Sydney

Tento pondelok bol statny sviatok (narodeniny britskej kralovnej) a tak som sa spolu s Matsom, Caglou a Cyrielle rozhodol navstivit Sydney. Ved uz som tu 5 mesiacov, tak uz bolo na case sa tam ist pozriet, ved predsalen popri kengurach je Sydney prvou vecou co ludi napadne, ked sa povie Australia.

Povodny plan bol, ze pojdeme s Matsovym autom (cca 1000km). Ten plan sa ale na poslednu chvilu zrusil, kedze Matsa prepadli v Melbourne a skoncil z rozbitou sankou v nemocnici. Kedze sme ale ostatni nechceli zabijat predlzeny vikend v Brisbane, rozhodli sme sa zakupit si letenky. Vsetci co lietame aspon z casu na cas vieme, ze kupovat letenku dva dni pred odchodom poriadne prevetra penazenku, ale co clovek nespravi preto, aby Sydney videl.

Pre Caglu a Cyrielle som vybavil ubytko u AIESEC stazistov zo Sydney a ja som sa rozhodol prespat u Nasibiho z Kene (teraz uz australskeho obcana), ktory bol na stazi na Slovensku (LC CU) v roku 2000.

My sa pozname od silvestra v Kosiciach z minuleho roka a samozrejme, kedze aj on neraz prespal u roznych ludi, ked bol na slovensku, tak rad a velmi ochotne pomohol. A to Vam poviem, ze naozaj vydatne, kedze som okrem ubytka zadarmo mal aj ranajky a jednu veceru!!!

Odlet

Kedze som sa nemohol uvolnit vo stvrtok skor z prace, letel som sam vo stvrtok vecer o 21:00 Tak som po praci spokojne dosiel domov, dal si sprchu, kludne sa naveceral a zasiel na internet si este pozriet nejake info o Sydney. Ked uz som bol na internete, tak som este skontroloval kedy mam spoj na letisko. Samozrejme nikto nechce platit 40 dolarov za taxik, ked moze ist za 12 dolarov vlakom (teda v mojom pripade zadarmo, lebo som od Piotra zdedil aj 3 predplatene listky na letisko). Na interenete som zistil, ze posledny vlak na letisko odchadza o siedmej z centra mesta. To pre mna znamenalo polhodinu, aby som sa obliekol, zbalil si vsetko do Sydney, isiel na zastavku, chytil autobus do mesta a odtial utekal na stanicu vlakovu. V zivote som nemal tak naponahlo ako vtedy. Obleceny som bol takmer ihned (i ked s mokrymi ponozkami cerstvo vytiahnutymi z pracky), zbaleny do 5 minut, sprintom som na tesno stihal autobus a do mesta som dorazil minutu pred odchodom vlaku. Na stanici som do toho vlaku vletel spolu so zatvaranim dveri a takmer som za to musel platit 150 dolarov pokutu. Cesta na letisko trvala asi dvadsat minut, tak akurat, aby som sa vydychal. Kedze som nechcel nechavat vsetko na poslednu chvilu, tak som sa pre istotu zacheckinoval cez internet 24h vopred, t.j. po prichode na letisko som len presiel detektormi kovov a zapalnych flasi a neviemcohovsetkeho este, co sa ukazalo ako uplne zbytocne, kedze v letiskovej hale urcenej pre odlety som mal hodinu do boardingu (nalietadlovania sa). Ked sa po polhodinke ozval nevinny zufaly dievcensky hlas oznamujuci, ze sa ospravedlnuju pasazierom za oneskoreny odchod smerom na juh (lety do Sydney, Melbourne, Adelaide, Hobart) tusil som ze tak skoro neodletime. Na moje prekvapenie sme vsak odlietali s meskanim iba hodinu a pol (o pol jedenastej), stihol som len Nasibimu dat vediet, ze pridem trosku neskor. Asi o pol dvanastej sme dorazili do Sydney. Kedze Nasibi nema auto, neostavalo mi nic ine, iba si vziat taxik.

