Australske vianoce

Na samotne australske vianoce som sa velmi tesil, najma preto, ze to boli moje prve "nebiele" vianoce v zivote. Bol som zvedavy, ake to je mat vianoce uprostred leta.

Pravdupovediac, v Australii vianoce nemaju spravnu atmosferu. Vianocna nalada tu zacina uz koncom oktobra, kedy sa objavuju prve vianocne zlavy a akcie. Vyzdoba mesta v Brisbane bola velmi chaba, okrem velkeho umeleho vianocneho stromceka na namesti pred kasinom, bol zbytok mesta vyzdobeny len velmi minimalne a naviac podla mna aj dost nevkusne.



24.12. - v Australii je to normalny pracovny den a vobec sa nepovazuje za vianocny. Ja osobne som bol v praci az do piatej vecer. Potom som prisiel domov a v ramci kulturneho pochopenia som pre svojich spolubyvajucich pripravil vianoce na slovensky sposob. Teda v ramci moznosti. Po pripitku sme sice vynechali kapustnicu (ktoru nebolo mozne spravit), ale nechybala ryba so zemiakovym salatom a na zaver misa so sunkou, udenym, syrom, vajcom, paradajkou, uhorkou atd. Najviac som ale hrdy na ten salat - na moj prvy zemiakovy salat v zivote. Danovi a Azzovi chutilo, Azz si dokonca nalozil dvakrat, takze to dopadlo nadmieru dobre.



25.12.

Toto je den, kedy australcania oslavuju vianoce. Podobne ako v USA, tradicia je ta, ze detom nosi darceky Santa Claus cez komin alebo okno (ak dom nema komin). Deti sa na prichod Santu poctivo pripravuju, nachystaju pohar vody aby sa santa mohol napit ak by bol smadny, nechaju aj mrkvicku a inu zeleninku pre lietajuce soby, aby mohli nacerpat silu a dostat sa k dalsim detom. Darceky nosia v noci z 24-teho na 25-teho a deti si najdu svoje darceky nasledujuce rano pod stromcekom.

Akonahle ale deti vyrastu, sa vianoce menia na rodinne stretnutie. Ja som mal to stastie, ze som bol pozvany na vianoce k Danovym rodicom a jeho rodine. Nebol som jediny mimo rodiny, bol s nami aj Azz, ktory ma rodicov z Juznej Australie, Peter zo Svedska a Cagla z Turecka. Vacsinu dna sme stravili na terase domu Danovho stryka. Ako predjedlo sme mali susienky s roznymi pomazankami a som toho zjedol celkom dost, takze na vianocny obed mi uz neostalo v bruchu vela miesta. A pritom prave obed boli same dobrotky, kuracie, morcacie a udene sunky, rozne syry, ovocno-zeleninovy salat z oliv, avokada, paradajok, manga atd., rozne morske veci typu krevety a pod. Skratka velke hody. Som ani nevladal tolko jest.



Po velkom obede sme travili cas najma hranim biliardu. Neskor poobede sme sa odhodlali aj na pivko v bazene, a nejake tie bazenove hry typu vodny basketbal, alebo vodne strielacky a pod. Dlho sme ale v bazene nevydrzali lebo nam bola zima. Totizto tento rok boli najchladnejsie vianoce v Brisbane za poslednych 30 rokov. Mali sme iba okolo 30 stupnov v priemere, co je na australske leto dost nizka teplota.

26.12.

Tento den je v Australii tiez sviatok. Nazyva sa boxing day - "krabicovy den", t.j. den kedy ludia vyhadzuju krabice od darcekov. Druha alternativa ale je, ze darceky, ktore sa im nepacia vratia. Obchody teda maju v tento den velke vypredaje. Ja som si tiez nakupil nejake veci za 50 - 70% zlavy a musim uznat ze sa to fakt oplatilo. V tieto dni je okrem nakupnej horucky velkym fenomenom aj kriket, momentalne prebieha 5 dnovy zapas medzi Australiou a Indiou a ludia (aspon tu v Brisbane) naozaj saleju.

