Fraser Island je ako raj na zemi. Je to najvacsi pieskovy ostrov na svete, ma rozlohu 1630km2 a na celom ostrove je ako zaklad piesok. Cely ostrov je posiaty piesocnymi dunami, jazerami s piesocnym dnom, kamenmi vytvorenymi z piesku a dokonca sa tam nachadza jediny dazdovy prales na svete, ktory vyrastol na pieskovom zaklade. By ste sa cudovali kolko typov a druhov piesku na svete existuje. Od roku 1992 je Fraser Island zaradeny do zaznamu svetoveho dedicstva a teda je tam zakaz akehokolvek zasahu cloveka, co je super lebo ostrov zostava takmer nedotknuty.
My sme vyrazili z Brisbane o osmej rano s nasim sprievodcom Steve-om. Kedze na ostrove su este aj cesty z piesku, normalnym autom sa tam neda ist, iba tzv. 4WD (4 Wheel Drive), cize autom s pohonom na vsetky styri kolesa, pre autolaikov terenne auto typu jeep. Po asi 4 hodinach cesty na sever sme dorazili do mestecka Rainbow Beach, kde sme sa naobedovali a cakali na trajekt, ktory nas prevezie na ostrov. Pocas kratkej asi 10minutovej cesty trajektom sme mali moznost zazriet velky krdel cajok, niekolko delfinov a neidentifikovatelnych inych morskych zivocichov.
Okolo druhej poobede sme sa vylodili na ostrove a zanechali za sebou civilizaciu. Po asi polhodinke cesty po piesocnej "dialnici" sme dosli na miesto naseho ubytka, kde sme vylozili nase batohy a hor sa na turu cez piesocne duny smerom k jazeru Wallaby.
Ako poviem Vam ze taky trening som uz dlho nezazil. Ono sa ta duna ani nezdala byt taka velka, ale ked sa Vam pri kazdom kroku zaboria nohy do piesku po clenky, tak to po case pocitite. Ale po dlhej asi dvojhodinovej ceste krizom cez dunu sme sa dostali k vytuzenemu jazeru, kde sa zopar odvazlivcov aj okupalo. Ja som sa namocil asi po kolena a uz vtedy som myslel ze zamrznem. Cestou spat sme isli pre istotu cez inu piesocnu dunu, relativne novu a tak sa sem-tam stalo, ze clovek stupil aj na konar stromu, ktory bol zaviaty pieskom. Mensim odreninam som sa teda nevyhol.
Naspat sme dosli okolo siedmej a mali sme skvelu veceru tri druhy masa (morcacie, jahnacie a hovadzie) s varenymi a opekanymi zemiakmi, hraskom a kukuricou a samozrejme cviklou. Uplna lahodka. Teda pre mna. Ostatni to ofrflali, ze je tam malo zeleniny a ze je to nezdrave a azijsky spolucestujuci sa dozadovali ryze. Ale ja som mal konecne po dlhej dobe normalnu europsku stravu, tak som si nalozil dvakrat. Po veceri som sa na chvilku zdrzal v miestnom podniku, zahral si biliard a pozrel som sa na chvilku aj na karaoke show, ale po asi troch pesnickach som od tych "spevackych" vykonov mal takmer dotrhane usne bubienky, tak som sa pobral spat.
V sobotu sme mali na programe cestu na sever ostrova, cize asi 100km, s cielom zastavit sa na pokial mozno co najviac zaujimavych miestach. Museli sme sa ale ponahlat, lebo sme sa mohli utopit. Ano utopit. Totizto dialnica je zaroven aj plazou. A v case najvyssieho prilivu je cela dialnica pod vodou.
Aj napriek tomu nepriaznivemu stavu, sme videli vela zaujimavych veci - stroskotanu lod Maheno, rozne kanony pieskovcov roznych farieb, mali sme moznost "splavit" potok Eli vlastnou chodzou, a na utesoch Indian Heads sme si mali moznost poriadne oddychnut a pozorovat delfiny, raje, velryby, zraloky a ine morske stvorenia v nadherne cistom oceane.
Skoda ze sme sa nemohli kupat, vsade bol totiz zakaz. Aj som uvazoval, ze by som to riskol ak by som bol len pri brehu, ale cestou spat som na vlastne oci videl zraloka do 5m od brehu (t.j. vo vode cloveku nieco vyse kolien), tak som to neriskoval. A urobil som dobre, lebo vecer vyplavil ocean na breh niekolko jellyfish meduz - najjedovatejsich stvoreni v Australii a mozno aj na svete. Priesvitne stvorenia napadne pripominajuce igelitovy sacok dokazu cloveka usmrtit behom 5 minut.
