Australia - Geograficke Fakty

Neviem kolko si toho zo zemepisu (geografie) o Australii pamatate, ale vseobecny clanok na oprasenie zakladnych vedomosti nikdy nie je na skodu. Clanok som dal dokopy sam za pomoci samotnych australcanov. Pri niektorych konkretnych udajoch som si vypomohol googlom, resp. wikipediou.

Zakladne udaje

Rozloha: 7.682.300 km²
Pocet obyvatelov: 17,9 mil. obyvatelov
Hlavne mesto: Canberra
Jazyk: anglictina
Mena: australsky dolar (AUD), cca 20 SKK = 1 AUD

Geograficka poloha

Australia ako krajina sa nachadza na celom kontinete Australie. Okrem toho vlastni Australia este niekolko zamorskych uzemi:
obyvanych: ostrov Norfolk, Vianocny ostrov, Kokosove ostrovy
neobyvanych: Ashmorov a Cartierov ostrov, Heardov ostrov, McDonaldove ostrovy, Ostrovy koraloveho mora, Australske antarkticke teritorium
Australii taktiez patri aj nezvycajny ukaz - tzv. Velke koralove utesy (hadam je to spravny preklad do slovenciny), co su 2000km dlhe ostrovy tvorene malymi zivocichmi - koralmi - pri severovychodnom pobrezi Australie (od Cairns po Townsville).

Susediacimi krajinami Australie su Indonezia, Vychodny Timor a Papua Nova Guinea na severe, Salamunove ostrovy, Vanuatu, Francuzska Nova Kaledonia a Fidzi na severovychode a Novy Zeland na vychode. Na juh od Australie je uz len Antarktida a najblizsou krajinou smerom na zapad je Madagaskar (v Afrike), niekolko tisic km vzdialeny, takze sa to ani oficialne nepovazuje za susediacu krajinu.

Australia je obkolesena Indickym, Tichym a Antarktickym oceanom. Okrem toho ju este od Azie deli Arafurske a Timorske more. Najvyssim vrchom na Australskom kontinente ja Mt. Kosciuszko (2228 metrov nad morom) - ale pozor! - najvyssim vrchom Australie ako statu je 2745 m vysoky Mawson Peak na ostrove Heard v Indickom Oceane. Australii patri aj 3490 m vysoky Mount McClintock na Antarktide.

Vnutorne clenenie

Australia sa cleni na 6 statov a 2 teritoria. Rozdiel medzi statom a teritoriom je ten, ze staty maju vlastne vlady a vlastny parlament a celonarodna vlada sa im podriaduje, zatialco teritoria su pod vplyvom celonarodnej vlady a v podstate sa nerozhoduju samostatne, ale zavisia od rozhodnuti celonarodnej vlady. Staty medzi sebou zdravo superia, a najma v sporte su velkymi rivalmi.

Staty: Queensland, Novy Juzny Wales, Viktoria, Tasmania, Juzna Australia a Zapadna Australia
Teritoria: Severne Teritorium a Teritorium hlavneho mesta

Queensland (QLD)

QLD je druhy najvacsi a treti najludnatejsi stat Australie. Nachadza sa na severovychode Australie. Nazyva sa aj Sunshine State (slnecny stat) pretoze je tu v priemere 300 slnecnych dni v roku. Hlavnym mestom QLD je Brisbane (1.5 miliona obyvatelov). Uzemie sa nachadza v subtropickom a tropickom pasme, je tu cely rok teplo, t.j. teploty sa tu v priemere pohybuju od 20-35 stupnov. Obyvatelnost v takych teplotach vyrazne zhorsuje aj vysoka vlhkost vzduchu. Je tu velmi tenka ozonova vrstva a preto patri QLD medzi miesta s najvacsim vyskytom rakoviny koze na svete.
Z hladiska prijmov sa tento stat vyznacuje najma polnohospodarstvom a turizmom. Pestuje sa tu bavlna, cukrova trstina, banany, ananasy a na severe tropicke ovocie. Taktiez sa miestami tazi bauxit, med a uhlie. Najvacsimi turistickymi atrakciami su okrem mesta Brisbane najkrajsie plaze sveta Sunshine Coast a tzv. Surfer's Paradise v meste Gold Coast, Velke koralove utesy a najstarsi prales na svete (Daintree Rainforest). QLD je bohaty aj na nadherne ostrovy (Whitsunday Islands, Fraser Island, North and South Stradbroke Island) raj pre dovolenkarov (v roku 2006 navstivilo QLD 18 754 000 dovolenkarov). V QLD sa nachadza aj najznamejsia ZOO na svete - Australia ZOO, ktoru zalozil znamy Tony Irwin (Animal Planet, Discovery). Najdolezitejsie mesta v QLD su Brisbane, Gold Coast, Cairns, Ipswich, Townsville, Rockhampton, Toowoomba. A pre milovnikov rumu aj mesto Bundaberg (nie je to sice kvalita latinoamerickych rumov, ale Bundaberg rum je najpredavanejsim rumom v Australii).

