![]() | ![]() |
![]() |
piatok 29. júna 2007
Posledny den v PartnerOne
Dnes - piatok 29. juna 2007 - je posledny den co pracujem pre PartnerOne.
PartnerOne bola spolocnost, ktora vystupovala ako Shared Service Provider (SSP) - inak povedane poskytovatel verejnych sluzieb. Jej hlavnymi klientmi boli Queensland Police (policia), Corrective Services (napravnovychovne ustavy a vaznice), Justice & Attorney General (prokuratura a sudnictvo) a Emergency Services (zachranne sluzby - poziarnici, ambulancia, rychla zdravotna pomoc). Medzi ostatnych patrili este mensie oddelenia zaoberajuce sa zdravotnou pomocou inym, najma tretim krajinam, oddelenie zamerane na prostituciu, oddelenie licencii atd. Spolu s ostatnymi SSP - CorporateLink, Corporate Solutions a Regional Services sluzili vacsine oddeleni, ktore ma na starosti Queenslandska vlada.
Preco to tu vsetko vykladam?
Nie nebojte sa nevyhodili ma, ani sme neskrachovali.
V ramci noveho strategickeho smerovania vytvorili vsetky SSP jednu velku Shared Service Agency (SSA) - t.j. agenturu zabezpecujucu vsetky verejne sluzby pre Queenslandsku vladu. Inak povedane spojili sa.
Pre mna z toho vyplyva to, ze dnes robim posledny den pre PartnerOne a od pondelka pracujem na tom istom mieste, s tymi istymi pravami, s tymi istymi ludmi, za tych istych podmienok - akurat nebudem zamestnancom PartnerOne ale zamestancom SSA.
S prechodom samozrejme suvisi rebranding - meni sa vsetko, od loga na dokumentoch, cez podlozky na mysi, klucenky a uvitanie v telefone az po intranetovu stranku, atd.. Chvilku mi to asi potrva kym si na zmeny zvyknem, najma na novy program Alloc8 na zaznamenavanie odpracovaneho casu pre payroll oddelenie, ale vsetci verime, ze je to zmena k lepsiemu, takze dufam, ze to tak aj vyjde.
PartnerOne bola spolocnost, ktora vystupovala ako Shared Service Provider (SSP) - inak povedane poskytovatel verejnych sluzieb. Jej hlavnymi klientmi boli Queensland Police (policia), Corrective Services (napravnovychovne ustavy a vaznice), Justice & Attorney General (prokuratura a sudnictvo) a Emergency Services (zachranne sluzby - poziarnici, ambulancia, rychla zdravotna pomoc). Medzi ostatnych patrili este mensie oddelenia zaoberajuce sa zdravotnou pomocou inym, najma tretim krajinam, oddelenie zamerane na prostituciu, oddelenie licencii atd. Spolu s ostatnymi SSP - CorporateLink, Corporate Solutions a Regional Services sluzili vacsine oddeleni, ktore ma na starosti Queenslandska vlada.
Preco to tu vsetko vykladam?
Nie nebojte sa nevyhodili ma, ani sme neskrachovali.
V ramci noveho strategickeho smerovania vytvorili vsetky SSP jednu velku Shared Service Agency (SSA) - t.j. agenturu zabezpecujucu vsetky verejne sluzby pre Queenslandsku vladu. Inak povedane spojili sa.
Pre mna z toho vyplyva to, ze dnes robim posledny den pre PartnerOne a od pondelka pracujem na tom istom mieste, s tymi istymi pravami, s tymi istymi ludmi, za tych istych podmienok - akurat nebudem zamestnancom PartnerOne ale zamestancom SSA.
S prechodom samozrejme suvisi rebranding - meni sa vsetko, od loga na dokumentoch, cez podlozky na mysi, klucenky a uvitanie v telefone az po intranetovu stranku, atd.. Chvilku mi to asi potrva kym si na zmeny zvyknem, najma na novy program Alloc8 na zaznamenavanie odpracovaneho casu pre payroll oddelenie, ale vsetci verime, ze je to zmena k lepsiemu, takze dufam, ze to tak aj vyjde.
streda 27. júna 2007
Novinky z prace
Posledne ked som pisal o testovani, som este nevedel, ze sa troska zmeni casovy plan projektu a definitvne zavedenie programu urceneho pre nabor ludi sa stanovi na 2.jul. Kedze to v case rozhodnutia boli dva tyzdne do finalneho zavedenia, pre mna to znamenalo dokoncit testovanie, zaskolit vsetkych zamestnancov, ktori ten program budu pouzivat a po skoleni byt s nimi na ich oddeleni a odsledovat ci vsetko vedia, zodpovedat ich pripadne otazky, respektive zaznamenat akekolvek chyby a vykomunikovat s IT oddelenim ich odstranenie.
