piatok, 29. júna 2007

Fotky vlastneho piva

Viaceri z Vas si pytali fotky nami vyrobeneho piva, tak nech sa paci:




Posledny den v PartnerOne

Dnes - piatok 29. juna 2007 - je posledny den co pracujem pre PartnerOne.

PartnerOne bola spolocnost, ktora vystupovala ako Shared Service Provider (SSP) - inak povedane poskytovatel verejnych sluzieb. Jej hlavnymi klientmi boli Queensland Police (policia), Corrective Services (napravnovychovne ustavy a vaznice), Justice & Attorney General (prokuratura a sudnictvo) a Emergency Services (zachranne sluzby - poziarnici, ambulancia, rychla zdravotna pomoc). Medzi ostatnych patrili este mensie oddelenia zaoberajuce sa zdravotnou pomocou inym, najma tretim krajinam, oddelenie zamerane na prostituciu, oddelenie licencii atd. Spolu s ostatnymi SSP - CorporateLink, Corporate Solutions a Regional Services sluzili vacsine oddeleni, ktore ma na starosti Queenslandska vlada.

Preco to tu vsetko vykladam?

Nie nebojte sa nevyhodili ma, ani sme neskrachovali.

V ramci noveho strategickeho smerovania vytvorili vsetky SSP jednu velku Shared Service Agency (SSA) - t.j. agenturu zabezpecujucu vsetky verejne sluzby pre Queenslandsku vladu. Inak povedane spojili sa.

Pre mna z toho vyplyva to, ze dnes robim posledny den pre PartnerOne a od pondelka pracujem na tom istom mieste, s tymi istymi pravami, s tymi istymi ludmi, za tych istych podmienok - akurat nebudem zamestnancom PartnerOne ale zamestancom SSA.

S prechodom samozrejme suvisi rebranding - meni sa vsetko, od loga na dokumentoch, cez podlozky na mysi, klucenky a uvitanie v telefone az po intranetovu stranku, atd.. Chvilku mi to asi potrva kym si na zmeny zvyknem, najma na novy program Alloc8 na zaznamenavanie odpracovaneho casu pre payroll oddelenie, ale vsetci verime, ze je to zmena k lepsiemu, takze dufam, ze to tak aj vyjde.

streda, 27. júna 2007

Novinky z prace

Posledne ked som pisal o testovani, som este nevedel, ze sa troska zmeni casovy plan projektu a definitvne zavedenie programu urceneho pre nabor ludi sa stanovi na 2.jul. Kedze to v case rozhodnutia boli dva tyzdne do finalneho zavedenia, pre mna to znamenalo dokoncit testovanie, zaskolit vsetkych zamestnancov, ktori ten program budu pouzivat a po skoleni byt s nimi na ich oddeleni a odsledovat ci vsetko vedia, zodpovedat ich pripadne otazky, respektive zaznamenat akekolvek chyby a vykomunikovat s IT oddelenim ich odstranenie.

Skolenie

So skolenim mi pomahala kolegyna z treningoveho oddelenia, ktora zabezpecila vsetky organizacne veci, vybavila pocitacovu treningovu miestnost, urobila kopie treningovych materialov atd. Ja som sa zameral na obsahovu cast a pripravil realne podklady aby mohli ludia virtualne inzerovat volne pracovne miesta, a spracovavat materialy od uchadzacov. Samotne skolenie sme rozdelili do styroch casti - prve pre ludi co inzeruju, druhe a tretie pre ludi co spracuvaju aplikantov a ich materialy a stvrte pre tim, ktory ma na starosti korespondenciu a komunikaciu s uchadzacmi.

Skolenie dopadlo perfektne, 18 z 20 ludi v hodnotiacich harkoch zaznacilo, ze so skolenim boli velmi spokojni, zvysni dvaja boli "iba" spokojni. Ziadna negativna odozva a vela povzbudzujucich komentov. Celkom ma to potesilo, kedze trenovat ludi v cudzom jazyku nie je sranda, najma ak Vasa slovna zasoba neobsahuje niektore pojmy a potom hapkate pri vete typu : "Dole pod sekciou osobnych udajov vyberte z rolovacieho menu moznost ostatne a do textoveho policka vpiste ... a potvrdte stlacenim tlacitka submit". Niezeby to bola extra tazka veta, na slovensku by to bolo v pohode, ale ked to poviete rodenym anglicanom v nespravnom slovoslede alebo gramatike, nie vzdy pochopia co tym chcete povedat. Nastastie to islo hladko.

Vyzva

Najvacsou vyzvou na treningu ale nebola moja anglictina, ale nieco co som absolutne necakal a co ma absolutne prekvapilo. Na skoleni bola jedna kolegyna, ktora je hluchonema. Neviem ci ste niekedy mali moznost trenovat hluchonemych spolu s pocujucimi a hovoriacimi, ale rozhodne to nie je sranda. Kedze posunkovu rec neovladam, snazil som sa hovorit pomaly a zretelne, aby mi dokazala citat z pier. Ale po chvilke sme to vzdali, kedze pocujuci zhodnotili, ze pri pomalom rozpravani mam este horsi akcent ako pri rychlom a ze mi uz duplom nebude rozumiet. A tak som sa snazil najst sposob ako s nou komunikovat, nakoniec sme to vyriesili otvorenim textoveho okna v hornom rohu, kde som jej vzdy napisal co robime a preco to robime, a ona tam vpisovala otazky ak nejake mala. Bolo to dost zaujimave, lebo som v podstate pocas treningu pre vsetkych viedol v tom istom case mini-trening pre nu. Tak ci tak, na konci sa mi podakovala za individualny pristup a dokonca som od jej manazerky dostal pochvalu, ze s novym programom pracuje najlepsie zo vsetkych. Ostatni tiez skolenie zvladli a tak mam teraz volnejsi tyzden, kedze mojou ulohou je teraz pomahat im s problemami, a kedze vdaka dobremu skoleniu ziadne nemaju, mozem si naplno vychutnat dobry pocit zo splnenej ulohy.

EEO - Equal Employment Opportunities

Zakon v Australii stanovuje rovnake prilezitosti ziskania a vykonavania zamestnania (EEO) pre vsetky skupiny obyvatelstva bez akejkolvek diskriminacie. V Australii sa nestane, zeby niekoho nezamestnali len preto, ze je hluchy, nemy, slepy alebo nejakym inym sposobom telesne postihnuty (teda pokial to nie je nevyhnutne, napriklad slepy nemoze robit sofera). Nejaka stotinka percenta porusujuca toto pravidlo sa vzdy najde, nikto predsa nie je dokonaly, ale velka vacsina to robi absolutne prirodzene. Medzi ludi, ktori patria do skupin, kde by mali byt uplatnene rovnake prava na ziskanie aj vykonavanie povolania patria - zeny, telesne postihnuti, ludia s rodnym jazykom inym ako anglickym, aboridzinci, ostrovania z juzneho ostrova a ostrovania z Torres Strait. Inak povedane, to ze ste postihnuty, alebo mate nejaky povod nie je kriteriom vyberu. A ludia to velmi poctivo dodrzuju a tak je uplne bezne, ze hluchonemy pracuje s aboridzincom a bielym v jednom time (najma vo vlade, ktora sa snazi ist ostatnym v tomto prikladom).