Pre tych co si chcu pozriet nejake tie australske vianocne fotky - tie najdete tu

Autonehoda

Bohuzial cestou na letisko v Launcestone (Tasmania) sme mali autonehodu. Pri prijazde na dialnicu do nas vrazil zozadu zboku karavan v 100km rychlosti. Ja mam iba lahsie zranenia (uder do hlavy, kratkodoba strata pamate, narazena lopatka, kopu modrin a skriabancov), nastastie som mal pas a airbag a bol som vpredu. Peter vedla mna ma tiez len lahsie zranenia. Holky vzadu si to ale odniesli. Cagla vcera dosla do brisbane, ju prepustili z nemocnice po tyzdni po tom co utrpela niekolko vaznejsich vnutornych zraneni. Marie je na tom najhorsie, museli ju z auta vysekavat, ma polamane rebra, panvovu kost, stehennu kost, poskodene pluca a ine vnutorne organy, vnutorne krvacanie atd.

Dobra sprava je to ze vsetci prezili a nikto nebude mat trvale nasledky. Marie je na dychacich pristrojoch momentalne stale v nemocnici, kedze nemoze dychat sama a az sa jej stabilizuje stav, bude pravdepodobne prevezena do Belgicka. Odhadovana doba liecenia je minimalne 8 tyzdnov v nemocnici, cca pol roka aj s rehabilitaciami a pod.

Clanok o nehode vysiel v lokalnych novinach s nazvom The Advocate - clanok si mozete v anglictine precitat tu

Zdravotny system

Kedze sme zahranicni, boli sme automaticky prevezeni do verejnej nemocnice (pohotovost), kym sa nezisti, ci mame narok na privatne osetrenie. Samotne verejne nemocnice su ale v porovnani s nasimi na ovela lepsej urovni. Pacient ma k dispozicii vlastny telelvizor, telefon, v pripade ziadosti PC s internetom, na vyber ma menu minimalne 5 jedal, atd atd. Servis je naozaj neporovnatelny zo slovenskym standardom a svojim sposobom mozeme byt vdacni aj zdravotnemu personalu, ze sme zivi a ze budeme vsetci zdravi (i ked niektori az po dlhsej dobe). Samotny personal kontaktoval Dana, mojho spolubyvajuceho ako australsky kontakt v pripade nudze. Okrem toho kontaktovali aj slovensku ambasadu, ktora mala oboznamit o nehode mojich rodicov. Od nehody ubehol tyzden a moji rodicia od ambasady este nic nepoculi. Myslim, ze to nepotrebuje komentar.

Podpora

Po samotnej havarii som bol velmi prekvapeny aku velku podporu sme dostali najma od AIESEC-arov, ktori neustale volali, pytali sa na nas stav, posielali darceky. V takomto stave je naozaj super citit, ze mate podporu. I ked niekedy velmi drazdivu, kedze James (prezident AIESECu), mi kupil karton Velkopopovickeho Kozla na skore uzdravenie. Takze sa uz teraz tesim az nebudem na liekoch na dobre pivko.

Prijemnym zistenim bolo aj to, ze starosti mali aj kolegovia. Dokonca mi v robote umoznili zobrat specialnu dovolenku na zotavenie, na ktoru maju narok iba zamestnanci s trvalym pracovnym pomerom (zatial co ja som tu len docasne na rok a pol).

Osobne som mal z Australcanov pocit, ze sa velmi o druhych nestaraju a ze im na ostatnych extra velmi nezalezi, ale tato situacia dokazala presny opak.

Chcem sa aj prostrednictvom tohto blogu podakovat vsetkym za podporu, najma ludom ktori mi zavolali, ci napisali sms zo Slovenska, popripade napisali email, alebo sa ozvali cez chat. DAKUJEM!

Tasmania

Po navrate z horuceho outbacku som sa nevedel dockat, kedy sa budem moct dostat niekam, kde sa bude dat schladit. Ako najvhodnejsie miesto sa javila prave Tasmania, ostrov na juhu Australie, ovievany antarktickym vzduchom taky specificky svojou florou a faunou, ktoru nenajdete nikde inde na svete iba tu. Na Tasmaniu som chcel ist uz strasne davno, ale teraz na to boli idealne podmienky, dost volna v praci aj dost penazi.

Cely vylet sme sa rozhodli zorganizovat spociatku traja, ja, Cagla a Peter. 3 tyzdne pred nasim odchodom sa k nam ale pridala este Marie, ktora sa prave vratila z Noveho Zelandu a prave ona naplanovala cely nas vylet. A tak sme podla jej planu zakupili letenky, zarezervovali v pozicovni auto a zarezervovali si ubytovanie.

