V priebehu poslednych troch tyzdnov sa k nam pridali dalsi traja novi stazisti, teda aby som bol presnejsi stazistky. Dokopy je nas tu teda v Brisbane uz 10, co je celkom fajn cislo.
Lindsey Bolivar (prezyvka Mitch) - Filipiny - prisla ako prva z tych troch, a ukazala sa byt typicka filipincanka (je toto spravne po slovensky?). Prva vec, ktoru spravila po prichode bolo, ze sa prihlasila do mess center, co je nieco ako krestansky klub. Az potom si isla hladat ubytko, kupovat telefon, vybavovat danove cislo a pod. Bude pracovat v partnerskej firme pre Queenslandske zdravotnictvo a bude pomahat s vybermi ludi do Brisbanskych nemocnic.
Natasha Patsika (Tash) - Zimbabwe - celkom fajn cernoska, studovala v Kapskom meste v Juznej Afrike a prisla do Australie cez AIESEC Juzna Afrika. Zatial som nemal vela moznosti s nou hovorit, ale vyzera byt celkom v pohode. Slubila mi, ze ma nauci nejaky ten zimbabweansky dialekt, takze az pridem domov zahltim vas africkymi hatlaninami.
Cagla Akgul (meno sa cita ako šala) - z Turecka (z Ankary). Troska ma problem s anglictinou ale zlepsuje sa. Do Australie prisla z Nemecka, zo Stuttgartu, kde mala prvu staz cez AIESEC. Mala z nas vsetkych najskor istu staz, ale prisla najneskor. Rozhodne ma zaujimave historky ako si turek moze vybavit viza do australie ked aplikuje v nemecku (ti co viete ako vnimaju nemci turkov, viete o com hovorim).
Este ocakavame o mesiac stazistku z Belgicka a to bude na dlhu dobu vsetko. AIESEC planuje koncom aprila zaciatkom maja navstivit dalsie firmy, takze je mozne, ze nove staze sa objavia v systeme niekedy okolo jula, augusta, takze dalsich novych stazistov mozeme ocakavat az niekedy okolo decembra, januara, kedze nejaku dobu trva najst toho spravneho pre firmu a samozrejme vybavit potrebnu legislativu.
pondelok 12. marca 2007
utorok 6. marca 2007
Springbrook, Fudge a Vikendove Barbecues
Kedze Felixovi (nemeckemu studentovi) prisla v sobotu navsteva z japonska a v nedelu sa organizovala rozluckova party pre Bashak (alebo Bo) z Turecka, o vikendovy program som mal viac-menej postarane. V sobotu rano som vstal okolo desiatej a kedze Felixova party sa zacinala o tretej poobede, rozhodol som sa venovat nevyhnutnym domacim pracam, ako oprat si veci, povysavat si izbu a pod. Nastastie ma z tychto planov vytrhol spolubyvajuci Dan, ktory mi navrhol vylet do Sprinbrooku. Nebolo to uplne nezistne, AIESEC tam totiz isiel pozriet potencialny site (ubytovanie) na konferenciu, ale kedze okrem Dana, Ryana, Jess a Jennifer uz nikto s nimi nesiel a teda mali v aute este jedno miesto volne, tak ma zavolali, ci nechcem ist s nimi, ze je tam velmi pekne a ze sa mi tam bude pacit. A ja ze preco nie, tak som si rychlo zobral fotak a vydali sme sa na cestu.
Springbrook
O Springbrooku som nikdy predtym nepocul (dokonca ani od stazistov), a tak som nevedel co mam ocakavat, ci plaze, ci hory, ci pust ci co a tak som sa nechal prekvapit, co to vlastne je. Po asi hodinke cesty sme zisli z dialnice a po par odbockach sme sa dostali na malu krizovatku, kde mi tabula s nazvom Springbrook oznamovala, ze sme uz na mieste. Teda aspon som si to myslel, az dokym som sa po polhodinke cesty od tej tabulky neopytal, kam vlastne ideme. A tam mi povedali, ze cast Springbrooku kam ideme my sa nazyva Koonjewarre (vraj to nema nic spolocne s holandstinou). A tak som sa dozvedel, ze Springwood je v podstate obrovska lokalita, kde je hlboky les, velke luky, male potociky ako aj vacsie riecky, nejake udolia a vysoke kopce, nieco na styl nasho slovenskeho raja. Je to jedno z casto vyhladavanych miest v Australii na turistiku. Ked si odmyslim rozdielnu faunu a floru, tak to tam vyzera skoro ako na Slovensku. Kedze mi ale zdochla baterka na fotaku (budem si nabuduce musiet na to davat pozor), tak sa mi podarilo urobit len zopar zaberov z miesta s uzasnym nazvom The Best Look-Out (najlepsi vyhlad) :-)))).
Fotky si mozete pozriet tu.
Red-Bellied Black Snake
Po chvilke motania sa po Springbrooku sme dosli na miesto konania konferencie, kde sme autom presli "nejakeho" cierneho hada. Ako som sa neskor dozvedel bol to Red-Bellied Black Snake, ktory patri medzi 10 najjedovatejsich hadov sveta. Po uhryznuti tymto hadom mate 30 minut na zachranu, po 30 minutach nastava smrt. Nehovoriac o tom, ze jed sa siri krvou velmi rychlo, t.j. cim neskor pride pomoc, tym vacsia pravdepodobnost amputacie jednotlivych casti tela. Celkom ma potesilo, ze som sa to dozvedel az neskor, lebo na mieste by mi asi nebolo vsetko jedno a potesenie bolo o to vacsie ze v case stretnutia som bol v aute a nie vonku, lebo by to mohlo dopadnut ovela horsie. Ale aspon som sa dozvedel zakladne pravidlo, ako ujst pred jedovatymi hadmi. Musite bezat do stran, dva kroky dolava, dva kroky doprava. Mate tak vacsiu sancu, pretoze hadovi zmena smeru robi velke problemy a teda ho tym vyrazne spomalite, zatialco kebyze bezite rovno, vacsina hadov Vas dobehne (za predpokladu ze nebudu mat v ceste vyrazne prekazky). Mimo tejto "mensej" kolizie s Red-Bellied Black Snake sa nic ine vazne nestalo, a teda som si mohol po zbytok casu vychutnavat krasnu prirodu navokol.
Fudge
Pri ceste autom po Sprinbrooku sme natrafili aj na opustenu chatku, kde sme sa zastavili. Ked som vystupil z auta a prisiel blizsie k chatke, zistil som ze je to obchod a dokonca otvoreny. A to nie hocijaky obchod ale Fudge Shop. V podstate tu maju jednu malu chladnicku, kde sa dakupit kola, sprite a ine tomu podobne napoje, ale 95% sortimentu tvori Fudge. Co to vlastne Fudge je? Pravdupovediac tazko vysvetlit. Je to druh cukrovinky, ja osobne by som povedal, ze to ma najblizsie asi k cokolade, akurat ze je to ovela sladsie a viac take jemne, maslovejsie alebo smotanovejsie. Vsetky milovnicky cokolady (aj milovnici ak nejaki su) by si to urcite zamilovali, lebo druhov Fudge a cokolad tam bolo neurekom. Ja osobne som mal nejaku zvlastnu kombinaciu mangovo-arasidovo-bielo/cierno-cokoladoveho fudge s prichutou skorice a dalo mi zabrat to cele zjest, pretoze to bolo neskutocne, ale neskutocne sladke. V zivote som nic take sladke nejedol. Ak by ste mali chut na nieco strasne sladke a chceli by ste si to urobit doma, tu je recept na fudge (v anglicitine).
