utorok 7. augusta 2007

Fraser Island

Po Sydney a Melbourne a najma po zime ako takej, som potreboval trosku zmeny co sa vyletov tyka. Ekta - stazistka z Indie prisla s vynikajucim napadom, aby sme zasli na Fraser Island. Pridala sa k nam aj Marie a tak sme si traja objednali 3-dnovy vylet.



Fraser Island je ako raj na zemi. Je to najvacsi pieskovy ostrov na svete, ma rozlohu 1630km2 a na celom ostrove je ako zaklad piesok. Cely ostrov je posiaty piesocnymi dunami, jazerami s piesocnym dnom, kamenmi vytvorenymi z piesku a dokonca sa tam nachadza jediny dazdovy prales na svete, ktory vyrastol na pieskovom zaklade. By ste sa cudovali kolko typov a druhov piesku na svete existuje. Od roku 1992 je Fraser Island zaradeny do zaznamu svetoveho dedicstva a teda je tam zakaz akehokolvek zasahu cloveka, co je super lebo ostrov zostava takmer nedotknuty.

My sme vyrazili z Brisbane o osmej rano s nasim sprievodcom Steve-om. Kedze na ostrove su este aj cesty z piesku, normalnym autom sa tam neda ist, iba tzv. 4WD (4 Wheel Drive), cize autom s pohonom na vsetky styri kolesa, pre autolaikov terenne auto typu jeep. Po asi 4 hodinach cesty na sever sme dorazili do mestecka Rainbow Beach, kde sme sa naobedovali a cakali na trajekt, ktory nas prevezie na ostrov. Pocas kratkej asi 10minutovej cesty trajektom sme mali moznost zazriet velky krdel cajok, niekolko delfinov a neidentifikovatelnych inych morskych zivocichov.

Okolo druhej poobede sme sa vylodili na ostrove a zanechali za sebou civilizaciu. Po asi polhodinke cesty po piesocnej "dialnici" sme dosli na miesto naseho ubytka, kde sme vylozili nase batohy a hor sa na turu cez piesocne duny smerom k jazeru Wallaby.


Ako poviem Vam ze taky trening som uz dlho nezazil. Ono sa ta duna ani nezdala byt taka velka, ale ked sa Vam pri kazdom kroku zaboria nohy do piesku po clenky, tak to po case pocitite. Ale po dlhej asi dvojhodinovej ceste krizom cez dunu sme sa dostali k vytuzenemu jazeru, kde sa zopar odvazlivcov aj okupalo. Ja som sa namocil asi po kolena a uz vtedy som myslel ze zamrznem. Cestou spat sme isli pre istotu cez inu piesocnu dunu, relativne novu a tak sa sem-tam stalo, ze clovek stupil aj na konar stromu, ktory bol zaviaty pieskom. Mensim odreninam som sa teda nevyhol.

Naspat sme dosli okolo siedmej a mali sme skvelu veceru tri druhy masa (morcacie, jahnacie a hovadzie) s varenymi a opekanymi zemiakmi, hraskom a kukuricou a samozrejme cviklou. Uplna lahodka. Teda pre mna. Ostatni to ofrflali, ze je tam malo zeleniny a ze je to nezdrave a azijsky spolucestujuci sa dozadovali ryze. Ale ja som mal konecne po dlhej dobe normalnu europsku stravu, tak som si nalozil dvakrat. Po veceri som sa na chvilku zdrzal v miestnom podniku, zahral si biliard a pozrel som sa na chvilku aj na karaoke show, ale po asi troch pesnickach som od tych "spevackych" vykonov mal takmer dotrhane usne bubienky, tak som sa pobral spat.

V sobotu sme mali na programe cestu na sever ostrova, cize asi 100km, s cielom zastavit sa na pokial mozno co najviac zaujimavych miestach. Museli sme sa ale ponahlat, lebo sme sa mohli utopit. Ano utopit. Totizto dialnica je zaroven aj plazou. A v case najvyssieho prilivu je cela dialnica pod vodou.

Aj napriek tomu nepriaznivemu stavu, sme videli vela zaujimavych veci - stroskotanu lod Maheno, rozne kanony pieskovcov roznych farieb, mali sme moznost "splavit" potok Eli vlastnou chodzou, a na utesoch Indian Heads sme si mali moznost poriadne oddychnut a pozorovat delfiny, raje, velryby, zraloky a ine morske stvorenia v nadherne cistom oceane.