Cely plan ale padol v momente, kedy Marie meskala 2 minuty na check-in do lietadla a nechceli ju uz pustit. A tak sme vo stvrtok vecer leteli do Hobartu iba ja, Cagla a Peter. Ujo z ubytovne, kde sme mali vybavene ubytko nebol nadseny, ze ma miesto styroch iba troch ale dokazali sme to ukecat. Kedze lety z Brisbane na Tasmaniu nie su kazdy den (teda nie do rovnakej destinacie), najblizsi let, ktorym mohla Marie prist bol piatkovy vecerny let do Launcestonu, co bolo na opacnom konci ostrova. Dohodli sme sa s nou, ze sa stretneme v sobotu vecer v Cradle Mountain, kde sme mali ubytko zo soboty na nedelu. Prve dva dni sme teda cestovali po Tasmanii len traja. Plan sme teda logicky troska zmenili a upravili si podla nasich potrieb a casovych moznosti.

Den 1

Prvy den sme vyuzili na prehliadku samotneho hlavneho mesta Tasmanie - Hobart. Samotne mesto je vcelku malicke pristavne mestecko maximalne o velkosti Kosic. Svojou atmosferou mi ale Kosice pripominalo.



Ludia boli k sebe vcelku mili a kazdy tam poznal kazdeho druheho. Cele mesto bolo v takej zrelaxovanej nalade, narozdiel od Brisbane, kde je momentalne obrovsky predvianocny zhon. Po par hodinach v centre mesta sme sa vybrali na Mt. Wellington, co je kopec nad Hobartom, aby sme si uzili nadherny vyhlad nielen na mesto, ale aj na okolitu prirodu na juhu Tasmanie.



Na samotnej hore sme boli sice len chvilku, lebo nam bola dost kosa (fukal tam silny vietor), ale aj napriek tomu nas stihlo za ten cas spalit slnko. Neviem ci ste to vedeli, ale najnizsia vrstva ozonu na svete je prave nad Tasmaniou. Teda ludia tomu hovoria ozonova diera, ale v skutocnosti, to este diera nie je, zato v blizkej dobe to uz naozaj moze byt a to uz Tasmania nebude potom obyvatelna.

Okolo obeda sme sa rozhodli, ze navstivime este vychodnu cast juznej casti ostrova - tzv. Tasman Peninsula (tasmansky polostrov) a ze sa pojdeme specialne pozriet do mestecka Port Arthur. Od Hobartu je to priblizne 100km, takze cesta normalne trva cca hodinku a pol. My sme sa ale cestou zastavili v rezervacii pre Tasmanian Devil (Tasmansky Diabol) jedinecny druh zvierata, ktore zije iba na Tasmanii. Po tasmanskom tigrovi (ktory uz bohuzial vyhynul), je to uz jedine zviera, ktore nemozete vidiet nikde inde na svete.



V samotnej rezervacii boli aj ine zvierata, a tak sa mi konecne podarilo spravit v Australii fotku s kengurou.



Po samotnej rezervacii sme teda navstivili nasu cielovu destinaciu prveho dna Port Arthur. Mestecko Port Arthur sa vyrazne spaja s Australskou historiou, a pre mna osobne to bolo jedno z najhistorickejsich miest, co som mal zatial moznost v Australii vidiet. Port Arthur bolo vybudovane v roku 1830 ako najhorsia vaznica pre kriminalnikov z britanie (resp. inych statov commonwealthu). Vo svojej dobe predstavoval Port Arthur to, co dnes predstavuje napriklad Alcatraz - vaznica z ktorej sa nedalo ujst. Dnes uz samozrejme vaznica nie je funkcna, a tak je z nej turisticke centrum.



Areal samotnej vaznice je obrovsky a okrem vazenskych ciel zahrna aj kostol, nemocnicu a rozne ine budovy. Pri vstupe do historickeho arealu mate moznost prejst roznymi komnatami, kde je vysvetlene ako vazni zili, ako byvali, ako travili volny cas a pod. Mohli ste sa dozvediet o osude kazdeho jedneho vazna, ktory bol kedy v Port Arthur vazneny. Pre mna osobne to bolo velmi zaujimave miesto a rad by som sa tam niekedy vratil a vyuzil niektoru z ponukanych atrakcii, ako napriklad nocnu strasidelnu skryvacku s duchmi.