Felix a jeho Barbecue
Po vybaveni vsetkych formalit a prehliadke krasnej prirody sme s oneskorenim vyrazili do mesta Gold Coast, kde mal Felix party. Gold Coast je siedme najvacsie australske mesto (nieco okolo polmiliona obyvatelov), asi hodinku vzdialene od Brisbane, a vacsina ludi tu uz vazne uvazuje o moznom splynuti Gold Coast a Brisbane. Gold Coast sa pysi najma titulom "najkrajsie plaze sveta" a teda sa tam urcite chystam zdrzat dlhsie v blizkej dobe a urobit zopar fotiek. K Felixovi sme prisli trosku neskor okolo stvrtej a teda sme ho zastihli s japonskymi priatelmi aj s Jonasom z Nemecka a Lukom z Talianska na plazi, kde sme si zahrali plazovu vybijanu, plazovy futbal, ti co mali plavky si boli aj zaplavat a vecer sme vo Felixovom dome mali barbecue, kde som si dal grilovane kuracie a hovadzie masko s ryzou zabalene v hlavkovom salate. Vyzera to fajn, ale ked sa zahryznete a vsetko Vam vypadne, uz to take fajn nie je, najma ked Vam to spadne na nohavice stranou, kde bola cerstvo pridana barbecue omacka (a nestalo sa to len mne, takze to nie je mojou kilavostou!!!)
Bashak a jej Barbecue
Bashak, stazistka z Turecka, musi kvoli rodinnym dovodom odcestovat do Turecka predcasne (teda presnejsie bola tu rok a predlzila si staz o dalsieho polroka, pricom ten predlzeny polrok zrusila, kedze musi odcestovat domov). A tak sme boli pozvani vsetci stazisti, nejaki AIESECari a jej kolegovia z roboty do West End Parku na Barbecue. V tunajsich parkoch sa totiz nachadzaju obrovske zelezne grilovacie zariadenia (ako nahrada za nase slovenske ohniska) a tak sa tu v altankoch stretavaju rodinky, priatelia a znami, aby si spolu urobili Barbecue. Mne ale akosi uslo, ze Bashak je moslimka a teda som mal v ramci Barbecue zeleninovu alternativu parok, ktora ma jednoznacne utvrdila v tom, ze zo mna nikdy vegetarian nebude. Ale zbytok Barbecue bola celkom dobra zabava, spoznal som vela novych zaujimavych ludi a dostal pozvanie na niektore miesta v australii, ktore by som este chcel navstivit, takze hodnotim barbecue celkom pozitivne, teda az na to, ze po kratkej ale silnej burke som zmokol a trosku prechladol a teraz v kuse fukam nos, hadam to nebude nic vazne.
Springbrook
O Springbrooku som nikdy predtym nepocul (dokonca ani od stazistov), a tak som nevedel co mam ocakavat, ci plaze, ci hory, ci pust ci co a tak som sa nechal prekvapit, co to vlastne je. Po asi hodinke cesty sme zisli z dialnice a po par odbockach sme sa dostali na malu krizovatku, kde mi tabula s nazvom Springbrook oznamovala, ze sme uz na mieste. Teda aspon som si to myslel, az dokym som sa po polhodinke cesty od tej tabulky neopytal, kam vlastne ideme. A tam mi povedali, ze cast Springbrooku kam ideme my sa nazyva Koonjewarre (vraj to nema nic spolocne s holandstinou). A tak som sa dozvedel, ze Springwood je v podstate obrovska lokalita, kde je hlboky les, velke luky, male potociky ako aj vacsie riecky, nejake udolia a vysoke kopce, nieco na styl nasho slovenskeho raja. Je to jedno z casto vyhladavanych miest v Australii na turistiku. Ked si odmyslim rozdielnu faunu a floru, tak to tam vyzera skoro ako na Slovensku. Kedze mi ale zdochla baterka na fotaku (budem si nabuduce musiet na to davat pozor), tak sa mi podarilo urobit len zopar zaberov z miesta s uzasnym nazvom The Best Look-Out (najlepsi vyhlad) :-)))).
Fotky si mozete pozriet tu.
Red-Bellied Black Snake
Po chvilke motania sa po Springbrooku sme dosli na miesto konania konferencie, kde sme autom presli "nejakeho" cierneho hada. Ako som sa neskor dozvedel bol to Red-Bellied Black Snake, ktory patri medzi 10 najjedovatejsich hadov sveta. Po uhryznuti tymto hadom mate 30 minut na zachranu, po 30 minutach nastava smrt. Nehovoriac o tom, ze jed sa siri krvou velmi rychlo, t.j. cim neskor pride pomoc, tym vacsia pravdepodobnost amputacie jednotlivych casti tela. Celkom ma potesilo, ze som sa to dozvedel az neskor, lebo na mieste by mi asi nebolo vsetko jedno a potesenie bolo o to vacsie ze v case stretnutia som bol v aute a nie vonku, lebo by to mohlo dopadnut ovela horsie. Ale aspon som sa dozvedel zakladne pravidlo, ako ujst pred jedovatymi hadmi. Musite bezat do stran, dva kroky dolava, dva kroky doprava. Mate tak vacsiu sancu, pretoze hadovi zmena smeru robi velke problemy a teda ho tym vyrazne spomalite, zatialco kebyze bezite rovno, vacsina hadov Vas dobehne (za predpokladu ze nebudu mat v ceste vyrazne prekazky). Mimo tejto "mensej" kolizie s Red-Bellied Black Snake sa nic ine vazne nestalo, a teda som si mohol po zbytok casu vychutnavat krasnu prirodu navokol.
Fudge
Pri ceste autom po Sprinbrooku sme natrafili aj na opustenu chatku, kde sme sa zastavili. Ked som vystupil z auta a prisiel blizsie k chatke, zistil som ze je to obchod a dokonca otvoreny. A to nie hocijaky obchod ale Fudge Shop. V podstate tu maju jednu malu chladnicku, kde sa dakupit kola, sprite a ine tomu podobne napoje, ale 95% sortimentu tvori Fudge. Co to vlastne Fudge je? Pravdupovediac tazko vysvetlit. Je to druh cukrovinky, ja osobne by som povedal, ze to ma najblizsie asi k cokolade, akurat ze je to ovela sladsie a viac take jemne, maslovejsie alebo smotanovejsie. Vsetky milovnicky cokolady (aj milovnici ak nejaki su) by si to urcite zamilovali, lebo druhov Fudge a cokolad tam bolo neurekom. Ja osobne som mal nejaku zvlastnu kombinaciu mangovo-arasidovo-bielo/cierno-cokoladoveho fudge s prichutou skorice a dalo mi zabrat to cele zjest, pretoze to bolo neskutocne, ale neskutocne sladke. V zivote som nic take sladke nejedol. Ak by ste mali chut na nieco strasne sladke a chceli by ste si to urobit doma, tu je recept na fudge (v anglicitine).
Felix a jeho Barbecue
Po vybaveni vsetkych formalit a prehliadke krasnej prirody sme s oneskorenim vyrazili do mesta Gold Coast, kde mal Felix party. Gold Coast je siedme najvacsie australske mesto (nieco okolo polmiliona obyvatelov), asi hodinku vzdialene od Brisbane, a vacsina ludi tu uz vazne uvazuje o moznom splynuti Gold Coast a Brisbane. Gold Coast sa pysi najma titulom "najkrajsie plaze sveta" a teda sa tam urcite chystam zdrzat dlhsie v blizkej dobe a urobit zopar fotiek. K Felixovi sme prisli trosku neskor okolo stvrtej a teda sme ho zastihli s japonskymi priatelmi aj s Jonasom z Nemecka a Lukom z Talianska na plazi, kde sme si zahrali plazovu vybijanu, plazovy futbal, ti co mali plavky si boli aj zaplavat a vecer sme vo Felixovom dome mali barbecue, kde som si dal grilovane kuracie a hovadzie masko s ryzou zabalene v hlavkovom salate. Vyzera to fajn, ale ked sa zahryznete a vsetko Vam vypadne, uz to take fajn nie je, najma ked Vam to spadne na nohavice stranou, kde bola cerstvo pridana barbecue omacka (a nestalo sa to len mne, takze to nie je mojou kilavostou!!!)
