Narodny Park Lamington

Poslednu dobu zacinam mat pocit, ze neprimerane priberam nejake tie kilecka a rozhodne z toho nie som nadseny. Uprimne ... trochu som zanedbal aj futbal a tak som si vela pohybu v posledne dni nedoprial. Preto prislo uplne vhod pozvanie od Damiana - stazistu z Argentiny - aby sme isli niekam na turu. Pridat sa chcela aj Cagla z Turecka a Marie z Belgicka a kedze sme momentalne vsetci v tzv. "saving mode" - t.j. setrime kde sa da, rozhodli sme sa ist len niekde blizko.

Ako najvhodnejsia moznost sa nam zdal narodny park Lamington - jeden z najvacsich narodnych parkov v dostupnej vzdialenosti od Brisbane. Oficialne je to sice 85km, ale vzhladom na to, ze sme tam isli hodinu a pol, by som povedal, ze urcite viac, najma ked 80% cesty bola dialnica.

Ranne peripetie

Kedze sme chceli zvladnut 20km dlhu turu, potrebovali sme na to cely den. Tak sme si dohodli stretko uz o siedmej rano pred autopozicovnou. Kedze auto objednaval Damian, ten si trochu privstal aby vybavil vsetky formality. Samozrejme ja som bol druhy sprosty, co rano vstal aby dosiel na cas, akokeby som sa nepoucil uz z minula. Cagla dosla sice s polhodinovym meskanim, ale este v ramci mojho limitu. Zato Marie dosla az o 8:15 rano, co bolo na mna trosku vela, najma ked vsetci viete ako "lahko" sa mi rano vstava. Najviac ma vytocilo to, ze mi volala 7:05 ze uz je na ceste a ze bude za dve minutky na mieste a o desat minut neskor ze uz uz je tam ... atd atd ... Samozrejme zenska - vlasy vyfenovat, uces spravit, styri sponky sem - nedobre to vyzera, tak len tri sponky zrazu stacia - no proste cista katastrofa. Vraj clovek nikdy nevie koho kde stretne. No da sa na to nieco povedat?

Samotna cesta

Kedze som bol na party vecer predtym a mal som nejake to pivko, vzdal som sa moznosti soferovat. To vyuzil Damian, ktory si chcel soferovanie v Australii vyskusat. Kedze Marie ani Cagla v Australii nesoferovali a neboli si iste kam treba ist, vyhral som miesto spolujazdca-navigatora. Ako niekto neskor trefne poznamenal, sedadlo smrti. Damian by bol celkom dobry sofer aj v Australii. Stacilo malo - ak by sa drzal v spravnom smere (t.j. nalavo), vyhadzoval blinker ked menil smer jazdy (namiesto zapnutia a vypnutia stieracov) a najma pri zmene smeru pozrel sem-tam do spatneho zrkadla. Z mesta sme sa nastastie vymotali dost rychlo, takze infarktovych situacii som nemal az tak vela. Na dialnici sa neda nic pokazit, takze zaujimave to bolo az ked sme z dialnice zisli a isli asi 20 km do kopca pri samych zatackach a ceste sirokej tak pre jedno auto.

Kedze vacsina australcanov sa riadi tym co vidi napisane, rozumej ked vidia znacku - pozor strmy utes, drzte sa v strede - tak to aj dodrzia, nedavaju vsade na okraj cesty bezpecnostne zabradlie (ci ako sa to vlastne po slovensky vola ta siva vec). V Argentine to ale asi neplati a kedze Damianovi sa nakoniec zapacila cesta nalavo, mal som polku cesty do narodneho parku pocit akokeby sme mali pol auta vo vzduchu, lebo z okna som videl akurat niekolkokilometrovu priepast. Nebolo mi vsetko jedno, ale nechcel som ho zbytocne znervoznovat. Najma ked sme cestou minuli sanitku, ktora zachranovala "sebavedomeho" motorkara co vyletel z jednej zo zakrut. Ked sme dosli na miesto, zhlboka som si vydychol, potlapkal som Damiana po pleci a ironicky som dodal - "good ride mate" (dobra jazda chlape).