Taxi story

Po asi 10 minutach som sa posunul v rade ludi cakajucich na taxik uz uplne dopredu a vzal som najblizsi taxik, ktory prisiel. Taxikar zjavne arabskeho povodu sa mi slusne pozdravil a lamanou anglictinou sa ma opytal kam chcem ist. Tak som mu povedal jasne a zretelne : "Orr Street, Gladesville". Onna to iba zmurkol a povedal ok. Tak sa mi zdalo, ze je vsetko v poriadku. PO asi minutke ked sme sa vymotali z letiska, mi podava knizku hrubu asi ako nase zlate stranky a nejasnou anglictinou mi nieco vysvetluje. Trvalo mi asi dve minuty, kym som pochopil, co odo mna chce. Chcel po mne aby som vyhladal ulicu kam chcem ist v mape a odnavigoval ho, ze kam ma ist. Hovorim si no ok, asi je novy, tak som vyhladal ulicu, dal mu nejake oporne body a isli sme. Medzitym v snahe o konverzaciu som sa dozvedel, ze emigroval z Afganistanu a ze je v Australii uz 14 rokov z toho 12 rokov robi taxikara. Tak som mu povedal ze ma skvelu anglictinu (excellent), ale kedze nerozumel, tak som musel jeho znalosti trosku podhodnotit a povedat ze ju ma dobru (good). Po asi polhodine sme zazracne dorazili na miesto, zaplatil som 50 dolarov (asi polovicu ceny jednosmernej letenky z Brisbane do Sydney) a rozisli sme sa zazelanim si pekneho vecera.

Privitanie

Nasibi ma cakal pred domom, pekne sme sa zvitali a zobral ma na tretie poschodie mensieho domu, kde mal prenajaty byt. Ako som sa neskor dozvedel, vyska jeho najmu za tyzden je tolko co moja za mesiac. Vraj ma celkom dobru cenu, lebo je takmer v centre (rozumej 20 minut autobusom od centra). Nic no zacinal som si zvykat, ze Sydney je drahe mesto. Privital ma vyslovene slovensky - domacou slivovicou, ktoru dostal od rodicov byvaleho ceskeho AIESECara Standu. Ako spravny slovak nalieval dokym to islo a medzitym sa vyhrazal, ze ak dopijeme celu flasu, ma este v zalohe flasu borovicky a becherovky. No rozhodne som sa nenechal dlho presviedcat, ta domaca slivka bola vynikajuca, dokonca by som povedal, ze jedna z najlepsich (ak nie vobec najlepsia) aku som kedy pil. Po niekolkohodinovej konverzacii o ludoch ktorych pozname, ze co kto robi a pod. sme isli spat. Predsalen bolo uz dost neskoro a aj ta slivka spravila svoje.

Plany

Plan sme s Caglou a Cyrielle mali takyto: v piatok sme si chceli pozriet centrum mesta, Harbour Bridge, Sydney Harbour, Darling Harbour a Operu. V sobotu sme si chceli spravit vylet do Blue Mountains, narodneho parku asi hodinku a pol od Sydney. No a nakoniec v nedelu sme chceli vidiet plaze Bondi a Manly a ist si pozriet olympijsky stadion a olympijsku dedinku. V pondelok sme mali let naspat do Brisbane.

Chcete vediet nakolko sa nam podarilo plan splnit? Nejaky tip, kym budete citat dalej?

Piatok v Sydney

Vstal som skoro rano (asi o pol jedenastej) a vypil som aspon tri litre vody. Nastastie som nemal az taku velku opicu, iba suchoty. Andrew tiez vstal okolo toho casu ako ja (rano volal do prace, ze nepride) a urobil mi super ranajky. Dal mi nejake rady, co v meste, kde zohnat mapu, kde su zastavky autobusov, ake autobusy chodia k nemu, ake listky treba kupovat a pod. On sa rozhodol ostat doma a zotavovat sa zo slivovice. Okolo jedenastej som teda vyrazil z domu. Zisiel som dolu po schodoch, a vzapati aj naspat hore po schodoch. Vonku bola strasna zima a nenormalny lejak. Tak som si na tricko s kratkym a dlhym rukavom hodil este bundu a zobral som si dazdnik. Po zastavku sa to dalo vydrzat, ale ked som dosiel do centra, rozprsalo sa este viac. Nastastie sa dazd troska ukludnil ked dosli Cagla a Cyrielle, ale ked sme vyrazili od radnice kde sme sa stretli, po desatich minutach sa zase riadne rozprsalo. A uz neprestalo. Najhorsie na tom bolo to, ze bol strasne silny vietor a tak bol dazdnik uplne nepouzitelny, lebo ho vzdy po 5tich minutach pretocilo. A tak nasa celodenna tura vyzerala asi tak, ze sme vyuzili momenty ked neprsalo az tak velmi a ked pomenej fukalo. To sme vyuzili na presun medzi pristavom, harbour bridgom a operou. ASi najhorsim momentom bolo, ked som sa chcel odfotit pred operou a zistil som ze mi nefunguje fotak. Snazil som sa zistit, co mu je, ale po zapnuti vyhodil nejaku chybu a mal som na vyber bud ho vypnut alebo pokracovat dalej, co sa mimochodom nedalo stlacit. Troska som si zanadaval, ale preslo ma to vo vnutri opery, kde sa po 20 minutach prebral fotak k zivotu, jedina moznost ale bolo sformatovat kartu, takze som prisiel o piatkove fotky zo Sydney. Spatne to hodnotim, ako ze nasiakol od toho dazda a bol vystaveny velkym teplotnym rozdielom, medzi pobytom vonku resp. vnutri budovy.

