel ma na tom nepochybne hlavne mesto NSW - Sydney - najvacsie australske mesto (4.25 miliona obyvatelov) a hlavne mesto so symbolom Australie - znamou budovou opery. Z hladiska turizmu su tu casto navstevovane plaze v Sydney alebo v mestecku Byron Bay (na skok je aj Nimbin), narodny park Springbrook, alebo Blue Mountains (Modre Hory). NSW sa moze popysit aj tym, ze sa tu nachadza Mt. Kosciuszko, najvyssi vrch australskeho kontinentu. Pocasie je tu nevyspytatelne a tak pocas leta tu teploty vystupia aj nad 40 stupnov a v zime sa niekedy dostanete aj pod nulu. Okrem Sydney su vyznamnymi mestami v NSW aj Newcastle a Wollongong.
Viktoria (Victoria - VIC)
VIC je najmensim australskym statom, zato ale najhustejsie obyvanym. 70% obyvatelov tohto statu zije v druhom najvacsom australskom meste a hlavnom meste VIC - Melbourne (3.7 miliona obyvatelov). Medzi australcanmi je Melbourne znamy najma ako mesto grekov (je tu totiz mnozstvo pristahovalcov z Grecka), celkovo ale melbourne pritahuje pozornost najma svojim sportovymi podujatiami - velka cena melbourne (najvacsie preteky koni), preteky Formuly 1 alebo tenisovy Australian Open. Podobne ako Sydney aj Melbourne je vyrazne orientovane na terciarny sektor - t.j. sluzby. Zbytok statu VIC je orientovany na polnohospodarstvo (psenica, jacmen, zemiaky) a tazbu nerastnych surovin (hnede uhlie, zemny plyn, zlato). Taktiez je to rozsireny chov zvierat (14 milionov oviec, 5 milionov jahniat, 5 milionov krav) - cisla su o to zaujimavejsie, ak si vezmeme do uvahy, ze VIC ma 4.6 miliona obyvatelov. Vzhladom na vhodne podmienky je tu dost rozsireny aj rybolov. VIC sa spolu s Tasmaniou moze pochvalit tym, ze tu su vsetky 4 rocne obdobia (i ked zima nie je uplne ako u nas, ale napr. teraz v decembri tu snezilo,zatialco u nas v SR tomu tak nebolo).
Z turistickeho hladiska je vo Viktorii taktiez dost vela veci co sa da vidiet. Okrem Melbourne to je urcite "Great Ocean Road", cesta popri pobrezi mora, kde mate moznost vidiet zaujimave prirodne ukazy ako "12 apostolov" a Gippslandske jazera. Taktiez je mozne sa plavit po rieke Murray - druhej najdlhsej australskej rieke (2575 km)/ Vo VIC sa da taktiez lyzovat v Australskych Alpach, alebo pri pobrezi pozorovat parenie velryb, ktora sa v zime stahuju do teplejsich oblasti z antarktidy smerom k Australii.
Tasmania (TAS)
Tasmania je v podstate ostrov na juhu Australie, trosku vacsi od Slovenska (68 000 km2). Hlavnym mestom je Hobart - mesto o velkosti Kosic. Tasmania je definitivne najchladnejsim statom Australie, teploty v lete su tu okolo 20 stupnov celzia, v zime zvyknu klesat pod 10 stupnov. Tasmania je medzi Australcanmi znama ako stat, kde sa vyraba najlepsie australske pivo (mozem potvrdit). Okrem toho ma cast prijmov aj z tazby mede, zinku a zeleza. Taktiez je to dobra lokalita na lov ryb. Vyznamnym prijmom je aj turizmus, Tasmania je vyhladavana najma kvoli nadhernym kopcom, nespocetnym jazeram. Velmi zaujimavym je fakt, ze flora a fauna v Tasmanii je uplne odlisna od zbytku Australie, a na Tasmanii zije niekolko druhov zvierat a rastlin, ktore inde na svete nenajdete (napr. Tasmansky diabol, Tasmansky tiger ...)
Juzna Australia (South Australia - SA)
SA je jedna z najsuchsich a najhorucejsich oblasti Australie. Teploty v lete sa tu bezne pohybuju okolo 40 stupnov celzia, a v niektorych castiach puste dosahuju az 50 stupnov celzia. Okrem puste tu relativne velku cast uzemia zabera najdlhsie celistve pohorie (800 km) s nazvom Flinders Ranges. Priemysel tohto statu je orientovany na export a zahrna najma automobilovy priemysel, komponovanie dielov, strojarsky priemysel a zbrojarstvo. Z polnohospodarstva hra vyznamnu rolu pestovanie psenice a vinica v oblastiach pri pobrezi. Hlavnym a jedinym vyznamnym mestom v tejto casti Australie je hlavne mesto SA - Adelaide. SA je znama aj tym, ze ma najprisnejsie podmienky, co sa restrikcie vody tyka. V SA je povolene minut iba 40 litrov vody na osobu na den (zahrna okrem pitia aj umyvanie riadov, pranie, sprchovanie atd.)
Zapadna Australia (Western Australia - WA)
WA je najvacsim australskym statom, zabera tretinu celeho uzemia Australie. Podobne ako Juzna Australia patri medzi velmi horuce staty, teploty v lete sa tu pohybuju od 30 do 40 stupnov celzia. Velku cast uzemia zabera pust. Hlavnym mestom je Perth (nieco vyse 1 miliona obyvatelov). Perth je povazovany za najizolovanejsie velkomesto na svete. Bude to zniet cudne, ale hlavne mesto Indonezie Jakarta je blizsie k Perthu ako Sydney. Len pre orientaciu vzdialenosti, let Sydney - Perth trva 6 hodin. Let Londyn - Bratislava trva hodinu a pol. Priemysel sa zameriava na tazbu hlinika, niklu, zeleza a zlata, v mensom uhlia a diamantov. Z turistickeho hladiska je WA neslavne preslavena najvyssim poctom utokov zralokov na ludi a preto pocet turistov kazdorocne klesa. Ostatne vacsie mesta vo WA su Port Hedland, Albany, Bunbury, Kalgoorlie a Kimberley. Mesto Kimberley musi kazdorocne odolavat monzunovym dazdom a preto je tam najviac povodni v celej WA (az 85%).
Severne Teritorium (Northern Territory - NT)
NT sa nachadza v strede medzi WA a QLD. Vacsinu uzemia zabera pust. Patri medzi najmenej obyvane oblasti. Hlavnym mestom je mesto Darwin. Dalsimi vacsimi vyznamnymi mestami je Alice Springs a Katherine. NT zije takmer vylucne z turizmu, na severe v nepustnych oblastiach sa oplati navstivit narodny park Kakadu, v pustnych oblastiach najma slavnu cervenu horu Uluru alebo horu Kata Tjuta. NT je uzemie s najvyssim poctom povodnych obyvatelov Australie (aboridzincov) - az 1/4 vsetkych obyvatelov NT - ktori ziju vo svojich dedinach, rezervaciach, usadlostiach alebo ako to nazvat. tesia sa velkemu obdivu turistov, ktori nakupuju rozne aboridzincami vyrobene suveniry, ako didgeridoo, bumerangy, rozne malby, drevene sosky, masky, cisto prirodne oblecenie a pod.
Teritorium hlavneho mesta (Australian Capital Territory - ACT)
Zabera iba jedine mesto - hlavne mesto - Canberra a zopar mensich uzemi v okoli. Nachadza sa vo vnutri statu NSW a je najmensim statom/teritoriom. Canberra je velmi mlade mesto, na buduci rok bude oslavovat svoje ste vyrocie (vznik 1908). Je to v podstate male mesto kde sa nenachadza nic iba vladne budovy, parlament, ambasady a vsetky ostatne vyznamne vladne institucie. Zaujimavostou urcite je, ze toto mesto vzniklo ako vysledok sporu medzi Sydney a Melbourne, ktore sa nevedeli medzi sebou dohodnut, ktore z nich bude hlavnym mestom, kedze si obe na to narokovali pravo. A tak sa salamunsky rozhodlo, ze hlavnym mestom nebude ani jedno z nich ale sa postavi uplne nove mesto Canberra.
Flora a Fauna
Vzhladom na totalnu izolaciu Australie od zvysku sveta, je vacsina australskej flory a fauny vyslovene jedinecna. Viac ako 80% rastlin a zivocichov zijucich tu v Australii nezije nikde inde na svete. Medzi najvyznamnejsie rastliny jednoznacne patri eukalyptus - ktory sa najviac vyuziva na drevo. Dalsou schopnostou eukalyptov je vysoka absorbcia vody, preto su velke eukalyptove lesy vysadene v oblastiach s najvacsim vyskytom povodni. Zivica sa vyuziva na liecenie malarie a inych "hmyzovych" chorob. Lisovanim listov sa ziskava eukalyptovy olej, ktory sa pouziva najma v cistiacich prostriedkoch, v malom mnozstve aj v niektorych potravinach. Z eukalyptovych stromov sa da ziskavat aj med. Pre aboridzincov je eukalyptus posvatnym stromom, pretoze je darcom vsetkeho. Samotny aboridzinci dokazu cisto iba z eukalyptu vyrobit vsetko, udice, hudobne nastroje, taniere, hrnce, dokazu sa z neho najest a dokonca z neho ziskat aj pitelne tekutiny.
Co sa zvieracej rise tyka, australskym symbolom je bezpochyby kengura. Velmi oblubenym zvieratom su tu koaly. O vacsine zivocichov som pisal v prispevku o Lone Pine Koala Sanctuary z februara, takze kto to necital a ma zaujem, tak na pravej liste, najdete odkaz.
Obyvatelstvo
Vacsina obyvatelstva zije na pobrezi, len minimum ludi zije vo vnutrozemi (t.j. dalej ako 300km od pobrezia). Povodni obyvatelia Australie - aboridzinci - su povazovani za najstarsiu skupinu obyvatelov na svete (maju v sebe genomy indoeuropanov, africanov, aziatov aj povodnych obyvatelov ameriky). V samotnej Australii tvoria v sucasnosti 2,2% celkoveho obyvatelstva. Po roku 1800 bolo zalozenych niekolko usadlosti vystahovalcami Velkej Britanie, kedze Australia vdaka svojej izolacii sluzila britom ako vazenie. Velky obrat nastal po prvej svetovej vojne, kedy nastala prva vlna pristahovalectva a krajina zazila prival anglicanov a irov. Po druhej svetovej vojne v druhej vlne prislo vela ludi najma z Grecka a Talianska. 90-te roky a ekonomicky rozmach australie ako aj liberalne imigracne zakony sposobili velky prival obyvatelov azie. V sucasnosti najvacsie zastupenie maju obyvatelia Velkej Britanie, Noveho Zelandu, Talianska, Vietnamu a Ciny. V Brisbane sa nachadza strasne vela korejcov, japoncov, brazilcanov, nemcov a svajciarov.
Vo vseobecnosti plati, ze ak mate predkov starsich ako druha generacia (vas dedko alebo babka) z Australie, patrite medzi tych 5%, ktori sa mozu povazovat za australcanov, vo vacsine pripadov dokonca za aboridzincov. Tento fakt zjavne vysvetluje multikulturalizmus krajiny.
Nabozenstvo
V Australii nie je oficialne dane ziadne nabozenstvo. Oficialna statistika z roku 2001 - percentualne zastupenie (po zaokruhleni) je nasledovne:
68% - krestanstvo
5% - nekrestanske nabozenstvo (najma budhizmus, hinduizmus)
16% - ziadne nabozenstvo (ateisti)
12% - odmietlo sa vyjadrit
Politicka situacia
Australia ako clen Commonwealthu patri medzi krajiny, ktorych hlava statu je formalne anglicka kralovna (resp. ak to chceme vseobecne, panovnik Velkej Britanie), ale realne funguje ako samostatna krajina s parlamentnou demokraciou. V sucasnoti tu hraju velku rolu tri vyznamne politicke strany:
1.)Liberal Party (strana liberalov) - v sucasnosti vladnuca strana (uz 8 rokov), pravicovo orientovana, pro-americky orientovana, zasluzila sa o vyrazny ekonomicky rozvoj krajiny v poslednom desatroci.
2.)Labor Party (robotnicka strana) - lavicovo orientovana strana, orientuje sa na socialnu politiku, hlavna opozicna strana, vyrazne kritizuje pro-americky pristup, snazi sa presadit samostatne rozhodovanie australie v medzinarodnych sporoch, nezavisle od medzinarodnych institucii.
3.)National Party (narodna strana) - je koalicnym partnerom strany liberalov. Narozdiel do slovenska nie je extremisticka, povazuje sa za konzervativnu, dost podobna KDH, zastupuje zaujmy farmarov (vacsina volicov danej strany). V laske ju nemaju najma pristahovalci z krajin, kde je ine ako krestanske nabozenstvo.
Hlavnym zodpovednym za vsetky sucasne rozhodnutia je premier - v sucasnosti John Howard, ktory je v Australii momentalne dost nepopularny z dovodu prehnaneho pro-Bush-izmu (za posledne styri roky vraj neurobila Australia ani jeden medzinarodny krok, kde by nepodporila USA). Trnom v oku je najma vyslanie australskych vojakov do Iraku a Afganistanu, ale najviac sa pretriasa pripad - David Hicks - australcan, ktory bol americanmi zatknuty a obvineny z terorizmu a uvazneny v Guantanamo Bay, jednej z najhorsich vaznic na svete. Australcania sa preto hnevaju na Johna Howarda, ze nepodnikol ziadne diplomaticke kroky, aby mohol sud prebehnut v Australii, kedze je David Hicks australskym obcanom. V Australii sa tato tema rozobera castejsie ako romska problematika na slovensku a preto zrejme o tom napisem osobitny prispevok neskor.
Medzinarodne vztahy
Australie je clenom nasledovnych medzinarodnych zoskupeni:
Commonwealth
ANZUS - dohoda o spolupraci medzi Australiou, Novym Zelandom a USA
APEC - Asia Pacific Economic Cooperation
OECD - Organisation for Economic Co-operation and Development
WTO - World Trade Organisation
UN - United Nations (OSN)
Australia este uzko spolupracuje s ASEAN (Association of Southeast Asian Nations) a PIF (Pacific Islands Forum).
V poslednom desatroci sa zhorsili vztahy najma s Indoneziou, kvoli majetkovo-pravnym vtazhom a narokom na uzemie vychodneho Timoru.
Ostatne fakty
Australsky priemysel sa zameriava najma na polnohospodarstvo, tazbu nerastnych surovin, turizmus a sluzby. Podrobnejsie som to rozpisal uz pri jednotlivych statoch. Australia taktiez patri medzi sportom posadnute narody, o australskom sporte som pisal v prispevku z marca (na pravej liste je odkaz). Ekonomicky patri Australia medzi najvyspelejsie staty sveta a s najvacsou pravdepodobnostou sa to v blizkej dobe nezmeni.
Australia - Novy Zeland
V poslednom zapase Super8 skupiny zdolala Australia celkom presvedcivo druhy Novy Zeland o 215 runov.