Bashak a jej Barbecue
Bashak, stazistka z Turecka, musi kvoli rodinnym dovodom odcestovat do Turecka predcasne (teda presnejsie bola tu rok a predlzila si staz o dalsieho polroka, pricom ten predlzeny polrok zrusila, kedze musi odcestovat domov). A tak sme boli pozvani vsetci stazisti, nejaki AIESECari a jej kolegovia z roboty do West End Parku na Barbecue. V tunajsich parkoch sa totiz nachadzaju obrovske zelezne grilovacie zariadenia (ako nahrada za nase slovenske ohniska) a tak sa tu v altankoch stretavaju rodinky, priatelia a znami, aby si spolu urobili Barbecue. Mne ale akosi uslo, ze Bashak je moslimka a teda som mal v ramci Barbecue zeleninovu alternativu parok, ktora ma jednoznacne utvrdila v tom, ze zo mna nikdy vegetarian nebude. Ale zbytok Barbecue bola celkom dobra zabava, spoznal som vela novych zaujimavych ludi a dostal pozvanie na niektore miesta v australii, ktore by som este chcel navstivit, takze hodnotim barbecue celkom pozitivne, teda az na to, ze po kratkej ale silnej burke som zmokol a trosku prechladol a teraz v kuse fukam nos, hadam to nebude nic vazne.
piatok 2. marca 2007
Podniky v Brisbane
Brisbane je relativne velke mesto s velkym poctom ludi a tomu priamo umerne zodpoveda aj mnozstvo podnikov, pubov, krciem, alebo akokolvek chcete tieto spolocenske institucie nazvat. V podstate tu je velmi siroky vyber od disco podnikov, cez typicke krcmy, podniky s roznou tematikou, gay a lesbicke podniky, podniky so zivou hudbou, skratka clovek si urcite ma z coho vyberat. Podobne ako u nas najvacsi natresk je v piatok, dost vela ludi tu chodi von aj vo stvrtok a sobotu. Podniky medzi sebou superia roznymi sposobmi, najcastejsie roznymi zlavami typu "happy hour" kedy v urcitom case mate vsetko lacnejsie niekedy az 70%, resp. roznymi inymi trikmi typu 3 napoje za cenu dvoch a pod. Takisto sa tu podniky snazia mat podla moznosti co najcastejsie tematicke party, posledne som sa bol pozriet na "toga party", kde boli vsetci obleceni v style starych rimanov.
Najoblubenejsie podniky
AIESECari, resp. stazisti tu maju svoje oblubene podniky, kde chodia relativne casto, podobne ako my mame Nebru. Taka Nebra tu ale zial nie je.
Down Under Bar
Je to bar v centre mesta, povazovany za jeden z najlepsich. Niektore dni tu byvaju diskoteky a to tu je natrieskane, kopu mladych ozratych ludi (australcania ked piju, tak vzdy na doraz, v podstate plati: "pi pokial vladzes alebo nepi vobec."). Zaujimavostou tohto podniku je, ze v nepravidelnych intervaloch zazvonia zvoncom, co znamena ze najblizsiu minutu je pivo zadarmo, vtedy sa kazdy tlaci k baru a snazi sa zobrat co najviac piv.
Friday's
Taktiez v centre mesta, je to jedna z najpopularnejsich diskotek. O tomto podniku koluje povest, ze je to miesto kde sa da najlahsie najst nejaky partner (muz/zena). Ja osobne toto miesto nemam velmi v laske a pokial nemusim (to je vtedy ak tam idu vsetci), tak tam nejdem. Kazdu stredu sa tam stretavaju aiesecari, a je tam velmi prazdno, ale ked som tam bol v sobotu, tak som sa nevedel dostat od stola na zachod cez tolkych ludi a to su najvacsie natresky v piatok a to si neviem predstavit, kde sa ti ludia zmestia.
Union Jack's
Vyslovene irska krcma, resp. anglicka. oficialne je anglicka, ale kedze som anglicku krcmu nevidel, tak mi to pripada cisto ako Irish Pub u nas. Tento podnik mi asi najviac pripomina krcmy u nas, drevene stoly, velke piva, na televizoroch v celej krcme futbal, alebo rugby, alebo hocijaky iny sportovy prenos. Najvacsia vyhoda tohto podniku je, ze kazdy den tu maju happy hour od piatej do siedmej vecer, kde capuju velke pivo za 2.75AUD, co je asi tretina normalnej ceny. Posledne ked som tam bol som vypil desat velkych piv za tie dve hodiny a vytvoril som tu novy rekord :-))) ale akosi mi nebolo dalsi den extra dobre, takze odolavam vsetkym vyzvam na prekonanie vlastneho rekordu v tomto podniku.
RE
Toto je definitvne moj najoblubenejsi podnik. Je hned vedla Toowong village, asi 5 minut pesi od domu, kde byvam. Kazdy stvrtok tu maju vsetko za polovicne ceny, kedze je Student's Night (studentsky vecer). Stale tu hra nejaka ziva kapela, resp. vzdy su to dvaja - traja muzikanti, nieco na styl ako ked hravali Clear v Diere, akurat muzika je o dost kvalitnejsia. Hravaju strasne vela australskej hudby a potom tie zname svetove veci typu Tears In Heaven od Claptona, Knockin' On Heaven's Door a pod.
Maju tu aj velkoplosnu obrazovku, kde ide sportovy kanal ESPN alebo FOX Sport. Za najvacsiu raritu tu povazujem to, ze je to asi jedine miesto v Brisbane, kde mozem pozerat hokej, konkretne vcera bol zaujimavy zapas medzi San Jose Sharks a Nashville Predators. Musim zistit, ci tie kanaly budu vysielat aj MS v hokeji, urcite by som si to isiel pozriet (sice pri tom casovom posune to bude asi komplikovane).
Zaujimavosti
V tunajsich podnikoch nemaju obsluhu. Vsetky objednavky treba ist vybavit k baru a vsetky napoje si treba doniest od baru k svojmu stolu. Nastastie tu maju aspon ludi co zbieraju prazdne pohare.
Do podniku mozu vstupit iba osoby od 18 rokov vyssie. Pri vchode do kazdeho podniku su ludia ktori to kontroluju. Vacsina sa preukazuje vodicakom (nemaju tu obciansky preukaz), turisti pasom. Dalsia z moznosti je karticka 18+, ktoru som si uz aj ja konecne vybavil a teda nemusim nosit pas (aspon ho nestratim). Ak nemate pas, karticku 18+ alebo vodicak nepustia Vas, ziadne ine karticky neakceptuju, ziadne skolske karty, zamestnanecke karty, zdravotne poistenie, nic neplati, iba tie tri vyssie uvedene. Teda ak sa nemate ako preukazat, resp. ak mate 17 mate smolu, a to aj ked si chcete dat iba coca colu.
