Vedeli ste, ze: * Depresia postihne kazdeho 1 zo 6 muzov na svete ... vacsina nevyhlada pomoc. Neliecena depresia vedie k vysokemu riziku spachania samovrazdy. * Minuly rok diagnostikovali v Australii rakovinu prostaty 18,700 muzom a viac ako 2,900 z nich na rakovinu prostaty zomrelo - co je ekvivalentne s poctom zien, ktore zomieraju rocne na rakovinu prsnika. * Zdravie muzov je ovela horsie ako zdravie zien. Priemerna dlzka zivota muzov je o 5 rokov menej ako priemerna dlzka zivota zien.
Vsetky tieto aspekty viedli vacsinu muzov v Australii k zapojeniu sa do celosvetoveho projektu Movember. Movember - spojenie slova Mo (fuzy) a November - je charitativna akcia, ktora bezi pocas novembra na celom svete - najviac vsak vo vyspelych anglicky hovoriacich krajinach. Muzi si pocas celeho Novembra nechavaju fuzy a zbieraju peniaze pre charitativne organizacie, ktore peniaze venuju na liecenie "muzskych problemov", resp. na ich vyskum.
Do projektu Movember sme sa zapojili aj u nas v praci. Nie vsetci sme samozrejme boli natolko muzni aby sme mali dostatocny porast (vid mladych blondakov ako ja), ale kazda snaha sa ceni. Ako tim sme vytvorili aj profily (pozrite si tu) a prezentaciu na intranete, kde sme o tomto projekte informovali a snazili sa vyzbierat nejake tie peniaze. Kedze bola konkurencia dost velka, nakoniec sa nam podarilo vyzbierat len 150 dolarov za nas tim, ale aj tak sme boli spokojni. Mna skor mrzi, ze ma nepodporili (az na Shauna) kamarati a AIESEC-ari, ktori sa vyhovorili, ze nemaju peniaze a ze su chudobni studenti (pricom som si isty ze minimalny vklad 2 dolare mal kazdy). Vyzbierane peniaze boli venovane ustavu na vyskum rakoviny prostaty, takze isli na dobry ucel. Ja som sa s obrovskou radostou 1. decembra oholil a teda uz ma nic neskriabe a nepicha a opat vyzeram normalne.
Neviem do akej miery ste sa na Slovensku mohli dozvediet o vysledkoch volieb v Australii, ale asi bola iba nanajvys zmienka o "zmene kormidla". Ano, je to pravda, po 12 rokoch vlady Johna Howarda (strana pravicovych liberalov) sa dostala ku kormidlu lavicova strana Labouristov (strana robotnikov), ktora vo volbach ziskala takmer 53% hlasov, zatialco pravicovi liberali spolu s narodnou australskou stranou ziskali dokopy iba 47%. Pre Australiu je to podla mna pozitivna zmena. Sice sa im oslabi ekonomika, kvoli vysokym vydavkom v socialnej oblasti, ale australiou to az tak nezatrasie. Predsalen je to vyspela krajina, kde sa v politike nejde do extremov (narozdiel od slovenska) a tak ziadne rusenie reforiem a podobne nehrozi. Novym premierom sa stal Kevin Rudd, ktory na rozdiel od Howarda nie je velmi proamericky orientovany a tak postavenie Australie v zahranicnej politike je momentalne velmi otazne. Totizto Rudd rozmysla, ze sa bude viac orientovat na Cinu a ine azijske krajiny ako potencialne rozsirenie obchodnych aktivit.