Novy Juzny Wales (New South Wales - NSW)

Na juhu od QLD sa nachadza najludnatejsi stat Australie - NSW. Je to stat, kde nastalo prve osidlovanie uz v roku 1788. Obyvatelia NSW su v Australii prezyvani ako "cockroaches" (svabi). NSW je centrom sluzieb a hruby domaci produkt tohto statu dosiahol v roku 2003 rovnaku uroven ako najvyspelejsie krajiny EU. Najvacsi podiel ma na tom nepochybne hlavne mesto NSW - Sydney - najvacsie australske mesto (4.25 miliona obyvatelov) a hlavne mesto so symbolom Australie - znamou budovou opery. Z hladiska turizmu su tu casto navstevovane plaze v Sydney alebo v mestecku Byron Bay (na skok je aj Nimbin), narodny park Springbrook, alebo Blue Mountains (Modre Hory). NSW sa moze popysit aj tym, ze sa tu nachadza Mt. Kosciuszko, najvyssi vrch australskeho kontinentu. Pocasie je tu nevyspytatelne a tak pocas leta tu teploty vystupia aj nad 40 stupnov a v zime sa niekedy dostanete aj pod nulu. Okrem Sydney su vyznamnymi mestami v NSW aj Newcastle a Wollongong.

Viktoria (Victoria - VIC)

VIC je najmensim australskym statom, zato ale najhustejsie obyvanym. 70% obyvatelov tohto statu zije v druhom najvacsom australskom meste a hlavnom meste VIC - Melbourne (3.7 miliona obyvatelov). Medzi australcanmi je Melbourne znamy najma ako mesto grekov (je tu totiz mnozstvo pristahovalcov z Grecka), celkovo ale melbourne pritahuje pozornost najma svojim sportovymi podujatiami - velka cena melbourne (najvacsie preteky koni), preteky Formuly 1 alebo tenisovy Australian Open. Podobne ako Sydney aj Melbourne je vyrazne orientovane na terciarny sektor - t.j. sluzby. Zbytok statu VIC je orientovany na polnohospodarstvo (psenica, jacmen, zemiaky) a tazbu nerastnych surovin (hnede uhlie, zemny plyn, zlato). Taktiez je to rozsireny chov zvierat (14 milionov oviec, 5 milionov jahniat, 5 milionov krav) - cisla su o to zaujimavejsie, ak si vezmeme do uvahy, ze VIC ma 4.6 miliona obyvatelov. Vzhladom na vhodne podmienky je tu dost rozsireny aj rybolov. VIC sa spolu s Tasmaniou moze pochvalit tym, ze tu su vsetky 4 rocne obdobia (i ked zima nie je uplne ako u nas, ale napr. teraz v decembri tu snezilo,zatialco u nas v SR tomu tak nebolo).
Z turistickeho hladiska je vo Viktorii taktiez dost vela veci co sa da vidiet. Okrem Melbourne to je urcite "Great Ocean Road", cesta popri pobrezi mora, kde mate moznost vidiet zaujimave prirodne ukazy ako "12 apostolov" a Gippslandske jazera. Taktiez je mozne sa plavit po rieke Murray - druhej najdlhsej australskej rieke (2575 km)/ Vo VIC sa da taktiez lyzovat v Australskych Alpach, alebo pri pobrezi pozorovat parenie velryb, ktora sa v zime stahuju do teplejsich oblasti z antarktidy smerom k Australii.

