pondelok, 27. augusta 2007

Slovensky Vecer

Ako ste sa uz s predchadzajucich prispevkov mohli dozvediet, vacsina australcanov nema o Slovensku ani ponatia a tak som sa rozhodol, ze to po kolegoch v robote napravim aj u AIESECarov. Po pokece s Jamesom - prezidentom AIESECu - sme dohodli termin na sobotu 18. augusta. Necakane vsak do toho nahle prisla oslava 21-tych narodenin AIESEC-arky Naomi a teda sme to prelozili o tyzden. Nahla zmena sposobila, ze niektori ludia uz mali plany a nejako to uz nemohli zmenit. Aj napriek tomu sa ale na pripravovany slovensky vecer nahlasilo nieco vyse 20 ludi.

Zaciatok bol naplanovany na 4-tu hodinu poobede, ako som ale spravne predpokladal, nikto neprisiel na cas. A tak som v klude o tretej poobede este iba isiel nakupovat suroviny na varenie halusiek. Damian z Argentiny a James a Jess z Australie sa rozhodli mi pomoct, aby som nebol na varenie halusiek pre tolkych ludi sam. Tak som sa potesil, lebo som sa zbavil najma struhania zemiakov. Na pripravovane cesto som ale radsej dohliadal sam, ich som potom nechal zabavat lovenim halusiek :-) Kedze uz mam skusenosti s varenim halusiek v Australii, vedel som ze najlepsou nahradou za bryndzu je cottage cheese a dokonca som medzicasom nasiel na kocky nakrajanu slaninu a nie platkovu, teda ma v tejto oblasti nastastie nic neprekvapilo. Okolo piatej bolo vsetko navarene a velka vacsina ludi sa akurat dostavila, takze hned po prichode dostali teplu veceru. Nikto sa nestazoval, takze im asi chutilo. I ked varenie halusiek sa im zdalo prilis zlozite (asi cakali ze si kupia sackove halusky v supermarkete a hodia na dve minuty do mikrovlnky).

Hned po haluskach sme si pozreli film - Pelisky - po ktorom sme mali diskusiu na temu komunizmus v Ceskoslovensku. Pravdupovediac film sa im zdal strasne dlhy a nechapali pointu. Kebyze to niekto bude zahranicnym pustat, asi bude lepsie mat diskusiu o komunizme pred filmom, aby mali zakladne info a chapali suvislosti.

Po filme prisla asi najzaujimavejsia cast (teda aspon podla nich) a to kviz o Slovensku. Pripravil som pre slovakov relativne lahky, pre zahranicnych nenormalne tazky test, kde som rozdelil jednotlive otazky do niekolkych kategorii. Pri vybere otazok som sa zameriaval na to, co som zistil, ze nevedia a podla mna by mali vediet, resp. podla toho co chceli vediet a na co sa ma v priebehu tych par mesiacov, co som tu pytali. Pri vyplnovani mali riadnu srandu - a pravdupovediac aj ja pri citani odpovedi. Ale celkovo musim uznat, ze na moje prekvapenie celkom dobre zvladli geograficke a historicke otazky (i ked sem-tam im uslo, ked nam davali za susedne krajiny slovincov, srbov alebo chorvatov, popripade vraj mame slovenske mesto Sibiu, no neviem ja som o takom nepocul). Celkom sranda bola ked sa snazili nakreslit slovensku vlajku. Vsetci vedeli spravne farby (i ked sem-tam prehodili ich poradie), ale znak aky vytvorili niektori, som sa nestacil cudovat. Dobre som sa zabavil aj na nazve slovenskej hymny - Gnocchi Gnocchi Dumpling - ako jeden priklad za vsetky asi postaci. Najvacsie problemy im robili otazky v kategorii sport a osobnosti Tam neziskali ANI JEDEN bod. Za to tipovali o dusu a kreativita im tiez nechybala - takze len aby ste vedeli najlepsi slovenski hokejisti su Ondraj Kseslaticz a Lukas Zladastcamivono . Pri osobnostiach som sa tiez co to dozvedel - najviac ma pobavilo ze Jan Slota je prezident, M.R.Stefanik tenista, P.O.Hviezdoslav vynalezca a Peter Cmorik kadernik. Ale snahu im nemozno upriet. O tipovani bola aj kategoria kde mali pospajat spravne slovenske znacky s druhom produktu. Tam sa sem-tam trafili, ale aj napriek tomu sa nasli nejake perly - Harmasan je nealko napoj, mame Osram cokoladu, OVP Orava pneumatiky a Tatramat ako firmu co vyraba odevy a obuv. Pivo taktiez ziadne slovenske nepoznali - ale vacsina aspon trafila ceske, takze tam to az take hrozne nebolo.

