utorok, 12. júna 2007

Sydney

Tento pondelok bol statny sviatok (narodeniny britskej kralovnej) a tak som sa spolu s Matsom, Caglou a Cyrielle rozhodol navstivit Sydney. Ved uz som tu 5 mesiacov, tak uz bolo na case sa tam ist pozriet, ved predsalen popri kengurach je Sydney prvou vecou co ludi napadne, ked sa povie Australia.

Povodny plan bol, ze pojdeme s Matsovym autom (cca 1000km). Ten plan sa ale na poslednu chvilu zrusil, kedze Matsa prepadli v Melbourne a skoncil z rozbitou sankou v nemocnici. Kedze sme ale ostatni nechceli zabijat predlzeny vikend v Brisbane, rozhodli sme sa zakupit si letenky. Vsetci co lietame aspon z casu na cas vieme, ze kupovat letenku dva dni pred odchodom poriadne prevetra penazenku, ale co clovek nespravi preto, aby Sydney videl.

Pre Caglu a Cyrielle som vybavil ubytko u AIESEC stazistov zo Sydney a ja som sa rozhodol prespat u Nasibiho z Kene (teraz uz australskeho obcana), ktory bol na stazi na Slovensku (LC CU) v roku 2000.


My sa pozname od silvestra v Kosiciach z minuleho roka a samozrejme, kedze aj on neraz prespal u roznych ludi, ked bol na slovensku, tak rad a velmi ochotne pomohol. A to Vam poviem, ze naozaj vydatne, kedze som okrem ubytka zadarmo mal aj ranajky a jednu veceru!!!

Odlet

Kedze som sa nemohol uvolnit vo stvrtok skor z prace, letel som sam vo stvrtok vecer o 21:00 Tak som po praci spokojne dosiel domov, dal si sprchu, kludne sa naveceral a zasiel na internet si este pozriet nejake info o Sydney. Ked uz som bol na internete, tak som este skontroloval kedy mam spoj na letisko. Samozrejme nikto nechce platit 40 dolarov za taxik, ked moze ist za 12 dolarov vlakom (teda v mojom pripade zadarmo, lebo som od Piotra zdedil aj 3 predplatene listky na letisko). Na interenete som zistil, ze posledny vlak na letisko odchadza o siedmej z centra mesta. To pre mna znamenalo polhodinu, aby som sa obliekol, zbalil si vsetko do Sydney, isiel na zastavku, chytil autobus do mesta a odtial utekal na stanicu vlakovu. V zivote som nemal tak naponahlo ako vtedy. Obleceny som bol takmer ihned (i ked s mokrymi ponozkami cerstvo vytiahnutymi z pracky), zbaleny do 5 minut, sprintom som na tesno stihal autobus a do mesta som dorazil minutu pred odchodom vlaku. Na stanici som do toho vlaku vletel spolu so zatvaranim dveri a takmer som za to musel platit 150 dolarov pokutu. Cesta na letisko trvala asi dvadsat minut, tak akurat, aby som sa vydychal. Kedze som nechcel nechavat vsetko na poslednu chvilu, tak som sa pre istotu zacheckinoval cez internet 24h vopred, t.j. po prichode na letisko som len presiel detektormi kovov a zapalnych flasi a neviemcohovsetkeho este, co sa ukazalo ako uplne zbytocne, kedze v letiskovej hale urcenej pre odlety som mal hodinu do boardingu (nalietadlovania sa). Ked sa po polhodinke ozval nevinny zufaly dievcensky hlas oznamujuci, ze sa ospravedlnuju pasazierom za oneskoreny odchod smerom na juh (lety do Sydney, Melbourne, Adelaide, Hobart) tusil som ze tak skoro neodletime. Na moje prekvapenie sme vsak odlietali s meskanim iba hodinu a pol (o pol jedenastej), stihol som len Nasibimu dat vediet, ze pridem trosku neskor. Asi o pol dvanastej sme dorazili do Sydney. Kedze Nasibi nema auto, neostavalo mi nic ine, iba si vziat taxik.