Najvacsim highlightom dna bola jednoznacne tura vo vnutri opery so sprievodcom (bez sprievodcu vas dovnutra nepustia). Je tam uplne nadherne, a clovek sa dozvie vela zaujimavych veci. Vedeli ste napriklad, ze operu stavali 17 rokov? Zacali ju stavat v roku 1957 a dokoncili koncom roku 1973.

Alebo ze architekt ktory budovu naprojektoval (dan Jorn Utzon) samotnu stavbu nazivo nikdy nevidel aj napriek tomu, ze este stale zije? Dalsou zaujimavou vecou bolo napriklad to, ze planovany rozpocet na budovu bol 23 milionov dolarov, ale skutocny 102 milionov dolarov. A este srandovnejsia vec, ze na budovu zarobila vlada prostrednictvom loterie. V samotnej budove je viac ako tisic miestnosti, pricom najvacsou je koncertna hala s kapacitou 2700 miest a organom, ktory patri medzi najvacsie na svete (viac ako 10.000 trubiek), pricom trvalo 6 rokov, kym ho naladili. Okrem toho nam prezradili kopu inych zaujimavych informacii, ale necham na kazdom, nech si o tom zisti viac ak ma zaujem. Ved mame v dnesnej modernej dobe internet.

Po opere sme este zasli do nejakych podnikov, ale nikde sme sa nezdrzali na viac ako 1 drink, bolo to strasne drahe, najma v centre mesta a tak sme sa rozhodli cely uzimeny a premoceny ze pojdeme domov.

Sobota

V sobotu bolo pocasie uplne pod psa, nenormalna burka a strasna vichrica, rozhodli sme sa nikam neist. Ako som sa v ten vecer dozvedel v spravach v oblasti Newcastlu (mesto asi 3 hodiny od Sydney) zaplavilo mesto. V Australii to bola obrovska udalost, tak ste o tom teoreticky mohli pocut aj vy na Slovensku. Ja som bolo celu sobotu doma u Nasibiho a pozerali sme filmy a pokecali. Vecer okolo piatej sme sa presunuli do pubu, kde davali rugby (Nasibi nemal ten kanal kde to islo), takze sme pozerali Novy Zeland - Francuzsko a potom Australia - Fiji. Popritom sme popijali pivko, taka pohodicka. Tak ci tak padol nam na ten den vylet do Blue Mountains a teda si budem musiet najst nejaky iny vhodny cas.

Nedela

Nedela rano vyzerala podobne ako sobota a uz som si myslel, ze sa ta burka ani neskonci, ale poobede okolo tretej sa na stastie pocasie umudrilo. Na plaze ako bol plan sa ale neoplatilo ist, kedze bolo stale zamracene, silny vietor a dost zima (okolo 10 stupnov).

Ja som sa rozhodol urobit si opat prechadzku po centre mesta a odfotit sa v ramci najvacsich turistickych atrakcii aj v inom ako dazdivom pocasi. Dievcata si chceli ist pozriet vyhlad zo Sydney Tower, ale cena listka za to, ze sa da vyviezt hore ich odradila. Nakoniec sme sa podvecer stretli na jazz & blues festivale v centre mesta. Kapely boli uplne skvele, pani muzikanti, vsetko to boli sice australske kapely (teda neviem ako Leonard Cohen) ale hudobnou kvalitou patria jednoznacne k svetovej spicke. Ked sa ma tam nahodny clovek opytal, ci mame take kvalitne festivaly aj na slovensku, tak som si v duchu pomyslel, ze najprv by sme museli mat kvalitne kapely, az potom mozme mat kvalitne festivaly, ale odpovedal som nieco v duchu ze mame co dohanat (pricom ak mam byt uprimny ma v tom momente nenapadla ziadna slovenska bluesova alebo jazzova kapela). V jednej z kapiel ma zaujal gitarista, ani nie tak hrou ale skor gitarou, struny mal uchytene tesne za poslednym prazcom a zvysok bolo drevo na ktore hral perkusie (rozumel klopkal v roznych rytmoch na to drevo). Bolo to celkom zaujimave, i ked tato kapela sa troska odklonila od jazzu a hrali take nieco na styl balkanskej muziky, tazko to definovat.

