Neviem kolko si toho zo zemepisu (geografie) o Australii pamatate, ale vseobecny clanok na oprasenie zakladnych vedomosti nikdy nie je na skodu. Clanok som dal dokopy sam za pomoci samotnych australcanov. Pri niektorych konkretnych udajoch som si vypomohol googlom, resp. wikipediou.
Zakladne udaje
Rozloha: 7.682.300 km²
Pocet obyvatelov: 17,9 mil. obyvatelov
Hlavne mesto: Canberra
Jazyk: anglictina
Mena: australsky dolar (AUD), cca 20 SKK = 1 AUD
Geograficka poloha
Australia ako krajina sa nachadza na celom kontinete Australie. Okrem toho vlastni Australia este niekolko zamorskych uzemi:
obyvanych: ostrov Norfolk, Vianocny ostrov, Kokosove ostrovy
neobyvanych: Ashmorov a Cartierov ostrov, Heardov ostrov, McDonaldove ostrovy, Ostrovy koraloveho mora, Australske antarkticke teritorium
Australii taktiez patri aj nezvycajny ukaz - tzv. Velke koralove utesy (hadam je to spravny preklad do slovenciny), co su 2000km dlhe ostrovy tvorene malymi zivocichmi - koralmi - pri severovychodnom pobrezi Australie (od Cairns po Townsville).
Susediacimi krajinami Australie su Indonezia, Vychodny Timor a Papua Nova Guinea na severe, Salamunove ostrovy, Vanuatu, Francuzska Nova Kaledonia a Fidzi na severovychode a Novy Zeland na vychode. Na juh od Australie je uz len Antarktida a najblizsou krajinou smerom na zapad je Madagaskar (v Afrike), niekolko tisic km vzdialeny, takze sa to ani oficialne nepovazuje za susediacu krajinu.
Australia je obkolesena Indickym, Tichym a Antarktickym oceanom. Okrem toho ju este od Azie deli Arafurske a Timorske more. Najvyssim vrchom na Australskom kontinente ja Mt. Kosciuszko (2228 metrov nad morom) - ale pozor! - najvyssim vrchom Australie ako statu je 2745 m vysoky Mawson Peak na ostrove Heard v Indickom Oceane. Australii patri aj 3490 m vysoky Mount McClintock na Antarktide.
Vnutorne clenenie
Australia sa cleni na 6 statov a 2 teritoria. Rozdiel medzi statom a teritoriom je ten, ze staty maju vlastne vlady a vlastny parlament a celonarodna vlada sa im podriaduje, zatialco teritoria su pod vplyvom celonarodnej vlady a v podstate sa nerozhoduju samostatne, ale zavisia od rozhodnuti celonarodnej vlady. Staty medzi sebou zdravo superia, a najma v sporte su velkymi rivalmi.
Staty: Queensland, Novy Juzny Wales, Viktoria, Tasmania, Juzna Australia a Zapadna Australia
Teritoria: Severne Teritorium a Teritorium hlavneho mesta
Queensland (QLD)
QLD je druhy najvacsi a treti najludnatejsi stat Australie. Nachadza sa na severovychode Australie. Nazyva sa aj Sunshine State (slnecny stat) pretoze je tu v priemere 300 slnecnych dni v roku. Hlavnym mestom QLD je Brisbane (1.5 miliona obyvatelov). Uzemie sa nachadza v subtropickom a tropickom pasme, je tu cely rok teplo, t.j. teploty sa tu v priemere pohybuju od 20-35 stupnov. Obyvatelnost v takych teplotach vyrazne zhorsuje aj vysoka vlhkost vzduchu. Je tu velmi tenka ozonova vrstva a preto patri QLD medzi miesta s najvacsim vyskytom rakoviny koze na svete.
Z hladiska prijmov sa tento stat vyznacuje najma polnohospodarstvom a turizmom. Pestuje sa tu bavlna, cukrova trstina, banany, ananasy a na severe tropicke ovocie. Taktiez sa miestami tazi bauxit, med a uhlie. Najvacsimi turistickymi atrakciami su okrem mesta Brisbane najkrajsie plaze sveta Sunshine Coast a tzv. Surfer's Paradise v meste Gold Coast, Velke koralove utesy a najstarsi prales na svete (Daintree Rainforest). QLD je bohaty aj na nadherne ostrovy (Whitsunday Islands, Fraser Island, North and South Stradbroke Island) raj pre dovolenkarov (v roku 2006 navstivilo QLD 18 754 000 dovolenkarov). V QLD sa nachadza aj najznamejsia ZOO na svete - Australia ZOO, ktoru zalozil znamy Tony Irwin (Animal Planet, Discovery). Najdolezitejsie mesta v QLD su Brisbane, Gold Coast, Cairns, Ipswich, Townsville, Rockhampton, Toowoomba. A pre milovnikov rumu aj mesto Bundaberg (nie je to sice kvalita latinoamerickych rumov, ale Bundaberg rum je najpredavanejsim rumom v Australii).
Novy Juzny Wales (New South Wales - NSW)
Na juhu od QLD sa nachadza najludnatejsi stat Australie - NSW. Je to stat, kde nastalo prve osidlovanie uz v roku 1788. Obyvatelia NSW su v Australii prezyvani ako "cockroaches" (svabi). NSW je centrom sluzieb a hruby domaci produkt tohto statu dosiahol v roku 2003 rovnaku uroven ako najvyspelejsie krajiny EU. Najvacsi podiel ma na tom nepochybne hlavne mesto NSW - Sydney - najvacsie australske mesto (4.25 miliona obyvatelov) a hlavne mesto so symbolom Australie - znamou budovou opery. Z hladiska turizmu su tu casto navstevovane plaze v Sydney alebo v mestecku Byron Bay (na skok je aj Nimbin), narodny park Springbrook, alebo Blue Mountains (Modre Hory). NSW sa moze popysit aj tym, ze sa tu nachadza Mt. Kosciuszko, najvyssi vrch australskeho kontinentu. Pocasie je tu nevyspytatelne a tak pocas leta tu teploty vystupia aj nad 40 stupnov a v zime sa niekedy dostanete aj pod nulu. Okrem Sydney su vyznamnymi mestami v NSW aj Newcastle a Wollongong.
Viktoria (Victoria - VIC)
VIC je najmensim australskym statom, zato ale najhustejsie obyvanym. 70% obyvatelov tohto statu zije v druhom najvacsom australskom meste a hlavnom meste VIC - Melbourne (3.7 miliona obyvatelov). Medzi australcanmi je Melbourne znamy najma ako mesto grekov (je tu totiz mnozstvo pristahovalcov z Grecka), celkovo ale melbourne pritahuje pozornost najma svojim sportovymi podujatiami - velka cena melbourne (najvacsie preteky koni), preteky Formuly 1 alebo tenisovy Australian Open. Podobne ako Sydney aj Melbourne je vyrazne orientovane na terciarny sektor - t.j. sluzby. Zbytok statu VIC je orientovany na polnohospodarstvo (psenica, jacmen, zemiaky) a tazbu nerastnych surovin (hnede uhlie, zemny plyn, zlato). Taktiez je to rozsireny chov zvierat (14 milionov oviec, 5 milionov jahniat, 5 milionov krav) - cisla su o to zaujimavejsie, ak si vezmeme do uvahy, ze VIC ma 4.6 miliona obyvatelov. Vzhladom na vhodne podmienky je tu dost rozsireny aj rybolov. VIC sa spolu s Tasmaniou moze pochvalit tym, ze tu su vsetky 4 rocne obdobia (i ked zima nie je uplne ako u nas, ale napr. teraz v decembri tu snezilo,zatialco u nas v SR tomu tak nebolo).
