Tu v Brisbane je okrem mna dalsich 7 stazistov. Vsetci tu prisli este minuly rok a vsetci sa rozhodli si svoj pobyt predlzit.
Piotr - Ceska Republika (aj ked ma polske obcianstvo, ale byva v Ceskom Tesine)
Mats - Nemecko (najstarsi z nas, ma uz 29 rokov)
Tuomo - Finsko
Peter - Svedsko (i ked sa narodil v juznej korei, ale ma obe obcianstva)
Bo - Turecko (momentalne si hlada druhu staz niekde v Europe)
Ekta - India (pozna silvusku estokovu)
Helvio - Brazilia
Okrem nich este cakame nejake nove prirastky koncom februara, zaciatkom marca, a to stazistov z filipin, juznej afriky a vychodnej europy.
utorok 6. februára 2007
Halusky
Tuto sobotu sa rozhodol Helvio (brazilsky stazista), ze ide navarit strapacky. Teda aspon si myslel ze to co chce varit su strapacky. Po tom, co nam to opisal, sa vsak ukazalo, ze chce varit halusky. Recept vraj ma od svojej priatelky, ktora je madarka.
Ked som si dal vsetky fakty dokopy ... brazilcan vari slovenske halusky podla madarskeho receptu ... zacal som mat obavy. S Piotrom (ceskym stazistom) sme sa dohodli, ze mu s tym pomozeme a ze to bude ceskoslovenska noc. Ceske piva a slovenske jedlo.
Piotr dorazil ku mne domov okolo jednej poobede. Najprv sme isli do 1st Choice obchodu s alkoholom a kupili sme po 6 piv z kazdej znacky - Plzen, Budvar, Staropramen a Kozel. Kozel bol normalny pollitrovy, ostatne mali len 0.33l, ine sa tu neda dostat. K vareniu sme si este dokupili 6 piv z kazdej znacky - Becks, Stella Artois, James Boag a Carlsberg - lebo boli v akcii. Zaklad by sme mali.
Potom sme sa vybrali k Helviovi domov, kde sme mali varit a kde boli pozvani ostatni stazisti na party na siedmu. Helvio mal na starosti nakup, lebo vraj vie kde ma kupit vsetky suroviny. Ked sme k nemu dosli domov, naozaj nakupil vsetko potrebne, zemiaky, slaninu (kocky nie platky ... sice nie uplne ako slovenske ale nemalo to od toho daleko) a cottage cheese ako nahradu za bryndzu. Pri vareni sme sa striedali, najma pri supani zemiakov a ich transformacii na urcitu hmotu. Napodiv to islo vsetko celkom dobre aj sme primiesali tak akurat muky aj sme dali dost vajec a tak to nakoniec vsetko dobre dopadlo (az na bordel v kuchyni) a halusky boli na svete.
Na siedmu teda dosli ostatni stazisti plus Richard (Novy Zeland / Australia), kolega jedneho zo stazistov, Mateusz z Polska (kamarat Bo z Melbourne) a Helviov spolubyvajuci z Japonska Hiroshi. Zacalo sa podavat na stol. Aj napriek tomu, ze sme podla mna toho navarili dost vela, sa takmer vsetko zjedlo a ludom to dokonca velmi chutilo, vacsina z nich taktiez ochutnala po prvykrat ceske pivo a aj to im chutilo. Naviac sa tesilo velkej oblube aj moje tricko s napisom "I was born in Czechoslovakia" (ti co boli na NTC 2001 vedia o ktorom tricku hovorim), takze ceskoslovenska noc dopadla naozaj vyborne.
Nejake tie fotky som samozrejme urobil, takze kuk sem kto je zvedavy.
Ked som si dal vsetky fakty dokopy ... brazilcan vari slovenske halusky podla madarskeho receptu ... zacal som mat obavy. S Piotrom (ceskym stazistom) sme sa dohodli, ze mu s tym pomozeme a ze to bude ceskoslovenska noc. Ceske piva a slovenske jedlo.
Piotr dorazil ku mne domov okolo jednej poobede. Najprv sme isli do 1st Choice obchodu s alkoholom a kupili sme po 6 piv z kazdej znacky - Plzen, Budvar, Staropramen a Kozel. Kozel bol normalny pollitrovy, ostatne mali len 0.33l, ine sa tu neda dostat. K vareniu sme si este dokupili 6 piv z kazdej znacky - Becks, Stella Artois, James Boag a Carlsberg - lebo boli v akcii. Zaklad by sme mali.
Potom sme sa vybrali k Helviovi domov, kde sme mali varit a kde boli pozvani ostatni stazisti na party na siedmu. Helvio mal na starosti nakup, lebo vraj vie kde ma kupit vsetky suroviny. Ked sme k nemu dosli domov, naozaj nakupil vsetko potrebne, zemiaky, slaninu (kocky nie platky ... sice nie uplne ako slovenske ale nemalo to od toho daleko) a cottage cheese ako nahradu za bryndzu. Pri vareni sme sa striedali, najma pri supani zemiakov a ich transformacii na urcitu hmotu. Napodiv to islo vsetko celkom dobre aj sme primiesali tak akurat muky aj sme dali dost vajec a tak to nakoniec vsetko dobre dopadlo (az na bordel v kuchyni) a halusky boli na svete.
Na siedmu teda dosli ostatni stazisti plus Richard (Novy Zeland / Australia), kolega jedneho zo stazistov, Mateusz z Polska (kamarat Bo z Melbourne) a Helviov spolubyvajuci z Japonska Hiroshi. Zacalo sa podavat na stol. Aj napriek tomu, ze sme podla mna toho navarili dost vela, sa takmer vsetko zjedlo a ludom to dokonca velmi chutilo, vacsina z nich taktiez ochutnala po prvykrat ceske pivo a aj to im chutilo. Naviac sa tesilo velkej oblube aj moje tricko s napisom "I was born in Czechoslovakia" (ti co boli na NTC 2001 vedia o ktorom tricku hovorim), takze ceskoslovenska noc dopadla naozaj vyborne.