Najlepsim zazitkom bol jednoznacne vecer s Nasibim v cesko-slovenskej restauracii. Doma Bohemian Beer Cafe ma skvele menu a co je najpodstatnejsie ... normalne jedlo. Nikdy som si nemyslel, ze mi bude tak chutit. Nazov neklame naozaj ako doma. Doma nejadavam tak casto knedlik, ale ked som si dal hovadzi gulas s knedlikom tu v Sydney, zmizlo to behom sekundy. O tom, ze je to jedine miesto v Australii, kde si mozete prave capovane pivo (Krusovice alebo Staropramen) ani netreba hovorit. Skratka uzasny vecer.

Zaver

Takze kto tipoval, ze plan vysiel tak na 30%, mal pravdu. V pondelok rano sa nic zaujimave nestalo, taxikar z korey ma odviezol na letisko, lietadlo som stihal tak akurat, skratka pohoda. Vo vseobecnosti by som povedal, ze mi ten vylet nevysiel z turistickeho hladiska, za to s Nasibim som zazil kopu srandy a dobre som sa zabavil. Kedze som v Sydney za tie 3 dni nestretol ani jedneho australcana (rozumej rodene anglicky hovoriaceho cloveka) hodnotim Sydney ako neaustralske mesto, velmi medzinarodne (vsak pri 5 milionoch obyvateloch), strasne drahe mesto a neskutocne neskoordinovana verejna doprava. Kebyze sa clovek chce dostat z jednej mestskej casti do druhej potrebuje na to pol dna, pricom viac casu stravi na zastavke ako v samotnom dopravnom prostriedku.

Fotky zo Sydney

Vynovena izba

Ako som spominal uz v minulom prispevku, nakupil som nejaky nabytok od Piotra (ceskeho stazistu) ktory odchadzal z Australie a v nedelu som si konecne nasiel cas, aby som vyhodil stary rozpadnuty nabytok a prerobil si izbu nanovo. Je to o poznanie lepsie :-).



po kliknuti na obrazok sa zobrazi originalna velkost.

20-ty vikend

Cas strasne rychlo leti a ako uz nazov hovori, v Australii som zazil neuveritelnych 20 vikendov. Ten zatial posledny bol dost pochmurny. Mozno to bolo ovplyvnene aj tym, ze 1.jun je vlastne prvy zimny den v Australii. To sa dalo spozorovat aj na Australcanoch, ktory si dali na seba bundicky a svetriky, len niektori otuzilci sa rozhodli vybrat do mrazivej 20-stupnovej zimy v tricku s kratkym rukavom.

V piatok sa to vsetko zacalo kazit uz v praci. Na stretnuti clenov projektoveho timu sme sa dozvedeli, ze najvyssi manazeri budu mat stretnutie, kde sa prehodnoti zavadzanie noveho informacneho systemu a teda je mozne, ze sa cely projekt uzavrie alebo odlozi, alebo nejakym inym sposobom skomplikuje. Po roku a pol priprav, tesne pred jeho zavedenim. Keby sa to naozaj stalo, tak neviem ako by queenslandska vlada vysvetlila svojim volicom, kam zmizlo niekolko miliard australskych dolarov bez konkretneho vysledku.

Piotr

Vecer po praci nas cakala oslava, ale pre mna trocha smutna oslava. Totizto to bola rozluckova party pre Piotra, ktory sa vracia do CR (s medzipristatim a vyletami v juhovychodnej azii). Piotr bol tu pre mna v Australii asi najblizsim clovekom, dobre sme si rozumeli, bol jedinym s kym som sa mohol porozpravat po slovensky, mame radi podobne veci atd. skratka, bola to osoba o ktoru sa tu v Australii dalo opriet a na ktoru sa dalo vzdy spolahnut v pripade akychkolvek tazkosti. Takych ludi si v zahranici vazite este viac. A prave preto ta party pre mna bola, ako ked clovek straca nieco, co ma velmi rad a co mu bude riadne chybat. Urcite sa s nim rad stretnem ked budem naspat v SR.