Tura

Narodny park Lamington mi vo velkej miere pripominal nas slovensky raj. Az na to, ze fauna a flora je vyrazne ina. Najvacsie obavy som mal z hadov a hmyzu, lebo pri tychto australskych havediach clovek nikdy nevie, co je v pohode a co ho zlozi do 5 minut. Najma ked je pristup do parku obmedzeny len na ludi, ziaden automobil tam neprejde, helikoptera v hustych castiach tiez vela neuvidi, a tak sa clovek musi spoliehat sam na seba. V tomto bola neprekonatelne pripravena prave Marie, mala so sebou vsetko, skatulku "prva pomoc", spacak, ak by musela niekde v prirode prespat, jedlo a vodu na tri dni, dostatok tepleho oblecenia, krem na opalovanie, postreky proti hmyzu, prsiplast a neviem co vsetko este. Necudo ze jej batoh mal 15 kil. Nedalo mi sa jej opytat ci tam ma aj tehly a cement, ak by nahodou musela ostat na tej ture dlhsie ako 3 dni, aby si mala z coho postavit dom. Normalne ju lutujem, ze sa s tym vlacila, i ked mozno cakala, ze my chlapi gentlemani, budeme jej batoh nosit celu cestu na sebe a jej dame nas kilovy batoztek s jednou bundou, dvomi sandwichmi a litrovou flaskou vody (alias moje vybavenie). Ako nic v zlom, ale vychcanost niektorych zenskych nepozna hranic. Raz su velke feministky so silnymi recami a raz slabucke chudatka uboziatka, vzdy podla toho, ktora situacia im viac vyhovuje.




Turu ktoru sme si vybrali sa skladala z kratsej takmer 2km Rainforest Loop tury a dlhsej 18km Coomera Circuit. Znacenie je na rozdiel od Slovenska minimalne a pravdupovediac vacsinu casu som mal pocit, ze sme niekde strateni. Mapa, ktoru sme dostali pri vchode, tiez nebola najlepsia a tak sme isli viac-menej intuitivne. Najhorsie to bolo v usekoch, kde nebolo jasne kade cesta vedie, a tak sme si to niekedy kliesnili pomedzi stromy a paprade, po spadnutych kmenoch a pod. Najhorsie useky boli tie, kde sme museli prebrodit rieku. Preskakat kamene nebolo pre mna az take zlozite, ale taka Marie aj s jej 15kilovym batohom mala co robit a to aj za nasej pomoci. A tak necudo, ze sa jej podarilo na jednom z kamenov smyknut a skoncila vo vode. Damian tiez skoncil vo vode, kedze bol najblizsie a chcel jej pomoct. Cagla sa po par skokoch rozhodla, ze sa radsej vyzuje a prezije par minut v ladovej vode. Aj my ich bolo trochu luto, tak som im pri dalsich prechodoch cez rieku ovela viac pomahal, aby to prezili bez nejakej ujmy na zdravi.



Celkovo ale musim povedat, ze sme sa celkom dobre pri tom bavili, az do momentu kedy zacalo prsat. Nie je nic horsie ako ked ste niekde v lese, neviete kde presne, zacne prsat a pomaly sa stmieva. Nastastie sme sa dostali okolo piatej na miesto kde sme uz predtym boli a odtial sme uz vedeli trafit naspat (cize sme asi naozaj aj dobre isli). Domov sme sice dosli riadne unaveni, ale troska pohybu nikdy nezaskodi. Rano som dokonca narozdiel od ostatnych vstal bez svalovky, takze si myslim, ze mi vikendova tura celkom pekne vysla.

Fotky z Lamingtonskeho narodneho parku, vyhlady, vodopady a nase strastiplne prekonavanie prekazok najdete tu

Specialne pre ocka

Milos, vsetko najlepsie ku dnu otcov!!!

2.9.2007 - v podani mojich spolubyvajucich

Oslavny Vikend

Tento vikend by som nazval oslavny vikend jednoducho preto, ze aj v sobotu aj v nedelu sa tu v Brisbane riadne oslavovalo.

Riverfire

Sobota 1.9. bola venovana jednej z najvacsich oslav v roku s nazvom Riverfire. Je sucastou RiverFestivalu, ktory pocas dalsich 10 dni oslavuje rieku Brisbane.

Vacsina ludi si v sobotu poobede vysla do parkov a organizovala Barbecue. My s AIESEC-armi sme si vysli do botanickej zahrady, kde sme mali nainkindovane (firmou darovane) sandwiche. Stravili sme tam cele popoludnie. Akonahle sa ale zacinalo zveceriavat, vybrali sme sa dole k rieke. Pocas celej dlzky rieky, boli miesta s obrovskym ohnostrojom. Okrem toho este lietali nad nasimi hlavami lietadla typu F1-11, ktore za sebou nechavali horiace stopy. Cela show trvala priblizne 45 minut. Skraka nieco uzasne, v zivote som taky ohnostroj nevidel.