Skolenie
So skolenim mi pomahala kolegyna z treningoveho oddelenia, ktora zabezpecila vsetky organizacne veci, vybavila pocitacovu treningovu miestnost, urobila kopie treningovych materialov atd. Ja som sa zameral na obsahovu cast a pripravil realne podklady aby mohli ludia virtualne inzerovat volne pracovne miesta, a spracovavat materialy od uchadzacov. Samotne skolenie sme rozdelili do styroch casti - prve pre ludi co inzeruju, druhe a tretie pre ludi co spracuvaju aplikantov a ich materialy a stvrte pre tim, ktory ma na starosti korespondenciu a komunikaciu s uchadzacmi.
Skolenie dopadlo perfektne, 18 z 20 ludi v hodnotiacich harkoch zaznacilo, ze so skolenim boli velmi spokojni, zvysni dvaja boli "iba" spokojni. Ziadna negativna odozva a vela povzbudzujucich komentov. Celkom ma to potesilo, kedze trenovat ludi v cudzom jazyku nie je sranda, najma ak Vasa slovna zasoba neobsahuje niektore pojmy a potom hapkate pri vete typu : "Dole pod sekciou osobnych udajov vyberte z rolovacieho menu moznost ostatne a do textoveho policka vpiste ... a potvrdte stlacenim tlacitka submit". Niezeby to bola extra tazka veta, na slovensku by to bolo v pohode, ale ked to poviete rodenym anglicanom v nespravnom slovoslede alebo gramatike, nie vzdy pochopia co tym chcete povedat. Nastastie to islo hladko.
Vyzva
Najvacsou vyzvou na treningu ale nebola moja anglictina, ale nieco co som absolutne necakal a co ma absolutne prekvapilo. Na skoleni bola jedna kolegyna, ktora je hluchonema. Neviem ci ste niekedy mali moznost trenovat hluchonemych spolu s pocujucimi a hovoriacimi, ale rozhodne to nie je sranda. Kedze posunkovu rec neovladam, snazil som sa hovorit pomaly a zretelne, aby mi dokazala citat z pier. Ale po chvilke sme to vzdali, kedze pocujuci zhodnotili, ze pri pomalom rozpravani mam este horsi akcent ako pri rychlom a ze mi uz duplom nebude rozumiet. A tak som sa snazil najst sposob ako s nou komunikovat, nakoniec sme to vyriesili otvorenim textoveho okna v hornom rohu, kde som jej vzdy napisal co robime a preco to robime, a ona tam vpisovala otazky ak nejake mala. Bolo to dost zaujimave, lebo som v podstate pocas treningu pre vsetkych viedol v tom istom case mini-trening pre nu. Tak ci tak, na konci sa mi podakovala za individualny pristup a dokonca som od jej manazerky dostal pochvalu, ze s novym programom pracuje najlepsie zo vsetkych. Ostatni tiez skolenie zvladli a tak mam teraz volnejsi tyzden, kedze mojou ulohou je teraz pomahat im s problemami, a kedze vdaka dobremu skoleniu ziadne nemaju, mozem si naplno vychutnat dobry pocit zo splnenej ulohy.
EEO - Equal Employment Opportunities
Zakon v Australii stanovuje rovnake prilezitosti ziskania a vykonavania zamestnania (EEO) pre vsetky skupiny obyvatelstva bez akejkolvek diskriminacie. V Australii sa nestane, zeby niekoho nezamestnali len preto, ze je hluchy, nemy, slepy alebo nejakym inym sposobom telesne postihnuty (teda pokial to nie je nevyhnutne, napriklad slepy nemoze robit sofera). Nejaka stotinka percenta porusujuca toto pravidlo sa vzdy najde, nikto predsa nie je dokonaly, ale velka vacsina to robi absolutne prirodzene. Medzi ludi, ktori patria do skupin, kde by mali byt uplatnene rovnake prava na ziskanie aj vykonavanie povolania patria - zeny, telesne postihnuti, ludia s rodnym jazykom inym ako anglickym, aboridzinci, ostrovania z juzneho ostrova a ostrovania z Torres Strait. Inak povedane, to ze ste postihnuty, alebo mate nejaky povod nie je kriteriom vyberu. A ludia to velmi poctivo dodrzuju a tak je uplne bezne, ze hluchonemy pracuje s aboridzincom a bielym v jednom time (najma vo vlade, ktora sa snazi ist ostatnym v tomto prikladom).
Paci sa mi, ze kriteriom na vyber zamestnancov su ich schopnosti. Ked si predstavim ako to funguje na slovensku, vety typu "madara nezamestnam", "romov tu nechceme", "videl si ho, jak chodi, takeho netreba zobrat, co si o nas ostatni pomyslia" a pod., tak je to dost smutne. A myslim, ze to este riadny cas potrva kym sa dostaneme na tolerancnu uroven australcanov a kym budeme natolko vyspeli, aby sme odlozili predsudky nabok a brali ludi spravodlivo, bez ohladu na rasu, pohlavie, vek a fyzicke danosti.
