Juzna Australia - Adelaide, Barossa Valley, Hahndorf

Posledny aprilovy vikend sa konala AIESEC konferencia v Adelaide. Ja som na nu sice kvoli praci nesiel, ale kedze Azz (moj ex-spolubyvajuci) tam isiel uz vikend predtym, aby navstivil rodicov, rozhodol som sa tuto prilezitost vyuzit a navstivit Adelaide spolu s nim. Kedze Adelaide je hlavne mesto Juznej Australie, navstivil som tak uz siesty australsky stat/teritorium a jediny kde som teda nebol je Zapadna Australia. Pridala sa k nam aj jeho priatelka Amy. Kedze Azz pochadza z Adelaide ma tam rodinu, a tej sa aj chcel venovat, takze v konecnom dosledku som s nim az tak vela casu nestravil, zato ja som svoj vikend vyuzil naplno.

Samotne mesto Adelaide

V piatok vecer som po par pivkach s kolegami dosiel k Azzovi na dom. Zasli sme na steak do blizkej restiky a vecer sme oddychovali pri telke. Ja som prespal u neho, kedze nas sobotnajsi let do Adelaide bol nieco pred siestou rano, co znamenalo, ze check-in prebiehal uz o piatej. MHD tom case este plne nepremava a tak sme sa zlozili a taxik (co nas inak vyslo cca rovnako akokeby sme sli MHD).

Let prebehol relativne v poho, ja som vacsinu letu aj tak prespal, vsak ma poznate - ja a dobrovolne vstavat skoro rano, to nehrozi. Do Adelaide sme po dva a pol hodinovom lete dosli (aj s casovym posunom o polhodiny) o deviatej rano. Na letisku nas autom vyzdvihla Jen z AIESEC Adelaide (kde bol na CEED Vlado Pauco alias Prodigy z AIESEC Kosice v roku 97/98 - pozn. autora). Mna a Amy odviezla Jen do centra, Azz isiel na AIESEC stretko a potom k rodicom.

My s Amy sme si rozdelili den v Adelaide na 3 casti.
1. Centrum mesta
2. Adelaide ZOO
3. Glenelg (cast pri morskom pobrezi)

Centrum Mesta bolo velmi kludne, takmer akokeby tam vymreli vsetci. Zacalo sa to zaplnat az kratko po obede. Nam to celkom vyhovovalo, pretoze sme mali klud a mohli si vychutnat centrum osve. Adelaide je zname tym, ze bolo podobne ako Canberra naprojektovane, ale narozdiel od Canberry su vsetky ulice v centre do praveho uhla a teda s orientaciou nebol vobec problem. Ostatne vacsie mesta (niezeby bolo Adelaide male mesto - ma cca 1,2 miliona obyvatelov) povazuju Adelaide za velmi konzervativne mesto. Pristahovalo sa tu svojho casu strasne vela silne veriacich krestanov a hovori sa ze v Adelaide je dokonca viac kostolov ako krciem. Tych kostolov je tam teda naozaj dost, az ma ich po prvych dvoch troch prestalo bavit ich vsetky fotit. V ramci navstevy centra sme samozrejme nemohli vynechat aj v Australii velmi slavnu cokoladovnu Haigh's ako aj obchod so vsetkymi potrebami na AFL (specialny australsky futbal).





Adelaide Zoo

Amy strasne velmi chcela ist do Zoo v Adelaide, kedze slubila svojej mamke, ze jej nafoti kazde zvieratko (jej mamka chcela tie fotky pre deti, kedze uci v materskej skole). Ja som v Zoo nebol od Australia Zoo, co uz bude asi rok, tak som si povedal, ze preco nie. Vela fotiek som tam ale neurobil, ved kazdy z nas uz videl slona a zirafu a leva a pod. ci nie?