Paci sa mi, ze kriteriom na vyber zamestnancov su ich schopnosti. Ked si predstavim ako to funguje na slovensku, vety typu "madara nezamestnam", "romov tu nechceme", "videl si ho, jak chodi, takeho netreba zobrat, co si o nas ostatni pomyslia" a pod., tak je to dost smutne. A myslim, ze to este riadny cas potrva kym sa dostaneme na tolerancnu uroven australcanov a kym budeme natolko vyspeli, aby sme odlozili predsudky nabok a brali ludi spravodlivo, bez ohladu na rasu, pohlavie, vek a fyzicke danosti.

nedeľa, 24. júna 2007

LSB

Pred dvomi tyzdnami sme sa s Azzom a Shaunom stretli u nas na dome, aby sme konecne ochutnali prve nase vlastne pivo. Dali sme mu nazov LSB (Land Street Beer) podla ulice kde sa vyraba. Vypili sme asi 4 piva kazdy a musim povedat, ze je to pivo velmi inkonzistentne. Jedno pivo bolo dobre, druhe zas chutilo ako cukrova voda, dalsie nam vypenilo po otvoreni a dalsie bolo strasne bublinkate, skratka sranda. Akoby povedal Forrest Gump - "To pivo je ako bonboniera, nikdy nevies co ochutnas."

Po prvej ochutnavke sme sa rozhodli zmenit niektore vyrobne postupy a to konkretne:
1. Presli sme na trojfazovy proces cistenia flias, aby tam neboli ani najmensie necistoty, ktore ovplyvnuju chemicky proces dozrievania
2. Musime klast vacsi doraz na presnost pri miesani ingrediencii - vsade rovnaky pomer cukru, vody, sladu, kvasinkoveho extraktu.
3. Zakupili sme "beer belt" - elektricky pivny opasok na sud, ktory udrziava konstantnu teplotu pri vyrobe piva.
4. Nechame pivo dozrievat o tyzden dlhsie.

Navrhovane zmeny sa ujali viac ako dobre a druha varka piva uz bola vyrazne lepsia. Samozrejme, ze to nie je tak kvalitne ako ceske alebo slovenske pivo, ale urcite je lepsie ako australske a aj vyrazne lacnejsie, takze som viac ako spokojny. Momentalne este skusame viacere typy sladovej zmesi, aby sme nasli optimalne chutove riesenie, ale to su len take kozmeticke zmeny, takze vseobecne by sa dalo povedat, ze nam varenie piva vyslo nad moje ocakavania.

Brisbane Blue Tongues

Kedze v Australii je momentalne zima (rocne obdobie), prave teraz prebieha hokejova sezona. Kedze som bol zvedavy, co za hokej sa tu v Australii hraje, dohodli sme sa s Azzom a Shaunom, ze sa pojdeme v sobotu pozriet na domaci zapas Brisbane Blue Tongues proti Melbourne Ice. Kedze Azz ani Shaun nikdy na hokeji neboli, cestou na stadion som im strucne vysvetlil co je cielom hry a zakladne pravidla.

V najvyssej Australskej hokejovej sutazi hra 8 timov. Hra sa systemom kazdy s kazdym doma vonku. Kazdy vikend sa hra s tym istym timom jeden zapas v sobotu a dalsi v nedelu. Z ligy nikto nevypadava, t.j. timy su kazdy rok rovnake. Samotny Brisbane Blue Tongues skoncili v minulej sezone na siestom mieste a v tohtorocnej sezone su zatial na piatom mieste. Vacsina hracov su kanadania, potom zopar americanov, jeden fin a asi styria australcania. Minulu sezonu chytal za Blue Tongues slovensky brankar Milan Novysedlak, ale tohto roku uz skoncil s aktivnou karierou.

Na stadion sme dorazili polhodinku pred zapasom. Listky boli podla mna neumerne drahe (ak vezmeme do uvahy pomer cena - kvalita), takze sme si kupili najlacnejsi listok na statie v rohu za 8 dolarov. Priemerna cena listka bola 20 dolarov, co som nechcel riskovat za predpokladu, ze hokej nebude dobry. Samotny stadion bol dost maly, mal kapacitu do 200 ludi, kvalita sedenia, ladu, mantinelov, branok atd. bola na urovni stadiona v Gelnici (az na to, ze bol kryty).

A aky bol samotny hokej? Kvalita by sa dala prirovnat k zapasu Gelnica - Bardejov, cisto drevorubacsky hokej okoreneny kanadskym stylom v zmysle, ked uz nemam schopnost s pukom nieco spravit, tak sa snazim aspon tvrdo zlozit spoluhraca. Vyluceni bolo neurekom, co ale nebolo na skodu veci, lebo vtedy mal zapas svoje svetle stranky, najma pri hre styroch na troch, kedy hraci aspon trochu kombinovali. Zapas nakoniec vyhral Melbourne 8:4. Vacsina golov padla stastnou nahodou, popripade v neprehladnej situacii v mele pred brankou. Zaujimavym pre mna bolo to, ze tretiny mali iba 15 minut a nie 20. Dovodom asi je, ze to bolo kvoli kondicke hracov, kedze timy maju do 15 hracov aj s brankarmi a teda viac menej tocia cely zapas na dve patky. A kedze niektori hraci mali problem udrzat sa v niektorych situaciach na korculiach, verim, ze to bolo na ich kondicku dost narocne.

Co ale nesmelo chybat, a to by nebola australia australiou keby to chybalo, boli vsetky komercne a zabavne atrakcie, vratane stanku so suvenirmi, smiesnym doprovodnym komentarom, typickou "americkou hokejovou hudbou" pri preruseni hry a pod. Vsetko okolo vyzeralo ako v NHL, az na ten hokej na lade.

Koniec-koncov nelutujem, ze som na hokej isiel, bola to sranda. Azz si odniesol domov puk vystreleny do hladiska ako pamiatku na zapas, Shaun zvazuje ze si kupi NHL playstation hru a ja som mal dobry pocit, ze som konecne po dlhej dobe mohol vidiet hokej - aspon nejaky. Tak ci tak, neoslovilo ma to natolko aby som na nejaky iny zapas opat isiel. Skor sa asi zameram na sporty v ktorych su australcania spickou a vychutnam si AFL, rugby, popripade kriket, kym som tu.