Po Port Arthur sme sa vydali naspat do Hobartu, kde sme stravili dalsiu noc. Cestou sme sa zastavili v restauracii na morske krevety, rozne upravene ryby a ine morske zivocichy, pretoze Tasmania je v Australii preslavena prave tym, ze ma najlepsie morske pochutky. A pravdupovediac, jedlo bolo vynikajuce, naozaj pochutka.

Den 2

Druhy den sme vstavali skor rano aby sme stihli prejst vyse 600km po planovanej ceste z Hobartu az do Cradle Mountain, kde sme mali noclah. Kedze sme samozrejme chceli cestou aj nieco vidiet, cakal nas dlhy den.

Nasou prvou zastavkou bolo jazero St.Claire, ktore je sucastou narodneho parku Cradle Mountain. Akurat ze sa nachadza na jeho opacnom konci a z hladiska pohladu na mapu Tasmanie je v jej strede.



Toto jazero podobne ako vela dalsich ma ladovcovy povod a vzniklo v case, kedy bola Tasmania sucastou antartktickeho kontinentu. Taktiez pre Australiu nezvycajna priroda navokol boli ihlicnate stromy a tak to miestami vyzeralo ako v nasich Tatrach. Celkovo mi Tasmania v mnohych aspektoch pripominala Slovensko a to nielen co sa teplot tyka, ale najma prirodnych ukazov. I ked samozrejme niektore rastliny a zivocichy sa nedaju najst nikde inde, iba tu na Tasmanii (ako napriklad guitar plant - gitarova rastlina - na ktoru sme natrafili prave pri jazere St. Claire).

Okrem jazera sme si urobili este mensiu turu v blizkom lese a vychutnali si ticho prirody, spievajucich vtacikov, zurciacich potocikov a pod.



Okrem toho sa mi konecne podarilo nazivo vidiet vo volnej prirode echidnu (zviera podobne nasmu jezkovi, akurat ovela vacsie). Skoda len ze bolo prilis rychle na to, aby sa mi podarilo spravit dobru fotku. Tymto som sa ale dopracoval k peknemu vysledku, ze som videl vsetky pre australiu typicke zvierata nazivo v divokej prirode (az na tasmanskeho diabla, ktoreho v divej prirode uz takmer nenajdete, kedze je na pokraji vyhynutia).

Nasou dalsou zastavkou boli Nelsonove vodopady. Po kratkej asi polhodinovej ture v hustom lesiku sme sa dostali na miesto. Peter chcel strasne velmi fotku pod vodopadmi a tak sme boli svedkami humornej situacie, ked pri preskakovani pomedzi kamienky sa posmykol a sup ho do vody. Nastastie sa mu nic nestalo a tak som sa na nom este chvilku bavil a robil si z neho srandu.



Nasou dalsou zastavkou v ten den bolo horske mestecko Queenstown, velmi vychvalovane, ale pravdupovediac pre nas tam nebolo nic k videniu a tak sme po 5 minutovej prechadzke a natankovani odtial odisli.



Nedaleko Queenstown je pobrezne mestecko Strahan, destinacia australcanov, ktori si chcu oddychnut na zapadnom pobrezi Tasmanie a absolvovat jednu z pocetnych plavieb po rieke Gordon od ustia oceanu az po zaciatok rieky (pokial hlbka dovoli). My sme akurat dosli v case vecere okolo siestej vecer a pridali sme sa k lokalnym obyvatelom, ktori si v mensom parku v centre vypekali rozne pochutky v ramci dedinskeho barbecue. My sme si dali vynikajuceho lososa so zemiakovym salatom za 4 dolare, co je na Australiu neuveritelne nizka cena. A ten bol naozaj vyborny.

Po veceri sme sa presunuli necelych 10 minut od mestecka Strahan na velke piesocne duny naviate rokmi na zapadnom pobrezi Tasmanie. Clovek by ani nepovedal, ze par km od ladovcoveho jazera a ihlicnateho lesa su piesocne duny a ocean. Tak ci tak stalo to za to, sceneria navokol bola naozaj uzasna.



Po tomto uz bolo vela hodin a nas este cakala 2 hodinova cesta do Cradle Mountain, kde sme mali zabezpecene ubytovanie a kde nas uz cakala oneskorena Marie. Cestou sme ale nemohli odolat zastaveniu sa na nejakom nahodnom mieste a vychutnat si nadherne sfarbenie oblohy pocas zapadu slnka. Bol to jednoznacne highlight nasho dna.