Den Otcov (Father's Day)

V nedelu 2.9. (prva septembrova nedela) je den kedy sa v Australii a na Novom Zelande oslavuje den otcov (na slovensku je to tusim niekedy v juni). Narozdiel od slovenska, v Australii je tento sviatok pomerne velky - minimalne tak velky ako den matiek u nas. Vsetci moji spolubyvajuci (az na Azza ktory ma rodicov v Adelaide), isli domov k svojim rodicom na rodinny obed. Vcera tiez na poslednu chvilu zhanali darceky, skratka venovali tomu ovela viac casu ako my na Slovensku.

Ja by som si teda touto cestou chcel spomenut na mojho ocka, a zapriat mu vsetko dobre, aj ked som na druhej strane sveta a podakovat mu za vsetko co pre mna dosial urobil. DAKUJEM.

Restrikcie na vodu

Kazda krajina ma svoje specifika a z nich vyplyvajuce problemy.

Na slovensku sa ludia stazuju na male platy, na dlhu pracovnu dobu, na nizku zivotnu uroven atd atd mohol by som menovat donekonecna. Zavidia ludom napriklad v Australii, ako sa maju dobre, ake maju velke platy, co vsetko si mozu dovolit a pod.

Australcania pre zmenu nadavaju na neprisposobivost aboridzincov, na azijsku invaziu, ale zo vsetkeho najviac na nedostatok vody. Zavidia slovakom, ze sa nemusia obavat toho ze nebudu mat co pit, ze sa mozu sprchovat kolko chcu, ze maju moznost umyt si auto kedy chcu, ze mozu polievat zahradu kazdy den.

Kde by ste chceli zit? V krajine s priemernou zivotnou urovnou a dostatkom vody alebo krajine s vysokou zivotnou urovnou, kde dostanete trikrat vyssi plat ale nemozte sa osprchovat a o par rokov mozno uz ani napit sa?

Kde je vlastne problem?

Australiu v poslednych desatrociach zastihli obrovske sucha. Vysledkom je nedostatok vody v krajine. V sucasnosti ma napr. taky Queensland zasoby vody na najblizsie 3 roky. Co bude po tom nikto nevie. Globalne oteplovanie situacii vobec nepomaha. V Queenslande na 70% uzemia spadne menej ako 500mm zrazok rocne. A tak sa niet co cudovat ze pust, ktora momentalne pokryva asi dve tretiny uzemia sa stale rozsiruje.

Australska vlada preto robi opatrenia, ktore by mali umoznit australcanom prezit aj po roku 2010. Dlhodobe plany sa postupne uz realizuju, stavaju sa vodarne, ktore dokazu spracovavat slanu vodu, zariadenia na recyklaciu uz pouzitej vody a ine financne velmi narocne projekty. Kedze ale vytvorit dostacujucu vodnu infrastrukturu potrva este niekolko rokov, musela vlada urobit niekolko velmi nepopularnych restrikcii, ktore musia ludia dodrziavat.

Vodne restrikcie v Queenslande

Nemam uplny prehlad o restrikciach v inych statoch, takze napisem o Queenslande, kedze zijem v Brisbane a sa ma to priamo dotyka.

Vodne restrikcie su tu najhorsie zo vsetkych statov australie. Z osmich moznych stupnov je Queensland od aprila uz na stupni 5 (stupen 8 je v podstate vodny kolaps, evakuacia obyvatelstva). Restrikcie su osobitne rozdelene pre komercny sektor a domacnosti. Na ich kontrolu existuje urad pre vodnu kontrolu, ktory pravidelne sleduje, kto tieto restrikcie porusuje. Pokuty su vysoke priamo umerne vaznosti situacie.

Ako to vplyva konkretne na nas dom?

Najzakladnejsie pravidlo je, ze sa nesmie prekrocit spotreba 140 litrov na osobu na den . Zda sa Vam to vela? Zahrnuli ste kolko litrov miniete na sprchovanie, umyvanie riadov, pranie Vasich veci? V priemere to vychadza, ze nesmiete mat sprchu dlhsie ako 4 minuty denne, pokial chcete byt v limite. Riady umyvame v priemere dvakrat tyzdenne, napustime plny drez a umyjeme vsetko naraz. Travnik pred domom a za domom, mozme polievat maximalne trikrat tyzdenne, bud v parne alebo neparne dni, medzi 4 a 7 hodinou vecer. Je zakaz umyvat auta, bicykle, motorky, akekolvek dopravne prostriedky. Povolene je iba umyvanie okien na aute, spatnych zrkadiel a preplachnutie motora a brzd z bezpecnostneho hladiska. Ostatne casti vozidla mozeme umyt iba v kritickom pripade, ak necistoty mozu ohrozit bezpecnu jazdu.