Nejake tie fotky som samozrejme urobil, takze kuk sem kto je zvedavy.
streda 31. januára 2007
Doprava
Australia je strasne velka krajina. Rozloha je 7.682.300 km² co je cca 150 krat viac ako rozloha slovenska. Samotni australcania maju preto uplne odlisne vnimanie toho co je daleko a co blizko.
medzimestska doprava
Najcastejsim sposobom prepravy medzi australskymi mestami je letecka doprava. Je tu velmi rozvinuta letecka siet a pomaly kazde mesto nad 100.000 obyvatelov tu ma letisko. Lokalne lety su tu relativne caste a nastastie aj relativne lacne. Let z Brisbane do Sydney trva asi hodinku a vyjde okolo 90 AUD (vzdialenost medzi Brisbane a Sydney je nieco malo cez 1000 km). Let z Brisbane do Perthu (na opacny koniec australie) trva 6 hodin a vyjde okolo 400 AUD. Obe lety su spiatocne.
Okrem lietadiel tu funguju aj vlaky a autobusy. Ale v minimalnej miere. Ceny su totiz porovnatelne s leteckou dopravou a kto sa bude trepat 20 hodin autobusom v 30 stupnovych teplotach, ked moze ist za rovnaku cenu hodinku lietadlom.
Funguje tu aj lodna doprava - najma z juzneho pobrezia do Tasmanie, ktora je tiez sucastou australie.
Na kratke vzdialenosti (do 1000 km) sa tu jazdi aj autom. Podobne ako ine krajiny Commonwealthu, aj tu sa jazdi na lavej strane, sofer sedi na pravej strane a celkovo mi to sposobuje chaos v orientacii pri prechode cez cestu. Najma stvorprudovky oboma smermi :-). Aut je tu dostatok. Ak si dobre pamatam Carmen mi vravela, ze statisticky to vychadza 3 auta na 4-clennu rodinu. Najcastejsie tu vidno azijske znacky (toyota, mitsubishi a pod.) a americke znacky (najma Ford). Skodovku som tu nikde nevidel.
Ani trabant som nevidel.
(trabant nie je auto, trabant je trabant - preto osobitny odstavec)
Co sa samotneho jazdenia tyka, vodicak tu dostanete v 16tich, ale medzi 16 a 18 rokmi musite jazdit v sprievode dospelej osoby. Od 18 je to uz v pohode. Jazdit mozete maximalne 100 (niektore rovne useky dialnice umoznuju vynimku az 110), v meste je zvycajne 50-ka, na hlavnych mestskych 3 a viac prudovych tahoch mozete jazdit 80. Znacenie dopravy je tu celkom dobre a pokial viete kam chcete ist, tak sa nemozete zamotat (no teda - viac menej by ste sa nemali). Pred jazdou si mozete dat maximalne 1 pivo, kedze povoleny limit tu je 0.05 promile ak mate nad 18 rokov. ked mate menej nesmiete pozivat ziadne alkoholicke napoje.
Celkovo su australski vodici velmi disciplinovani a jazdia podla pravidiel. V noci na prazdnej krizovatke zastavia na cervenu a stoja tam aj 5 minut kym nie je zelena. To by sa na Slovensku urcite nestalo.
Mestska doprava
Mestska doprava v Brisbane pozostava z 3 druhov dopravy.
1. CityCat - lodna doprava
2. CityRail - zeleznicna doprava
3. CityBus - autobusova doprava
CityCat je vlastne riecna doprava po rieke Brisbane. je to najkrajsi sposob dopravy, mate krasny vyhlad na rozne miesta, a vo vacsine pripadov je to aj relativne najrychlejsi sposob dopravy, kedze to nema krizovatky. Velkou vyhodou byva aj to, ze to trva minutu dostat sa z jednej strany rieky na druhu, zatialco ist autobusom naokolo cez nejaky most moze trvat ovela dlhsie.
CityRail je asi najrozsiahlejsia doprava v Brisbane, v zmysle vzdialenosti, ktore pokryva. Aj ked je to oficialne vlakova doprava, je to v podstate nieco ako metro, akurat ze to nejde pod zemou. Pokial sa chcete niekam dostat na velke vzdialenosti, toto je najvyhodnejsi sposob prepravy.
CityBus je siet MHD autobusov ako ich pozname zo slovenska. Pokryvaju vsak len prvych 6 zon a teda pokial byvate dalej mate smolu. V meste dokonca funguju aj nocne autobusy, takze z tohto hladiska vladne spokojnost.
Samotna mestska doprava je koordinovana celkom dobre. Existuje podrobny casovy harmonogram, citycat chodi priblizne kazdu polhodinu, vlaky a autobusy tiez, ale v spicke chodia aj kazdych 10 minut. Horsie je to uz s rozpisom zastavok a teda vacsinou sa dozviete len nazvy sidlisk, a mozete dufat ze to stoji niekde blizko Vas. Vacsina domacich tu ale uz vie, ktore busy chodia ich smerom, takze je to viac-menej v pohode. Listok sa kupuje u vodica vo vsetkych typoch dopravy a jeho cena zavisi od poctu pasiem cez ktore idete. Celodenny listok stoji rovnaku sumu ako jedna cesta tam a spat, takze to je v pohode. Jedna cesta ma vo vseobecnosti platnost 2 hodiny a je plne prestupova, t.j. mozete menit autobusy kolko chcete. Na urcitych miestach si viete zakupit aj celotyzdenny, dvojtyzdenny, mesacny atd. listok. Ja si kupujem mesacny listok na 2 pasma, ktory ma stoji cca 80 AUD. Jedna jednosmerna cesta na dve pasma stoji 2.60, spiatocna 5.20
A este jedna vec. Nemile prekvapenie nastane, ked sa ocitnete na menej frekventovanej zastavke sam, pretoze vtedy nezastavi nic. Teda aspon som si to myslel, ale potom som zistil, ze vsetky zastavky su tu na znamenie, t.j. musite na vodica zakyvat aby Vam zastal. Poviem Vam trvalo mi to hodinu a pol kym som na to prisiel, aj to len vdaka tomu, ze som dobehol az na krizovatku a spytal sa vodica preco mi nezastal. Nastastie to uz teraz viem, i ked zastavky kde vacsinou nastupujem a vystupujem su velmi frekventovane.