Kebyze ste chceli ten test vidiet, popripade pouzit, najdete ho tu. Po vyplneni testu a vyhodnoteni, sme si prezreli prezentaciu slovenska, kde som uviedol aj vsetky veci z testu, aby videli a vedeli. Prezentacia je tu

Na zaver v dobrej slovenskej nalade som im este ukazal slovensku abecedu, vysvetlil dlzne a makcene a foneticke znenie slovenciny a naucil ich zopar zakladnych slov a fraz. Vysledkom je toto kratke video, alias pozdrav od australcanov slovakom.



Co na to dodat, vecer sa im velmi pacil a uz som dostal ohlasy od ludi co neboli, ze lutuju ze neprisli, ze poculi ze bolo dobre a ci sa to este zopakuje, takze asi urobim este jeden taky vecer pre tych, ktori to z nejakeho dovodu zmeskali. Tak ci tak, je to dobry pocit vidiet ze spomedzi tych vsetkych australcanov je pri kolegoch a AIESEC-aroch uz aspon stovka ludi, co ma o slovensku take znalosti za ktore sa nemusi hanbit. A hlavne ze nas nepovazuju za sovietsky zvaz, ale za schopnu ekonomicky sa rozvijajucu krajinu EU.

Zopar malo fotiek najdete tiez tu

pondelok, 20. augusta 2007

EKKA Festival

Posledne dva tyzdne rezonovalo celym Brisbane a Queenslandom slovko EKKA. Je to vlastne skrateny poaustralceny vyraz pre slovo exhibition - festival/vystava. Je to jedna z najvacsich udalosti v roku a v Queenslande maju kvoli tomu dokonca aj statny sviatok.

Tohtorocna EKKA sa konala 9.-18. augusta. Pocas celych deviatich dni mali vsetci australcania ako aj cudzinci nachadzajuci sa v Australii moznost navstivit obrovsku vystavu na uzemi niekolko hektarov. Kazdorocne navstivi tuto akciu len v Brisbane 600.000 navstevnikov. Kazdy to ospevoval, tak som sa rozhodol, ze sa tam zajdem pozriet.

Za jeden den sa neda vsetko prejst a vidiet a tak som tam bol v nedelu a druhykrat o tyzden v sobotu. Cely areal pozostaval z niekolkych casti, kde sa dali rozne veci vidiet, vyskusat, resp. zazit nejaku show.

Hned vedla vlakovej stanice sa nachadzala Hlavna Arena , kde sa konali vsetky akcie, ktore si vyzadovali vela miesta, ako napriklad preteky koni, akrobaticke lietanie, zoskoky parasutistov a pod. Vacsina tychto show vsak pre nas nebola velmi zaujimava a tak sme tam nestravili vela casu, na rozdiel od rodin s malymi detmi, ktore boli z lietadiel a parasutistov cele bez seba.

Na opacnej strane vlakovej stanice bol Nova Park. Nova je najvacsia radio stanica v Queenslande a teda cele priestranstvo s velkym podiom bolo urcene na hudobne koncerty roznych kapiel, rozne sutaze v spievani a hudobne kvizy a pod., skratka sutaze ako sa v radiu zvyknu robievat. Celkom logicky bolo teda v tejto casti vela mladych ludi, ktori si tu prisli vychutnat festivalovu amosferu a koncerty svojich oblubenych kapiel.