Tasmania (TAS)

Tasmania je v podstate ostrov na juhu Australie, trosku vacsi od Slovenska (68 000 km2). Hlavnym mestom je Hobart - mesto o velkosti Kosic. Tasmania je definitivne najchladnejsim statom Australie, teploty v lete su tu okolo 20 stupnov celzia, v zime zvyknu klesat pod 10 stupnov. Tasmania je medzi Australcanmi znama ako stat, kde sa vyraba najlepsie australske pivo (mozem potvrdit). Okrem toho ma cast prijmov aj z tazby mede, zinku a zeleza. Taktiez je to dobra lokalita na lov ryb. Vyznamnym prijmom je aj turizmus, Tasmania je vyhladavana najma kvoli nadhernym kopcom, nespocetnym jazeram. Velmi zaujimavym je fakt, ze flora a fauna v Tasmanii je uplne odlisna od zbytku Australie, a na Tasmanii zije niekolko druhov zvierat a rastlin, ktore inde na svete nenajdete (napr. Tasmansky diabol, Tasmansky tiger ...)

Juzna Australia (South Australia - SA)

SA je jedna z najsuchsich a najhorucejsich oblasti Australie. Teploty v lete sa tu bezne pohybuju okolo 40 stupnov celzia, a v niektorych castiach puste dosahuju az 50 stupnov celzia. Okrem puste tu relativne velku cast uzemia zabera najdlhsie celistve pohorie (800 km) s nazvom Flinders Ranges. Priemysel tohto statu je orientovany na export a zahrna najma automobilovy priemysel, komponovanie dielov, strojarsky priemysel a zbrojarstvo. Z polnohospodarstva hra vyznamnu rolu pestovanie psenice a vinica v oblastiach pri pobrezi. Hlavnym a jedinym vyznamnym mestom v tejto casti Australie je hlavne mesto SA - Adelaide. SA je znama aj tym, ze ma najprisnejsie podmienky, co sa restrikcie vody tyka. V SA je povolene minut iba 40 litrov vody na osobu na den (zahrna okrem pitia aj umyvanie riadov, pranie, sprchovanie atd.)

Zapadna Australia (Western Australia - WA)

WA je najvacsim australskym statom, zabera tretinu celeho uzemia Australie. Podobne ako Juzna Australia patri medzi velmi horuce staty, teploty v lete sa tu pohybuju od 30 do 40 stupnov celzia. Velku cast uzemia zabera pust. Hlavnym mestom je Perth (nieco vyse 1 miliona obyvatelov). Perth je povazovany za najizolovanejsie velkomesto na svete. Bude to zniet cudne, ale hlavne mesto Indonezie Jakarta je blizsie k Perthu ako Sydney. Len pre orientaciu vzdialenosti, let Sydney - Perth trva 6 hodin. Let Londyn - Bratislava trva hodinu a pol. Priemysel sa zameriava na tazbu hlinika, niklu, zeleza a zlata, v mensom uhlia a diamantov. Z turistickeho hladiska je WA neslavne preslavena najvyssim poctom utokov zralokov na ludi a preto pocet turistov kazdorocne klesa. Ostatne vacsie mesta vo WA su Port Hedland, Albany, Bunbury, Kalgoorlie a Kimberley. Mesto Kimberley musi kazdorocne odolavat monzunovym dazdom a preto je tam najviac povodni v celej WA (az 85%).

Severne Teritorium (Northern Territory - NT)

NT sa nachadza v strede medzi WA a QLD. Vacsinu uzemia zabera pust. Patri medzi najmenej obyvane oblasti. Hlavnym mestom je mesto Darwin. Dalsimi vacsimi vyznamnymi mestami je Alice Springs a Katherine. NT zije takmer vylucne z turizmu, na severe v nepustnych oblastiach sa oplati navstivit narodny park Kakadu, v pustnych oblastiach najma slavnu cervenu horu Uluru alebo horu Kata Tjuta. NT je uzemie s najvyssim poctom povodnych obyvatelov Australie (aboridzincov) - az 1/4 vsetkych obyvatelov NT - ktori ziju vo svojich dedinach, rezervaciach, usadlostiach alebo ako to nazvat. tesia sa velkemu obdivu turistov, ktori nakupuju rozne aboridzincami vyrobene suveniry, ako didgeridoo, bumerangy, rozne malby, drevene sosky, masky, cisto prirodne oblecenie a pod.