Samotna party bola sice relativne v poho, Piotr sa tesil peknym darcekom, najma od kolegov dostal zaujimave pestrofarebne didgeridoo (ktore sice okomentoval ako gycove, hehe), ale urcite si na neho spomenuli minimalne ti najblizsi. Mna viac mrzelo to, ze sa s nim neprisli rozlucit vsetci ostatni stazisti, a myslim, ze ho to mrzelo tiez. Ked s niekym prezijete rok v cudzine, tak ocakavate, ze sa ten clovek nachvilku zastavi a ze Vam povie aspon ahoj. Dufam, ze ja budem mat pri svojom odchode z Australie viac stastia.

Po Helviovom a Piotrovom odchode, a v blizkej dobe planovom Peterovom odchode, sa pomaly vytraca sila chlapov, a nastupuje "obdobie femine", kedy budem o chvilu jedinym chlapskym stazistom medzi ostatnymi styrmi stazistkami zenskeho pohlavia. Hadam sa mi to podari zvladnut :-)

Nakupna horucka

V sobotu poobede som sa dohodol s Dimitrim (australskym aiesecarom), ze pojdeme spolu nakupovat. Vyhodne to bolo pre oboch, mne trebalo topanky (tie stare sa mi rozpadli zahadne presne na polku), jemu frajerku. Kazdy si v obchode obzeral to svoje a nastastie sme obaja neobisli s prazdnymi rukami, ja som si kupil slusne topanky k obleku do prace a Dimitri ziskal tel.c. jednej z predavaciek. Cenovo som vysiel celkom dobre, akurat je totiz obdobie, kedy sa v Australii konci financny rok a tak sa obchody snazia zbavit co najvacsieho mnozstva tovaru. Mne tie 30-40% zlavy prisli celkom vhod, i ked ak by som mohol este pockat dva-tri tyzdne, mozno by sa zlavy vysplhali aj na 60%. Ale aj tak som s nakupom spokojny, dobre topanky za primeranu cenu, tak nejak som si to predstavoval.

Horsie ale bolo, ze po prichode domov som sa necitil velmi dobre, mal som plny nos, trocha ma skrabalo v hrdle, po zmerani som mal aj teplotu. Neviem co to bolo, lebo v nedelu vecer ma to preslo. Mozno z toho nakupovania, ved ktovie odkial sa vlastne zobralo to slovne spojenie nakupna horucka.

Kedze som mal taky nakupovaci tyzden (zaciatkom tyzdna som si kupil webkameru a sadu 50 DVD), po sobote, akokeby mi nestacilo, som v nedelu este od Piotra odkupil nejake veci, ktore si nakupil tu v Australii a neberie ich naspat domov. A tak som za celkom prijatelnu sumu, rovnajucu sa sume penazi, ktoru som dal za topanky, ziskal do vlastnictva repraky aj so subwooferom, rohovy stol na pocitac, zopar skriniek, ventilator a maly izbovy odpadkovy kos. V izbe je kvoli tomu sice bordel, ale v najblizsich dnoch ked vyhodim stare rozbite skrinky so suflikmi a zamenim za pekne nove, troska naaranzujem, to hned bude inak vyzerat.

Hmmmm mam po veceroch co robit.

Australia ZOO

Po sobotnom capovacom procese sme mali v nedelu na programe celodenny vylet. Chceli sme sa ist pozriet do slavnej Australia ZOO a pozdravit Tonyho Irwina (teda lepsie povedane, uz len jeho rodinu).

Od kolegyne som mal listok na 25% zlavu pre styri osoby. Na vylet okrem mna chcela ist Mich a Marie, ale este sme potrebovali niekoho zohnat, aby nas to vyslo lacnejsie. Nakoniec som presvedcil Azz-a s priatelkou Amy, a piati sme sa dohodli na stretku o deviatej rano u mna doma. Ja som mal na starosti vybavit pozicanie auta. Troska som to podcenil a nechal som to na poslednu chvilu. T.j. na nedelu rano. Ako sa ukazalo velmi dobra volba to nebola, lebo prvych desat autopozicovni, ktore som obvolal, bolo beznadejne prazdnych, ludia si rezervovali auta na vikend dokonca uz tyzden vopred. Nakoniec som ale vygooglil novu autopozicovnu v Brisbane, kde mali este jedno auto volne, tak som to zarezervoval u nich.