Glenelg

Glenelg je cast Adelaide hned blizko pobrezia. Je to turisticke centrum, niekolko nakupnych centier, stovky hotelov a samozrejme aj plaz. Na australske pomery nic moc plaz, bola sice piesocnata, ale plna rias. Voda bola dost studena (v Australii sa uz blizi zima) a tak sme sa rozhodli si na plazi oddychnut takmer cele poobedie. Zakladom bolo, ze tam bolo prijemne, v ten den mohlo byt v Adelaide okolo 26 stupnov, co oproti horucej vlne spred dvoch tyzdnov (40-ky) bolo viac ako vitane. Niet sa co cudovat, ze pri jemnom vetriku sa mi tam podarilo nachvilku zaspat. Hlavne, ze som sa natrel, lebo by som sa riadne spalil.





Prijemnym prekvapenim v zavere dna, ked sme cakali na zapad slnka bolo, ze som tam stretol dvoch slovakov, ktori tam pracuju, holku z Ruzomberka a chalana z Kosic (z Furce). Mena si uz nespomeniem narychlo, ale bolo to mile stretnut rodakov na druhej strane sveta. Po prijemnom dni som si vecer vyzdvihol svoje veci u Jen a ta ma odviezla k dalsej AIESEC clenke Kylie, u ktorej som tu noc prespal.





Fotky z Adelaide najdete tu


Barossa Valley a Hahndorf

Kedze Juzna Australia je velmi znama vyrobou vina a nemeckymi pristahovalcami, v nedelu som mal objednany jednodnovy vylet do oblasti Barossa Valley (na ochutnavku vina u niekolkych vyrobcov) a zastavku v dedinke Hahndorf - prvom nemeckom osidleni v Juznej Australii. Samotne Barossa Valley je asi 2 hodinky od Adelaide a vyznacuje sa niekolko km dlhymi vinicami. Vsade, kde sa clovek pozrie same vinice. Niet sa potom co cudovat ze kazde druhe australske vino pochadza z tejto oblasti. My sme sa najprv zastavili na ochutnavku v regione Wolf Blass, kde nam ponukli 5 druhov vina na ochutnanie, 2 cervene, 2 biele a 1 sladke ruzove. V tejto vinarni mali aj nejake specialne vino, ktore stalo 350 dolarov za flasu (nieco vyse 6.900Sk), ale nemali ho v ponuke na ochutnanie, iba na predaj. Fakt by som bol zvedavy, ako chuti vino za tolko penazi, ci je naozaj ovela lepsie, alebo je to len znacka.



Druha ochutnavacia zastavka v Kaesler Wines bola spojena s obedom a asi preto sme mohli ochutnat kolko sme chceli z asi 20 moznych druhov. A niektori v tom teda mali riadny mix. Ja som sa aspon snazil skusit najprv biele a potom cervene, ale niektori to miesali jedna radost. Vino sa mi tu zdalo troska lepsie ako Wolf Blass, ale nejaky vyrazny rozdiel tam nebol. Ak by som si mal vybrat medzi tymi dvomi tak si vyberiem lacnejsie (sak ako inak slovak).



Po ochutnavke sme este vysli na nedaleky kopec Adelaide Hills aby sme sa pokochali vyhladom na nekonecne lane vinic a odtial sme sa uz vybrali na miesto nasej poslednej zastavky - najstarsie nemecke osidlenie v Juznej Australii - dedinku Hahndorf. Dedinka mala naozaj nemecku atmosferu (i ked ciastocne zdegenerovanu stovkami turistov), ale vyskytovali sa tam okrem nemeckych napisov a hesiel aj nemecke klobasky s kapustou ci vyborne nemecke pivo (na ktore som po tom vine vobec nemal chut). V podnikoch dokonca tiez hrala tradicna nemecka hudba a sem-tam clovek pocul aj nemcinu. Na chvilku som preto uplne zabudol, ze som v Australii.