Z hladiska chodcov je to rovnake ako u nas, az na to, ze v centre mesta na niektorych krizovatkach kvoli urychleniu dopravy, mozte ist aj krizom cez krizovatku a v podstate sa na jeden krat dostat na ktorukolvek stranu krizovatky.
medzimestska doprava
Najcastejsim sposobom prepravy medzi australskymi mestami je letecka doprava. Je tu velmi rozvinuta letecka siet a pomaly kazde mesto nad 100.000 obyvatelov tu ma letisko. Lokalne lety su tu relativne caste a nastastie aj relativne lacne. Let z Brisbane do Sydney trva asi hodinku a vyjde okolo 90 AUD (vzdialenost medzi Brisbane a Sydney je nieco malo cez 1000 km). Let z Brisbane do Perthu (na opacny koniec australie) trva 6 hodin a vyjde okolo 400 AUD. Obe lety su spiatocne.
Okrem lietadiel tu funguju aj vlaky a autobusy. Ale v minimalnej miere. Ceny su totiz porovnatelne s leteckou dopravou a kto sa bude trepat 20 hodin autobusom v 30 stupnovych teplotach, ked moze ist za rovnaku cenu hodinku lietadlom.
Funguje tu aj lodna doprava - najma z juzneho pobrezia do Tasmanie, ktora je tiez sucastou australie.
Na kratke vzdialenosti (do 1000 km) sa tu jazdi aj autom. Podobne ako ine krajiny Commonwealthu, aj tu sa jazdi na lavej strane, sofer sedi na pravej strane a celkovo mi to sposobuje chaos v orientacii pri prechode cez cestu. Najma stvorprudovky oboma smermi :-). Aut je tu dostatok. Ak si dobre pamatam Carmen mi vravela, ze statisticky to vychadza 3 auta na 4-clennu rodinu. Najcastejsie tu vidno azijske znacky (toyota, mitsubishi a pod.) a americke znacky (najma Ford). Skodovku som tu nikde nevidel.
Ani trabant som nevidel.
(trabant nie je auto, trabant je trabant - preto osobitny odstavec)
Co sa samotneho jazdenia tyka, vodicak tu dostanete v 16tich, ale medzi 16 a 18 rokmi musite jazdit v sprievode dospelej osoby. Od 18 je to uz v pohode. Jazdit mozete maximalne 100 (niektore rovne useky dialnice umoznuju vynimku az 110), v meste je zvycajne 50-ka, na hlavnych mestskych 3 a viac prudovych tahoch mozete jazdit 80. Znacenie dopravy je tu celkom dobre a pokial viete kam chcete ist, tak sa nemozete zamotat (no teda - viac menej by ste sa nemali). Pred jazdou si mozete dat maximalne 1 pivo, kedze povoleny limit tu je 0.05 promile ak mate nad 18 rokov. ked mate menej nesmiete pozivat ziadne alkoholicke napoje.
Celkovo su australski vodici velmi disciplinovani a jazdia podla pravidiel. V noci na prazdnej krizovatke zastavia na cervenu a stoja tam aj 5 minut kym nie je zelena. To by sa na Slovensku urcite nestalo.
Mestska doprava
Mestska doprava v Brisbane pozostava z 3 druhov dopravy.
1. CityCat - lodna doprava
2. CityRail - zeleznicna doprava
3. CityBus - autobusova doprava
CityCat je vlastne riecna doprava po rieke Brisbane. je to najkrajsi sposob dopravy, mate krasny vyhlad na rozne miesta, a vo vacsine pripadov je to aj relativne najrychlejsi sposob dopravy, kedze to nema krizovatky. Velkou vyhodou byva aj to, ze to trva minutu dostat sa z jednej strany rieky na druhu, zatialco ist autobusom naokolo cez nejaky most moze trvat ovela dlhsie.
CityRail je asi najrozsiahlejsia doprava v Brisbane, v zmysle vzdialenosti, ktore pokryva. Aj ked je to oficialne vlakova doprava, je to v podstate nieco ako metro, akurat ze to nejde pod zemou. Pokial sa chcete niekam dostat na velke vzdialenosti, toto je najvyhodnejsi sposob prepravy.
CityBus je siet MHD autobusov ako ich pozname zo slovenska. Pokryvaju vsak len prvych 6 zon a teda pokial byvate dalej mate smolu. V meste dokonca funguju aj nocne autobusy, takze z tohto hladiska vladne spokojnost.
Samotna mestska doprava je koordinovana celkom dobre. Existuje podrobny casovy harmonogram, citycat chodi priblizne kazdu polhodinu, vlaky a autobusy tiez, ale v spicke chodia aj kazdych 10 minut. Horsie je to uz s rozpisom zastavok a teda vacsinou sa dozviete len nazvy sidlisk, a mozete dufat ze to stoji niekde blizko Vas. Vacsina domacich tu ale uz vie, ktore busy chodia ich smerom, takze je to viac-menej v pohode. Listok sa kupuje u vodica vo vsetkych typoch dopravy a jeho cena zavisi od poctu pasiem cez ktore idete. Celodenny listok stoji rovnaku sumu ako jedna cesta tam a spat, takze to je v pohode. Jedna cesta ma vo vseobecnosti platnost 2 hodiny a je plne prestupova, t.j. mozete menit autobusy kolko chcete. Na urcitych miestach si viete zakupit aj celotyzdenny, dvojtyzdenny, mesacny atd. listok. Ja si kupujem mesacny listok na 2 pasma, ktory ma stoji cca 80 AUD. Jedna jednosmerna cesta na dve pasma stoji 2.60, spiatocna 5.20
A este jedna vec. Nemile prekvapenie nastane, ked sa ocitnete na menej frekventovanej zastavke sam, pretoze vtedy nezastavi nic. Teda aspon som si to myslel, ale potom som zistil, ze vsetky zastavky su tu na znamenie, t.j. musite na vodica zakyvat aby Vam zastal. Poviem Vam trvalo mi to hodinu a pol kym som na to prisiel, aj to len vdaka tomu, ze som dobehol az na krizovatku a spytal sa vodica preco mi nezastal. Nastastie to uz teraz viem, i ked zastavky kde vacsinou nastupujem a vystupujem su velmi frekventovane.
Z hladiska chodcov je to rovnake ako u nas, az na to, ze v centre mesta na niektorych krizovatkach kvoli urychleniu dopravy, mozte ist aj krizom cez krizovatku a v podstate sa na jeden krat dostat na ktorukolvek stranu krizovatky.
Jedlo
Jednou vetou by sa dalo zhrnut asi to, ze australske jedlo v podstate neexistuje. nemaju nic, co by ste nenasli aj niekde inde.