Hned vedla Nova Parku bola Woodchop Arena (drevorubacska arena), kde sa konali rozne sutaze v pileni a rubani dreva. V tejto casti bolo strasne vela lesnikov, drevorubacov, polovnikov a inych "lesnych obyvatelov", ktori maju tu v Australii taku svojsku kulturu. Vacsina z nich bola poobliekana v lesnickych uniformach, alebo v drevorubacskej kombineze. Najvacsia show spocivala v rubani asi meter hrubeho dreva. Tuto show sme bohuzial premeskali v obe dni. Necakali sme totiz, ze drevorubaci budu s normalnou sekerou schopny pretat meter hrube drevo za 15 minut (teda aspon ja som tom necakal).

Hned vedla Woodchop areny a Nova Parku sa nachadzal obrovsky Amusement Park (zabavny park). Kopu kolotocov a vselijakych inych zabavnych atrakcii vselijakeho druhu. V zivote som nevidel tolko roznych druhov kolotocov po kope. Niektori rodicia tam pri svojich detoch urcite utratili nemale peniaze. Cely park vyzeral uplne najsamsuper v noci, ked bolo vidno vsetky svetla. Kazdy by si tam urcite nasiel to svoje, od pokojnych a kludnych veci az po extremne veci, po ktorych by sa normalny clovek zotavoval dalsi tyzden, alebo sa prihlasil do kurzu pre kozmonautov. Mne sa dvihal zaludok len pri pohlade na niektore atrakcie, nie to este aby som to vyskusal.

Vedla zabavneho parku sa nachadzal vcelku rozlahly Showbag Pavillion (Nakupny Pavilon), kde sa prezentovali rozne firmy, a pri ich stankoch ste si mohli zakupit rozne produkty so specialnymi EKKA zlavami. V tomto pavilone som sa zdrzal len velmi kratko - vacsina zaujemcov o tento pavilon (rozumej 99%) bola zenskeho pohlavia, ktore tam dokazali stravit prezeranim a nakupovanim aj niekolko dni. Nastastie bol hned vedla Channel 9 Sport Bar (Bar sportoveho kanalu 9), a teda muzske osadenstvo malo moznost stravit cas cakanim na svoje polovicky pri pivku a sledovanim sportovych zapasov. Celkom mudro to ti Australcania vymysleli.

Dalsia budova vedla Showbag Pavilonu bola Woolworths FreshFood Pavillion (pavilon jedla), kde sme stravili asi najviac casu sledovanim varenia roznych pochutok od roznych sefkucharov z celeho Queenslandu. Najviac casu sme ale stravili chodenim medzi stanky s jedlom a vyuzili sme kazdu zadarmo ochutnavku, ktora bola k dispozicii. A tak som mal moznost na vlastnej kozi pocitit co spravi kombinacia chipsov, pukancov, kavy, oliv, syra, vina, cokolady, jogurtov, vselijakeho ovocia a neviem coho vsetkeho este. najviac mi chutili opekane cierne olivy - nikdy v zivote som to predtym nejedol, ale tam mi to zachutilo natolko, ze som si kupil flasticku tychto oliv. Inak ma tam z jedla nic extra neprekvapilo. Teda kupil som si tam este flasticku korenia z talianskych byliniek, ale to sa az tak medzi jedlo nepocita.

V mensej budove oproti sa s jedlom pokracovalo, zamerane to bolo najma na maso a mliecne vyrobky. Boli tam rozne prednasky o jedle, zdravej vyzive a pod. Mne sa najviac pacil slogan na jednom z masiarstiev - MEAT! Real food for real man! (maso! skutocne jedlo pre skutocneho cloveka!) Kedze medzi nami boli aj nejaki vegetariani, ktori boli tymto sloganom riadne znechuteni, dlho sme sa tam nezdrzali. Ostatnym sa zdalo nechutne cumiet na prasata stiahnute z koze visiace na haku. Vec, ktoru hodnotim na tom pozitivne je ta, ze aspon australcania vidia, ze ako vyzera bravcovy steak na zaciatku a ze je to z prasata a nie z obchodu (ako mi niektori z kolegov posledne povedal v praci).