Prekvapivo kruta zima

Tohto roku je v Australii strasne kruta zima a to dokonca aj na australske pomery. Minuly tyzden klesli v Brisbane teploty pod 10 stupnov Celzia co bola najnizsia teplota za poslednych 50 rokov. Ono sa sice zda, ze 10 stupnov je pohoda, co ale nie je pravda ak mate vysoku vlhkost vzduchu a silny oceansky vietor. Vo vnutrozemi je to este horsie, v mestecku Toowoomba (do 100km od Brisbane) namerali minulu stredu vobec najnizsiu teplotu v Australii odkedy sa meria teplota (od roku 1869). Namerana hodnota bola - 16°C. Australcanov prekvapil aj riadny vietor, mensi oceansky hurikan. V oblasti centralneho pobrezia (medzi Brisbane a Sydney) bol vyhlaseny vysoky stupen pohotovosti a ludia boli pripraveny na evakuaciu, kedze silny vietor sposoboval 7m vysoke oceanske vlny. Ked si k tomu priratate fakt, ze v Australii nemaju kurenie, tak si viete predstavit ako tuto zimu australcania prezivaju - tri svetre, bunda a drkotanie zubami. Clovek si az vtedy uvedomi, akou vymozenostou je kurenie, co mame doma na Slovensku.

nedeľa, 17. júna 2007

Vzdelavanie v Australii

Momentalne sa mi z AIESEC ludi nema velmi kto venovat. Niezeby by mi to vadilo alebo chybalo, aspon mam viac casu pre seba a trocha oddychu od ludi nezaskodi. Cele toto obdobie sa skonci na buduci tyzden, kedy sa vacsine konci skuskove obdobie. O skole teraz hovoria dost casto a tak som sa rozhodol Vam priblizit mnou zistene informacie o tom, ako vlastne funguje skolsky system v Australii so zameranim na opis fungovania vysokych skol.

Zakladne a stredoskolske vzdelanie

Kedze v predskolskom veku navstevuje skolky minimum mladych australcanov (menej ako 1%), vacsina deti zacina chodit do skoly vo veku od 5-6 rokov. Povinna skolska dochadzka sa konci 16 rokom zivota (v Tasmanii 15tym). Rozdiel medzi prechodom zo zakladnej na strednu skolu je rozny v zavislosti od toho, v ktorom state Australie studujete. V Queenslande je to 7 rokov na zakladnej a potom dalsich 5 na strednej skole. T.j. vacsina ziakov ukonci strednu skolu v sedemnastich rokoch.


Podobne ako aj u nas na slovensku, existuju statne a ine skoly (sukromne, cirkevne a pod.) Statne skoly poskytuju vzdelanie zadarmo, na ostatnych (aj cirkevnych) sa za skolu plati. Mnozstvo penazi za studium sa velmi rozlisuje a to najma podla toho v akej oblasti studujete, aku prestiz ma ta skola a pod. Kazda skola tu ma vlastnu kulturu, vlastne pravidla. Po vzore anglicka sa tu do skoly musia povinne nosit skolske uniformy. Kazda skola ma uplne inu uniformu a tak ludia na ulici vedia velmi lahko identifikovat, kto pochadza z akej skoly.



Vyssie vzdelanie

Vyssie vzdelanie je zabezpecovane viacerymi vzdelavacimi instituciami. Najprestiznejsimi su univerzity. Mimo nich su tu este rozne ine institucie poskytujuce rozne kurzy, diplomy a ine tituly.

Podobne ako na Slovensku aj v Australii je hierarchia rovnaka - bakalarske studium (3 -4 roky), masters studium (5-7 rokov), doktorandske studium (2-3 roky po masters) a vyssie akademicke tituly ako doktoraty, profesorske tituly a pod.

Za vysokoskolske studium sa v Australii plati. Australski obcania maju 75% studia zaplatene vladou, zvysnych 25% si platia sami. Zahranicni studenti si za studium platia sami. Ceny sa pohybuju okolo 10.000 dolarov za semester. Samozrejme, vzhladom na vysku sumy si nie kazdy moze dovolit zaplatit tolko penazi a preto existuje nespocetne mnozstvo stipendii pre najlepsich ale aj priemernych studentov, socialne stipendia, firemne stipendia a pod.Takze ak je student sikovny, dokaze vystudovat v podstate "zadarmo", kedze mu zvysok preplati niekto iny vo forme stipendii.

Skolsky rok sa zacina vo februari a konci v novembri. December a januar su velke skolske 2-mesacne letne prazdniny. Jeden rok je rozdeleny vo vacsine pripadov na 2 semestre (prvy konci v juni), popripade niektore skoly maju tri trimestre. Samotny semester je rozdeleny ako u nas na zapoctove a skuskove obdobie. Zapoctove obdobie trva priblizne 3 mesiace, kedy prebiehaju prednasky, cvicenia. Povinnost navstevovat cvika a prednasky sa lisi od skoly k skole, ale bez ohladu na to, ake su pravidla, vsetci sa snazia navstivit co najviac cvik a prednasok.

Prednasky su urcene na ziskanie teoretickych vedomosti z uciva, a su narozdiel od nasich vedene zaujimavou formou vyuzivajucou videa, powerpoint prezentacie, prakticke ukazky, mnozstvo externych hosti z firemneho sektora a pod. Ziadne citanie z ucebnice ako na vacsine nasich prednasok. Cvicenia su priestor pre skupiny ziakov, popripade jednotlivcov na to, aby mohli vypracovat spolocne odborne prace, vyskumne prace a pod. , za ktore ziskavaju zapocet. Len v nevyhnutnych pripadoch sa pisu zapoctove pisomky (predmety ako matematika). Vo vsetkych ostatnych pripadoch je to celosemestralna praca, zalozena vacsinou na timovej praci s jasnym oznacenim vysledkov prace toho ktoreho jednotlivca v time.

Skuskove obdobie zvycajne trva 2-3 tyzdne. Neexistuju ziadne opravne terminy. Bud spravite skusku na prvykrat alebo opakujete cely predmet na dalsi rok. Vynimkou su iba zavazne pripady choroby, umrtia v rodine a pod. a su zalezitostou dohody skusajuceho a studenta. Skusky su pisomne aj ustne a ked skusajuci vidi, ze latku ovladate, tak Vam skusku da a kedze sa vacsina studentov na skusky pipravuje, vacsina aj prejde. Ziadne vyhadzovanie zo skusok a snaha nachytat studenta na malichernych nepodstatnostiach. Zakladne otazky - vies prejdes, nevies neprejdes. Ak vies zaklad idu stale tazsie a tazsie otazky a tie urcuju tvoju vyslednu znamku. V pripade ak musis predmet opakovat, plati sa naviac za opakovanie rocnika. A kedze ceny su dost vysoke (a vacsinou to vedie i k strate stipendia), motivacia studentov spravit skusku je ovela vacsia ako u nas.