Kedze je cely ostrov (az na par metrov stvorcovych civilizovanych budov) v povodnom stave, diva priroda tam funguje naozaj nadivoko, a tak sme si museli davat pozor na rozne zvierata v prirode, ktore sa bez akehokolvek ostychu priblizili k ludom. Upozornovali nas najma na diveho psa dinga, ktory ma na svedomi uz niekolko ludskych zivotov prave na tomto ostrove. Dingo je najblizsi pribuzny bielemu vlkovi azijskeho povodu, ale v podstate vyzera ako nas pes, akurat ze je divy. Dalsou hrozbou boli hady, kedze az 9 z desiatich najjedovatejsich hadov Australie zije na tomto ostrove. Nanestastie (alebo nastastie) sme ziadneho nevideli, a tak sme vsetci obisli bez akychkolvek zachrannych akcii typu obviazat ranu trickom a zamedzit jedu aby sa dostal dalej do krvi a pod. Inak som sa dozvedel, ze najhorsia vec ktoru mozete spravit je vysat jed. Zopar ludi sa o to uz pokusalo, lebo to videli vo filmoch a dopadlo to tak, ze vysali iba cast jedu, tym sa otravili a okrem nich zomreli aj ich priatelia.
Inak k tym zvieratam maju v Australii jednu super cca minutovu pesnicku od skupiny co sa vola Scared Weird Little Guys - pesnicka ma nazov Deadly Animals (Come To Australia) a je cela o tom co Vam v Australii hrozi. Kedze je podla mna neprelozitelna, najma co sa nazvov zvierat tyka, najlepsie je ak si pozriete video, zvierata na obrazkoch su tie spominane v texte.
Pre tych ktorym sa pesnicka zapacila, komplet anglicky text najdete tu
V noci zo soboty na nedelu sme stravili par hodin lezanim na plazi a pozorovanim hviezd. Ani si neviete predstavit, kolko hviezd na tej oblohe je, ked mate absolutnu tmu a nie su nikde poulicne svetla. Velmi jasne bolo vidno aj Juzny Kriz, suhvezdie ktore je viditelne len na juznej pologuli.
Okolo polnoci sme si uz isli lahnut spat, aby sme o piatej rano vstali, pekne vymrzli, ale zato si vychutnali vychod slnka nad oceanom. Take veci sa tak casto nevidia a tak som si to plne vychutnal aj ked nie som ranostaj. Tak ci tak by som skoro vstat musel, kedze sme odchadzali uz o siedmej, aby sme si stihli urobit turu v dazdovom pralese - jedinom dazdovom pralese na svete ktory vyrastol na piesku. V pralese bolo dost chladno a to aj napriek tomu, ze vonku bolo 27 stupnov V pralese bolo nieco pod dvadsat a dost vlhko. Ale prechadzka bola dost svieza, ziadne jedovate zvieratko nas neprekvapilo a tak sme si mohli uzit niekolko tisicrokov stare obrovske stromy, alebo niekolko desiatok metrov vysoke biele eukalypty.
Po pralese sme este navstivili jazero Lake Burrabeen - druhe najvacsie jazero po svetoznamom Lake McKenzie. Jazera su takmer rovnake, akurat pri Lake McKenzie je kopu turistov a pri tom nasom bolo len zopar ludi a tak sme si mohli vychutnat jazero, nadhernu plaz s bielym pieskom, slnko, skratka ako v raji. Na uvolnenie sme si okrem clapkania vo vode este zahrali plazovy futbal a okolo obeda sme uz vyrazili na cestu spat do Brisbane.
Jednoznacne to stalo za to si taky vylet na Fraser Island urobit, som si uz dlho tak neoddychol a sa tak nepokochal ako tento vikend. Kedze verim, ze sa najdu zvedavci, ktori by chceli vidiet viac z toho ako to tam vyzeralo, tak dalsie fotky v pripade zaujmu najdete tu
3 komentáre:
LOL, písnička je fakt krásná!
a jinak věřím, že to musel být vážně fajn výlet. Jinak jaktože to jezero bylo studené, já myslel, že je tam i teď hic...
No fraser je sice na hranici subtropickeho a tropickeho pasma, ale kedze je zima akor rocne obdobie je troska chladnejsie ako zvycajne. Pocas nasho pobytu bolo okolo 25 stupnov, v tieni okolo 20. My sme ale k jazeru Wabby dorazili podvecer a kedze jazero je vacsinu casu v tieni okolitych stromov, bolo studene. Zato jazero Birrabeen bolo fajn a dalo sa tam kupat.
to si tam mal skoro take pocasie ako mame teraz my na vychode :)
Juj, inac na ten ostrov by som hned isiel. som rad, ze si tam tak uzivas. je to fakt pekny priklad staze a cestovania ... Uz sa tesim jak sa vratis domov ...jaano
Zverejnenie komentára