AUS - NZL
348 : 133
Vitazstvom si zabezpecila celkove prvenstvo v super8 skupine a v semifinale V stredu 25.4.) sa stretne so stvrtym celkom super8 Juhoafrickou Republikou (ktoru uz zdolala v zakladnej casti). Druhu semifinalovu dvojicu tvori Novy Zeland - Sri Lanka. Vitazi postupuju do finale, ktore je na programe v sobotu 28. aprila.
Takze drzte palce!
Aussie! Aussie! Aussie! Oi! Oi! Oi!
AUS - NZL
348 : 133
Vitazstvom si zabezpecila celkove prvenstvo v super8 skupine a v semifinale V stredu 25.4.) sa stretne so stvrtym celkom super8 Juhoafrickou Republikou (ktoru uz zdolala v zakladnej casti). Druhu semifinalovu dvojicu tvori Novy Zeland - Sri Lanka. Vitazi postupuju do finale, ktore je na programe v sobotu 28. aprila.
Takze drzte palce!
Aussie! Aussie! Aussie! Oi! Oi! Oi!
streda 18. apríla 2007
MS v krikete - Super 8
Kedze som toho mal posledne dva tyzdne dost, tak som akosi nevnimal atmosferu MS v krikete. Sice trosku oneskorene, ale aspon vysledky, aby ste vedeli (mali prehlad) ako sa australcanom zatial na MS v krikete dari:
Australia - Bangladesh
106 : 104
Australia - Anglicko
248 : 247
Australia - Irsko
92 : 91
Australia - Sri Lanka
232 : 226
V piatok 20teho aprila je na programe posledny zapas Super8 skupiny medzi Australiou a Novym Zelandom. Zatial najvacsiu sancu postupit do semifinale ma Australia (12b), Novy Zeland (10b), Sri Lanka a Juzna Afrika (8b), pri zavahani 8 bodovych timov, este moze teoreticky do bojov zasiahnut v pripade oboch vyhier Anglicko (4b).
Australia - Bangladesh
106 : 104
Australia - Anglicko
248 : 247
Australia - Irsko
92 : 91
Australia - Sri Lanka
232 : 226
V piatok 20teho aprila je na programe posledny zapas Super8 skupiny medzi Australiou a Novym Zelandom. Zatial najvacsiu sancu postupit do semifinale ma Australia (12b), Novy Zeland (10b), Sri Lanka a Juzna Afrika (8b), pri zavahani 8 bodovych timov, este moze teoreticky do bojov zasiahnut v pripade oboch vyhier Anglicko (4b).
State Conference Springbrook
Pocas vikendu 13.-15.4. sa konala v Springbrooku AIESEC konferencia pre vsetky LC (lokalne vybory) zo statu Queensland. Na konferencii bolo priblizne 80 delegatov.
pozn. autora - pre tych, ktori nevedia - AIESEC je organizacia, prostrednictvom ktorej mi bolo umoznene sa staze zucastnit. Viac informacii na www.aiesec.sk
Kedze stazisti su sucastou AIESEC, boli sme pozvani na konferenciu aj my. Vsetci sme nakoniec aj prisli, jedine Ekta z Indie neprisla, pretoze sa pripravovala na dolezitu skusku, aby si zvysila kvalifikaciu.
Na rozdiel od slovenskeho AIESEC (a teraz ma neberte v zlom), australsky AIESEC mal zaujem stazistom vytvorit zaujimavy program a tak este pred konferenciou som s Jamesom (prezidentom) dal dokopy agendu, resp. program pre stazistov. Zohladnili sme v nej AIESEC potreby ako aj potreby stazistov. Hlavne priority boli, aby stazisti, ktori su v Brisbane dlhsie, dali nam novym potrebne tipy na cestovanie a ine zaujimave veci co sa zivota v Australii tyka. Dalsou Prioritou bol measurement (hodnotenie) doterajsej staze vsetkych stazistov, dalej kulturna stranka ako australsky slang, australska flora a fauna a australsky film (ktory sme ale nestihli kvoli kratkosti casu pozriet), a samozrejme vylet do okolitej prirody, kedze Springbrook je jeden z najkrajsich narodnych parkov v Australii.
Cela agenda bola zaujimava a dobre sme sa zabavili. Vecer bolo nasou ulohou rozpravat s mladymi AIESEC clenmi, aby pocitili medzinarodnost organizacie, ved kedy inokedy bude mat australcan moznost porozpravat sa pocas jedneho vecera so slovakom, cechom, nemcom, finom, svedom, brazilcanom, dievcatami z turecka, filipin, juznej afriky. Stazisti samozrejme dostali priestor aj na vlastnu prezentaciu a tak sme vytvorili kratku prezentaciu v powerpointe. Ak by mal niekto zaujem ju vidiet, tak mi napiste a Vam ju poslem.
Co ma dost prekvapilo bolo pocasie. Totizto mi bolo chladno, dokonca moj odhad je, ze bolo menej ako 20 stupnov, co ma v noci prinutilo poprvykrat odkedy som v Australii prikryt sa perinou (resp. zavesom, kedze tam neboli periny a ja som si neozbral spacak). Bolo to asi ale sposobene tym, ze nase ubytovanie bolo vo vyssej nadmorskej vyske v horach a naviac sa ochladilo aj v Brisbane, teploty uz nevystupuju nad 30 stupnov, mame tak 26-28 stupnov momentalne, takze sa pomaly zacina zimne obdobie.
Skolling
V sobotu vecer bola na programe skolling sutaz. Slovo skolling znamena vypit nieco na ex. V nasom pripade to bolo moje oblubene pivo. Na slovensku mame v AIESEC tuto sutaz tiez, a je znama pod nazvom Topalky.
Princip spociva v tom, ze tim zlozeny zo styroch ludi (na slovensku z piatich), s minimalne jednym sutaziacim zenskeho pohlavia, ma za ulohu co najrychlejsie vypit 2 deci piva (na slovensku 3dl), jeden po druhom. To znamena, ze ak prvy dopije, pokracuje druhy atd. az kym nedopije posledny. Tim, ktory skonci prvy vyhrava. Pije sa vylucne zo sklenenych poharov (na slovensku z plastovych) zo stola (na slovensku zo zeme). Po dopiti musi sutaziaci otocit pohar dnom nahor a polozit si ho na hlavu, aby tym dokazal, ze v pohari sa uz nic nenachadza, vtedy pokracuje dalsi clen timu. (na slovensku musi este povedat aj A aby dokazal ze uz nema nic v ustach, v australii to vsak nemaju). Rozdiel je aj pri startovani, na slovensku starter dopije svoje pivo, obrati pohar a povie A. V Australii starter musi vyslovit nasledujuce styri vety:
1. Thumbs on table - Palec na stol (jednu ruku musite mat na stole, palec viditelny, zbytok ruky pod stolom, druha ruka za chrbtom)
2. Chin on table - Bradu na stol
3. Face the water - Ocami treba hladiet na pohar
4. Row - po slove row sa zacina sutaz, je to nieco v zmysle - Teraz!
Na konci je rozhodca, ktory rozhodne, ktory tim zvitazil. Vitazny tim postupuje do dalsieho kola, tim ktory prehra sutaz konci.
V skolling sutazi na konferencii sutazili styri timy (vopred urcene), t.j. ludia sa nemohli lubovolne nahlasit ako na slovensku. Dalsi rozdiel oproti slovensku je ten, ze sutaziaci nemoze hrat vo viacerych timoch.
Sutazne timy boli vsetky 3 lokalne vybory, ktore v Queensland maju a stvrty tim tvorili alumni, t.j. byvali AIESEC clenovia, ktori momentalne uz pracuju niekde vo firme. Pred samotnou sutazou si kazdy tim vybera najlepsich hracov, ktorych ma k dispozicii a to tim, ze sa stretne cely lokalny vybor, ktory ma k dispozicii pohare s vodou, odstartuje sa, kazdy pije a prvi styria najrychlejsi tvoria vysledny tim. Takto som sa dostal do UQ timu (University of Queensland) a teda som sa sutaze zucastnil. Atmosfera bola uzasna, lebo vsetci burlivo povzbudzovali, kazdy chcel aby ten jeho LC tim vyhral. Prve kolo sme vyhrali, ale vo finale sme podlahli Alumni. Tak ci tak, bola to sranda. Najvacsou vyhodou oproti slovensku bolo to, ze vsetci boli rychli a teda o vysledku rozhodovali stotiny sekundy, napatie trvalo az dokonca, niekedy az dokym rozhodca nepovedal rozhodnutie.
Pre tych, ktori by potencialne mohli vnimat tuto hru ako opijanie sa a podporu alkoholu, by som chcel upozornit na to, ze napr. v mojom pripade pri dvoch kolach, som vypil 4 deci piva (t.j. necele velke pivo) a hralo sa s "light beer", co je asi o polovicu slabsie pivo ako nasa desiatka. Nikto po sutazi nebol opity, nikto nezvracal, ani ziadne ine alkoholicke sprievodne javy nenastali. Vitazny tim nebol tim, ktory najviac zvladne, ale tim, ktory ma najlepsiu techniku rychleho pitia a dokonale zladenie prechodu medzi prvym a druhym sutaziacim.
Fotky
Kedze ak si dobre pamatate mi dosla baterka ked som bol v Springbrooku naposledy, tak tentoraz som nejake tie fotky urobil. Pozriet si ich mozete tu. Celkom zaujimave fotky urobila aj Cagla, tie si mozete pozriet tu
Specialne pre AIESEC clenov
Inak by som este specialne chcel napisat slovenskym AIESECarom, ze konferencia bola zorganizovana nadmieru dobre. V OC boli len traja ludia a ti sa dokazali postarat o vsetkych 80 delegatov. Tematicke parties boli James Bond prvu noc a Queensland culture druhu noc a boli brane vazne a tych par ludi, ktori neboli obleceni podla temy sa stali outsidermi, nikto sa s nimi nebavil. Cela konfera bola nieco na styl nasho LTC s tromi LC pomiesanymi, bolo tam niekolko starsich aiesecarov ako facis, LCPs robili facis a boli tam 1 MC a 1 MCe, ktori to zastresovali. Vsetky sessions BOLI NACAS!!! jedina session ktora mala mierne meskanie bola morning plenary v nedelu rano (mesaknie bolo 15 minut). Vsetci delegati konferencie sa zucastnovali celej agendy, nikto nevynechal ani jednu session. Kazdy bol zodpovedny sam za seba, nikto nikoho nemusel presviedcat aby sa session zucastnil a nikto nikoho z konferencie nevyhadzoval lebo bol v podnapitom stave a pod. Dalsim pozitivom bolo, ze mali 2 chairov.
Obsah konfery mi skor pripominal NTC (alebo FEEL alebo ako sa to vola teraz), bola to v podstate trojdnova simulacia fungovania LC, delegati boli rozdeleni do FLCs, na zaklade toho do akeho timu boli alokovani po selection. A tak aj v ramci FLC im boli davane ulohy z ich funkcnej oblasti, t.j. ak niekto aplikoval na financie, mal za ulohu vytvorit LC budget, LC finance plan, musel dodat zoznam aktivit, ktore suvisia s financnou strankou exchangu a pod. Nerobili vsetci vsetko, kazdy sa specializoval na to, co bude v buducnosti robit a bolo len na nich ako si ulohy v time rozdelia. Na niektorych castiach som sa zucastnil ako externy nezavisly rozhodca a hodnotil som plany a dokumenty a prezentacie FLCs a musim povedat, ze ti newies naozaj dodali dost hodnotne veci, niekedy boli ovela lepsi ako niektori nasi EB clenovia.
Dalsou super vecou bolo ze na party bol KAZDY! a najvacsimi hviezdami boli prave LCP, EBs, MC a pod. Ziadne skryvanie sa, afterday sessions a pod. Cely feedback zo strany delegatov prebiehal priebezne a mal to na starosti jeden z chairov aby dal facis vediet pripadny feedback, resp. aby odovzdal feedback facis OCcku a naopak. A tak sa tym veci vyriesili mnohokrat este pocas dna. Mne osobne sa ten koncept velmi pacil.
Asi najvacsia moja radost na tejto konfere bola, ze som bol po dvoch rokoch na prvej konfere kde som bol "iba" delegat a tak som si to uzil, prijimal veci z agendy a v podstate som takmer nic nefacilitoval, neviedol, nic som neprezentoval, nevysvetloval, skratka pohodicka :-)
pozn. autora - pre tych, ktori nevedia - AIESEC je organizacia, prostrednictvom ktorej mi bolo umoznene sa staze zucastnit. Viac informacii na www.aiesec.sk
Kedze stazisti su sucastou AIESEC, boli sme pozvani na konferenciu aj my. Vsetci sme nakoniec aj prisli, jedine Ekta z Indie neprisla, pretoze sa pripravovala na dolezitu skusku, aby si zvysila kvalifikaciu.
Na rozdiel od slovenskeho AIESEC (a teraz ma neberte v zlom), australsky AIESEC mal zaujem stazistom vytvorit zaujimavy program a tak este pred konferenciou som s Jamesom (prezidentom) dal dokopy agendu, resp. program pre stazistov. Zohladnili sme v nej AIESEC potreby ako aj potreby stazistov. Hlavne priority boli, aby stazisti, ktori su v Brisbane dlhsie, dali nam novym potrebne tipy na cestovanie a ine zaujimave veci co sa zivota v Australii tyka. Dalsou Prioritou bol measurement (hodnotenie) doterajsej staze vsetkych stazistov, dalej kulturna stranka ako australsky slang, australska flora a fauna a australsky film (ktory sme ale nestihli kvoli kratkosti casu pozriet), a samozrejme vylet do okolitej prirody, kedze Springbrook je jeden z najkrajsich narodnych parkov v Australii.
Cela agenda bola zaujimava a dobre sme sa zabavili. Vecer bolo nasou ulohou rozpravat s mladymi AIESEC clenmi, aby pocitili medzinarodnost organizacie, ved kedy inokedy bude mat australcan moznost porozpravat sa pocas jedneho vecera so slovakom, cechom, nemcom, finom, svedom, brazilcanom, dievcatami z turecka, filipin, juznej afriky. Stazisti samozrejme dostali priestor aj na vlastnu prezentaciu a tak sme vytvorili kratku prezentaciu v powerpointe. Ak by mal niekto zaujem ju vidiet, tak mi napiste a Vam ju poslem.
Co ma dost prekvapilo bolo pocasie. Totizto mi bolo chladno, dokonca moj odhad je, ze bolo menej ako 20 stupnov, co ma v noci prinutilo poprvykrat odkedy som v Australii prikryt sa perinou (resp. zavesom, kedze tam neboli periny a ja som si neozbral spacak). Bolo to asi ale sposobene tym, ze nase ubytovanie bolo vo vyssej nadmorskej vyske v horach a naviac sa ochladilo aj v Brisbane, teploty uz nevystupuju nad 30 stupnov, mame tak 26-28 stupnov momentalne, takze sa pomaly zacina zimne obdobie.
Skolling
V sobotu vecer bola na programe skolling sutaz. Slovo skolling znamena vypit nieco na ex. V nasom pripade to bolo moje oblubene pivo. Na slovensku mame v AIESEC tuto sutaz tiez, a je znama pod nazvom Topalky.