Teritorium hlavneho mesta (Australian Capital Territory - ACT)

Zabera iba jedine mesto - hlavne mesto - Canberra a zopar mensich uzemi v okoli. Nachadza sa vo vnutri statu NSW a je najmensim statom/teritoriom. Canberra je velmi mlade mesto, na buduci rok bude oslavovat svoje ste vyrocie (vznik 1908). Je to v podstate male mesto kde sa nenachadza nic iba vladne budovy, parlament, ambasady a vsetky ostatne vyznamne vladne institucie. Zaujimavostou urcite je, ze toto mesto vzniklo ako vysledok sporu medzi Sydney a Melbourne, ktore sa nevedeli medzi sebou dohodnut, ktore z nich bude hlavnym mestom, kedze si obe na to narokovali pravo. A tak sa salamunsky rozhodlo, ze hlavnym mestom nebude ani jedno z nich ale sa postavi uplne nove mesto Canberra.

Flora a Fauna

Vzhladom na totalnu izolaciu Australie od zvysku sveta, je vacsina australskej flory a fauny vyslovene jedinecna. Viac ako 80% rastlin a zivocichov zijucich tu v Australii nezije nikde inde na svete. Medzi najvyznamnejsie rastliny jednoznacne patri eukalyptus - ktory sa najviac vyuziva na drevo. Dalsou schopnostou eukalyptov je vysoka absorbcia vody, preto su velke eukalyptove lesy vysadene v oblastiach s najvacsim vyskytom povodni. Zivica sa vyuziva na liecenie malarie a inych "hmyzovych" chorob. Lisovanim listov sa ziskava eukalyptovy olej, ktory sa pouziva najma v cistiacich prostriedkoch, v malom mnozstve aj v niektorych potravinach. Z eukalyptovych stromov sa da ziskavat aj med. Pre aboridzincov je eukalyptus posvatnym stromom, pretoze je darcom vsetkeho. Samotny aboridzinci dokazu cisto iba z eukalyptu vyrobit vsetko, udice, hudobne nastroje, taniere, hrnce, dokazu sa z neho najest a dokonca z neho ziskat aj pitelne tekutiny.
Co sa zvieracej rise tyka, australskym symbolom je bezpochyby kengura. Velmi oblubenym zvieratom su tu koaly. O vacsine zivocichov som pisal v prispevku o Lone Pine Koala Sanctuary z februara, takze kto to necital a ma zaujem, tak na pravej liste, najdete odkaz.

Obyvatelstvo

Vacsina obyvatelstva zije na pobrezi, len minimum ludi zije vo vnutrozemi (t.j. dalej ako 300km od pobrezia). Povodni obyvatelia Australie - aboridzinci - su povazovani za najstarsiu skupinu obyvatelov na svete (maju v sebe genomy indoeuropanov, africanov, aziatov aj povodnych obyvatelov ameriky). V samotnej Australii tvoria v sucasnosti 2,2% celkoveho obyvatelstva. Po roku 1800 bolo zalozenych niekolko usadlosti vystahovalcami Velkej Britanie, kedze Australia vdaka svojej izolacii sluzila britom ako vazenie. Velky obrat nastal po prvej svetovej vojne, kedy nastala prva vlna pristahovalectva a krajina zazila prival anglicanov a irov. Po druhej svetovej vojne v druhej vlne prislo vela ludi najma z Grecka a Talianska. 90-te roky a ekonomicky rozmach australie ako aj liberalne imigracne zakony sposobili velky prival obyvatelov azie. V sucasnosti najvacsie zastupenie maju obyvatelia Velkej Britanie, Noveho Zelandu, Talianska, Vietnamu a Ciny. V Brisbane sa nachadza strasne vela korejcov, japoncov, brazilcanov, nemcov a svajciarov.
Vo vseobecnosti plati, ze ak mate predkov starsich ako druha generacia (vas dedko alebo babka) z Australie, patrite medzi tych 5%, ktori sa mozu povazovat za australcanov, vo vacsine pripadov dokonca za aboridzincov. Tento fakt zjavne vysvetluje multikulturalizmus krajiny.