Skolenie
So skolenim mi pomahala kolegyna z treningoveho oddelenia, ktora zabezpecila vsetky organizacne veci, vybavila pocitacovu treningovu miestnost, urobila kopie treningovych materialov atd. Ja som sa zameral na obsahovu cast a pripravil realne podklady aby mohli ludia virtualne inzerovat volne pracovne miesta, a spracovavat materialy od uchadzacov. Samotne skolenie sme rozdelili do styroch casti - prve pre ludi co inzeruju, druhe a tretie pre ludi co spracuvaju aplikantov a ich materialy a stvrte pre tim, ktory ma na starosti korespondenciu a komunikaciu s uchadzacmi.
Skolenie dopadlo perfektne, 18 z 20 ludi v hodnotiacich harkoch zaznacilo, ze so skolenim boli velmi spokojni, zvysni dvaja boli "iba" spokojni. Ziadna negativna odozva a vela povzbudzujucich komentov. Celkom ma to potesilo, kedze trenovat ludi v cudzom jazyku nie je sranda, najma ak Vasa slovna zasoba neobsahuje niektore pojmy a potom hapkate pri vete typu : "Dole pod sekciou osobnych udajov vyberte z rolovacieho menu moznost ostatne a do textoveho policka vpiste ... a potvrdte stlacenim tlacitka submit". Niezeby to bola extra tazka veta, na slovensku by to bolo v pohode, ale ked to poviete rodenym anglicanom v nespravnom slovoslede alebo gramatike, nie vzdy pochopia co tym chcete povedat. Nastastie to islo hladko.
Vyzva
Najvacsou vyzvou na treningu ale nebola moja anglictina, ale nieco co som absolutne necakal a co ma absolutne prekvapilo. Na skoleni bola jedna kolegyna, ktora je hluchonema. Neviem ci ste niekedy mali moznost trenovat hluchonemych spolu s pocujucimi a hovoriacimi, ale rozhodne to nie je sranda. Kedze posunkovu rec neovladam, snazil som sa hovorit pomaly a zretelne, aby mi dokazala citat z pier. Ale po chvilke sme to vzdali, kedze pocujuci zhodnotili, ze pri pomalom rozpravani mam este horsi akcent ako pri rychlom a ze mi uz duplom nebude rozumiet. A tak som sa snazil najst sposob ako s nou komunikovat, nakoniec sme to vyriesili otvorenim textoveho okna v hornom rohu, kde som jej vzdy napisal co robime a preco to robime, a ona tam vpisovala otazky ak nejake mala. Bolo to dost zaujimave, lebo som v podstate pocas treningu pre vsetkych viedol v tom istom case mini-trening pre nu. Tak ci tak, na konci sa mi podakovala za individualny pristup a dokonca som od jej manazerky dostal pochvalu, ze s novym programom pracuje najlepsie zo vsetkych. Ostatni tiez skolenie zvladli a tak mam teraz volnejsi tyzden, kedze mojou ulohou je teraz pomahat im s problemami, a kedze vdaka dobremu skoleniu ziadne nemaju, mozem si naplno vychutnat dobry pocit zo splnenej ulohy.
EEO - Equal Employment Opportunities
Zakon v Australii stanovuje rovnake prilezitosti ziskania a vykonavania zamestnania (EEO) pre vsetky skupiny obyvatelstva bez akejkolvek diskriminacie. V Australii sa nestane, zeby niekoho nezamestnali len preto, ze je hluchy, nemy, slepy alebo nejakym inym sposobom telesne postihnuty (teda pokial to nie je nevyhnutne, napriklad slepy nemoze robit sofera). Nejaka stotinka percenta porusujuca toto pravidlo sa vzdy najde, nikto predsa nie je dokonaly, ale velka vacsina to robi absolutne prirodzene. Medzi ludi, ktori patria do skupin, kde by mali byt uplatnene rovnake prava na ziskanie aj vykonavanie povolania patria - zeny, telesne postihnuti, ludia s rodnym jazykom inym ako anglickym, aboridzinci, ostrovania z juzneho ostrova a ostrovania z Torres Strait. Inak povedane, to ze ste postihnuty, alebo mate nejaky povod nie je kriteriom vyberu. A ludia to velmi poctivo dodrzuju a tak je uplne bezne, ze hluchonemy pracuje s aboridzincom a bielym v jednom time (najma vo vlade, ktora sa snazi ist ostatnym v tomto prikladom).
Paci sa mi, ze kriteriom na vyber zamestnancov su ich schopnosti. Ked si predstavim ako to funguje na slovensku, vety typu "madara nezamestnam", "romov tu nechceme", "videl si ho, jak chodi, takeho netreba zobrat, co si o nas ostatni pomyslia" a pod., tak je to dost smutne. A myslim, ze to este riadny cas potrva kym sa dostaneme na tolerancnu uroven australcanov a kym budeme natolko vyspeli, aby sme odlozili predsudky nabok a brali ludi spravodlivo, bez ohladu na rasu, pohlavie, vek a fyzicke danosti.
nedeľa 24. júna 2007
LSB
Pred dvomi tyzdnami sme sa s Azzom a Shaunom stretli u nas na dome, aby sme konecne ochutnali prve nase vlastne pivo. Dali sme mu nazov LSB (Land Street Beer) podla ulice kde sa vyraba. Vypili sme asi 4 piva kazdy a musim povedat, ze je to pivo velmi inkonzistentne. Jedno pivo bolo dobre, druhe zas chutilo ako cukrova voda, dalsie nam vypenilo po otvoreni a dalsie bolo strasne bublinkate, skratka sranda. Akoby povedal Forrest Gump - "To pivo je ako bonboniera, nikdy nevies co ochutnas."