Na druhej strane, kedze sa za skolu platia take peniaze, skola ma obrovske mnozstvo finacnych zdrojov aby mohla financovat svoje aktivity a neustale zlepsovat podmienky studia, robit vlastny vyskum, dovolit si zaplatit prednasky najvacsich odbornikov a prispievat tak k vysokej kvalite studia a pod. Na rozdiel od nas na skole funguje aj marketing, skola sa prezentuje voci verejnosti, snazi sa organizovat rozne podujatia, kde sa prezentuju studenti, docenti, profesori, kazdy kto dosiahol zaujimave vysledky, zhanaju sa sponzori atd. atd. Je to uplne ako iny svet.

Skola kde chodia moji spolubyvajuci (University of Queensland), ma priblizne 36000 studentov, ktorym sluzi zakladny campus o rozlohe 274 akrov (1.1 km2), co je v podstate male mestecko, kde nechyba nic, podniky, restauracie, obchody, sportoviska, zdravotnicke centrum,

poziarne centrum, skolske miestnosti, kniznice, internetove miestnosti s kapacitou 5.000 pocitacov, nadherne parky, vyskumne centra a mnoho inych veci.

Studovat na takej skole je skratka radost. Clovek sa nemusi nikam pohnut, vsetko co k studiu potrebuje najde priamo v campuse. Studenti musia byt samostatni, kedze iba minimum predmetov je povinnych, sami si volia predmety, vyucujucich, casy cviceni, prednasok, konzultacii, skratka su samy sebe panom. 99% studentov popri skole pracuje. Na rozdiel od Slovenska je strasne vela firiem, ktore maju zaujem o studentov a ponuka im moznosti stazovat, a zaroven im dat plnu flexibilitu aby mali dost priestoru na studium. Skratka, parada.

Ak niekto uvazuje o studiu v Australii vrelo odporucam, nie nadarmo patria australske univerzity spolu s britskymi, americkymi a zapado-europskymi medzi najlepsie na svete.

štvrtok, 14. júna 2007

Dalai Lama

V stredu 13. juna navstivil Brisbane v ramci svojho Australskeho turne renomovany nabozensky i politicky vodca Tibetanov - His Holiness 14th Dalai Lama (Jeho Svatost Dalajlama 14-ty). V ramci svojej navstevy navstivil zopar atrakcii ako Australia ZOO, Geelong a pod. celodennu navstevu ukoncil hodinovou prednaskou v Brisbane Entertainment Centre.


Na prednasku sa dali zakupit listky. Jeden listok stal 0 dolarov + manipulacny rezervacny poplatok 5 dolarov. Kedze Shaun vybavil 6 listkov, jeden nas stal 80 centov. Na prednasku sme isli ja, Shaun, Caitlin, Azz a Amy. Osobne som vobec nevedel co mam ocakavat a isiel som (ako asi vacsina ludi) skor s cielom vidiet Dalajlamu a nie z nabozenskeho hladiska. K budhizmu sa nehlasim (aspon zatial) a tak som dufal, ze nejako zapadnem.


Samotna prednaska zacinala o stvrtej poobede a trvala asi hodinku. Na moje prekvapenie vobec nebola nabozensky orientovana, zdoraznovala skor potrebu vzdelavania mladych ludi a vytvorenia celosvetoveho mieru. Samozrejme, ze padlo par nepriaznivych slov na adresu Ciny ako takej (nechce sa mi rozpisovat spor medzi Cinou a Tibetom, ale verim, ze vacsina ludi ma aspon zakladne info a ak nie, urcite vie, kde ich najde). Pravdupovediac by som tu prednasku prirovnal k takym tym typickym "motivation speeches" (motivacnym prihovorom), ake sme mali na vacsich narodnych, resp. medzinarodnych AIESEC konferenciach. Normalne by som si vedel takeho Dalajlamu ako externeho hosta na akcii AIESECu predstavit. Mal celkom zaujimave myslienky (i ked anglictinu este musi potrenovat) a bol sem-tam aj vtipny, takze nebola to hodina zabiteho casu.

Moja najoblubenejsia veta tohto vecera:

"George Bush is a nice guy ... I know him ... but his politics ... it's a different thing."

Po uspesnej prednaske Dalajlamu, na ktorej bolo cca 15.000 ludi (tolko isto ako na Red Hot Chilli Peppers, akurat typ ludi bol vyrazne odlisny) sme vsetci az na Caitlin isli do podniku pozerat na velkoplosnej obrazovke druhy zapas State of Origin, riadnu rugby mastenicu, ako protiklad toho co sme prave poculi. Vecer sa skoncil dobre, Queensland Maroons vyhrali nad New South Wales Blues a vedu v State of Origin uz 2:0 na zapasy, takze vsetci Queensland ludia bujaro oslavovali, co sa prejavilo aj na mnozstve mojich kolegov v stvrtok rano v praci. Ale o tom niekedy inokedy.

Hlavne si treba vziat k srdcu slova Dalajlamu: "There's no continuous life ... without a peace" a zacat podporovat myslienku svetoveho mieru.

utorok, 12. júna 2007

Sydney

Tento pondelok bol statny sviatok (narodeniny britskej kralovnej) a tak som sa spolu s Matsom, Caglou a Cyrielle rozhodol navstivit Sydney. Ved uz som tu 5 mesiacov, tak uz bolo na case sa tam ist pozriet, ved predsalen popri kengurach je Sydney prvou vecou co ludi napadne, ked sa povie Australia.

Povodny plan bol, ze pojdeme s Matsovym autom (cca 1000km). Ten plan sa ale na poslednu chvilu zrusil, kedze Matsa prepadli v Melbourne a skoncil z rozbitou sankou v nemocnici. Kedze sme ale ostatni nechceli zabijat predlzeny vikend v Brisbane, rozhodli sme sa zakupit si letenky. Vsetci co lietame aspon z casu na cas vieme, ze kupovat letenku dva dni pred odchodom poriadne prevetra penazenku, ale co clovek nespravi preto, aby Sydney videl.

Pre Caglu a Cyrielle som vybavil ubytko u AIESEC stazistov zo Sydney a ja som sa rozhodol prespat u Nasibiho z Kene (teraz uz australskeho obcana), ktory bol na stazi na Slovensku (LC CU) v roku 2000.