Nabozenstvo

V Australii nie je oficialne dane ziadne nabozenstvo. Oficialna statistika z roku 2001 - percentualne zastupenie (po zaokruhleni) je nasledovne:
68% - krestanstvo
5% - nekrestanske nabozenstvo (najma budhizmus, hinduizmus)
16% - ziadne nabozenstvo (ateisti)
12% - odmietlo sa vyjadrit

Politicka situacia

Australia ako clen Commonwealthu patri medzi krajiny, ktorych hlava statu je formalne anglicka kralovna (resp. ak to chceme vseobecne, panovnik Velkej Britanie), ale realne funguje ako samostatna krajina s parlamentnou demokraciou. V sucasnoti tu hraju velku rolu tri vyznamne politicke strany:
1.)Liberal Party (strana liberalov) - v sucasnosti vladnuca strana (uz 8 rokov), pravicovo orientovana, pro-americky orientovana, zasluzila sa o vyrazny ekonomicky rozvoj krajiny v poslednom desatroci.
2.)Labor Party (robotnicka strana) - lavicovo orientovana strana, orientuje sa na socialnu politiku, hlavna opozicna strana, vyrazne kritizuje pro-americky pristup, snazi sa presadit samostatne rozhodovanie australie v medzinarodnych sporoch, nezavisle od medzinarodnych institucii.
3.)National Party (narodna strana) - je koalicnym partnerom strany liberalov. Narozdiel do slovenska nie je extremisticka, povazuje sa za konzervativnu, dost podobna KDH, zastupuje zaujmy farmarov (vacsina volicov danej strany). V laske ju nemaju najma pristahovalci z krajin, kde je ine ako krestanske nabozenstvo.

Hlavnym zodpovednym za vsetky sucasne rozhodnutia je premier - v sucasnosti John Howard, ktory je v Australii momentalne dost nepopularny z dovodu prehnaneho pro-Bush-izmu (za posledne styri roky vraj neurobila Australia ani jeden medzinarodny krok, kde by nepodporila USA). Trnom v oku je najma vyslanie australskych vojakov do Iraku a Afganistanu, ale najviac sa pretriasa pripad - David Hicks - australcan, ktory bol americanmi zatknuty a obvineny z terorizmu a uvazneny v Guantanamo Bay, jednej z najhorsich vaznic na svete. Australcania sa preto hnevaju na Johna Howarda, ze nepodnikol ziadne diplomaticke kroky, aby mohol sud prebehnut v Australii, kedze je David Hicks australskym obcanom. V Australii sa tato tema rozobera castejsie ako romska problematika na slovensku a preto zrejme o tom napisem osobitny prispevok neskor.

Medzinarodne vztahy

Australie je clenom nasledovnych medzinarodnych zoskupeni:
Commonwealth
ANZUS - dohoda o spolupraci medzi Australiou, Novym Zelandom a USA
APEC - Asia Pacific Economic Cooperation
OECD - Organisation for Economic Co-operation and Development
WTO - World Trade Organisation
UN - United Nations (OSN)

Australia este uzko spolupracuje s ASEAN (Association of Southeast Asian Nations) a PIF (Pacific Islands Forum).

V poslednom desatroci sa zhorsili vztahy najma s Indoneziou, kvoli majetkovo-pravnym vtazhom a narokom na uzemie vychodneho Timoru.

Ostatne fakty

Australsky priemysel sa zameriava najma na polnohospodarstvo, tazbu nerastnych surovin, turizmus a sluzby. Podrobnejsie som to rozpisal uz pri jednotlivych statoch. Australia taktiez patri medzi sportom posadnute narody, o australskom sporte som pisal v prispevku z marca (na pravej liste je odkaz). Ekonomicky patri Australia medzi najvyspelejsie staty sveta a s najvacsou pravdepodobnostou sa to v blizkej dobe nezmeni.