Skoda ze sme sa nemohli kupat, vsade bol totiz zakaz. Aj som uvazoval, ze by som to riskol ak by som bol len pri brehu, ale cestou spat som na vlastne oci videl zraloka do 5m od brehu (t.j. vo vode cloveku nieco vyse kolien), tak som to neriskoval. A urobil som dobre, lebo vecer vyplavil ocean na breh niekolko jellyfish meduz - najjedovatejsich stvoreni v Australii a mozno aj na svete. Priesvitne stvorenia napadne pripominajuce igelitovy sacok dokazu cloveka usmrtit behom 5 minut.

Kedze je cely ostrov (az na par metrov stvorcovych civilizovanych budov) v povodnom stave, diva priroda tam funguje naozaj nadivoko, a tak sme si museli davat pozor na rozne zvierata v prirode, ktore sa bez akehokolvek ostychu priblizili k ludom. Upozornovali nas najma na diveho psa dinga, ktory ma na svedomi uz niekolko ludskych zivotov prave na tomto ostrove. Dingo je najblizsi pribuzny bielemu vlkovi azijskeho povodu, ale v podstate vyzera ako nas pes, akurat ze je divy. Dalsou hrozbou boli hady, kedze az 9 z desiatich najjedovatejsich hadov Australie zije na tomto ostrove. Nanestastie (alebo nastastie) sme ziadneho nevideli, a tak sme vsetci obisli bez akychkolvek zachrannych akcii typu obviazat ranu trickom a zamedzit jedu aby sa dostal dalej do krvi a pod. Inak som sa dozvedel, ze najhorsia vec ktoru mozete spravit je vysat jed. Zopar ludi sa o to uz pokusalo, lebo to videli vo filmoch a dopadlo to tak, ze vysali iba cast jedu, tym sa otravili a okrem nich zomreli aj ich priatelia.

Inak k tym zvieratam maju v Australii jednu super cca minutovu pesnicku od skupiny co sa vola Scared Weird Little Guys - pesnicka ma nazov Deadly Animals (Come To Australia) a je cela o tom co Vam v Australii hrozi. Kedze je podla mna neprelozitelna, najma co sa nazvov zvierat tyka, najlepsie je ak si pozriete video, zvierata na obrazkoch su tie spominane v texte.



Pre tych ktorym sa pesnicka zapacila, komplet anglicky text najdete tu

V noci zo soboty na nedelu sme stravili par hodin lezanim na plazi a pozorovanim hviezd. Ani si neviete predstavit, kolko hviezd na tej oblohe je, ked mate absolutnu tmu a nie su nikde poulicne svetla. Velmi jasne bolo vidno aj Juzny Kriz, suhvezdie ktore je viditelne len na juznej pologuli.
Okolo polnoci sme si uz isli lahnut spat, aby sme o piatej rano vstali, pekne vymrzli, ale zato si vychutnali vychod slnka nad oceanom. Take veci sa tak casto nevidia a tak som si to plne vychutnal aj ked nie som ranostaj. Tak ci tak by som skoro vstat musel, kedze sme odchadzali uz o siedmej, aby sme si stihli urobit turu v dazdovom pralese - jedinom dazdovom pralese na svete ktory vyrastol na piesku. V pralese bolo dost chladno a to aj napriek tomu, ze vonku bolo 27 stupnov V pralese bolo nieco pod dvadsat a dost vlhko. Ale prechadzka bola dost svieza, ziadne jedovate zvieratko nas neprekvapilo a tak sme si mohli uzit niekolko tisicrokov stare obrovske stromy, alebo niekolko desiatok metrov vysoke biele eukalypty.

Po pralese sme este navstivili jazero Lake Burrabeen - druhe najvacsie jazero po svetoznamom Lake McKenzie. Jazera su takmer rovnake, akurat pri Lake McKenzie je kopu turistov a pri tom nasom bolo len zopar ludi a tak sme si mohli vychutnat jazero, nadhernu plaz s bielym pieskom, slnko, skratka ako v raji. Na uvolnenie sme si okrem clapkania vo vode este zahrali plazovy futbal a okolo obeda sme uz vyrazili na cestu spat do Brisbane.