Princip spociva v tom, ze tim zlozeny zo styroch ludi (na slovensku z piatich), s minimalne jednym sutaziacim zenskeho pohlavia, ma za ulohu co najrychlejsie vypit 2 deci piva (na slovensku 3dl), jeden po druhom. To znamena, ze ak prvy dopije, pokracuje druhy atd. az kym nedopije posledny. Tim, ktory skonci prvy vyhrava. Pije sa vylucne zo sklenenych poharov (na slovensku z plastovych) zo stola (na slovensku zo zeme). Po dopiti musi sutaziaci otocit pohar dnom nahor a polozit si ho na hlavu, aby tym dokazal, ze v pohari sa uz nic nenachadza, vtedy pokracuje dalsi clen timu. (na slovensku musi este povedat aj A aby dokazal ze uz nema nic v ustach, v australii to vsak nemaju). Rozdiel je aj pri startovani, na slovensku starter dopije svoje pivo, obrati pohar a povie A. V Australii starter musi vyslovit nasledujuce styri vety:
1. Thumbs on table - Palec na stol (jednu ruku musite mat na stole, palec viditelny, zbytok ruky pod stolom, druha ruka za chrbtom)
2. Chin on table - Bradu na stol
3. Face the water - Ocami treba hladiet na pohar
4. Row - po slove row sa zacina sutaz, je to nieco v zmysle - Teraz!
Na konci je rozhodca, ktory rozhodne, ktory tim zvitazil. Vitazny tim postupuje do dalsieho kola, tim ktory prehra sutaz konci.
V skolling sutazi na konferencii sutazili styri timy (vopred urcene), t.j. ludia sa nemohli lubovolne nahlasit ako na slovensku. Dalsi rozdiel oproti slovensku je ten, ze sutaziaci nemoze hrat vo viacerych timoch.
Sutazne timy boli vsetky 3 lokalne vybory, ktore v Queensland maju a stvrty tim tvorili alumni, t.j. byvali AIESEC clenovia, ktori momentalne uz pracuju niekde vo firme. Pred samotnou sutazou si kazdy tim vybera najlepsich hracov, ktorych ma k dispozicii a to tim, ze sa stretne cely lokalny vybor, ktory ma k dispozicii pohare s vodou, odstartuje sa, kazdy pije a prvi styria najrychlejsi tvoria vysledny tim. Takto som sa dostal do UQ timu (University of Queensland) a teda som sa sutaze zucastnil. Atmosfera bola uzasna, lebo vsetci burlivo povzbudzovali, kazdy chcel aby ten jeho LC tim vyhral. Prve kolo sme vyhrali, ale vo finale sme podlahli Alumni. Tak ci tak, bola to sranda. Najvacsou vyhodou oproti slovensku bolo to, ze vsetci boli rychli a teda o vysledku rozhodovali stotiny sekundy, napatie trvalo az dokonca, niekedy az dokym rozhodca nepovedal rozhodnutie.
Pre tych, ktori by potencialne mohli vnimat tuto hru ako opijanie sa a podporu alkoholu, by som chcel upozornit na to, ze napr. v mojom pripade pri dvoch kolach, som vypil 4 deci piva (t.j. necele velke pivo) a hralo sa s "light beer", co je asi o polovicu slabsie pivo ako nasa desiatka. Nikto po sutazi nebol opity, nikto nezvracal, ani ziadne ine alkoholicke sprievodne javy nenastali. Vitazny tim nebol tim, ktory najviac zvladne, ale tim, ktory ma najlepsiu techniku rychleho pitia a dokonale zladenie prechodu medzi prvym a druhym sutaziacim.
Fotky
Kedze ak si dobre pamatate mi dosla baterka ked som bol v Springbrooku naposledy, tak tentoraz som nejake tie fotky urobil. Pozriet si ich mozete tu. Celkom zaujimave fotky urobila aj Cagla, tie si mozete pozriet tu
Specialne pre AIESEC clenov
Inak by som este specialne chcel napisat slovenskym AIESECarom, ze konferencia bola zorganizovana nadmieru dobre. V OC boli len traja ludia a ti sa dokazali postarat o vsetkych 80 delegatov. Tematicke parties boli James Bond prvu noc a Queensland culture druhu noc a boli brane vazne a tych par ludi, ktori neboli obleceni podla temy sa stali outsidermi, nikto sa s nimi nebavil. Cela konfera bola nieco na styl nasho LTC s tromi LC pomiesanymi, bolo tam niekolko starsich aiesecarov ako facis, LCPs robili facis a boli tam 1 MC a 1 MCe, ktori to zastresovali. Vsetky sessions BOLI NACAS!!! jedina session ktora mala mierne meskanie bola morning plenary v nedelu rano (mesaknie bolo 15 minut). Vsetci delegati konferencie sa zucastnovali celej agendy, nikto nevynechal ani jednu session. Kazdy bol zodpovedny sam za seba, nikto nikoho nemusel presviedcat aby sa session zucastnil a nikto nikoho z konferencie nevyhadzoval lebo bol v podnapitom stave a pod. Dalsim pozitivom bolo, ze mali 2 chairov.
Obsah konfery mi skor pripominal NTC (alebo FEEL alebo ako sa to vola teraz), bola to v podstate trojdnova simulacia fungovania LC, delegati boli rozdeleni do FLCs, na zaklade toho do akeho timu boli alokovani po selection. A tak aj v ramci FLC im boli davane ulohy z ich funkcnej oblasti, t.j. ak niekto aplikoval na financie, mal za ulohu vytvorit LC budget, LC finance plan, musel dodat zoznam aktivit, ktore suvisia s financnou strankou exchangu a pod. Nerobili vsetci vsetko, kazdy sa specializoval na to, co bude v buducnosti robit a bolo len na nich ako si ulohy v time rozdelia. Na niektorych castiach som sa zucastnil ako externy nezavisly rozhodca a hodnotil som plany a dokumenty a prezentacie FLCs a musim povedat, ze ti newies naozaj dodali dost hodnotne veci, niekedy boli ovela lepsi ako niektori nasi EB clenovia.
Dalsou super vecou bolo ze na party bol KAZDY! a najvacsimi hviezdami boli prave LCP, EBs, MC a pod. Ziadne skryvanie sa, afterday sessions a pod. Cely feedback zo strany delegatov prebiehal priebezne a mal to na starosti jeden z chairov aby dal facis vediet pripadny feedback, resp. aby odovzdal feedback facis OCcku a naopak. A tak sa tym veci vyriesili mnohokrat este pocas dna. Mne osobne sa ten koncept velmi pacil.
Asi najvacsia moja radost na tejto konfere bola, ze som bol po dvoch rokoch na prvej konfere kde som bol "iba" delegat a tak som si to uzil, prijimal veci z agendy a v podstate som takmer nic nefacilitoval, neviedol, nic som neprezentoval, nevysvetloval, skratka pohodicka :-)
pondelok 16. apríla 2007
Red Hot Chili Peppers
V piatok 13-teho Aprila som bol v Brisbane Entertainment Center na jednom z dalsich velkych koncertov - Red Hot Chili Peppers (RHCP). Kapela hrala dve vystupenia po sebe, jedno v piatok a jedno v sobotu. Obe rekordne komplet vypredane za 1 hodinu a to dokonca pol roka pred zaciatkom koncertu. Ja som mal to stastie, ze kolegyna z australskeho ministerstva zdravotnictva kupila o dva listky viac ako potrebovala a tak som od nej jeden odkupil - samozrejme ten najlacnejsi (110 AUD). RHCP nikdy nepatrili medzi moje najoblubenejsie kapely, ale niektore skladby maju dobre. Doma mam v podstate iba Californication album, a poznam este niektore skladby z Blood Sugar Sex Magic albumu, a tak som nemal nejake extra velke ocakavania od samotneho koncertu a nechal som sa prekvapit, ake to bude.
Kedze Glenn Hughes poslednu dobu dost spolupracoval s Chadom Smithom (bubenikom z RHCP) a na poslednom albume aj Johnom Frusciantem (gitarista RHCP), ocakaval som urcitu kvalitu. Nehovoriac o tom, ze Flea je vo vseobecnosti povazovany za jedneho z najlepsich basakov rockovej a popularnej hudby na svete.
Na samotny koncert som dorazil asi 10 minut pred pol osmou. O pol osmej sa mal koncert zacat, ale nakoniec sa zacal s asi 20 minutovym meskanim. Na podium vysla mne neznama predkapela, ktora ma po dvoch skladbach prinutila opustit miesto v hladisku a vyjst na dalsich 20 minut von, kde ju nebolo pocut. Predkapela "nemala chybu" - mala uplne plny zvuk asi desiatich roznych nastrojov vratanie dychovej sekcie. Ich "kvalita" sa plne preukazala najma tym, ze cele to zvukove spektrum bolo tvorene 3 ludmi, kedze na podiu bol len bubenik, basak a kvazi spevak. Teda spevak je asi silne slovo, nazvime tu osobu showman, skor mu to pristane. Styl hudby sa pravdepodobne mal podobat na funky, ale vysledok znel ako nepodarena popova tuc tuc tuc tuc skladba zahrana nazivo. Nastastie nehrali dlho a tak okolo poldeviatej uz buracala cela vypredana hala (okolo 15.000 platiacich divakov) a snazila sa vyvolat na podium svoju oblubenu kapelu. Nechybali rozne stadionove spevy, mexicke vlny a pod.
Po chvilke zhasli svetla a postupne vysli na podium Flea (kratke basove solo), pridal sa Chad Smith na bicie a zachvilku aj John Frusciante na gitare. Na moje obrovske prekvapenie hrali jazz rock, s tazkymi gitarovymi solami, brutalnym slappingom na base, ktory sa miestami vratil k jemnym zvukom typickej jazzovej basy. Uzasna dynamika hry Chada Smitha na bicich samotny zvukovy zazitok len umocnovali. Zvuk bol trosku plnsi, ked sa na javisku objavil piaty clen kapely, druhy doprovodny gitarista, ktory bol ale po cely cas koncertu v uzadi. Uvodny jam plynulo presiel do prvej skladby, na podium sa pridal spevak Anthony Kiedis a to uz divaci saleli. Neopisatelna atmosfera. Nastastie som mal okolo seba dve rodiny s detmi (okolo 8-12 rokov), takze to bolo celkom fajn, ale kebyze som vpredy tak asi ohluchnem z toho piskotu nezneho pohlavia.
Samotny koncert bol rovnomerne rozlozeny, zazneli starsie aj novsie skladby, priblizne polovica mi bola znama, ostatne skladby som pocul povacsine prvykrat, ale vacsina z nich bola celkom fajn. Na moje potesenie som si v pridavku vypocul moju najoblubenejsiu RHCP skladbu - Under The Bridge (Jirka - tip na naucenie dalsej skladby na gitaru). Co sa kapely tyka, rytmicka sekcia ficala absolutne super, bezpochyby zaklad a dovod uspechu tejto kapely. John Frusciante ma svojou hrou milo prekvapil, viac sa ukazal v jamoch medzi skladbami ako v samotnych skladbach, kedze v albumovych verziach nie je gitara nejak extra v popredi. Anthony (spevak) si odspieval svoje, ziadne extra vokaly, ale aspon nespieval falosne (ako na niektorych inych RHCP koncertoch co som videl na CD alebo DVD). Cize tam sa ziadne prekvapenie nekonalo. Zaujimavym bol aj jam v pridavku, kedy prekvapivo zaznelo solo na trubku v podani basaka Flea.
Vo vseobecnosti som rad, ze som na koncerte bol, kvalita koncertu zodpovedala cene listka, pekny zazitok som si odtial urcite odniesol, takze hodnotim piatkovy vecer velmi pozitivne.
Fotky
Fotky z koncertu nie su najidealnejsie, kedze som bol dost vzadu a musel som naplno zazoomovat, ale je aspon troska vidno, tak ak chcete mozete si ich pozriet tu
Zoznam skladieb
Opening Jam
Can't Stop
Dani California
Otherside
Charlie
Throw Away Your Television -Don't You Ever Leave outro.
For Emily (John solo)
This Velvet Glove
She's Only 18
21 Century
Hump De Bump (drums solo with Flea, Chad and Josh)
Snow
Sonny (Flea solo)
Strip My Mind
Me And My Friends
Stadium Arcadium
Get On Top
By The Way
Pridavky
Long jam with Flea on trumpet, Josh on bass, Chad's drum tech on drums, Chad sitting infront of the drums listening.
Under The Bridge
Give It Away
Closing Jam
Kedze Glenn Hughes poslednu dobu dost spolupracoval s Chadom Smithom (bubenikom z RHCP) a na poslednom albume aj Johnom Frusciantem (gitarista RHCP), ocakaval som urcitu kvalitu. Nehovoriac o tom, ze Flea je vo vseobecnosti povazovany za jedneho z najlepsich basakov rockovej a popularnej hudby na svete.
Na samotny koncert som dorazil asi 10 minut pred pol osmou. O pol osmej sa mal koncert zacat, ale nakoniec sa zacal s asi 20 minutovym meskanim. Na podium vysla mne neznama predkapela, ktora ma po dvoch skladbach prinutila opustit miesto v hladisku a vyjst na dalsich 20 minut von, kde ju nebolo pocut. Predkapela "nemala chybu" - mala uplne plny zvuk asi desiatich roznych nastrojov vratanie dychovej sekcie. Ich "kvalita" sa plne preukazala najma tym, ze cele to zvukove spektrum bolo tvorene 3 ludmi, kedze na podiu bol len bubenik, basak a kvazi spevak. Teda spevak je asi silne slovo, nazvime tu osobu showman, skor mu to pristane. Styl hudby sa pravdepodobne mal podobat na funky, ale vysledok znel ako nepodarena popova tuc tuc tuc tuc skladba zahrana nazivo. Nastastie nehrali dlho a tak okolo poldeviatej uz buracala cela vypredana hala (okolo 15.000 platiacich divakov) a snazila sa vyvolat na podium svoju oblubenu kapelu. Nechybali rozne stadionove spevy, mexicke vlny a pod.
Po chvilke zhasli svetla a postupne vysli na podium Flea (kratke basove solo), pridal sa Chad Smith na bicie a zachvilku aj John Frusciante na gitare. Na moje obrovske prekvapenie hrali jazz rock, s tazkymi gitarovymi solami, brutalnym slappingom na base, ktory sa miestami vratil k jemnym zvukom typickej jazzovej basy. Uzasna dynamika hry Chada Smitha na bicich samotny zvukovy zazitok len umocnovali. Zvuk bol trosku plnsi, ked sa na javisku objavil piaty clen kapely, druhy doprovodny gitarista, ktory bol ale po cely cas koncertu v uzadi. Uvodny jam plynulo presiel do prvej skladby, na podium sa pridal spevak Anthony Kiedis a to uz divaci saleli. Neopisatelna atmosfera. Nastastie som mal okolo seba dve rodiny s detmi (okolo 8-12 rokov), takze to bolo celkom fajn, ale kebyze som vpredy tak asi ohluchnem z toho piskotu nezneho pohlavia.
