utorok 31. júla 2007

Australia vs Europa

Mnohym ludom tu v Australii sa zda Europa prilis mala. Problem je vo vnimani vzdialenosti, kedze v Australii musia niekedy precestovat aj tisic km kym sa dostanu do najblizsieho mesta, zatialco v Europe pri 1000km clovek prejde niekedy aj niekolko statov. Pravdou je, ze Australia je naozaj velmi rozlahla. Ked som isiel posledne na Stradbroke Island s Matsom a Damianom pozorovat velryby (zial nepodarilo sa mi spravit ziadne fotky s velrybami, len kopu fotiek s oceanom), zaujala ma tam v miestnom turistickom centre jedna pohladnica znazornujuca mapu Australie v mape Europy. Vtedy som si tu pohladnicu nanestastie nekupil a nenasiel som ju ani na nete. Nasiel som ale inu mapu, tak som sa chcel s Vami podelit, aby ste si vedeli predstavit asi aka velka Australia je. Ja som ako viete v Brisbane, najsevernejsie som bol v Cairns (na tej mape nedaleko Cooktown), najjuznejsie a zaroven najzapadnejsie som bol v Melbourne. V blizkej dobe sa chystam navstivit Darwin, Alice Springs, Ayers Rock a Adelaide a koncom roka chcem ist na Novy Zeland od Brisbane asi rovnako daleko ako Perth.

Australske Narodne Symboly

Poslednu dobu bolo strasne vela roznych sportovych, kulturnych a spolocenskych podujati, kde sa hrala australska hymna, resp. sa ukazovali rozne australske symboly a tak ma napadlo, ze som v podstate este nenapisal o australskych narodnych symboloch.

Statna vlajka

Australia ma vlastnu statnu vlajku odo dna ziskania nezavislosti od Velkej Britanie, t.j. od roku 1901 (i ked legislativne bola uznana az v r.1954). Statna vlajka bola (podobne ako vsetky ostatne narodne symboly) vybrana prostrednictvom sutaze. Spomedzi 30.000 roznych navrhov sa vybral navrh 14-rocneho chlapca, ziaka jednej zo zakladnych skol v Melbourne.




Australska vlajka je rovnomerne rozlozena na styri kvadranty. V lavom hornom kvadarante sa nachadza tzv. "union jack" co je nazov pre utvar, ktory pouziva vo svojej vlajke Velka Britania. Tato cast kvadrantu vyjadruje historicku previazanost prave s Velkou Britaniou. V druhom a tretom kvadrante (v pravej polke vlajky) sa nachadza 5 hviezd, ktore vyjadruju suhvezdie "Southern Cross" (Juzny Kriz), ktore je viditelne iba na juznej pologuli a teda je vyjadrenim uzemnej polohy Australie. Vo stvrtom kvadrante vlavo dole je tzv. "Star of Federation" (Hviezda Federacie), ktora ma 7 cipov a vyjadruje 6 statov a teritorialne uzemia.

Zaujimavostou je podobnost Australskej vlajky a vlajky Noveho Zelandu, ktora zjavne vyjadruje ako su si tieto dve krajiny blizke. Pre porovnanie vlajka Noveho Zelandu dole.



Aboridzinska vlajka

Medzi oficialne vlajky, ktore visia na kazdej vladnej budove je aj vlajka Aboridzincov alias povodnych obyvatelov Australie.




Cierna farba vyjadruje "ciernu rasu" aboridzinskej komunity, zlty kruh v strede oznacuje slnko ako zdroj energie pre zivot a cervena farba symbolizuje oficialne podu, ktora dava ludom obzivu, avsak pre vacsinu Aboridzincov je vsak symbolom krvi, ktoru museli preliat pri bojoch s bielymi pristahovalcami.

Statny znak

Statny znak sa sice nenachadza na vlajke ale nachadza sa na vsetkych ostatnych statnych dokumentoch, na dresoch reprezentantov atd. atd.