Australcania su oficialne druha "najtucnejsia" krajina na svete. Na plazi to tak sice nevyzera, ale staci prist do roboty, do obchodu, vecer do baru a clovek si hned uvedomi, ze ta statistika az tak velmi neklame. Snaha skoncovat s tymto stavom zacina a aj konci napismi na kazdom produkte, najcastejsie je to "fat free product" (bez tuku). Jedli ste uz niekedy fat free slaninu? Alebo si viete predstavit fat free maslo? Je zaujimave, ze to este nikomu nenapadlo, ze niektore produkty jednoducho tuky obsahovat musia. Tak ci tak vsetko tu chuti inak, australska sunka nie je slovenska sunka, australske zemiaky nie su slovenske zemiaky a tak si zvykam na nove - pre mna nie velmi vyrazne chute. Asi jedine co mi tu chuti viac ako na slovensku su mliecne vyrobky, maju tu hlavne super maslo a vynikajuce syry.
Ranajky
Australske ranajky su dennodenne rovnake. Respektive obmena jedla je velmi zriedkava. Bezni ludia maju stale toastovy chlieb s nejakou natierkou, ti co chcu zit zdravsie jedia ovsene vlocky s mliekom. Vonku sa da v ramci breakfast menu este kupit ham and eggs (sunka s vajcom), bacon and eggs (slanina s vajcom) alebo len scrumbbled eggs (prazenica). To su viac menej vsetky ranajkove moznosti. Jest normalny chlieb so sunkou je zvlastne. Dalo by sa to este akceptovat, pokial hodite chlieb do toastovaca, ale inak ... pokrutia hlavou a that's it.
Obed
V Brisbane sa mi este nepodarilo najst restauraciu taku aku ju chapeme my v nasom ponimani. Ludia tu chodia na obed do tzv. Food Court a vyzera to presne tak ako na slovensku vo velkych hypermarketoch. Plastove taniere, plastovy pribor a pod.
Obsah Food Court by sa dal zhrnut do 3 oblasti:
- Fast Food
- Sea Food
- Asian Food
Fast Foody su tu velmi oblubene "europskymi" australcanmi. Viac menej tu nechybaju Kebap shopy, McDonald, KFC, Burger King, Red Rooster, Hungry Jack a ine tymto podobne "restiky". Sea Food miesta predavaju rozne morske pochutky od vymyslu sveta, australia je velmi bohata na morske produkty a tak tu je spusta ustric, morskych slimakov, krabie klepietka, vyprazany zraloci rezen a pod. Zatial som este neskusal vela tychto jedal, ale pracujem na tom. Asian Food restiky su podobne tym nasim cinskym restikam, s podobnym menu, kurca s kari ryzou a podobne. Su tu aj specialne japonske restiky (Sushi & Juice), kde predavaju japonske jedlo. Vyber je relativne siroky co do poctu restik, ale dost obmedzeny co do typu jedal. O polievke tu ani nechyruju. Teda myslim, ze som videl nejaku v potravinach v konzerve, ale nie som si isty.
Vecera
Moznosti su viac menej rovnake ako pri obede, akurat ze sa sem-tam pre zmenu objedna pizza, popripade sa ide do Subways na bagetu. Tie bagety v Subways su ale celkom dobre, kupite si zaklad (napr. pecivo s kuracim masom) a potom si zadarmo vyberate akekolvek prilohy (a vyber je dost siroky). Nesmie chybat nejaka omacka - velmi oblubena je BBQ Sauce alebo Gravy.
Nakupne centra vs. jedlo von v pube
Nie je tu ziadne Tesco, ziaden Carrefour, Hypernova, nic z toho co mame na Slovensku. Najvacsie supermarkety su tu Coles a Woolworth. Potraviny byvaju sucastou velkych niekolkoposchodovych nakupnych centier, t.j. okrem potravin sa tam daju nakupovat pdoobne veci ako u nas v hypermarketoch, t.j. saty, obuv, je tam lekaren, kniznica a napriklad sucastou kazdeho vacsieho nakupneho centra je aj zeleznicna stanica. Cenove rozdiely medzi potravinami a jedlom v meste su priblizne v pomere 1:1,5 co je relativne fajn. Cez obed sa da najest najlecnejsie za 4,5 AUD a maximum co mozete zaplatit je 10 AUD. Vela ludi tu jedava von, lebo su prilis lenivi varit. Samotne obchody su otvorene od osmej rana do siestej vecer (niektore az do osmej), ale ak si nestihnete kupit nic do osmej, nikde v brisbane uz nic nekupite. Asi aj preto jedavaju australcania v puboch alebo si objednavaju jedlo cez donaskovu sluzbu.
Zaujimavosti
Zhoda slovenskeho McDonaldu a australskeho McDonaldu sa konci pri kole, hranolkach a Big Macu. Zbytok su uplne haluzne produkty a kombinacie, napr. McOz je hovadzi platok so syrom cibulou hlavkovym salatom, cviklou a horcicou.
Ked si tu kupujete hocikde hocijaky hamburger, kebap alebo hocico ine, vsade davaju cviklu. V McDonalde mas platok masa a rovnaky velky okruhly platok cvikle.
Su posadnuty cviklou a pchaju ju aj tam, kde netreba. Napr. na hawai pizzu.
Velmi oblubenou pochutinou je tu crisps with gravy alebo crisps with tomato sauce. Crisps su nase chipsy a to jedia s gravy omackou alebo kecupom. Oni ale nevedia co je kecup (ketchup), oni to volaju paradajkova omacka (tomato sauce).
V potravinach sa neda kupit ziaden alkohol. Na predaj alkoholu su tu specialne obchody (1st choice), ktore su regulovane vladou. Na druhej strane ale vyber alkoholu je tu obrovsky. nevidel som nic slovenske za to tu maju staropramen, kozel a plzen :-))))
Australcania su oficialne druha "najtucnejsia" krajina na svete. Na plazi to tak sice nevyzera, ale staci prist do roboty, do obchodu, vecer do baru a clovek si hned uvedomi, ze ta statistika az tak velmi neklame. Snaha skoncovat s tymto stavom zacina a aj konci napismi na kazdom produkte, najcastejsie je to "fat free product" (bez tuku). Jedli ste uz niekedy fat free slaninu? Alebo si viete predstavit fat free maslo? Je zaujimave, ze to este nikomu nenapadlo, ze niektore produkty jednoducho tuky obsahovat musia. Tak ci tak vsetko tu chuti inak, australska sunka nie je slovenska sunka, australske zemiaky nie su slovenske zemiaky a tak si zvykam na nove - pre mna nie velmi vyrazne chute. Asi jedine co mi tu chuti viac ako na slovensku su mliecne vyrobky, maju tu hlavne super maslo a vynikajuce syry.