Samotny koncert bol rovnomerne rozlozeny, zazneli starsie aj novsie skladby, priblizne polovica mi bola znama, ostatne skladby som pocul povacsine prvykrat, ale vacsina z nich bola celkom fajn. Na moje potesenie som si v pridavku vypocul moju najoblubenejsiu RHCP skladbu - Under The Bridge (Jirka - tip na naucenie dalsej skladby na gitaru). Co sa kapely tyka, rytmicka sekcia ficala absolutne super, bezpochyby zaklad a dovod uspechu tejto kapely. John Frusciante ma svojou hrou milo prekvapil, viac sa ukazal v jamoch medzi skladbami ako v samotnych skladbach, kedze v albumovych verziach nie je gitara nejak extra v popredi. Anthony (spevak) si odspieval svoje, ziadne extra vokaly, ale aspon nespieval falosne (ako na niektorych inych RHCP koncertoch co som videl na CD alebo DVD). Cize tam sa ziadne prekvapenie nekonalo. Zaujimavym bol aj jam v pridavku, kedy prekvapivo zaznelo solo na trubku v podani basaka Flea.
Vo vseobecnosti som rad, ze som na koncerte bol, kvalita koncertu zodpovedala cene listka, pekny zazitok som si odtial urcite odniesol, takze hodnotim piatkovy vecer velmi pozitivne.
Fotky
Fotky z koncertu nie su najidealnejsie, kedze som bol dost vzadu a musel som naplno zazoomovat, ale je aspon troska vidno, tak ak chcete mozete si ich pozriet tu
Zoznam skladieb
Opening Jam
Can't Stop
Dani California
Otherside
Charlie
Throw Away Your Television -Don't You Ever Leave outro.
For Emily (John solo)
This Velvet Glove
She's Only 18
21 Century
Hump De Bump (drums solo with Flea, Chad and Josh)
Snow
Sonny (Flea solo)
Strip My Mind
Me And My Friends
Stadium Arcadium
Get On Top
By The Way
Pridavky
Long jam with Flea on trumpet, Josh on bass, Chad's drum tech on drums, Chad sitting infront of the drums listening.
Under The Bridge
Give It Away
Closing Jam
štvrtok 12. apríla 2007
MS v hokeji II. divizia
MS v hokeji skupiny A v Moskve, su este daleko pred nami, ale samotne majstrovsta nizsich kategorii uz vo vacsine pripadov prebehli. Ja osobne som bol velmi zvedavy, ako sa bude darit Australii na MS II. divizie skupiny B, ktore prebiehali 2. - 8.4. 2007 v Seoule, Juznej Korei. Australcania poskladali jeden z najlepsich timov za posledne obdobie a tak dufali, ze sa im podari uhrat dobry vysledok. Co sa im nakoniec aj relativne podarilo, kedze na turnaji prehrali iba s buducim vitazom z Korei a celkovo obsadili druhe miesto. Korea ako vitaz postupila do I. divizie skupiny B, kde nahradi vypadavajuceho (niekto z krajin Japonsko, Madarsko, Velka Britania, Litva, Rumunsko, Slovinsko).
Vysledky Australie na MS v hokeji II. divizie skupiny B
Australia - Izrael 4:1
Australia - Korea 4:5
Australia - Island 5:3
Australia - Mexiko 12:2
Vysledna Tabulka
1. Korea
2. Australia
3. Izrael
4. Island
5. Mexiko
Perlicka na zaver
Do III. Divizie Majstrovstiev Sveta zostupil tim z Korejskej Ludovo-Demokratickej Republiky (KLDR), ktory prehral vsetky zapasy kontumacne, kedze sa turnaja nezucastnil. Podla sportovej sekcie v australskych novinach MX, vraj hracom bolo totiz zakazane vycestovat do znepriatelenej krajiny a teda sa turnaja nemohli zucastnit. Tak teda vidime, kam az dokaze politika zajst aj pri takych veciach ako je sport.
Vysledky Australie na MS v hokeji II. divizie skupiny B
Australia - Izrael 4:1
Australia - Korea 4:5
Australia - Island 5:3
Australia - Mexiko 12:2
Vysledna Tabulka
1. Korea
2. Australia
3. Izrael
4. Island
5. Mexiko
Perlicka na zaver
Do III. Divizie Majstrovstiev Sveta zostupil tim z Korejskej Ludovo-Demokratickej Republiky (KLDR), ktory prehral vsetky zapasy kontumacne, kedze sa turnaja nezucastnil. Podla sportovej sekcie v australskych novinach MX, vraj hracom bolo totiz zakazane vycestovat do znepriatelenej krajiny a teda sa turnaja nemohli zucastnit. Tak teda vidime, kam az dokaze politika zajst aj pri takych veciach ako je sport.
O vytahu alebo kde vsade mozete zabit cas
Posledne dva tyzdne pracujem mimo budovy nasej firmy. Dovod je jednoduchy, pri zavadzani noveho informacneho systemu je potrebne ten system aj otestovat. A kedze ma sluzit celej vlade, testovania sa zucastnuju vsetky subjekty vlady ako aj firmy, ktore sa o vladne subjekty staraju. A tak kedze som cerstvo presiel skoleniami a behom tyzdna som obisiel vsetky oddelenia, t.j. mam v sucasnosti relativne dobry prehlad o procesoch v ramci ludskych zdrojov, a naviac sa zaujimam o IT, poverili ma zastupovanim firmy, teda mojou ulohou bolo zucastnit sa testovania.
Testovanie v praxi vyzera tak, ze tester napise niekolko moznych scenarov vyvoja biznis procesov a nasledne testuje informacny system ci splna poziadavky na zabezpecenie realizacie biznis procesov v praxi. Velmi zjednodusene povedane, ci sa v pocitaci na obrazovke zobrazi meno uchadzaca o pracu ak kliknete na ikonku meno. Biznis proces je samozrejme ovela zlozitejsi, pocnuc ziadostou o volne miesto, inzerovanie, aplikovanie, selekciu, interne zaznamy, korespondenciu az po vyhotovenie samotnej ponuky pre najlepsieho kandidata. No a sposobov ako napr. inzerovat je niekolko a teda pri testovani treba prejst cez vsetky mozne sposoby, aby sa overilo ci novy informacny system robi vsetko to, co firma potrebuje. A tak tych scenarov a testov ktore bolo treba urobit, je okolo stovky, teda roboty je viac nez dost. Vsetky defekty a chyby sa potom odovzdaju vo vyslednej sprave vyvojarom, ktori chyby opravia, resp. vyvinu nove chybajuce funkcie.
Aby som sa ale vratil k podstate veci, nepracujem vo svojej firme, ale pracujem v budove spolocnosti Corptech, kde mame cele poschodie pre seba na testovanie. Budova ma okolo 30 poschodi, nase pracovisko sa nachadza na devatnastom poschodi. Okrem firmy Corptech je v budove aj niekolko inych firiem, a dokonca medzi inymi, prvych 5 poschodi zabera imigracny urad. Kedze testovanie sa zacina kazde rano o deviatej, rovnako ako otvaracie hodiny imigracneho uradu, v case ked idem do roboty je poriadny naval. Najviac sa to odzrkadluje asi na tom, ze po asi 15 minutach cakania v hale, zvycajne pride jeden z desiatich vytahov co v budove mame a zvycajne sa do plna zaplni. Kapacita jedneho vytahu je okolo 20 ludi, co sa nezda az take zle. Ale ked mate ist na 19-te poschodie a vytah zastane na kazdom poschodi, pricom ludia sa vyvalia a dalsi sa vovalia dnu, lebo podali aplikacku na prvom poschodi a musia sa ist odfotit na druhe poschodie a okopirovat dokumenty na tretie poschodie a neviem co vsetko, nehovoriac o tom, ze vacsina ludi zmatkuje, nevie na ktore poschodie ma ist, ci ma alebo nema nastupit do vytahu ... a tak sa na kazdom poschodi clovek zdrzi aspon taku minutku. A to mi verte, ze to nie je nic vzrusujuce cestovat 15 minut vo vytahu, uz duplom ked mi cesta z domu do mesta trva busom desat minut. Ked si tak uvedomim, ze na testovanie chodim uz dva tyzdne, tak som vo vytahu prisiel minimalne o 7-8 hodin svojho zivota, co by som si urcite vedel predstavit stravit ovela lepsie.
Testovanie v praxi vyzera tak, ze tester napise niekolko moznych scenarov vyvoja biznis procesov a nasledne testuje informacny system ci splna poziadavky na zabezpecenie realizacie biznis procesov v praxi. Velmi zjednodusene povedane, ci sa v pocitaci na obrazovke zobrazi meno uchadzaca o pracu ak kliknete na ikonku meno. Biznis proces je samozrejme ovela zlozitejsi, pocnuc ziadostou o volne miesto, inzerovanie, aplikovanie, selekciu, interne zaznamy, korespondenciu az po vyhotovenie samotnej ponuky pre najlepsieho kandidata. No a sposobov ako napr. inzerovat je niekolko a teda pri testovani treba prejst cez vsetky mozne sposoby, aby sa overilo ci novy informacny system robi vsetko to, co firma potrebuje. A tak tych scenarov a testov ktore bolo treba urobit, je okolo stovky, teda roboty je viac nez dost. Vsetky defekty a chyby sa potom odovzdaju vo vyslednej sprave vyvojarom, ktori chyby opravia, resp. vyvinu nove chybajuce funkcie.
Aby som sa ale vratil k podstate veci, nepracujem vo svojej firme, ale pracujem v budove spolocnosti Corptech, kde mame cele poschodie pre seba na testovanie. Budova ma okolo 30 poschodi, nase pracovisko sa nachadza na devatnastom poschodi. Okrem firmy Corptech je v budove aj niekolko inych firiem, a dokonca medzi inymi, prvych 5 poschodi zabera imigracny urad. Kedze testovanie sa zacina kazde rano o deviatej, rovnako ako otvaracie hodiny imigracneho uradu, v case ked idem do roboty je poriadny naval. Najviac sa to odzrkadluje asi na tom, ze po asi 15 minutach cakania v hale, zvycajne pride jeden z desiatich vytahov co v budove mame a zvycajne sa do plna zaplni. Kapacita jedneho vytahu je okolo 20 ludi, co sa nezda az take zle. Ale ked mate ist na 19-te poschodie a vytah zastane na kazdom poschodi, pricom ludia sa vyvalia a dalsi sa vovalia dnu, lebo podali aplikacku na prvom poschodi a musia sa ist odfotit na druhe poschodie a okopirovat dokumenty na tretie poschodie a neviem co vsetko, nehovoriac o tom, ze vacsina ludi zmatkuje, nevie na ktore poschodie ma ist, ci ma alebo nema nastupit do vytahu ... a tak sa na kazdom poschodi clovek zdrzi aspon taku minutku. A to mi verte, ze to nie je nic vzrusujuce cestovat 15 minut vo vytahu, uz duplom ked mi cesta z domu do mesta trva busom desat minut. Ked si tak uvedomim, ze na testovanie chodim uz dva tyzdne, tak som vo vytahu prisiel minimalne o 7-8 hodin svojho zivota, co by som si urcite vedel predstavit stravit ovela lepsie.
Lekcia Anglictiny 2
Posledne dva mesiace som absolvoval niekolko workshopov v ramci firmy a presiel som vsetkymi procesmi riadenia ludi v Queenslandskej vlade. Popritom sa na mna nalepili este aj nejake ine slova a tak mam dostatok materialu na publikovanie druhej lekcie anglictiny. Tak teda vela stastia pri uceni.
Legenda: anglicke slovo - [vyslovnost] - slovensky preklad
JOB - práca
Yummy nibblies – [jami niblís] – jednohubky, nieco male na zahryznutie
Disbursements – [disbursments] – odvody
ABN (Australian Business Number) – [ej bí en] – ICO
Higher duties- [hajr djutís] – docasne (casovo limitovane) povysenie, zastupenie za niekoho
Iterative – [iterativ] – opakujuci sa, v pravidelnych intervaloch
Concurrent employment – [konkarent emplojment] – 2 zamestnania naraz, vykonavanie 2 pozicii sucasne
Propellerhead (slang) – [propelerhed] – macher vo svojom obore, najlepsi z najlepsich, pouziva sa casto ako ironia
Long service leave – [long servis lív] – platena dovolenka naviac oproti zakonu stanovenej dovolenke, ktora sa udeluje lojalnym zamestnancom po minimalne 10 rokoch prace v tej istej firme
Prior service – [prajor servis] – predchadzajuce posobenie vo firme pred prerusenim zamestnania (priznavaju sa rozne vyhody, ak sa clovek vrati naspat do firmy, kde uz pracoval)
Increments – [inkrements] – priplatky, pridavky, bonusy, premie
Superannuation – [superanjuejšn] – dochodkove poistenie
Payslip – [pejslip] – vyplatna paska
Rectify – [rektifaj] – skorigovat, upravit do rovnovazneho stavu
Accruals – [ekrjúals] – pojem v uctovnictve pre prijmy resp. vydavky buducich, resp. minulych obdobi
Deferred – [diférd] – odlozeny (synonymum k postponed)
Attainable – [atejnebl] – dosiahnutelny
Interim – [interim] – obdobie, interval
General ledger – [dženeral ledžr] – hlavna uctovna kniha
Decommission – [dekomišn] – vyradit z prevadzky
AUS – austrálske pojmy
Bucks – [baks] – babky (peniaze)
Heaps – [híps] – vela (nahrada za a lot of)
-ish – [iš] – koncovka znamena okolo nejakeho casu, fourish – okolo stvrtej, fiveish – okolo piatej
NORMAL LIFE – bežný život
Harsh – [hárš] – kruty, hruby, nelutostny
Otter – [otr] – vydra
Recliner chair – [riklajnr čér] – hojdacie kreslo
Confections – [konfekšns] – cukrovinky
Confection store – [konfekšn stór] – cukraren
Convenient store – [konvenijent stór] – potraviny (obchod)
Chore – [čór] – upratovat
Dodge ball – [dodž ból] – vybijana
Legenda: anglicke slovo - [vyslovnost] - slovensky preklad
JOB - práca
Yummy nibblies – [jami niblís] – jednohubky, nieco male na zahryznutie
Disbursements – [disbursments] – odvody
ABN (Australian Business Number) – [ej bí en] – ICO
Higher duties- [hajr djutís] – docasne (casovo limitovane) povysenie, zastupenie za niekoho
Iterative – [iterativ] – opakujuci sa, v pravidelnych intervaloch
Concurrent employment – [konkarent emplojment] – 2 zamestnania naraz, vykonavanie 2 pozicii sucasne
Propellerhead (slang) – [propelerhed] – macher vo svojom obore, najlepsi z najlepsich, pouziva sa casto ako ironia
Long service leave – [long servis lív] – platena dovolenka naviac oproti zakonu stanovenej dovolenke, ktora sa udeluje lojalnym zamestnancom po minimalne 10 rokoch prace v tej istej firme
Prior service – [prajor servis] – predchadzajuce posobenie vo firme pred prerusenim zamestnania (priznavaju sa rozne vyhody, ak sa clovek vrati naspat do firmy, kde uz pracoval)
Increments – [inkrements] – priplatky, pridavky, bonusy, premie
Superannuation – [superanjuejšn] – dochodkove poistenie
Payslip – [pejslip] – vyplatna paska
Rectify – [rektifaj] – skorigovat, upravit do rovnovazneho stavu
Accruals – [ekrjúals] – pojem v uctovnictve pre prijmy resp. vydavky buducich, resp. minulych obdobi
Deferred – [diférd] – odlozeny (synonymum k postponed)
Attainable – [atejnebl] – dosiahnutelny
Interim – [interim] – obdobie, interval
General ledger – [dženeral ledžr] – hlavna uctovna kniha
Decommission – [dekomišn] – vyradit z prevadzky
AUS – austrálske pojmy
Bucks – [baks] – babky (peniaze)
Heaps – [híps] – vela (nahrada za a lot of)
-ish – [iš] – koncovka znamena okolo nejakeho casu, fourish – okolo stvrtej, fiveish – okolo piatej
NORMAL LIFE – bežný život
Harsh – [hárš] – kruty, hruby, nelutostny
Otter – [otr] – vydra
Recliner chair – [riklajnr čér] – hojdacie kreslo
Confections – [konfekšns] – cukrovinky
Confection store – [konfekšn stór] – cukraren
Convenient store – [konvenijent stór] – potraviny (obchod)
Chore – [čór] – upratovat
Dodge ball – [dodž ból] – vybijana
streda 11. apríla 2007
Australska Velka Noc
Ked sa opytate slovaka co ho napadne ako prve, ked sa povie Velka Noc, istotne to bude oblievacka, sibacka, popripade u niektorych ozieracka. Tak ci tak sa to bude nejakym spoobom spajat s tradiciami. Ak sa ale opytate na Velku Noc australcanov, typicka odpoved znie: 4 dni volna.