Z turistickeho hladiska je vo Viktorii taktiez dost vela veci co sa da vidiet. Okrem Melbourne to je urcite "Great Ocean Road", cesta popri pobrezi mora, kde mate moznost vidiet zaujimave prirodne ukazy ako "12 apostolov" a Gippslandske jazera. Taktiez je mozne sa plavit po rieke Murray - druhej najdlhsej australskej rieke (2575 km)/ Vo VIC sa da taktiez lyzovat v Australskych Alpach, alebo pri pobrezi pozorovat parenie velryb, ktora sa v zime stahuju do teplejsich oblasti z antarktidy smerom k Australii.
Tasmania (TAS)
Tasmania je v podstate ostrov na juhu Australie, trosku vacsi od Slovenska (68 000 km2). Hlavnym mestom je Hobart - mesto o velkosti Kosic. Tasmania je definitivne najchladnejsim statom Australie, teploty v lete su tu okolo 20 stupnov celzia, v zime zvyknu klesat pod 10 stupnov. Tasmania je medzi Australcanmi znama ako stat, kde sa vyraba najlepsie australske pivo (mozem potvrdit). Okrem toho ma cast prijmov aj z tazby mede, zinku a zeleza. Taktiez je to dobra lokalita na lov ryb. Vyznamnym prijmom je aj turizmus, Tasmania je vyhladavana najma kvoli nadhernym kopcom, nespocetnym jazeram. Velmi zaujimavym je fakt, ze flora a fauna v Tasmanii je uplne odlisna od zbytku Australie, a na Tasmanii zije niekolko druhov zvierat a rastlin, ktore inde na svete nenajdete (napr. Tasmansky diabol, Tasmansky tiger ...)
Juzna Australia (South Australia - SA)
SA je jedna z najsuchsich a najhorucejsich oblasti Australie. Teploty v lete sa tu bezne pohybuju okolo 40 stupnov celzia, a v niektorych castiach puste dosahuju az 50 stupnov celzia. Okrem puste tu relativne velku cast uzemia zabera najdlhsie celistve pohorie (800 km) s nazvom Flinders Ranges. Priemysel tohto statu je orientovany na export a zahrna najma automobilovy priemysel, komponovanie dielov, strojarsky priemysel a zbrojarstvo. Z polnohospodarstva hra vyznamnu rolu pestovanie psenice a vinica v oblastiach pri pobrezi. Hlavnym a jedinym vyznamnym mestom v tejto casti Australie je hlavne mesto SA - Adelaide. SA je znama aj tym, ze ma najprisnejsie podmienky, co sa restrikcie vody tyka. V SA je povolene minut iba 40 litrov vody na osobu na den (zahrna okrem pitia aj umyvanie riadov, pranie, sprchovanie atd.)
Zapadna Australia (Western Australia - WA)
WA je najvacsim australskym statom, zabera tretinu celeho uzemia Australie. Podobne ako Juzna Australia patri medzi velmi horuce staty, teploty v lete sa tu pohybuju od 30 do 40 stupnov celzia. Velku cast uzemia zabera pust. Hlavnym mestom je Perth (nieco vyse 1 miliona obyvatelov). Perth je povazovany za najizolovanejsie velkomesto na svete. Bude to zniet cudne, ale hlavne mesto Indonezie Jakarta je blizsie k Perthu ako Sydney. Len pre orientaciu vzdialenosti, let Sydney - Perth trva 6 hodin. Let Londyn - Bratislava trva hodinu a pol. Priemysel sa zameriava na tazbu hlinika, niklu, zeleza a zlata, v mensom uhlia a diamantov. Z turistickeho hladiska je WA neslavne preslavena najvyssim poctom utokov zralokov na ludi a preto pocet turistov kazdorocne klesa. Ostatne vacsie mesta vo WA su Port Hedland, Albany, Bunbury, Kalgoorlie a Kimberley. Mesto Kimberley musi kazdorocne odolavat monzunovym dazdom a preto je tam najviac povodni v celej WA (az 85%).
Severne Teritorium (Northern Territory - NT)
NT sa nachadza v strede medzi WA a QLD. Vacsinu uzemia zabera pust. Patri medzi najmenej obyvane oblasti. Hlavnym mestom je mesto Darwin. Dalsimi vacsimi vyznamnymi mestami je Alice Springs a Katherine. NT zije takmer vylucne z turizmu, na severe v nepustnych oblastiach sa oplati navstivit narodny park Kakadu, v pustnych oblastiach najma slavnu cervenu horu Uluru alebo horu Kata Tjuta. NT je uzemie s najvyssim poctom povodnych obyvatelov Australie (aboridzincov) - az 1/4 vsetkych obyvatelov NT - ktori ziju vo svojich dedinach, rezervaciach, usadlostiach alebo ako to nazvat. tesia sa velkemu obdivu turistov, ktori nakupuju rozne aboridzincami vyrobene suveniry, ako didgeridoo, bumerangy, rozne malby, drevene sosky, masky, cisto prirodne oblecenie a pod.
Teritorium hlavneho mesta (Australian Capital Territory - ACT)
Zabera iba jedine mesto - hlavne mesto - Canberra a zopar mensich uzemi v okoli. Nachadza sa vo vnutri statu NSW a je najmensim statom/teritoriom. Canberra je velmi mlade mesto, na buduci rok bude oslavovat svoje ste vyrocie (vznik 1908). Je to v podstate male mesto kde sa nenachadza nic iba vladne budovy, parlament, ambasady a vsetky ostatne vyznamne vladne institucie. Zaujimavostou urcite je, ze toto mesto vzniklo ako vysledok sporu medzi Sydney a Melbourne, ktore sa nevedeli medzi sebou dohodnut, ktore z nich bude hlavnym mestom, kedze si obe na to narokovali pravo. A tak sa salamunsky rozhodlo, ze hlavnym mestom nebude ani jedno z nich ale sa postavi uplne nove mesto Canberra.
Flora a Fauna
Vzhladom na totalnu izolaciu Australie od zvysku sveta, je vacsina australskej flory a fauny vyslovene jedinecna. Viac ako 80% rastlin a zivocichov zijucich tu v Australii nezije nikde inde na svete. Medzi najvyznamnejsie rastliny jednoznacne patri eukalyptus - ktory sa najviac vyuziva na drevo. Dalsou schopnostou eukalyptov je vysoka absorbcia vody, preto su velke eukalyptove lesy vysadene v oblastiach s najvacsim vyskytom povodni. Zivica sa vyuziva na liecenie malarie a inych "hmyzovych" chorob. Lisovanim listov sa ziskava eukalyptovy olej, ktory sa pouziva najma v cistiacich prostriedkoch, v malom mnozstve aj v niektorych potravinach. Z eukalyptovych stromov sa da ziskavat aj med. Pre aboridzincov je eukalyptus posvatnym stromom, pretoze je darcom vsetkeho. Samotny aboridzinci dokazu cisto iba z eukalyptu vyrobit vsetko, udice, hudobne nastroje, taniere, hrnce, dokazu sa z neho najest a dokonca z neho ziskat aj pitelne tekutiny.
Co sa zvieracej rise tyka, australskym symbolom je bezpochyby kengura. Velmi oblubenym zvieratom su tu koaly. O vacsine zivocichov som pisal v prispevku o Lone Pine Koala Sanctuary z februara, takze kto to necital a ma zaujem, tak na pravej liste, najdete odkaz.