Ranajky
Australske ranajky su dennodenne rovnake. Respektive obmena jedla je velmi zriedkava. Bezni ludia maju stale toastovy chlieb s nejakou natierkou, ti co chcu zit zdravsie jedia ovsene vlocky s mliekom. Vonku sa da v ramci breakfast menu este kupit ham and eggs (sunka s vajcom), bacon and eggs (slanina s vajcom) alebo len scrumbbled eggs (prazenica). To su viac menej vsetky ranajkove moznosti. Jest normalny chlieb so sunkou je zvlastne. Dalo by sa to este akceptovat, pokial hodite chlieb do toastovaca, ale inak ... pokrutia hlavou a that's it.
Obed
V Brisbane sa mi este nepodarilo najst restauraciu taku aku ju chapeme my v nasom ponimani. Ludia tu chodia na obed do tzv. Food Court a vyzera to presne tak ako na slovensku vo velkych hypermarketoch. Plastove taniere, plastovy pribor a pod.
Obsah Food Court by sa dal zhrnut do 3 oblasti:
- Fast Food
- Sea Food
- Asian Food
Fast Foody su tu velmi oblubene "europskymi" australcanmi. Viac menej tu nechybaju Kebap shopy, McDonald, KFC, Burger King, Red Rooster, Hungry Jack a ine tymto podobne "restiky". Sea Food miesta predavaju rozne morske pochutky od vymyslu sveta, australia je velmi bohata na morske produkty a tak tu je spusta ustric, morskych slimakov, krabie klepietka, vyprazany zraloci rezen a pod. Zatial som este neskusal vela tychto jedal, ale pracujem na tom. Asian Food restiky su podobne tym nasim cinskym restikam, s podobnym menu, kurca s kari ryzou a podobne. Su tu aj specialne japonske restiky (Sushi & Juice), kde predavaju japonske jedlo. Vyber je relativne siroky co do poctu restik, ale dost obmedzeny co do typu jedal. O polievke tu ani nechyruju. Teda myslim, ze som videl nejaku v potravinach v konzerve, ale nie som si isty.
Vecera
Moznosti su viac menej rovnake ako pri obede, akurat ze sa sem-tam pre zmenu objedna pizza, popripade sa ide do Subways na bagetu. Tie bagety v Subways su ale celkom dobre, kupite si zaklad (napr. pecivo s kuracim masom) a potom si zadarmo vyberate akekolvek prilohy (a vyber je dost siroky). Nesmie chybat nejaka omacka - velmi oblubena je BBQ Sauce alebo Gravy.
Nakupne centra vs. jedlo von v pube
Nie je tu ziadne Tesco, ziaden Carrefour, Hypernova, nic z toho co mame na Slovensku. Najvacsie supermarkety su tu Coles a Woolworth. Potraviny byvaju sucastou velkych niekolkoposchodovych nakupnych centier, t.j. okrem potravin sa tam daju nakupovat pdoobne veci ako u nas v hypermarketoch, t.j. saty, obuv, je tam lekaren, kniznica a napriklad sucastou kazdeho vacsieho nakupneho centra je aj zeleznicna stanica. Cenove rozdiely medzi potravinami a jedlom v meste su priblizne v pomere 1:1,5 co je relativne fajn. Cez obed sa da najest najlecnejsie za 4,5 AUD a maximum co mozete zaplatit je 10 AUD. Vela ludi tu jedava von, lebo su prilis lenivi varit. Samotne obchody su otvorene od osmej rana do siestej vecer (niektore az do osmej), ale ak si nestihnete kupit nic do osmej, nikde v brisbane uz nic nekupite. Asi aj preto jedavaju australcania v puboch alebo si objednavaju jedlo cez donaskovu sluzbu.
Zaujimavosti
Zhoda slovenskeho McDonaldu a australskeho McDonaldu sa konci pri kole, hranolkach a Big Macu. Zbytok su uplne haluzne produkty a kombinacie, napr. McOz je hovadzi platok so syrom cibulou hlavkovym salatom, cviklou a horcicou.
Ked si tu kupujete hocikde hocijaky hamburger, kebap alebo hocico ine, vsade davaju cviklu. V McDonalde mas platok masa a rovnaky velky okruhly platok cvikle.
Su posadnuty cviklou a pchaju ju aj tam, kde netreba. Napr. na hawai pizzu.
Velmi oblubenou pochutinou je tu crisps with gravy alebo crisps with tomato sauce. Crisps su nase chipsy a to jedia s gravy omackou alebo kecupom. Oni ale nevedia co je kecup (ketchup), oni to volaju paradajkova omacka (tomato sauce).
V potravinach sa neda kupit ziaden alkohol. Na predaj alkoholu su tu specialne obchody (1st choice), ktore su regulovane vladou. Na druhej strane ale vyber alkoholu je tu obrovsky. nevidel som nic slovenske za to tu maju staropramen, kozel a plzen :-))))
utorok 30. januára 2007
Byron Bay + Nimbin
Vdaka oslavam Australia Day sa naskytala perfektna prilezitost niekam si vyrazit, kedze bol predlzeny vikend. Rozhodoval som sa medzi viacerymi moznostami a nakoniec som sa rozhodol pre Byron Bay. Byron Bay je povazovane za jednu z najlepsich australskych plazi. Okrem toho je to aj najvychodnejsi bod australie a naviac je to velmi blizko Brisbane (asi 3,5 hodinky autom). Aj ked je to dost blizko, nenachadza sa to v Queenslande ale v regione New South Wales, a dokonca je tam oproti Brisbane casovy posun o 1 hodinu. Na vylet som sa vybral s dalsimi dvomi stazistami - Tuomo z Finska a Ekta z Indie. Spolu s nami isla este Ektina spolubyvajuca Mel - rodena australcanka a nas sofer.