Kedze Australia je stale clenom Commonwealthu a celkovo je jej minulost spata s Anglickom, Velka Noc je viac menej pozostatkom anglicanmi prineseneho krestanstva. A kedze Australia sama seba povazuje za krestansku krajinu, je Velka Noc aj statnym sviatkom. Zial z dovodu velkeho pristahovalectva najma z azijskych krajin, sa Velka Noc pomaly dostava do uzadia, kedze ostatne nabozenstva tento sviatok nemaju. A tak relativne velky pocet budhistov, hinduistov ci moslimov vnima tieto dni viac ako volno z prace ako nejaky tradicny sviatok.
Vzhladom na velke pristahovalectvo aj z Europy by sa dalo povedat ze v Australii v podstate neexistuju australske velkonocne tradicie, kazdy to slavi podla toho na co bol zvyknuty z krajiny svojho povodu.
Pre krestanov tu Velka Noc prebieha viac-menej podobne ako na Slovensku, maju tu popolcovu stredu, zeleny stvrtok, velky piatok, bielu sobotu, velkonocnu nedelu a pondelok, z hladiska krestanskych nabozenskych tradicii tu ludia chodia do kostola presne tak isto ako na Slovensku. Na rozdiel od Slovenska tu ale nic take ako oblievacka alebo sibacka neexistuje, najcastejsie sa tu oslavuje Velka Noc na americky sposob.
Symbolom Velkej Noci v Australii su vajicka, ale nie normalne, alebo kraslice, ale cokoladove vajicka, ktore rodicia schovavaju v zahrade do krikov a pod., a deti to potom cely den hladaju a tie ktore najdu najviac vajicok sa stanu moralnymi vitazmi celeho dna. Male deti veria ze cokoladove vajicka nosi Easter Bunny - teda velkonocny zajac. Podobne ako pri vianociach, po urcitom case z toho vyrastu a oslava Velkej Noci sa potom meni na celorodinne stretnutia, kedze je Velka Noc najdlhsim sviatkom v roku, a teda ho vacsina australcanov vyuziva na navstevu vzdialenej rodiny, organizuju sa obrovske rodinne party, velkonocne barbecue a stretavky pribuznych z celej Australie.
Kedze Australia je stale clenom Commonwealthu a celkovo je jej minulost spata s Anglickom, Velka Noc je viac menej pozostatkom anglicanmi prineseneho krestanstva. A kedze Australia sama seba povazuje za krestansku krajinu, je Velka Noc aj statnym sviatkom. Zial z dovodu velkeho pristahovalectva najma z azijskych krajin, sa Velka Noc pomaly dostava do uzadia, kedze ostatne nabozenstva tento sviatok nemaju. A tak relativne velky pocet budhistov, hinduistov ci moslimov vnima tieto dni viac ako volno z prace ako nejaky tradicny sviatok.
Vzhladom na velke pristahovalectvo aj z Europy by sa dalo povedat ze v Australii v podstate neexistuju australske velkonocne tradicie, kazdy to slavi podla toho na co bol zvyknuty z krajiny svojho povodu.
Pre krestanov tu Velka Noc prebieha viac-menej podobne ako na Slovensku, maju tu popolcovu stredu, zeleny stvrtok, velky piatok, bielu sobotu, velkonocnu nedelu a pondelok, z hladiska krestanskych nabozenskych tradicii tu ludia chodia do kostola presne tak isto ako na Slovensku. Na rozdiel od Slovenska tu ale nic take ako oblievacka alebo sibacka neexistuje, najcastejsie sa tu oslavuje Velka Noc na americky sposob.
Symbolom Velkej Noci v Australii su vajicka, ale nie normalne, alebo kraslice, ale cokoladove vajicka, ktore rodicia schovavaju v zahrade do krikov a pod., a deti to potom cely den hladaju a tie ktore najdu najviac vajicok sa stanu moralnymi vitazmi celeho dna. Male deti veria ze cokoladove vajicka nosi Easter Bunny - teda velkonocny zajac. Podobne ako pri vianociach, po urcitom case z toho vyrastu a oslava Velkej Noci sa potom meni na celorodinne stretnutia, kedze je Velka Noc najdlhsim sviatkom v roku, a teda ho vacsina australcanov vyuziva na navstevu vzdialenej rodiny, organizuju sa obrovske rodinne party, velkonocne barbecue a stretavky pribuznych z celej Australie.
pondelok 9. apríla 2007
Cape Tribulation, Great Barrier Reef a Cairns
Ani neviem ako zacat, stale sa neviem spamatat z toho, co vsetko som prave videl. Je to nieco uzasne, neuveritelne ... skusim postupne od zaciatku.
Velka noc patri medzi najdlhsie sviatky v roku a tak sa kazdy snazi vyuzit tento cas na cestovanie po krajine. Nebolo tomu inak ami v mojom pripade, a chcel som vypadnut niekde von z Brisbane, pokial mozno co najdalej. Chcel som vyskusat nieco netradicne a tak po mensom prieskume som sa rozhodol vyuzit ponuku spolocnosti PeterPans za 200 AUD a stravit velku noc v Cairns, na severo-vychode Australie, mestecku leziacom v tropickom pasme, 3 noci a plne 2 dni. Skoda ze sa nedalo ostat dlhsie ale uz sme nezohnali lepsie letenky.
Plan
Piatok
Let Brisbane - Cairns
Ubytovat sa a potvrdit rezervacie vyletov
Sobota
Vylet do Cape Tribulation
Nedela
Vylet na Great Barrier Reef
Pozriet mesto Cairns
Pondelok
Let naspat Cairns - Brisbane
Cesta do Cairns
Na vylet som isiel s Caglou z Turecka a Cyrielle z Francuzska. Do Cairns sme leteli domacou spolocnostou Qantas. Zaujimavy a pre mna prekvapujuci bol check-in. Na check-in sa pouzivali pristroje podobne nasim bankomatom. Stacilo vlozit kreditku ktorou ste zaplatili letenku alebo vytukat vase referencne cislo alebo vase meno a automaticky Vam to vystavilo listok s miestami a dalsimi letovymi informaciami. Dalsou rychlou stanicou bola jedna slecna, ktorej ste dali batozinu, potom rychla bezpecnostna kontrola. Na rozdiel od medzinarodnych letov bolo dovolene vsetko (teda okrem vybusnin a podobnych veci). Ziaden problem, cely check-in prebehol za 10 minut (hovorim o vsetkych 100 cestujucich). Skratka zdalo sa mi cudne, ze check-in je len 20 minut pred odletom, ale odleteli sme nacas. V lietadle sme mali plny servis, t.j. moznost pozerat film, pocuvat rozne radio stanice, dostali sme fajnu veceru, pitie zdarma. Jedine za co bolo treba platit bol alkohol, ten bol ale strasne drahy, takze miesto oblubeneho piva som si dal Ginger Beer, co je nealkoholicky napoj so zvlastnou prichutou, neviem akoby som to opisal, treba to ochutnat. Odlietali sme 7:40 vecer a doleteli sme do Cairns kratko pred 10-tou vecer, t.j. let trval nieco malo vyse dvoch hodin. Po prilete som musel trosku dlhsie cakat na svoju batozinu (okolo 15 minut), ale letisko nebolo daleko od nasho ubytovania v Cairns Beach House Backpackers a tak sme okolo jedenastej uz boli ubytovani. Po kratkych telefonickych hovoroch sme potvrdili rezervaciu vyletov a tak sme isli spat, kedze dalsi den sme vstavali uz o siedmej rano.
Cape Tribulation
Prvy den sme mali na plane vylet do Cape Tribulation a zastavka vo viacerych miestach okolo tropickeho dazdoveho pralesa. Predpoved pocasia na vikend vestila najlepsie mozne pocasie - t.j. zamracene s prehankami. Tym padom sa vyrazne ochladilo a teda pocas nasho pobytu tam bolo v tieni pod mrakom okolo 28 stupnov celzia, co sa pohybuje tesne nad hranicou minima v tropickom pasme (25 stupnov).
O 7:45 rano nas pri hoteli vyzdvihol minibus a spolu s dalsimi dvadsiatimi turistami z Irska, Anglicka, USA, Mexika, Svedska a Norska sme sa vybrali na cestu. Po asi patnastich minutach sme sa uz dostali na cestu kde zlava bol nadherny prales a zprava plaz. Po cca polhodinke sme sa zastavili v jednej z tamojsich kaviarniciek v dzungli a dali si ranajky v prirode. Ja som si dal Mango Smoothie, co je taky zmrazeny mango dzus som smotanou, a nejaky kolac zo zmesi tropickeho ovocia.
Odtial sme sa vybrali k prvej atrakcii dna, hodinovy vylet lodou po rieke Daintree. Tuto rieku preslavil Tony Irwin, ktoreho urcite poznate z Discovery alebo Animal Planet. Je to ten sialenec, ktory chodi po australskych pralesoch a pustach a bushiach aby chytal krokodily, jedovate hady, pavuky a vselico mozne. Na rieke Daintree chytil niekolko krokodilov, a tak sme sa vybrali po jeho stopach a vybrali sa na lodi hladat krokodilov. Po asi desiatoich minutach plavby nas sprievodca konecne nieco spozoroval a tak sme sa priblizili uplne blizko k brehu, kde nam ukazal cerstvo narodene mlada pytona. To sice bolo dlhe okolo 3m, ale zatial este tenke a slabe. Po chvilke nas ale spozorovalo a odplazilo sa prec. Dlhu dobu sa nam nedarilo. Sprievodca to odovodnil tym, ze krokodily sa zdrziavaju vo vode pocas chladnych teplot a dazda a von vychadzaju len ked je teplo, vyhrievat sa na slniecko. Po nejakej polhodinke sme ale jedneho videli, ale kym som stihol vytiahnut fotak, zmizol vo vode. Urobil som zaber krokodila vo vode ale nie je z neho toho krokodila poriadne vidno. Po hodinke sme s miernym sklamanim, ze sa nam nepodarilo krokodily vidiet a odfotit, vystupili z lode a nastupili do nasho minibusu a isli dalej. Nas sofer bol srandista, cca 30 rocny novozelandan, ktory neustale vipkoval a zastavovali sme sa pri kazdej prilezitosti vidiet hocijaku somarinu (vid fotku znacky "pozor emu").
Nasa dalsia zastavka bol Daintree rain forest. Je to nastarsi prales na svete, jeho vek sa odhaduje na 100 az 135 milionov rokov. Jeho rozloha je priblizne 1200 km stvorcovych a zije tam viac ako 60% druhov rastlin a zivocichov celej Australie. Prales je taktiez svetovym dedicstvom a pravdepodobne uz vobec nebude v blizkej dobe pristupny pre turistov, aby sa zachranila vegetacia. My sme taktiez iba vystupili na parkovisku pobliz a absolvovali sme kratku asi dvojhodinkovu turu. Pre mna najzaujimavejsia informacia bola, ze sa tam nachadza aj jedna z najjedovatejsich rastlin na svete - Idiot Fruit. To aby sa clovek okrem zvierat a oceanu zacal vyhybat aj rastlinam. My sme ju nastastie po ceste nemali a tak som sa nemusel bat ze sa otravim, ked sa dotknem kusku listia.
Po prechadzke v dazdovom pralese sme po necelej polhodinke dosli do Cape Tribulation, dedinky na pobrezi s kamenistymi plazami a dazdovym pralesom v pozadi. Takmer ako raj na zemi. Tam sme sa naobedovali a minibusom sa vyviezli na kopec nad Cape Tribulation, na miesto s nazvom Alexandra Range Lookout, odkial bol nadherny vyhlad na dazdovy prales ako aj pobrezie. V dialke bolo vidno niekolko blizkych ostrovov, najviac ma zaujal ostrov v tvare krokodila a tak som sa rozhodol, ze sa tam raz zastavim, ked mi to casovo aj financne vyjde.
Po nadhernom vyhlade sme sa vydali na cestu spat, kde sme sa zastavili na dalsich zaujimavych miestach. Videli sme polia kde sa pestuje najma cukrova trstina a bananovniky. Vsetko je to posadene v nadhernej prirode, takmer ludskou rukou nedotknutych oblasti.
Nasou dalsou zastavkou bol narodny park Mossman Gorge, ktory je tiez sucastou dazdoveho pralesa Daintree. Sice je jeho mladsou castou, ale je tam rovnako nadherne a je to obrovskou atrakciou najma kvoli moznosti kupania sa v cirej priezracnej vode v panenskej prirode dazdoveho pralesa. Ja som sa nekupal (nechal som plavky v Cairns), ale priroda okolo bola naozaj nadherna. Myslim, ze ked uvidite fotky, tak to lepsie vystihne krasu tohto miesta ako akekolvek moje slova.
Po nadhernej prehliadke sme sa presunuli do miesta nasej poslednej zastavky, pristavneho mestecka Port Douglas, miesta dovoleniek najbohatsich ludi. Podla sprievodcu je to miesto s najvacsim poctom stvor a pathviezdickovych hotelov na km stvorcovy. Nemam to nikde overene, a viete ako to s lokalnymi informaciami chodi, vsetko je najlepsie, najuzasnejsie, najkrajsie, najvacsie, najstarsie a neviem co vsetko, takze beriem to ciastocne s rezervou ale je tam naozaj krasne. Ak neviete kam na dovolenku a najma kam s peniazmi, Port Douglas vrelo odporucam. Ale nie v marci a aprili, je tu zakaz kupania v mori, kvoli rozmnozovaniu meduz a inych jedovatych zivotu nebezpecnych zivocichov.