Taxi story

Po asi 10 minutach som sa posunul v rade ludi cakajucich na taxik uz uplne dopredu a vzal som najblizsi taxik, ktory prisiel. Taxikar zjavne arabskeho povodu sa mi slusne pozdravil a lamanou anglictinou sa ma opytal kam chcem ist. Tak som mu povedal jasne a zretelne : "Orr Street, Gladesville". Onna to iba zmurkol a povedal ok. Tak sa mi zdalo, ze je vsetko v poriadku. PO asi minutke ked sme sa vymotali z letiska, mi podava knizku hrubu asi ako nase zlate stranky a nejasnou anglictinou mi nieco vysvetluje. Trvalo mi asi dve minuty, kym som pochopil, co odo mna chce. Chcel po mne aby som vyhladal ulicu kam chcem ist v mape a odnavigoval ho, ze kam ma ist. Hovorim si no ok, asi je novy, tak som vyhladal ulicu, dal mu nejake oporne body a isli sme. Medzitym v snahe o konverzaciu som sa dozvedel, ze emigroval z Afganistanu a ze je v Australii uz 14 rokov z toho 12 rokov robi taxikara. Tak som mu povedal ze ma skvelu anglictinu (excellent), ale kedze nerozumel, tak som musel jeho znalosti trosku podhodnotit a povedat ze ju ma dobru (good). Po asi polhodine sme zazracne dorazili na miesto, zaplatil som 50 dolarov (asi polovicu ceny jednosmernej letenky z Brisbane do Sydney) a rozisli sme sa zazelanim si pekneho vecera.

Privitanie

Nasibi ma cakal pred domom, pekne sme sa zvitali a zobral ma na tretie poschodie mensieho domu, kde mal prenajaty byt. Ako som sa neskor dozvedel, vyska jeho najmu za tyzden je tolko co moja za mesiac. Vraj ma celkom dobru cenu, lebo je takmer v centre (rozumej 20 minut autobusom od centra). Nic no zacinal som si zvykat, ze Sydney je drahe mesto. Privital ma vyslovene slovensky - domacou slivovicou, ktoru dostal od rodicov byvaleho ceskeho AIESECara Standu. Ako spravny slovak nalieval dokym to islo a medzitym sa vyhrazal, ze ak dopijeme celu flasu, ma este v zalohe flasu borovicky a becherovky. No rozhodne som sa nenechal dlho presviedcat, ta domaca slivka bola vynikajuca, dokonca by som povedal, ze jedna z najlepsich (ak nie vobec najlepsia) aku som kedy pil. Po niekolkohodinovej konverzacii o ludoch ktorych pozname, ze co kto robi a pod. sme isli spat. Predsalen bolo uz dost neskoro a aj ta slivka spravila svoje.

Plany

Plan sme s Caglou a Cyrielle mali takyto: v piatok sme si chceli pozriet centrum mesta, Harbour Bridge, Sydney Harbour, Darling Harbour a Operu. V sobotu sme si chceli spravit vylet do Blue Mountains, narodneho parku asi hodinku a pol od Sydney. No a nakoniec v nedelu sme chceli vidiet plaze Bondi a Manly a ist si pozriet olympijsky stadion a olympijsku dedinku. V pondelok sme mali let naspat do Brisbane.

Chcete vediet nakolko sa nam podarilo plan splnit? Nejaky tip, kym budete citat dalej?