Byron Bay
Na miesto sme dorazili v piatok poobede, ale trvalo nam dobre 4 hodinky najst ubytovanie. Totiz vsetko bolo obsadene, kedze v ramci australia day vacsina ludi vypadla von z mesta. Nakoniec sme nasli na prvu noc oddelene ubytko, ja a Tuomo sme byvali v Backpackers House - co je v podstate turisticka ubytovna s izbami po 6 ludi a je uplne bezne, ze byvate s roznymi inym cudzimi ludmi, na pohlavi nezalezi. Vacsina ludi su mimo-australski turisti, ale najdete tam aj australskych studentov.
Druhy den sme si uz prenajali lacnu chatku pre 4 ludi (sucast chatky bola plne vybavena kuchynka, kupelna, obyvacka s TV a DVD prehravacom) a teda sme nastastie mali kde spat. V Australii je totiz zakazane spat v aute, alebo na verejnych priestranstvach. Vecer sme si este nakupili nejake jedlo aby sme jedli co najlacnejsie a vyrazili sme do plazovych podnikov oslavit australia day.
Dalsie rano sme vstali a vybrali sa na mensiu turu smerom k majaku, na najvychodnejsi bod australie. Poobede sme isli na plaz, kde sme sa okrem kupania zabavali aj bodyboardingom (nieco ako surfing, akurat ze lezite na doske namiesto statia), co je pre zaciatocnikov najlahsi sposob. Som si myslel, ze si dobre zasurfujem, ale surfersky kurz trva minimalne 3 dni a naviac na to aby clovek vedel dobre surfovat (t.j. udrzat sa dlhsie ako 5 sekund), potrebuje dlhorocnu prax.
Okrem surfovania ma zaujalo aj to, ze vacsina australcanov tam bola na karavanoch. A to nie hocijakych ale vselijakych pokreslenych a popisanych roznymi heslami. Moje najoblubenejsie hesla:
Sun of a beach
I got stoned ... and I've missed it
There are only people who drink and sick people
Just call me wicked bitch
Wild night stand
Po narocnom dni sme si isli dobre pospat, kedze sme sa rozhodli navstivit dalsi den miesto zvane Nimbin.
Fotky z Byron Bay
Nimbin
Toto miesto je jedno z najpopularnejsich turistickych atrakcii australie. Je to v podstate mestecko hippies a tak to tam aj vyzera. Je to v podstate drogovy raj. Jedine australske miesto, kde mozete legalne kupit drogy (teda nie legalne, ale policia to zo zavretymi ocami akceptuje a tam nechodi. Je tam vela lokalnych kapiel ktore hraju najma roznu psychedelicku hudbu, medzi najznamejsie kapely patria:
Marijuana girl
Intergalactic Blues
Green Fever
Samotne miesto sa neda velmi opisat, najlepsie je pozriet si fotky.
Fotky z Nimbin
Byron Bay
Na miesto sme dorazili v piatok poobede, ale trvalo nam dobre 4 hodinky najst ubytovanie. Totiz vsetko bolo obsadene, kedze v ramci australia day vacsina ludi vypadla von z mesta. Nakoniec sme nasli na prvu noc oddelene ubytko, ja a Tuomo sme byvali v Backpackers House - co je v podstate turisticka ubytovna s izbami po 6 ludi a je uplne bezne, ze byvate s roznymi inym cudzimi ludmi, na pohlavi nezalezi. Vacsina ludi su mimo-australski turisti, ale najdete tam aj australskych studentov.
Druhy den sme si uz prenajali lacnu chatku pre 4 ludi (sucast chatky bola plne vybavena kuchynka, kupelna, obyvacka s TV a DVD prehravacom) a teda sme nastastie mali kde spat. V Australii je totiz zakazane spat v aute, alebo na verejnych priestranstvach. Vecer sme si este nakupili nejake jedlo aby sme jedli co najlacnejsie a vyrazili sme do plazovych podnikov oslavit australia day.
Dalsie rano sme vstali a vybrali sa na mensiu turu smerom k majaku, na najvychodnejsi bod australie. Poobede sme isli na plaz, kde sme sa okrem kupania zabavali aj bodyboardingom (nieco ako surfing, akurat ze lezite na doske namiesto statia), co je pre zaciatocnikov najlahsi sposob. Som si myslel, ze si dobre zasurfujem, ale surfersky kurz trva minimalne 3 dni a naviac na to aby clovek vedel dobre surfovat (t.j. udrzat sa dlhsie ako 5 sekund), potrebuje dlhorocnu prax.
Okrem surfovania ma zaujalo aj to, ze vacsina australcanov tam bola na karavanoch. A to nie hocijakych ale vselijakych pokreslenych a popisanych roznymi heslami. Moje najoblubenejsie hesla:
Sun of a beach
I got stoned ... and I've missed it
There are only people who drink and sick people
Just call me wicked bitch
Wild night stand
Po narocnom dni sme si isli dobre pospat, kedze sme sa rozhodli navstivit dalsi den miesto zvane Nimbin.
Fotky z Byron Bay
Nimbin
Toto miesto je jedno z najpopularnejsich turistickych atrakcii australie. Je to v podstate mestecko hippies a tak to tam aj vyzera. Je to v podstate drogovy raj. Jedine australske miesto, kde mozete legalne kupit drogy (teda nie legalne, ale policia to zo zavretymi ocami akceptuje a tam nechodi. Je tam vela lokalnych kapiel ktore hraju najma roznu psychedelicku hudbu, medzi najznamejsie kapely patria:
Marijuana girl
Intergalactic Blues
Green Fever
Samotne miesto sa neda velmi opisat, najlepsie je pozriet si fotky.
Fotky z Nimbin
Australia Day
Aussie Aussie Aussie!!! Oi Oi Oi!!! (ozi ozi ozi, oj oj oj)
Tento piatok bol v Australii sviatok. Kazdy rok totiz 26.januara oslavuju jeden z najvyznamnejsich sviatkov v tejto krajine - Australia Day.