Jednoznacne to stalo za to si taky vylet na Fraser Island urobit, som si uz dlho tak neoddychol a sa tak nepokochal ako tento vikend. Kedze verim, ze sa najdu zvedavci, ktori by chceli vidiet viac z toho ako to tam vyzeralo, tak dalsie fotky v pripade zaujmu najdete tu

utorok 31. júla 2007

Australia vs Europa

Mnohym ludom tu v Australii sa zda Europa prilis mala. Problem je vo vnimani vzdialenosti, kedze v Australii musia niekedy precestovat aj tisic km kym sa dostanu do najblizsieho mesta, zatialco v Europe pri 1000km clovek prejde niekedy aj niekolko statov. Pravdou je, ze Australia je naozaj velmi rozlahla. Ked som isiel posledne na Stradbroke Island s Matsom a Damianom pozorovat velryby (zial nepodarilo sa mi spravit ziadne fotky s velrybami, len kopu fotiek s oceanom), zaujala ma tam v miestnom turistickom centre jedna pohladnica znazornujuca mapu Australie v mape Europy. Vtedy som si tu pohladnicu nanestastie nekupil a nenasiel som ju ani na nete. Nasiel som ale inu mapu, tak som sa chcel s Vami podelit, aby ste si vedeli predstavit asi aka velka Australia je. Ja som ako viete v Brisbane, najsevernejsie som bol v Cairns (na tej mape nedaleko Cooktown), najjuznejsie a zaroven najzapadnejsie som bol v Melbourne. V blizkej dobe sa chystam navstivit Darwin, Alice Springs, Ayers Rock a Adelaide a koncom roka chcem ist na Novy Zeland od Brisbane asi rovnako daleko ako Perth.

Australske Narodne Symboly

Poslednu dobu bolo strasne vela roznych sportovych, kulturnych a spolocenskych podujati, kde sa hrala australska hymna, resp. sa ukazovali rozne australske symboly a tak ma napadlo, ze som v podstate este nenapisal o australskych narodnych symboloch.

Statna vlajka

Australia ma vlastnu statnu vlajku odo dna ziskania nezavislosti od Velkej Britanie, t.j. od roku 1901 (i ked legislativne bola uznana az v r.1954). Statna vlajka bola (podobne ako vsetky ostatne narodne symboly) vybrana prostrednictvom sutaze. Spomedzi 30.000 roznych navrhov sa vybral navrh 14-rocneho chlapca, ziaka jednej zo zakladnych skol v Melbourne.




Australska vlajka je rovnomerne rozlozena na styri kvadranty. V lavom hornom kvadarante sa nachadza tzv. "union jack" co je nazov pre utvar, ktory pouziva vo svojej vlajke Velka Britania. Tato cast kvadrantu vyjadruje historicku previazanost prave s Velkou Britaniou. V druhom a tretom kvadrante (v pravej polke vlajky) sa nachadza 5 hviezd, ktore vyjadruju suhvezdie "Southern Cross" (Juzny Kriz), ktore je viditelne iba na juznej pologuli a teda je vyjadrenim uzemnej polohy Australie. Vo stvrtom kvadrante vlavo dole je tzv. "Star of Federation" (Hviezda Federacie), ktora ma 7 cipov a vyjadruje 6 statov a teritorialne uzemia.

Zaujimavostou je podobnost Australskej vlajky a vlajky Noveho Zelandu, ktora zjavne vyjadruje ako su si tieto dve krajiny blizke. Pre porovnanie vlajka Noveho Zelandu dole.



Aboridzinska vlajka

Medzi oficialne vlajky, ktore visia na kazdej vladnej budove je aj vlajka Aboridzincov alias povodnych obyvatelov Australie.




Cierna farba vyjadruje "ciernu rasu" aboridzinskej komunity, zlty kruh v strede oznacuje slnko ako zdroj energie pre zivot a cervena farba symbolizuje oficialne podu, ktora dava ludom obzivu, avsak pre vacsinu Aboridzincov je vsak symbolom krvi, ktoru museli preliat pri bojoch s bielymi pristahovalcami.

Statny znak

Statny znak sa sice nenachadza na vlajke ale nachadza sa na vsetkych ostatnych statnych dokumentoch, na dresoch reprezentantov atd. atd.




Podstatna cast je emblem v strede, ktory sa sklada zo 6 emblemov kazdeho statu.