Piatok v Sydney

Vstal som skoro rano (asi o pol jedenastej) a vypil som aspon tri litre vody. Nastastie som nemal az taku velku opicu, iba suchoty. Andrew tiez vstal okolo toho casu ako ja (rano volal do prace, ze nepride) a urobil mi super ranajky. Dal mi nejake rady, co v meste, kde zohnat mapu, kde su zastavky autobusov, ake autobusy chodia k nemu, ake listky treba kupovat a pod. On sa rozhodol ostat doma a zotavovat sa zo slivovice. Okolo jedenastej som teda vyrazil z domu. Zisiel som dolu po schodoch, a vzapati aj naspat hore po schodoch. Vonku bola strasna zima a nenormalny lejak. Tak som si na tricko s kratkym a dlhym rukavom hodil este bundu a zobral som si dazdnik. Po zastavku sa to dalo vydrzat, ale ked som dosiel do centra, rozprsalo sa este viac. Nastastie sa dazd troska ukludnil ked dosli Cagla a Cyrielle, ale ked sme vyrazili od radnice kde sme sa stretli, po desatich minutach sa zase riadne rozprsalo. A uz neprestalo. Najhorsie na tom bolo to, ze bol strasne silny vietor a tak bol dazdnik uplne nepouzitelny, lebo ho vzdy po 5tich minutach pretocilo. A tak nasa celodenna tura vyzerala asi tak, ze sme vyuzili momenty ked neprsalo az tak velmi a ked pomenej fukalo. To sme vyuzili na presun medzi pristavom, harbour bridgom a operou. ASi najhorsim momentom bolo, ked som sa chcel odfotit pred operou a zistil som ze mi nefunguje fotak. Snazil som sa zistit, co mu je, ale po zapnuti vyhodil nejaku chybu a mal som na vyber bud ho vypnut alebo pokracovat dalej, co sa mimochodom nedalo stlacit. Troska som si zanadaval, ale preslo ma to vo vnutri opery, kde sa po 20 minutach prebral fotak k zivotu, jedina moznost ale bolo sformatovat kartu, takze som prisiel o piatkove fotky zo Sydney. Spatne to hodnotim, ako ze nasiakol od toho dazda a bol vystaveny velkym teplotnym rozdielom, medzi pobytom vonku resp. vnutri budovy.

Najvacsim highlightom dna bola jednoznacne tura vo vnutri opery so sprievodcom (bez sprievodcu vas dovnutra nepustia). Je tam uplne nadherne, a clovek sa dozvie vela zaujimavych veci. Vedeli ste napriklad, ze operu stavali 17 rokov? Zacali ju stavat v roku 1957 a dokoncili koncom roku 1973.
Alebo ze architekt ktory budovu naprojektoval (dan Jorn Utzon) samotnu stavbu nazivo nikdy nevidel aj napriek tomu, ze este stale zije? Dalsou zaujimavou vecou bolo napriklad to, ze planovany rozpocet na budovu bol 23 milionov dolarov, ale skutocny 102 milionov dolarov. A este srandovnejsia vec, ze na budovu zarobila vlada prostrednictvom loterie. V samotnej budove je viac ako tisic miestnosti, pricom najvacsou je koncertna hala s kapacitou 2700 miest a organom, ktory patri medzi najvacsie na svete (viac ako 10.000 trubiek), pricom trvalo 6 rokov, kym ho naladili. Okrem toho nam prezradili kopu inych zaujimavych informacii, ale necham na kazdom, nech si o tom zisti viac ak ma zaujem. Ved mame v dnesnej modernej dobe internet.

Po opere sme este zasli do nejakych podnikov, ale nikde sme sa nezdrzali na viac ako 1 drink, bolo to strasne drahe, najma v centre mesta a tak sme sa rozhodli cely uzimeny a premoceny ze pojdeme domov.

Sobota

V sobotu bolo pocasie uplne pod psa, nenormalna burka a strasna vichrica, rozhodli sme sa nikam neist. Ako som sa v ten vecer dozvedel v spravach v oblasti Newcastlu (mesto asi 3 hodiny od Sydney) zaplavilo mesto. V Australii to bola obrovska udalost, tak ste o tom teoreticky mohli pocut aj vy na Slovensku. Ja som bolo celu sobotu doma u Nasibiho a pozerali sme filmy a pokecali. Vecer okolo piatej sme sa presunuli do pubu, kde davali rugby (Nasibi nemal ten kanal kde to islo), takze sme pozerali Novy Zeland - Francuzsko a potom Australia - Fiji. Popritom sme popijali pivko, taka pohodicka. Tak ci tak padol nam na ten den vylet do Blue Mountains a teda si budem musiet najst nejaky iny vhodny cas.