Na vylepsenie vkusu sme sa presunuli do Creative Arts & Craft Pavillon (pavilon kreativnych umeni a remesiel), kde boli rozne vystavy soch a obrazov. Ako som zistil, vacsina mojich kamaratov nie je extra zamerana na umenie, a tak sme to len prebehli. Vynimkou bola asi hodinova modna prehliadka, ktora bola na moje prekvapenie celkom fajn. Modely sa mi nezdali byt az take uletene, a vacsinu si viem predstavit nosit v normalnom realnom svete.

V hned vedlajsom vchode bol Queensland Government Pavillion (pavilon Queenslandskej vlady), kde malo kazde oddelenie svoj stanok a bol to zazitok najma pre deti, ktore sa mohli zahrat na policajtov, poziarnikov, hrat sa na sudcu, alebo si skusat soferovat autobus MHD atd. Mne sa podarilo si zahrat na perkusie v oddeleni Indigenous Culture (oddelenie pre domorode obyvatelstvo). Hrat mohli iba deti alebo zahranicni a kedze som v tom momente bol jediny zahranicny, tak som tam medzi tymi detmi vyzeral trosku priblblo. Ale aspon mali ostatni zo mna srandu.

Oproti bola budova urcena pre Industry and Science (vedu a priemysel), kde sme mali moznost pozorovat veci cez mikroskop, vyskusat si rozne pristroje, vidiet zive roboty, ktore reaguju na ludsky hlas a pod. Celkom zaujimave, ale v ten den som nemal az tak velmi naladu na taketo veci a tak som ludi trosku posuril nech sa presunieme dalej.

Poslednym a relativne dost velkym pavilonom bol Animal Pavillion (zvieraci pavilon), alias taka malicka ZOO domacich zvierat. Vacsina mestskych australcanov tak mala moznost vidiet na vlastne oci psy, macky, kravy, sliepky, ovce, kone a pod. V kazdej casti bola ina show, mne sa pacila "western style show" s kovbojom na koni, plieskanie bicmi, simulacie strielania a pod. Zenske osadenstvo zas nemohlo odolat psikom a macickam - nekonecne tutuli mutuli. Ale musim uznat, ze sutaz cistokrvnych ras psov ma celkom zaujala. Bolo to fakt neuveritelne, co niektori psi dokazu urobit a ako disciplinovane pocuvaju svojho pana.

Zaujimavym zazitkom pre mna boli vystupenia na malom podiu v casti, kde sa predavali hot-dogy, hamburgre, hranolky, a pod. V case ked sme tam prisli sa prezentovali rozne bojove umenia a po nich ma chtiac-nechtiac donutili australski kamarati aby som sa zucastnil sutaze v rychlosti jedenia. Mali sme co najrychlejsie zjest German sausage (nemecku klobasu) a velky langos s chili omackou. Bolo to strasne stiplave, a naviac som sa riadne zababral, kedze sme nesmeli jest rukami. No sranda sranda. Do finale som sa nedostal, ale dostal som cenu utechy - 10 dolarovu poukazku na nakup jedla v priestoroch EKKA arealu, co som v druhu sobotu aj vyuzil.