Podstatna cast je emblem v strede, ktory sa sklada zo 6 emblemov kazdeho statu.

* Novy Juzny Wales – kriz sv. Juraja s levom a hviezdami
* Viktoria – juzny kriz
* Queensland – modry maltezsky kriz a kralovska koruna
* Juzna Australia – piping shrike (druh straky, latinsky Gymnorhina tibicen telonocua)
* Zapadna Australia – cierna labut
* Tasmania – cerveny lev

Emblem v strede drzia zvieracie symboly Australie - kengura a emu. Cele je to vyplnene na pozadi rastlinnym symbolom Australie - kvetom s nazvom akacia (angl. golden wattle). Inak ja osobne som sa cudoval, ze to nie je eukalyptus, ale zjavne je tu tych zvlastnych rastlin v Australii viac.

Narodne farby

Vacsina krajin ma narodne farby zhodne s farbami na statnej vlajke. V pripade Australie je to uplne opacne. Ziadna z narodnych farieb sa na vlajke nenachadza. Narodnymi farbami su totizto zlta a zelena. Zlta farba vyjadruje australske plaze, mineralne bohatstvo a polia. Zelena zas reprezentuje dazdove pralesy, eukalypty a luky a pastviny pre ovce a kravy.

Dresy vsetkych reprezentacnych muzstiev ako aj vacsina suvenirov je preto v tejto pre mna katastrofalnej kombinacii farieb.



Statna hymna

Statna hymna je najmladsim narodnym symbolom, a to dokonca este mladsia ako ja. Prvykrat bola zverejnena az v roku 1984, dovtedy pouzivala Australia na vsetkych medzinarodnych podujatiach anglicku hymnu (God Save The Queen). Samotna australska hymna, podobne ako ostatne narodne symboly sa nevyhla sutaznemu osialu, kedy boli v osobitnych sutaziach vybrane osobitne hudba a text. Kupodivu to pokope znie celkom dobre.

Australska hymna ma nazov Advanced Australia Fair (oficialny slovensky preklad - Cestne vpred Australia!).

Jej znenie si mozete vypocut z rugby zapasu v Brisbane na Suncorp stadione (asi 20min od mojho domu). Je to iba prva sloha (zo styroch), ale australcania malokedy spievaju viac ako tu prvu, a na kratku ukazku Vam to podla mna uplne staci.



Anglicky text prvej slohy a jej slovensky preklad (mnou volne prelozeny):


Australians all let us rejoice,
For we are young and free;
With golden soil and wealth for toil,
Our home is girt by sea;
Our land abounds in Nature's gifts
Of beauty rich and rare;
In history's page, let every stage
Advance Australia fair!
In joyful strains then let us sing,
"Advance Australia fair!"


Vsetci australcania oslavujme,
Pretoze sme mladi a slobodni;
Mame urodnu podu a tazko vydrety majetok,
Nasa zem je obklopena morom;
Nasa zem oplyva prirodnym bohatstvom,
Na krasu bohatym a nevidanym;
V kazdej historickej casti
"Cestne vpred Australia!"
V radostnych tonoch nech stale spievame,
"Cestne vpred Australia!"

utorok 24. júla 2007

AFL (Australian Rules Football League)



V Australii patri AFL medzi najpopularnejsie sporty spolu s rugby a kriketom. Ako uz nazov hovori najviac sa podoba nasmu futbalu, i ked futbal (soccer) je vyrazne odlisny od AFL. AFL sa nehra nikde na svete iba v Australii, najpodobnejsi sport k AFL je podla australcanov Gaelic Football (galsky futbal), ktory hravaju v Irsku.

AFL vzniklo povodne v state Viktoria a dlho sa ten sport nazyval VFL (Victoria Football League), ale v 80-tych rokoch vznikli timy aj mimo statu Viktoria a stala sa z toho celoaustralska zalezitost. Momentalne hra v najvyssej AFL sutazi 16 timov, z toho 9 je z Melbourne, 1 z mesta Geelong (tiez vo Viktorii), dva timy z Juznej Australie, dva timy zo Zapadnej Australie a po jednom zo Sydney a Brisbane.