Po Hahndorfe sme sa vratili naspat do Adelaide a ja som sa ponahlal na letisko aby som stihol let do Brisbane a mohol ist v pondelok do roboty. V ten vikend som si vsak naozaj oddychol a tak mi ten vylet velmi dobre padol. Fotky z Barossa Valley a Hahndorfu najdete tu

Nocny Brisbane

Minule som mal zhodou okolnosti so sebou vecer fotak, ked som isiel do mesta a tak som spravil zopar fotiek nocneho Brisbane. Fotky najdete tu

Vylet na Australsky Vidiek

Aj ked som toho v Australii precestoval relativne dost, vacsinou to boli velke mesta, alebo turisticke atrakcie. Na to aby clovek spoznal pravych Australcanov treba ist na Australsky vidiek. Kolegynka Jen nahovorila manzela Richarda aby nas autom povozil po par dedinach, pricom sme sa po ceste v niektorych dedinach zastavili v lokalnej krcme na nejaky ten drink a pokec s lokalnymi obyvatelmi. Pridal sa k nam aj dalsi kolega z prace Will a vyrazili sme na cestu. Prvu zastavku sme mali po 5 minutach hned za prvou krizovatkou, kedze Will sa potreboval vytyckovat. Vraj mal tazku noc predtym, ale "charakter" aj napriek tomu isiel s nami na tento vylet.

Yatala

Nasa prva realna zastavka bola dedinka Yatala (citaj jatla), kde sme si dali vraj najlepsi meat pie (kolac plneny masom) v Australii. Mne chutilo to musim uznat a to aj napriek tomu ze zatialco pre ostatnych to bol uz takmer obed pre mna to boli vydatnejsie ranajky.



Bearded Dragon

Dlho sme sa nezdrzali, cakala nas este dlha cesta. Z Yatala sme sa vydali smerom na zapad od Brisbane, t.j. viac do vnutrozemia. Po asi 2 hodinach sme dosli k dalsej dedinke s nazvom Bearded Dragon (v preklade bradaty drak). Resp. ani neviem ci sa to da nazvat dedinka, mohlo to mat tak 10 ludi, skor to vyzeralo ako keby to bol len nejaky motorest po ceste. Oddych tu vyhladavaju najma Harley Davidson motorkari, ktori sa tu na prazdnych cestach vedia riadne vysalit.




Interier ma celkom zaujal, dychal aspon troskou historie, co je na australske pomery vynimocna vec. Tam som tiez stretol prveho "vidiecana" ak to tak mozme nazvat a zistil som, ze mu absolutne vobec nerozumiem. Jednak sa pri vyslovnosti vobec netrapil nad otvaranim ust, v podstate len hybal perami a pri tom slangu som zachytil akurat zopar vseobecne pouzivanych "vybranych" slov. Jeho to zjavne bavilo, lebo vydrzal viest monolog, resp. kvazi dialog vyse polhodiny.

Ja som si tam s Richardom zahral biliard a musim uznat ze Richard je vynikajuci hrac, kedze som s nim prehral. Jedna hra dokonca dopadla pre mna tak nepriaznivo, ze sa mi nepodarilo trafit do diery ani jednu gulu. A tu som zistil, ze na australskom vidieku plati pravidlo, ze ak prehrate tak potupne, musite obehnut okolo stola so spustenymi nohavicami. Po asi 10 minutovej debate sa mi to podarilo odvratit, asi iba vdaka tomu, ze som zahranicny. I ked za tu srandu by to asi stalo to obehnut raz ten stol.




Priroda a vidiek

Po Bearded Dragon sme pokracovali v ceste na zapad a po prekroceni hory Mt. Tamborine sme sa dostali na miesta kde postupne prechadza zelen do puste. Zaujimavy obraz cervenej pody na ktorej rastie trava, sem-tam daky strom, s jasnou belasou oblohou. Priroda akokeby stvorena na pastviny pre kravy a ovce. Casti kade sme prechadzali my boli ale vysadou koni, niekolko divokych koni, ako aj "konske farmy", nemohlo chybat ani zopar jazdcov. Priroda je tu na jazdu na koni naozaj ako stvorena a keby sme mali viac casu, mozno by sme si troska zajazdili.