Obyvatelstvo
Vacsina obyvatelstva zije na pobrezi, len minimum ludi zije vo vnutrozemi (t.j. dalej ako 300km od pobrezia). Povodni obyvatelia Australie - aboridzinci - su povazovani za najstarsiu skupinu obyvatelov na svete (maju v sebe genomy indoeuropanov, africanov, aziatov aj povodnych obyvatelov ameriky). V samotnej Australii tvoria v sucasnosti 2,2% celkoveho obyvatelstva. Po roku 1800 bolo zalozenych niekolko usadlosti vystahovalcami Velkej Britanie, kedze Australia vdaka svojej izolacii sluzila britom ako vazenie. Velky obrat nastal po prvej svetovej vojne, kedy nastala prva vlna pristahovalectva a krajina zazila prival anglicanov a irov. Po druhej svetovej vojne v druhej vlne prislo vela ludi najma z Grecka a Talianska. 90-te roky a ekonomicky rozmach australie ako aj liberalne imigracne zakony sposobili velky prival obyvatelov azie. V sucasnosti najvacsie zastupenie maju obyvatelia Velkej Britanie, Noveho Zelandu, Talianska, Vietnamu a Ciny. V Brisbane sa nachadza strasne vela korejcov, japoncov, brazilcanov, nemcov a svajciarov.
Vo vseobecnosti plati, ze ak mate predkov starsich ako druha generacia (vas dedko alebo babka) z Australie, patrite medzi tych 5%, ktori sa mozu povazovat za australcanov, vo vacsine pripadov dokonca za aboridzincov. Tento fakt zjavne vysvetluje multikulturalizmus krajiny.
Nabozenstvo
V Australii nie je oficialne dane ziadne nabozenstvo. Oficialna statistika z roku 2001 - percentualne zastupenie (po zaokruhleni) je nasledovne:
68% - krestanstvo
5% - nekrestanske nabozenstvo (najma budhizmus, hinduizmus)
16% - ziadne nabozenstvo (ateisti)
12% - odmietlo sa vyjadrit
Politicka situacia
Australia ako clen Commonwealthu patri medzi krajiny, ktorych hlava statu je formalne anglicka kralovna (resp. ak to chceme vseobecne, panovnik Velkej Britanie), ale realne funguje ako samostatna krajina s parlamentnou demokraciou. V sucasnoti tu hraju velku rolu tri vyznamne politicke strany:
1.)Liberal Party (strana liberalov) - v sucasnosti vladnuca strana (uz 8 rokov), pravicovo orientovana, pro-americky orientovana, zasluzila sa o vyrazny ekonomicky rozvoj krajiny v poslednom desatroci.
2.)Labor Party (robotnicka strana) - lavicovo orientovana strana, orientuje sa na socialnu politiku, hlavna opozicna strana, vyrazne kritizuje pro-americky pristup, snazi sa presadit samostatne rozhodovanie australie v medzinarodnych sporoch, nezavisle od medzinarodnych institucii.
3.)National Party (narodna strana) - je koalicnym partnerom strany liberalov. Narozdiel do slovenska nie je extremisticka, povazuje sa za konzervativnu, dost podobna KDH, zastupuje zaujmy farmarov (vacsina volicov danej strany). V laske ju nemaju najma pristahovalci z krajin, kde je ine ako krestanske nabozenstvo.
Hlavnym zodpovednym za vsetky sucasne rozhodnutia je premier - v sucasnosti John Howard, ktory je v Australii momentalne dost nepopularny z dovodu prehnaneho pro-Bush-izmu (za posledne styri roky vraj neurobila Australia ani jeden medzinarodny krok, kde by nepodporila USA). Trnom v oku je najma vyslanie australskych vojakov do Iraku a Afganistanu, ale najviac sa pretriasa pripad - David Hicks - australcan, ktory bol americanmi zatknuty a obvineny z terorizmu a uvazneny v Guantanamo Bay, jednej z najhorsich vaznic na svete. Australcania sa preto hnevaju na Johna Howarda, ze nepodnikol ziadne diplomaticke kroky, aby mohol sud prebehnut v Australii, kedze je David Hicks australskym obcanom. V Australii sa tato tema rozobera castejsie ako romska problematika na slovensku a preto zrejme o tom napisem osobitny prispevok neskor.
Medzinarodne vztahy
Australie je clenom nasledovnych medzinarodnych zoskupeni:
Commonwealth
ANZUS - dohoda o spolupraci medzi Australiou, Novym Zelandom a USA
APEC - Asia Pacific Economic Cooperation
OECD - Organisation for Economic Co-operation and Development
WTO - World Trade Organisation
UN - United Nations (OSN)
Australia este uzko spolupracuje s ASEAN (Association of Southeast Asian Nations) a PIF (Pacific Islands Forum).
V poslednom desatroci sa zhorsili vztahy najma s Indoneziou, kvoli majetkovo-pravnym vtazhom a narokom na uzemie vychodneho Timoru.
Ostatne fakty
Australsky priemysel sa zameriava najma na polnohospodarstvo, tazbu nerastnych surovin, turizmus a sluzby. Podrobnejsie som to rozpisal uz pri jednotlivych statoch. Australia taktiez patri medzi sportom posadnute narody, o australskom sporte som pisal v prispevku z marca (na pravej liste je odkaz). Ekonomicky patri Australia medzi najvyspelejsie staty sveta a s najvacsou pravdepodobnostou sa to v blizkej dobe nezmeni.
pondelok 23. apríla 2007
Australia - Novy Zeland
V poslednom zapase Super8 skupiny zdolala Australia celkom presvedcivo druhy Novy Zeland o 215 runov.
AUS - NZL
348 : 133
Vitazstvom si zabezpecila celkove prvenstvo v super8 skupine a v semifinale V stredu 25.4.) sa stretne so stvrtym celkom super8 Juhoafrickou Republikou (ktoru uz zdolala v zakladnej casti). Druhu semifinalovu dvojicu tvori Novy Zeland - Sri Lanka. Vitazi postupuju do finale, ktore je na programe v sobotu 28. aprila.
Takze drzte palce!
Aussie! Aussie! Aussie! Oi! Oi! Oi!
AUS - NZL
348 : 133
Vitazstvom si zabezpecila celkove prvenstvo v super8 skupine a v semifinale V stredu 25.4.) sa stretne so stvrtym celkom super8 Juhoafrickou Republikou (ktoru uz zdolala v zakladnej casti). Druhu semifinalovu dvojicu tvori Novy Zeland - Sri Lanka. Vitazi postupuju do finale, ktore je na programe v sobotu 28. aprila.
Takze drzte palce!
Aussie! Aussie! Aussie! Oi! Oi! Oi!
streda 18. apríla 2007
MS v krikete - Super 8
Kedze som toho mal posledne dva tyzdne dost, tak som akosi nevnimal atmosferu MS v krikete. Sice trosku oneskorene, ale aspon vysledky, aby ste vedeli (mali prehlad) ako sa australcanom zatial na MS v krikete dari:
Australia - Bangladesh
106 : 104
Australia - Anglicko
248 : 247
Australia - Irsko
92 : 91
Australia - Sri Lanka
232 : 226
V piatok 20teho aprila je na programe posledny zapas Super8 skupiny medzi Australiou a Novym Zelandom. Zatial najvacsiu sancu postupit do semifinale ma Australia (12b), Novy Zeland (10b), Sri Lanka a Juzna Afrika (8b), pri zavahani 8 bodovych timov, este moze teoreticky do bojov zasiahnut v pripade oboch vyhier Anglicko (4b).
Australia - Bangladesh
106 : 104
Australia - Anglicko
248 : 247
Australia - Irsko
92 : 91
Australia - Sri Lanka
232 : 226
V piatok 20teho aprila je na programe posledny zapas Super8 skupiny medzi Australiou a Novym Zelandom. Zatial najvacsiu sancu postupit do semifinale ma Australia (12b), Novy Zeland (10b), Sri Lanka a Juzna Afrika (8b), pri zavahani 8 bodovych timov, este moze teoreticky do bojov zasiahnut v pripade oboch vyhier Anglicko (4b).
