nedeľa, 20. mája 2007

Australsky politicky system

V piatok som dostal novu postu. Vyzyva ma v nej miestna volebna komisia, aby som sa zahlasil do volieb. Zdalo sa mi to nejake zvlastne, ved predsa nie som australsky obcan. Tak som zavolal na infolinku, kde mi polozili niekolko otazok typu ci som uz dovrsil 18 rokov, ci byvam na svojej sucasnej adrese aspon mesiac a pod. Vsetko som zodpovedal a dostal som odpoved, ze som opravneny sa zucastnit volieb. Informacia ma vyrazne prekvapila, a tak som polozil na konci asi desatminutoveho hovoru zasadnu otazku. "Mozem volit aj ked nie som australsky obcan?" Na druhej strane telefonu sa ozval sum a po chvilke pauzy sa ozvalo "Excuse me? Could you repeat the question?" (prepacte mozte zopakovat otazku?) Tak som sa teda opytal este raz, zase minutka nervozneho dychania v telefone, krcenie a pretacanie papierov a tukanie do klavesnice a vzapati sa ozvalo: prepacte, asi doslo k omylu, na to aby ste mohli volit musite byt australskym obcanom. Zhlboka som si vydychol a ukoncili sme hovor obligatnymi recami o pochopeni, ze dochadza k omylom, a ze sme ludia a pod. Inak ma tak napadlo neskor, ze keby som mal vodicsky preukaz queenslandu (o co mi len staci poziadat na zaklade mojho medzinarodneho vodicaku), tak by som sa mohol legalne preukazat, ze som australcan a dokonca by som mohol aj volit. No nie je to haluz?

Ked uz sa taka zaujimava vec stala rozhodol som sa popisat trosku australsky politicky system, ktory je vlastne prekladom Danovho vypracovania ziadosti mojej sestry, ktora potrebovala tieto informacie na maturity. Takze vesele citanie.

Australia politika zaujima svoje miesto v ramci systemu zvanom parlamentarna demokracia. Australska konstitucna monarchia ma federalny system v ramci konstitucnej monarchie, cize australcania volia statnych a teritorialnych zastupcov ako aj zastupcov do parlamentu zalozenom na Westminsterskom systeme (Velka Britania).

Dolna komora je znama ako Snemovna reprezentantov a pozostava zo 150 kresiel. Voli sa kazde tri roky. Politicka strana s najvacsim poctom kresiel v Snemovni Reprezentantov tvori vladu na cele s premierom (predseda vlady). Hlavou krajiny je Generalny Guverner a ten je zastupcom Anglickej Kralovnej v Autralii. Generalny guverner je nominovany parlamentom a schvaleny kralovnou. V skutocnosti je Generalny guverner viacmenej iba "ceremonialna figurka" a aj ked ma dost pravomoci, vyuziva to len velmi zriedkavo.

Kazdy zakon musi prejst cez obe institucie - Snemovnu Reprezentantov ako aj Senat. Senat je organ so 76-imi miestami. Kazdy zo 6-tich statov v Australii voli 6 ludi do Senatu na 6 rocne obdobie. Severne Teritorium a Australske Teritorium Hlavneho Mesta volia 2 clenov do senatu.

Najvyssim sudnickym organom v Australii je Najvyssi Sud ktory ma pravomoc potvrdzovat ustavnost zakonov prijatych parlamentom a upravovat rozhodnutia nizsich sudov v niektorych legislativnych otazkach.

Vyroba vlastneho piva

Uz asi pred dvomi mesiacmi sme sa s Azzom a Shaunom bavili o tom, ze by sme si mohli varit vlastne pivo. Slovo dalo slovo a tuto sobotu sme sa konecne odhodlali zakupit vsetko potrebne a urobit prve kroky k tomu aby sme uz o tri tyzdne mohli pit vlastne pivo. V Australii je varenie domaceho piva celkom bezna vec, su tu bezne dostupne tzv. "brewing kit" - co su vlastne male domace pivovary. Brewing kit obsahuje variaci sud o velkosti 30 litrov, pipu na capovanie do flias, vsetky pridavne potrebne veci ako teplomer a pod. Osobitne sa potom kupuju suroviny na vyrobu (sladovu zmes, kvasinkovu kulturu, cukor). Investicne naklady, tj. cely novy brewing kit stoji 65 AUD, a kedze sme traja to vychadza cca 20 AUD na osobu, co je cena asi 4 piv v meste. K tomu este samozrejme suroviny (priblizne 40 AUD, t.j. menej ako 15 AUD na osobu). Vseho vsudy ma to stalo 35 AUD. Kedze sud ma 30 litrov, vychadza to 10 litrov na osobu, t.j. ak si odmyslime investiciu do zariadenia, tak zo surovin to vychadza jedno politrove pivo na 75 centov (cca 15 Sk), co je este menej ako cena slovenskeho piva na slovensku.

Samotne varenie nie je nijak zlozity proces. Najprv treba brewing kit poriadne vycistit. Hygiena je zaklad dobreho piva, lebo akakolvek necistota moze sposobit, ze vysledna chut piva bude uplne ina ako sa ocakava. Ako prve sa davaju 4 litre horucej vody. Po chvilke ked teplota klesne na 75 stupnov celzia sa pridava sladova zmes. Ta je uz predpripravena a pri kupovani sladovej zmesi si mozete vybrat z viacerych druhov. My sme si vybrali typ pilsener lager (plzensky leziak) kedze sme chceli europsky typ piva. Sladova zmes vyzera ako med, ma podobnu farbu, vonu aj hustotu a dokonca chut je skoro taka ista, akurat po chvilke pocitite na jazyku horkost. Sladovu zmes a vodu treba dobre zamiesat. Po premiesani sa pridava studena voda az po vrch suda. Studena voda schladi celu zmes na priblizne 20-30 stupnov, idealna teplota je 25, my sme podla teplomera mali nieco medzi 26 a 28. Potom sa prida 1kg cukru, zmes sa premiesa a tesne pred uzavretim sa este prida kvasinkova kultura. Cely sud sa poriadne uzavrie a otvori sa malicky ventil, cez ktory prudi vzduch (inak by kvasenie mohlo vytvorit taky tlak, zeby sud explodoval).

Po skonceni celeho prveho kroku nastava krok 2, t.j. fermentacia, kvasinkova kultura robi svoje, nie je potrebny ziadny zasah ludskej ruky. Fermentacia prebieha priblizne tyzden. Potom nastava dalsi krok, nacapovanie fermentovanej zmesi do flias, kde pivo dozrieva dalsie dva az tri tyzdne. No a potom neostava nic ine iba to pivko vypit :-) Takze tesim sa az bude prve pivko a dam Vam urcite vediet ake sa nam podarilo vyrobit.

Fotky z otvarania pivovaru najdete tu
Fotky z varenia piva aj anglicky navod na varenie piva najdete tu