My sa pozname od silvestra v Kosiciach z minuleho roka a samozrejme, kedze aj on neraz prespal u roznych ludi, ked bol na slovensku, tak rad a velmi ochotne pomohol. A to Vam poviem, ze naozaj vydatne, kedze som okrem ubytka zadarmo mal aj ranajky a jednu veceru!!!

Odlet

Kedze som sa nemohol uvolnit vo stvrtok skor z prace, letel som sam vo stvrtok vecer o 21:00 Tak som po praci spokojne dosiel domov, dal si sprchu, kludne sa naveceral a zasiel na internet si este pozriet nejake info o Sydney. Ked uz som bol na internete, tak som este skontroloval kedy mam spoj na letisko. Samozrejme nikto nechce platit 40 dolarov za taxik, ked moze ist za 12 dolarov vlakom (teda v mojom pripade zadarmo, lebo som od Piotra zdedil aj 3 predplatene listky na letisko). Na interenete som zistil, ze posledny vlak na letisko odchadza o siedmej z centra mesta. To pre mna znamenalo polhodinu, aby som sa obliekol, zbalil si vsetko do Sydney, isiel na zastavku, chytil autobus do mesta a odtial utekal na stanicu vlakovu. V zivote som nemal tak naponahlo ako vtedy. Obleceny som bol takmer ihned (i ked s mokrymi ponozkami cerstvo vytiahnutymi z pracky), zbaleny do 5 minut, sprintom som na tesno stihal autobus a do mesta som dorazil minutu pred odchodom vlaku. Na stanici som do toho vlaku vletel spolu so zatvaranim dveri a takmer som za to musel platit 150 dolarov pokutu. Cesta na letisko trvala asi dvadsat minut, tak akurat, aby som sa vydychal. Kedze som nechcel nechavat vsetko na poslednu chvilu, tak som sa pre istotu zacheckinoval cez internet 24h vopred, t.j. po prichode na letisko som len presiel detektormi kovov a zapalnych flasi a neviemcohovsetkeho este, co sa ukazalo ako uplne zbytocne, kedze v letiskovej hale urcenej pre odlety som mal hodinu do boardingu (nalietadlovania sa). Ked sa po polhodinke ozval nevinny zufaly dievcensky hlas oznamujuci, ze sa ospravedlnuju pasazierom za oneskoreny odchod smerom na juh (lety do Sydney, Melbourne, Adelaide, Hobart) tusil som ze tak skoro neodletime. Na moje prekvapenie sme vsak odlietali s meskanim iba hodinu a pol (o pol jedenastej), stihol som len Nasibimu dat vediet, ze pridem trosku neskor. Asi o pol dvanastej sme dorazili do Sydney. Kedze Nasibi nema auto, neostavalo mi nic ine, iba si vziat taxik.

Taxi story

Po asi 10 minutach som sa posunul v rade ludi cakajucich na taxik uz uplne dopredu a vzal som najblizsi taxik, ktory prisiel. Taxikar zjavne arabskeho povodu sa mi slusne pozdravil a lamanou anglictinou sa ma opytal kam chcem ist. Tak som mu povedal jasne a zretelne : "Orr Street, Gladesville". Onna to iba zmurkol a povedal ok. Tak sa mi zdalo, ze je vsetko v poriadku. PO asi minutke ked sme sa vymotali z letiska, mi podava knizku hrubu asi ako nase zlate stranky a nejasnou anglictinou mi nieco vysvetluje. Trvalo mi asi dve minuty, kym som pochopil, co odo mna chce. Chcel po mne aby som vyhladal ulicu kam chcem ist v mape a odnavigoval ho, ze kam ma ist. Hovorim si no ok, asi je novy, tak som vyhladal ulicu, dal mu nejake oporne body a isli sme. Medzitym v snahe o konverzaciu som sa dozvedel, ze emigroval z Afganistanu a ze je v Australii uz 14 rokov z toho 12 rokov robi taxikara. Tak som mu povedal ze ma skvelu anglictinu (excellent), ale kedze nerozumel, tak som musel jeho znalosti trosku podhodnotit a povedat ze ju ma dobru (good). Po asi polhodine sme zazracne dorazili na miesto, zaplatil som 50 dolarov (asi polovicu ceny jednosmernej letenky z Brisbane do Sydney) a rozisli sme sa zazelanim si pekneho vecera.

Privitanie

Nasibi ma cakal pred domom, pekne sme sa zvitali a zobral ma na tretie poschodie mensieho domu, kde mal prenajaty byt. Ako som sa neskor dozvedel, vyska jeho najmu za tyzden je tolko co moja za mesiac. Vraj ma celkom dobru cenu, lebo je takmer v centre (rozumej 20 minut autobusom od centra). Nic no zacinal som si zvykat, ze Sydney je drahe mesto. Privital ma vyslovene slovensky - domacou slivovicou, ktoru dostal od rodicov byvaleho ceskeho AIESECara Standu. Ako spravny slovak nalieval dokym to islo a medzitym sa vyhrazal, ze ak dopijeme celu flasu, ma este v zalohe flasu borovicky a becherovky. No rozhodne som sa nenechal dlho presviedcat, ta domaca slivka bola vynikajuca, dokonca by som povedal, ze jedna z najlepsich (ak nie vobec najlepsia) aku som kedy pil. Po niekolkohodinovej konverzacii o ludoch ktorych pozname, ze co kto robi a pod. sme isli spat. Predsalen bolo uz dost neskoro a aj ta slivka spravila svoje.

Plany

Plan sme s Caglou a Cyrielle mali takyto: v piatok sme si chceli pozriet centrum mesta, Harbour Bridge, Sydney Harbour, Darling Harbour a Operu. V sobotu sme si chceli spravit vylet do Blue Mountains, narodneho parku asi hodinku a pol od Sydney. No a nakoniec v nedelu sme chceli vidiet plaze Bondi a Manly a ist si pozriet olympijsky stadion a olympijsku dedinku. V pondelok sme mali let naspat do Brisbane.

Chcete vediet nakolko sa nam podarilo plan splnit? Nejaky tip, kym budete citat dalej?