Aby som Vas ale nenudil omackami okolo politiky ... co som postrehol a co je na australskom volebnom systeme ine ... ludia volia svojho zastupcu vo svojom volebnom regione. Inak povedane, ak ste z Brisbane a volite XY, tak ak si aj ostatni ludia v Brisbane zvolia XY, ten v parlamente bude. Cela Australia je rozdelena na 150 hlavnych volebnych obvodov, co znamena 150 miest v parlamente. T.j. vy si volite priamo toho Vasho cloveka, ktory obhajuje Vase zaujmy. Ten clovek je logicky prislusnikom nejakej politickej strany a teda na zaklade vysledkov z inych volebnych odvetvi moze byt v koalicii alebo opozicii. Je to podla mna ovela lepsie ako volit stranu, ktora si tam dosadi svojich ludi, vdaka kontaktom, namiesto toho aby tam dosadila ludi co najlepsie poznaju svoj region. A tak je v parlamente za Darwin clovek, ktory naozaj vie ako sa starat o dazdove pralesy, narozdiel od nejakeho clapika co ma najsamlepsiu skolu v Sydney, zatialco v zivote v pralese nebol a je tam dosadeny, lebo strana nema ziadneho odbornika. Vdaka tomuto systemu su v parlamente (zvycajne) kvalitni ludia a navrhovane zakony realne riesia situaciu v tom ktorom regione. Ludia politiku aspon ciastocne sleduju a ciny politikov (narozdiel do slovenska) sa prejavia v dalsom volebnom obdobi. Prave kvoli vyslaniu vojakov do Iraku a Afganistanu napriklad neziskal vo svojom volebnom obvode dost hlasov ani samotny premier John Howard a teda v buducej vlade nebude (co sa stalo prvykrat od roku 1929, aby sa sucasny premier nedostal v dalsom volebnom obdobi ani do parlamentu).
Celkovo si tiez myslim, ze to mali australcania s hlasovanim ovela lahsie ako slovaci. Kedze mali v podstate iba tri volby. Liberalov s narodniarmi ako spolocnu koaliciu vo volbach, lavicovu robotnicku stranu alebo zelenych/nezavislych. Ine moznosti neboli. Prave preto je Australia stabilna, lebo vacsina taha za jeden povraz. Na slovensku si chce kazdy troska potiahnut a tak mame vyse 20 politickych stran v kazdych volbach a vysledok je kvazi koalicia totalne programovo odlisnych stran - vid sucasnu koaliciu. Nastastie to nie je cisto slovenska zalezitost, ale relativne europska a tak to mam tu v Australii s vysvetlovanim politickej situacie na slovensku o cosi lahsie.
Tento prispevok bude kratky, je to skor info ktora ma velmi prekvapila.
Dnes mi zavolal Shaun (s ktorym varim pivo) a povedal mi nech si pustim radio 93.30FM v nedelu od 10tej do 11tej. Pytal som sa ho ze co take zaujimave bude v radiu a on ze uvidim. Tak som teda zapol radio, isla prave nejaka pesnicka ktora sa koncila a par viet v anglictine. Na to oznam - "Following broadcast is in slovak language" (nasledujuce vysielanie je v slovenskom jazyku) a ozval sa zensky hlas, hovoriaci po slovensky. Po kratkom uvitani sa preslo na spravy z Australie (v slovencine podotykam), potom spravy zo slovenska a spravy zo sveta, nasledoval sport a pocasie (predpoved pre Australiu). Nasledne islo zopar slovenskych pesniciek typu repete, resp. par ludoviek a potom vysielanie pre slovenskych krestanov - konkretne o svatej Katarine (asi preto ze katarina mala vtedy na slovensku meniny). "Na svatu Katarinu, schovajme sa pod perinu.". Pokracujeme valcikom - "Zala kacka zala travu" atd. :-)))))
Asi si ani neviete predstavit ako velmi ma potesilo pocut slovencinu po 11-tich mesiacoch. Ono tych par minut pokecu s rodicmi alebo Vaf (Evkou) nestaci na udrziavanie aktivnej slovenciny a tak ma slovencina celkom potesila - i ked pravdu povediac typ radia nebol uplne podla mojho gusta (teda ti co ma poznaju tak viete, ze ja nie som radiovy typ, ale predsa ....)
Prvy novembrovy utorok (tohto roku to vyslo na 6-teho) sa konali najvacsie australske zavody koni - Melbourne Cup. V Australii je to kazdorocna obrovska udalost, cely narod sa aspon na par minut pocas hlavnych pretekov zastavi a sleduje kto bude vitaz. V Queenslande to neberu az tak tragicky, ale vo Viktorii (kde sa Melbourne nachadza) maju v ten den dokonca statny sviatok. Vsetci sa poriadne vyobliekaju a tieto preteky su preto povazovane aj za modnu udalost.