Pravidla



Hra sa na obrovskom ovalnom ihrisku (stadiony pre AFL su zvycajne aj stadionmi pre kriket). Od branky po branku je priblizne 150 metrov, takze hraci sa riadne nabehaju. Cielom hry je nazbierat co najviac bodov za strelene goly. Pokial sa trafite medzi vyssie zrde mate 6 bodov, pokial medzi mensie mate 1 bod. Prihravat mozete iba kopnutim (kick) alebo specialne rukami - tzv. handball (vyzera to akokeby ste sa snazili sami sebe vyrazit prudko loptu z ruky). Lopta je podobna ako pri rugby a teda je velmi tazke dat jej spravny smer kedze nie je okruhla ako futbalova. Schopnost hracov sa okrem golov meria aj poctom tzv. "marks", co je ciste chytenie lopty po prihravke kopnutim bez toho aby vam lopta vypadla, co pri osobnych subojoch nie je vobec jednoduche. Pokial sa Vam to podari mate volny kop a mozete skorovat.

Ja som vyuzil moznost vidiet domacich Brisbane Lions proti timu Carlton Blues, kde Brisbane vyhral 163:45 co je jeden z najvyssich rozdielov v historii. Jeden z hracov vytvoril novy rekord tym, ze strelil v zapase 10 golov. Viac sa mi ale pacilo ked som bol na MCG stadione v Melbourne s kapacitou 100.000 ludi. Na zapase bolo sice kvoli silnemu dazdu iba 58.000 divakov, ale malo to svoju atmosferu. Collingwood hral proti St. Kilda, co su jedny z najlepsich muzstiev v sutazi a tak to aj vyzeralo, zapas bol dynamicky, hra sa presuvala zo strany na stranu, nechybala nervozita, napatie, mensie potycky medzi hracmi, krasne prihravky, este krajsie goly, skratka skvely zapas. Collingwood stastne vyhral 85:83 ked otocil skore v poslednej minute zapasu. Na stadione bola skvela atmosfera, sice mozno nie az taka ako pri futbale v juznej amerike, ale na australcanov sa divaci riadne rozdivoceli.

Mne osobne sa zo vsetkych australskych sportov paci AFL najviac, takze si to chcem uzit kym som tu, lebo na slovensku asi nebudem mat vela moznosti to pozerat. Zopar malo fotiek zo zapasu v melbourne najdete tu

sobota 21. júla 2007

Spiatocna cesta z Melbourne

Neda mi osobitne nenapisat o ceste naspat z Melbourne. Let sme mali so spolocnostou Jetstar, planovany odlet bol o osmej vecer z letiska Avalon. Kedze Avalon letisko je asi hodinu od centra Melbourne a my sme sa vracali z Great Ocean Road, okolo siestej vecer, nechceli sme riskovat zmeskanie letu a tak sme poprosili Todda (nasho sprievodcu) aby nas hodil cestou na letisko. Kratko po siestej sme uz boli na letisku a asi o hodinku sme sa zacheck-inovali a cakali sme na boarding (nalietadlovanie sa). Dovtedy prebiehalo vsetko v poriadku.