Najzaujimavejsou vecou bolo pre mna ale vystupenie cinskeho LION DANCE GROUP - tanecnej skupiny, ktora tancovala tradicny cinsky "levi tanec". Sranda bola, ze tanecna skupina pozostava z asi 10-tich bubenikov a perkusionistov a iba dvoch tanecnikov. Ti maju na sebe kostym leva a do rytmu tancuju na vysokych koloch od 1,5 metra do 3 metrov nad zemou. Ja by som ledva po tom chodil, nie to este tancoval a poskakoval. Tito dvaja ale boli uzasne zohrati, lebo to naozaj vyzeralo ako keby bol ten lev celistvy zadok sa tocil ked bolo treba, hlava sa tocila ked bolo treba, skratka fakt super. Cele to 5-minutove vystupenie vraj cvicili 10 rokov. Hadam sa mi to este niekedy podari uvidiet.

Celkovo je EKKA dobrou prilezitostou si niekam vonku vyrazit s kamaratmi a zabavit sa, vela rodin tam chodi, aby sa deti zabavili, aby sa aj nieco naucili a spoznali nove veci. Bolo by to uplne super, kebyze mame nieco take na Slovensku, ja by som na to urcite isiel.

Nejake fotky si mozete pozriet tu.

Heaven and Hell

V utorok 14. augusta bol v Brisbane Entertainment Centre koncert Heaven and Hell. Pre tych co kapelu nepoznaju, je to vlastne Black Sabbath, ale pod inym nazvom. Totizto s nimi teraz spieva jeden z najlepsich rockovych spevakov na svete Ronnie James Dio, a kedze Ozzy si vysudil prava na meno Black Sabbath, musela sa kapela premenovat. Aj taky je dnesny hudobny svet.

Tak ci tak som sa na koncert velmi tesil. Sabbathov som este nevidel a vidiet som chcel hlavne zaklad kapely - Tony-ho Iommi-ho, ktory patri medzi mojich najoblubenejsich gitaristov vobec. Kedze Heaven and Hell hrali niekedy v juni v Kosiciach, mal som uz celkom pozitivne referencie na kvalitu koncertu od ludi co na koncerte boli (teda az na niektore vynimky - nechcem menovat, ale konkretne Iva Hajosa).

Na koncert som mal ist aj s kolegom z roboty, ale ten bol v ten tyzden chory a tak sme sa nejako neskontaktovali. Tak ci tak som odisiel z roboty trochu skor, dobehol som domov, zhodil oblek, nahodil rockersky vohoz, zobral fotak a hybaj na vlak. Prijemnym prekvapenim bolo, ze som nemusel za vlak platit, pokial som mal listok na koncert, kedze cesta bola v cene listka. Na miesto som dorazil okolo pol siedmej, koncert mal zacinat o siedmej, takze som si v klude mohol vychutnat pivko este pred zaciatkom. O siedmej sa uz zacali valit zvuky z areny, tak som dosiel na svoje miesto. Nie velmi prijemne ma prekvapilo najma to, ze vsetky miesta boli na sedenie. Dost nezvyk na rockovy koncert. Tak ci tak ludia na tych miestach v konecnom dosledku aj tak nesedeli.

Prva predkapela - domaca kapela z Brisbane - mladi chlapci v mojom veku zahrali celkom slusny rock 'n' roll. Meno kapely si nespomeniem, ale na mieste sa mi celkom pacili. Po nich nastupila skupina Down, ktora riadne vytrieskala usne bubienky vsetkym ludom v hale. Styl sa pohyboval niekde medzi Marilyn Mansonom a Sepulturou. Dost tvrde aj na mna a to by som povedal, ze znesiem celkom dost. Jedinou skladbou ktora sa mi od nich pacila, bola jemna, relativne pomala skladba, ktora ma utvrdila v nazore, ze metalove sladaky su jednoducho najlepsie pomale skladby na svete. Dokonca aj spevak v tej skladbe spieval a nie jacal a grgal a vrieskal do mikrofonu. Samozrejme, v snahe udrzat s davom nejaku formu komunikacie, sa ozvalo po kazdej skladbe par slov, na ktorych bola vzdy jedna a ta ista odpoved - yeah! Zo vsetkych slov medzi skladbami bolo 90% slovo f*u*c*k a tych zvysnych 10% bola veta - Who smokes weed in da house? Yeah, this is a song for ya (kto tu fajci travu? toto je skladba pre Vas). Po hodinovom vystupeni kapely Down celkom dobre padla polhodinova prestavka na prestavanie sceny.