Nedela

Nedela rano vyzerala podobne ako sobota a uz som si myslel, ze sa ta burka ani neskonci, ale poobede okolo tretej sa na stastie pocasie umudrilo. Na plaze ako bol plan sa ale neoplatilo ist, kedze bolo stale zamracene, silny vietor a dost zima (okolo 10 stupnov).
Ja som sa rozhodol urobit si opat prechadzku po centre mesta a odfotit sa v ramci najvacsich turistickych atrakcii aj v inom ako dazdivom pocasi. Dievcata si chceli ist pozriet vyhlad zo Sydney Tower, ale cena listka za to, ze sa da vyviezt hore ich odradila. Nakoniec sme sa podvecer stretli na jazz & blues festivale v centre mesta. Kapely boli uplne skvele, pani muzikanti, vsetko to boli sice australske kapely (teda neviem ako Leonard Cohen) ale hudobnou kvalitou patria jednoznacne k svetovej spicke. Ked sa ma tam nahodny clovek opytal, ci mame take kvalitne festivaly aj na slovensku, tak som si v duchu pomyslel, ze najprv by sme museli mat kvalitne kapely, az potom mozme mat kvalitne festivaly, ale odpovedal som nieco v duchu ze mame co dohanat (pricom ak mam byt uprimny ma v tom momente nenapadla ziadna slovenska bluesova alebo jazzova kapela). V jednej z kapiel ma zaujal gitarista, ani nie tak hrou ale skor gitarou, struny mal uchytene tesne za poslednym prazcom a zvysok bolo drevo na ktore hral perkusie (rozumel klopkal v roznych rytmoch na to drevo). Bolo to celkom zaujimave, i ked tato kapela sa troska odklonila od jazzu a hrali take nieco na styl balkanskej muziky, tazko to definovat.

Najlepsim zazitkom bol jednoznacne vecer s Nasibim v cesko-slovenskej restauracii. Doma Bohemian Beer Cafe ma skvele menu a co je najpodstatnejsie ... normalne jedlo. Nikdy som si nemyslel, ze mi bude tak chutit. Nazov neklame naozaj ako doma. Doma nejadavam tak casto knedlik, ale ked som si dal hovadzi gulas s knedlikom tu v Sydney, zmizlo to behom sekundy. O tom, ze je to jedine miesto v Australii, kde si mozete prave capovane pivo (Krusovice alebo Staropramen) ani netreba hovorit. Skratka uzasny vecer.

Zaver

Takze kto tipoval, ze plan vysiel tak na 30%, mal pravdu. V pondelok rano sa nic zaujimave nestalo, taxikar z korey ma odviezol na letisko, lietadlo som stihal tak akurat, skratka pohoda. Vo vseobecnosti by som povedal, ze mi ten vylet nevysiel z turistickeho hladiska, za to s Nasibim som zazil kopu srandy a dobre som sa zabavil. Kedze som v Sydney za tie 3 dni nestretol ani jedneho australcana (rozumej rodene anglicky hovoriaceho cloveka) hodnotim Sydney ako neaustralske mesto, velmi medzinarodne (vsak pri 5 milionoch obyvateloch), strasne drahe mesto a neskutocne neskoordinovana verejna doprava. Kebyze sa clovek chce dostat z jednej mestskej casti do druhej potrebuje na to pol dna, pricom viac casu stravi na zastavke ako v samotnom dopravnom prostriedku.

Fotky zo Sydney

3 komentáre:

Jirka povedal(a)...

njn, počasí je prevít. Nicméně věřím, že to musela být sranda.
Jo a teda ty varhany bych ladit nechtěl :D

Peti povedal(a)...

Z toho vecera ked si sa opil s Nasibim mi hned napadlo tvoje rozlucko, co sme mali s Drobim.
Pozdravuj Nasibiho nabuduce ked mu pises/ho stretnes.
Je mi luto ze ste malitake blbe pocasie. Ale aspon si zazil boru muzicku. :)
A tak dobre pivo s gulasom este isto nikdy nechutilo ako po 5 mesiacoch bez toho :)

PS: nie si trosku tucnejsi na tych fotkach... :P

šyš povedal(a)...

a co Pohodaaaaaaaa?!
to je predsa pan festival!

a po celom slovensku su "mestske" jazzove dni a co Bratislavske hudobne slavnosti? to je tiez udalost, hlavne jazzova, atd atd...

naaaaaaah