Ostatne restrikcie

Dalsich restrikcii, ktore sa nas ale netykaju, je niekolko. Napr. taky bazen nemame, ale pre ludi co maju pri dome bazen, ti mozu menit vodu v bazene len raz tyzdenne. Dalsou restrikciou je umyvanie domacich zvierat, atd. atd. Existuje na to jeden cely niekolko stranovy dokument. Kontroly chodia pravidelne. My sme dostali posledne upozornenie, ze prekracujeme limit na domacnost o 800 litrov, co je strasne vela, hrozila nam vysoka pokuta, ale nastastie chlapik co nam prenajima dom, dal vymenit cele vodovodne potrubie a kohutiky a vsetko, takze sa nam to podarilo vyrazne znizit, uz len tym, ze neodkvapkava voda.

Zmena k lepsiemu?

Cely minuly tyzden bola televizia plna radostnych sprav, zaberov ludi oslavujucich na ulici, zaberov hromov a bleskov. Totizto cely minuly tyzden v Brisbane prsalo. Co sa poctu spadnutych zrazok tyka, bol to najvacsi dazd za poslednych desat rokov. Ja som sa tiez cudoval, ze co tolko prsi. Za celych 8 mesiacov co som tu, som zazil v Brisbane 5 tropickych lejakov (prsalo silno asi 5 minut), dva celodenne dazde a jeden tyzdnovy (ten posledny). Mimo toho prsalo cele tri dni co som bol v Sydney a jeden a pol dna ked som bol v Melbourne. Teda viac-menej v Australii dva tyzdne dazdu za osem mesiacov. Ale aspon som netrepal ten dazdnik zo slovenska nadarmo. Ono sa to nezda, ale ten dazd Vam po par mesiacoch fakt chyba. No nie nadarmo sa hovori, ze Queensland - Sunshine State, ked je tu 330 slnecnych dni do roka.

O fajceni

Asi pred tromi tyzdnami doletel do Brisbane slovak Roman aj s priatelkou. Bolo to super po tolkych mesiacoch stretnut slovensky hovoriacich a rozmyslajucich ludi. Nikdy predtym sme sa nevideli, ale cez internet sme sa spojili a koniec koncov sme nakoniec zistili, ze mame aj nejakych spolocnych kamaratov. Aky je ten svet maly. Ale nie o tom som chcel.

Roman mi totizto po svojom prichode pripomenul mna na zaciatku. Bolo obdivuhodne ho sledovat, ako sa vysporiadava s inymi zvyklostami, ako preziva rozne kulturne soky a pod. Jedna z najlepsich veci na tom je ta, ze mi pripomenul vela odlisnosti, o ktorych som chcel napisat na blog este zo zaciatku, ale nejako som na to potom zabudol.

Roman je prilezitostny fajciar. Rozumej clovek, ktory si zapali ked sedi s kamaratmi na pivku a pod. Ked sme boli na pivku posledne my ... vyzeral byt taky nesvoj. Po chvili vysiel s vecou na svetlo sveta.

Konkretny dialog:
R: Mozem si zapalit? Pretoze som zvyknuty dat si k pivu cigu.
L: Sorry, ale nemozes.
R: ??? Vadi ti to ci co?
L: Nie nevadi.
R: Tak v com je problem.
L: Tu sa nesmie fajcit.
R: Co tym myslis?
L: Je to tu zakazane.

Ano presne tak, v Australii je zakazane fajcit na akychkolvek verejnych priestranstvach, nesmie sa fajcit v ziadnej budove, ani na miestach vyznacenych zakazom fajcenia. Zakaz fajcit patri medzi bezne ocakavania zamestnavatela od svojich zamestnancov na pracovisku a pod.

Preco je to tak?