Piatok v Sydney

Vstal som skoro rano (asi o pol jedenastej) a vypil som aspon tri litre vody. Nastastie som nemal az taku velku opicu, iba suchoty. Andrew tiez vstal okolo toho casu ako ja (rano volal do prace, ze nepride) a urobil mi super ranajky. Dal mi nejake rady, co v meste, kde zohnat mapu, kde su zastavky autobusov, ake autobusy chodia k nemu, ake listky treba kupovat a pod. On sa rozhodol ostat doma a zotavovat sa zo slivovice. Okolo jedenastej som teda vyrazil z domu. Zisiel som dolu po schodoch, a vzapati aj naspat hore po schodoch. Vonku bola strasna zima a nenormalny lejak. Tak som si na tricko s kratkym a dlhym rukavom hodil este bundu a zobral som si dazdnik. Po zastavku sa to dalo vydrzat, ale ked som dosiel do centra, rozprsalo sa este viac. Nastastie sa dazd troska ukludnil ked dosli Cagla a Cyrielle, ale ked sme vyrazili od radnice kde sme sa stretli, po desatich minutach sa zase riadne rozprsalo. A uz neprestalo. Najhorsie na tom bolo to, ze bol strasne silny vietor a tak bol dazdnik uplne nepouzitelny, lebo ho vzdy po 5tich minutach pretocilo. A tak nasa celodenna tura vyzerala asi tak, ze sme vyuzili momenty ked neprsalo az tak velmi a ked pomenej fukalo. To sme vyuzili na presun medzi pristavom, harbour bridgom a operou. ASi najhorsim momentom bolo, ked som sa chcel odfotit pred operou a zistil som ze mi nefunguje fotak. Snazil som sa zistit, co mu je, ale po zapnuti vyhodil nejaku chybu a mal som na vyber bud ho vypnut alebo pokracovat dalej, co sa mimochodom nedalo stlacit. Troska som si zanadaval, ale preslo ma to vo vnutri opery, kde sa po 20 minutach prebral fotak k zivotu, jedina moznost ale bolo sformatovat kartu, takze som prisiel o piatkove fotky zo Sydney. Spatne to hodnotim, ako ze nasiakol od toho dazda a bol vystaveny velkym teplotnym rozdielom, medzi pobytom vonku resp. vnutri budovy.

Najvacsim highlightom dna bola jednoznacne tura vo vnutri opery so sprievodcom (bez sprievodcu vas dovnutra nepustia). Je tam uplne nadherne, a clovek sa dozvie vela zaujimavych veci. Vedeli ste napriklad, ze operu stavali 17 rokov? Zacali ju stavat v roku 1957 a dokoncili koncom roku 1973.
Alebo ze architekt ktory budovu naprojektoval (dan Jorn Utzon) samotnu stavbu nazivo nikdy nevidel aj napriek tomu, ze este stale zije? Dalsou zaujimavou vecou bolo napriklad to, ze planovany rozpocet na budovu bol 23 milionov dolarov, ale skutocny 102 milionov dolarov. A este srandovnejsia vec, ze na budovu zarobila vlada prostrednictvom loterie. V samotnej budove je viac ako tisic miestnosti, pricom najvacsou je koncertna hala s kapacitou 2700 miest a organom, ktory patri medzi najvacsie na svete (viac ako 10.000 trubiek), pricom trvalo 6 rokov, kym ho naladili. Okrem toho nam prezradili kopu inych zaujimavych informacii, ale necham na kazdom, nech si o tom zisti viac ak ma zaujem. Ved mame v dnesnej modernej dobe internet.

Po opere sme este zasli do nejakych podnikov, ale nikde sme sa nezdrzali na viac ako 1 drink, bolo to strasne drahe, najma v centre mesta a tak sme sa rozhodli cely uzimeny a premoceny ze pojdeme domov.

Sobota

V sobotu bolo pocasie uplne pod psa, nenormalna burka a strasna vichrica, rozhodli sme sa nikam neist. Ako som sa v ten vecer dozvedel v spravach v oblasti Newcastlu (mesto asi 3 hodiny od Sydney) zaplavilo mesto. V Australii to bola obrovska udalost, tak ste o tom teoreticky mohli pocut aj vy na Slovensku. Ja som bolo celu sobotu doma u Nasibiho a pozerali sme filmy a pokecali. Vecer okolo piatej sme sa presunuli do pubu, kde davali rugby (Nasibi nemal ten kanal kde to islo), takze sme pozerali Novy Zeland - Francuzsko a potom Australia - Fiji. Popritom sme popijali pivko, taka pohodicka. Tak ci tak padol nam na ten den vylet do Blue Mountains a teda si budem musiet najst nejaky iny vhodny cas.

Nedela

Nedela rano vyzerala podobne ako sobota a uz som si myslel, ze sa ta burka ani neskonci, ale poobede okolo tretej sa na stastie pocasie umudrilo. Na plaze ako bol plan sa ale neoplatilo ist, kedze bolo stale zamracene, silny vietor a dost zima (okolo 10 stupnov).
Ja som sa rozhodol urobit si opat prechadzku po centre mesta a odfotit sa v ramci najvacsich turistickych atrakcii aj v inom ako dazdivom pocasi. Dievcata si chceli ist pozriet vyhlad zo Sydney Tower, ale cena listka za to, ze sa da vyviezt hore ich odradila. Nakoniec sme sa podvecer stretli na jazz & blues festivale v centre mesta. Kapely boli uplne skvele, pani muzikanti, vsetko to boli sice australske kapely (teda neviem ako Leonard Cohen) ale hudobnou kvalitou patria jednoznacne k svetovej spicke. Ked sa ma tam nahodny clovek opytal, ci mame take kvalitne festivaly aj na slovensku, tak som si v duchu pomyslel, ze najprv by sme museli mat kvalitne kapely, az potom mozme mat kvalitne festivaly, ale odpovedal som nieco v duchu ze mame co dohanat (pricom ak mam byt uprimny ma v tom momente nenapadla ziadna slovenska bluesova alebo jazzova kapela). V jednej z kapiel ma zaujal gitarista, ani nie tak hrou ale skor gitarou, struny mal uchytene tesne za poslednym prazcom a zvysok bolo drevo na ktore hral perkusie (rozumel klopkal v roznych rytmoch na to drevo). Bolo to celkom zaujimave, i ked tato kapela sa troska odklonila od jazzu a hrali take nieco na styl balkanskej muziky, tazko to definovat.

Najlepsim zazitkom bol jednoznacne vecer s Nasibim v cesko-slovenskej restauracii. Doma Bohemian Beer Cafe ma skvele menu a co je najpodstatnejsie ... normalne jedlo. Nikdy som si nemyslel, ze mi bude tak chutit. Nazov neklame naozaj ako doma. Doma nejadavam tak casto knedlik, ale ked som si dal hovadzi gulas s knedlikom tu v Sydney, zmizlo to behom sekundy. O tom, ze je to jedine miesto v Australii, kde si mozete prave capovane pivo (Krusovice alebo Staropramen) ani netreba hovorit. Skratka uzasny vecer.