Okolo deviatej vecer uz vsetci netrpezlivo ocakavali hlavnu kapelu vecera, piskotom sa snazili vyhnat zopar hemziacich sa ludi v zakulisi, ktori za oponou este dokoncovali scenu, doladovali gitary, donastavovali a doskusali svetla a pod. Ani nie 15 minut po deviatej uz konecne zhasli svetla a za zvuku jaciaceho davu a uvodnej instrumentalnej E5150 vysla kapela na podium. Ja som bol asi 20m od podia, takze som na nich celkom dobre videl, akurat fotak to v tej tme a pri tej hre svetiel nezvladal a tak mi nevysla ANI JEDNA fotka, co ma tak trocha mrzi. Dalsim negativom a troska sklamanim pre mna bol zvuk. Ivo Hajos mal pravdu - strasne vela basov, takmer ziadne vysky, co sposobovalo v niektorych skladbach len zmes hluku. Kebyze tie skladby nepoznam, tak v niektorych pasazach si nie som isty kde je zaciatok a koniec taktu, kde sa zacina a konci riff, kde sa zacal spev a pod. Zvukarom sa podarilo nastastie zvuk vylepsit v druhej polke koncertu a v podstate od uzasneho bicieho sola niekde v strede koncertu, som si mohol vychutnavat krasu hlasu Ronnie James Dia, nadherne sola Tonyho Iommiho ako aj nenapadne vsuvky basaka Geezera Butlera. Carmine Appice za bicimi mastil jedna radost a celkovo posobila kapela velmi zohrato. Najvacsimi highlightmi koncertu boli pre mna skladby Children Of The Sea a Die Young, i ked australcania ako pravi narodniari specialne ocenili skladbu Sign Of The Southern Cross. Po asi dvoch hodinach sme sa vsetci vyburili v zaverecnej na 20 minut natiahnutej jamovacke - skladbe Heaven and Hell, kde nechybalo nadherne gitarove solo, kratka basova exhibicia, spievanie davu podla pokynov Ronnie James Dia, ako aj zaujimave zmeny rytmov na bicich. Kapela na zelanie divakov sa este vratila zahrat jeden pridavok. Druhy pridavok uz nezahrali aj napriek vytrvalemu skandovaniu davu.

Kvoli posilnenej bezpecnostnej sluzbe nebola absolutne ziadna sanca ist do zakulisia za kapelou a tak je to jeden z mala koncertov, kde nemam okrem listka na pamiatku nic. Aj napriek tomu som ale rad, ze som mal moznost kapelu vidiet a nelutujem peniaze, ktore som na tento koncert musel obetovat. Stalo to za to!!!

utorok, 7. augusta 2007

Fraser Island

Po Sydney a Melbourne a najma po zime ako takej, som potreboval trosku zmeny co sa vyletov tyka. Ekta - stazistka z Indie prisla s vynikajucim napadom, aby sme zasli na Fraser Island. Pridala sa k nam aj Marie a tak sme si traja objednali 3-dnovy vylet.



Fraser Island je ako raj na zemi. Je to najvacsi pieskovy ostrov na svete, ma rozlohu 1630km2 a na celom ostrove je ako zaklad piesok. Cely ostrov je posiaty piesocnymi dunami, jazerami s piesocnym dnom, kamenmi vytvorenymi z piesku a dokonca sa tam nachadza jediny dazdovy prales na svete, ktory vyrastol na pieskovom zaklade. By ste sa cudovali kolko typov a druhov piesku na svete existuje. Od roku 1992 je Fraser Island zaradeny do zaznamu svetoveho dedicstva a teda je tam zakaz akehokolvek zasahu cloveka, co je super lebo ostrov zostava takmer nedotknuty.