Australia mala velmi vysoky pocet fajciarov okolo roku 1985. Presne statistiky neexistuju, ale podla odhadu lekarskej komory fajcil kazdy druhy clovek z troch. Australska vlada sa rozhodla razne zakrocit. Uzakonila niekolko anti-fajciarskych zakonov, dala restrikcie tabakovym spolocnostiam, zvysila dane z predaja cigariet atd. Podarilo sa jej ciastocne stav znizit, ale najvacsi prevrat prisiel az po roku 2000, kedy sa rozhodla australska vlada uviest medzi ludi obrovsku anti-fajciarsku medialnu kampan. Vytvorila niekolko velmi drsnych reklam, ktore boli vysielane velmi casto, viac-menej kazda reklamna prestavka obsahovala minimalne jednu anti-fajciarsku reklamu. Australska vlada minula v minulom roku len na tuto kampan 25 milionov dolarov (550 mil. SK). Tato kampan bola jednou z najuspesnejsich medialnych kampani na svete. Od fajcenia odradili tolko ludi, ze v sucasnosti Australia znizila pocet fajciarov v krajine na 15% celkoveho obyvatelstva. Vacsina z tych 15% su vsak nikotinovo zavisli, ktori sa bud uz liecia, alebo sa liecit chystaju.

Len pre ukazku dve reklamy (len pre silne zaludky).







Pre tych co maju zaujem vediet viac - navstivte www.quit.org.au

Pre mna osobne je to super pocit prist do baru, kde sa da normalne dychat a kde sa Vam nezasmradia veci cigaretovym dymom. Taktiez na mna nikto cudne nezazera, ked nefajcim, narozdiel od slovenska, kde su nefajciari v mensine. Slovaci fajciari by tu tak v Australii zazili tazke chvile, kedze v podstate nemozu fajcit takmer nikde. Takze slovaci fajciari iduci do Australie - nezabudnite si nikotinove naplaste :-)

Slovensky Vecer

Ako ste sa uz s predchadzajucich prispevkov mohli dozvediet, vacsina australcanov nema o Slovensku ani ponatia a tak som sa rozhodol, ze to po kolegoch v robote napravim aj u AIESECarov. Po pokece s Jamesom - prezidentom AIESECu - sme dohodli termin na sobotu 18. augusta. Necakane vsak do toho nahle prisla oslava 21-tych narodenin AIESEC-arky Naomi a teda sme to prelozili o tyzden. Nahla zmena sposobila, ze niektori ludia uz mali plany a nejako to uz nemohli zmenit. Aj napriek tomu sa ale na pripravovany slovensky vecer nahlasilo nieco vyse 20 ludi.

Zaciatok bol naplanovany na 4-tu hodinu poobede, ako som ale spravne predpokladal, nikto neprisiel na cas. A tak som v klude o tretej poobede este iba isiel nakupovat suroviny na varenie halusiek. Damian z Argentiny a James a Jess z Australie sa rozhodli mi pomoct, aby som nebol na varenie halusiek pre tolkych ludi sam. Tak som sa potesil, lebo som sa zbavil najma struhania zemiakov. Na pripravovane cesto som ale radsej dohliadal sam, ich som potom nechal zabavat lovenim halusiek :-) Kedze uz mam skusenosti s varenim halusiek v Australii, vedel som ze najlepsou nahradou za bryndzu je cottage cheese a dokonca som medzicasom nasiel na kocky nakrajanu slaninu a nie platkovu, teda ma v tejto oblasti nastastie nic neprekvapilo. Okolo piatej bolo vsetko navarene a velka vacsina ludi sa akurat dostavila, takze hned po prichode dostali teplu veceru. Nikto sa nestazoval, takze im asi chutilo. I ked varenie halusiek sa im zdalo prilis zlozite (asi cakali ze si kupia sackove halusky v supermarkete a hodia na dve minuty do mikrovlnky).

Hned po haluskach sme si pozreli film - Pelisky - po ktorom sme mali diskusiu na temu komunizmus v Ceskoslovensku. Pravdupovediac film sa im zdal strasne dlhy a nechapali pointu. Kebyze to niekto bude zahranicnym pustat, asi bude lepsie mat diskusiu o komunizme pred filmom, aby mali zakladne info a chapali suvislosti.