Cestou spat sa uz nic zaujimave nestalo, teda az na to, ze jazdit v noci napriec narodnymi parkami nie je vzdy najbezpecnejsie, najma na mnozstvo zvierat prebiehajucich cez cestu. Ale dosli sme na miesto ubytka v poriadku okolo desiatej vecer. Marie sa o nas trocha bala ci sme sa nestratili :-)

Bol to dlhy den.

Den 3

Posledny den nasho pobytu sme takmer cely stravili v narodnom parku Cradle Mountain. Rozhodli sme sa urobit si poldennu turu okolo jazera Dove a dozvediet sa co to o lokalnej flore a faune.




Po Cradle Mountain sme sa vybrali na sever do mesta Devonport, kde sme mali veceru. Po kratuckej prechadzke po centre sme nasadli do auta a vydali sa 2 hodinky na severovychod do druheho najvacsieho mesta Tasmanie - Launceston - odkial sme mali letiet spat do Brisbane.

Viac fotiek z Tasmanie najdete tu

Wet 'n' Wild

Prvy decembrovy tyzden sa nam vyrazne oteplilo a tak prisla uplne vhod ponuka od kamarata Ariho, aby sme isli do vodneho zabavneho parku Wet 'n' Wild. Priblizne 45 minut od centra Brisbane sa nachadza niekolko zabavnych parkov - Dreamworld - obrovsky park s mnozstvom kolotocov, Movie World - park na styl Disneylandu akurat ze sa orientuje na viacere filmove postavicky, Wet 'n' Wild a White Water World - ktore su vodnymi zabavnymi parkami.

Kedze Ari ziskal v robote kupon na 30% zlavu pre styri osoby do Wet 'n' Wild, vybrali sme sa prave tam. Okrem Ariho isla este jeho manzeka Katarina (z Ruska), ich maly niekolkomesacny syncek Matthew (ktory mal vstup zadarmo) a Shaun. Celodenne vstupne nas stalo po zlave iba 30 dolarov, a mohli sme cely den vyuzivat ktorekolvek atrakcie v parku.



My so Shaunom sme vyskusali vsetky, ktore v parku boli. Teda ja som sa jednej smykalke vyhol, kedze to bol viac volny pad ako smykalka a najma ked som videl ludi, ktori si na tom riadne odreli po dopade chrbat,az tak ma to nelakalo. Zato niektore, ktore vyzerali relativne v pohode ma tiez prekvapili. Taky Twister napriklad ma vytocil do vsetkych stran, ze mi chvilu trvalo po dopade do vody sa zorientovat, kde sa prave nachadzam. Dost desivou atrakciou bola blackhole (cierna diera). Suchnete sa do takeho potrubia a smykate sa niekolko minut dole v totalnej tme, kde nevidite vobec nic a neviete kedy pride zakruta, alebo mostik, alebo vodna sprcha. Zaujimavym bolo aj tornado, kde Vas to vyhodilo do takeho obrovskeho lievika a mali ste pocit ako v obrovskej burke, kde sa naviac dostanete do viru.



Najvacsi brutal ale bol obrovsky skateboard, ktory isiel zo strany na stranu, strasne rychlo, a ludia v niektorych momentoch doslova viseli dolu hlavou vo vzduchu. Pri nastupe to prehlasovali za najbrutalnejsiu vodnu atrakciu na svete, a poviem pravdu, ze nebolo mi vsetko jedno pocas jazdy. Mat zaludok v krku a o par milisekund niekde pri kolenach a naviac spliechance vody do tvare. Do toho nekonecne jacanie zenskych okolo. Stacilo mi raz. Po vystupeni som mal problem prejst par metrov, vsetky koncatiny totiz boli ako strpnute. Ale raz za zivot sa to predsa oplati vyskusat, ci nie?



Najlepsie asi cely park vystihnu viac fotky, ako moj pokec, takze kto ma zaujem, moze si ich pozriet tu

Pracovne veci

Pisem sice posledne dost vela prispevkov z prace ... ale ked sa tolko toho deje prave v tejto oblasti, tak preco nie?