My sme vyrazili z Brisbane o osmej rano s nasim sprievodcom Steve-om. Kedze na ostrove su este aj cesty z piesku, normalnym autom sa tam neda ist, iba tzv. 4WD (4 Wheel Drive), cize autom s pohonom na vsetky styri kolesa, pre autolaikov terenne auto typu jeep. Po asi 4 hodinach cesty na sever sme dorazili do mestecka Rainbow Beach, kde sme sa naobedovali a cakali na trajekt, ktory nas prevezie na ostrov. Pocas kratkej asi 10minutovej cesty trajektom sme mali moznost zazriet velky krdel cajok, niekolko delfinov a neidentifikovatelnych inych morskych zivocichov.

Okolo druhej poobede sme sa vylodili na ostrove a zanechali za sebou civilizaciu. Po asi polhodinke cesty po piesocnej "dialnici" sme dosli na miesto naseho ubytka, kde sme vylozili nase batohy a hor sa na turu cez piesocne duny smerom k jazeru Wallaby.


Ako poviem Vam ze taky trening som uz dlho nezazil. Ono sa ta duna ani nezdala byt taka velka, ale ked sa Vam pri kazdom kroku zaboria nohy do piesku po clenky, tak to po case pocitite. Ale po dlhej asi dvojhodinovej ceste krizom cez dunu sme sa dostali k vytuzenemu jazeru, kde sa zopar odvazlivcov aj okupalo. Ja som sa namocil asi po kolena a uz vtedy som myslel ze zamrznem. Cestou spat sme isli pre istotu cez inu piesocnu dunu, relativne novu a tak sa sem-tam stalo, ze clovek stupil aj na konar stromu, ktory bol zaviaty pieskom. Mensim odreninam som sa teda nevyhol.

Naspat sme dosli okolo siedmej a mali sme skvelu veceru tri druhy masa (morcacie, jahnacie a hovadzie) s varenymi a opekanymi zemiakmi, hraskom a kukuricou a samozrejme cviklou. Uplna lahodka. Teda pre mna. Ostatni to ofrflali, ze je tam malo zeleniny a ze je to nezdrave a azijsky spolucestujuci sa dozadovali ryze. Ale ja som mal konecne po dlhej dobe normalnu europsku stravu, tak som si nalozil dvakrat. Po veceri som sa na chvilku zdrzal v miestnom podniku, zahral si biliard a pozrel som sa na chvilku aj na karaoke show, ale po asi troch pesnickach som od tych "spevackych" vykonov mal takmer dotrhane usne bubienky, tak som sa pobral spat.

V sobotu sme mali na programe cestu na sever ostrova, cize asi 100km, s cielom zastavit sa na pokial mozno co najviac zaujimavych miestach. Museli sme sa ale ponahlat, lebo sme sa mohli utopit. Ano utopit. Totizto dialnica je zaroven aj plazou. A v case najvyssieho prilivu je cela dialnica pod vodou.

Aj napriek tomu nepriaznivemu stavu, sme videli vela zaujimavych veci - stroskotanu lod Maheno, rozne kanony pieskovcov roznych farieb, mali sme moznost "splavit" potok Eli vlastnou chodzou, a na utesoch Indian Heads sme si mali moznost poriadne oddychnut a pozorovat delfiny, raje, velryby, zraloky a ine morske stvorenia v nadherne cistom oceane.

Skoda ze sme sa nemohli kupat, vsade bol totiz zakaz. Aj som uvazoval, ze by som to riskol ak by som bol len pri brehu, ale cestou spat som na vlastne oci videl zraloka do 5m od brehu (t.j. vo vode cloveku nieco vyse kolien), tak som to neriskoval. A urobil som dobre, lebo vecer vyplavil ocean na breh niekolko jellyfish meduz - najjedovatejsich stvoreni v Australii a mozno aj na svete. Priesvitne stvorenia napadne pripominajuce igelitovy sacok dokazu cloveka usmrtit behom 5 minut.