State Conference Springbrook
Pocas vikendu 13.-15.4. sa konala v Springbrooku AIESEC konferencia pre vsetky LC (lokalne vybory) zo statu Queensland. Na konferencii bolo priblizne 80 delegatov.
pozn. autora - pre tych, ktori nevedia - AIESEC je organizacia, prostrednictvom ktorej mi bolo umoznene sa staze zucastnit. Viac informacii na www.aiesec.sk
Kedze stazisti su sucastou AIESEC, boli sme pozvani na konferenciu aj my. Vsetci sme nakoniec aj prisli, jedine Ekta z Indie neprisla, pretoze sa pripravovala na dolezitu skusku, aby si zvysila kvalifikaciu.
Na rozdiel od slovenskeho AIESEC (a teraz ma neberte v zlom), australsky AIESEC mal zaujem stazistom vytvorit zaujimavy program a tak este pred konferenciou som s Jamesom (prezidentom) dal dokopy agendu, resp. program pre stazistov. Zohladnili sme v nej AIESEC potreby ako aj potreby stazistov. Hlavne priority boli, aby stazisti, ktori su v Brisbane dlhsie, dali nam novym potrebne tipy na cestovanie a ine zaujimave veci co sa zivota v Australii tyka. Dalsou Prioritou bol measurement (hodnotenie) doterajsej staze vsetkych stazistov, dalej kulturna stranka ako australsky slang, australska flora a fauna a australsky film (ktory sme ale nestihli kvoli kratkosti casu pozriet), a samozrejme vylet do okolitej prirody, kedze Springbrook je jeden z najkrajsich narodnych parkov v Australii.
Cela agenda bola zaujimava a dobre sme sa zabavili. Vecer bolo nasou ulohou rozpravat s mladymi AIESEC clenmi, aby pocitili medzinarodnost organizacie, ved kedy inokedy bude mat australcan moznost porozpravat sa pocas jedneho vecera so slovakom, cechom, nemcom, finom, svedom, brazilcanom, dievcatami z turecka, filipin, juznej afriky. Stazisti samozrejme dostali priestor aj na vlastnu prezentaciu a tak sme vytvorili kratku prezentaciu v powerpointe. Ak by mal niekto zaujem ju vidiet, tak mi napiste a Vam ju poslem.
Co ma dost prekvapilo bolo pocasie. Totizto mi bolo chladno, dokonca moj odhad je, ze bolo menej ako 20 stupnov, co ma v noci prinutilo poprvykrat odkedy som v Australii prikryt sa perinou (resp. zavesom, kedze tam neboli periny a ja som si neozbral spacak). Bolo to asi ale sposobene tym, ze nase ubytovanie bolo vo vyssej nadmorskej vyske v horach a naviac sa ochladilo aj v Brisbane, teploty uz nevystupuju nad 30 stupnov, mame tak 26-28 stupnov momentalne, takze sa pomaly zacina zimne obdobie.
Skolling
V sobotu vecer bola na programe skolling sutaz. Slovo skolling znamena vypit nieco na ex. V nasom pripade to bolo moje oblubene pivo. Na slovensku mame v AIESEC tuto sutaz tiez, a je znama pod nazvom Topalky.
Princip spociva v tom, ze tim zlozeny zo styroch ludi (na slovensku z piatich), s minimalne jednym sutaziacim zenskeho pohlavia, ma za ulohu co najrychlejsie vypit 2 deci piva (na slovensku 3dl), jeden po druhom. To znamena, ze ak prvy dopije, pokracuje druhy atd. az kym nedopije posledny. Tim, ktory skonci prvy vyhrava. Pije sa vylucne zo sklenenych poharov (na slovensku z plastovych) zo stola (na slovensku zo zeme). Po dopiti musi sutaziaci otocit pohar dnom nahor a polozit si ho na hlavu, aby tym dokazal, ze v pohari sa uz nic nenachadza, vtedy pokracuje dalsi clen timu. (na slovensku musi este povedat aj A aby dokazal ze uz nema nic v ustach, v australii to vsak nemaju). Rozdiel je aj pri startovani, na slovensku starter dopije svoje pivo, obrati pohar a povie A. V Australii starter musi vyslovit nasledujuce styri vety:
1. Thumbs on table - Palec na stol (jednu ruku musite mat na stole, palec viditelny, zbytok ruky pod stolom, druha ruka za chrbtom)
2. Chin on table - Bradu na stol
3. Face the water - Ocami treba hladiet na pohar
4. Row - po slove row sa zacina sutaz, je to nieco v zmysle - Teraz!
Na konci je rozhodca, ktory rozhodne, ktory tim zvitazil. Vitazny tim postupuje do dalsieho kola, tim ktory prehra sutaz konci.
V skolling sutazi na konferencii sutazili styri timy (vopred urcene), t.j. ludia sa nemohli lubovolne nahlasit ako na slovensku. Dalsi rozdiel oproti slovensku je ten, ze sutaziaci nemoze hrat vo viacerych timoch.
Sutazne timy boli vsetky 3 lokalne vybory, ktore v Queensland maju a stvrty tim tvorili alumni, t.j. byvali AIESEC clenovia, ktori momentalne uz pracuju niekde vo firme. Pred samotnou sutazou si kazdy tim vybera najlepsich hracov, ktorych ma k dispozicii a to tim, ze sa stretne cely lokalny vybor, ktory ma k dispozicii pohare s vodou, odstartuje sa, kazdy pije a prvi styria najrychlejsi tvoria vysledny tim. Takto som sa dostal do UQ timu (University of Queensland) a teda som sa sutaze zucastnil. Atmosfera bola uzasna, lebo vsetci burlivo povzbudzovali, kazdy chcel aby ten jeho LC tim vyhral. Prve kolo sme vyhrali, ale vo finale sme podlahli Alumni. Tak ci tak, bola to sranda. Najvacsou vyhodou oproti slovensku bolo to, ze vsetci boli rychli a teda o vysledku rozhodovali stotiny sekundy, napatie trvalo az dokonca, niekedy az dokym rozhodca nepovedal rozhodnutie.
Pre tych, ktori by potencialne mohli vnimat tuto hru ako opijanie sa a podporu alkoholu, by som chcel upozornit na to, ze napr. v mojom pripade pri dvoch kolach, som vypil 4 deci piva (t.j. necele velke pivo) a hralo sa s "light beer", co je asi o polovicu slabsie pivo ako nasa desiatka. Nikto po sutazi nebol opity, nikto nezvracal, ani ziadne ine alkoholicke sprievodne javy nenastali. Vitazny tim nebol tim, ktory najviac zvladne, ale tim, ktory ma najlepsiu techniku rychleho pitia a dokonale zladenie prechodu medzi prvym a druhym sutaziacim.
Fotky
Kedze ak si dobre pamatate mi dosla baterka ked som bol v Springbrooku naposledy, tak tentoraz som nejake tie fotky urobil. Pozriet si ich mozete tu. Celkom zaujimave fotky urobila aj Cagla, tie si mozete pozriet tu
Specialne pre AIESEC clenov
Inak by som este specialne chcel napisat slovenskym AIESECarom, ze konferencia bola zorganizovana nadmieru dobre. V OC boli len traja ludia a ti sa dokazali postarat o vsetkych 80 delegatov. Tematicke parties boli James Bond prvu noc a Queensland culture druhu noc a boli brane vazne a tych par ludi, ktori neboli obleceni podla temy sa stali outsidermi, nikto sa s nimi nebavil. Cela konfera bola nieco na styl nasho LTC s tromi LC pomiesanymi, bolo tam niekolko starsich aiesecarov ako facis, LCPs robili facis a boli tam 1 MC a 1 MCe, ktori to zastresovali. Vsetky sessions BOLI NACAS!!! jedina session ktora mala mierne meskanie bola morning plenary v nedelu rano (mesaknie bolo 15 minut). Vsetci delegati konferencie sa zucastnovali celej agendy, nikto nevynechal ani jednu session. Kazdy bol zodpovedny sam za seba, nikto nikoho nemusel presviedcat aby sa session zucastnil a nikto nikoho z konferencie nevyhadzoval lebo bol v podnapitom stave a pod. Dalsim pozitivom bolo, ze mali 2 chairov.