Avsak 15 minut pred planovanym odletom nam oznamili, ze budeme meskat 15 minut. Opar minut na to, ze 30 minut a potom 45 minut. Tesne pred deviatou sa ozval pre zmenu zensky hlas, asi aby posobil na ludi upokojujuco, a dal nam vsetkym na vedomie, ze lietadlo s ktorym sme mali letiet sa nenachadza na nasom letisku, pretoze kvoli hmle nemohlo pristat na Avalone ale pristalo na letisku v Tullamarine . Mali sme sa vsetci pobrat do priletovej haly a vyzdvihnut si batozinu, ktoru sme pri check-ine odovzdali a cakat na dalsie instrukcie. O polhodinku nam dali vediet, ze pre nas vybavili autobusy, ktore nas odvezu na letisko v Tullamarine. Vybavili az 3 autobusy pre asi 200 ludi a tak sa niet co cudovat ze sme sa museli riadne potlacit. Cesta na druhe letisko trvala priblizne hodinku a pol. Po prichode sme sa museli znova zacheck-inovat a konecne sme sa dostali do lietadla. Z Melbourne sme odleteli kratko po polnoci (namiesto osmej) a kvoli burke a vzdusnym virom sme museli zmenit docasne trasu a tak sme do Brisbane doleteli o pol stvrtej rano, za polhodinku som sa konecne dostal domov, napisal email do prace, ze som strasne unaveny a zobral som si este jeden den volna naviac. Asi jedinou vyhodou bolo to, ze dalsi den som spal asi do tretej poobede, takze som sa aspon trocha vyspal, ale vo vseobecnosti to bola asi najhorsia skusenost s cestovanim v Australii.

TV Interview

Dnes som konecne dostal link na to video co bolo urobene na konferencii. Ako sa asi dalo cakat vysekli vsetko co som povedal, az na jednu vetu, ktoru tam nechali. Asi najvacsi sok som ale dostal, ked som uvidel ze ma uviedli ako obcana Lotysska (Latvia) namiesto Slovenska :-). No neviem co by som k tomu viac dodal.

Video prispevok

Na prezretie videa je potrebny Real Player prehravac, ktory ak nemate si mozete stiahnut tu

štvrtok 19. júla 2007

Great Ocean Road

Great Ocean Road (Velka oceanska cesta) je priblizne 350 km dlha cesta lemujuca juzne pobrezie Australie od mestecka Geelong (asi 69km od Melbourne) az po mestecko Portland, ktore je takmer na hranici statu Viktoria a Juzna Australia. Great Ocean Road patri medzi najvacsie turisticke atrakcie Australie, a kedze je to nedaleko Melbourne, rozhodli sme sa s Marie vyuzit nas pobyt v Melbourne a toto miesto navstivit. Vyhradili sme si na to pondelok a utorok po konferencii. Objednali sme si jednu zo sprievodcovskych agentur, ktorych je tu v Australii asi milion a stravili sme na cestach dva plne dni. Todd nas sprievodca bol skvely, vzdy vedel povedat zaujimave fakty ale aj srandovne historky a tak o zabavu nebola nudza. Spolu s nami na turu este islo niekolko singapurcanov, malajzijcanov, hong kongcanov, nemcov, novozelandanov, anglicanov, svajciarov a americanov. Spolu nas bolo 21, takze sme sa museli v tom minibuse troska potlacit.

Great Ocean Road je rozdelena na tri casti. Prva cast su skalnate utesy a jeden z najzaujimavjesich prirodnych ukazov, hory z odumretych morskych zivocichov vytrcajuce z oceana. Niektore dosahuju vysku aj niekolko metrov. Asi najznamejsich miestom a svetovym unikatom v tomto je miesto s nazvom "12 apostolov", ktore je zapisane ako svetove dedicstvo. To sme mali moznost navstivit dvakrat, raz pri zapade slnka a druhy krat hned dalsie rano, kedze bolo nedaleko nasho miesta kde sme prespali.


V skutocnosti pocet "apostolov" alias tych utvarov uz nie je aktualny, t.j. uz ich nie je dvanast, pretoze niektore utvary sa zrutili, posledny pred dvomi rokmi. Takze je mozne, ze o par rokov uz ludia neuvidia to co som videl ja. Ale nove stale rastu na inych miestach, takze o par milionov rokov to bude vyzerat uplne inak :-)))).