Zaver

Takze kto tipoval, ze plan vysiel tak na 30%, mal pravdu. V pondelok rano sa nic zaujimave nestalo, taxikar z korey ma odviezol na letisko, lietadlo som stihal tak akurat, skratka pohoda. Vo vseobecnosti by som povedal, ze mi ten vylet nevysiel z turistickeho hladiska, za to s Nasibim som zazil kopu srandy a dobre som sa zabavil. Kedze som v Sydney za tie 3 dni nestretol ani jedneho australcana (rozumej rodene anglicky hovoriaceho cloveka) hodnotim Sydney ako neaustralske mesto, velmi medzinarodne (vsak pri 5 milionoch obyvateloch), strasne drahe mesto a neskutocne neskoordinovana verejna doprava. Kebyze sa clovek chce dostat z jednej mestskej casti do druhej potrebuje na to pol dna, pricom viac casu stravi na zastavke ako v samotnom dopravnom prostriedku.

Fotky zo Sydney

Vynovena izba

Ako som spominal uz v minulom prispevku, nakupil som nejaky nabytok od Piotra (ceskeho stazistu) ktory odchadzal z Australie a v nedelu som si konecne nasiel cas, aby som vyhodil stary rozpadnuty nabytok a prerobil si izbu nanovo. Je to o poznanie lepsie :-).



po kliknuti na obrazok sa zobrazi originalna velkost.

pondelok, 4. júna 2007

20-ty vikend

Cas strasne rychlo leti a ako uz nazov hovori, v Australii som zazil neuveritelnych 20 vikendov. Ten zatial posledny bol dost pochmurny. Mozno to bolo ovplyvnene aj tym, ze 1.jun je vlastne prvy zimny den v Australii. To sa dalo spozorovat aj na Australcanoch, ktory si dali na seba bundicky a svetriky, len niektori otuzilci sa rozhodli vybrat do mrazivej 20-stupnovej zimy v tricku s kratkym rukavom.

V piatok sa to vsetko zacalo kazit uz v praci. Na stretnuti clenov projektoveho timu sme sa dozvedeli, ze najvyssi manazeri budu mat stretnutie, kde sa prehodnoti zavadzanie noveho informacneho systemu a teda je mozne, ze sa cely projekt uzavrie alebo odlozi, alebo nejakym inym sposobom skomplikuje. Po roku a pol priprav, tesne pred jeho zavedenim. Keby sa to naozaj stalo, tak neviem ako by queenslandska vlada vysvetlila svojim volicom, kam zmizlo niekolko miliard australskych dolarov bez konkretneho vysledku.

Piotr

Vecer po praci nas cakala oslava, ale pre mna trocha smutna oslava. Totizto to bola rozluckova party pre Piotra, ktory sa vracia do CR (s medzipristatim a vyletami v juhovychodnej azii). Piotr bol tu pre mna v Australii asi najblizsim clovekom, dobre sme si rozumeli, bol jedinym s kym som sa mohol porozpravat po slovensky, mame radi podobne veci atd. skratka, bola to osoba o ktoru sa tu v Australii dalo opriet a na ktoru sa dalo vzdy spolahnut v pripade akychkolvek tazkosti. Takych ludi si v zahranici vazite este viac. A prave preto ta party pre mna bola, ako ked clovek straca nieco, co ma velmi rad a co mu bude riadne chybat. Urcite sa s nim rad stretnem ked budem naspat v SR.

Samotna party bola sice relativne v poho, Piotr sa tesil peknym darcekom, najma od kolegov dostal zaujimave pestrofarebne didgeridoo (ktore sice okomentoval ako gycove, hehe), ale urcite si na neho spomenuli minimalne ti najblizsi. Mna viac mrzelo to, ze sa s nim neprisli rozlucit vsetci ostatni stazisti, a myslim, ze ho to mrzelo tiez. Ked s niekym prezijete rok v cudzine, tak ocakavate, ze sa ten clovek nachvilku zastavi a ze Vam povie aspon ahoj. Dufam, ze ja budem mat pri svojom odchode z Australie viac stastia.

Po Helviovom a Piotrovom odchode, a v blizkej dobe planovom Peterovom odchode, sa pomaly vytraca sila chlapov, a nastupuje "obdobie femine", kedy budem o chvilu jedinym chlapskym stazistom medzi ostatnymi styrmi stazistkami zenskeho pohlavia. Hadam sa mi to podari zvladnut :-)

Nakupna horucka

V sobotu poobede som sa dohodol s Dimitrim (australskym aiesecarom), ze pojdeme spolu nakupovat. Vyhodne to bolo pre oboch, mne trebalo topanky (tie stare sa mi rozpadli zahadne presne na polku), jemu frajerku. Kazdy si v obchode obzeral to svoje a nastastie sme obaja neobisli s prazdnymi rukami, ja som si kupil slusne topanky k obleku do prace a Dimitri ziskal tel.c. jednej z predavaciek. Cenovo som vysiel celkom dobre, akurat je totiz obdobie, kedy sa v Australii konci financny rok a tak sa obchody snazia zbavit co najvacsieho mnozstva tovaru. Mne tie 30-40% zlavy prisli celkom vhod, i ked ak by som mohol este pockat dva-tri tyzdne, mozno by sa zlavy vysplhali aj na 60%. Ale aj tak som s nakupom spokojny, dobre topanky za primeranu cenu, tak nejak som si to predstavoval.

Horsie ale bolo, ze po prichode domov som sa necitil velmi dobre, mal som plny nos, trocha ma skrabalo v hrdle, po zmerani som mal aj teplotu. Neviem co to bolo, lebo v nedelu vecer ma to preslo. Mozno z toho nakupovania, ved ktovie odkial sa vlastne zobralo to slovne spojenie nakupna horucka.

Kedze som mal taky nakupovaci tyzden (zaciatkom tyzdna som si kupil webkameru a sadu 50 DVD), po sobote, akokeby mi nestacilo, som v nedelu este od Piotra odkupil nejake veci, ktore si nakupil tu v Australii a neberie ich naspat domov. A tak som za celkom prijatelnu sumu, rovnajucu sa sume penazi, ktoru som dal za topanky, ziskal do vlastnictva repraky aj so subwooferom, rohovy stol na pocitac, zopar skriniek, ventilator a maly izbovy odpadkovy kos. V izbe je kvoli tomu sice bordel, ale v najblizsich dnoch ked vyhodim stare rozbite skrinky so suflikmi a zamenim za pekne nove, troska naaranzujem, to hned bude inak vyzerat.

Hmmmm mam po veceroch co robit.

sobota, 2. júna 2007

Australia ZOO

Po sobotnom capovacom procese sme mali v nedelu na programe celodenny vylet. Chceli sme sa ist pozriet do slavnej Australia ZOO a pozdravit Tonyho Irwina (teda lepsie povedane, uz len jeho rodinu).