Po prvej ochutnavke sme sa rozhodli zmenit niektore vyrobne postupy a to konkretne:
1. Presli sme na trojfazovy proces cistenia flias, aby tam neboli ani najmensie necistoty, ktore ovplyvnuju chemicky proces dozrievania
2. Musime klast vacsi doraz na presnost pri miesani ingrediencii - vsade rovnaky pomer cukru, vody, sladu, kvasinkoveho extraktu.
3. Zakupili sme "beer belt" - elektricky pivny opasok na sud, ktory udrziava konstantnu teplotu pri vyrobe piva.
4. Nechame pivo dozrievat o tyzden dlhsie.
Navrhovane zmeny sa ujali viac ako dobre a druha varka piva uz bola vyrazne lepsia. Samozrejme, ze to nie je tak kvalitne ako ceske alebo slovenske pivo, ale urcite je lepsie ako australske a aj vyrazne lacnejsie, takze som viac ako spokojny. Momentalne este skusame viacere typy sladovej zmesi, aby sme nasli optimalne chutove riesenie, ale to su len take kozmeticke zmeny, takze vseobecne by sa dalo povedat, ze nam varenie piva vyslo nad moje ocakavania.
Po prvej ochutnavke sme sa rozhodli zmenit niektore vyrobne postupy a to konkretne:
1. Presli sme na trojfazovy proces cistenia flias, aby tam neboli ani najmensie necistoty, ktore ovplyvnuju chemicky proces dozrievania
2. Musime klast vacsi doraz na presnost pri miesani ingrediencii - vsade rovnaky pomer cukru, vody, sladu, kvasinkoveho extraktu.
3. Zakupili sme "beer belt" - elektricky pivny opasok na sud, ktory udrziava konstantnu teplotu pri vyrobe piva.
4. Nechame pivo dozrievat o tyzden dlhsie.
Navrhovane zmeny sa ujali viac ako dobre a druha varka piva uz bola vyrazne lepsia. Samozrejme, ze to nie je tak kvalitne ako ceske alebo slovenske pivo, ale urcite je lepsie ako australske a aj vyrazne lacnejsie, takze som viac ako spokojny. Momentalne este skusame viacere typy sladovej zmesi, aby sme nasli optimalne chutove riesenie, ale to su len take kozmeticke zmeny, takze vseobecne by sa dalo povedat, ze nam varenie piva vyslo nad moje ocakavania.
Brisbane Blue Tongues
Kedze v Australii je momentalne zima (rocne obdobie), prave teraz prebieha hokejova sezona. Kedze som bol zvedavy, co za hokej sa tu v Australii hraje, dohodli sme sa s Azzom a Shaunom, ze sa pojdeme v sobotu pozriet na domaci zapas Brisbane Blue Tongues proti Melbourne Ice. Kedze Azz ani Shaun nikdy na hokeji neboli, cestou na stadion som im strucne vysvetlil co je cielom hry a zakladne pravidla.
V najvyssej Australskej hokejovej sutazi hra 8 timov. Hra sa systemom kazdy s kazdym doma vonku. Kazdy vikend sa hra s tym istym timom jeden zapas v sobotu a dalsi v nedelu. Z ligy nikto nevypadava, t.j. timy su kazdy rok rovnake. Samotny Brisbane Blue Tongues skoncili v minulej sezone na siestom mieste a v tohtorocnej sezone su zatial na piatom mieste. Vacsina hracov su kanadania, potom zopar americanov, jeden fin a asi styria australcania. Minulu sezonu chytal za Blue Tongues slovensky brankar Milan Novysedlak, ale tohto roku uz skoncil s aktivnou karierou.
Na stadion sme dorazili polhodinku pred zapasom. Listky boli podla mna neumerne drahe (ak vezmeme do uvahy pomer cena - kvalita), takze sme si kupili najlacnejsi listok na statie v rohu za 8 dolarov. Priemerna cena listka bola 20 dolarov, co som nechcel riskovat za predpokladu, ze hokej nebude dobry. Samotny stadion bol dost maly, mal kapacitu do 200 ludi, kvalita sedenia, ladu, mantinelov, branok atd. bola na urovni stadiona v Gelnici (az na to, ze bol kryty).