* Novy Juzny Wales – kriz sv. Juraja s levom a hviezdami
* Viktoria – juzny kriz
* Queensland – modry maltezsky kriz a kralovska koruna
* Juzna Australia – piping shrike (druh straky, latinsky Gymnorhina tibicen telonocua)
* Zapadna Australia – cierna labut
* Tasmania – cerveny lev

Emblem v strede drzia zvieracie symboly Australie - kengura a emu. Cele je to vyplnene na pozadi rastlinnym symbolom Australie - kvetom s nazvom akacia (angl. golden wattle). Inak ja osobne som sa cudoval, ze to nie je eukalyptus, ale zjavne je tu tych zvlastnych rastlin v Australii viac.

Narodne farby

Vacsina krajin ma narodne farby zhodne s farbami na statnej vlajke. V pripade Australie je to uplne opacne. Ziadna z narodnych farieb sa na vlajke nenachadza. Narodnymi farbami su totizto zlta a zelena. Zlta farba vyjadruje australske plaze, mineralne bohatstvo a polia. Zelena zas reprezentuje dazdove pralesy, eukalypty a luky a pastviny pre ovce a kravy.

Dresy vsetkych reprezentacnych muzstiev ako aj vacsina suvenirov je preto v tejto pre mna katastrofalnej kombinacii farieb.



Statna hymna

Statna hymna je najmladsim narodnym symbolom, a to dokonca este mladsia ako ja. Prvykrat bola zverejnena az v roku 1984, dovtedy pouzivala Australia na vsetkych medzinarodnych podujatiach anglicku hymnu (God Save The Queen). Samotna australska hymna, podobne ako ostatne narodne symboly sa nevyhla sutaznemu osialu, kedy boli v osobitnych sutaziach vybrane osobitne hudba a text. Kupodivu to pokope znie celkom dobre.

Australska hymna ma nazov Advanced Australia Fair (oficialny slovensky preklad - Cestne vpred Australia!).

Jej znenie si mozete vypocut z rugby zapasu v Brisbane na Suncorp stadione (asi 20min od mojho domu). Je to iba prva sloha (zo styroch), ale australcania malokedy spievaju viac ako tu prvu, a na kratku ukazku Vam to podla mna uplne staci.



Anglicky text prvej slohy a jej slovensky preklad (mnou volne prelozeny):


Australians all let us rejoice,
For we are young and free;
With golden soil and wealth for toil,
Our home is girt by sea;
Our land abounds in Nature's gifts
Of beauty rich and rare;
In history's page, let every stage
Advance Australia fair!
In joyful strains then let us sing,
"Advance Australia fair!"


Vsetci australcania oslavujme,
Pretoze sme mladi a slobodni;
Mame urodnu podu a tazko vydrety majetok,
Nasa zem je obklopena morom;
Nasa zem oplyva prirodnym bohatstvom,
Na krasu bohatym a nevidanym;
V kazdej historickej casti
"Cestne vpred Australia!"
V radostnych tonoch nech stale spievame,
"Cestne vpred Australia!"

utorok 24. júla 2007

AFL (Australian Rules Football League)



V Australii patri AFL medzi najpopularnejsie sporty spolu s rugby a kriketom. Ako uz nazov hovori najviac sa podoba nasmu futbalu, i ked futbal (soccer) je vyrazne odlisny od AFL. AFL sa nehra nikde na svete iba v Australii, najpodobnejsi sport k AFL je podla australcanov Gaelic Football (galsky futbal), ktory hravaju v Irsku.

AFL vzniklo povodne v state Viktoria a dlho sa ten sport nazyval VFL (Victoria Football League), ale v 80-tych rokoch vznikli timy aj mimo statu Viktoria a stala sa z toho celoaustralska zalezitost. Momentalne hra v najvyssej AFL sutazi 16 timov, z toho 9 je z Melbourne, 1 z mesta Geelong (tiez vo Viktorii), dva timy z Juznej Australie, dva timy zo Zapadnej Australie a po jednom zo Sydney a Brisbane.

