Roger Waters

Pondelok 5. Februara 2007 sa v Brisbane Entertainment Center konal koncert Rogera Watersa (ex-Pink Floyd). Kedze Pink Floyd patri medzi moje najoblubenejsie kapely, nemohol som si nechat tento koncert ujst.

Kedze som sa o koncerte dozvedel iba tyzden pred jeho zaciatkom, zohnat dobry listok nebola taka jednoducha zalezitost. Po dlhsom pokece s tetou za okienkom spolocnosti Ticketek, ktora tu predava listky (nieco ako nas ticketportal), som za 200 AUD zohnal gold ticket v relativne vyhodnej polohe. Relativne vyhodnej preto, lebo som bol dost z uhla, ale zas na druhej strane bol som pomerne blizko podia. Listok som mal v sektore S46A - mapa hladiska.

V samotny pondelok, som si zobral pol dna volno, aby som mal dost casu sa pripravit, sformatovat kartu do fotaku, nabit baterku, vyzehlit si Pink Floyd tricko, co som dostal od Vaf na vianoce atd. Koncert sa zacinal o osmej a kedze miesto koncertu je v casti Boondall (zona 4, cca 30 km od centra), tak uz o piatej som vyrazil z domu, aby som stihol vlak a bol na mieste nacas. Na stanici ma privitalo kopu neznamych ludi obrovskym potleskom. Nechapal som preco, ale zistil som to po prvej minute. Kazdy hned vedel podla tricka kam idem ... vacsina ludi z tej stanice tam totiz isla tiez :-) a tak som sa zoznamil s niekolkymi Pink Floyd fanusikmi z celej Australie a zopar ludmi z Noveho Zelandu. Po dorazeni na miesto koncertu cca 2 hodinky pred zaciatkom vystupenia som sa poobzeral po merchandising stores (obchody so suvenirmi pre fanusikov) a kupil som si tricko (zozadu Roger Waters Tour 2007, spredu obal albumu Dark Side Of The Moon). Tricko stalo 45 AUD, co je o trosku vyssia cena na australske pomery. V ponuke boli aj rozne podpisane plagaty, obrazy, a vselijake ine veci. Pri vchode tiez ponukali brozurku (tonight's programme), ale za jednu desat stranovu brozurku sa mi 40 AUD zdalo vela (uz duplom ked tam boli viac-menej info, co som nasiel aj na nete).

Po nakupoch som si sadol na jedno pivko s partiou 6tich novozelandanov a bavili sme sa o muzike, pink floyde a tak. V celom priestore koncertu (rozumej hale + okoli haly do vzdialenosti cca 500m), sa prostrednictvom amplionu hlasili rozne oznamenia pre ucastnikov koncertu, typu co je povolene a co zakazane dovnutra doniest, kde su ktore vchody, kde su toalety, kde sa da kupit obcerstvenie, kde su stanky s pivom a ine uzitocne veci. Clovek mal pocit, ze mu nemoze nic uniknut. Priblizne hodinku pred zaciatkom nam oznamili, ze mozme pomalicky zaplnovat halu. Z tych par koncertov na ktorych som bol na slovensku, v CR, resp. inde som sa obaval tlacenic pred vchodom a podobne. Nic take sa nestalo. Ludia vchadzali dovnutra uplne normalne, medzi ludmi boli odstupy minimalne 2-3m clovek mal dost miesta, casu a priestoru vytiahnut si listok, skratka ziadne tlacenice, hadky, laktovky a ine formy bitky o miesta. Po skontrolovani mojho fotaku a listka, sa mi hned venovala osoba, ktora ma odviedla az na miesto. Pri kazdom z 15 vchodov do haly bolo minimalne 5 ludi, ktori kontrolovali listky a zaroven Vas odviedli na Vase miesto. Bolo to ako hostesky v lietadle. Skratka super servis.

Na svoje miesto som sa dostal priblizne polhodinku pred zaciatkom tak som sa tam usadil. Kym sa zacal koncert z reprakov sme pocuvali Boba Dylana a potom nejake autralske folkovo-rockove kapely a popritom sa vsade navzajom bavili spolusediaci, ktori sa sice videli prvykrat v zivote, ale akokeby sa poznali uz od narodenia. Clovek sa ani nenazdal a behom polhodinky sa hala uplne zaplnila, volnych bolo len zopar miest v tych najhorsich sekciach (t.j. bud velmi daleko, alebo tesne za mixaznym pultom, alebo za piliermi, resp. uplne z uhla). Celkovo tam mohlo byt podla mojho odhadu tak 15.000 ludi.