Po filme prisla asi najzaujimavejsia cast (teda aspon podla nich) a to kviz o Slovensku. Pripravil som pre slovakov relativne lahky, pre zahranicnych nenormalne tazky test, kde som rozdelil jednotlive otazky do niekolkych kategorii. Pri vybere otazok som sa zameriaval na to, co som zistil, ze nevedia a podla mna by mali vediet, resp. podla toho co chceli vediet a na co sa ma v priebehu tych par mesiacov, co som tu pytali. Pri vyplnovani mali riadnu srandu - a pravdupovediac aj ja pri citani odpovedi. Ale celkovo musim uznat, ze na moje prekvapenie celkom dobre zvladli geograficke a historicke otazky (i ked sem-tam im uslo, ked nam davali za susedne krajiny slovincov, srbov alebo chorvatov, popripade vraj mame slovenske mesto Sibiu, no neviem ja som o takom nepocul). Celkom sranda bola ked sa snazili nakreslit slovensku vlajku. Vsetci vedeli spravne farby (i ked sem-tam prehodili ich poradie), ale znak aky vytvorili niektori, som sa nestacil cudovat. Dobre som sa zabavil aj na nazve slovenskej hymny - Gnocchi Gnocchi Dumpling - ako jeden priklad za vsetky asi postaci. Najvacsie problemy im robili otazky v kategorii sport a osobnosti Tam neziskali ANI JEDEN bod. Za to tipovali o dusu a kreativita im tiez nechybala - takze len aby ste vedeli najlepsi slovenski hokejisti su Ondraj Kseslaticz a Lukas Zladastcamivono . Pri osobnostiach som sa tiez co to dozvedel - najviac ma pobavilo ze Jan Slota je prezident, M.R.Stefanik tenista, P.O.Hviezdoslav vynalezca a Peter Cmorik kadernik. Ale snahu im nemozno upriet. O tipovani bola aj kategoria kde mali pospajat spravne slovenske znacky s druhom produktu. Tam sa sem-tam trafili, ale aj napriek tomu sa nasli nejake perly - Harmasan je nealko napoj, mame Osram cokoladu, OVP Orava pneumatiky a Tatramat ako firmu co vyraba odevy a obuv. Pivo taktiez ziadne slovenske nepoznali - ale vacsina aspon trafila ceske, takze tam to az take hrozne nebolo.

Kebyze ste chceli ten test vidiet, popripade pouzit, najdete ho tu. Po vyplneni testu a vyhodnoteni, sme si prezreli prezentaciu slovenska, kde som uviedol aj vsetky veci z testu, aby videli a vedeli. Prezentacia je tu

Na zaver v dobrej slovenskej nalade som im este ukazal slovensku abecedu, vysvetlil dlzne a makcene a foneticke znenie slovenciny a naucil ich zopar zakladnych slov a fraz. Vysledkom je toto kratke video, alias pozdrav od australcanov slovakom.



Co na to dodat, vecer sa im velmi pacil a uz som dostal ohlasy od ludi co neboli, ze lutuju ze neprisli, ze poculi ze bolo dobre a ci sa to este zopakuje, takze asi urobim este jeden taky vecer pre tych, ktori to z nejakeho dovodu zmeskali. Tak ci tak, je to dobry pocit vidiet ze spomedzi tych vsetkych australcanov je pri kolegoch a AIESEC-aroch uz aspon stovka ludi, co ma o slovensku take znalosti za ktore sa nemusi hanbit. A hlavne ze nas nepovazuju za sovietsky zvaz, ale za schopnu ekonomicky sa rozvijajucu krajinu EU.

Zopar malo fotiek najdete tiez tu

EKKA Festival

Posledne dva tyzdne rezonovalo celym Brisbane a Queenslandom slovko EKKA. Je to vlastne skrateny poaustralceny vyraz pre slovo exhibition - festival/vystava. Je to jedna z najvacsich udalosti v roku a v Queenslande maju kvoli tomu dokonca aj statny sviatok.

Tohtorocna EKKA sa konala 9.-18. augusta. Pocas celych deviatich dni mali vsetci australcania ako aj cudzinci nachadzajuci sa v Australii moznost navstivit obrovsku vystavu na uzemi niekolko hektarov. Kazdorocne navstivi tuto akciu len v Brisbane 600.000 navstevnikov. Kazdy to ospevoval, tak som sa rozhodol, ze sa tam zajdem pozriet.

Za jeden den sa neda vsetko prejst a vidiet a tak som tam bol v nedelu a druhykrat o tyzden v sobotu. Cely areal pozostaval z niekolkych casti, kde sa dali rozne veci vidiet, vyskusat, resp. zazit nejaku show.

Hned vedla vlakovej stanice sa nachadzala Hlavna Arena , kde sa konali vsetky akcie, ktore si vyzadovali vela miesta, ako napriklad preteky koni, akrobaticke lietanie, zoskoky parasutistov a pod. Vacsina tychto show vsak pre nas nebola velmi zaujimava a tak sme tam nestravili vela casu, na rozdiel od rodin s malymi detmi, ktore boli z lietadiel a parasutistov cele bez seba.