Dalsim kriteriom pre vstup je oblecenie. V Brisbane je pre vstup do podniku povinny dresscode, t.j. musite mat slusne topanky, najlepsie biele, ale ak nemate biele (ako ja), tak to zvycajne viete vykecat, ze ste zahranicny, ale musite ich mat slusne, ziadne botasky, ziadne slapky, sandale, s nicim takym Vas nepustia. Dalsou vecou je tricko - to nesmie obsahovat ziadne napisy, musi byt jednofarebne, alebo maximalne dvojfarebne pasikave, podla moznosti bez akychkolvek napisov, obrazkov a pod. Jedine kriterium pre nohavice je, ze musia byt dlhe. Zeny to maju viac benevolentne a v podstate plati, ze pekne zenske mozu prist hocijako oblecene, skarede zenske iba vhodne oblecene, nie su konkretne pravidla, ale v podstate je to o tom, ze ak pride 200kg zenska, tak by nemala mat na sebe minisuknu spod ktorej vykuka sadlo, ktore ked odsuniete nabok, tak najdete tangace. Je to ale vzdy na osobe, ktora pusta ludi do vnutra.
Ked sa naplni kapacita nejakeho podniku, tak Vas nepustia dnu a tak vznikaju dlhe rady na ulici, kde ludia cakaju kym niekto odide, aby mohli vojst dnu. Nedokazem pochopit ako moze niekto stat vonku 3 hodiny a cakat kym sa dostane dnu, ked hned vedla je bar kde je miesto. Ale australske zmyslanie je - radsej si pockat na lepsi podnik ako ist do horsieho podniku. Pricom vo vacsine pripadov mi nevedia odargumentovat, preco je jeden podnik lepsi ako druhy, vacsinou dostanem odpoved - it's just better, I don't know - takze skusam dalej a ked to raz zistim, dam Vam vediet.
Najoblubenejsie podniky
AIESECari, resp. stazisti tu maju svoje oblubene podniky, kde chodia relativne casto, podobne ako my mame Nebru. Taka Nebra tu ale zial nie je.
Down Under Bar
Je to bar v centre mesta, povazovany za jeden z najlepsich. Niektore dni tu byvaju diskoteky a to tu je natrieskane, kopu mladych ozratych ludi (australcania ked piju, tak vzdy na doraz, v podstate plati: "pi pokial vladzes alebo nepi vobec."). Zaujimavostou tohto podniku je, ze v nepravidelnych intervaloch zazvonia zvoncom, co znamena ze najblizsiu minutu je pivo zadarmo, vtedy sa kazdy tlaci k baru a snazi sa zobrat co najviac piv.
Friday's
Taktiez v centre mesta, je to jedna z najpopularnejsich diskotek. O tomto podniku koluje povest, ze je to miesto kde sa da najlahsie najst nejaky partner (muz/zena). Ja osobne toto miesto nemam velmi v laske a pokial nemusim (to je vtedy ak tam idu vsetci), tak tam nejdem. Kazdu stredu sa tam stretavaju aiesecari, a je tam velmi prazdno, ale ked som tam bol v sobotu, tak som sa nevedel dostat od stola na zachod cez tolkych ludi a to su najvacsie natresky v piatok a to si neviem predstavit, kde sa ti ludia zmestia.
Union Jack's
Vyslovene irska krcma, resp. anglicka. oficialne je anglicka, ale kedze som anglicku krcmu nevidel, tak mi to pripada cisto ako Irish Pub u nas. Tento podnik mi asi najviac pripomina krcmy u nas, drevene stoly, velke piva, na televizoroch v celej krcme futbal, alebo rugby, alebo hocijaky iny sportovy prenos. Najvacsia vyhoda tohto podniku je, ze kazdy den tu maju happy hour od piatej do siedmej vecer, kde capuju velke pivo za 2.75AUD, co je asi tretina normalnej ceny. Posledne ked som tam bol som vypil desat velkych piv za tie dve hodiny a vytvoril som tu novy rekord :-))) ale akosi mi nebolo dalsi den extra dobre, takze odolavam vsetkym vyzvam na prekonanie vlastneho rekordu v tomto podniku.
RE
Toto je definitvne moj najoblubenejsi podnik. Je hned vedla Toowong village, asi 5 minut pesi od domu, kde byvam. Kazdy stvrtok tu maju vsetko za polovicne ceny, kedze je Student's Night (studentsky vecer). Stale tu hra nejaka ziva kapela, resp. vzdy su to dvaja - traja muzikanti, nieco na styl ako ked hravali Clear v Diere, akurat muzika je o dost kvalitnejsia. Hravaju strasne vela australskej hudby a potom tie zname svetove veci typu Tears In Heaven od Claptona, Knockin' On Heaven's Door a pod.
Maju tu aj velkoplosnu obrazovku, kde ide sportovy kanal ESPN alebo FOX Sport. Za najvacsiu raritu tu povazujem to, ze je to asi jedine miesto v Brisbane, kde mozem pozerat hokej, konkretne vcera bol zaujimavy zapas medzi San Jose Sharks a Nashville Predators. Musim zistit, ci tie kanaly budu vysielat aj MS v hokeji, urcite by som si to isiel pozriet (sice pri tom casovom posune to bude asi komplikovane).
Zaujimavosti
V tunajsich podnikoch nemaju obsluhu. Vsetky objednavky treba ist vybavit k baru a vsetky napoje si treba doniest od baru k svojmu stolu. Nastastie tu maju aspon ludi co zbieraju prazdne pohare.
Do podniku mozu vstupit iba osoby od 18 rokov vyssie. Pri vchode do kazdeho podniku su ludia ktori to kontroluju. Vacsina sa preukazuje vodicakom (nemaju tu obciansky preukaz), turisti pasom. Dalsia z moznosti je karticka 18+, ktoru som si uz aj ja konecne vybavil a teda nemusim nosit pas (aspon ho nestratim). Ak nemate pas, karticku 18+ alebo vodicak nepustia Vas, ziadne ine karticky neakceptuju, ziadne skolske karty, zamestnanecke karty, zdravotne poistenie, nic neplati, iba tie tri vyssie uvedene. Teda ak sa nemate ako preukazat, resp. ak mate 17 mate smolu, a to aj ked si chcete dat iba coca colu.
Dalsim kriteriom pre vstup je oblecenie. V Brisbane je pre vstup do podniku povinny dresscode, t.j. musite mat slusne topanky, najlepsie biele, ale ak nemate biele (ako ja), tak to zvycajne viete vykecat, ze ste zahranicny, ale musite ich mat slusne, ziadne botasky, ziadne slapky, sandale, s nicim takym Vas nepustia. Dalsou vecou je tricko - to nesmie obsahovat ziadne napisy, musi byt jednofarebne, alebo maximalne dvojfarebne pasikave, podla moznosti bez akychkolvek napisov, obrazkov a pod. Jedine kriterium pre nohavice je, ze musia byt dlhe. Zeny to maju viac benevolentne a v podstate plati, ze pekne zenske mozu prist hocijako oblecene, skarede zenske iba vhodne oblecene, nie su konkretne pravidla, ale v podstate je to o tom, ze ak pride 200kg zenska, tak by nemala mat na sebe minisuknu spod ktorej vykuka sadlo, ktore ked odsuniete nabok, tak najdete tangace. Je to ale vzdy na osobe, ktora pusta ludi do vnutra.
Ked sa naplni kapacita nejakeho podniku, tak Vas nepustia dnu a tak vznikaju dlhe rady na ulici, kde ludia cakaju kym niekto odide, aby mohli vojst dnu. Nedokazem pochopit ako moze niekto stat vonku 3 hodiny a cakat kym sa dostane dnu, ked hned vedla je bar kde je miesto. Ale australske zmyslanie je - radsej si pockat na lepsi podnik ako ist do horsieho podniku. Pricom vo vacsine pripadov mi nevedia odargumentovat, preco je jeden podnik lepsi ako druhy, vacsinou dostanem odpoved - it's just better, I don't know - takze skusam dalej a ked to raz zistim, dam Vam vediet.
streda 28. februára 2007
Sunshine Coast
Pocas minuleho tyzdna prebiehala burliva emailova diskusia medzi vsetkymi zahranicnymi stazistami vratane Shine z Ciny o tom, co budeme robit cez vikend. Kedze predpovede pocasia hlasili vysoke teploty a slnecno, rozhodli sme sa ist do susedneho mestecka Sunshine Coast - k moru na plaz.
Kedze sme boli siesti (Ekta ani Bo nemohli ist), tak sme sa rozdelili do 2 skupiniek. Prva (ja, Mats, Helvio a Piotr) isla autom, ktore dostal Mats od svojho kolegu z prace. Druha skupinka (Tuomo a Shine) isla na Tuomovej motorke. Ubytko sme mali v backpackers co je vseobecny nazov pre turisticku ubytovnu najnizsej triedy(rozumej trojposchodovu vilu s bazenom, ranajkami zadarmo, spolocenskou miestnostou s domacim kinom, pocitacovou miestnostou s internetom, biliardovym stolom, sipkami, pozicovnou surfov, bodyboardov a vselijakych inych veci - (pozicovne = 0 AUD) a informacnym stankom s mapkami a listkami na vsetky mozne atrakcie).
Dorazili sme v sobotu okolo obeda, ubytovali sa, trosku si obzreli Mooloolaba (cast kde sme sa nachadzali) a hned sme sa supli na plaz, na plazi sme boli aj celu nedelu a tak som sa riadne opalil, resp. som akurat na hranici medzi opalenim a spalenim.
Fotky zo sunshine coast.
Underwater World
LeeAnn, kolegynka z prace mi dala jeden listok, ktory mi umoznoval zadarmo navstivit Underwater World (podvodny svet). Ten sa nachadza na sunshine coast, asi 5 minut pesi od nasho ubytka, resp. od plaze. Isiel som tam aj s Helviom, ktory si kupil cely listok za 26 AUD, ale ako dobry kamarat som mu navrhol aby sme sa s cenou listka rozdelili a tak sa potesil, ze nemusi platit tolko vela.
Cely Underwater World sa da prejst za nejake 2-3 hodinky, ale ked si chcete pozriet aj jednotlive shows, ktore tam maju kazdu polhodinku, tak sa zdrzite aj ovela dlhsie. Niektore rodinky tam chodia na celodenny vylet.
Nasa tour sa zacala pri rajach, odkial sme po presune k vedlajsiemu bazenu mali moznost chytit si koraly, hviezdice, kraby a ine morske male priatelske zvieratka. Odtial sme sa presunuli do koraloveho sveta, kde boli vselijake rybicky roznych velkosti, farieb, sposobov plavania, vyzeralo to cisto ako ked v telke pozerate nejaky dokument "z hlbin mora".
Odtial sme sa rychlo presunuli k vydram, kedze sme sa chystali si pozriet vydriu show. Show bola celkom fajn, vydry pobehovali, poskakovali, plavali, kyvali na ludi a k tomu sme mali samozrejme komentar o zivote tychto zvierat. Najviac ma prekvapila info, ze najblizsie k vydram maju tchory (ano, aj vydry smrdia), su to v podstate suchozemski "bratia" vydier.
Od vydier sme sa presunuli k tulenom. Nanestastie prave v case nasej navstevy prerabali obrovsky sportovy bazen na vystupenia prave tulenov ... presne taky bazen ako ked v telke pozerate tuleniu show, s kruhmi a vselijakymi inymi pomockami. Kedze ale rekonstruovali bazen cela show sa musela presunut do malickeho nahradneho bazenika, kde kvoli nedostatku miesta nemohli tulene skakat a tak cela show pozostavala z pokecu o tulenoch a ukazky krmenia.
Odtial sme sa s helviom presunuli do cast kde boli sladkovodne ryby, najma typicka australska ryba, vyskytujuca sa iba v riekach a jazerach v australii a na novom zelande, ryba s nazvom Billabong. Boli tam aj mensie aligatory, ale v case nasho pobytu spali, takze sme ich nejako extra nevideli. Zaujimave este boli korytnacky rozneho druhu a roznej velkosti.
Od sladkovodnej casti sme sa dostali do asi najfascinujucejsej (riadne slovo) sekcie, praveho podvodneho sveta. Bol to v podstate obrovsky bazen s nespocetnym mnozstvom ryb, popod ktory viedol skleneny tunel (alebo skor plexisklo, alebo ina pevna priehladna hmota). Ked ste sa v tom tuneli prechadzali, mali ste naozaj pocit akokeby ste boli pod vodou. Zazitkom je najma ked z toho tunelu pozorujete ako s k Vam blizi zralok. Zraloky tam neboli sice velmi velke (mali okolo 3 metrov), ale stalo za to ich vidiet.
Po tuneli sme sa presunuli este do sekcie "Magic Deep" kde boli ryby, alebo skor tvory, ktore ziju v hlbke 5000m a viac. Ono to ani velmi nevyzeralo ako ryby, ale skuste si predstavit nieco najcudnejsie a najnenapadnutelnejsie (tie slova mi dnes akosi idu) co sa len da a mate asi predstavu ako to mohlo vyzerat. I ked v takej hlbke pri takom tlaku takmer bez svetla, s velmi obmedzenym mnozstvom kyslika to je aj celkom logicke. O mnohych z tychto zivocichov sa vobec nic nevie alebo sa vie iba minimum. Ale rozhodne to bolo velmi zaujimave si to pozriet.
Cestou von sme si este pozreli sekciu morskych konikov, krabov a inych morskych zivocichov a presunuli sa do Dinosaur Park, odkial bol vychod von. Nie je mi celkom jasne co robia v Underwater World dinosaury, a uz duplom ked tam bolo asi iba 10 druhov, ale Helvio si mysli, ze je to kvoli tomu, ze sa majitelia rozhodli to rozsirit a postupne buduju dalsi park.
Tak ci tak, urcite sa oplati navstivit toto miesto, ved posudte sami a pozrite si fotky
Kedze sme boli siesti (Ekta ani Bo nemohli ist), tak sme sa rozdelili do 2 skupiniek. Prva (ja, Mats, Helvio a Piotr) isla autom, ktore dostal Mats od svojho kolegu z prace. Druha skupinka (Tuomo a Shine) isla na Tuomovej motorke. Ubytko sme mali v backpackers co je vseobecny nazov pre turisticku ubytovnu najnizsej triedy(rozumej trojposchodovu vilu s bazenom, ranajkami zadarmo, spolocenskou miestnostou s domacim kinom, pocitacovou miestnostou s internetom, biliardovym stolom, sipkami, pozicovnou surfov, bodyboardov a vselijakych inych veci - (pozicovne = 0 AUD) a informacnym stankom s mapkami a listkami na vsetky mozne atrakcie).
Dorazili sme v sobotu okolo obeda, ubytovali sa, trosku si obzreli Mooloolaba (cast kde sme sa nachadzali) a hned sme sa supli na plaz, na plazi sme boli aj celu nedelu a tak som sa riadne opalil, resp. som akurat na hranici medzi opalenim a spalenim.
Fotky zo sunshine coast.
Underwater World
LeeAnn, kolegynka z prace mi dala jeden listok, ktory mi umoznoval zadarmo navstivit Underwater World (podvodny svet). Ten sa nachadza na sunshine coast, asi 5 minut pesi od nasho ubytka, resp. od plaze. Isiel som tam aj s Helviom, ktory si kupil cely listok za 26 AUD, ale ako dobry kamarat som mu navrhol aby sme sa s cenou listka rozdelili a tak sa potesil, ze nemusi platit tolko vela.
Cely Underwater World sa da prejst za nejake 2-3 hodinky, ale ked si chcete pozriet aj jednotlive shows, ktore tam maju kazdu polhodinku, tak sa zdrzite aj ovela dlhsie. Niektore rodinky tam chodia na celodenny vylet.
Nasa tour sa zacala pri rajach, odkial sme po presune k vedlajsiemu bazenu mali moznost chytit si koraly, hviezdice, kraby a ine morske male priatelske zvieratka. Odtial sme sa presunuli do koraloveho sveta, kde boli vselijake rybicky roznych velkosti, farieb, sposobov plavania, vyzeralo to cisto ako ked v telke pozerate nejaky dokument "z hlbin mora".
Odtial sme sa rychlo presunuli k vydram, kedze sme sa chystali si pozriet vydriu show. Show bola celkom fajn, vydry pobehovali, poskakovali, plavali, kyvali na ludi a k tomu sme mali samozrejme komentar o zivote tychto zvierat. Najviac ma prekvapila info, ze najblizsie k vydram maju tchory (ano, aj vydry smrdia), su to v podstate suchozemski "bratia" vydier.
Od vydier sme sa presunuli k tulenom. Nanestastie prave v case nasej navstevy prerabali obrovsky sportovy bazen na vystupenia prave tulenov ... presne taky bazen ako ked v telke pozerate tuleniu show, s kruhmi a vselijakymi inymi pomockami. Kedze ale rekonstruovali bazen cela show sa musela presunut do malickeho nahradneho bazenika, kde kvoli nedostatku miesta nemohli tulene skakat a tak cela show pozostavala z pokecu o tulenoch a ukazky krmenia.
Odtial sme sa s helviom presunuli do cast kde boli sladkovodne ryby, najma typicka australska ryba, vyskytujuca sa iba v riekach a jazerach v australii a na novom zelande, ryba s nazvom Billabong. Boli tam aj mensie aligatory, ale v case nasho pobytu spali, takze sme ich nejako extra nevideli. Zaujimave este boli korytnacky rozneho druhu a roznej velkosti.
Od sladkovodnej casti sme sa dostali do asi najfascinujucejsej (riadne slovo) sekcie, praveho podvodneho sveta. Bol to v podstate obrovsky bazen s nespocetnym mnozstvom ryb, popod ktory viedol skleneny tunel (alebo skor plexisklo, alebo ina pevna priehladna hmota). Ked ste sa v tom tuneli prechadzali, mali ste naozaj pocit akokeby ste boli pod vodou. Zazitkom je najma ked z toho tunelu pozorujete ako s k Vam blizi zralok. Zraloky tam neboli sice velmi velke (mali okolo 3 metrov), ale stalo za to ich vidiet.
Po tuneli sme sa presunuli este do sekcie "Magic Deep" kde boli ryby, alebo skor tvory, ktore ziju v hlbke 5000m a viac. Ono to ani velmi nevyzeralo ako ryby, ale skuste si predstavit nieco najcudnejsie a najnenapadnutelnejsie (tie slova mi dnes akosi idu) co sa len da a mate asi predstavu ako to mohlo vyzerat. I ked v takej hlbke pri takom tlaku takmer bez svetla, s velmi obmedzenym mnozstvom kyslika to je aj celkom logicke. O mnohych z tychto zivocichov sa vobec nic nevie alebo sa vie iba minimum. Ale rozhodne to bolo velmi zaujimave si to pozriet.
Cestou von sme si este pozreli sekciu morskych konikov, krabov a inych morskych zivocichov a presunuli sa do Dinosaur Park, odkial bol vychod von. Nie je mi celkom jasne co robia v Underwater World dinosaury, a uz duplom ked tam bolo asi iba 10 druhov, ale Helvio si mysli, ze je to kvoli tomu, ze sa majitelia rozhodli to rozsirit a postupne buduju dalsi park.
Tak ci tak, urcite sa oplati navstivit toto miesto, ved posudte sami a pozrite si fotky
piatok 23. februára 2007
Brazilsky karneval
Kedze jeden zo stazistov medzi nami je Brazilcan (Helvio) tak nas minuly vikend pozval na Brazilsky karneval. Karneval sa mal konat aj v sobotu aj v nedelu, ale v nedelu sa bohuzial zrusil.
Samotny karneval som si predstavoval trochu inak. Myslel som si, ze to bude vyzerat ako v Rio de Janeiro, kopu kostymov a tance v rytme samby, skratka velka brazilska party. Pozvanka tiez vyzerala zaujimavo (pozri) a tak som sa naozaj tesil. Vstupne bolo 15 dolarov, co nie je az take hrozne, ale po prichode som zistil, ze je to len vstupne. T.j. ak ste si chceli podla plagatu dat Capirinha na pitie, museli ste zaplatit dalsich 6 dolarov za decovy pohar. Co ma sklamalo asi najviac bolo to, ze nikto tam neprisiel v kostymoch a cela capoeira aj s tanecnicami a rytmickymi samba bubnami bolo jedno vystupenie, ktore trvalo cca 15-20 minut.
Fotky z vystupenia.
Takto som si teda ja osobne karneval nepredstavoval. Najhorsia vec ma ale este len cakala. Po vystupeni nas vyviezli na tretie poschodie na strechu budovy, kde mala party pokracovat. Samozrejme party pokracovala presne tym, coho som sa najviac obaval. Techno-house diskoteka.
Po asi 10 minutach strasne hlasnej monotonnej hudby sa zrazu spustilo "we don't need no education" stary dobry floyd, ale tesil som sa predcasne, kedze za slovom education pokracovalo tuc-tuc-tuc-tuc-we don't need no thought control-tuc-tuc-tuc-skrec-skrec2-tuc tuc-tuc-money, get away-tuc-tuc-tuc a za radom remix niekolkych techno upravenych floydoviek, ktore mi absolutne pokazili cely vecer, nehovoriac o tom, ze to nie je tak davno co som bol na koncerte Rogera Watersa. Sklamany a znechuteny som sa s Piotrom (cesky stazista) vratil na prve poschodie, dali sme si po pivku a isiel som domov dufajuc, ze najblizsie to uz bude naozajstny brazilsky karneval.
Samotny karneval som si predstavoval trochu inak. Myslel som si, ze to bude vyzerat ako v Rio de Janeiro, kopu kostymov a tance v rytme samby, skratka velka brazilska party. Pozvanka tiez vyzerala zaujimavo (pozri) a tak som sa naozaj tesil. Vstupne bolo 15 dolarov, co nie je az take hrozne, ale po prichode som zistil, ze je to len vstupne. T.j. ak ste si chceli podla plagatu dat Capirinha na pitie, museli ste zaplatit dalsich 6 dolarov za decovy pohar. Co ma sklamalo asi najviac bolo to, ze nikto tam neprisiel v kostymoch a cela capoeira aj s tanecnicami a rytmickymi samba bubnami bolo jedno vystupenie, ktore trvalo cca 15-20 minut.
Fotky z vystupenia.
Takto som si teda ja osobne karneval nepredstavoval. Najhorsia vec ma ale este len cakala. Po vystupeni nas vyviezli na tretie poschodie na strechu budovy, kde mala party pokracovat. Samozrejme party pokracovala presne tym, coho som sa najviac obaval. Techno-house diskoteka.