Z Port Douglas sme isli uz priamo naspat do Cairns. Za zmienku hadam stoji iba tropicka burka, ktora sa strhla niekde na pol ceste. V zivote som taky dazd nezazil, pripomenulo mi to casy ked som este ako maly chodil s dedkom do autoumyvarne, tak som ostal v aute a sledoval som ako prudy vody stekaju po oknach. Pri tropickej burke to bolo velmi podobne. Absolutne nic nebolo vidno, iba obrovske prudy vody stekajuce po oknach. Neviem preco, ale sofer isiel dalej, sa cudujem, ze sme niekde nehavarovali. Ale ze vraj on je na to zvyknuty ... tak ja neviem, ja osobne by som asi zastal na krajnici. Tak ci tak, po piatich minutach nebolo po burke ani stopy, a obrovske cierne mraky sa od nas rapidne vzdalovali. V tropickom pasme je vdaka tomu velmi casto vidiet duhu, ja som tiez urobil zaber na jednu z nich, bola proste nadherne viditelna (aj ked na tej fotke to nie je az tak dobre vidno). Domov sme dosli stastne okolo siedmej vecer, takze sme sa navecerali isli vecer troska do mesta a spat, aby sme boli cerstvi dalsie rano.
Great Barrier Reef
Na nedelu rano sme mali objednany vylet lodou na velke koralove utesy. O 7 rano nas vyzdvihol autobus a dopravil nas do pristavu. Tam sme sa nalodili, vypisali potrebne formulare a o osmej rano sme vyrazili. Pocasie bolo podobne ako v sobotu, t.j. zamracene s obcasnymi prehankami, co mne osobne vyhovovalo, lebo nebolo az tak teplo. Prvych desat minut plavby, kym sme sa dostali z pristavu na otvorene more, sme dostali zakladne instrukcie kde sa co na lodi nachadza a informacie ako sa zachranit, ked sa bude lod potapat, ako pouzivat nafukovacie zachranne vesty a pod. Nechybali ani informacie o tom, ze ak nie je clovek na more zvyknuty, velmi lahko dostane morsku chorobu (v angl. seasick). Ako prevenciu kazdy dostal dve tabletky, ktore mali zmiernit pripadny vyskyt tejto choroby. Ja ... samozrejme, som si povedal, ze mne bude stacit len jedna tabletka, vsak to nemoze byt take hrozne. No ako sa dalo ocakavat, do desat minut som uz sedel vzadu na lodi s vreckom pri ustach. Cestu na prvy koralovy utes som si preto vobec neuzil a odzvracal som si cele dve hodiny ... alebo ak chcete tri vrecka. Nepamatam sa, kedy som sa citil tak zle. Tym, ze bolo veterno a vlny na otvorenom oceane sem-tam dosiahli aj vysku 1 - 1.5m riadne s nami mavalo. Bolo to ako dvojhodinova jazda bez prestavky na centrifuge. Nastastie som nebol sam, morsku chorobu dostali priblizne dve tretiny posadky lode, jedine samotni "namornici" a ludia ktori su skuseni potapaci, to zvladali v pohode. Ked sme konecne zastali po dvoch hodinach pri prvom z koralovych ostrovov, bolo mi uz trochu lepsie a teda som absolvoval rychlokurz snorkellingu, t.j. potapania.
V Australii sa pre potapanie rozlisuju dve slova. Snorkelling je potapanie s hadickou v ustach, vyuziva sa na potapanie v malych hlbkach. Diving je potapanie v komplet potapacskej vystroji, s kyslikovou bombou na chrbte. Na tento druh potapania musite mat potapacsky kurz a prehliadku lekara. Taktiez nesmiete mat ziadne problemy s tlakom. Vyhodou je, ze sa mozete potapat do ovela vacsich hlbok.
Kedze nemam certifikat ani specialnu zdravotnu prehliadku na potapanie, jedinou moznostou ako vidiet koralove utesy bol snorkelling. Ja som si myslel, ze tie koraly trcia von z vody a ze to vyzera ako ostrov, ale je to vsetko minimalne 1m pod hladinou, t.j. pokial ste na lodi, tak nevidite vobec nic, iba more. Po kratkom kurze snorkellingu som si vyzdvihol v zadnej casti vystroj, odskusal velkost plutiev, okuliarov, neoprenovej vesty, odskusal si dychove pristrojenstvo a sup do vody. Pohlad bol neskutocny. V zivote som nic take nevidel, bolo to presne ako z dokumentarnych filmov v podmorskom svete. Nadherne pestrofarebne koraly, hviezdice, kopu malych aj vacsich rybiciek roznych farieb, korytnacky a ine podmorkse zivocichy. Niektori ludia videli vraj aj delfiny, ale tie som ja nezaregistroval. Na palube bola vzdy osoba, ktora sledovala ci sa neblizi nejaky zralok, resp. iny nebezpecny tvor. A vo vode bola zas dalsia osoba ktora kontrolovala podmorske nebezpecentsvo v podobe meduz, chobotnic a inych zivocichov, ktore by nas mohli ohrozit. Nastastie sa tam nic take neobjavilo a tak sme si mohli v plnej krase vychutnat nadheru tychto koralovych utesov. Ako velke pozitivum vnimam najma to, ze bol na palube aj fotograf, specialista na potapanie, s fotakom upravenym na robenie podmorskych fotiek, ktore sme dostali na konci plavby za "symbolickych" 65 AUD na CD (nehovoriac o tom, ze celodenny vylet lodou s pozicanim vystroje a obedom nas stal 60 AUD). Ale take fotky by nikto z nas neurobil, a tak sme sa rozhodli si jedno CD zobrat a tak si mozete tu nadheru vychutnat aspon z fotiek, ked uz nie nazivo ako ja.
Po asi hodinke potapania sme sa naobedovali a presunuli sa lodou o hodinku dalej k dalsim koralovym ostrovom, kde na nas cakala rovnaka nadhera ako pri prvom potapani. Medzi jednu z aktivit na ktoru som sa tesil patril aj Boomneting. Je to jeden z adrenalinovych sportov na vode. V zadnej casti lode sa upevni rybarska siet, ludia naskacu do vody a snazia sa drzat tej siete, lod sa rozbieha a uz je to len na Vas ci sa udrzite alebo potopite. K dispozicii su samozrejme zachranne clny aj zachranari, ale treba si vediet zhodnotit svoje sily. Nam sa ale boomnetingu nedoprialo, kedze bolo velmi veterno a teda velmi velke vlny, co bolo prilis nebezpecne (mohli by sme sa utopit za jazdy ak by nas zaliala nejaka vacsia vlna). Nic no, hadam to nabuduce vyjde.
Po druhom snorkellingu sme sa uz vydali na cestu spat. Mal som z toho trosku obavy, ale cesta spat bola pre mna v pohode. Aj Cyrielle sa polepsil stav, akurat Cagla to mala podobne ako pri ceste k utesom, t.j. s vreckom pri ustach. Ja som si nasiel vyhodnu polohu na sedenie na hornom poschodi lode, takmer v strede a tak som pocitoval kyvanie lode ovela menej. Dalsou vecou bolo, ze som bol na cerstvom vzduchu a kedze fukal vietor, tak som sa citil ovela prijemnejsie ako dole v uzavretej kajute. Taktiez ak sme narazili kolmo na nejaku vacsiu vlnu, tak ma prijemne ospliechalo, co bolo velmi dobre osviezenie a tak som si cestu spat celkom uzil.
Cairns
Do Cairns sme sa doplavili okolo pol siestej vecer. V pristave nas vyzdvihol minibus a odviezol nas domov. Tam sme sa prezliekli a vecer sme vyrazili na potulky po Cairns. Kedze uz ale bola tma, tak sa mi nepodarilo urobit uplne take fotky ake by som si zelal, ale lepsie nieco ako nic.
Samotne Cairns je male mestecko na severe statu Queensland, ma okolo 130 tisic obyvatelov. Nachadza sa v tropickom pasme, t.j. je tam po cely rok relativne teplo, ale kedze sa nachadza vo vlhkom tropickom pasme, dost casto tam prsi. Mesto ma dve vyznamne formy prijmov, turizmus a polnohospodarstvo. Turizmus tazi z blizkosti velkych koralovych utesov, dazdovych pralesov a niekolkych narodnych parkov. Je tam niekolko plazi a v ramci turizmu sa tiez da v Cairns robit vsetko co vas len napadne typu kayaking, rafting, bungeejumping atd. Ak su vsetky hotely plne, je v meste viac turistov ako samotnych obyvatelov. Co sa polnohospodarstva tyka, je vyrazne orientovane na pestovanie cukrovej trstiny a bananov. Dalsim vynosnym artiklom je pestovanie tropickeho ovocia (mango, kokosy a pod.)
Fotky
Ak mate zaujem vidiet forky z tohto vyletu, kliknite si na jednotlive linky a prezrite si komplet galerie.
Cape Tribulation
Great Barrier Reef
Cairns
Velka noc patri medzi najdlhsie sviatky v roku a tak sa kazdy snazi vyuzit tento cas na cestovanie po krajine. Nebolo tomu inak ami v mojom pripade, a chcel som vypadnut niekde von z Brisbane, pokial mozno co najdalej. Chcel som vyskusat nieco netradicne a tak po mensom prieskume som sa rozhodol vyuzit ponuku spolocnosti PeterPans za 200 AUD a stravit velku noc v Cairns, na severo-vychode Australie, mestecku leziacom v tropickom pasme, 3 noci a plne 2 dni. Skoda ze sa nedalo ostat dlhsie ale uz sme nezohnali lepsie letenky.
Plan
Piatok
Let Brisbane - Cairns
Ubytovat sa a potvrdit rezervacie vyletov
Sobota
Vylet do Cape Tribulation
Nedela
Vylet na Great Barrier Reef
Pozriet mesto Cairns
Pondelok
Let naspat Cairns - Brisbane
Cesta do Cairns
Na vylet som isiel s Caglou z Turecka a Cyrielle z Francuzska. Do Cairns sme leteli domacou spolocnostou Qantas. Zaujimavy a pre mna prekvapujuci bol check-in. Na check-in sa pouzivali pristroje podobne nasim bankomatom. Stacilo vlozit kreditku ktorou ste zaplatili letenku alebo vytukat vase referencne cislo alebo vase meno a automaticky Vam to vystavilo listok s miestami a dalsimi letovymi informaciami. Dalsou rychlou stanicou bola jedna slecna, ktorej ste dali batozinu, potom rychla bezpecnostna kontrola. Na rozdiel od medzinarodnych letov bolo dovolene vsetko (teda okrem vybusnin a podobnych veci). Ziaden problem, cely check-in prebehol za 10 minut (hovorim o vsetkych 100 cestujucich). Skratka zdalo sa mi cudne, ze check-in je len 20 minut pred odletom, ale odleteli sme nacas. V lietadle sme mali plny servis, t.j. moznost pozerat film, pocuvat rozne radio stanice, dostali sme fajnu veceru, pitie zdarma. Jedine za co bolo treba platit bol alkohol, ten bol ale strasne drahy, takze miesto oblubeneho piva som si dal Ginger Beer, co je nealkoholicky napoj so zvlastnou prichutou, neviem akoby som to opisal, treba to ochutnat. Odlietali sme 7:40 vecer a doleteli sme do Cairns kratko pred 10-tou vecer, t.j. let trval nieco malo vyse dvoch hodin. Po prilete som musel trosku dlhsie cakat na svoju batozinu (okolo 15 minut), ale letisko nebolo daleko od nasho ubytovania v Cairns Beach House Backpackers a tak sme okolo jedenastej uz boli ubytovani. Po kratkych telefonickych hovoroch sme potvrdili rezervaciu vyletov a tak sme isli spat, kedze dalsi den sme vstavali uz o siedmej rano.
Cape Tribulation
Prvy den sme mali na plane vylet do Cape Tribulation a zastavka vo viacerych miestach okolo tropickeho dazdoveho pralesa. Predpoved pocasia na vikend vestila najlepsie mozne pocasie - t.j. zamracene s prehankami. Tym padom sa vyrazne ochladilo a teda pocas nasho pobytu tam bolo v tieni pod mrakom okolo 28 stupnov celzia, co sa pohybuje tesne nad hranicou minima v tropickom pasme (25 stupnov).
O 7:45 rano nas pri hoteli vyzdvihol minibus a spolu s dalsimi dvadsiatimi turistami z Irska, Anglicka, USA, Mexika, Svedska a Norska sme sa vybrali na cestu. Po asi patnastich minutach sme sa uz dostali na cestu kde zlava bol nadherny prales a zprava plaz. Po cca polhodinke sme sa zastavili v jednej z tamojsich kaviarniciek v dzungli a dali si ranajky v prirode. Ja som si dal Mango Smoothie, co je taky zmrazeny mango dzus som smotanou, a nejaky kolac zo zmesi tropickeho ovocia.
Odtial sme sa vybrali k prvej atrakcii dna, hodinovy vylet lodou po rieke Daintree. Tuto rieku preslavil Tony Irwin, ktoreho urcite poznate z Discovery alebo Animal Planet. Je to ten sialenec, ktory chodi po australskych pralesoch a pustach a bushiach aby chytal krokodily, jedovate hady, pavuky a vselico mozne. Na rieke Daintree chytil niekolko krokodilov, a tak sme sa vybrali po jeho stopach a vybrali sa na lodi hladat krokodilov. Po asi desiatoich minutach plavby nas sprievodca konecne nieco spozoroval a tak sme sa priblizili uplne blizko k brehu, kde nam ukazal cerstvo narodene mlada pytona. To sice bolo dlhe okolo 3m, ale zatial este tenke a slabe. Po chvilke nas ale spozorovalo a odplazilo sa prec. Dlhu dobu sa nam nedarilo. Sprievodca to odovodnil tym, ze krokodily sa zdrziavaju vo vode pocas chladnych teplot a dazda a von vychadzaju len ked je teplo, vyhrievat sa na slniecko. Po nejakej polhodinke sme ale jedneho videli, ale kym som stihol vytiahnut fotak, zmizol vo vode. Urobil som zaber krokodila vo vode ale nie je z neho toho krokodila poriadne vidno. Po hodinke sme s miernym sklamanim, ze sa nam nepodarilo krokodily vidiet a odfotit, vystupili z lode a nastupili do nasho minibusu a isli dalej. Nas sofer bol srandista, cca 30 rocny novozelandan, ktory neustale vipkoval a zastavovali sme sa pri kazdej prilezitosti vidiet hocijaku somarinu (vid fotku znacky "pozor emu").
Nasa dalsia zastavka bol Daintree rain forest. Je to nastarsi prales na svete, jeho vek sa odhaduje na 100 az 135 milionov rokov. Jeho rozloha je priblizne 1200 km stvorcovych a zije tam viac ako 60% druhov rastlin a zivocichov celej Australie. Prales je taktiez svetovym dedicstvom a pravdepodobne uz vobec nebude v blizkej dobe pristupny pre turistov, aby sa zachranila vegetacia. My sme taktiez iba vystupili na parkovisku pobliz a absolvovali sme kratku asi dvojhodinkovu turu. Pre mna najzaujimavejsia informacia bola, ze sa tam nachadza aj jedna z najjedovatejsich rastlin na svete - Idiot Fruit. To aby sa clovek okrem zvierat a oceanu zacal vyhybat aj rastlinam. My sme ju nastastie po ceste nemali a tak som sa nemusel bat ze sa otravim, ked sa dotknem kusku listia.