Ako to prebiehalo v praci
U nas v robote bol ten den normalny pracovny den. Kedze ale nadsencov bolo vcelku dost, poobedie bolo volnejsie a vacsina ludi sa zhromazdila v konferencnej sale na tzv. "afternoon tea" - posedenie pri caji a obcerstveni - pre australiu tak typickych suseniek so syrom alebo suseniek s roznymi druhmi pomazaniek. Pocas hlavnych pretekov sa podavalo dokonca kurca. Ti co museli nevyhnutne pracovat poobede, ti sa zastavili len na par minut pocas najhlavnejsich pretekov.
V praci sme v ramci tychto pretekov mali tipovaciu sutaz. Ja osobne som sa najprv nechcel zapojit (ved som nemal absolutne sajn kto z tych konov ma aku sancu vyhrat), ale kolegovia ma presvedcili a tak som vsadil 2 dolare (minimalna suma). Ked sa ma pytali, ze na ktoreho kona vsadzam, tak som logicky povedal, ze na toho ktory vyhra :-) kedze som ale musel povedat meno, a ja som ani nevedel ze kto zavodi, tak som si z nahodneho osudia vyzreboval svojho favorita - kona s menom Efficient.
Na samotne preteky boli vsetci nazhaveni a povzbudzovali svojho favorita. Ja som v tom hluku a extremne rychlom komentovani ani nevedel co sa deje. Mojho favorita som sem-tam zazrel niekde v druhej polke kolony a teda som mu velke sance nedaval. Zrazu ale na poslednych 200m sa z kolony vyrutil necakane kon, ktory po chvilke dobehol veducu trojku a ked som zistil ze to je efficient, adrenalin zacal stupat, lica zacali cerveniet, dostal som sa do vytrzenia, zacal som kricat, povzbudzovat tlieskat, dupat skratka podporit svojho favorita a cudujte sa svete v zaverecych 50 metroch sa dostal na celo a nakoniec zvitazil.
Kedze som bol jediny co tipoval toho kona, vsetci boli sklamani, alebo napoly stastny, ze vyhrali druhe popripade tretie miesto. Ja som bol najstastnejsi clovek na svete lebo som vyhral. Vyhra bola 10-nasobok vlozenej sumy - teda pre mna 20 dolarov. A vtedy som si zanadaval v duchu - no nemohol som stavit aspon 100 dolarov? Heh nic no, po vojne je kazdy general. Tak ci tak, sem tam sadne stastie aj na vola a tak popri 20-tich dolaroch mam aj uznanie od kolegov kedze som tipol na toho spravneho kona.
O krikete som uz sice pisal pred par mesiacmi, ale bolo to viac menej o pravidlach. Kedze sa v oktobri zacala kriketova sezona, vyskytla sa moznost vidiet kriket aj nazivo. Osobne ma to spociatku extra velmi nelakalo, najma po tom co sa mi kriket zdal pri pozerani v TV po par minutach strasne nudny. Kolegovia ma ale v robote presviedcali, ze nazivo je to ine. A tak som prijal pozvanie spolubyvajuceho Azza a kamarata Shauna a v sobotu sme sa vybrali na kriket.
Samotny zapas kriketu na ktory sme isli bol medzistatny zapas medzi Australiou a Sri Lankou. Bol to tzv. "test match", co znamena ze zapas trval 5 dni (od stvrtka do pondelka). Mna presvedcili iba na sobotu, predsalen, 5 dni na krikete, neviem kto by to vydrzal. Ja osobne by som kriket prirovnal k rybarceniu. Dlho dlho nic a zrazu chvilka vzrusenia. Asi aj preto vacsina ludi co chodi na kriket, si so sebou nosi knizku, mp3 prehravac, i-pod, noviny, casopisy, skratka hocico na zabitie casu pomedzi hru, kym sa nieco zaujimave a podstatne udeje.