Na opacnej strane vlakovej stanice bol Nova Park. Nova je najvacsia radio stanica v Queenslande a teda cele priestranstvo s velkym podiom bolo urcene na hudobne koncerty roznych kapiel, rozne sutaze v spievani a hudobne kvizy a pod., skratka sutaze ako sa v radiu zvyknu robievat. Celkom logicky bolo teda v tejto casti vela mladych ludi, ktori si tu prisli vychutnat festivalovu amosferu a koncerty svojich oblubenych kapiel.

Hned vedla Nova Parku bola Woodchop Arena (drevorubacska arena), kde sa konali rozne sutaze v pileni a rubani dreva. V tejto casti bolo strasne vela lesnikov, drevorubacov, polovnikov a inych "lesnych obyvatelov", ktori maju tu v Australii taku svojsku kulturu. Vacsina z nich bola poobliekana v lesnickych uniformach, alebo v drevorubacskej kombineze. Najvacsia show spocivala v rubani asi meter hrubeho dreva. Tuto show sme bohuzial premeskali v obe dni. Necakali sme totiz, ze drevorubaci budu s normalnou sekerou schopny pretat meter hrube drevo za 15 minut (teda aspon ja som tom necakal).

Hned vedla Woodchop areny a Nova Parku sa nachadzal obrovsky Amusement Park (zabavny park). Kopu kolotocov a vselijakych inych zabavnych atrakcii vselijakeho druhu. V zivote som nevidel tolko roznych druhov kolotocov po kope. Niektori rodicia tam pri svojich detoch urcite utratili nemale peniaze. Cely park vyzeral uplne najsamsuper v noci, ked bolo vidno vsetky svetla. Kazdy by si tam urcite nasiel to svoje, od pokojnych a kludnych veci az po extremne veci, po ktorych by sa normalny clovek zotavoval dalsi tyzden, alebo sa prihlasil do kurzu pre kozmonautov. Mne sa dvihal zaludok len pri pohlade na niektore atrakcie, nie to este aby som to vyskusal.

Vedla zabavneho parku sa nachadzal vcelku rozlahly Showbag Pavillion (Nakupny Pavilon), kde sa prezentovali rozne firmy, a pri ich stankoch ste si mohli zakupit rozne produkty so specialnymi EKKA zlavami. V tomto pavilone som sa zdrzal len velmi kratko - vacsina zaujemcov o tento pavilon (rozumej 99%) bola zenskeho pohlavia, ktore tam dokazali stravit prezeranim a nakupovanim aj niekolko dni. Nastastie bol hned vedla Channel 9 Sport Bar (Bar sportoveho kanalu 9), a teda muzske osadenstvo malo moznost stravit cas cakanim na svoje polovicky pri pivku a sledovanim sportovych zapasov. Celkom mudro to ti Australcania vymysleli.

Dalsia budova vedla Showbag Pavilonu bola Woolworths FreshFood Pavillion (pavilon jedla), kde sme stravili asi najviac casu sledovanim varenia roznych pochutok od roznych sefkucharov z celeho Queenslandu. Najviac casu sme ale stravili chodenim medzi stanky s jedlom a vyuzili sme kazdu zadarmo ochutnavku, ktora bola k dispozicii. A tak som mal moznost na vlastnej kozi pocitit co spravi kombinacia chipsov, pukancov, kavy, oliv, syra, vina, cokolady, jogurtov, vselijakeho ovocia a neviem coho vsetkeho este. najviac mi chutili opekane cierne olivy - nikdy v zivote som to predtym nejedol, ale tam mi to zachutilo natolko, ze som si kupil flasticku tychto oliv. Inak ma tam z jedla nic extra neprekvapilo. Teda kupil som si tam este flasticku korenia z talianskych byliniek, ale to sa az tak medzi jedlo nepocita.

V mensej budove oproti sa s jedlom pokracovalo, zamerane to bolo najma na maso a mliecne vyrobky. Boli tam rozne prednasky o jedle, zdravej vyzive a pod. Mne sa najviac pacil slogan na jednom z masiarstiev - MEAT! Real food for real man! (maso! skutocne jedlo pre skutocneho cloveka!) Kedze medzi nami boli aj nejaki vegetariani, ktori boli tymto sloganom riadne znechuteni, dlho sme sa tam nezdrzali. Ostatnym sa zdalo nechutne cumiet na prasata stiahnute z koze visiace na haku. Vec, ktoru hodnotim na tom pozitivne je ta, ze aspon australcania vidia, ze ako vyzera bravcovy steak na zaciatku a ze je to z prasata a nie z obchodu (ako mi niektori z kolegov posledne povedal v praci).