Kratko po osmej hodine sa na velkej obrazovke na podiu zacala scena. Akokeby uryvok z filmu The Wall, zaber na stare radio z 50-tych rokov so starym vojenskym lietadlom na vrchu, flaska a pohar whiskey, popolnik a ludska ruka. Ruka sa zrazu pohla, zapalila si cigaretu a naliala si whiskey a zacala ladit radio. To uz dav buracal ... bolo to znamenie ze sa koncert zacina. Z radia sa ozvala Marlene Dietrich a potom Elvis Presley - Ain't nothin' but a hound dog ludia si pospevovali, tlapkali si po kolenach, kazdy zil rock 'n' rollom a vzil sa do 50-tych rokov. Ked skoncil Elvis Presley ozvali sa z radia nejake spravy a tak ruka preladovala radio az dosla na stanicu kde prave hrali Waterloo od Abby, skladba isla asi 10 sekund a ludia zacali piskat a nadavat co to pustaju, ze co to ide, a ruka akokeby ocakavala reakciu preladila na nejaky stary jazz z 50-tych rokov, na zaklade coho nastal obrovsky ohlusujuci potlesk v celej hale. A samozrejme obrovsky smiech ... To ze sa ludia dobre bavili sa prejavilo aj tym, ze urcita sekcia spustila obrovsku mexicku vlnu a uz to islo, za spevu nejakej australskej stadionovej hymny, pomaly zhasli svetla, kapela vysla na podium a super show sa zacala.

Zoznam skladieb

Kapela

Aby som sa vyhol zbytocnemu natahovaniu prispevku najma pre ludi, ktori to nepoznaju a nepocuvaju to, tak velmi v kratkosti zhrniem cely koncert, pokial by ale nikto chcel podrobnejsie k skladbam, napiste mi email a nie je problem Vam odpisat.

Samotny koncert trval 3 hodinky, ale popravde, zbehlo to ako voda. Okrem super muziky nemohli chybat take typicke floydovske veci ako lietajuce nafukovacie prasa, lietajuci kozmonaut, ohne a ohnostroje, laserova svetelna show, animacie na velkej obrazovke za podiom a pod. Skratka vsetko co si viete a zaroven neviete predstavit.

Najvacsie pozitiva koncertu:
1. Snowy White (gitara) mal zlatu Gibson les Paul gitaru (ti co ma videli hrat, resp. videli moju gitaru, vedia o com hovorim)
2. Leaving Beirut - jedina skladba ktoru som nepoznal, velmi dobry text, skvele vokaly, perfektne solo, skratka super
3. Sheep - tato skladba je tisickrat lepsia nazivo ako na albume Animals - velmi mile prekvapenie
4. Great Gig In The Sky - tie vokaly ... no comment
5. Odkazy ludom - ci uz na prasati, alebo na velkej obrazovke - moje najoblubenejsie boli Impeach Bush!!! na riti prasata, David Hicks home, Fuck the US a Follow Kafka :-)
6. Another Brick In The Wall - druhu slohu sme si odpsievali s publikom sami :-)

Negativa:
1. jedno jedine negativum koncertu je, ze skratili Shine On You Crazy Diamond, na koncerte to ma iba okolo 12 minut.

Samozrejme, ze tych veci tam bolo ovela viac, ale to sa neda len tak lahko opisat, to jednoducho treba vidiet. It's a must see - ako by povedali australcania.

Po samotnom koncerte sa tak isto lahko rychlo bez tlacenic dalo dostat von ako aj dnu. Z amplionov uz hlasili, kedy idu vlaky ktorym smerom, aby ludia vedeli ci sa maju ponahlat alebo ci este maju cas. Vlakov bolo pristavenych viacero, aby sa vsetci pomestili (rozumej aby si vsetci mohli sadnut) a boli sprevadzkovane specialne len na tuto akciu. Domov som sa dostal okolo pol jednej v noci a s velmi dobrym pocitom som si lahol spat. Bol to jeden z tych nezabudnutelnych koncertov, ktore Vam navzdy ostanu v pamati, jednoducho skvely. Keby som mal moznost to vidiet este raz, nevaham a idem, hoc aj znova za 200 AUD.

Fotky - zial, nie najlepsej kvality, nedalo sa fotit s bleskom a naviac tie svetelne efekty znemoznovali urobit kvalitny snimok, nehovoriac o tom, ze trebalo riadne zazoomovat, co sposobilo ze fotky su aj tak rozmazane. Ale lepsie ako nic no nie?