Kedze je cely ostrov (az na par metrov stvorcovych civilizovanych budov) v povodnom stave, diva priroda tam funguje naozaj nadivoko, a tak sme si museli davat pozor na rozne zvierata v prirode, ktore sa bez akehokolvek ostychu priblizili k ludom. Upozornovali nas najma na diveho psa dinga, ktory ma na svedomi uz niekolko ludskych zivotov prave na tomto ostrove. Dingo je najblizsi pribuzny bielemu vlkovi azijskeho povodu, ale v podstate vyzera ako nas pes, akurat ze je divy. Dalsou hrozbou boli hady, kedze az 9 z desiatich najjedovatejsich hadov Australie zije na tomto ostrove. Nanestastie (alebo nastastie) sme ziadneho nevideli, a tak sme vsetci obisli bez akychkolvek zachrannych akcii typu obviazat ranu trickom a zamedzit jedu aby sa dostal dalej do krvi a pod. Inak som sa dozvedel, ze najhorsia vec ktoru mozete spravit je vysat jed. Zopar ludi sa o to uz pokusalo, lebo to videli vo filmoch a dopadlo to tak, ze vysali iba cast jedu, tym sa otravili a okrem nich zomreli aj ich priatelia.

Inak k tym zvieratam maju v Australii jednu super cca minutovu pesnicku od skupiny co sa vola Scared Weird Little Guys - pesnicka ma nazov Deadly Animals (Come To Australia) a je cela o tom co Vam v Australii hrozi. Kedze je podla mna neprelozitelna, najma co sa nazvov zvierat tyka, najlepsie je ak si pozriete video, zvierata na obrazkoch su tie spominane v texte.



Pre tych ktorym sa pesnicka zapacila, komplet anglicky text najdete tu

V noci zo soboty na nedelu sme stravili par hodin lezanim na plazi a pozorovanim hviezd. Ani si neviete predstavit, kolko hviezd na tej oblohe je, ked mate absolutnu tmu a nie su nikde poulicne svetla. Velmi jasne bolo vidno aj Juzny Kriz, suhvezdie ktore je viditelne len na juznej pologuli.
Okolo polnoci sme si uz isli lahnut spat, aby sme o piatej rano vstali, pekne vymrzli, ale zato si vychutnali vychod slnka nad oceanom. Take veci sa tak casto nevidia a tak som si to plne vychutnal aj ked nie som ranostaj. Tak ci tak by som skoro vstat musel, kedze sme odchadzali uz o siedmej, aby sme si stihli urobit turu v dazdovom pralese - jedinom dazdovom pralese na svete ktory vyrastol na piesku. V pralese bolo dost chladno a to aj napriek tomu, ze vonku bolo 27 stupnov V pralese bolo nieco pod dvadsat a dost vlhko. Ale prechadzka bola dost svieza, ziadne jedovate zvieratko nas neprekvapilo a tak sme si mohli uzit niekolko tisicrokov stare obrovske stromy, alebo niekolko desiatok metrov vysoke biele eukalypty.

Po pralese sme este navstivili jazero Lake Burrabeen - druhe najvacsie jazero po svetoznamom Lake McKenzie. Jazera su takmer rovnake, akurat pri Lake McKenzie je kopu turistov a pri tom nasom bolo len zopar ludi a tak sme si mohli vychutnat jazero, nadhernu plaz s bielym pieskom, slnko, skratka ako v raji. Na uvolnenie sme si okrem clapkania vo vode este zahrali plazovy futbal a okolo obeda sme uz vyrazili na cestu spat do Brisbane.




Jednoznacne to stalo za to si taky vylet na Fraser Island urobit, som si uz dlho tak neoddychol a sa tak nepokochal ako tento vikend. Kedze verim, ze sa najdu zvedavci, ktori by chceli vidiet viac z toho ako to tam vyzeralo, tak dalsie fotky v pripade zaujmu najdete tu