Xmas party

Pravdepodobne ako v kazdej firme aj v nasej firme sa kona Xmas party (vianocna party). Pre nas je to o to specifickejsie, ze samotna firma PartnerOne sa este stale trapi s osvojenim si toho, ze sme sucastou vacsieho celku a to Shared Services Agency (SSA). A tak, sme mali vianocnu party zaciatkom novembra ako SSA spolu s ostatnymi firmami, ktore sa takto spolcili. Tam som mal moznost okrem ineho si dat pivo s najvacsimi sefmi, cim som si zvysil v praci kredit (ale na druhej strane aj trochu zavist).



Samotnu PartnerOne party som sice premeskal, ale na v poradi tretej vianocnej party nasho recruitment (nabor) oddelenia som nemohol chybat. Dostali sme pol dna plateneho volna aby sme sa na party mohli zucastnit. Party bola v Broncos fan clube (podniku kde chodia najznamejsi rugby hraci), kde sme mali svedske stoly v ramci obeda. Bolo vidno australsky zdravy pristup, ked vacsina si objednala salatik s paradajkami a uhorkami a pod. a samozrejme slovensky pristup - jedlo zadarmo - teda som mal dve jahnacie maska, tri kuracie, dve hovadzie, dve bravcove, kopu zemiakov, hranoliek, troska ryze a pivo :-)))) No co uz slovacisko sa nezaprie.

Higher Duties

Higher Duties je vyraz pre docasne zastupovanie pozicie na vyssej urovni ako je ta vasa. Mne sa to stalo ani nie tak davno, kolegynka si vzala na dva tyzdne dovolenku a niekto ju musel zastupit na tzv. supervisory pozicii, t.j. manazerskej pozicii. Pre mna doteraz z neznameho dovodu, si vybrali prave mna. Celkom ma to potesilo, ze mi davaju tolko dovery aby som mal na starosti nas tim, ale na druhej strane niektori zamestnanci, ktori tam pracuju 20 rokov, neboli z toho nadseni, ked im vyfukne pekne miesto "mlady zahranicny zasran". Tak to ale v kapitalistickom zivote chodi, ti sikovnejsi maju moznost sa uplatnit a ti menej sikovni to zvycajne prijmu. Tak to aj nakoniec bolo a po dvoch tyzdnoch som dostal velku bonbonieru od kolegov za to ako dobre som ich riadil :-))) Bolo to vcelku mile a cloveka to prijemne potesi. Teraz ma ale caka administrativna cast a kopu paierovaciek, aby som na zaklade higher duties dostal manazersky plat (hoci len na dva tyzdne), ale kazdy dolarik sa zide, ci nie?

Na fotke nas tim, co stara o vyber policajtov v Queenslande. Viac fotiek z prace najdete tu

Movember

Vedeli ste, ze:

* Depresia postihne kazdeho 1 zo 6 muzov na svete ... vacsina nevyhlada pomoc. Neliecena depresia vedie k vysokemu riziku spachania samovrazdy.
* Minuly rok diagnostikovali v Australii rakovinu prostaty 18,700 muzom a viac ako 2,900 z nich na rakovinu prostaty zomrelo - co je ekvivalentne s poctom zien, ktore zomieraju rocne na rakovinu prsnika.
* Zdravie muzov je ovela horsie ako zdravie zien. Priemerna dlzka zivota muzov je o 5 rokov menej ako priemerna dlzka zivota zien.

Vsetky tieto aspekty viedli vacsinu muzov v Australii k zapojeniu sa do celosvetoveho projektu Movember. Movember - spojenie slova Mo (fuzy) a November - je charitativna akcia, ktora bezi pocas novembra na celom svete - najviac vsak vo vyspelych anglicky hovoriacich krajinach. Muzi si pocas celeho Novembra nechavaju fuzy a zbieraju peniaze pre charitativne organizacie, ktore peniaze venuju na liecenie "muzskych problemov", resp. na ich vyskum.

Do projektu Movember sme sa zapojili aj u nas v praci. Nie vsetci sme samozrejme boli natolko muzni aby sme mali dostatocny porast (vid mladych blondakov ako ja), ale kazda snaha sa ceni. Ako tim sme vytvorili aj profily (pozrite si tu) a prezentaciu na intranete, kde sme o tomto projekte informovali a snazili sa vyzbierat nejake tie peniaze. Kedze bola konkurencia dost velka, nakoniec sa nam podarilo vyzbierat len 150 dolarov za nas tim, ale aj tak sme boli spokojni. Mna skor mrzi, ze ma nepodporili (az na Shauna) kamarati a AIESEC-ari, ktori sa vyhovorili, ze nemaju peniaze a ze su chudobni studenti (pricom som si isty ze minimalny vklad 2 dolare mal kazdy). Vyzbierane peniaze boli venovane ustavu na vyskum rakoviny prostaty, takze isli na dobry ucel. Ja som sa s obrovskou radostou 1. decembra oholil a teda uz ma nic neskriabe a nepicha a opat vyzeram normalne.