Obsah konfery mi skor pripominal NTC (alebo FEEL alebo ako sa to vola teraz), bola to v podstate trojdnova simulacia fungovania LC, delegati boli rozdeleni do FLCs, na zaklade toho do akeho timu boli alokovani po selection. A tak aj v ramci FLC im boli davane ulohy z ich funkcnej oblasti, t.j. ak niekto aplikoval na financie, mal za ulohu vytvorit LC budget, LC finance plan, musel dodat zoznam aktivit, ktore suvisia s financnou strankou exchangu a pod. Nerobili vsetci vsetko, kazdy sa specializoval na to, co bude v buducnosti robit a bolo len na nich ako si ulohy v time rozdelia. Na niektorych castiach som sa zucastnil ako externy nezavisly rozhodca a hodnotil som plany a dokumenty a prezentacie FLCs a musim povedat, ze ti newies naozaj dodali dost hodnotne veci, niekedy boli ovela lepsi ako niektori nasi EB clenovia.
Dalsou super vecou bolo ze na party bol KAZDY! a najvacsimi hviezdami boli prave LCP, EBs, MC a pod. Ziadne skryvanie sa, afterday sessions a pod. Cely feedback zo strany delegatov prebiehal priebezne a mal to na starosti jeden z chairov aby dal facis vediet pripadny feedback, resp. aby odovzdal feedback facis OCcku a naopak. A tak sa tym veci vyriesili mnohokrat este pocas dna. Mne osobne sa ten koncept velmi pacil.
Asi najvacsia moja radost na tejto konfere bola, ze som bol po dvoch rokoch na prvej konfere kde som bol "iba" delegat a tak som si to uzil, prijimal veci z agendy a v podstate som takmer nic nefacilitoval, neviedol, nic som neprezentoval, nevysvetloval, skratka pohodicka :-)
pozn. autora - pre tych, ktori nevedia - AIESEC je organizacia, prostrednictvom ktorej mi bolo umoznene sa staze zucastnit. Viac informacii na www.aiesec.sk
Kedze stazisti su sucastou AIESEC, boli sme pozvani na konferenciu aj my. Vsetci sme nakoniec aj prisli, jedine Ekta z Indie neprisla, pretoze sa pripravovala na dolezitu skusku, aby si zvysila kvalifikaciu.
Na rozdiel od slovenskeho AIESEC (a teraz ma neberte v zlom), australsky AIESEC mal zaujem stazistom vytvorit zaujimavy program a tak este pred konferenciou som s Jamesom (prezidentom) dal dokopy agendu, resp. program pre stazistov. Zohladnili sme v nej AIESEC potreby ako aj potreby stazistov. Hlavne priority boli, aby stazisti, ktori su v Brisbane dlhsie, dali nam novym potrebne tipy na cestovanie a ine zaujimave veci co sa zivota v Australii tyka. Dalsou Prioritou bol measurement (hodnotenie) doterajsej staze vsetkych stazistov, dalej kulturna stranka ako australsky slang, australska flora a fauna a australsky film (ktory sme ale nestihli kvoli kratkosti casu pozriet), a samozrejme vylet do okolitej prirody, kedze Springbrook je jeden z najkrajsich narodnych parkov v Australii.
Cela agenda bola zaujimava a dobre sme sa zabavili. Vecer bolo nasou ulohou rozpravat s mladymi AIESEC clenmi, aby pocitili medzinarodnost organizacie, ved kedy inokedy bude mat australcan moznost porozpravat sa pocas jedneho vecera so slovakom, cechom, nemcom, finom, svedom, brazilcanom, dievcatami z turecka, filipin, juznej afriky. Stazisti samozrejme dostali priestor aj na vlastnu prezentaciu a tak sme vytvorili kratku prezentaciu v powerpointe. Ak by mal niekto zaujem ju vidiet, tak mi napiste a Vam ju poslem.
Co ma dost prekvapilo bolo pocasie. Totizto mi bolo chladno, dokonca moj odhad je, ze bolo menej ako 20 stupnov, co ma v noci prinutilo poprvykrat odkedy som v Australii prikryt sa perinou (resp. zavesom, kedze tam neboli periny a ja som si neozbral spacak). Bolo to asi ale sposobene tym, ze nase ubytovanie bolo vo vyssej nadmorskej vyske v horach a naviac sa ochladilo aj v Brisbane, teploty uz nevystupuju nad 30 stupnov, mame tak 26-28 stupnov momentalne, takze sa pomaly zacina zimne obdobie.
Skolling
V sobotu vecer bola na programe skolling sutaz. Slovo skolling znamena vypit nieco na ex. V nasom pripade to bolo moje oblubene pivo. Na slovensku mame v AIESEC tuto sutaz tiez, a je znama pod nazvom Topalky.
Princip spociva v tom, ze tim zlozeny zo styroch ludi (na slovensku z piatich), s minimalne jednym sutaziacim zenskeho pohlavia, ma za ulohu co najrychlejsie vypit 2 deci piva (na slovensku 3dl), jeden po druhom. To znamena, ze ak prvy dopije, pokracuje druhy atd. az kym nedopije posledny. Tim, ktory skonci prvy vyhrava. Pije sa vylucne zo sklenenych poharov (na slovensku z plastovych) zo stola (na slovensku zo zeme). Po dopiti musi sutaziaci otocit pohar dnom nahor a polozit si ho na hlavu, aby tym dokazal, ze v pohari sa uz nic nenachadza, vtedy pokracuje dalsi clen timu. (na slovensku musi este povedat aj A aby dokazal ze uz nema nic v ustach, v australii to vsak nemaju). Rozdiel je aj pri startovani, na slovensku starter dopije svoje pivo, obrati pohar a povie A. V Australii starter musi vyslovit nasledujuce styri vety:
1. Thumbs on table - Palec na stol (jednu ruku musite mat na stole, palec viditelny, zbytok ruky pod stolom, druha ruka za chrbtom)
2. Chin on table - Bradu na stol
3. Face the water - Ocami treba hladiet na pohar
4. Row - po slove row sa zacina sutaz, je to nieco v zmysle - Teraz!
Na konci je rozhodca, ktory rozhodne, ktory tim zvitazil. Vitazny tim postupuje do dalsieho kola, tim ktory prehra sutaz konci.
V skolling sutazi na konferencii sutazili styri timy (vopred urcene), t.j. ludia sa nemohli lubovolne nahlasit ako na slovensku. Dalsi rozdiel oproti slovensku je ten, ze sutaziaci nemoze hrat vo viacerych timoch.
Sutazne timy boli vsetky 3 lokalne vybory, ktore v Queensland maju a stvrty tim tvorili alumni, t.j. byvali AIESEC clenovia, ktori momentalne uz pracuju niekde vo firme. Pred samotnou sutazou si kazdy tim vybera najlepsich hracov, ktorych ma k dispozicii a to tim, ze sa stretne cely lokalny vybor, ktory ma k dispozicii pohare s vodou, odstartuje sa, kazdy pije a prvi styria najrychlejsi tvoria vysledny tim. Takto som sa dostal do UQ timu (University of Queensland) a teda som sa sutaze zucastnil. Atmosfera bola uzasna, lebo vsetci burlivo povzbudzovali, kazdy chcel aby ten jeho LC tim vyhral. Prve kolo sme vyhrali, ale vo finale sme podlahli Alumni. Tak ci tak, bola to sranda. Najvacsou vyhodou oproti slovensku bolo to, ze vsetci boli rychli a teda o vysledku rozhodovali stotiny sekundy, napatie trvalo az dokonca, niekedy az dokym rozhodca nepovedal rozhodnutie.
