Cesta do Australie

Sorry sorry sorry!!!

Ospravedlnujem sa za dlhu odmlku na blogu, ale konecne som si nasiel cas napisat par veci, aby ste mali co robit v casoch volnej chvilky, po veceroch, pri pive, alebo kdekolvek inde pri akejkolvek vami zvolenej cinnosti.

Vacsina z Vas vie ze som uz momentalne v Brisbane a teda urcite kazdeho z Vas zaujima aka bola cesta vsetky veci okolo toho.

Pre mna sa vlastne cela cesta zacala uz v case ked som mal farewell party (ci uz v BA alebo v KE). Chcel by som sa teda touto cestou podakovat vsetkym, ktori sa so mnou prisli rozlucit, a najma tym, ktori ma obdarili mnohymi uzitocnymi vecami. DAKUJEM!

Po strastiplnych pripravach na cestu, vybavovania rozlicnych zalezitosti a najma ziskani viz (3 dni pred odletom) som sa teda dokonale pripravil na dlhy pobyt mimo Vas vsetkych. Ako perfektne rozhodnutie sa ukazalo prespat z piatka na sobotu v BA u Drobiho. Ved kto by si nechcel este pred odletom naposledy vychutnat slovenske pivo, hruskovicu a vino? Sobota rano preto nebola najlahsim dnom na vstavanie a uz duplom nie na cestovanie lietadlom. Ale nakoniec vsetko dobre dopadlo.

V sobotu 13.1. som odlietal z Viedne spolocnostou EVA AIR. Kedze som letel touto spolocnostou prvykrat v zivote, nevedel som co mozem ocakavat, a tak som radsej neocakaval nic. Ako sa ukazalo neskor, je to spolocnost naozaj na urovni, taky super servis som este v lietadle nezazil. Malo to asi len jedinu chybicku, a to ze im doslo pivo po asi dvoch hodinach letu (bolo tam relativne dost slovakov a cechov). Ale inak boli super, letusky makali ako fretky, obsluha v podstate ako v Nebre, clovek este len dopija a uz sa nesie dalsie. Jedla bolo tiez habadej, pocas prvych 9 hodin letu sme jedli asi patkrat vselijake steaky a neviem co vsetko. Dokonca mi to aj chutilo :-)

Samotny let vieden bangkok trval 9 hodin, potom 2 hodinky pauza na letisku v Bangkoku a potom dalsie 3 hodiny do Tai-Pei v Taiwane. Tam prestavka 10 hodin a potom dalsich 9 hodin letu do Brisbane. V podstate velmi dlha cesta, ale az na to ze mi po par hodinach letu vo vyske 12000m nad morom troska trpli nohy, som si dlzku letu v podstate ani neuvedomil. Interaktivna obrazovka predo mnou mi davala na vyber neskutocne mnozstvo rozlicnych veci na zabavenie. 30 TV kanalov, 20 radio stanic, okolo 50 roznych filmov na pozretie, okolo 100vky rozlicnych albumov na vypocutie, ci kopa vselijakych hier (uz dlho som si tak dobre nezahral tetris :-) ), alebo moznost sledovat na mape kadial leti lietadlo, s informaciami o vyske a rychlosti a teplote a neviem com vsetkom. Pre tych co by si chceli na mape pozriet trasu som letel nasledovne:
Rakusko, Madarsko, Rumunsko, Cierne more, Gruzinsko, Armensko, Azerbajdzan, Kaspicke more, Afganistan, Pakistan, India, Barma (Mjarnmarsko), Thajsko. Potom smerom na Taiwan cez Vietnam a Cinske more. A z Taiwanu rovno dole cez Filipiny a indoneziu az do Australie. Kedze nemam pred sebou mapu, je mozne ze som nieco vynechal, ale ked si to pozriete tak to uvidite aj sami, ako to islo.

Pri prestupoch som sa viac menej nepohol z letiska, ale spolocnost sa o mna postarala, na kazdom prestupovom letisku ma cakal nejaky ich pracovnik, ktory ma naviedol do duty free zony, dal mi stravne listky, popripade ine rady ako fungovat na tom-ktorom letisku. Kvalita sluzieb sa mi potvrdila aj po prilete do Brisbane, kde dosla s rovnakym lietadlom aj moja batozina bez akehokolvek poskodenia, v rovnakom stave aku som odovzdal vo viedni. Nebol ani problem s nadvahou ani nicim, takze som obisiel bez poplatkov (akurat mi zobrali penu na holenie, lebo to malo vacsy objem ako bolo povolene). Na letisku v Australii mi riadne preskenovali cely kufor, ale na rozdiel od vacsiny inych ludi som presiel bez problemov. Ked som si doma pozrel veci, doniesol som vsetko v poriadku, nerozbili sa ani flase slivky ani poldecaky, takze som bol maximalne spokojny.