Druha cast cesty je pobrezie vrakov a stroskotancov. Je tam kopu vrakov na dne, kedze to bola najlepsia oblast na vylodenie sa pre utecencov, ktori do australie prichadzali. Teraz sa to da vidiet, ak sa v tej oblasti potapate, a teda po koralovych utesoch je to dalsie velmi casto navstevovane miesto na potapanie. Na pobrezi je tiez niekolko zaujimavych jaskyn. Todd samozrejme spomenul aj niekolko zaujimavych historiek takmer na kazdom mieste, kde sme sa na chvilku zastavili. V tejto casti cesty su aj eukalyptove dazdove pralesy, my sme sa zastavili v pralese nazyvanom Otway, co je druhy najvacsi po Grampians pralese vo Viktorii.

Posledna cast cesty je cisto plazova, raj pre surferov a milovnikov oceanskeho kupania sa. Pocas nasej cesty bolo sice slnecno, ale teploty boli okolo 14-15 stupnov, takze troska chladno na kupanie. Zato pravi surferi, na teplotu nehladeli a niektorym to naozaj islo, ako ked to pozerate v telke. Na jednej z plazi kazdy napisal do piesku miesto odkial pochadza, a ja som nebol vynimkou, takze uz aj v Australii poznaju Kosice.

Asi bude zbytocne opisovat vsetky veci, najlepsie bude ak si pozriete fotky tu.

pondelok 16. júla 2007

Melbourne

Kedze na narodnej AIESEC konferencii bola aj agenda pre stazistov, bola to vynikajuca prilezitost navstivit Melbourne. I ked v case konferencie sa prihodilo niekolko udalosti, ktore cloveka trocha odradzali od navstevy Melbourne. Ani nie dva tyzdne pred konferenciou sa stala jedna z najtragickejsich udalosti v Australii za poslednych 10 rokov, ked maniak v centre Melbourne zastrelil 3 ludi a tazko zranil dalsiu osobu. Bolo to o to horsie ze to boli mladi ludia, studenti, dvaja holandania a ten treti uz si presne nepamatam. Tyzden pred konferenciou bol v Melbourne aj Mats z Nemecka (dalsi stazista z Brisbane), ktory mal to stastie, ze natrafil na poulicny gang a prisiel o peniaze, telefon a "zariadil si" operaciu rozbitej sanky. Vsetko
naznacovalo tomu, ze Melbourne je velmi agresivne mesto, zo vsetkych stran boli len negativne ohlasy. Aj napriek tomu som sa rozhodol Melbourne navstivit a vobec to nelutujem.

Melbourne je po Sydney druhe najvacsie mesto Australie (ma 3 miliony obyvatelov). Hlavne mesto statu Viktoria je zatial asi najkrajsim mestom ake som tu v Australii navstivil. Na rozdiel od ostatnych Australskych beach cities (plazovych miest) ako napr. aj Brisbane, je Melbourne velmi europske, a to nielen architekturou, florou a faunou, ale najma atmosferou mesta.


Mesto az na zopar mrakodrapov dycha historiou (v ramci australskych moznosti). V ramci svojej tury som sa zameral na centrum a blizke okolie. Na prepravu som vyuzil turisticku elektricku, ktora premavala po centre mesta UPLNE ZADARMO. Celkovo ma elektricky v Melbourne uchvatili, su uplne vsade (a ako som sa dozvedel, je to jedine australske velkomesto, ktore elektricky ma.


Okrem ineho ma zaujal kontrast, ktory sa v Melbourne da najst. Popri starych budovach, nadhernych kostoloch a katedralach sa daju najst rozne moderne avantgardne budovy zvlastnych tvarov a farieb. Nastastie som mal moznost navstivit aj MCG (Melbourne Cricket Ground) Stadium - najvacsi stadion v Australii (hra sa tam kriket a AFL - australsky futbal). Stadion ma kapacitu 105.000 miest na sedenie. Ja som na nom vdaka rodine spolubyvajuceho Dana videl zapas AFL, kde kvoli dazdu prislo iba 58.000 divakov. Aj tak to bol silny zazitok, ale o tom v dalsom prispevku.