Australske volby

Neviem do akej miery ste sa na Slovensku mohli dozvediet o vysledkoch volieb v Australii, ale asi bola iba nanajvys zmienka o "zmene kormidla". Ano, je to pravda, po 12 rokoch vlady Johna Howarda (strana pravicovych liberalov) sa dostala ku kormidlu lavicova strana Labouristov (strana robotnikov), ktora vo volbach ziskala takmer 53% hlasov, zatialco pravicovi liberali spolu s narodnou australskou stranou ziskali dokopy iba 47%. Pre Australiu je to podla mna pozitivna zmena. Sice sa im oslabi ekonomika, kvoli vysokym vydavkom v socialnej oblasti, ale australiou to az tak nezatrasie. Predsalen je to vyspela krajina, kde sa v politike nejde do extremov (narozdiel od slovenska) a tak ziadne rusenie reforiem a podobne nehrozi. Novym premierom sa stal Kevin Rudd, ktory na rozdiel od Howarda nie je velmi proamericky orientovany a tak postavenie Australie v zahranicnej politike je momentalne velmi otazne. Totizto Rudd rozmysla, ze sa bude viac orientovat na Cinu a ine azijske krajiny ako potencialne rozsirenie obchodnych aktivit.

Aby som Vas ale nenudil omackami okolo politiky ... co som postrehol a co je na australskom volebnom systeme ine ... ludia volia svojho zastupcu vo svojom volebnom regione. Inak povedane, ak ste z Brisbane a volite XY, tak ak si aj ostatni ludia v Brisbane zvolia XY, ten v parlamente bude. Cela Australia je rozdelena na 150 hlavnych volebnych obvodov, co znamena 150 miest v parlamente. T.j. vy si volite priamo toho Vasho cloveka, ktory obhajuje Vase zaujmy. Ten clovek je logicky prislusnikom nejakej politickej strany a teda na zaklade vysledkov z inych volebnych odvetvi moze byt v koalicii alebo opozicii. Je to podla mna ovela lepsie ako volit stranu, ktora si tam dosadi svojich ludi, vdaka kontaktom, namiesto toho aby tam dosadila ludi co najlepsie poznaju svoj region. A tak je v parlamente za Darwin clovek, ktory naozaj vie ako sa starat o dazdove pralesy, narozdiel od nejakeho clapika co ma najsamlepsiu skolu v Sydney, zatialco v zivote v pralese nebol a je tam dosadeny, lebo strana nema ziadneho odbornika. Vdaka tomuto systemu su v parlamente (zvycajne) kvalitni ludia a navrhovane zakony realne riesia situaciu v tom ktorom regione. Ludia politiku aspon ciastocne sleduju a ciny politikov (narozdiel do slovenska) sa prejavia v dalsom volebnom obdobi. Prave kvoli vyslaniu vojakov do Iraku a Afganistanu napriklad neziskal vo svojom volebnom obvode dost hlasov ani samotny premier John Howard a teda v buducej vlade nebude (co sa stalo prvykrat od roku 1929, aby sa sucasny premier nedostal v dalsom volebnom obdobi ani do parlamentu).

Celkovo si tiez myslim, ze to mali australcania s hlasovanim ovela lahsie ako slovaci. Kedze mali v podstate iba tri volby. Liberalov s narodniarmi ako spolocnu koaliciu vo volbach, lavicovu robotnicku stranu alebo zelenych/nezavislych. Ine moznosti neboli. Prave preto je Australia stabilna, lebo vacsina taha za jeden povraz. Na slovensku si chce kazdy troska potiahnut a tak mame vyse 20 politickych stran v kazdych volbach a vysledok je kvazi koalicia totalne programovo odlisnych stran - vid sucasnu koaliciu. Nastastie to nie je cisto slovenska zalezitost, ale relativne europska a tak to mam tu v Australii s vysvetlovanim politickej situacie na slovensku o cosi lahsie.