Nam sa podarilo prepasovat cez bezpecnostnu sluzbu vodku, ktoru sme zmiesali s nealko napojmi aby sme na stadione nerobili velky rozruch. Ostatni divaci vsak poctivo chodili pravidelne na pivo, resp. rum s kolou, resp. brandy s kolou (to piju najcastejsie). Ceny na stadione boli dost vysoke a tak tam vacsina minula polku svojej vyplaty. Vynaliezavi studenti ako my (neni to tak davno co som skolu dokoncil) sme to teda spravili svojsky, troska riskantne, ale hlavne lacno. Podobne ako pri pretekoch koni, cielom vacsiny australcanov je sa popri krikete poriadne nadrbat ... bodaj by nie ked chlascu od desiatej rana cely den. Zapas sa v ten den koncil o pol siestej. Atmosfera zapasu sa logicky stupnovala s mnozstvom vypiteho alkoholu a v mnohych pripadoch musela zakrocit policia.
Mna osobne na celom krikete najviac prekvapilo to, ze bolo zakazane aby sa ludia hocijako zabavali. Zo stadiona boli vyvedeni ludia kvoli veciam ako pohadzovanie nafukovacej lopty medzi publikom, snaha o vyvolanie mexickej vlny a pod. Zdalo sa mi to dost obmedzujuce. Ako nemam nic proti vyhodeniu agresivnych ludi co vyhadzuju pivo do vzduchu a olievaju ludi okolo, ale mexicka vlna? Zdalo sa mi to dost prehnane. Australcania mi to vysvetlili tym, ze kriket je sport vychadzajuci z anglickeho konzervativizmu a teda sa musi brat vazne. Starsi ludia to stale dodrziavaju. To len mladi by sa chceli zabavat. No ja osobne by som tam cely den bez aspon trosky zabavy a vzrusenia nevydrzal, takze dakujem tym opitym australcanom, ktori vyvolali niekolko zasahov policie. Aspon z casu na cas sa bolo na co pozerat.
Pocas zapasu som urobil zopar fotiek, takze zaujemci ich najdu tu.
Na zaver este kratke video, co som tam so svojim fotakom natocil (ospravedlnujem sa za zhorsenu kvalitu obrazu v niektorych castiach, predsalen to bolo uz poobede).
Niektori asi viete, niektori mozno nie, ale zaciatkom jula sme uspesne implementovali RASP - program zamerany na vyber zamestnancov a teda moja uloha na projekte bola ukoncena. Povodny plan dalsich casti projektu bol prelozeny na neskorsie obdobie (z financnych dovodov) a tak som bol presunuty na oddelenie recruitmentu (vyberu ludi). Spociatku som bol v time vyberajucom pravnikov, notarov a inych ludi z legislativnej oblasti, ale od konca augusta si ma vyziadali na pomoc do timu, ktoreho hlavnou naplnou je vyber ludi pre Queenslandsku policiu.
Policia ako klient
Samotna policia je katastrofalny klient. Kedze na policajne pozicie logicky aplikuju policajti, musi byt zarucena anonymita kontaktov a rozne ine bezpecnostne opatrenia, aby neboli tito aplikanti vystaveni riziku zivota, ak by sa ich zivotopis s tel.c., adresou a pod. dostal do nepovolanych ruk. S tym samozrejme ide ruka v ruke zvysena frekvencia menenia hesiel, zvysenie poctu hesiel na zapamatanie, zvysenie opatrnosti na pracovisku, uzamykanie vsetkych Vasich veci atd. Niekedy sa mi to zda az smiesne, kolko namahy a casu vynalozime na to, aby nahodou upratovacka nemohla precitat adresu serzanta co ma na starosti verejnu dopravu v centre mesta, lebo co ak jej manzel ho chce zavrazdit lebo pustil na krizovatke tri auta skor. Ale bezpecnost je bezpecnost a nebezpecie ciha na kazdom kroku (aspon nam to tak vravia). Pomaly si zvykam aj vdaka tomu, ze pri poslednych poziciach detektivov a policajtov na ochranu svedkov a pod. sa mi ta bezpecnost ochrany osobnych udajov zda celkom relevantna.
Moj vztah so sefom
Asi pred mesiacom mi volala asistentka najvyssieho sefa, ze sa so mnou chce sef stretnut. Termin jediny mu vyhovoval v ten tyzden na stredu (v case kedy som mal akurat najviac roboty). Ospravdlnil som sa z odovodnenim, ze mi streda nevyhovuje a stretnutie moze ovplyvnit vysledok prace pre klienta. O par minut neskor mi volala, aby som navrhol termin ja a ze sef si to podla mna prisposobi. Tak to nakoniec aj bolo, navrhol som termin a az na mensiu zmenu casu, sme sa stretli o tyzden neskor. Kolegovia su od toho momentu voci mne akysi opatrnejsi, nevtipkuju tolko o top managemente a maju akysi respekt. Vraj som prvy zamestnanec ktory nepracuje v managemente a ma stretnutia so samotnym najvyssim sefom a nielen to, este si aj urcuje termin stretnutia. Taka drzost. Sef je ale uplne pohodak chlapik, dobre spolu vychadzame a tieto veci berie ako srandu. Svojich zamestancov respektuje a dokonca ma pochvalil ako zodpovedne si plnim svoje pracovne povinnosti. Dobre mi to padlo, lebo to bol jeden z mala feedbackov (spatna vazba) ktore tu clovek dostane. Australcania totiz velmi spatnu vazbu nedavaju a clovek si ju niekedy musi doslova vyprosit.
Co dalej?
Aby sme sa ale dostali k podstate veci, na tom strenuti so sefom sme sa bavili o tom co dalej. Po vzajomnej diskusii a case na premyslenie sme sa dohodli, ze si staz predlzim do maja 2008. Kedze som doteraz robil na tom projekte, kratku chvilku som bol na payroll oddeleni a uz styri mesiace som na recruitment oddeleni, navrhol mi aby som tie 4 mesiace o ktore si staz predlzujem stravil na Learning Services & HR Consulting Branch (oddeleni vzdelavania a konzultingu), aby som ziskal skusenosti z kazdej oblasti v ramci riadenia ludskych zdrojov. Mna to celkom potesilo, kedze prave to je to, co by som v buducnosti chcel robit a co mi da po stranke profesionalneho rozvoja velmi vela. Tesim sa tesim, len dufam, ze nebudem sklamany.
Aboridzinci (z anglickeho aboriginal) su povazovani za skupinu povodnych obyvatelov Australie, kedze osidlovali uzemie davno pred prichodom "bielych" ludi. O samotnych aboridzincoch som pocas svojho pobytu v Australii pocul strasne vela, ale doteraz som sa nedostal velmi s nimi do kontaktu (okrem troch - styroch aboridzincov, ktori tu tvoria polovicu komunity bezdomovcov v Brisbane). Viac mi otvoril oci posledny vylet do severneho teritoria, kde som mal moznost prist priamo do kontaktu s aboridzinskou kulturou.
Vacsina domacich "bielych" australcanov si mysli, ze aboridzinci su jeden velky narod, a pravdupovediac myslel som si to aj ja. Avsak nie je to pravda. Pomenovanie aboridzinci je rovnake ako pomenovanie europania. Zahrna velku skupinu roznych kmenov, odlisnych jazykom, kulturou, vedomostami, hudbou, nabozenskymi ritualmi a pod. Celkovo je v Australii nieco vyse 200 roznych kmenov.
Nabozenstvo
Aboridzinci su velmi jednoduchi ludia a nabozenstvo je tomu prisposobene. Kazdy kmen ma sice mensie odlisnosti, ale zaklad maju rovnaky.
Vznik sveta podla kmena Anangu zijuceho pri Uluru.
Zakladom je tzv. "dreamtime" alias cas snenia. Na zaciatku nebolo vobec nic, cela priroda spala. Tjukurpa - pradavne nadprirodzene bytosti - sa to rozhodli zmenit a tak sa vydali na cestu a tvorili Iwara krajinu - kopce, jazera, rieky, sadili stromy a davali zivot zivocichom. Na zaver vytvorili Anangu - ludi, ktorych naucili ako sa starat o prirodu a ake zakony v prirode platia. Anangu tak maju poslanie postarat sa o to, aby vsetko v prirode fungovalo, pricom na nich z posvatnych miest dohliada Tjukurpa.
Cela historia a vedomost o prirode a jej zakonoch sa podava ustne z pokolenia na pokolenie, nie je nikde zaznamenana. Vzhladom na tento princip logicky plati, ze na cele kmena je najstarsi clen - kedze ma najvacsiu vedomost a skusenosti. On vedie vsetky nabozenske ritualy a robi najvacsie rozhodnutia. Inak co sa nabozenskych ritualov tyka, na tych najdolezitejsich sa nesmu zucastnovat zeny. Celkovo sa ale o samotnych ritualoch vie strasne malo, kedze si aboridzinci tieto veci prisne strazia. Pre verejnost su tieto ritualy nepristupne.
Kultura a umenie
Aboridzinske umenie je velmi uzko spate s ich kulturou a sposobom zivota. Vo vsetkych malbach zobrazuju pribehy zo zivota, na zaklade ktorych sa deti ucia zit spravny sposob zivota v sulade s prirodou. Kazdy tvar ma urcitu symbolicku spatost s niecim co sa nachadza okolo. Takmer vylucne pouzivaju iba 4 farby - bielu, cervenu, zltu a ciernu. Pokial tam su ine farby je to novodobe umenie 20-teho storocia, kedy prevzali farby od bielych ludi.
Asi najzaujimavejsou vecou bolo pre mna tzv. didgeridoo - hudobny nastroj. Didgeridoo je v podstate drevo zvnutra vyzrate termitmi. Aboridzinci tento nastroj pouzivaju na to aby vedeli napodobnit zvuky prirody, pri ritualoch s tym napodobnuju kengury, emu, hady, jasterice, rozne vtaky.
Samotna technika hrania je velmi zlozita, aby ste vydali spravny zvuk treba vediet spravne mrmlat do tej drevenej dutiny a hybat perami aby ste dosiahli rozne tony. Najtazsou vecou pri hrani je ale cyklicke dychanie. Kedze kontinualny zvuk dosiahnete iba neustalym vydychovanim. Na to ale potrebujete mat nejaky vzduch nadychnuty. A tak pri hre sa v podstate nadychujete a vydychujete zaroven. Verte mi, skusil som a je to asi ta najtazsia vec na svete. Aboridzinci, ktori su na to urceni pre ucely ritualov to vsak trenuju cely zivot.
Didgeridoo sa vsak stalo velmi popularnym aj u roznych jazzovych hudobnikov a roznych inych experimentatorov v ramci hudby, ktori sa snazili zakomponovat didgeridoo ako hudobny nastroj do svojich projektov. Nizsie si mozete vypocut zvukovu ukazku jazzovej formacie Didges Brew a ich skladbu s nazvom Marconi.
Historia
Asi najviac ma na aboridzincoch zaujala historia. Podla odbornikov prisli Aboridzinci do Australie pred priblizne 50.000 rokmi, v case kedy australia bola este susou prepojena s papua novou guineou, malajziou a zvyskom azie. Samotni aboridzinci vsak vsak hovoria, ze ziju v australii odjakziva, od sameho pociatku.
Vyrazna zmena v ich zivote nastala medzi rokmi 1788 - 1900 kedy nastala kolonizacia australie bielymi pristahovalcami z Europy. Ti na aboridzincov nebrali ohlad a z povodnych 750 000 obyvatelov ostalo len nieco vyse 100 000. Najsmutnejsie na tom je, ze existuju dokazy o tom, ze aboridzinci boli oficialne zaradeni medzi floru a faunu australie, t.j. boli povazovani za zvierata.