Po prechadzke v dazdovom pralese sme po necelej polhodinke dosli do Cape Tribulation, dedinky na pobrezi s kamenistymi plazami a dazdovym pralesom v pozadi. Takmer ako raj na zemi. Tam sme sa naobedovali a minibusom sa vyviezli na kopec nad Cape Tribulation, na miesto s nazvom Alexandra Range Lookout, odkial bol nadherny vyhlad na dazdovy prales ako aj pobrezie. V dialke bolo vidno niekolko blizkych ostrovov, najviac ma zaujal ostrov v tvare krokodila a tak som sa rozhodol, ze sa tam raz zastavim, ked mi to casovo aj financne vyjde.
Po nadhernom vyhlade sme sa vydali na cestu spat, kde sme sa zastavili na dalsich zaujimavych miestach. Videli sme polia kde sa pestuje najma cukrova trstina a bananovniky. Vsetko je to posadene v nadhernej prirode, takmer ludskou rukou nedotknutych oblasti.
Nasou dalsou zastavkou bol narodny park Mossman Gorge, ktory je tiez sucastou dazdoveho pralesa Daintree. Sice je jeho mladsou castou, ale je tam rovnako nadherne a je to obrovskou atrakciou najma kvoli moznosti kupania sa v cirej priezracnej vode v panenskej prirode dazdoveho pralesa. Ja som sa nekupal (nechal som plavky v Cairns), ale priroda okolo bola naozaj nadherna. Myslim, ze ked uvidite fotky, tak to lepsie vystihne krasu tohto miesta ako akekolvek moje slova.
Po nadhernej prehliadke sme sa presunuli do miesta nasej poslednej zastavky, pristavneho mestecka Port Douglas, miesta dovoleniek najbohatsich ludi. Podla sprievodcu je to miesto s najvacsim poctom stvor a pathviezdickovych hotelov na km stvorcovy. Nemam to nikde overene, a viete ako to s lokalnymi informaciami chodi, vsetko je najlepsie, najuzasnejsie, najkrajsie, najvacsie, najstarsie a neviem co vsetko, takze beriem to ciastocne s rezervou ale je tam naozaj krasne. Ak neviete kam na dovolenku a najma kam s peniazmi, Port Douglas vrelo odporucam. Ale nie v marci a aprili, je tu zakaz kupania v mori, kvoli rozmnozovaniu meduz a inych jedovatych zivotu nebezpecnych zivocichov.
Z Port Douglas sme isli uz priamo naspat do Cairns. Za zmienku hadam stoji iba tropicka burka, ktora sa strhla niekde na pol ceste. V zivote som taky dazd nezazil, pripomenulo mi to casy ked som este ako maly chodil s dedkom do autoumyvarne, tak som ostal v aute a sledoval som ako prudy vody stekaju po oknach. Pri tropickej burke to bolo velmi podobne. Absolutne nic nebolo vidno, iba obrovske prudy vody stekajuce po oknach. Neviem preco, ale sofer isiel dalej, sa cudujem, ze sme niekde nehavarovali. Ale ze vraj on je na to zvyknuty ... tak ja neviem, ja osobne by som asi zastal na krajnici. Tak ci tak, po piatich minutach nebolo po burke ani stopy, a obrovske cierne mraky sa od nas rapidne vzdalovali. V tropickom pasme je vdaka tomu velmi casto vidiet duhu, ja som tiez urobil zaber na jednu z nich, bola proste nadherne viditelna (aj ked na tej fotke to nie je az tak dobre vidno). Domov sme dosli stastne okolo siedmej vecer, takze sme sa navecerali isli vecer troska do mesta a spat, aby sme boli cerstvi dalsie rano.
Great Barrier Reef
Na nedelu rano sme mali objednany vylet lodou na velke koralove utesy. O 7 rano nas vyzdvihol autobus a dopravil nas do pristavu. Tam sme sa nalodili, vypisali potrebne formulare a o osmej rano sme vyrazili. Pocasie bolo podobne ako v sobotu, t.j. zamracene s obcasnymi prehankami, co mne osobne vyhovovalo, lebo nebolo az tak teplo. Prvych desat minut plavby, kym sme sa dostali z pristavu na otvorene more, sme dostali zakladne instrukcie kde sa co na lodi nachadza a informacie ako sa zachranit, ked sa bude lod potapat, ako pouzivat nafukovacie zachranne vesty a pod. Nechybali ani informacie o tom, ze ak nie je clovek na more zvyknuty, velmi lahko dostane morsku chorobu (v angl. seasick). Ako prevenciu kazdy dostal dve tabletky, ktore mali zmiernit pripadny vyskyt tejto choroby. Ja ... samozrejme, som si povedal, ze mne bude stacit len jedna tabletka, vsak to nemoze byt take hrozne. No ako sa dalo ocakavat, do desat minut som uz sedel vzadu na lodi s vreckom pri ustach. Cestu na prvy koralovy utes som si preto vobec neuzil a odzvracal som si cele dve hodiny ... alebo ak chcete tri vrecka. Nepamatam sa, kedy som sa citil tak zle. Tym, ze bolo veterno a vlny na otvorenom oceane sem-tam dosiahli aj vysku 1 - 1.5m riadne s nami mavalo. Bolo to ako dvojhodinova jazda bez prestavky na centrifuge. Nastastie som nebol sam, morsku chorobu dostali priblizne dve tretiny posadky lode, jedine samotni "namornici" a ludia ktori su skuseni potapaci, to zvladali v pohode. Ked sme konecne zastali po dvoch hodinach pri prvom z koralovych ostrovov, bolo mi uz trochu lepsie a teda som absolvoval rychlokurz snorkellingu, t.j. potapania.
V Australii sa pre potapanie rozlisuju dve slova. Snorkelling je potapanie s hadickou v ustach, vyuziva sa na potapanie v malych hlbkach. Diving je potapanie v komplet potapacskej vystroji, s kyslikovou bombou na chrbte. Na tento druh potapania musite mat potapacsky kurz a prehliadku lekara. Taktiez nesmiete mat ziadne problemy s tlakom. Vyhodou je, ze sa mozete potapat do ovela vacsich hlbok.
Kedze nemam certifikat ani specialnu zdravotnu prehliadku na potapanie, jedinou moznostou ako vidiet koralove utesy bol snorkelling. Ja som si myslel, ze tie koraly trcia von z vody a ze to vyzera ako ostrov, ale je to vsetko minimalne 1m pod hladinou, t.j. pokial ste na lodi, tak nevidite vobec nic, iba more. Po kratkom kurze snorkellingu som si vyzdvihol v zadnej casti vystroj, odskusal velkost plutiev, okuliarov, neoprenovej vesty, odskusal si dychove pristrojenstvo a sup do vody. Pohlad bol neskutocny. V zivote som nic take nevidel, bolo to presne ako z dokumentarnych filmov v podmorskom svete. Nadherne pestrofarebne koraly, hviezdice, kopu malych aj vacsich rybiciek roznych farieb, korytnacky a ine podmorkse zivocichy. Niektori ludia videli vraj aj delfiny, ale tie som ja nezaregistroval. Na palube bola vzdy osoba, ktora sledovala ci sa neblizi nejaky zralok, resp. iny nebezpecny tvor. A vo vode bola zas dalsia osoba ktora kontrolovala podmorske nebezpecentsvo v podobe meduz, chobotnic a inych zivocichov, ktore by nas mohli ohrozit. Nastastie sa tam nic take neobjavilo a tak sme si mohli v plnej krase vychutnat nadheru tychto koralovych utesov. Ako velke pozitivum vnimam najma to, ze bol na palube aj fotograf, specialista na potapanie, s fotakom upravenym na robenie podmorskych fotiek, ktore sme dostali na konci plavby za "symbolickych" 65 AUD na CD (nehovoriac o tom, ze celodenny vylet lodou s pozicanim vystroje a obedom nas stal 60 AUD). Ale take fotky by nikto z nas neurobil, a tak sme sa rozhodli si jedno CD zobrat a tak si mozete tu nadheru vychutnat aspon z fotiek, ked uz nie nazivo ako ja.
Po asi hodinke potapania sme sa naobedovali a presunuli sa lodou o hodinku dalej k dalsim koralovym ostrovom, kde na nas cakala rovnaka nadhera ako pri prvom potapani. Medzi jednu z aktivit na ktoru som sa tesil patril aj Boomneting. Je to jeden z adrenalinovych sportov na vode. V zadnej casti lode sa upevni rybarska siet, ludia naskacu do vody a snazia sa drzat tej siete, lod sa rozbieha a uz je to len na Vas ci sa udrzite alebo potopite. K dispozicii su samozrejme zachranne clny aj zachranari, ale treba si vediet zhodnotit svoje sily. Nam sa ale boomnetingu nedoprialo, kedze bolo velmi veterno a teda velmi velke vlny, co bolo prilis nebezpecne (mohli by sme sa utopit za jazdy ak by nas zaliala nejaka vacsia vlna). Nic no, hadam to nabuduce vyjde.
Po druhom snorkellingu sme sa uz vydali na cestu spat. Mal som z toho trosku obavy, ale cesta spat bola pre mna v pohode. Aj Cyrielle sa polepsil stav, akurat Cagla to mala podobne ako pri ceste k utesom, t.j. s vreckom pri ustach. Ja som si nasiel vyhodnu polohu na sedenie na hornom poschodi lode, takmer v strede a tak som pocitoval kyvanie lode ovela menej. Dalsou vecou bolo, ze som bol na cerstvom vzduchu a kedze fukal vietor, tak som sa citil ovela prijemnejsie ako dole v uzavretej kajute. Taktiez ak sme narazili kolmo na nejaku vacsiu vlnu, tak ma prijemne ospliechalo, co bolo velmi dobre osviezenie a tak som si cestu spat celkom uzil.
Cairns
Do Cairns sme sa doplavili okolo pol siestej vecer. V pristave nas vyzdvihol minibus a odviezol nas domov. Tam sme sa prezliekli a vecer sme vyrazili na potulky po Cairns. Kedze uz ale bola tma, tak sa mi nepodarilo urobit uplne take fotky ake by som si zelal, ale lepsie nieco ako nic.
Samotne Cairns je male mestecko na severe statu Queensland, ma okolo 130 tisic obyvatelov. Nachadza sa v tropickom pasme, t.j. je tam po cely rok relativne teplo, ale kedze sa nachadza vo vlhkom tropickom pasme, dost casto tam prsi. Mesto ma dve vyznamne formy prijmov, turizmus a polnohospodarstvo. Turizmus tazi z blizkosti velkych koralovych utesov, dazdovych pralesov a niekolkych narodnych parkov. Je tam niekolko plazi a v ramci turizmu sa tiez da v Cairns robit vsetko co vas len napadne typu kayaking, rafting, bungeejumping atd. Ak su vsetky hotely plne, je v meste viac turistov ako samotnych obyvatelov. Co sa polnohospodarstva tyka, je vyrazne orientovane na pestovanie cukrovej trstiny a bananov. Dalsim vynosnym artiklom je pestovanie tropickeho ovocia (mango, kokosy a pod.)
Fotky
Ak mate zaujem vidiet forky z tohto vyletu, kliknite si na jednotlive linky a prezrite si komplet galerie.
Cape Tribulation
Great Barrier Reef
Cairns
pondelok 2. apríla 2007
Horse Races - Preteky Koni
Ked som bol na svojej prvej australskej barbecue u kolegyne Sue, asi pred dvomi mesiacmi, bavili sme sa s jej synom Stephenom, zeby sme sa mohli ist pozriet na nejake konske zavody. Casu odvtedy ubehlo dost a pomaly som na to aj zabudol, ale minuly tyzden mi poslal Stephen mail, ze v sobotu 31.3. je na programe Golden Slipper Day, jeden z vacsich konskych zavodov, a ze sa zavodi aj v Doombene (cast Brisbane).
Stephen mi dal tiez vediet, ze na preteky je potrebne sa slusne obliect, ludia tam chodia v koseli, kravate a slusnych nohaviciach. Je to prezitok zo starej doby, kedy boli preteky koni sviatkom a velkou spolocenskou udalostou a tak sa ludia vyobliekali ako do kostola. Nehovoriac o tom, ze sa preteky koni stale povazuju za velku spolocensku oslavu a tak tam tecie pivo "prudom".
Kedze som na barbecue Stephenovi slubil, ze na tie preteky pojdem, tak slovo dalo slovo a dohodli sme sa, ze o 12:00 sa stretavame pred hlavnym vchodom. Ja som pozval aj ostatnych stazistov aby bola vacsia sranda, ale nikto z nich nemal zaujem. V sobotu rano som este dostal sms od Stephena, ze bude meskat, a ze ho nemam cakat pred branou ale mam ist dnu. Tak som sa dostavil na miesto, kupil som si listok (12 AUD) a vosiel dovnutra. Zvycajne si clovek pod pojmom listok predstavi kusok papiera s informaciami kde, co, kedy, za kolko, ale v Doombene ste dostali ako listok mincu. Obycajnu mincu s vytlackom koni, ktoru trebalo hned pri vchode vhodit do automatu, aby ste mohli prejst turniketom. Skoda, ze som tu mincu neodfotil, myslel som si, ze mi ta minca ostane a budem mat pamiatku, ale akosi som sa preratal. Nic no nabuduce uz budem vediet.
Kedze som nikdy na konskych pretekoch nebol, nevedel som co mam ocakavat. V podstate mi ale celkove prostredie bolo velmi zname. Vyzeralo to ako v starych francuzskych anglickych alebo talianskych filmoch. Stanky kde ludia stavkovali, sledovali kurzy, vyjednavali o kurzoch a pod. a nasledne hromadny presun na tribuny, aby videli zavody nazivo. Kazdy pritom povzbudzuje toho svojho kona, pricom hluk sa zvysuje najma v cielovej rovinke. Pocas mojho pobytu tam bolo 8 zavodov na rozne vzdialenosti zacinajuc kratkym zavodom na 600m a konciac dlhym na 2800m.
Po prvych dvoch zavodoch som dostal sms od Stephena, ze to nestihne, lebo vlak ktorym isiel z nejakeho dovodu zastal a poslali im nahradne autobusy, co ale trvalo strasne dlho. V podstate som si myslel, ze tam budem sam. Ale nastastie sa mi ozval Tuomo z Finska, ktory sa na poslednu chvilu rozhodol, ze na preteky nakoniec pride. A tak ked tesne pred zaciatkom tretich pretekov dosiel, presvedcil ma, aby sme aj my isli stavkovat na kone. Samozrejme ani jeden z nas nemal sajn, ktory kon je dobry a tak sme tipovali len podla cisla koni, aj to uplne nahodne. Samozrejme, ze moje tipy neboli ani len v prvej patke, ale Tuomovi jeden tip na vitaza vysiel a vyhral 60 dolarov, co mu pokrylo jeho celodenne naklady na jedlo, pitie, stavkovanie a cestovne. Ba dokonca 10 dolarov mal este naviac.