Pre tych, ktori by potencialne mohli vnimat tuto hru ako opijanie sa a podporu alkoholu, by som chcel upozornit na to, ze napr. v mojom pripade pri dvoch kolach, som vypil 4 deci piva (t.j. necele velke pivo) a hralo sa s "light beer", co je asi o polovicu slabsie pivo ako nasa desiatka. Nikto po sutazi nebol opity, nikto nezvracal, ani ziadne ine alkoholicke sprievodne javy nenastali. Vitazny tim nebol tim, ktory najviac zvladne, ale tim, ktory ma najlepsiu techniku rychleho pitia a dokonale zladenie prechodu medzi prvym a druhym sutaziacim.
Fotky
Kedze ak si dobre pamatate mi dosla baterka ked som bol v Springbrooku naposledy, tak tentoraz som nejake tie fotky urobil. Pozriet si ich mozete tu. Celkom zaujimave fotky urobila aj Cagla, tie si mozete pozriet tu
Specialne pre AIESEC clenov
Inak by som este specialne chcel napisat slovenskym AIESECarom, ze konferencia bola zorganizovana nadmieru dobre. V OC boli len traja ludia a ti sa dokazali postarat o vsetkych 80 delegatov. Tematicke parties boli James Bond prvu noc a Queensland culture druhu noc a boli brane vazne a tych par ludi, ktori neboli obleceni podla temy sa stali outsidermi, nikto sa s nimi nebavil. Cela konfera bola nieco na styl nasho LTC s tromi LC pomiesanymi, bolo tam niekolko starsich aiesecarov ako facis, LCPs robili facis a boli tam 1 MC a 1 MCe, ktori to zastresovali. Vsetky sessions BOLI NACAS!!! jedina session ktora mala mierne meskanie bola morning plenary v nedelu rano (mesaknie bolo 15 minut). Vsetci delegati konferencie sa zucastnovali celej agendy, nikto nevynechal ani jednu session. Kazdy bol zodpovedny sam za seba, nikto nikoho nemusel presviedcat aby sa session zucastnil a nikto nikoho z konferencie nevyhadzoval lebo bol v podnapitom stave a pod. Dalsim pozitivom bolo, ze mali 2 chairov.
Obsah konfery mi skor pripominal NTC (alebo FEEL alebo ako sa to vola teraz), bola to v podstate trojdnova simulacia fungovania LC, delegati boli rozdeleni do FLCs, na zaklade toho do akeho timu boli alokovani po selection. A tak aj v ramci FLC im boli davane ulohy z ich funkcnej oblasti, t.j. ak niekto aplikoval na financie, mal za ulohu vytvorit LC budget, LC finance plan, musel dodat zoznam aktivit, ktore suvisia s financnou strankou exchangu a pod. Nerobili vsetci vsetko, kazdy sa specializoval na to, co bude v buducnosti robit a bolo len na nich ako si ulohy v time rozdelia. Na niektorych castiach som sa zucastnil ako externy nezavisly rozhodca a hodnotil som plany a dokumenty a prezentacie FLCs a musim povedat, ze ti newies naozaj dodali dost hodnotne veci, niekedy boli ovela lepsi ako niektori nasi EB clenovia.
Dalsou super vecou bolo ze na party bol KAZDY! a najvacsimi hviezdami boli prave LCP, EBs, MC a pod. Ziadne skryvanie sa, afterday sessions a pod. Cely feedback zo strany delegatov prebiehal priebezne a mal to na starosti jeden z chairov aby dal facis vediet pripadny feedback, resp. aby odovzdal feedback facis OCcku a naopak. A tak sa tym veci vyriesili mnohokrat este pocas dna. Mne osobne sa ten koncept velmi pacil.
Asi najvacsia moja radost na tejto konfere bola, ze som bol po dvoch rokoch na prvej konfere kde som bol "iba" delegat a tak som si to uzil, prijimal veci z agendy a v podstate som takmer nic nefacilitoval, neviedol, nic som neprezentoval, nevysvetloval, skratka pohodicka :-)
pondelok 16. apríla 2007
Red Hot Chili Peppers
V piatok 13-teho Aprila som bol v Brisbane Entertainment Center na jednom z dalsich velkych koncertov - Red Hot Chili Peppers (RHCP). Kapela hrala dve vystupenia po sebe, jedno v piatok a jedno v sobotu. Obe rekordne komplet vypredane za 1 hodinu a to dokonca pol roka pred zaciatkom koncertu. Ja som mal to stastie, ze kolegyna z australskeho ministerstva zdravotnictva kupila o dva listky viac ako potrebovala a tak som od nej jeden odkupil - samozrejme ten najlacnejsi (110 AUD). RHCP nikdy nepatrili medzi moje najoblubenejsie kapely, ale niektore skladby maju dobre. Doma mam v podstate iba Californication album, a poznam este niektore skladby z Blood Sugar Sex Magic albumu, a tak som nemal nejake extra velke ocakavania od samotneho koncertu a nechal som sa prekvapit, ake to bude.
Kedze Glenn Hughes poslednu dobu dost spolupracoval s Chadom Smithom (bubenikom z RHCP) a na poslednom albume aj Johnom Frusciantem (gitarista RHCP), ocakaval som urcitu kvalitu. Nehovoriac o tom, ze Flea je vo vseobecnosti povazovany za jedneho z najlepsich basakov rockovej a popularnej hudby na svete.
Na samotny koncert som dorazil asi 10 minut pred pol osmou. O pol osmej sa mal koncert zacat, ale nakoniec sa zacal s asi 20 minutovym meskanim. Na podium vysla mne neznama predkapela, ktora ma po dvoch skladbach prinutila opustit miesto v hladisku a vyjst na dalsich 20 minut von, kde ju nebolo pocut. Predkapela "nemala chybu" - mala uplne plny zvuk asi desiatich roznych nastrojov vratanie dychovej sekcie. Ich "kvalita" sa plne preukazala najma tym, ze cele to zvukove spektrum bolo tvorene 3 ludmi, kedze na podiu bol len bubenik, basak a kvazi spevak. Teda spevak je asi silne slovo, nazvime tu osobu showman, skor mu to pristane. Styl hudby sa pravdepodobne mal podobat na funky, ale vysledok znel ako nepodarena popova tuc tuc tuc tuc skladba zahrana nazivo. Nastastie nehrali dlho a tak okolo poldeviatej uz buracala cela vypredana hala (okolo 15.000 platiacich divakov) a snazila sa vyvolat na podium svoju oblubenu kapelu. Nechybali rozne stadionove spevy, mexicke vlny a pod.
Po chvilke zhasli svetla a postupne vysli na podium Flea (kratke basove solo), pridal sa Chad Smith na bicie a zachvilku aj John Frusciante na gitare. Na moje obrovske prekvapenie hrali jazz rock, s tazkymi gitarovymi solami, brutalnym slappingom na base, ktory sa miestami vratil k jemnym zvukom typickej jazzovej basy. Uzasna dynamika hry Chada Smitha na bicich samotny zvukovy zazitok len umocnovali. Zvuk bol trosku plnsi, ked sa na javisku objavil piaty clen kapely, druhy doprovodny gitarista, ktory bol ale po cely cas koncertu v uzadi. Uvodny jam plynulo presiel do prvej skladby, na podium sa pridal spevak Anthony Kiedis a to uz divaci saleli. Neopisatelna atmosfera. Nastastie som mal okolo seba dve rodiny s detmi (okolo 8-12 rokov), takze to bolo celkom fajn, ale kebyze som vpredy tak asi ohluchnem z toho piskotu nezneho pohlavia.
