pondelok, 5. novembra 2007

Aboridzinci

Aboridzinci (z anglickeho aboriginal) su povazovani za skupinu povodnych obyvatelov Australie, kedze osidlovali uzemie davno pred prichodom "bielych" ludi. O samotnych aboridzincoch som pocas svojho pobytu v Australii pocul strasne vela, ale doteraz som sa nedostal velmi s nimi do kontaktu (okrem troch - styroch aboridzincov, ktori tu tvoria polovicu komunity bezdomovcov v Brisbane). Viac mi otvoril oci posledny vylet do severneho teritoria, kde som mal moznost prist priamo do kontaktu s aboridzinskou kulturou.

Vacsina domacich "bielych" australcanov si mysli, ze aboridzinci su jeden velky narod, a pravdupovediac myslel som si to aj ja. Avsak nie je to pravda. Pomenovanie aboridzinci je rovnake ako pomenovanie europania. Zahrna velku skupinu roznych kmenov, odlisnych jazykom, kulturou, vedomostami, hudbou, nabozenskymi ritualmi a pod. Celkovo je v Australii nieco vyse 200 roznych kmenov.



Nabozenstvo

Aboridzinci su velmi jednoduchi ludia a nabozenstvo je tomu prisposobene. Kazdy kmen ma sice mensie odlisnosti, ale zaklad maju rovnaky.

Vznik sveta podla kmena Anangu zijuceho pri Uluru.

Zakladom je tzv. "dreamtime" alias cas snenia. Na zaciatku nebolo vobec nic, cela priroda spala. Tjukurpa - pradavne nadprirodzene bytosti - sa to rozhodli zmenit a tak sa vydali na cestu a tvorili Iwara krajinu - kopce, jazera, rieky, sadili stromy a davali zivot zivocichom. Na zaver vytvorili Anangu - ludi, ktorych naucili ako sa starat o prirodu a ake zakony v prirode platia. Anangu tak maju poslanie postarat sa o to, aby vsetko v prirode fungovalo, pricom na nich z posvatnych miest dohliada Tjukurpa.

Cela historia a vedomost o prirode a jej zakonoch sa podava ustne z pokolenia na pokolenie, nie je nikde zaznamenana. Vzhladom na tento princip logicky plati, ze na cele kmena je najstarsi clen - kedze ma najvacsiu vedomost a skusenosti. On vedie vsetky nabozenske ritualy a robi najvacsie rozhodnutia. Inak co sa nabozenskych ritualov tyka, na tych najdolezitejsich sa nesmu zucastnovat zeny. Celkovo sa ale o samotnych ritualoch vie strasne malo, kedze si aboridzinci tieto veci prisne strazia. Pre verejnost su tieto ritualy nepristupne.

Kultura a umenie

Aboridzinske umenie je velmi uzko spate s ich kulturou a sposobom zivota. Vo vsetkych malbach zobrazuju pribehy zo zivota, na zaklade ktorych sa deti ucia zit spravny sposob zivota v sulade s prirodou. Kazdy tvar ma urcitu symbolicku spatost s niecim co sa nachadza okolo. Takmer vylucne pouzivaju iba 4 farby - bielu, cervenu, zltu a ciernu. Pokial tam su ine farby je to novodobe umenie 20-teho storocia, kedy prevzali farby od bielych ludi.



Asi najzaujimavejsou vecou bolo pre mna tzv. didgeridoo - hudobny nastroj. Didgeridoo je v podstate drevo zvnutra vyzrate termitmi. Aboridzinci tento nastroj pouzivaju na to aby vedeli napodobnit zvuky prirody, pri ritualoch s tym napodobnuju kengury, emu, hady, jasterice, rozne vtaky.



Samotna technika hrania je velmi zlozita, aby ste vydali spravny zvuk treba vediet spravne mrmlat do tej drevenej dutiny a hybat perami aby ste dosiahli rozne tony. Najtazsou vecou pri hrani je ale cyklicke dychanie. Kedze kontinualny zvuk dosiahnete iba neustalym vydychovanim. Na to ale potrebujete mat nejaky vzduch nadychnuty. A tak pri hre sa v podstate nadychujete a vydychujete zaroven. Verte mi, skusil som a je to asi ta najtazsia vec na svete. Aboridzinci, ktori su na to urceni pre ucely ritualov to vsak trenuju cely zivot.

Didgeridoo sa vsak stalo velmi popularnym aj u roznych jazzovych hudobnikov a roznych inych experimentatorov v ramci hudby, ktori sa snazili zakomponovat didgeridoo ako hudobny nastroj do svojich projektov. Nizsie si mozete vypocut zvukovu ukazku jazzovej formacie Didges Brew a ich skladbu s nazvom Marconi.



Historia

Asi najviac ma na aboridzincoch zaujala historia. Podla odbornikov prisli Aboridzinci do Australie pred priblizne 50.000 rokmi, v case kedy australia bola este susou prepojena s papua novou guineou, malajziou a zvyskom azie. Samotni aboridzinci vsak vsak hovoria, ze ziju v australii odjakziva, od sameho pociatku.