Boonah

Po dalsej asi hodinke autom sme sa zastavili v mestecku Boonah, ktore ma priblizne 10.000 obyvatelov. Kedze to bolo troska vacsie mestecko, bolo tu aj viac krciem na vyber. My sme si vybrali Australian Hotel, vyzeralo to byt najvacsie. Asi aj bolo. Vo vnutri to vyzeralo podobne ako na slovensku, akurat ze nebolo nafajcene, kedze v australii je zakaz fajcenia v puboch a restauraciach. Cigaretovy pach tam ale jemne citit bolo, kedze ten zakaz prisiel len prednedavnom a ta krcma tam bola priblizne od druhej svetovej vojny a teda napachli steny, koberec atd. A kto by sa trapil nad upratovanim, no nie?




V miestnej krcme sme stretli niekolko lokalnych ludi, ktori sa pravdupovediac vobec nelisili od tych slovenskych krcmovych. V kuse naliati, hrajuci automaty alebo biliard, hadajuci sa o sporte, politike, vychvalujuci sa kto ma co lepsie, clovek sa tam v podstate citil ako doma (az na ten jazykovy rozdiel). Neviem ci to bolo tym pivom, alebo cim, ale uz som si zvykol aj na vidiecky australsky akcent a ludom som dokonca aj rozumel.

Wazza

Za zmienku stoji spomenut jedneho postarsieho pana, ktory bol najhaluznejsim clovekom ktoreho sme po ceste stretli. Wazza - citaj Voza - vidiecka skratka pre meno Warren (nieco ako u nas Duri) mal nieco vyse 60 a ako som sa sam na vlastne oci presvedcil, Wazza v tej krcme byval. Mal tam svoju malu izbietku na poschodi s postelou perinou a vankusom a zopar siat. Wazza nam porozpraval cely zivotny pribeh, ukazal zopar fotiek ktore boli vyvesene v krcme a oboznamil nas s faktom, ze tu ziju duchovia. Dokonca aj on ich sem-tam vidi a urcite su realny, ani on spociatku nechcel verit ale napokon ich aj on uvidel a uveril. Zaujimavym bol popis jedneho ducha, kde nevedel identifikovat co presne mal duch na sebe oblecene, ale bol si stopro isty, ze je to zena ktora ma 23 rokov. Zaujimave! My sme mu samozrejme vsetko verili a vypoculi si este zopar inych pribehov, ktore nie vzdy davali uplny zmysel.



Po dobrom pokece s Wazzom, par partickach biliardu a par dolarov minutych v jukeboxe sme sa pohli dalej na zapad. Cestou nas zastihol zapad slnka a teda sme sa nachvilku zastavili vychutnat si tento prirodny ukaz.



Roadvale

Po zapade slnka a tesne pred totalnym zvecerenim sme dorazili do dalsej malej dedinky Roadvale. Len co sme zastavili pri jedinej krcme v tejto dedinke, ozvalo sa hned "Look, city people!" (pozrite, mestski ludia). V tejto krcme sme zjavne boli jedini nelokalni ludia a neboli sme velmi vitani. Pivo nam sice nacapovali, ale vzduch sa tu dal krajat, vrazedne pohlady kdekolvek sme sa pozreli, celkova atmosfera nam vela pohodlia nedodala. Citil som sa relativne bezpecne len vdaka tomu, ze sme sedeli na opacnej strane krcmy ako vsetci ostatni. V tejto krcme sme si logicky dali len jeden drink a rychlo odtial vypadli, ved clovek nikdy nevie (pre milovnikov hororu odporucam australsky film Wolf Creek - aby ste videli co robia lokalni ludia zahranicnym turistom).



Kavbar

Kedze sme neboli velmi vitani v Roadvale, presunuli sme sa do dalsej 9km vzdialenej dedinky Kavbar. Tu sme zakotvili v krcmicke s nazvom Royal Hotel (kralovsky hotel). Kralovsky to teda vo vnutri absolutne vobec nevyzeralo, ale zato sme sa tam kralovsky najedli. Obrovsky steak za par dolarov po niekolkych hodinach pitia stal za to. Ostali sme este chvilku ale o deviatej vecer uz zatvarali. Devat hodin vecer je taky standardny zatvaraci cas krciem na vidieku, vynimku tvoria iba dedinske svadby a ine oslavy. Neviem ako to je na slovensku, ale zda sa mi ze krcmy su otvorene aspon do desiatej ci nie? Teda niektore aj non-stop najma tie stanicne :-) Inak taka perlicka v australii nemaju stanicne krcmy. Myslim ze mi niekto aj hovoril ze tu maju na to zakon ze nesmie byt krcma v tej istej budove ako stanica. No co uz, iny kraj iny mrav.




Tak ci tak ten celodenny vylet urcite stal za to, splnilo to moje ocakavania, videl som australsky vidiek, mal som moznost porozpravat sa s lokalnymi australskymi vidiecanmi, stravil som den v spolocnosti priatelov a dobre som si oddychol a zabavil sa. Co viac moze clovek chciet?

Vsetky fotky z celeho vyletu najdete tu

Akcie Posledneho Mesiaca

Kedze sa mi cas v Australii krati, kopu ludi ma vola k nim na veceru, obed, vikend skratka hocico. Chcu so mnou stravit co najviac casu dokym definitivne odidem. Akcie su super, ale smutne zaroven, ked si clovek uvedomi ze niektorych ludi uz nikdy v zivote neuvidi.

U Tonyho

Jedno z milych prekvapeni bolo pozvanie na obed od kolegu z prace. Tony Irving patri medzi mojich najoblubenejsich kolegov, v praci je s nim velka sranda. V case ked som prisiel na oddelenie recruitmentu kde Tony pracuje, logicky sa ma opytal odkial som. Ked som povedal, ze zo Slovenska, vela mu to nehovorilo. Tak som mu vytlacil mapu strednej Europy. V pravom hornom rohu bol malicky kusok Bieloruska, ale kedze to bolo len na okraji, namiesto nazvu krajiny tam bola iba skratka BL. Tony ako velky znalec geografie okamzite identifikoval krajinu ako Bolivia a vzapati oznacil krajinu I (Italy - Taliansko) Indiou. Po obrovskom smiechu vsetkych kolegov som mu musel vysvetlit, ze ani jedna z tych krajin nie je v Europe, co sa mu zjavne az take samozrejme nezdalo. Slovensko si nasledne asocioval ku Nemecku a od tohto momentu mi trvalo peknych par tyzdnov kym som mu natacil do hlavy ze Slovensko nie je Nemecko. Tony z casu na cas na mna vybalil nejaku nemecku vetu co si pamatal este zo svojich skolskych cias a vrcholom vsetkej srandy bolo ak si ma zavolal do vedlajsej miestnosti kde bola kopirka len aby mi mohol precitat strucny navod na pouzitie kopirovacieho stroja v nemcine. Tak ci tak mimo tychto par milych chyb patri Tony medzi ludi co maju na oddeleni najviac vedomosti a kazdy sa na neho obracia ak potrebuje poradit s hocicim co sa prace tyka, kedze Tony pracuje pre vladu uz vyse 20 rokov.



Na obed som bol pozvany ku nemu domov. Tony aj napriek svojmu veku (blizi sa k 50-ke) zije so svojou mamou (ktora ma 80 rokov). Ziju v takej peknej symbioze a Tony sa o nu velmi stara. Az mi bolo trocha luto, ze kvoli mne sa specialne namahali s upratovanim, a nachystanim dobrot na stol. Tony specialne pre mna kupil moje oblubene pivo. Po obedo-vecere sme si zahrali particku biliardu a Tony sa mi nasledne pochvalil svojou novou aparaturou, ked pustil na plne pecky CD Neil Young - jeho oblubeneho interpreta. Ja som mu zas na oplatku pomohol nainstalovat program na napalovanie do pocitaca a ukazal mu ako ho pouzivat. Tony mi ako darcek k vianociam daroval knizku slovnik australskeho slangu za co mu aj touto cestou velmi pekne dakujem.

Jen

Dalsou super akciou bola narodeninova party kolegyne Jen. Jen ma takisto ako ja 24 rokov (teda po oslave ma uz 25, ale ja sa jej v maji opat vyrovnam). Jen zije spolu so svojim manzelom Richardom uz 8 rokov a vyzera ze vychadzaju spolu velmi dobre. Na svojej oslave mala takmer celu rodinu a znamych, spolupracovnikov sme zastupovali ja a dalsi "mladas" Will.



Richard (manzel Jen) hra na bicie a ich rodinny kolega Anthony hra skvele na gitaru. Anthony doniesol svoju BC Rich a Gibson gitaru aj s kombom, plus Richard mal aj akusticku gitaru a plus bicie. Jen sa uci hrat na ustnu harmoniku a kedze sme jej s kolegami kupili sadu perkusii (paliciek, cinelikov, tamburinu atd.) po par drinkoch sme takmer vsetci spolu jamovali bluesove a jazzove veci. Bol to uplne super zazitok hrat na dobrej gitare s kapelou po vyse rok dlhom poste. Jedna z najvydarenejsich party na ktorej som bol, teda aspon poslednu dobu.

Natasha a vecera a la Zimbabwe

Okrem mna je tu v Brisbane na stazi aj Natasha zo Zimbabwe. Jeden vecer som dostal pozvanku prist k jednemu z jej kamaratov na mensiu africku seansu. Natasha navarila tradicne jedlo zo Zimbabwe - hovadzie maso na zelenine so specialnou prilohou nazyvanou sadza co je nieco ako kasa z krupice, akurat nie az taka riedka a v podstate to vyzera ako nasa zemiakova kasa, akurat ze je to z krupice. Myslim, ze rumuni maju nieco podobne a vola sa to "mamaliga", ak ste nahodou niekto jedli.




Jedlo sme jedli tradicnym africkym sposobom, teda rukami. Ono by ste sa cudovali ale celkom mi to islo, dokonca aj africki spolujediaci ma pochvalili, ze jem ako pravy african. Ani som sa velmi nezababral a tak mi chutilo, ze som si nalozil este raz. Urcite skusim od Natashe vymamit recept a pre zaujemcov navarim az dojdem domov.

Finale Extraligy

Asi kazdy kto ma troska lepsie pozna vie, ze mam strasne rad hokej. A ako spravny kosican som si nemohol nechat ujst finale slovenskej extraligy medzi slovanom a kosicami. Kvoli casovemu rozdielu to vychadzalo troska blbo, kedze hokej sa zacinal vzdy o 1 rano Brisbanskeho casu. Ale co verny fanusik pre troska hokeja nespravi no nie?

Hokej sa dal pozerat cez online stream STV. Kvalita obrazu a zvuku bola relativne dobra, i ked sem-tam nam to vypadlo, ale viac-menej to bolo pozeratelne a to je hlavne. Najvacsim prekvapenim ale bolo ze sa mi podarilo presvedcit aj australcanov aby pozerali hokej so mnou. Na hokej sa aj patricne pripravili, napr. Dan si obliekol dres nemeckeho hokejoveho klubu Krefeld Penguins :-) Mimo neustaleho vysvetlovania pravidiel sa mi ich podarilo naucit aj nejake povzbudzovacie pokriky/skladby ktore sice uz asi zabudli. Mam ale video pre zaujemcov ako australcania spievaju SK Slovan .... Bratislava ale to az ked dojdem domov.



Celkovo australcania hokeju ale velmi nerozumeju. Po prvej tretine sa mi zdali byt uz znudeni. Neustale sa stazovali ze nevedia kde je puk a nemaju sajn co sa na lade deje. Celkom som ich chapal, lebo obrazovka notebooku nie je extra velka a ked to clovek pozera z dialky, tak sa niekedy puk strati z dohladu. Ja som ale vzdy vedel odhadnut, kde sa nachadza a tak som ich vedel usmernit. Australcania sa tiez dozadovali bitky na lade, ale som im vysvetlil ze nie sme v NHL a vzhladom na to ze je finale a na typy hracov v oboch muzstvach to asi neprichadza velmi v uvahu. Tak ci tak po poslednom zapase boli trosku sklamany, ze nevyhrali Kosice, ale co uz, hokejovy zivot je uz raz taky.

Fotky

Vsetky fotky zo vsetkych vyssie spomenutych akcii najdete tu