A aky bol samotny hokej? Kvalita by sa dala prirovnat k zapasu Gelnica - Bardejov, cisto drevorubacsky hokej okoreneny kanadskym stylom v zmysle, ked uz nemam schopnost s pukom nieco spravit, tak sa snazim aspon tvrdo zlozit spoluhraca. Vyluceni bolo neurekom, co ale nebolo na skodu veci, lebo vtedy mal zapas svoje svetle stranky, najma pri hre styroch na troch, kedy hraci aspon trochu kombinovali. Zapas nakoniec vyhral Melbourne 8:4. Vacsina golov padla stastnou nahodou, popripade v neprehladnej situacii v mele pred brankou. Zaujimavym pre mna bolo to, ze tretiny mali iba 15 minut a nie 20. Dovodom asi je, ze to bolo kvoli kondicke hracov, kedze timy maju do 15 hracov aj s brankarmi a teda viac menej tocia cely zapas na dve patky. A kedze niektori hraci mali problem udrzat sa v niektorych situaciach na korculiach, verim, ze to bolo na ich kondicku dost narocne.
Co ale nesmelo chybat, a to by nebola australia australiou keby to chybalo, boli vsetky komercne a zabavne atrakcie, vratane stanku so suvenirmi, smiesnym doprovodnym komentarom, typickou "americkou hokejovou hudbou" pri preruseni hry a pod. Vsetko okolo vyzeralo ako v NHL, az na ten hokej na lade.
Koniec-koncov nelutujem, ze som na hokej isiel, bola to sranda. Azz si odniesol domov puk vystreleny do hladiska ako pamiatku na zapas, Shaun zvazuje ze si kupi NHL playstation hru a ja som mal dobry pocit, ze som konecne po dlhej dobe mohol vidiet hokej - aspon nejaky. Tak ci tak, neoslovilo ma to natolko aby som na nejaky iny zapas opat isiel. Skor sa asi zameram na sporty v ktorych su australcania spickou a vychutnam si AFL, rugby, popripade kriket, kym som tu.
V najvyssej Australskej hokejovej sutazi hra 8 timov. Hra sa systemom kazdy s kazdym doma vonku. Kazdy vikend sa hra s tym istym timom jeden zapas v sobotu a dalsi v nedelu. Z ligy nikto nevypadava, t.j. timy su kazdy rok rovnake. Samotny Brisbane Blue Tongues skoncili v minulej sezone na siestom mieste a v tohtorocnej sezone su zatial na piatom mieste. Vacsina hracov su kanadania, potom zopar americanov, jeden fin a asi styria australcania. Minulu sezonu chytal za Blue Tongues slovensky brankar Milan Novysedlak, ale tohto roku uz skoncil s aktivnou karierou.
Na stadion sme dorazili polhodinku pred zapasom. Listky boli podla mna neumerne drahe (ak vezmeme do uvahy pomer cena - kvalita), takze sme si kupili najlacnejsi listok na statie v rohu za 8 dolarov. Priemerna cena listka bola 20 dolarov, co som nechcel riskovat za predpokladu, ze hokej nebude dobry. Samotny stadion bol dost maly, mal kapacitu do 200 ludi, kvalita sedenia, ladu, mantinelov, branok atd. bola na urovni stadiona v Gelnici (az na to, ze bol kryty).
A aky bol samotny hokej? Kvalita by sa dala prirovnat k zapasu Gelnica - Bardejov, cisto drevorubacsky hokej okoreneny kanadskym stylom v zmysle, ked uz nemam schopnost s pukom nieco spravit, tak sa snazim aspon tvrdo zlozit spoluhraca. Vyluceni bolo neurekom, co ale nebolo na skodu veci, lebo vtedy mal zapas svoje svetle stranky, najma pri hre styroch na troch, kedy hraci aspon trochu kombinovali. Zapas nakoniec vyhral Melbourne 8:4. Vacsina golov padla stastnou nahodou, popripade v neprehladnej situacii v mele pred brankou. Zaujimavym pre mna bolo to, ze tretiny mali iba 15 minut a nie 20. Dovodom asi je, ze to bolo kvoli kondicke hracov, kedze timy maju do 15 hracov aj s brankarmi a teda viac menej tocia cely zapas na dve patky. A kedze niektori hraci mali problem udrzat sa v niektorych situaciach na korculiach, verim, ze to bolo na ich kondicku dost narocne.
Co ale nesmelo chybat, a to by nebola australia australiou keby to chybalo, boli vsetky komercne a zabavne atrakcie, vratane stanku so suvenirmi, smiesnym doprovodnym komentarom, typickou "americkou hokejovou hudbou" pri preruseni hry a pod. Vsetko okolo vyzeralo ako v NHL, az na ten hokej na lade.
Koniec-koncov nelutujem, ze som na hokej isiel, bola to sranda. Azz si odniesol domov puk vystreleny do hladiska ako pamiatku na zapas, Shaun zvazuje ze si kupi NHL playstation hru a ja som mal dobry pocit, ze som konecne po dlhej dobe mohol vidiet hokej - aspon nejaky. Tak ci tak, neoslovilo ma to natolko aby som na nejaky iny zapas opat isiel. Skor sa asi zameram na sporty v ktorych su australcania spickou a vychutnam si AFL, rugby, popripade kriket, kym som tu.
Prekvapivo kruta zima
Tohto roku je v Australii strasne kruta zima a to dokonca aj na australske pomery. Minuly tyzden klesli v Brisbane teploty pod 10 stupnov Celzia co bola najnizsia teplota za poslednych 50 rokov. Ono sa sice zda, ze 10 stupnov je pohoda, co ale nie je pravda ak mate vysoku vlhkost vzduchu a silny oceansky vietor. Vo vnutrozemi je to este horsie, v mestecku Toowoomba (do 100km od Brisbane) namerali minulu stredu vobec najnizsiu teplotu v Australii odkedy sa meria teplota (od roku 1869). Namerana hodnota bola - 16°C. Australcanov prekvapil aj riadny vietor, mensi oceansky hurikan. V oblasti centralneho pobrezia (medzi Brisbane a Sydney) bol vyhlaseny vysoky stupen pohotovosti a ludia boli pripraveny na evakuaciu, kedze silny vietor sposoboval 7m vysoke oceanske vlny. Ked si k tomu priratate fakt, ze v Australii nemaju kurenie, tak si viete predstavit ako tuto zimu australcania prezivaju - tri svetre, bunda a drkotanie zubami. Clovek si az vtedy uvedomi, akou vymozenostou je kurenie, co mame doma na Slovensku.
nedeľa 17. júna 2007
Vzdelavanie v Australii
Momentalne sa mi z AIESEC ludi nema velmi kto venovat. Niezeby by mi to vadilo alebo chybalo, aspon mam viac casu pre seba a trocha oddychu od ludi nezaskodi. Cele toto obdobie sa skonci na buduci tyzden, kedy sa vacsine konci skuskove obdobie. O skole teraz hovoria dost casto a tak som sa rozhodol Vam priblizit mnou zistene informacie o tom, ako vlastne funguje skolsky system v Australii so zameranim na opis fungovania vysokych skol.
Zakladne a stredoskolske vzdelanie
Kedze v predskolskom veku navstevuje skolky minimum mladych australcanov (menej ako 1%), vacsina deti zacina chodit do skoly vo veku od 5-6 rokov. Povinna skolska dochadzka sa konci 16 rokom zivota (v Tasmanii 15tym). Rozdiel medzi prechodom zo zakladnej na strednu skolu je rozny v zavislosti od toho, v ktorom state Australie studujete. V Queenslande je to 7 rokov na zakladnej a potom dalsich 5 na strednej skole. T.j. vacsina ziakov ukonci strednu skolu v sedemnastich rokoch.
Vyssie vzdelanie
Vyssie vzdelanie je zabezpecovane viacerymi vzdelavacimi instituciami. Najprestiznejsimi su univerzity. Mimo nich su tu este rozne ine institucie poskytujuce rozne kurzy, diplomy a ine tituly.
Podobne ako na Slovensku aj v Australii je hierarchia rovnaka - bakalarske studium (3 -4 roky), masters studium (5-7 rokov), doktorandske studium (2-3 roky po masters) a vyssie akademicke tituly ako doktoraty, profesorske tituly a pod.
Za vysokoskolske studium sa v Australii plati. Australski obcania maju 75% studia zaplatene vladou, zvysnych 25% si platia sami. Zahranicni studenti si za studium platia sami. Ceny sa pohybuju okolo 10.000 dolarov za semester. Samozrejme, vzhladom na vysku sumy si nie kazdy moze dovolit zaplatit tolko penazi a preto existuje nespocetne mnozstvo stipendii pre najlepsich ale aj priemernych studentov, socialne stipendia, firemne stipendia a pod.Takze ak je student sikovny, dokaze vystudovat v podstate "zadarmo", kedze mu zvysok preplati niekto iny vo forme stipendii.
Skolsky rok sa zacina vo februari a konci v novembri. December a januar su velke skolske 2-mesacne letne prazdniny. Jeden rok je rozdeleny vo vacsine pripadov na 2 semestre (prvy konci v juni), popripade niektore skoly maju tri trimestre. Samotny semester je rozdeleny ako u nas na zapoctove a skuskove obdobie. Zapoctove obdobie trva priblizne 3 mesiace, kedy prebiehaju prednasky, cvicenia. Povinnost navstevovat cvika a prednasky sa lisi od skoly k skole, ale bez ohladu na to, ake su pravidla, vsetci sa snazia navstivit co najviac cvik a prednasok.
Prednasky su urcene na ziskanie teoretickych vedomosti z uciva, a su narozdiel od nasich vedene zaujimavou formou vyuzivajucou videa, powerpoint prezentacie, prakticke ukazky, mnozstvo externych hosti z firemneho sektora a pod. Ziadne citanie z ucebnice ako na vacsine nasich prednasok. Cvicenia su priestor pre skupiny ziakov, popripade jednotlivcov na to, aby mohli vypracovat spolocne odborne prace, vyskumne prace a pod. , za ktore ziskavaju zapocet. Len v nevyhnutnych pripadoch sa pisu zapoctove pisomky (predmety ako matematika). Vo vsetkych ostatnych pripadoch je to celosemestralna praca, zalozena vacsinou na timovej praci s jasnym oznacenim vysledkov prace toho ktoreho jednotlivca v time.
Skuskove obdobie zvycajne trva 2-3 tyzdne. Neexistuju ziadne opravne terminy. Bud spravite skusku na prvykrat alebo opakujete cely predmet na dalsi rok. Vynimkou su iba zavazne pripady choroby, umrtia v rodine a pod. a su zalezitostou dohody skusajuceho a studenta. Skusky su pisomne aj ustne a ked skusajuci vidi, ze latku ovladate, tak Vam skusku da a kedze sa vacsina studentov na skusky pipravuje, vacsina aj prejde. Ziadne vyhadzovanie zo skusok a snaha nachytat studenta na malichernych nepodstatnostiach. Zakladne otazky - vies prejdes, nevies neprejdes. Ak vies zaklad idu stale tazsie a tazsie otazky a tie urcuju tvoju vyslednu znamku. V pripade ak musis predmet opakovat, plati sa naviac za opakovanie rocnika. A kedze ceny su dost vysoke (a vacsinou to vedie i k strate stipendia), motivacia studentov spravit skusku je ovela vacsia ako u nas.
Na druhej strane, kedze sa za skolu platia take peniaze, skola ma obrovske mnozstvo finacnych zdrojov aby mohla financovat svoje aktivity a neustale zlepsovat podmienky studia, robit vlastny vyskum, dovolit si zaplatit prednasky najvacsich odbornikov a prispievat tak k vysokej kvalite studia a pod. Na rozdiel od nas na skole funguje aj marketing, skola sa prezentuje voci verejnosti, snazi sa organizovat rozne podujatia, kde sa prezentuju studenti, docenti, profesori, kazdy kto dosiahol zaujimave vysledky, zhanaju sa sponzori atd. atd. Je to uplne ako iny svet.
poziarne centrum, skolske miestnosti, kniznice, internetove miestnosti s kapacitou 5.000 pocitacov, nadherne parky, vyskumne centra a mnoho inych veci.
Studovat na takej skole je skratka radost. Clovek sa nemusi nikam pohnut, vsetko co k studiu potrebuje najde priamo v campuse. Studenti musia byt samostatni, kedze iba minimum predmetov je povinnych, sami si volia predmety, vyucujucich, casy cviceni, prednasok, konzultacii, skratka su samy sebe panom. 99% studentov popri skole pracuje. Na rozdiel od Slovenska je strasne vela firiem, ktore maju zaujem o studentov a ponuka im moznosti stazovat, a zaroven im dat plnu flexibilitu aby mali dost priestoru na studium. Skratka, parada.
Ak niekto uvazuje o studiu v Australii vrelo odporucam, nie nadarmo patria australske univerzity spolu s britskymi, americkymi a zapado-europskymi medzi najlepsie na svete.
Zakladne a stredoskolske vzdelanie
Kedze v predskolskom veku navstevuje skolky minimum mladych australcanov (menej ako 1%), vacsina deti zacina chodit do skoly vo veku od 5-6 rokov. Povinna skolska dochadzka sa konci 16 rokom zivota (v Tasmanii 15tym). Rozdiel medzi prechodom zo zakladnej na strednu skolu je rozny v zavislosti od toho, v ktorom state Australie studujete. V Queenslande je to 7 rokov na zakladnej a potom dalsich 5 na strednej skole. T.j. vacsina ziakov ukonci strednu skolu v sedemnastich rokoch.
Podobne ako aj u nas na slovensku, existuju statne a ine skoly (sukromne, cirkevne a pod.) Statne skoly poskytuju vzdelanie zadarmo, na ostatnych (aj cirkevnych) sa za skolu plati. Mnozstvo penazi za studium sa velmi rozlisuje a to najma podla toho v akej oblasti studujete, aku prestiz ma ta skola a pod. Kazda skola tu ma vlastnu kulturu, vlastne pravidla. Po vzore anglicka sa tu do skoly musia povinne nosit skolske uniformy. Kazda skola ma uplne inu uniformu a tak ludia na ulici vedia velmi lahko identifikovat, kto pochadza z akej skoly. | ![]() |
Vyssie vzdelanie
Vyssie vzdelanie je zabezpecovane viacerymi vzdelavacimi instituciami. Najprestiznejsimi su univerzity. Mimo nich su tu este rozne ine institucie poskytujuce rozne kurzy, diplomy a ine tituly.
Podobne ako na Slovensku aj v Australii je hierarchia rovnaka - bakalarske studium (3 -4 roky), masters studium (5-7 rokov), doktorandske studium (2-3 roky po masters) a vyssie akademicke tituly ako doktoraty, profesorske tituly a pod.
Za vysokoskolske studium sa v Australii plati. Australski obcania maju 75% studia zaplatene vladou, zvysnych 25% si platia sami. Zahranicni studenti si za studium platia sami. Ceny sa pohybuju okolo 10.000 dolarov za semester. Samozrejme, vzhladom na vysku sumy si nie kazdy moze dovolit zaplatit tolko penazi a preto existuje nespocetne mnozstvo stipendii pre najlepsich ale aj priemernych studentov, socialne stipendia, firemne stipendia a pod.Takze ak je student sikovny, dokaze vystudovat v podstate "zadarmo", kedze mu zvysok preplati niekto iny vo forme stipendii.
Skolsky rok sa zacina vo februari a konci v novembri. December a januar su velke skolske 2-mesacne letne prazdniny. Jeden rok je rozdeleny vo vacsine pripadov na 2 semestre (prvy konci v juni), popripade niektore skoly maju tri trimestre. Samotny semester je rozdeleny ako u nas na zapoctove a skuskove obdobie. Zapoctove obdobie trva priblizne 3 mesiace, kedy prebiehaju prednasky, cvicenia. Povinnost navstevovat cvika a prednasky sa lisi od skoly k skole, ale bez ohladu na to, ake su pravidla, vsetci sa snazia navstivit co najviac cvik a prednasok.
Prednasky su urcene na ziskanie teoretickych vedomosti z uciva, a su narozdiel od nasich vedene zaujimavou formou vyuzivajucou videa, powerpoint prezentacie, prakticke ukazky, mnozstvo externych hosti z firemneho sektora a pod. Ziadne citanie z ucebnice ako na vacsine nasich prednasok. Cvicenia su priestor pre skupiny ziakov, popripade jednotlivcov na to, aby mohli vypracovat spolocne odborne prace, vyskumne prace a pod. , za ktore ziskavaju zapocet. Len v nevyhnutnych pripadoch sa pisu zapoctove pisomky (predmety ako matematika). Vo vsetkych ostatnych pripadoch je to celosemestralna praca, zalozena vacsinou na timovej praci s jasnym oznacenim vysledkov prace toho ktoreho jednotlivca v time.
Skuskove obdobie zvycajne trva 2-3 tyzdne. Neexistuju ziadne opravne terminy. Bud spravite skusku na prvykrat alebo opakujete cely predmet na dalsi rok. Vynimkou su iba zavazne pripady choroby, umrtia v rodine a pod. a su zalezitostou dohody skusajuceho a studenta. Skusky su pisomne aj ustne a ked skusajuci vidi, ze latku ovladate, tak Vam skusku da a kedze sa vacsina studentov na skusky pipravuje, vacsina aj prejde. Ziadne vyhadzovanie zo skusok a snaha nachytat studenta na malichernych nepodstatnostiach. Zakladne otazky - vies prejdes, nevies neprejdes. Ak vies zaklad idu stale tazsie a tazsie otazky a tie urcuju tvoju vyslednu znamku. V pripade ak musis predmet opakovat, plati sa naviac za opakovanie rocnika. A kedze ceny su dost vysoke (a vacsinou to vedie i k strate stipendia), motivacia studentov spravit skusku je ovela vacsia ako u nas.
Na druhej strane, kedze sa za skolu platia take peniaze, skola ma obrovske mnozstvo finacnych zdrojov aby mohla financovat svoje aktivity a neustale zlepsovat podmienky studia, robit vlastny vyskum, dovolit si zaplatit prednasky najvacsich odbornikov a prispievat tak k vysokej kvalite studia a pod. Na rozdiel od nas na skole funguje aj marketing, skola sa prezentuje voci verejnosti, snazi sa organizovat rozne podujatia, kde sa prezentuju studenti, docenti, profesori, kazdy kto dosiahol zaujimave vysledky, zhanaju sa sponzori atd. atd. Je to uplne ako iny svet.
| Skola kde chodia moji spolubyvajuci (University of Queensland), ma priblizne 36000 studentov, ktorym sluzi zakladny campus o rozlohe 274 akrov (1.1 km2), co je v podstate male mestecko, kde nechyba nic, podniky, restauracie, obchody, sportoviska, zdravotnicke centrum, |
poziarne centrum, skolske miestnosti, kniznice, internetove miestnosti s kapacitou 5.000 pocitacov, nadherne parky, vyskumne centra a mnoho inych veci.
Studovat na takej skole je skratka radost. Clovek sa nemusi nikam pohnut, vsetko co k studiu potrebuje najde priamo v campuse. Studenti musia byt samostatni, kedze iba minimum predmetov je povinnych, sami si volia predmety, vyucujucich, casy cviceni, prednasok, konzultacii, skratka su samy sebe panom. 99% studentov popri skole pracuje. Na rozdiel od Slovenska je strasne vela firiem, ktore maju zaujem o studentov a ponuka im moznosti stazovat, a zaroven im dat plnu flexibilitu aby mali dost priestoru na studium. Skratka, parada.
Ak niekto uvazuje o studiu v Australii vrelo odporucam, nie nadarmo patria australske univerzity spolu s britskymi, americkymi a zapado-europskymi medzi najlepsie na svete.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)