Pravidla



Hra sa na obrovskom ovalnom ihrisku (stadiony pre AFL su zvycajne aj stadionmi pre kriket). Od branky po branku je priblizne 150 metrov, takze hraci sa riadne nabehaju. Cielom hry je nazbierat co najviac bodov za strelene goly. Pokial sa trafite medzi vyssie zrde mate 6 bodov, pokial medzi mensie mate 1 bod. Prihravat mozete iba kopnutim (kick) alebo specialne rukami - tzv. handball (vyzera to akokeby ste sa snazili sami sebe vyrazit prudko loptu z ruky). Lopta je podobna ako pri rugby a teda je velmi tazke dat jej spravny smer kedze nie je okruhla ako futbalova. Schopnost hracov sa okrem golov meria aj poctom tzv. "marks", co je ciste chytenie lopty po prihravke kopnutim bez toho aby vam lopta vypadla, co pri osobnych subojoch nie je vobec jednoduche. Pokial sa Vam to podari mate volny kop a mozete skorovat.

Ja som vyuzil moznost vidiet domacich Brisbane Lions proti timu Carlton Blues, kde Brisbane vyhral 163:45 co je jeden z najvyssich rozdielov v historii. Jeden z hracov vytvoril novy rekord tym, ze strelil v zapase 10 golov. Viac sa mi ale pacilo ked som bol na MCG stadione v Melbourne s kapacitou 100.000 ludi. Na zapase bolo sice kvoli silnemu dazdu iba 58.000 divakov, ale malo to svoju atmosferu. Collingwood hral proti St. Kilda, co su jedny z najlepsich muzstiev v sutazi a tak to aj vyzeralo, zapas bol dynamicky, hra sa presuvala zo strany na stranu, nechybala nervozita, napatie, mensie potycky medzi hracmi, krasne prihravky, este krajsie goly, skratka skvely zapas. Collingwood stastne vyhral 85:83 ked otocil skore v poslednej minute zapasu. Na stadione bola skvela atmosfera, sice mozno nie az taka ako pri futbale v juznej amerike, ale na australcanov sa divaci riadne rozdivoceli.

Mne osobne sa zo vsetkych australskych sportov paci AFL najviac, takze si to chcem uzit kym som tu, lebo na slovensku asi nebudem mat vela moznosti to pozerat. Zopar malo fotiek zo zapasu v melbourne najdete tu

sobota 21. júla 2007

Spiatocna cesta z Melbourne

Neda mi osobitne nenapisat o ceste naspat z Melbourne. Let sme mali so spolocnostou Jetstar, planovany odlet bol o osmej vecer z letiska Avalon. Kedze Avalon letisko je asi hodinu od centra Melbourne a my sme sa vracali z Great Ocean Road, okolo siestej vecer, nechceli sme riskovat zmeskanie letu a tak sme poprosili Todda (nasho sprievodcu) aby nas hodil cestou na letisko. Kratko po siestej sme uz boli na letisku a asi o hodinku sme sa zacheck-inovali a cakali sme na boarding (nalietadlovanie sa). Dovtedy prebiehalo vsetko v poriadku.

Avsak 15 minut pred planovanym odletom nam oznamili, ze budeme meskat 15 minut. Opar minut na to, ze 30 minut a potom 45 minut. Tesne pred deviatou sa ozval pre zmenu zensky hlas, asi aby posobil na ludi upokojujuco, a dal nam vsetkym na vedomie, ze lietadlo s ktorym sme mali letiet sa nenachadza na nasom letisku, pretoze kvoli hmle nemohlo pristat na Avalone ale pristalo na letisku v Tullamarine . Mali sme sa vsetci pobrat do priletovej haly a vyzdvihnut si batozinu, ktoru sme pri check-ine odovzdali a cakat na dalsie instrukcie. O polhodinku nam dali vediet, ze pre nas vybavili autobusy, ktore nas odvezu na letisko v Tullamarine. Vybavili az 3 autobusy pre asi 200 ludi a tak sa niet co cudovat ze sme sa museli riadne potlacit. Cesta na druhe letisko trvala priblizne hodinku a pol. Po prichode sme sa museli znova zacheck-inovat a konecne sme sa dostali do lietadla. Z Melbourne sme odleteli kratko po polnoci (namiesto osmej) a kvoli burke a vzdusnym virom sme museli zmenit docasne trasu a tak sme do Brisbane doleteli o pol stvrtej rano, za polhodinku som sa konecne dostal domov, napisal email do prace, ze som strasne unaveny a zobral som si este jeden den volna naviac. Asi jedinou vyhodou bolo to, ze dalsi den som spal asi do tretej poobede, takze som sa aspon trocha vyspal, ale vo vseobecnosti to bola asi najhorsia skusenost s cestovanim v Australii.