Okolo desiatej sme dosli do autopozicovne, vybavili vsetky formality, zaplatili poistenie, auto nam nachystali a mohli sme vyrazit. Ja som bol jediny mozny sofer, kedze Mich a Amy nemaju vodicak, Marie si este nevybavila medzinarodny a Azz ma australsky vodicak v skusobnej dobe, t.j. moze jazdit iba v aute s automatickou prevodovkou. Nase auto malo manualnu prevodovku, cize som bol jediny kto mohol soferovat.

Uvod mi vysiel skvele. Po prvych desiatich metroch co som akurat vysiel z parkoviska na krizovatku, mi Azz hovori, ze stojim v protismere. Ups, stava sa. Po chvilke to uz bolo lepsie, i ked pravdupovediac, jazdit po Brisbane nie je sranda. Najma na mnou "velmi oblubenych" krizovatkach, kde sa stretavaju trojprudove cesty a semafor funguje principom, kazdy ma zelenu. Clovek nema na vyber, musi dodat soferovaniu trosku slovenskej drzosti aby vobec mohol odbocit. A to uz ani nehovorim, ze asi polka krizovatiek poriadne preverila moju slabinu, rozbiehanie sa do strmeho kopca. Akonahle sme sa ale vymotali z centra, uz to bolo dobre, objazd nam pomohol sa rychlo dostat z centra a od pripojenia na dialnicu sme uz ficali.

Do samotnej Australia ZOO sme dorazili okolo obeda. Kedze ZOO zatvarali o piatej, mali sme len 5 hodin. Neviem aka je presne rozloha, ale areal je dost velky, mali sme co robit, najma, ked sme chceli vidiet niektore atrakcie. Celkovo mi ta ZOO pripadala dost komercne. Vsade same stanky so suvenirmi, tych tam bolo pomaly viacej ako samotnych zvierat. Kedze Australia ZOO je taka napoly zoo napoly cirkus, kazdu polhodinku boli rozne show na roznych miestach. Mne sa asi najviac pacila velka komplexna show v crocoseum - lokalnom stadione asi o velkosti nasich sportovych hal. Show zacinala videoprihovorom Tonyho Irwina, za ktorym nasledovalo vystupenie slonov. Dalej nasledovala velmi zaujimava "hadia prezentacia" s pouceniami, co robit ak stretneme jedovateho hada a ako prebieha prva pomoc pri ustipnuti jedovatym hadom. Za tym bola taka nemastna neslana show s roznymi vtakmi. Na zaver, ale prisla na rad najvacsia atrakcia, krokodilia show, kde miestami divaci riadne trpli. Najvacsou novinkou pre mna bolo to, ze krokodil nedokaze behat. T.j. ak je clovek na brehu a zacne utekat po susi, krokodil ho nechyti. Na druhej strane vynikajuco plava, cize ak ste vo vode, velku sancu nemate. Vo vseobecnosti krokodily na ludi neutocia, iba ak trpia akutnym nedostatkom potravy, alebo ak clovek zasahuje do ich teritoria (napr. tam chyta ryby, cim ukracuje krokodilov o ich potravu).
Zvysok dna az taky zaujimavy nebol, vynimkou bolo azda iba krmenie slonov. Do velkej miery to bolo zapricinene aj lejakom ktory sa spustil a ktory prestal, az ked sme dosli naspat do Brisbane.

Vo vseobecnosti sa mi Australia ZOO pacila v myslienke, ze su tam zranene alebo inak znevyhodnene zvierata, o ktore sa staraju, lebo by vo volnej prirode neprezili. Na druhej strane je tam na moj vkus az prilis komercie, snaha predat vsetko na mna posobila niekedy az otravne. Na druhej strane sluzby v areali sa so slovenskom nedaju ani porovnat, a to nehovorim len o bufetoch. Pri kazdej sekcii zvierat bolo zopar pracovnikov ZOO ktori poskytovali ludom informacie o zvieratach, odpovedali na otazky ludi. Pri vchode kazdy dostal mapu s informaciami, kedy kde a ako sa da premiestnit. Zadarmo tam premaval tzv. shuttle automobil, ktory na chvilku zastavoval kazdych 50m, t.j. ste sa mohli v ramci arealu hocikde previezt atd atd. Na slovensku sa v tomto ohlade mame este co ucit.