Od kolegyne som mal listok na 25% zlavu pre styri osoby. Na vylet okrem mna chcela ist Mich a Marie, ale este sme potrebovali niekoho zohnat, aby nas to vyslo lacnejsie. Nakoniec som presvedcil Azz-a s priatelkou Amy, a piati sme sa dohodli na stretku o deviatej rano u mna doma. Ja som mal na starosti vybavit pozicanie auta. Troska som to podcenil a nechal som to na poslednu chvilu. T.j. na nedelu rano. Ako sa ukazalo velmi dobra volba to nebola, lebo prvych desat autopozicovni, ktore som obvolal, bolo beznadejne prazdnych, ludia si rezervovali auta na vikend dokonca uz tyzden vopred. Nakoniec som ale vygooglil novu autopozicovnu v Brisbane, kde mali este jedno auto volne, tak som to zarezervoval u nich.

Okolo desiatej sme dosli do autopozicovne, vybavili vsetky formality, zaplatili poistenie, auto nam nachystali a mohli sme vyrazit. Ja som bol jediny mozny sofer, kedze Mich a Amy nemaju vodicak, Marie si este nevybavila medzinarodny a Azz ma australsky vodicak v skusobnej dobe, t.j. moze jazdit iba v aute s automatickou prevodovkou. Nase auto malo manualnu prevodovku, cize som bol jediny kto mohol soferovat.

Uvod mi vysiel skvele. Po prvych desiatich metroch co som akurat vysiel z parkoviska na krizovatku, mi Azz hovori, ze stojim v protismere. Ups, stava sa. Po chvilke to uz bolo lepsie, i ked pravdupovediac, jazdit po Brisbane nie je sranda. Najma na mnou "velmi oblubenych" krizovatkach, kde sa stretavaju trojprudove cesty a semafor funguje principom, kazdy ma zelenu. Clovek nema na vyber, musi dodat soferovaniu trosku slovenskej drzosti aby vobec mohol odbocit. A to uz ani nehovorim, ze asi polka krizovatiek poriadne preverila moju slabinu, rozbiehanie sa do strmeho kopca. Akonahle sme sa ale vymotali z centra, uz to bolo dobre, objazd nam pomohol sa rychlo dostat z centra a od pripojenia na dialnicu sme uz ficali.

Do samotnej Australia ZOO sme dorazili okolo obeda. Kedze ZOO zatvarali o piatej, mali sme len 5 hodin. Neviem aka je presne rozloha, ale areal je dost velky, mali sme co robit, najma, ked sme chceli vidiet niektore atrakcie. Celkovo mi ta ZOO pripadala dost komercne. Vsade same stanky so suvenirmi, tych tam bolo pomaly viacej ako samotnych zvierat. Kedze Australia ZOO je taka napoly zoo napoly cirkus, kazdu polhodinku boli rozne show na roznych miestach. Mne sa asi najviac pacila velka komplexna show v crocoseum - lokalnom stadione asi o velkosti nasich sportovych hal. Show zacinala videoprihovorom Tonyho Irwina, za ktorym nasledovalo vystupenie slonov. Dalej nasledovala velmi zaujimava "hadia prezentacia" s pouceniami, co robit ak stretneme jedovateho hada a ako prebieha prva pomoc pri ustipnuti jedovatym hadom. Za tym bola taka nemastna neslana show s roznymi vtakmi. Na zaver, ale prisla na rad najvacsia atrakcia, krokodilia show, kde miestami divaci riadne trpli. Najvacsou novinkou pre mna bolo to, ze krokodil nedokaze behat. T.j. ak je clovek na brehu a zacne utekat po susi, krokodil ho nechyti. Na druhej strane vynikajuco plava, cize ak ste vo vode, velku sancu nemate. Vo vseobecnosti krokodily na ludi neutocia, iba ak trpia akutnym nedostatkom potravy, alebo ak clovek zasahuje do ich teritoria (napr. tam chyta ryby, cim ukracuje krokodilov o ich potravu).
Zvysok dna az taky zaujimavy nebol, vynimkou bolo azda iba krmenie slonov. Do velkej miery to bolo zapricinene aj lejakom ktory sa spustil a ktory prestal, az ked sme dosli naspat do Brisbane.

Vo vseobecnosti sa mi Australia ZOO pacila v myslienke, ze su tam zranene alebo inak znevyhodnene zvierata, o ktore sa staraju, lebo by vo volnej prirode neprezili. Na druhej strane je tam na moj vkus az prilis komercie, snaha predat vsetko na mna posobila niekedy az otravne. Na druhej strane sluzby v areali sa so slovenskom nedaju ani porovnat, a to nehovorim len o bufetoch. Pri kazdej sekcii zvierat bolo zopar pracovnikov ZOO ktori poskytovali ludom informacie o zvieratach, odpovedali na otazky ludi. Pri vchode kazdy dostal mapu s informaciami, kedy kde a ako sa da premiestnit. Zadarmo tam premaval tzv. shuttle automobil, ktory na chvilku zastavoval kazdych 50m, t.j. ste sa mohli v ramci arealu hocikde previezt atd atd. Na slovensku sa v tomto ohlade mame este co ucit.

Fotky z Australia ZOO

Capovanie piva do flias

Ani nie tak davno som pisal, ako sme namiesavali pivo do velkeho suda a tesili sa na vysledok. Po tyzdni kvasinkoveho procesu sme museli urobit dalsi krok vo vyrobnom procese. Pripadlo to na sobotu. Shaun sa zastavil u nas na dome okolo jednej poobede, zobudil ma (!!!) a po asi polhodinke, kym som sa naozaj prebral, sme vybrali dostatocny pocet flasi, ktore sme skladovali pocas posledneho mesiaca.

Najdolezitejsou strankou dobreho piva je zabezpecit maximalne hygienicke poziadavky, aby sa do piva nedostali ziadne necistoty, ktore by mohli negativne ovplyvnit nielen chut a kvalitu piva, ale aj jeho zdravotnu stranku. Preto sme prve dve hodiny iba umyvali flase. Pravdupovediac, bola to riadna zaberacka, ale co clovek nespravi preto aby mal dobre a lacne pivo. Po umyti a vyschnuti vsetkych flias, sme pomocou davkovaca na spodok kazdej flase nasypali predpisane mnozstvo specialneho cukru a zacali capovat pivo. To bola moja uloha. Shaun si prichystal zariadenie na uzatvaranie flasi, nachystal si vrchnaky a hned po tom ako som docapoval, uzavrel flasu, aby sme neprisli o bublinky. Flasu potom pretriasol aby sa dobre zamiesal cukor s nacapovanou tekutinou. Tieto flase sme potom odlozili do specialneho boxu, kde bude pivo dalsie 2-3 tyzdne dozrievat.

Takze drzte palce, nech sa nam to pivo dobre podari.

Nejake fotky su doplnene v tejto galerii