Koncom devatnasteho storocia boli preto polovacky na aboridzincov beznou udalostou. Kedze bieli pristahovalci doniesli so sebou vela krav a oviec, tie vypili vacsinu vodnych zdrojov a teda samotni aboridzinci trpeli jednak nedostatkom vody ako aj nedostatkom potravy, kedze mnozstvo lokalnych zvierat (zdroj potravy aboridzincov) z nedostatku vody zahynulo, resp. odislo do inych oblasti.
Aboridzinci teda celkom logicky v ramci zachrany vlastneho zivota zacali kradnut kravy a ovce bielym pristahovalcom, co viedlo k obrovskym masakrom. Vacsina aboridzincov bola zabita alebo padla do otroctva, kde bola bielymi ludmi vyuzivana na objavovanie novych zdrojov pitnej vody a pastvin pre dobytok.
Po roku 1900 sa situacia relativne ukludnila a zacali sa snahy o civilizovanie aboridzincov, ich zaclenenie do bielej spolocnosti. Tie sa podarilo dosiahnut len ciastocne. Prvym aboridzincom, ktory ziskal australske obcianstvo (1957) bol svetoznamy maliar Albert Namatjira. Oficialna verzia hovori o tom, ze mu bolo udelene obcianstvo aby ziskal pas a mohol navstivit britsku kralovnu, ktora milovala jeho obrazy. Verzia lokalnych ludi zase hovori o tom, ze mu udelili obcianstvo aby mohli zdanit jeho milionove prijmy z predaja obrazov, co potvrdzuje aj fakt, ze s kralovnou sa stretol na uzemi Australie a teda nikdy v zivote Australiu neopustil.
Albert Namatjira spustil vlnu akceptovania aboridzincov z pohladu obcianstva. V roku 1962 dostali obcania australie s aboridzinskym povodom pravo volit. Najpodstatnejsia zmena sa ale udiala az v roku 1992 - iba pred 15 rokmi sa zmenila ustava, kde bola zmenena cast, ktora hovorila o tom, ze Australia bola objavena ako neobyvane uzemie. Touto ustavnou zmenou sa uznali aboridzinci ako ludia a povodni obyvatelia zeme. Momentalne prebieha proces navratenia uzemia povodnym obyvatelom. Vzhladom na to, ze aboridzinci nepouzivaju ziadne pismo, nemaju ziadne pisomne dokumenty ani ziadne ine anglickym pravnym systemom akceptovatelne formy dokumentov proces ide velmi tazko. Ustne podanie z legislativneho hladiska nemusi vzdy stacit, najma pokial sa o nejake uzemie sporia viacere kmene.
Sucasnost
V sucasnosti tvoria aboridzinci 2,5% celkoveho obyvatelstva Australie. Najvacsim problemom ale je, ze z hladiska ich nabozenstva odmietaju anglicky skolsky system a zakon a teda ich adaptacia do prostredia je velmi zlozita. Aboridzinci su najcastejsimi pachatelmi trestnych cinov ako kradeze, zabijanie, pohlavne zneuzivanie, domace nasilie a pod. Kedze mnohi z nich su nevzdelani a nekvalifikovani, nedokazu si najst pracu a to aj napriek vyhodam, ktore australska vlada zamestnavatelom poskytuje. Aboridzinci maju takisto obrovsky problem s alkoholom a inymi drogami a stavaju sa pre bielu spolocnost nepouzitelnymi.
Aby sme zas nehovorili len o negativnej stranke, z aboridzincov, ktori sa prisposobili "bielemu" systemu, su dnes vynikajuci najma sportovci (futbal, AFL, rugby, atletika) ale aj umelci (maliari, hudobnici, spisovatelia).
Tema aboridzincov v Australii je velmi citliva pre vsetkych co tu ziju a existuje tu vela problemov na ktore sa kvoli velkej kulturnej odlisnosti len tazko hladaju vhodne riesenia. Australska vlada sa vsak momentalne snazi situaciu riesit najlepsie ako vie, komunikuje s jednotlivymi kmenmi a snazi sa najst cestu vzajomnej kooperacie, aby boli spokojni ako aboridzinci, tak aj bieli obyvatelia. Ja oobne im drzim palce aby nasli riesenie vyhodne pre vsetkych.