Na vylepsenie vkusu sme sa presunuli do Creative Arts & Craft Pavillon (pavilon kreativnych umeni a remesiel), kde boli rozne vystavy soch a obrazov. Ako som zistil, vacsina mojich kamaratov nie je extra zamerana na umenie, a tak sme to len prebehli. Vynimkou bola asi hodinova modna prehliadka, ktora bola na moje prekvapenie celkom fajn. Modely sa mi nezdali byt az take uletene, a vacsinu si viem predstavit nosit v normalnom realnom svete.

V hned vedlajsom vchode bol Queensland Government Pavillion (pavilon Queenslandskej vlady), kde malo kazde oddelenie svoj stanok a bol to zazitok najma pre deti, ktore sa mohli zahrat na policajtov, poziarnikov, hrat sa na sudcu, alebo si skusat soferovat autobus MHD atd. Mne sa podarilo si zahrat na perkusie v oddeleni Indigenous Culture (oddelenie pre domorode obyvatelstvo). Hrat mohli iba deti alebo zahranicni a kedze som v tom momente bol jediny zahranicny, tak som tam medzi tymi detmi vyzeral trosku priblblo. Ale aspon mali ostatni zo mna srandu.

Oproti bola budova urcena pre Industry and Science (vedu a priemysel), kde sme mali moznost pozorovat veci cez mikroskop, vyskusat si rozne pristroje, vidiet zive roboty, ktore reaguju na ludsky hlas a pod. Celkom zaujimave, ale v ten den som nemal az tak velmi naladu na taketo veci a tak som ludi trosku posuril nech sa presunieme dalej.

Poslednym a relativne dost velkym pavilonom bol Animal Pavillion (zvieraci pavilon), alias taka malicka ZOO domacich zvierat. Vacsina mestskych australcanov tak mala moznost vidiet na vlastne oci psy, macky, kravy, sliepky, ovce, kone a pod. V kazdej casti bola ina show, mne sa pacila "western style show" s kovbojom na koni, plieskanie bicmi, simulacie strielania a pod. Zenske osadenstvo zas nemohlo odolat psikom a macickam - nekonecne tutuli mutuli. Ale musim uznat, ze sutaz cistokrvnych ras psov ma celkom zaujala. Bolo to fakt neuveritelne, co niektori psi dokazu urobit a ako disciplinovane pocuvaju svojho pana.

Zaujimavym zazitkom pre mna boli vystupenia na malom podiu v casti, kde sa predavali hot-dogy, hamburgre, hranolky, a pod. V case ked sme tam prisli sa prezentovali rozne bojove umenia a po nich ma chtiac-nechtiac donutili australski kamarati aby som sa zucastnil sutaze v rychlosti jedenia. Mali sme co najrychlejsie zjest German sausage (nemecku klobasu) a velky langos s chili omackou. Bolo to strasne stiplave, a naviac som sa riadne zababral, kedze sme nesmeli jest rukami. No sranda sranda. Do finale som sa nedostal, ale dostal som cenu utechy - 10 dolarovu poukazku na nakup jedla v priestoroch EKKA arealu, co som v druhu sobotu aj vyuzil.

Najzaujimavejsou vecou bolo pre mna ale vystupenie cinskeho LION DANCE GROUP - tanecnej skupiny, ktora tancovala tradicny cinsky "levi tanec". Sranda bola, ze tanecna skupina pozostava z asi 10-tich bubenikov a perkusionistov a iba dvoch tanecnikov. Ti maju na sebe kostym leva a do rytmu tancuju na vysokych koloch od 1,5 metra do 3 metrov nad zemou. Ja by som ledva po tom chodil, nie to este tancoval a poskakoval. Tito dvaja ale boli uzasne zohrati, lebo to naozaj vyzeralo ako keby bol ten lev celistvy zadok sa tocil ked bolo treba, hlava sa tocila ked bolo treba, skratka fakt super. Cele to 5-minutove vystupenie vraj cvicili 10 rokov. Hadam sa mi to este niekedy podari uvidiet.

Celkovo je EKKA dobrou prilezitostou si niekam vonku vyrazit s kamaratmi a zabavit sa, vela rodin tam chodi, aby sa deti zabavili, aby sa aj nieco naucili a spoznali nove veci. Bolo by to uplne super, kebyze mame nieco take na Slovensku, ja by som na to urcite isiel.

Nejake fotky si mozete pozriet tu.