Vyrazna zmena v ich zivote nastala medzi rokmi 1788 - 1900 kedy nastala kolonizacia australie bielymi pristahovalcami z Europy. Ti na aboridzincov nebrali ohlad a z povodnych 750 000 obyvatelov ostalo len nieco vyse 100 000. Najsmutnejsie na tom je, ze existuju dokazy o tom, ze aboridzinci boli oficialne zaradeni medzi floru a faunu australie, t.j. boli povazovani za zvierata.

Koncom devatnasteho storocia boli preto polovacky na aboridzincov beznou udalostou. Kedze bieli pristahovalci doniesli so sebou vela krav a oviec, tie vypili vacsinu vodnych zdrojov a teda samotni aboridzinci trpeli jednak nedostatkom vody ako aj nedostatkom potravy, kedze mnozstvo lokalnych zvierat (zdroj potravy aboridzincov) z nedostatku vody zahynulo, resp. odislo do inych oblasti.

Aboridzinci teda celkom logicky v ramci zachrany vlastneho zivota zacali kradnut kravy a ovce bielym pristahovalcom, co viedlo k obrovskym masakrom. Vacsina aboridzincov bola zabita alebo padla do otroctva, kde bola bielymi ludmi vyuzivana na objavovanie novych zdrojov pitnej vody a pastvin pre dobytok.

Po roku 1900 sa situacia relativne ukludnila a zacali sa snahy o civilizovanie aboridzincov, ich zaclenenie do bielej spolocnosti. Tie sa podarilo dosiahnut len ciastocne. Prvym aboridzincom, ktory ziskal australske obcianstvo (1957) bol svetoznamy maliar Albert Namatjira. Oficialna verzia hovori o tom, ze mu bolo udelene obcianstvo aby ziskal pas a mohol navstivit britsku kralovnu, ktora milovala jeho obrazy. Verzia lokalnych ludi zase hovori o tom, ze mu udelili obcianstvo aby mohli zdanit jeho milionove prijmy z predaja obrazov, co potvrdzuje aj fakt, ze s kralovnou sa stretol na uzemi Australie a teda nikdy v zivote Australiu neopustil.

Albert Namatjira spustil vlnu akceptovania aboridzincov z pohladu obcianstva. V roku 1962 dostali obcania australie s aboridzinskym povodom pravo volit. Najpodstatnejsia zmena sa ale udiala az v roku 1992 - iba pred 15 rokmi sa zmenila ustava, kde bola zmenena cast, ktora hovorila o tom, ze Australia bola objavena ako neobyvane uzemie. Touto ustavnou zmenou sa uznali aboridzinci ako ludia a povodni obyvatelia zeme. Momentalne prebieha proces navratenia uzemia povodnym obyvatelom. Vzhladom na to, ze aboridzinci nepouzivaju ziadne pismo, nemaju ziadne pisomne dokumenty ani ziadne ine anglickym pravnym systemom akceptovatelne formy dokumentov proces ide velmi tazko. Ustne podanie z legislativneho hladiska nemusi vzdy stacit, najma pokial sa o nejake uzemie sporia viacere kmene.

Sucasnost

V sucasnosti tvoria aboridzinci 2,5% celkoveho obyvatelstva Australie. Najvacsim problemom ale je, ze z hladiska ich nabozenstva odmietaju anglicky skolsky system a zakon a teda ich adaptacia do prostredia je velmi zlozita. Aboridzinci su najcastejsimi pachatelmi trestnych cinov ako kradeze, zabijanie, pohlavne zneuzivanie, domace nasilie a pod. Kedze mnohi z nich su nevzdelani a nekvalifikovani, nedokazu si najst pracu a to aj napriek vyhodam, ktore australska vlada zamestnavatelom poskytuje. Aboridzinci maju takisto obrovsky problem s alkoholom a inymi drogami a stavaju sa pre bielu spolocnost nepouzitelnymi.



Aby sme zas nehovorili len o negativnej stranke, z aboridzincov, ktori sa prisposobili "bielemu" systemu, su dnes vynikajuci najma sportovci (futbal, AFL, rugby, atletika) ale aj umelci (maliari, hudobnici, spisovatelia).

Tema aboridzincov v Australii je velmi citliva pre vsetkych co tu ziju a existuje tu vela problemov na ktore sa kvoli velkej kulturnej odlisnosti len tazko hladaju vhodne riesenia. Australska vlada sa vsak momentalne snazi situaciu riesit najlepsie ako vie, komunikuje s jednotlivymi kmenmi a snazi sa najst cestu vzajomnej kooperacie, aby boli spokojni ako aboridzinci, tak aj bieli obyvatelia. Ja oobne im drzim palce aby nasli riesenie vyhodne pre vsetkych.

Žiadne komentáre: