pondelok 16. apríla 2007

Red Hot Chili Peppers

V piatok 13-teho Aprila som bol v Brisbane Entertainment Center na jednom z dalsich velkych koncertov - Red Hot Chili Peppers (RHCP). Kapela hrala dve vystupenia po sebe, jedno v piatok a jedno v sobotu. Obe rekordne komplet vypredane za 1 hodinu a to dokonca pol roka pred zaciatkom koncertu. Ja som mal to stastie, ze kolegyna z australskeho ministerstva zdravotnictva kupila o dva listky viac ako potrebovala a tak som od nej jeden odkupil - samozrejme ten najlacnejsi (110 AUD). RHCP nikdy nepatrili medzi moje najoblubenejsie kapely, ale niektore skladby maju dobre. Doma mam v podstate iba Californication album, a poznam este niektore skladby z Blood Sugar Sex Magic albumu, a tak som nemal nejake extra velke ocakavania od samotneho koncertu a nechal som sa prekvapit, ake to bude.

Kedze Glenn Hughes poslednu dobu dost spolupracoval s Chadom Smithom (bubenikom z RHCP) a na poslednom albume aj Johnom Frusciantem (gitarista RHCP), ocakaval som urcitu kvalitu. Nehovoriac o tom, ze Flea je vo vseobecnosti povazovany za jedneho z najlepsich basakov rockovej a popularnej hudby na svete.

Na samotny koncert som dorazil asi 10 minut pred pol osmou. O pol osmej sa mal koncert zacat, ale nakoniec sa zacal s asi 20 minutovym meskanim. Na podium vysla mne neznama predkapela, ktora ma po dvoch skladbach prinutila opustit miesto v hladisku a vyjst na dalsich 20 minut von, kde ju nebolo pocut. Predkapela "nemala chybu" - mala uplne plny zvuk asi desiatich roznych nastrojov vratanie dychovej sekcie. Ich "kvalita" sa plne preukazala najma tym, ze cele to zvukove spektrum bolo tvorene 3 ludmi, kedze na podiu bol len bubenik, basak a kvazi spevak. Teda spevak je asi silne slovo, nazvime tu osobu showman, skor mu to pristane. Styl hudby sa pravdepodobne mal podobat na funky, ale vysledok znel ako nepodarena popova tuc tuc tuc tuc skladba zahrana nazivo. Nastastie nehrali dlho a tak okolo poldeviatej uz buracala cela vypredana hala (okolo 15.000 platiacich divakov) a snazila sa vyvolat na podium svoju oblubenu kapelu. Nechybali rozne stadionove spevy, mexicke vlny a pod.

Po chvilke zhasli svetla a postupne vysli na podium Flea (kratke basove solo), pridal sa Chad Smith na bicie a zachvilku aj John Frusciante na gitare. Na moje obrovske prekvapenie hrali jazz rock, s tazkymi gitarovymi solami, brutalnym slappingom na base, ktory sa miestami vratil k jemnym zvukom typickej jazzovej basy. Uzasna dynamika hry Chada Smitha na bicich samotny zvukovy zazitok len umocnovali. Zvuk bol trosku plnsi, ked sa na javisku objavil piaty clen kapely, druhy doprovodny gitarista, ktory bol ale po cely cas koncertu v uzadi. Uvodny jam plynulo presiel do prvej skladby, na podium sa pridal spevak Anthony Kiedis a to uz divaci saleli. Neopisatelna atmosfera. Nastastie som mal okolo seba dve rodiny s detmi (okolo 8-12 rokov), takze to bolo celkom fajn, ale kebyze som vpredy tak asi ohluchnem z toho piskotu nezneho pohlavia.

Samotny koncert bol rovnomerne rozlozeny, zazneli starsie aj novsie skladby, priblizne polovica mi bola znama, ostatne skladby som pocul povacsine prvykrat, ale vacsina z nich bola celkom fajn. Na moje potesenie som si v pridavku vypocul moju najoblubenejsiu RHCP skladbu - Under The Bridge (Jirka - tip na naucenie dalsej skladby na gitaru). Co sa kapely tyka, rytmicka sekcia ficala absolutne super, bezpochyby zaklad a dovod uspechu tejto kapely. John Frusciante ma svojou hrou milo prekvapil, viac sa ukazal v jamoch medzi skladbami ako v samotnych skladbach, kedze v albumovych verziach nie je gitara nejak extra v popredi. Anthony (spevak) si odspieval svoje, ziadne extra vokaly, ale aspon nespieval falosne (ako na niektorych inych RHCP koncertoch co som videl na CD alebo DVD). Cize tam sa ziadne prekvapenie nekonalo. Zaujimavym bol aj jam v pridavku, kedy prekvapivo zaznelo solo na trubku v podani basaka Flea.

Vo vseobecnosti som rad, ze som na koncerte bol, kvalita koncertu zodpovedala cene listka, pekny zazitok som si odtial urcite odniesol, takze hodnotim piatkovy vecer velmi pozitivne.

Fotky

Fotky z koncertu nie su najidealnejsie, kedze som bol dost vzadu a musel som naplno zazoomovat, ale je aspon troska vidno, tak ak chcete mozete si ich pozriet tu

Zoznam skladieb

Opening Jam
Can't Stop
Dani California
Otherside
Charlie
Throw Away Your Television -Don't You Ever Leave outro.
For Emily (John solo)
This Velvet Glove
She's Only 18
21 Century
Hump De Bump (drums solo with Flea, Chad and Josh)
Snow
Sonny (Flea solo)
Strip My Mind
Me And My Friends
Stadium Arcadium
Get On Top
By The Way

Pridavky
Long jam with Flea on trumpet, Josh on bass, Chad's drum tech on drums, Chad sitting infront of the drums listening.
Under The Bridge
Give It Away
Closing Jam

3 komentáre:

Jirka povedal(a)...

dik za tip:) Under the bridge uz jsem kdysi zkoumal, ale preci jen mi to prislo zatim hodne tezke...

Ivo povedal(a)...

Tazko mozem odhadnut, kedze som tam nebol, ale jednym z najvacsich prekvapeni by mal byt iny, ako falosny spev. Lutujem, ale ten clovek proste nevie spievat, vacsinou intonuje (to som hadam az prehnal :-) ) na urovni dietata, ktore prave zistilo, ze ma hlasivky - predpokladam, ze pri nom osedivel uz nejeden zvukovy technik v studiu :-) Asi mal vynimocne svetly den.

Lukas Horvath povedal(a)...

no svetly den mal, falosny nebol, teda sem-tam mu uslo, ale len parkrat a to sa na koncertoch da odpustit. Na moje prekvapenie mali vela jamovacich instrumentlanych casti a tak vela priestoru nemal (asi vedeli co robia :-))))