Fotky z Australia ZOO

Capovanie piva do flias

Ani nie tak davno som pisal, ako sme namiesavali pivo do velkeho suda a tesili sa na vysledok. Po tyzdni kvasinkoveho procesu sme museli urobit dalsi krok vo vyrobnom procese. Pripadlo to na sobotu. Shaun sa zastavil u nas na dome okolo jednej poobede, zobudil ma (!!!) a po asi polhodinke, kym som sa naozaj prebral, sme vybrali dostatocny pocet flasi, ktore sme skladovali pocas posledneho mesiaca.

Najdolezitejsou strankou dobreho piva je zabezpecit maximalne hygienicke poziadavky, aby sa do piva nedostali ziadne necistoty, ktore by mohli negativne ovplyvnit nielen chut a kvalitu piva, ale aj jeho zdravotnu stranku. Preto sme prve dve hodiny iba umyvali flase. Pravdupovediac, bola to riadna zaberacka, ale co clovek nespravi preto aby mal dobre a lacne pivo. Po umyti a vyschnuti vsetkych flias, sme pomocou davkovaca na spodok kazdej flase nasypali predpisane mnozstvo specialneho cukru a zacali capovat pivo. To bola moja uloha. Shaun si prichystal zariadenie na uzatvaranie flasi, nachystal si vrchnaky a hned po tom ako som docapoval, uzavrel flasu, aby sme neprisli o bublinky. Flasu potom pretriasol aby sa dobre zamiesal cukor s nacapovanou tekutinou. Tieto flase sme potom odlozili do specialneho boxu, kde bude pivo dalsie 2-3 tyzdne dozrievat.

Takze drzte palce, nech sa nam to pivo dobre podari.

Nejake fotky su doplnene v tejto galerii

State Of Origin

Tuto stredu som po prichode do prace ostal prekvapeny. Vacsina kolegov totizto bola oblecena v sportovych dresoch alebo trickach s roznymi povzbudzujucimi napismi. Ja v nohaviciach a koseli som sa citil trosku cudne, hlavne ked sa cely den bavili o State of Origin a ja som nemal absolutne sajn o com sa bavia. Teda zaklad som vedel uz od info security treningu, lebo tam po nas chceli v ramci predstavenia sa, aby sme povedali svoje meno, odeelenie z ktoreho sme a oblubeneho hraca State of Origin. A tak mi toho hraca zvolili ostatni ucastnici treningu, ktori sa na mojom bezradnom pohlade najprv pobavili a potom mi ho pomohli vybrat.

Co je State Of Origin?

State of Origin patri medzi najvacsie sportove udalosti Australie. Je to medzistatny zapas v rugby medzi Queensland Maroons a New South Wales Blues (alebo pre nerugby fanusikov, cerveni proti modrym). Zapasy maju podla Australcanov dlhorocnu tradiciu, kedze prvy zapas sa hral uz v roku 1980. Kazdy rok sa v ramci serie hraju tri zapasy. Tohto roku to vyslo na dva zapasy v Brisbane a jeden v Sydney. Vitaz aspon dvoch zapasov sa stava vitazom celej serie. Z historickeho hladiska je stav vzajomne vyrovnany, kedze obe timy vyhrali po 38 zapasov. Hraci do timov sa vyberaju podla miesta prveho zapasu, t.j. za Queensland Maroons mozu nastupit len hraci, ktori odohrali svoj prvy zapas za niektori z queenslandskych timov.

Komercna Stranka State Of Origin

Ja osobne by som State of Origin prirovnal k All Star Game v NHL, akurat s tym, ze ta komercna stranka okolo je ovela vacsia v Australii. Minuly rok boli vsetky tri zapasy v top 10 najsledovanejsich TV programov v Australii. Tohto roku sledovalo prvy zapas viac ako 4 miliony TV divakov len v Queenslande a Novom Juznom Walese. Listky na zapasy su beznadejne vypredane aj ked najhorsi listok na najhorsie miesta stal 100 dolarov. Niektori si mohli dovolit zaplatit za najlepsie miesta aj viac ako 1000 dolarov (priblizne cena mojho noveho notebooku). Najvacsie prijmy su ale z predaja suvenirov, dresov, vlajok, nalepok, ciapok a vsetkeho mozneho podobneho tovaru. Pocas dna zapasu su vsetky tieto veci dostupne vsade, v novinovych stankoch, potravinach, v bankach, na poste ... proste vsade. A kazdy rok sa toho preda neskutocne mnozstvo.