Aj napriek tomu ze je to sviatok cislo 1, nazory na to, co sa vlastne oslavuje sa lisia. Nazor c.1 hovori, ze je to oslava dna, kedy ziskala australia nezavislost od Velkej Britanie. Nazor c.2 zas pre zmenu hovori (a s najvacsou pravdepodobnostou je aj pravdivy, teda minimalne podla stranky australskej vlady je oficialny), ze je to datum, kedy prvykrat v roku 1788 kapitan Arthur Phillip priplaval na neznamy ostrov a spravil z neho oficialnu britsku koloniu a tym padom zalozil australiu ako krajinu. Zaujimave na tom je to, ze kazda cast krajiny to oslavovala iny den a az v roku 1994 sa to zjednotilo a stalo sa to narodnym sviatkom.
Oslavy prebiehaju podobne ako sa u nas oslavuje silvester. Navari sa australske narodne jedlo, a vecer ludia vyrazia do ulic a spolu popri kulturnych predstaveniach vselijakeho druhu, ohnostrojov a podobnych veci sa zabavaju.
Podobne ako vacsina slovakov na silvestra, tak v tento den sa vacsina australcanov pohybuje na hranici opilosti a otravy alkoholom. Vsetky podniky maju specialne vyhodne ceny a niekde su zlavy az 50%!!!
Vzhladom na to, ze v piatok bol sviatok, vo firmach sa tento sviatok slavil vo stvrtok. Ja som bol osobne pozvany na firemny obed, kde sa podavalo tradicne australske jedlo. Na zaciatok sme si mohli vybrat Plain Beef Pie alebo Beef Pie with Mushy Peas alebo Cottage Pie. V podstate je to nieco ako kolac plneny masovou omackou na styl Bolognese. Jedava sa to s tomato sauce (cize kecupom). Obrazok najdete tu. Z tych jedal co sme tam mali to bolo jednoznacne najlepsie.
Za tym nasledoval Damper - co je vlastne domacky robeny chlieb (v australskej bushi), ktory sa je bud s maslom alebo s typickou natierkou zvanou Vegamine - asi najhnusnejsou vecou co som kedy jedol (ti co ste mali moznost zazit australcanov na global village na nejakej AIESEC konferencii urcite viete o com hovorim). To sa zapijalo s Golden Circle Drinks, co su v podstate australske malinovky.
Na zaver sa este podaval Lamington . Je to obycajny kokosovy kolac, ale dost velky a strasne sladky.
Po tejto nadielke bola volna diskusia, na zaciatku ktorej ma ale Rod Newton - gen. riaditel predstavil vsetkym 500 zamestnancom ako noveho "zamorskeho" (v angl. overseas, pozn. autora)zamestnanca a teda mi zabezpecil dostatok ludi na konverzaciu pocas celeho stvrtkoveho poobedia.
Tento piatok bol v Australii sviatok. Kazdy rok totiz 26.januara oslavuju jeden z najvyznamnejsich sviatkov v tejto krajine - Australia Day.
Aj napriek tomu ze je to sviatok cislo 1, nazory na to, co sa vlastne oslavuje sa lisia. Nazor c.1 hovori, ze je to oslava dna, kedy ziskala australia nezavislost od Velkej Britanie. Nazor c.2 zas pre zmenu hovori (a s najvacsou pravdepodobnostou je aj pravdivy, teda minimalne podla stranky australskej vlady je oficialny), ze je to datum, kedy prvykrat v roku 1788 kapitan Arthur Phillip priplaval na neznamy ostrov a spravil z neho oficialnu britsku koloniu a tym padom zalozil australiu ako krajinu. Zaujimave na tom je to, ze kazda cast krajiny to oslavovala iny den a az v roku 1994 sa to zjednotilo a stalo sa to narodnym sviatkom.
Oslavy prebiehaju podobne ako sa u nas oslavuje silvester. Navari sa australske narodne jedlo, a vecer ludia vyrazia do ulic a spolu popri kulturnych predstaveniach vselijakeho druhu, ohnostrojov a podobnych veci sa zabavaju.
Podobne ako vacsina slovakov na silvestra, tak v tento den sa vacsina australcanov pohybuje na hranici opilosti a otravy alkoholom. Vsetky podniky maju specialne vyhodne ceny a niekde su zlavy az 50%!!!
Vzhladom na to, ze v piatok bol sviatok, vo firmach sa tento sviatok slavil vo stvrtok. Ja som bol osobne pozvany na firemny obed, kde sa podavalo tradicne australske jedlo. Na zaciatok sme si mohli vybrat Plain Beef Pie alebo Beef Pie with Mushy Peas alebo Cottage Pie. V podstate je to nieco ako kolac plneny masovou omackou na styl Bolognese. Jedava sa to s tomato sauce (cize kecupom). Obrazok najdete tu. Z tych jedal co sme tam mali to bolo jednoznacne najlepsie.
Za tym nasledoval Damper - co je vlastne domacky robeny chlieb (v australskej bushi), ktory sa je bud s maslom alebo s typickou natierkou zvanou Vegamine - asi najhnusnejsou vecou co som kedy jedol (ti co ste mali moznost zazit australcanov na global village na nejakej AIESEC konferencii urcite viete o com hovorim). To sa zapijalo s Golden Circle Drinks, co su v podstate australske malinovky.
Na zaver sa este podaval Lamington . Je to obycajny kokosovy kolac, ale dost velky a strasne sladky.
Po tejto nadielke bola volna diskusia, na zaciatku ktorej ma ale Rod Newton - gen. riaditel predstavil vsetkym 500 zamestnancom ako noveho "zamorskeho" (v angl. overseas, pozn. autora)zamestnanca a teda mi zabezpecil dostatok ludi na konverzaciu pocas celeho stvrtkoveho poobedia.
pondelok 29. januára 2007
Robota
Mnohi z Vas ma neustale bombarduju otazkami typu: A jak robota? Uz robis? Co robis? Kde pracujes? a pod. Tak Vam teda napisem co sa zatial deje.
Do prace som nastupil v pondelok 22.1. Presne podla dohody 8:45 som dorazil do kancelarie generalneho riaditela (Rod Newton). Ten ma privital celkom milo a v priebehu dalsich 5 minut ma predstavil dalsim 20-tim ludom v kancelarii. Potom si so mnou na chvilku sadol a porozpravali sme sa o ceste do australie, o mojich a jeho ocakavaniach a take tie uvodne veci. Za seba som jemu a firme daroval 6 poldecakov, comu sa nesmierne potesil. Potom mi predstavil mi firmu a nasledne ma zobral na poradu top managementu. Celkom dobry zaciatok :-))))
PartnerOne alias firma kde pracujem, je shared service provider for Queensland government, co v podstate znamena, ze sa stara o financie a riadenie ludskych zdrojov pre Queenslandsku vladu, na starosti ma konkretne policiu, rychlu zdravotnu pomoc, poziarnikov, vaznice a sudy.