Zaujimave na pretekoch bolo aj to, ze sa zavodi v celej Australii v jeden den a teda tipovat sa dalo aj na kone ktore pretekali v Sydney, Melbourne, Toowoombe, Gold Coaste atd. Zavody mimo Brisbane sa potom dali sledovat na niekolkych obrazovkach v stavkovacej casti zavodistia. Vacsina ludi ale aj tak stavkovala na kone, ktore pretekali priamo v Doombene a na tie ostatne stavkovali iba pravi fajnsmekri, resp. ludia ktori si mysleli, ze vedia co robia. Pocas pretekov hrala v pozadi aj kapela a celkovo tam bola velmi prijemna a uvolnena atmosfera. Rozmyslam, ze pojdem znova koncom maja, ked bude hrat Jimmy Barnes, jedna z najvacsich australskych rockovych hviezd, ktory psoledne nahral jednu skladbu aj s Glennom Hughesom, ale znamejsie je asi jeho vystupenie s Jonom Lordom z Deep Purple a bluesovou kapelou Hoochie Coochie Man. Vydalo aj DVD s nazvom Live At The Basement - takze ak ste fanusikovia dobreho bluesu, vrelo odporucam.
Fotky z pretekov koni
Stephen mi dal tiez vediet, ze na preteky je potrebne sa slusne obliect, ludia tam chodia v koseli, kravate a slusnych nohaviciach. Je to prezitok zo starej doby, kedy boli preteky koni sviatkom a velkou spolocenskou udalostou a tak sa ludia vyobliekali ako do kostola. Nehovoriac o tom, ze sa preteky koni stale povazuju za velku spolocensku oslavu a tak tam tecie pivo "prudom".
Kedze som na barbecue Stephenovi slubil, ze na tie preteky pojdem, tak slovo dalo slovo a dohodli sme sa, ze o 12:00 sa stretavame pred hlavnym vchodom. Ja som pozval aj ostatnych stazistov aby bola vacsia sranda, ale nikto z nich nemal zaujem. V sobotu rano som este dostal sms od Stephena, ze bude meskat, a ze ho nemam cakat pred branou ale mam ist dnu. Tak som sa dostavil na miesto, kupil som si listok (12 AUD) a vosiel dovnutra. Zvycajne si clovek pod pojmom listok predstavi kusok papiera s informaciami kde, co, kedy, za kolko, ale v Doombene ste dostali ako listok mincu. Obycajnu mincu s vytlackom koni, ktoru trebalo hned pri vchode vhodit do automatu, aby ste mohli prejst turniketom. Skoda, ze som tu mincu neodfotil, myslel som si, ze mi ta minca ostane a budem mat pamiatku, ale akosi som sa preratal. Nic no nabuduce uz budem vediet.
Kedze som nikdy na konskych pretekoch nebol, nevedel som co mam ocakavat. V podstate mi ale celkove prostredie bolo velmi zname. Vyzeralo to ako v starych francuzskych anglickych alebo talianskych filmoch. Stanky kde ludia stavkovali, sledovali kurzy, vyjednavali o kurzoch a pod. a nasledne hromadny presun na tribuny, aby videli zavody nazivo. Kazdy pritom povzbudzuje toho svojho kona, pricom hluk sa zvysuje najma v cielovej rovinke. Pocas mojho pobytu tam bolo 8 zavodov na rozne vzdialenosti zacinajuc kratkym zavodom na 600m a konciac dlhym na 2800m.
Po prvych dvoch zavodoch som dostal sms od Stephena, ze to nestihne, lebo vlak ktorym isiel z nejakeho dovodu zastal a poslali im nahradne autobusy, co ale trvalo strasne dlho. V podstate som si myslel, ze tam budem sam. Ale nastastie sa mi ozval Tuomo z Finska, ktory sa na poslednu chvilu rozhodol, ze na preteky nakoniec pride. A tak ked tesne pred zaciatkom tretich pretekov dosiel, presvedcil ma, aby sme aj my isli stavkovat na kone. Samozrejme ani jeden z nas nemal sajn, ktory kon je dobry a tak sme tipovali len podla cisla koni, aj to uplne nahodne. Samozrejme, ze moje tipy neboli ani len v prvej patke, ale Tuomovi jeden tip na vitaza vysiel a vyhral 60 dolarov, co mu pokrylo jeho celodenne naklady na jedlo, pitie, stavkovanie a cestovne. Ba dokonca 10 dolarov mal este naviac.
Zaujimave na pretekoch bolo aj to, ze sa zavodi v celej Australii v jeden den a teda tipovat sa dalo aj na kone ktore pretekali v Sydney, Melbourne, Toowoombe, Gold Coaste atd. Zavody mimo Brisbane sa potom dali sledovat na niekolkych obrazovkach v stavkovacej casti zavodistia. Vacsina ludi ale aj tak stavkovala na kone, ktore pretekali priamo v Doombene a na tie ostatne stavkovali iba pravi fajnsmekri, resp. ludia ktori si mysleli, ze vedia co robia. Pocas pretekov hrala v pozadi aj kapela a celkovo tam bola velmi prijemna a uvolnena atmosfera. Rozmyslam, ze pojdem znova koncom maja, ked bude hrat Jimmy Barnes, jedna z najvacsich australskych rockovych hviezd, ktory psoledne nahral jednu skladbu aj s Glennom Hughesom, ale znamejsie je asi jeho vystupenie s Jonom Lordom z Deep Purple a bluesovou kapelou Hoochie Coochie Man. Vydalo aj DVD s nazvom Live At The Basement - takze ak ste fanusikovia dobreho bluesu, vrelo odporucam.
Fotky z pretekov koni
MYO Restaurant
Kedze BYO restauracie zaznamenali na blogu velky uspech, asi by bolo dobre skompletizovat to cele a doplnit o MYO restauracie.
MYO restauracie = Make Your Own (urob si sam) - velmi popularne tu v Australii. Funguje to na principe svedskych stolov so surovinami, k dispozicii su okrem surovin aj noze panvice, pekace, taniere skratka vsetko kuchynske vybavenie. Clovek pride a sam si urobi to na co ma chut, ci uz sendvice, alebo pizzu alebo hocico ine. Potom dojde k pokladni, kde sa mu vsetky suroviny zauctuju a sadne si za niektori z volnych stolov a moze jest. Vyhodou je, ze si clovek naaranzuje na tanier presne to, co chce a na co ma chut. Teda v mojom pripade si viem spravit fajny obed aj bez cibule :-)
Tak ci tak, cez obed je tam velky natresk, a hlavne velky chaos, kedze kazdy chce nieco ine a tak to strasne dlho trva zobrat si vsetko na co ma clovek chut. Vyhodnejsie je tam ist asi mimo obeda, kedy ma clovek dost casu aj priestoru a samozrejme, je to aj ovela pohodlnejsie, ked sa nemusite tlacit a prebijat cez dalsich ludi.
MYO restauracie = Make Your Own (urob si sam) - velmi popularne tu v Australii. Funguje to na principe svedskych stolov so surovinami, k dispozicii su okrem surovin aj noze panvice, pekace, taniere skratka vsetko kuchynske vybavenie. Clovek pride a sam si urobi to na co ma chut, ci uz sendvice, alebo pizzu alebo hocico ine. Potom dojde k pokladni, kde sa mu vsetky suroviny zauctuju a sadne si za niektori z volnych stolov a moze jest. Vyhodou je, ze si clovek naaranzuje na tanier presne to, co chce a na co ma chut. Teda v mojom pripade si viem spravit fajny obed aj bez cibule :-)
Tak ci tak, cez obed je tam velky natresk, a hlavne velky chaos, kedze kazdy chce nieco ine a tak to strasne dlho trva zobrat si vsetko na co ma clovek chut. Vyhodnejsie je tam ist asi mimo obeda, kedy ma clovek dost casu aj priestoru a samozrejme, je to aj ovela pohodlnejsie, ked sa nemusite tlacit a prebijat cez dalsich ludi.
nedeľa 1. apríla 2007
BYO Restaurant
V piatok po robote som sa ponahlal rychlo domov sa prezliect, pretoze som bol pozvany na veceru. Pozvali ma Dan-ovi rodicia (Dan je moj spolubyvajuci). okrem mna pozvali aj Janu, nemecku kamaratku Dana, ktora prisla do Australie cez Work & Travel program.
Kedze som bol pozvany na veceru, ocakaval som nejake fajne typicke australske jedlo v dome Danovych rodicov. Ked nas ale okolo siestej Danovi rodicia vyzdvihli, zistil som, ze maju uplne ine plany. Zobrali nas do BYO restauracie.
BYO je skratka pre Bring Your Own, co znamena, ze si do restauracie mozete doniest vlastne jedlo a napoje. V restauracii Vam poskytnu vsetko potrebne, taniere, pohare, pribor, servitky, skartka vsetko. Okrem toho maju este vlastne menu, kde si mozete objednat niektore z ich jedal. My sme sa rozhodli objednat 4 druhy jedla v samotnej restauracii, ale napoje sme si doniesli sami.
Po asi polhodinke nam doniesli vsetky 4 druhy jedal a kazdy si zobral z kazdeho tolko kolko chcel. Ja som ochutnal z kazdeho troska a vsetky jedla boli vynikajuce.
Ako predjedlo nam doniesli krevetove toasty, krevetove tycinky a krevetove zaviny, k tomu cerevenu omacku s nazvom Sweet 'n' Sour. Bolo to vynikajuce. Hlavny chod tvorili tieto 4 jedla:
1. sizzling mongolian lamb - mongolska na ohni opekana jahnacina
2. spicy singapore chicken - singapurske pikantne kuracie medailonky
3. sweet 'n 'sour pork - bravcove gule v cesticku so sweet 'n' sour omackou
4. satay chicken - thajske marinovane kuracie na prirodno
Ako prilohu sme mali steamed rice (dusenu ryzu) a fried rice (nieco ako nase zeleninove rizoto, akurat ze ryza je opekana a nie dusena).
Samotne jedlo bolo vynikajuce, a bolo toho naozaj dost vela. Som sa davno tak dobre nenajedol. V prijemnej konverzacii som odolaval typickym otazkam - odkial som, ako dlho som v australii, ako dlho tu budem, co robim, kde robim, ako sa mi tu paci, co som uz videl a pod. Po case som musel objasnovat rozdiel medzi slovenskom a slovinskom, hovorit o rozdeleni ceskoslovenska a vyvracat teorie ze sme boli sucastou sovietskeho zvazu :-) No a nakoniec sme okrem ineho hovorili aj o typickych australskych temach typu ako vnimam Johna Howarda, co hovorim na to ze David Hicks ide domov, aky mam nazor na recyklaciu vody a co hovorim na vystupenie narodneho timu na majstrovstvach sveta v krikete. Popritom som sa dozvedel, ze Danova mama uci nemcinu na strednej skole, bola niekolkokrat v Nemecku a ze sa jej v europe paci a chcela by sa tam ist este pozriet. S Danovym otcom sme si super pokecali o dobrej muzike a o futbale. Takze celkovo hodnotim tuto veceru ako jeden z najkrajsich zazitkov s lokalnymi ludmi.
Kedze som bol pozvany na veceru, ocakaval som nejake fajne typicke australske jedlo v dome Danovych rodicov. Ked nas ale okolo siestej Danovi rodicia vyzdvihli, zistil som, ze maju uplne ine plany. Zobrali nas do BYO restauracie.
BYO je skratka pre Bring Your Own, co znamena, ze si do restauracie mozete doniest vlastne jedlo a napoje. V restauracii Vam poskytnu vsetko potrebne, taniere, pohare, pribor, servitky, skartka vsetko. Okrem toho maju este vlastne menu, kde si mozete objednat niektore z ich jedal. My sme sa rozhodli objednat 4 druhy jedla v samotnej restauracii, ale napoje sme si doniesli sami.
Po asi polhodinke nam doniesli vsetky 4 druhy jedal a kazdy si zobral z kazdeho tolko kolko chcel. Ja som ochutnal z kazdeho troska a vsetky jedla boli vynikajuce.
Ako predjedlo nam doniesli krevetove toasty, krevetove tycinky a krevetove zaviny, k tomu cerevenu omacku s nazvom Sweet 'n' Sour. Bolo to vynikajuce. Hlavny chod tvorili tieto 4 jedla:
1. sizzling mongolian lamb - mongolska na ohni opekana jahnacina
2. spicy singapore chicken - singapurske pikantne kuracie medailonky
3. sweet 'n 'sour pork - bravcove gule v cesticku so sweet 'n' sour omackou
4. satay chicken - thajske marinovane kuracie na prirodno
Ako prilohu sme mali steamed rice (dusenu ryzu) a fried rice (nieco ako nase zeleninove rizoto, akurat ze ryza je opekana a nie dusena).
Samotne jedlo bolo vynikajuce, a bolo toho naozaj dost vela. Som sa davno tak dobre nenajedol. V prijemnej konverzacii som odolaval typickym otazkam - odkial som, ako dlho som v australii, ako dlho tu budem, co robim, kde robim, ako sa mi tu paci, co som uz videl a pod. Po case som musel objasnovat rozdiel medzi slovenskom a slovinskom, hovorit o rozdeleni ceskoslovenska a vyvracat teorie ze sme boli sucastou sovietskeho zvazu :-) No a nakoniec sme okrem ineho hovorili aj o typickych australskych temach typu ako vnimam Johna Howarda, co hovorim na to ze David Hicks ide domov, aky mam nazor na recyklaciu vody a co hovorim na vystupenie narodneho timu na majstrovstvach sveta v krikete. Popritom som sa dozvedel, ze Danova mama uci nemcinu na strednej skole, bola niekolkokrat v Nemecku a ze sa jej v europe paci a chcela by sa tam ist este pozriet. S Danovym otcom sme si super pokecali o dobrej muzike a o futbale. Takze celkovo hodnotim tuto veceru ako jeden z najkrajsich zazitkov s lokalnymi ludmi.
Casovy posun
Nie je to tak davno, co som sa dozvedel, ze sa na Slovensku posuval o hodinu cas. V podstate som si ani neuvedomil, ze by sa cas posuvat mal, pretoze v Brisbane je vsetko po starom. Queensland je jediny australsky stat, kde sa cas neposuva.
Oficialnym dovodom, preco sa nemeni cas z letneho na zimny a naopak je ten, ze vacsina Queenslandu je v tropickom pasme a teda casovy posun tu nie je relevantny, kedze je tu svetlo vacsinu dna. Dalsim dovodom, ktorym sa zdovodnuje nutnost nemenit cas je, ze farmari maju zabehnuty rezim krmenia krav a oviec, co sa mi zda ako velmi bizarny dovod, ale ved predsa nemoze byt vsetko dokonale.
Takze momentalne je medzi Slovenskom a Brisbane casovy rozdiel uz iba 8 hodin.
Oficialnym dovodom, preco sa nemeni cas z letneho na zimny a naopak je ten, ze vacsina Queenslandu je v tropickom pasme a teda casovy posun tu nie je relevantny, kedze je tu svetlo vacsinu dna. Dalsim dovodom, ktorym sa zdovodnuje nutnost nemenit cas je, ze farmari maju zabehnuty rezim krmenia krav a oviec, co sa mi zda ako velmi bizarny dovod, ale ved predsa nemoze byt vsetko dokonale.
Takze momentalne je medzi Slovenskom a Brisbane casovy rozdiel uz iba 8 hodin.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
