štvrtok, 17. apríla 2008

Vylet na Australsky Vidiek

Aj ked som toho v Australii precestoval relativne dost, vacsinou to boli velke mesta, alebo turisticke atrakcie. Na to aby clovek spoznal pravych Australcanov treba ist na Australsky vidiek. Kolegynka Jen nahovorila manzela Richarda aby nas autom povozil po par dedinach, pricom sme sa po ceste v niektorych dedinach zastavili v lokalnej krcme na nejaky ten drink a pokec s lokalnymi obyvatelmi. Pridal sa k nam aj dalsi kolega z prace Will a vyrazili sme na cestu. Prvu zastavku sme mali po 5 minutach hned za prvou krizovatkou, kedze Will sa potreboval vytyckovat. Vraj mal tazku noc predtym, ale "charakter" aj napriek tomu isiel s nami na tento vylet.

Yatala

Nasa prva realna zastavka bola dedinka Yatala (citaj jatla), kde sme si dali vraj najlepsi meat pie (kolac plneny masom) v Australii. Mne chutilo to musim uznat a to aj napriek tomu ze zatialco pre ostatnych to bol uz takmer obed pre mna to boli vydatnejsie ranajky.



Bearded Dragon

Dlho sme sa nezdrzali, cakala nas este dlha cesta. Z Yatala sme sa vydali smerom na zapad od Brisbane, t.j. viac do vnutrozemia. Po asi 2 hodinach sme dosli k dalsej dedinke s nazvom Bearded Dragon (v preklade bradaty drak). Resp. ani neviem ci sa to da nazvat dedinka, mohlo to mat tak 10 ludi, skor to vyzeralo ako keby to bol len nejaky motorest po ceste. Oddych tu vyhladavaju najma Harley Davidson motorkari, ktori sa tu na prazdnych cestach vedia riadne vysalit.




Interier ma celkom zaujal, dychal aspon troskou historie, co je na australske pomery vynimocna vec. Tam som tiez stretol prveho "vidiecana" ak to tak mozme nazvat a zistil som, ze mu absolutne vobec nerozumiem. Jednak sa pri vyslovnosti vobec netrapil nad otvaranim ust, v podstate len hybal perami a pri tom slangu som zachytil akurat zopar vseobecne pouzivanych "vybranych" slov. Jeho to zjavne bavilo, lebo vydrzal viest monolog, resp. kvazi dialog vyse polhodiny.

Ja som si tam s Richardom zahral biliard a musim uznat ze Richard je vynikajuci hrac, kedze som s nim prehral. Jedna hra dokonca dopadla pre mna tak nepriaznivo, ze sa mi nepodarilo trafit do diery ani jednu gulu. A tu som zistil, ze na australskom vidieku plati pravidlo, ze ak prehrate tak potupne, musite obehnut okolo stola so spustenymi nohavicami. Po asi 10 minutovej debate sa mi to podarilo odvratit, asi iba vdaka tomu, ze som zahranicny. I ked za tu srandu by to asi stalo to obehnut raz ten stol.




Priroda a vidiek

Po Bearded Dragon sme pokracovali v ceste na zapad a po prekroceni hory Mt. Tamborine sme sa dostali na miesta kde postupne prechadza zelen do puste. Zaujimavy obraz cervenej pody na ktorej rastie trava, sem-tam daky strom, s jasnou belasou oblohou. Priroda akokeby stvorena na pastviny pre kravy a ovce. Casti kade sme prechadzali my boli ale vysadou koni, niekolko divokych koni, ako aj "konske farmy", nemohlo chybat ani zopar jazdcov. Priroda je tu na jazdu na koni naozaj ako stvorena a keby sme mali viac casu, mozno by sme si troska zajazdili.




Boonah

Po dalsej asi hodinke autom sme sa zastavili v mestecku Boonah, ktore ma priblizne 10.000 obyvatelov. Kedze to bolo troska vacsie mestecko, bolo tu aj viac krciem na vyber. My sme si vybrali Australian Hotel, vyzeralo to byt najvacsie. Asi aj bolo. Vo vnutri to vyzeralo podobne ako na slovensku, akurat ze nebolo nafajcene, kedze v australii je zakaz fajcenia v puboch a restauraciach. Cigaretovy pach tam ale jemne citit bolo, kedze ten zakaz prisiel len prednedavnom a ta krcma tam bola priblizne od druhej svetovej vojny a teda napachli steny, koberec atd. A kto by sa trapil nad upratovanim, no nie?