Ja osobne pracujem na oddeleni ludskych zdrojov (HR), a konkretne som v projektovom time, ktory ma na starosti implementaciu noveho HR informacneho systemu. Moja robota zatial spociva v ucasti na poradach a studovani materialov. Teda cele dni cumim do papierov, alebo do kompu. Ale uz to mam takmer nastudovane, takze v blizkej dobe by som sa uz konecne mal dostat k nejakej konkretnej robote.
Zatial je mojou jedinou ulohou reprezentovat slovensko, vsetci kolegovia a kolegyne sa ma pytaju odkial som a kde to je a pod. Nikto z nich nema absolutne o slovensku ani paru. Zatial jediny australcan, ktory mal sajn kde slovensko je, je moj spolubyvajuci Dan, ktory bol na stazi v Polsku. Kolegovia triafaju velmi naslepo, najcastejsie si nas na moje prekvapenie mylia so Svedskom, potom si myslia ze sme byvala juhoslavia, alebo ze sme region v cechach, popripade nas hladaju niekde za uralom. Ich skvele geograficke znalosti sa ukazuju napr. aj pri tom, ze holandsko a dansko je podla nich jedna a ta ista krajina. Z Europy viac menej vedia rozoznat Anglicko, Nemecko, Francuzsko, ti lepsi poznaju Taliansko a Spanielsko, ale poloha ostatnych krajin im velmi jasna nie je.
Prave z tohto dovodu sa mi ako velmi vhodna javi uloha, ktoru mi dal Rod, prezentacia Slovenska vo firme. Takze momentalne pracujem na tom, aby vsetci vedeli co sme a kto sme.
Ak by ste mali zaujem pozriet si ako vyzera moj office, tak nejake fotky su TU .
Co a kolegov tyka, ti su celkom mili a venuju mi dostatok pozornosti. V celej firme je nieco vyse 500 zamestnancov, z toho v mojom time je 6 ludi. Celkovo na oddeleni kde sa nachadzam ja je okolo 50 ludi, z toho 4 chlapi (vratane mna) a zvysok zeny. Vekovy priemer je okolo 40, v kancelarii kde som ja asi aj vyssi :-)))) Ale musim uznat ze mi vsetci venuju dostatocnu pozornost, dostal som od kolegov niekolko praktickych darcekov, poznamkovy blok, pera, kavu ... Bolo to od nich naozaj mile.
Kazdy den sa zaujimaju ako sa mam, ci som sa aklimatizoval, ci mi nemozu s niecim pomoct, myslim, ze ma maju radi (alebo skor rady).
Do prace som nastupil v pondelok 22.1. Presne podla dohody 8:45 som dorazil do kancelarie generalneho riaditela (Rod Newton). Ten ma privital celkom milo a v priebehu dalsich 5 minut ma predstavil dalsim 20-tim ludom v kancelarii. Potom si so mnou na chvilku sadol a porozpravali sme sa o ceste do australie, o mojich a jeho ocakavaniach a take tie uvodne veci. Za seba som jemu a firme daroval 6 poldecakov, comu sa nesmierne potesil. Potom mi predstavil mi firmu a nasledne ma zobral na poradu top managementu. Celkom dobry zaciatok :-))))
PartnerOne alias firma kde pracujem, je shared service provider for Queensland government, co v podstate znamena, ze sa stara o financie a riadenie ludskych zdrojov pre Queenslandsku vladu, na starosti ma konkretne policiu, rychlu zdravotnu pomoc, poziarnikov, vaznice a sudy.
Ja osobne pracujem na oddeleni ludskych zdrojov (HR), a konkretne som v projektovom time, ktory ma na starosti implementaciu noveho HR informacneho systemu. Moja robota zatial spociva v ucasti na poradach a studovani materialov. Teda cele dni cumim do papierov, alebo do kompu. Ale uz to mam takmer nastudovane, takze v blizkej dobe by som sa uz konecne mal dostat k nejakej konkretnej robote.
Zatial je mojou jedinou ulohou reprezentovat slovensko, vsetci kolegovia a kolegyne sa ma pytaju odkial som a kde to je a pod. Nikto z nich nema absolutne o slovensku ani paru. Zatial jediny australcan, ktory mal sajn kde slovensko je, je moj spolubyvajuci Dan, ktory bol na stazi v Polsku. Kolegovia triafaju velmi naslepo, najcastejsie si nas na moje prekvapenie mylia so Svedskom, potom si myslia ze sme byvala juhoslavia, alebo ze sme region v cechach, popripade nas hladaju niekde za uralom. Ich skvele geograficke znalosti sa ukazuju napr. aj pri tom, ze holandsko a dansko je podla nich jedna a ta ista krajina. Z Europy viac menej vedia rozoznat Anglicko, Nemecko, Francuzsko, ti lepsi poznaju Taliansko a Spanielsko, ale poloha ostatnych krajin im velmi jasna nie je.
Prave z tohto dovodu sa mi ako velmi vhodna javi uloha, ktoru mi dal Rod, prezentacia Slovenska vo firme. Takze momentalne pracujem na tom, aby vsetci vedeli co sme a kto sme.
Ak by ste mali zaujem pozriet si ako vyzera moj office, tak nejake fotky su TU .
Co a kolegov tyka, ti su celkom mili a venuju mi dostatok pozornosti. V celej firme je nieco vyse 500 zamestnancov, z toho v mojom time je 6 ludi. Celkovo na oddeleni kde sa nachadzam ja je okolo 50 ludi, z toho 4 chlapi (vratane mna) a zvysok zeny. Vekovy priemer je okolo 40, v kancelarii kde som ja asi aj vyssi :-)))) Ale musim uznat ze mi vsetci venuju dostatocnu pozornost, dostal som od kolegov niekolko praktickych darcekov, poznamkovy blok, pera, kavu ... Bolo to od nich naozaj mile.
Kazdy den sa zaujimaju ako sa mam, ci som sa aklimatizoval, ci mi nemozu s niecim pomoct, myslim, ze ma maju radi (alebo skor rady).
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