Nastastie prsalo iba par hodin v piatok vecer a v sobotu poobede takze som mal z vyletu o dost viac ako zo Sydney. Aj ked bolo troska chladnejsie, v priemere okolo 10-12 stupnov cez den, mne to len vyhovovalo, mam take pocasie radsej ako neunosne horucavy. Vecerny program som stravil bud u Danovej rodiny na typickej rodinnej australskej veceri, pri steaku a vine, alebo v druhom najvacsom australskom kasine. Aj som rozmyslal, ze si nejaku tu ruletu, alebo poker zahram, ale nakoniec som sa len pozeral, kedze pri kvalite tamojsich hracov by som toho asi vela nevyhral.

Pocas tury v meste som stretol aj dvoch slovakov - studentov, ktori sa rozhodli v Australii zobrat. Na svadbu si zavolalo zopar ceskoslovenskych priatelov. Bolo to dost zvlastne, predstavte si, prechadzate sa mestom, fotite katedralu, potom parlament a pod. a zrazu vidite dvoch ludi v slovenskych krojoch. Clovek si pretrie oci ci dobre vidi, nenapadne sa priblizi, ale uisti sa az ked pocuje slovencinu. Pokecali sme len chvilku, lebo som mal naponahlo na stretnutie s Danom, ale aj tak to bolo celkom super stretnut slovakov v Australii (okrem casnicky v ceskoslovenskej krcme v sydney to boli jedini slovaci, ktorych som tu za polroka mal moznost stretnut).

Inak Melbourne ja naozaj super mesto. Keby som si mohol vybrat kde v Australii chcem zit, jednoznacne by som si vybral Melbourne. Zbytocne asi bude popisovat vsetky veci co som tu videl, najlepsie urobite ak si sami pozriete fotky tu.

Global Village alias Prezentacia Slovenska

Ako specialny odstavec som sa rozhodol napisat o nedelnom doobednajsom programe, o Global Village. Pre neAIESECarov - Global Village je akcia, kde zastupcovia roznych krajin prezentuju svoju krajinu prostrednictvom vystavneho stanku. Maju so sebou rozne prezentacne materialy, davaju ludom ochutnavat svoje narodne jedlo a pitie.

Na taku prilezitost som sa poriadne pripravil (ved veci na prezentaciu slovenska boli asi 20% vahy celeho mojho kufra). Stol som vyzdobil slovenskou vlajkou, niekolkymi brozurkami a knizkami, pohladnicami, fotkami, valaskou a notebookom s prezentaciou slovenska. Na jedenie som ludom ponukol horalky a tatranky (samozrejme nalamane na male kusky, aby kazdy mohol ochutnat), no a na pitie som si zo slovenska priniesol flasu slivovice. V ramci prezentacie som vyuzival aj rapkac a za chodu cca kazdych 5 minut som si zaspieval Slovenskoooooo, slovenskoooooo, heja heja heja slovenskooooo!!! co sa australcanom ohromne pacilo. Tatranky a horalky im zas az tak velmi nechutili, asi preto ze vedla mna mala Marie z Belgicka vybornu belgicku cokoladu. Kedze australcania nie su zvyknuty pit tvrdy alkohol osve (furt iba s kolou alebo dzusom a pod.), tak im dala riadne zabrat aj nasa slivovica.

Na pobavenie si pozrite video z global village:


Samozrejme, ze pri prezentacii Slovenska sa ludia pytaju rozne otazky na ktore chcu vediet odpoved. Niektore boli celkom dobre, niektore mi dokonca dali zabrat, ale naslo sa aj zopar uplne mimo. Asi najzaujimavejsie boli tie na ktorych by sa asi kazdy slovak (alebo aj neslovak, ale vzdelany clovek) pobavil. Niektore "naj" otazky co si pamatam:

1. Kedy ste sa odtrhli od sovietskeho zvazu?
2. - Ktory ocean mate z juhu?
- ??? prosim?
- No len chcem vediet, ake su plaze na slovensku?
3. Nosia vsetci na Slovensku dlhe vlasy?
4. Aha ty si zo Slovenska? Povedz nieco po nemecky ....
5. (chlapik pozera na mapu europy) ... hmmm so nevedel ze tolko statov je okolo Vas - to BL je Bolivia? - nie to je Bielorusko - ahaaaa, inak India je tiez celkom blizko - I ako Italy, t.j. Taliansko, toto je mapa europy - ahaaaaa, ok dik za vysvetlenie, ahoj. ????
6. Ako je mozne, ze ma Slovensko menej obyvatelov ako Sydney?
7. Minuly tyzden som videl Hostel 2, je to vsade na Slovensku tak? Alebo iba v Bratislave?