Samotny koncert bol rovnomerne rozlozeny, zazneli starsie aj novsie skladby, priblizne polovica mi bola znama, ostatne skladby som pocul povacsine prvykrat, ale vacsina z nich bola celkom fajn. Na moje potesenie som si v pridavku vypocul moju najoblubenejsiu RHCP skladbu - Under The Bridge (Jirka - tip na naucenie dalsej skladby na gitaru). Co sa kapely tyka, rytmicka sekcia ficala absolutne super, bezpochyby zaklad a dovod uspechu tejto kapely. John Frusciante ma svojou hrou milo prekvapil, viac sa ukazal v jamoch medzi skladbami ako v samotnych skladbach, kedze v albumovych verziach nie je gitara nejak extra v popredi. Anthony (spevak) si odspieval svoje, ziadne extra vokaly, ale aspon nespieval falosne (ako na niektorych inych RHCP koncertoch co som videl na CD alebo DVD). Cize tam sa ziadne prekvapenie nekonalo. Zaujimavym bol aj jam v pridavku, kedy prekvapivo zaznelo solo na trubku v podani basaka Flea.
Vo vseobecnosti som rad, ze som na koncerte bol, kvalita koncertu zodpovedala cene listka, pekny zazitok som si odtial urcite odniesol, takze hodnotim piatkovy vecer velmi pozitivne.
Fotky
Fotky z koncertu nie su najidealnejsie, kedze som bol dost vzadu a musel som naplno zazoomovat, ale je aspon troska vidno, tak ak chcete mozete si ich pozriet tu
Zoznam skladieb
Opening Jam
Can't Stop
Dani California
Otherside
Charlie
Throw Away Your Television -Don't You Ever Leave outro.
For Emily (John solo)
This Velvet Glove
She's Only 18
21 Century
Hump De Bump (drums solo with Flea, Chad and Josh)
Snow
Sonny (Flea solo)
Strip My Mind
Me And My Friends
Stadium Arcadium
Get On Top
By The Way
Pridavky
Long jam with Flea on trumpet, Josh on bass, Chad's drum tech on drums, Chad sitting infront of the drums listening.
Under The Bridge
Give It Away
Closing Jam
Kedze Glenn Hughes poslednu dobu dost spolupracoval s Chadom Smithom (bubenikom z RHCP) a na poslednom albume aj Johnom Frusciantem (gitarista RHCP), ocakaval som urcitu kvalitu. Nehovoriac o tom, ze Flea je vo vseobecnosti povazovany za jedneho z najlepsich basakov rockovej a popularnej hudby na svete.
Na samotny koncert som dorazil asi 10 minut pred pol osmou. O pol osmej sa mal koncert zacat, ale nakoniec sa zacal s asi 20 minutovym meskanim. Na podium vysla mne neznama predkapela, ktora ma po dvoch skladbach prinutila opustit miesto v hladisku a vyjst na dalsich 20 minut von, kde ju nebolo pocut. Predkapela "nemala chybu" - mala uplne plny zvuk asi desiatich roznych nastrojov vratanie dychovej sekcie. Ich "kvalita" sa plne preukazala najma tym, ze cele to zvukove spektrum bolo tvorene 3 ludmi, kedze na podiu bol len bubenik, basak a kvazi spevak. Teda spevak je asi silne slovo, nazvime tu osobu showman, skor mu to pristane. Styl hudby sa pravdepodobne mal podobat na funky, ale vysledok znel ako nepodarena popova tuc tuc tuc tuc skladba zahrana nazivo. Nastastie nehrali dlho a tak okolo poldeviatej uz buracala cela vypredana hala (okolo 15.000 platiacich divakov) a snazila sa vyvolat na podium svoju oblubenu kapelu. Nechybali rozne stadionove spevy, mexicke vlny a pod.
Po chvilke zhasli svetla a postupne vysli na podium Flea (kratke basove solo), pridal sa Chad Smith na bicie a zachvilku aj John Frusciante na gitare. Na moje obrovske prekvapenie hrali jazz rock, s tazkymi gitarovymi solami, brutalnym slappingom na base, ktory sa miestami vratil k jemnym zvukom typickej jazzovej basy. Uzasna dynamika hry Chada Smitha na bicich samotny zvukovy zazitok len umocnovali. Zvuk bol trosku plnsi, ked sa na javisku objavil piaty clen kapely, druhy doprovodny gitarista, ktory bol ale po cely cas koncertu v uzadi. Uvodny jam plynulo presiel do prvej skladby, na podium sa pridal spevak Anthony Kiedis a to uz divaci saleli. Neopisatelna atmosfera. Nastastie som mal okolo seba dve rodiny s detmi (okolo 8-12 rokov), takze to bolo celkom fajn, ale kebyze som vpredy tak asi ohluchnem z toho piskotu nezneho pohlavia.
Samotny koncert bol rovnomerne rozlozeny, zazneli starsie aj novsie skladby, priblizne polovica mi bola znama, ostatne skladby som pocul povacsine prvykrat, ale vacsina z nich bola celkom fajn. Na moje potesenie som si v pridavku vypocul moju najoblubenejsiu RHCP skladbu - Under The Bridge (Jirka - tip na naucenie dalsej skladby na gitaru). Co sa kapely tyka, rytmicka sekcia ficala absolutne super, bezpochyby zaklad a dovod uspechu tejto kapely. John Frusciante ma svojou hrou milo prekvapil, viac sa ukazal v jamoch medzi skladbami ako v samotnych skladbach, kedze v albumovych verziach nie je gitara nejak extra v popredi. Anthony (spevak) si odspieval svoje, ziadne extra vokaly, ale aspon nespieval falosne (ako na niektorych inych RHCP koncertoch co som videl na CD alebo DVD). Cize tam sa ziadne prekvapenie nekonalo. Zaujimavym bol aj jam v pridavku, kedy prekvapivo zaznelo solo na trubku v podani basaka Flea.
Vo vseobecnosti som rad, ze som na koncerte bol, kvalita koncertu zodpovedala cene listka, pekny zazitok som si odtial urcite odniesol, takze hodnotim piatkovy vecer velmi pozitivne.
Fotky
Fotky z koncertu nie su najidealnejsie, kedze som bol dost vzadu a musel som naplno zazoomovat, ale je aspon troska vidno, tak ak chcete mozete si ich pozriet tu
Zoznam skladieb
Opening Jam
Can't Stop
Dani California
Otherside
Charlie
Throw Away Your Television -Don't You Ever Leave outro.
For Emily (John solo)
This Velvet Glove
She's Only 18
21 Century
Hump De Bump (drums solo with Flea, Chad and Josh)
Snow
Sonny (Flea solo)
Strip My Mind
Me And My Friends
Stadium Arcadium
Get On Top
By The Way
Pridavky
Long jam with Flea on trumpet, Josh on bass, Chad's drum tech on drums, Chad sitting infront of the drums listening.
Under The Bridge
Give It Away
Closing Jam
štvrtok 12. apríla 2007
MS v hokeji II. divizia
MS v hokeji skupiny A v Moskve, su este daleko pred nami, ale samotne majstrovsta nizsich kategorii uz vo vacsine pripadov prebehli. Ja osobne som bol velmi zvedavy, ako sa bude darit Australii na MS II. divizie skupiny B, ktore prebiehali 2. - 8.4. 2007 v Seoule, Juznej Korei. Australcania poskladali jeden z najlepsich timov za posledne obdobie a tak dufali, ze sa im podari uhrat dobry vysledok. Co sa im nakoniec aj relativne podarilo, kedze na turnaji prehrali iba s buducim vitazom z Korei a celkovo obsadili druhe miesto. Korea ako vitaz postupila do I. divizie skupiny B, kde nahradi vypadavajuceho (niekto z krajin Japonsko, Madarsko, Velka Britania, Litva, Rumunsko, Slovinsko).