TV Interview

Dnes som konecne dostal link na to video co bolo urobene na konferencii. Ako sa asi dalo cakat vysekli vsetko co som povedal, az na jednu vetu, ktoru tam nechali. Asi najvacsi sok som ale dostal, ked som uvidel ze ma uviedli ako obcana Lotysska (Latvia) namiesto Slovenska :-). No neviem co by som k tomu viac dodal.

Video prispevok

Na prezretie videa je potrebny Real Player prehravac, ktory ak nemate si mozete stiahnut tu

štvrtok 19. júla 2007

Great Ocean Road

Great Ocean Road (Velka oceanska cesta) je priblizne 350 km dlha cesta lemujuca juzne pobrezie Australie od mestecka Geelong (asi 69km od Melbourne) az po mestecko Portland, ktore je takmer na hranici statu Viktoria a Juzna Australia. Great Ocean Road patri medzi najvacsie turisticke atrakcie Australie, a kedze je to nedaleko Melbourne, rozhodli sme sa s Marie vyuzit nas pobyt v Melbourne a toto miesto navstivit. Vyhradili sme si na to pondelok a utorok po konferencii. Objednali sme si jednu zo sprievodcovskych agentur, ktorych je tu v Australii asi milion a stravili sme na cestach dva plne dni. Todd nas sprievodca bol skvely, vzdy vedel povedat zaujimave fakty ale aj srandovne historky a tak o zabavu nebola nudza. Spolu s nami na turu este islo niekolko singapurcanov, malajzijcanov, hong kongcanov, nemcov, novozelandanov, anglicanov, svajciarov a americanov. Spolu nas bolo 21, takze sme sa museli v tom minibuse troska potlacit.

Great Ocean Road je rozdelena na tri casti. Prva cast su skalnate utesy a jeden z najzaujimavjesich prirodnych ukazov, hory z odumretych morskych zivocichov vytrcajuce z oceana. Niektore dosahuju vysku aj niekolko metrov. Asi najznamejsich miestom a svetovym unikatom v tomto je miesto s nazvom "12 apostolov", ktore je zapisane ako svetove dedicstvo. To sme mali moznost navstivit dvakrat, raz pri zapade slnka a druhy krat hned dalsie rano, kedze bolo nedaleko nasho miesta kde sme prespali.


V skutocnosti pocet "apostolov" alias tych utvarov uz nie je aktualny, t.j. uz ich nie je dvanast, pretoze niektore utvary sa zrutili, posledny pred dvomi rokmi. Takze je mozne, ze o par rokov uz ludia neuvidia to co som videl ja. Ale nove stale rastu na inych miestach, takze o par milionov rokov to bude vyzerat uplne inak :-)))).

Druha cast cesty je pobrezie vrakov a stroskotancov. Je tam kopu vrakov na dne, kedze to bola najlepsia oblast na vylodenie sa pre utecencov, ktori do australie prichadzali. Teraz sa to da vidiet, ak sa v tej oblasti potapate, a teda po koralovych utesoch je to dalsie velmi casto navstevovane miesto na potapanie. Na pobrezi je tiez niekolko zaujimavych jaskyn. Todd samozrejme spomenul aj niekolko zaujimavych historiek takmer na kazdom mieste, kde sme sa na chvilku zastavili. V tejto casti cesty su aj eukalyptove dazdove pralesy, my sme sa zastavili v pralese nazyvanom Otway, co je druhy najvacsi po Grampians pralese vo Viktorii.

Posledna cast cesty je cisto plazova, raj pre surferov a milovnikov oceanskeho kupania sa. Pocas nasej cesty bolo sice slnecno, ale teploty boli okolo 14-15 stupnov, takze troska chladno na kupanie. Zato pravi surferi, na teplotu nehladeli a niektorym to naozaj islo, ako ked to pozerate v telke. Na jednej z plazi kazdy napisal do piesku miesto odkial pochadza, a ja som nebol vynimkou, takze uz aj v Australii poznaju Kosice.

Asi bude zbytocne opisovat vsetky veci, najlepsie bude ak si pozriete fotky tu.