Asi najzaujimavejsim momentom bolo, ked na miesto konania Global Village prisla australska televizia. AIESEC v Australii ma velmi dobre vyvinutu PR (public relations) a tak o media na akcii nebola nudza. Do televizie okrem par shotov chceli odvysielat aj rozhovor s niektorym zahranicnym clovekom, co sa na Global Village prezentoval. Podla ich slov si vybrali toho najzaujimavejsieho, najhlucnejsieho, najsialenejsieho - t.j. mna. Pytali sa take typicke otazky, kto som, odkial som, co robim v australii, ako sa mi tu paci a pod. Ziadne extra zlozite veci, ale predsalen, clovek troska znervoznie, ked ma rozpravat nieco vsetkym australcanom. Tak ci tak, sa zo mna ludia smiali, ze je zo mna medialna hviezda a ci im nedam autogram a pod. :-) Nic no sranda musi byt. Slubili mi z televizie zaslat ten prispevok, ako bol odvysielany, takze az to budem mat, slubujem ze zverejnim.

Zatial Vam musia stacit fotky, ktore najdete tu

Narodna AIESEC konferencia v Melbourne

V case od 4. - 14. jula sa v Melbourne konala narodna AIESEC konferencia. Ano slovaci sa asi budu cudovat, ale konferencia trvala desat dni a nie tri/styri ako u nas. Hlavnym dovodom je to, ze naklady na cestovanie su pre jednotlive pobocky strasne nakladne, a preto maju australcania iba dve narodne konferencie do roka, ale zato riadne velke. Konferencia bola zorganizovana na ovela lepsej kvalitativnej urovni ako ktorakolvek slovenska na akej som bol, dokonca si dovolim tvrdit ze urovnou nemala daleko od IC (International Congress - najvacsia AIESEC konferencia). Na konferencii bol priestor na vsetko, odoborne seminare a workshopy s firmami ako PWC, Ernst & Young, KPMG, developing leaders day, cisto AIESEC veci, zabava na velkych parties, rozni externi hostia, alumni, agenda pre stazistov, atd. Musim australskych AIESECarov naozaj pochvalit, zorganizovali super konferenciu.

Agenda pre stazistov

Stazisti mali naplanovanu agendu od piatka 6. jula do nedele 8.jula. Pocas tychto troch dni sa mali navzajom moznost spoznat stazisti (ktori dosli) z celej Australie. Z Brisbane sme zial prisli iba ja a Marie. Agenda okrem spoznavacich hier obsahovala celodenny odborny workshop od jednej z velkych firiem (kazdy si mohol vybrat podla temy, kam chcel ist). Vacsinou to boli temy tykajuce sa vodcovstva (leadership), prace v multikulturnom prostredi, rozvoja podnikavosti (enterpreneurship) a spolocenskej zodpovednosti (CSR). V nedelu bola na plane global village, prehliadka Melbourne a kulturny blok o Australii.

Agenda sa mi velmi pacila a troska som aj bol smutny, ze som tam nemohol ostat dlhsie (nedalo sa vybrat tolko volna z prace). Tak ci tak spoznal som tam kopu novych ludi, australcanov aj neaustralcanov a dokonca som stretol aj niekolko ludi, ktorych som nevidel niekolko rokov. Je to super pocit stretnut sa s clovekom z rumunska v roku 2004 na konferencii v Nemecku a potom v roku 2007 uplnou nahodou na konferencii v Australii. Svet je skratka velmi maly.