Po asi 10 minutach strasne hlasnej monotonnej hudby sa zrazu spustilo "we don't need no education" stary dobry floyd, ale tesil som sa predcasne, kedze za slovom education pokracovalo tuc-tuc-tuc-tuc-we don't need no thought control-tuc-tuc-tuc-skrec-skrec2-tuc tuc-tuc-money, get away-tuc-tuc-tuc a za radom remix niekolkych techno upravenych floydoviek, ktore mi absolutne pokazili cely vecer, nehovoriac o tom, ze to nie je tak davno co som bol na koncerte Rogera Watersa. Sklamany a znechuteny som sa s Piotrom (cesky stazista) vratil na prve poschodie, dali sme si po pivku a isiel som domov dufajuc, ze najblizsie to uz bude naozajstny brazilsky karneval.
Lone Pine Koala Sanctuary
Po prijemnom piatkovom Barbecue, som sa rozhodol ist v sobotu do Lone Pine Koala Sanctuary. Po poslednych par mailoch od kamaratov som sa citil vinny, ze po mesiaci v Australii som este nevidel kengury. A tak som si zistil, kde najblizsie mozem nejake tie kengury vidiet. Dive kengury najblizsie boli niekde okolo 500km od Brisbane v bushiach a pusti. Ale skrotene (teda lepsie povedane na ludi zvyknute) kengury sa dali najst v Lone Pine, cca 15 minut MHD busom od mojho domu. Nechcelo sa mi ist samemu, tak som presvedcil kamaratku z AIESECu Kezz a spolubyvajuceho Azz-a, a spolocne sme si urobili vylet.
Lone Pine je cast Brisbane, ktora vyzera ako zopar domov v pralese a teda sa tam dali vytvorit idealne podmienky pre zvierata. Samotne sanktuarium, alebo lepsie povedane rezervacia, je nieco ako otvorena zoologicka zahrada. Teda mate volny pristup ku skoro vsetkym zvieratam. Vynimkou su iba zvierata s vysokym stupnom nebezpecenstva ako napr. krokodily. Vsade na vas cumia cedulky "Attention!!! Enter on your own risk!!!" (pozor! vstup na vlastne nebezpecenstvo!). Aj napriek tomu to ale patri medzi najnavstevovanejsie miesta Brisbane a je to aj oblubene miesto vyletov rodiniek.
zvieratka
V samotnom sanktuariu bolo niekolko zaujimavych zvierat. Kedze ale vacsina je Vam znama (ako napr. Emu), spomeniem iba tie typicke australske.
ma ci nema?
Vsetky vyssie spomenute zvierata (okrem Koaly a Dinga) sa vyznacuju tym, ze maju vpredu na bruchu vak, kde chovaju svoje mladata, kym sa vyvinu natolko, aby mohli samostatne existovat. Mnohi z vas sa ma pytali pred odchodom aj teraz pocas pobytu ci maju aj samci kengury vak (pouch - [pauč] - vak). Odpoved znie: NEMAJU
Je to cisto zalezitost zenskeho pohlavia, pretoze to co sa skryva pod vakom su okrem mliecnych bradaviek aj vonkajsia strana maternice (angl. womb - [vumb] - maternica), a kedze zvierata muzskeho rodu maternicu nemaju, nemaju ani vak.
Samotne sanktuarium umoznuje navstevnikom zucastnit sa vselijakych atrakcii, ako napr. podrzat si a odfotit sa s hadom, krmenie kengur a inych zvierat ku ktorym mate pristup, sheep hunting dog show - t.j. pes zahana ovce do ohrady (vraj je to australske, no tak ja neviem, ale podla mna sme mali salase a bacov skor, ako pristahovalci v australii) a ine.
Nejakych par fotiek co som porobil si pozrite tu.
Lone Pine je cast Brisbane, ktora vyzera ako zopar domov v pralese a teda sa tam dali vytvorit idealne podmienky pre zvierata. Samotne sanktuarium, alebo lepsie povedane rezervacia, je nieco ako otvorena zoologicka zahrada. Teda mate volny pristup ku skoro vsetkym zvieratam. Vynimkou su iba zvierata s vysokym stupnom nebezpecenstva ako napr. krokodily. Vsade na vas cumia cedulky "Attention!!! Enter on your own risk!!!" (pozor! vstup na vlastne nebezpecenstvo!). Aj napriek tomu to ale patri medzi najnavstevovanejsie miesta Brisbane a je to aj oblubene miesto vyletov rodiniek.
zvieratka
V samotnom sanktuariu bolo niekolko zaujimavych zvierat. Kedze ale vacsina je Vam znama (ako napr. Emu), spomeniem iba tie typicke australske.
 | Koala patri medzi najoblubenejsie zvieratko v tomto sanktuariu. Kedze predpokladam, ze kazdy z Vas uz koalu videl alebo o nej pocul, nemusim sa rozpisovat. Kedze samotny nazov sanktuaria je Lone Pine Koala Sanctuary, je zrejme, ze najpocetnejsou zvieracou skupinou su tu prave koaly. Medzi jednu z atrakcii patri aj fotenie sa s koalami, ale kedze sme prisli az poobede a na fotenie bola strasne dlha rada (cca 30m), tak som sa na to vykaslal a rozhodol som sa, ze sa sem este niekedy vratim, aby som tu fotku s koalou mal. |
 | Echidna alias jezura australska je nieco ako nas jezko, akurat ovela vacsie, asi o velkosti dikobraza, pricom tvarova cast je podobna mravenciarovi. Pichliace su velmi ostre, ale nastastie ich Echidna pouziva iba v pripade obrany pred nepriatelom. Jeden navstevnik dokonca tvrdil, ze niektore druhy echidny sposobuju elektricke soky, ale nemam to zatial potvrdene zo ziadneho oficialneho zdroja. |
 | Wombat je velmi podobny nasmu skreckovi. Zaujimave je, ze australcania (teda aby som bol presnejsi aboridzinci) lovia toto zviera nielen kvoli kozusine, ale aj kvoli masu. Wombatie maso som zatial nejedol (nie je jednoduche ho tu zohnat), ale pravdupovediac ani ma nejak extra velmi nelaka. Viete si predstavit jest maso zo skrecka? |
 | Tasmanian Devil (tasmansky diabol) ako uz nazov hovori je zviera, ktore sa vyskytuje iba v Tasmanii (ostrov na juhu Australie). Nema lovecke schopnosti, a preto sa zvycajne zivi mrtvolami inych zvierat. To ze mu nechyba apetit dokazuje aj atrakcia sanktuaria, kde v ramci show dokaze za 3 sekundy zozrat celu velku mys komplet aj s kozou, kostami, skratka so vsetkym. Pre ludi vsak nie je nebezpecny. |
 | Dingo je pribuzny zvieratam z rise vlkov, i ked v skutocnosti ovela viac pripomina normalneho psa. Zije vsak v divej prirode a narozdiel od vlkov lovi sam. V ramci usidlovania sa si ale podobne ako vlci vytvara svorky. Pravdupovediac Dingovia ktorych som tu videl su uplne mieromilovni a kludne si ich viem predstavit v nejakej domacnosti ako nahradu za nejakeho ineho psa. |
 | Kangaroo alias kengura na zaver :-) Ako som zistil kengur je niekolko roznych druhov a typov. Najmensie sa nazyvaju Wallabies, stredne velke Wallaroos a tie najvacsie Red Kangaroos. Tie mensie su celkom v pohode, celkom pritulne a to aj dive, nielen tie v sanktuariu. Red Kangaroos su ale dost nebezpecne, meraju 6 az 8 stop (180 - 200cm) a v pripade ze sa postavia na chvost a kopnu Vas nohami, tak letite jedna radost. Kengury maju velmi silne nohy (vsak ked tolko skacu), a vedia dosiahnut rychlost az 70km/h, preto sa velmi casto vyskytuju na cestach znacky pozor kengura, kedze zrazka s kengurou moze mat velmi negativne nasledky. |
ma ci nema?
Vsetky vyssie spomenute zvierata (okrem Koaly a Dinga) sa vyznacuju tym, ze maju vpredu na bruchu vak, kde chovaju svoje mladata, kym sa vyvinu natolko, aby mohli samostatne existovat. Mnohi z vas sa ma pytali pred odchodom aj teraz pocas pobytu ci maju aj samci kengury vak (pouch - [pauč] - vak). Odpoved znie: NEMAJU
Je to cisto zalezitost zenskeho pohlavia, pretoze to co sa skryva pod vakom su okrem mliecnych bradaviek aj vonkajsia strana maternice (angl. womb - [vumb] - maternica), a kedze zvierata muzskeho rodu maternicu nemaju, nemaju ani vak.
Samotne sanktuarium umoznuje navstevnikom zucastnit sa vselijakych atrakcii, ako napr. podrzat si a odfotit sa s hadom, krmenie kengur a inych zvierat ku ktorym mate pristup, sheep hunting dog show - t.j. pes zahana ovce do ohrady (vraj je to australske, no tak ja neviem, ale podla mna sme mali salase a bacov skor, ako pristahovalci v australii) a ine.
Nejakych par fotiek co som porobil si pozrite tu.
streda 21. februára 2007
Barbecue
Minuly piatok som dostal nezvycajnu pozvanku od svojej kolegyne Sue. Sue sedi rovno za mnou a zo vsetkych ludi vo firme mi asi najviac pomaha, ked je nejaky problem, neviem nieco najst alebo nerozumiem niecomu alebo neviem na koho sa obratit, pomoze mi veci vybavit, resp. mi da rady a tipy a celkovo sa zaujima a stara sa o mna. Kedze je to dama vo svojich rokoch, rozhodne som to pozvanie necakal a kedze sa o mna tak stara, nedalo sa to odmietnut. Vzhladom na jej 47. narodeniny organizovala pre celu svoju rodinu a blizkych priatelov Barbecue.
V piatok po praci sme teda spolocne isli na vlakovu stanicu a zviezli sa do stanice Petrie v 6 zone. Kedze sme isli expresom cesta nam trvala iba necelych 40 minut. Tam nas vyzdvihla Sue-ina dcera a po asi 15 minutovej ceste autom sme sa doviezli na miesto konania party - do casti Griffin, kde Sue byva. Party sa mali zucastnit Sue, jej manzel Marty, jej dcera s priatelom (Fidel zo salvadoru), jej syn a kamaratka jej dcery zo strednej skoly tiez s priatelom a ja.
Ked sme prisli doma bol iba Marty, ale po kratkom case dosli aj ostatni a barbecue sa mohlo zacat. Ako predjedlo, kym sa opecu klobasky a masko, sa podavali chipsy s platkami plesniveho syra, kusky ementalu a surove parky s nejakou omackou. K tomu sa popijalo Coopers pivko, ktore sa da kupit iba flaskove a je trochu specialne (viac v prispevku o pive niekedy neskor).
Po necelej hodinke boli opecene vsetky veci a zacalo sa jest, kazdy si zobral kolko maska a klobasok chcel a samozrejme aj vopred pripraveny zeleninovy salat (hlavkovy salat, mrkva, uhorky, cibula, paradajky a samozrejme cvikla). Ti co ma poznaju si vedia predtsavit ako asi vyzeral moj tanier :-))) Kedze sa po chvilke minulo pivko (nielen mojim pricinenim!!!), otvoril Marty (manzel Sue) flasu Bundaberg rumu, flasku koly, doniesol lad a dali sme si este zopar poharikov tohto pre australiu velmi typickeho miesaneho napoja.
Dobre sme sa porozpravali a kedze sme isli priamo z roboty, Sue navrhla aby som vsetkym ukazal prezentaciu slovenska. Tu som mal so sebou na USB-cku, kedze ten tyzden som prezentoval slovensko vo firme zoparkrat. Prezentacia bola velmi popularna a tak som sa rozhodol dat na nu link. Nie je tam nic specialne, v podstate som len skombinoval powerpointky, ktore som mal k dispozicii, cela priprava mi zabrala tak asi 10 minut, ale australcanom sa velmi paci - prezentacia slovenska
Okolo jedenastej som sa rozhodol odist aby som stihol vlak a bol doma okolo polnoci. Tesne pred odchodom som sa podakoval za pozvanie, skvele barbecue (inak skratka pre barbecue je BBQ) a daroval som Sue magnetku na chladnicku s motivom slovenskej devy v kroji, comu sa nesmierne potesila. Takze vidis mamka - nasiel sa niekto komu som to mohol darovat - dakujem.
Fotky z barbecue party najdete tu
V piatok po praci sme teda spolocne isli na vlakovu stanicu a zviezli sa do stanice Petrie v 6 zone. Kedze sme isli expresom cesta nam trvala iba necelych 40 minut. Tam nas vyzdvihla Sue-ina dcera a po asi 15 minutovej ceste autom sme sa doviezli na miesto konania party - do casti Griffin, kde Sue byva. Party sa mali zucastnit Sue, jej manzel Marty, jej dcera s priatelom (Fidel zo salvadoru), jej syn a kamaratka jej dcery zo strednej skoly tiez s priatelom a ja.
Ked sme prisli doma bol iba Marty, ale po kratkom case dosli aj ostatni a barbecue sa mohlo zacat. Ako predjedlo, kym sa opecu klobasky a masko, sa podavali chipsy s platkami plesniveho syra, kusky ementalu a surove parky s nejakou omackou. K tomu sa popijalo Coopers pivko, ktore sa da kupit iba flaskove a je trochu specialne (viac v prispevku o pive niekedy neskor).
Po necelej hodinke boli opecene vsetky veci a zacalo sa jest, kazdy si zobral kolko maska a klobasok chcel a samozrejme aj vopred pripraveny zeleninovy salat (hlavkovy salat, mrkva, uhorky, cibula, paradajky a samozrejme cvikla). Ti co ma poznaju si vedia predtsavit ako asi vyzeral moj tanier :-))) Kedze sa po chvilke minulo pivko (nielen mojim pricinenim!!!), otvoril Marty (manzel Sue) flasu Bundaberg rumu, flasku koly, doniesol lad a dali sme si este zopar poharikov tohto pre australiu velmi typickeho miesaneho napoja.
Dobre sme sa porozpravali a kedze sme isli priamo z roboty, Sue navrhla aby som vsetkym ukazal prezentaciu slovenska. Tu som mal so sebou na USB-cku, kedze ten tyzden som prezentoval slovensko vo firme zoparkrat. Prezentacia bola velmi popularna a tak som sa rozhodol dat na nu link. Nie je tam nic specialne, v podstate som len skombinoval powerpointky, ktore som mal k dispozicii, cela priprava mi zabrala tak asi 10 minut, ale australcanom sa velmi paci - prezentacia slovenska
Okolo jedenastej som sa rozhodol odist aby som stihol vlak a bol doma okolo polnoci. Tesne pred odchodom som sa podakoval za pozvanie, skvele barbecue (inak skratka pre barbecue je BBQ) a daroval som Sue magnetku na chladnicku s motivom slovenskej devy v kroji, comu sa nesmierne potesila. Takze vidis mamka - nasiel sa niekto komu som to mohol darovat - dakujem.
Fotky z barbecue party najdete tu
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