Vysledky Australie na MS v hokeji II. divizie skupiny B
Australia - Izrael 4:1
Australia - Korea 4:5
Australia - Island 5:3
Australia - Mexiko 12:2
Vysledna Tabulka
1. Korea
2. Australia
3. Izrael
4. Island
5. Mexiko
Perlicka na zaver
Do III. Divizie Majstrovstiev Sveta zostupil tim z Korejskej Ludovo-Demokratickej Republiky (KLDR), ktory prehral vsetky zapasy kontumacne, kedze sa turnaja nezucastnil. Podla sportovej sekcie v australskych novinach MX, vraj hracom bolo totiz zakazane vycestovat do znepriatelenej krajiny a teda sa turnaja nemohli zucastnit. Tak teda vidime, kam az dokaze politika zajst aj pri takych veciach ako je sport.
Vysledky Australie na MS v hokeji II. divizie skupiny B
Australia - Izrael 4:1
Australia - Korea 4:5
Australia - Island 5:3
Australia - Mexiko 12:2
Vysledna Tabulka
1. Korea
2. Australia
3. Izrael
4. Island
5. Mexiko
Perlicka na zaver
Do III. Divizie Majstrovstiev Sveta zostupil tim z Korejskej Ludovo-Demokratickej Republiky (KLDR), ktory prehral vsetky zapasy kontumacne, kedze sa turnaja nezucastnil. Podla sportovej sekcie v australskych novinach MX, vraj hracom bolo totiz zakazane vycestovat do znepriatelenej krajiny a teda sa turnaja nemohli zucastnit. Tak teda vidime, kam az dokaze politika zajst aj pri takych veciach ako je sport.
O vytahu alebo kde vsade mozete zabit cas
Posledne dva tyzdne pracujem mimo budovy nasej firmy. Dovod je jednoduchy, pri zavadzani noveho informacneho systemu je potrebne ten system aj otestovat. A kedze ma sluzit celej vlade, testovania sa zucastnuju vsetky subjekty vlady ako aj firmy, ktore sa o vladne subjekty staraju. A tak kedze som cerstvo presiel skoleniami a behom tyzdna som obisiel vsetky oddelenia, t.j. mam v sucasnosti relativne dobry prehlad o procesoch v ramci ludskych zdrojov, a naviac sa zaujimam o IT, poverili ma zastupovanim firmy, teda mojou ulohou bolo zucastnit sa testovania.
Testovanie v praxi vyzera tak, ze tester napise niekolko moznych scenarov vyvoja biznis procesov a nasledne testuje informacny system ci splna poziadavky na zabezpecenie realizacie biznis procesov v praxi. Velmi zjednodusene povedane, ci sa v pocitaci na obrazovke zobrazi meno uchadzaca o pracu ak kliknete na ikonku meno. Biznis proces je samozrejme ovela zlozitejsi, pocnuc ziadostou o volne miesto, inzerovanie, aplikovanie, selekciu, interne zaznamy, korespondenciu az po vyhotovenie samotnej ponuky pre najlepsieho kandidata. No a sposobov ako napr. inzerovat je niekolko a teda pri testovani treba prejst cez vsetky mozne sposoby, aby sa overilo ci novy informacny system robi vsetko to, co firma potrebuje. A tak tych scenarov a testov ktore bolo treba urobit, je okolo stovky, teda roboty je viac nez dost. Vsetky defekty a chyby sa potom odovzdaju vo vyslednej sprave vyvojarom, ktori chyby opravia, resp. vyvinu nove chybajuce funkcie.
Aby som sa ale vratil k podstate veci, nepracujem vo svojej firme, ale pracujem v budove spolocnosti Corptech, kde mame cele poschodie pre seba na testovanie. Budova ma okolo 30 poschodi, nase pracovisko sa nachadza na devatnastom poschodi. Okrem firmy Corptech je v budove aj niekolko inych firiem, a dokonca medzi inymi, prvych 5 poschodi zabera imigracny urad. Kedze testovanie sa zacina kazde rano o deviatej, rovnako ako otvaracie hodiny imigracneho uradu, v case ked idem do roboty je poriadny naval. Najviac sa to odzrkadluje asi na tom, ze po asi 15 minutach cakania v hale, zvycajne pride jeden z desiatich vytahov co v budove mame a zvycajne sa do plna zaplni. Kapacita jedneho vytahu je okolo 20 ludi, co sa nezda az take zle. Ale ked mate ist na 19-te poschodie a vytah zastane na kazdom poschodi, pricom ludia sa vyvalia a dalsi sa vovalia dnu, lebo podali aplikacku na prvom poschodi a musia sa ist odfotit na druhe poschodie a okopirovat dokumenty na tretie poschodie a neviem co vsetko, nehovoriac o tom, ze vacsina ludi zmatkuje, nevie na ktore poschodie ma ist, ci ma alebo nema nastupit do vytahu ... a tak sa na kazdom poschodi clovek zdrzi aspon taku minutku. A to mi verte, ze to nie je nic vzrusujuce cestovat 15 minut vo vytahu, uz duplom ked mi cesta z domu do mesta trva busom desat minut. Ked si tak uvedomim, ze na testovanie chodim uz dva tyzdne, tak som vo vytahu prisiel minimalne o 7-8 hodin svojho zivota, co by som si urcite vedel predstavit stravit ovela lepsie.
Testovanie v praxi vyzera tak, ze tester napise niekolko moznych scenarov vyvoja biznis procesov a nasledne testuje informacny system ci splna poziadavky na zabezpecenie realizacie biznis procesov v praxi. Velmi zjednodusene povedane, ci sa v pocitaci na obrazovke zobrazi meno uchadzaca o pracu ak kliknete na ikonku meno. Biznis proces je samozrejme ovela zlozitejsi, pocnuc ziadostou o volne miesto, inzerovanie, aplikovanie, selekciu, interne zaznamy, korespondenciu az po vyhotovenie samotnej ponuky pre najlepsieho kandidata. No a sposobov ako napr. inzerovat je niekolko a teda pri testovani treba prejst cez vsetky mozne sposoby, aby sa overilo ci novy informacny system robi vsetko to, co firma potrebuje. A tak tych scenarov a testov ktore bolo treba urobit, je okolo stovky, teda roboty je viac nez dost. Vsetky defekty a chyby sa potom odovzdaju vo vyslednej sprave vyvojarom, ktori chyby opravia, resp. vyvinu nove chybajuce funkcie.
Aby som sa ale vratil k podstate veci, nepracujem vo svojej firme, ale pracujem v budove spolocnosti Corptech, kde mame cele poschodie pre seba na testovanie. Budova ma okolo 30 poschodi, nase pracovisko sa nachadza na devatnastom poschodi. Okrem firmy Corptech je v budove aj niekolko inych firiem, a dokonca medzi inymi, prvych 5 poschodi zabera imigracny urad. Kedze testovanie sa zacina kazde rano o deviatej, rovnako ako otvaracie hodiny imigracneho uradu, v case ked idem do roboty je poriadny naval. Najviac sa to odzrkadluje asi na tom, ze po asi 15 minutach cakania v hale, zvycajne pride jeden z desiatich vytahov co v budove mame a zvycajne sa do plna zaplni. Kapacita jedneho vytahu je okolo 20 ludi, co sa nezda az take zle. Ale ked mate ist na 19-te poschodie a vytah zastane na kazdom poschodi, pricom ludia sa vyvalia a dalsi sa vovalia dnu, lebo podali aplikacku na prvom poschodi a musia sa ist odfotit na druhe poschodie a okopirovat dokumenty na tretie poschodie a neviem co vsetko, nehovoriac o tom, ze vacsina ludi zmatkuje, nevie na ktore poschodie ma ist, ci ma alebo nema nastupit do vytahu ... a tak sa na kazdom poschodi clovek zdrzi aspon taku minutku. A to mi verte, ze to nie je nic vzrusujuce cestovat 15 minut vo vytahu, uz duplom ked mi cesta z domu do mesta trva busom desat minut. Ked si tak uvedomim, ze na testovanie chodim uz dva tyzdne, tak som vo vytahu prisiel minimalne o 7-8 hodin svojho zivota, co by som si urcite vedel predstavit stravit ovela lepsie.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