V miestnej krcme sme stretli niekolko lokalnych ludi, ktori sa pravdupovediac vobec nelisili od tych slovenskych krcmovych. V kuse naliati, hrajuci automaty alebo biliard, hadajuci sa o sporte, politike, vychvalujuci sa kto ma co lepsie, clovek sa tam v podstate citil ako doma (az na ten jazykovy rozdiel). Neviem ci to bolo tym pivom, alebo cim, ale uz som si zvykol aj na vidiecky australsky akcent a ludom som dokonca aj rozumel.

Wazza

Za zmienku stoji spomenut jedneho postarsieho pana, ktory bol najhaluznejsim clovekom ktoreho sme po ceste stretli. Wazza - citaj Voza - vidiecka skratka pre meno Warren (nieco ako u nas Duri) mal nieco vyse 60 a ako som sa sam na vlastne oci presvedcil, Wazza v tej krcme byval. Mal tam svoju malu izbietku na poschodi s postelou perinou a vankusom a zopar siat. Wazza nam porozpraval cely zivotny pribeh, ukazal zopar fotiek ktore boli vyvesene v krcme a oboznamil nas s faktom, ze tu ziju duchovia. Dokonca aj on ich sem-tam vidi a urcite su realny, ani on spociatku nechcel verit ale napokon ich aj on uvidel a uveril. Zaujimavym bol popis jedneho ducha, kde nevedel identifikovat co presne mal duch na sebe oblecene, ale bol si stopro isty, ze je to zena ktora ma 23 rokov. Zaujimave! My sme mu samozrejme vsetko verili a vypoculi si este zopar inych pribehov, ktore nie vzdy davali uplny zmysel.



Po dobrom pokece s Wazzom, par partickach biliardu a par dolarov minutych v jukeboxe sme sa pohli dalej na zapad. Cestou nas zastihol zapad slnka a teda sme sa nachvilku zastavili vychutnat si tento prirodny ukaz.



Roadvale

Po zapade slnka a tesne pred totalnym zvecerenim sme dorazili do dalsej malej dedinky Roadvale. Len co sme zastavili pri jedinej krcme v tejto dedinke, ozvalo sa hned "Look, city people!" (pozrite, mestski ludia). V tejto krcme sme zjavne boli jedini nelokalni ludia a neboli sme velmi vitani. Pivo nam sice nacapovali, ale vzduch sa tu dal krajat, vrazedne pohlady kdekolvek sme sa pozreli, celkova atmosfera nam vela pohodlia nedodala. Citil som sa relativne bezpecne len vdaka tomu, ze sme sedeli na opacnej strane krcmy ako vsetci ostatni. V tejto krcme sme si logicky dali len jeden drink a rychlo odtial vypadli, ved clovek nikdy nevie (pre milovnikov hororu odporucam australsky film Wolf Creek - aby ste videli co robia lokalni ludia zahranicnym turistom).



Kavbar

Kedze sme neboli velmi vitani v Roadvale, presunuli sme sa do dalsej 9km vzdialenej dedinky Kavbar. Tu sme zakotvili v krcmicke s nazvom Royal Hotel (kralovsky hotel). Kralovsky to teda vo vnutri absolutne vobec nevyzeralo, ale zato sme sa tam kralovsky najedli. Obrovsky steak za par dolarov po niekolkych hodinach pitia stal za to. Ostali sme este chvilku ale o deviatej vecer uz zatvarali. Devat hodin vecer je taky standardny zatvaraci cas krciem na vidieku, vynimku tvoria iba dedinske svadby a ine oslavy. Neviem ako to je na slovensku, ale zda sa mi ze krcmy su otvorene aspon do desiatej ci nie? Teda niektore aj non-stop najma tie stanicne :-) Inak taka perlicka v australii nemaju stanicne krcmy. Myslim ze mi niekto aj hovoril ze tu maju na to zakon ze nesmie byt krcma v tej istej budove ako stanica. No co uz, iny kraj iny mrav.




Tak ci tak ten celodenny vylet urcite stal za to, splnilo to moje ocakavania, videl som australsky vidiek, mal som moznost porozpravat sa s lokalnymi australskymi vidiecanmi, stravil som den v spolocnosti priatelov a dobre som si oddychol a zabavil sa. Co viac moze clovek chciet?

Vsetky fotky z celeho vyletu najdete tu

2 komentáre:

Peti povedal(a)...

jaaaj, tie krasne non-stop krcmy... napr. v Poprade ;)
Ale prosim povedz mi ze aspon vo vlakoch maju restaurakov! :D

Jirka povedal(a)...

teda že se člověk z města musí na venkově bát, to bych v Austrálii fakt nečekal... Btw co v tom filmu dělaj?