streda, 16. apríla 2008

Akcie Posledneho Mesiaca

Kedze sa mi cas v Australii krati, kopu ludi ma vola k nim na veceru, obed, vikend skratka hocico. Chcu so mnou stravit co najviac casu dokym definitivne odidem. Akcie su super, ale smutne zaroven, ked si clovek uvedomi ze niektorych ludi uz nikdy v zivote neuvidi.

U Tonyho

Jedno z milych prekvapeni bolo pozvanie na obed od kolegu z prace. Tony Irving patri medzi mojich najoblubenejsich kolegov, v praci je s nim velka sranda. V case ked som prisiel na oddelenie recruitmentu kde Tony pracuje, logicky sa ma opytal odkial som. Ked som povedal, ze zo Slovenska, vela mu to nehovorilo. Tak som mu vytlacil mapu strednej Europy. V pravom hornom rohu bol malicky kusok Bieloruska, ale kedze to bolo len na okraji, namiesto nazvu krajiny tam bola iba skratka BL. Tony ako velky znalec geografie okamzite identifikoval krajinu ako Bolivia a vzapati oznacil krajinu I (Italy - Taliansko) Indiou. Po obrovskom smiechu vsetkych kolegov som mu musel vysvetlit, ze ani jedna z tych krajin nie je v Europe, co sa mu zjavne az take samozrejme nezdalo. Slovensko si nasledne asocioval ku Nemecku a od tohto momentu mi trvalo peknych par tyzdnov kym som mu natacil do hlavy ze Slovensko nie je Nemecko. Tony z casu na cas na mna vybalil nejaku nemecku vetu co si pamatal este zo svojich skolskych cias a vrcholom vsetkej srandy bolo ak si ma zavolal do vedlajsej miestnosti kde bola kopirka len aby mi mohol precitat strucny navod na pouzitie kopirovacieho stroja v nemcine. Tak ci tak mimo tychto par milych chyb patri Tony medzi ludi co maju na oddeleni najviac vedomosti a kazdy sa na neho obracia ak potrebuje poradit s hocicim co sa prace tyka, kedze Tony pracuje pre vladu uz vyse 20 rokov.



Na obed som bol pozvany ku nemu domov. Tony aj napriek svojmu veku (blizi sa k 50-ke) zije so svojou mamou (ktora ma 80 rokov). Ziju v takej peknej symbioze a Tony sa o nu velmi stara. Az mi bolo trocha luto, ze kvoli mne sa specialne namahali s upratovanim, a nachystanim dobrot na stol. Tony specialne pre mna kupil moje oblubene pivo. Po obedo-vecere sme si zahrali particku biliardu a Tony sa mi nasledne pochvalil svojou novou aparaturou, ked pustil na plne pecky CD Neil Young - jeho oblubeneho interpreta. Ja som mu zas na oplatku pomohol nainstalovat program na napalovanie do pocitaca a ukazal mu ako ho pouzivat. Tony mi ako darcek k vianociam daroval knizku slovnik australskeho slangu za co mu aj touto cestou velmi pekne dakujem.

Jen

Dalsou super akciou bola narodeninova party kolegyne Jen. Jen ma takisto ako ja 24 rokov (teda po oslave ma uz 25, ale ja sa jej v maji opat vyrovnam). Jen zije spolu so svojim manzelom Richardom uz 8 rokov a vyzera ze vychadzaju spolu velmi dobre. Na svojej oslave mala takmer celu rodinu a znamych, spolupracovnikov sme zastupovali ja a dalsi "mladas" Will.



Richard (manzel Jen) hra na bicie a ich rodinny kolega Anthony hra skvele na gitaru. Anthony doniesol svoju BC Rich a Gibson gitaru aj s kombom, plus Richard mal aj akusticku gitaru a plus bicie. Jen sa uci hrat na ustnu harmoniku a kedze sme jej s kolegami kupili sadu perkusii (paliciek, cinelikov, tamburinu atd.) po par drinkoch sme takmer vsetci spolu jamovali bluesove a jazzove veci. Bol to uplne super zazitok hrat na dobrej gitare s kapelou po vyse rok dlhom poste. Jedna z najvydarenejsich party na ktorej som bol, teda aspon poslednu dobu.

Natasha a vecera a la Zimbabwe

Okrem mna je tu v Brisbane na stazi aj Natasha zo Zimbabwe. Jeden vecer som dostal pozvanku prist k jednemu z jej kamaratov na mensiu africku seansu. Natasha navarila tradicne jedlo zo Zimbabwe - hovadzie maso na zelenine so specialnou prilohou nazyvanou sadza co je nieco ako kasa z krupice, akurat nie az taka riedka a v podstate to vyzera ako nasa zemiakova kasa, akurat ze je to z krupice. Myslim, ze rumuni maju nieco podobne a vola sa to "mamaliga", ak ste nahodou niekto jedli.




Jedlo sme jedli tradicnym africkym sposobom, teda rukami. Ono by ste sa cudovali ale celkom mi to islo, dokonca aj africki spolujediaci ma pochvalili, ze jem ako pravy african. Ani som sa velmi nezababral a tak mi chutilo, ze som si nalozil este raz. Urcite skusim od Natashe vymamit recept a pre zaujemcov navarim az dojdem domov.

Finale Extraligy

Asi kazdy kto ma troska lepsie pozna vie, ze mam strasne rad hokej. A ako spravny kosican som si nemohol nechat ujst finale slovenskej extraligy medzi slovanom a kosicami. Kvoli casovemu rozdielu to vychadzalo troska blbo, kedze hokej sa zacinal vzdy o 1 rano Brisbanskeho casu. Ale co verny fanusik pre troska hokeja nespravi no nie?

Hokej sa dal pozerat cez online stream STV. Kvalita obrazu a zvuku bola relativne dobra, i ked sem-tam nam to vypadlo, ale viac-menej to bolo pozeratelne a to je hlavne. Najvacsim prekvapenim ale bolo ze sa mi podarilo presvedcit aj australcanov aby pozerali hokej so mnou. Na hokej sa aj patricne pripravili, napr. Dan si obliekol dres nemeckeho hokejoveho klubu Krefeld Penguins :-) Mimo neustaleho vysvetlovania pravidiel sa mi ich podarilo naucit aj nejake povzbudzovacie pokriky/skladby ktore sice uz asi zabudli. Mam ale video pre zaujemcov ako australcania spievaju SK Slovan .... Bratislava ale to az ked dojdem domov.



Celkovo australcania hokeju ale velmi nerozumeju. Po prvej tretine sa mi zdali byt uz znudeni. Neustale sa stazovali ze nevedia kde je puk a nemaju sajn co sa na lade deje. Celkom som ich chapal, lebo obrazovka notebooku nie je extra velka a ked to clovek pozera z dialky, tak sa niekedy puk strati z dohladu. Ja som ale vzdy vedel odhadnut, kde sa nachadza a tak som ich vedel usmernit. Australcania sa tiez dozadovali bitky na lade, ale som im vysvetlil ze nie sme v NHL a vzhladom na to ze je finale a na typy hracov v oboch muzstvach to asi neprichadza velmi v uvahu. Tak ci tak po poslednom zapase boli trosku sklamany, ze nevyhrali Kosice, ale co uz, hokejovy zivot je uz raz taky.

Fotky

Vsetky fotky zo vsetkych vyssie spomenutych akcii najdete tu