Atmosfera

Kedze kapacita stadionov nestaci na pokrytie zaujmu (Suncorp Stadium v Brisbane ma kapacitu 52.000 divakov, stadion v Sydney az 85.000), vyzera to vsade akokeby slovensko hralo vo finale majstrovstiev sveta. Na samotnom zapase na stadione bola rekordna navsteva 52.498 divakov. Okrem toho ludia fandili v uliciach, dresy, vlajky, spievali choraly ... Vsetky podniky s velkoplosnymi obrazovkami boli beznadejne preplnene, ludia prezivaju kazdu minutu naplno, brutal krik pri naznaku sance, plac pri skorovani supera ... skratka v momente zapasu akokeby sa v Australii zastavil cas.

Nasa Skusenost

My (rozumej ja, zopar aiesecarov a stazistov) sme boli v podniku s nazvom Victory, povzbudovali sme a to uspesne. Queensland Maroons vyhrali nad New South Wales v prvom zapase serie 25:18. Po prvom polcase sice prehravali 9:18 ale v druhom polcase nedovolili timu z NSW skorovat ani bod a otocili zapas. Zapas si uzil azda kazdy az na Marie z Belgicka, ktora prisla do Australie len pred tromi tyzdnami a rugby nestihla vidiet. A tak bez znalosti pravidiel sa viac bavila na ludoch ako na samotnom rugby. Ja som sice mal snahu jej za chodu vysvetlovat pravidla, ze co sa stalo, ale v tom hluku to bolo takmer beznadejne a tak som to po asi desiatich minutach vzdal. Samozrejme, ze po vitazstve vypukli obrovske oslavy a tak sa ani necudujem, ze polovica kolegov si vzala dalsi den sick leave (volno).

Viac info

Ak by ciste teoreticky mal niekto zaujem vediet o zapase viac, pozriet si zostavy a pod. najde to tu.

Australska zima

Tohto roku sa vsetci australcania zhodnu, ze zima prisla relativne skoro. Maj je totizto takym "europskym novembrom" a teda sa zima ocakavala az zaciatkom juna.

Ani nie predvcerom davali v spravach, ze bol najchladnejsi den v roku a vsetci si tu obliekaju na vecer teplaky, svetre a hrube ponozky. Ja som sa len pousmial a povedal si, "ale australcania, maju 20 stupnov a uz im je zima". Najchladnejsi den v roku mal neuveritelnych 19 stupnov. Dan aj Azz mi ale vraveli, "Ved pockaj rano a uvidis. Uz tu boli taki europski frajeri". A ja im na to, ze to este nezazili poriadnu zimu (co nebola uplne pravda, kedze Dan bol na stazi v Polsku, kde si svoje minusove teploty zazil).

Co som ale necakal a co ma naozaj prekvapilo bolo dnesne rano. Zobudil som sa s tym, ze drkocem zubami a normalne mi bola zima. Tak si hovorim, ze co sa to sakra deje, pozriem na teplomer - rano bolo 10 stupnov celzia. Totizto australska zima ma 19 - 23 stupnov cez den, co je uplne v pohode, ale ma okolo 10 stupnov v noci. Kazdy si urcite teraz hovori, ale co tam desat stupnov. Ale zakladna vec unikla aj mne. Tie domy, v ktorych byvame (tzv. Queenslander), je dom stavany pre subtropicke pasmo, cely dreveny, deravy aby sa co najviac vetralo, s velkymi nezatesnenymi oknami, kde poriadne prefukuje. Co je uplne super v lete ked je nad 30 stupnov. Ale akonahle fuka vietor a klesne teplota na desat stupnov uz to take super nie je. Je to skoro to iste ako spat v stane pri desiatich stupnoch. Ziadna klimatizacia, kurenie alebo podobne vymozenosti. Aspon nie v nasom dome (vo vacsine domov maju akurat chladiacu klimu na leto). A tak sa asi budem musiet do postele teplejsie obliect. A to si clovek myslel, ze naco si brat veci s dlhym rukavom, vsak idem do Australie.

Nic no, pre vsetkych co planuju cestu do Australie pocas zimnych mesiacov, zoberte si aj teple oblecenie, netreba to podcenovat. Vynimku mozete spravit len ak idete na sever do Darwinu alebo Cairns, kde je tropicke pasmo a kde su teploty cely rok rovnake.