Luki

Novy Zeland - diel IV - Severny Ostrov

2008-05-10T02:37:00.000+01:00

Den 10 - Napier

V tento den som vstal trosicka skor aby som mal aspon 10 minut na par fotiek z centra Wellingtonu. Nasledne sme vyrazili smerom do centralnej casti vychodneho pobrezia severneho ostrova do mestecka o velkosti cca 60.000 obyvatelov z nazvom Napier. Samotne mestecko bolo velmi tiche, takmer ako vymrete, ale centrum bolo relativne fajn. Cestou do Napier sme prechadzali nadherne zalesnene hory a isli sme aj popri najvacsej veternej elektrarni na Novom Zelande (tu maju iba vodne alebo veterne elektrarne).

Fotky z tohto dna najdete tu

Den 11 - Lake Taupo a Rotorua

V tento den bola naplanovana cesta z Napier do Mt. Manganui so zastavenim sa pri najvacsom novozelandskom jazere Taupo a v mestecku Rotorua. Ja som sa rozhodol troska zmenit plan a obetovat jeden den v Aucklande, aby som mohol ostat jeden den v Rotorua. Mimo toho, ze mesto zapacha sirou od geotermalnych pramenov a gejzirov a je v podstate kupelnym mestom, ponuka aj kulturnu stranku, kedze ani nie 15km od mesta sa nachadza maorska dedinka Tamaki, ktoru som chcel navstivit. V ten vecer sa mi aj podarilo navstivit koncert a kulturnu prezentaciu maorov (povodnych obyvatelov) a naozaj to stalo za to. Kia Ora! (maorsky pozdrav).

Fotky z Taupo, Rotorua a maorskeho vecera najdete tu

Den 12 - Mt. Manganui

Kedze autobus ma vyzdvihol v Rotorua az poobede, dozicil som si v tento den trocha viac spanku. Doobeda som si este raz chcel pozriet centrum, lebo bolo troska lepsie pocasie, ale to sa po asi hodinke opat pokazilo. Kedze autobus meskal, do nasho ciela, mestecka na vychodnom pobrezi severneho ostrova, Mt. Manganui, sme dorazili az podvecer a teda sa uz vela v ten den nedalo robit, akurat relaxovat v jednej z vonkajsich teras s vyhladom na pobrezie ticheho oceanu.

Fotky z tohto dna najdete tu

Den 13 - Auckland

Z mestecka Mt. Manganui sme sa v ten den skoro rano vydali na zapad na opacnu stranu ostrova, do najvacsieho novozelandskeho mesta Auckland (1,5 miliona obyvatelov). Ako sa dalo cakat mesto bolo strasne rusne a dost diametralne odlisne od ostatnych miest na Novom Zelande. Niet sa co cudovat, ved tu zije tretina obyvatelstva celeho Noveho Zelandu (Novy Zeland ma 4,5 miliona obyvatelov). Ja som sa tesil najma na vecer kedy som sa po niekolkych rokoch stretol s Anitou. Ta bola na stazi v Ziline v roku 2003, a v tom roku navstivila aj kosicky AIESEC vianocny vecierok (po ktorom sme sli do Nebry a viete ako to chodi, niesol som ju ku mne domov na pleciach) a bola neskor v Roznave na silvestri, takze niektori z Vas citatelov mojho blogu ju urcite stretli. Bolo to super stretnut sa s niekym z opacnej strany sveta po par rokoch, dobre sme si pokecali a Anita ma okrem prehliadky mesta pozvala aj na veceru (morske musle) a zmrzlinu. Celkom som si pochutnal.

Fotky z Aucklandu najdete tu

Den 14 - Waitomo

Posledny den pobytu na Novom Zelande som si urobil jednodnovy vylet z Aucklandu do oblasti nazyvanej Waitomo. Cestou sme sa zastavili na kralicej farme, kde sme nazivo mali moznost vidiet strihanie zajaca a spracovavanie zajacej srsti. Odtial sme sa vydali do Waitomo Caves, nadherny jaskynny komplex, kde ziju tzv. Glowworms - svetielkujuce larvy. Jaskyna bola nadherna, najma v casti kde sme sa plavili na lodke v podzemnom jaskynnom jazierku a pozerali sa hor na tie svetielkujuce larvy, vyzeralo to ako nocna obloha plna hviezd. Skoda, ze namieste bolo zakazane fotografovat, urcite by boli skvele fotky. Ja som sa snazil urobit nejake po ceste v jaskyni, ale velmi nevysli.

Fotky z tohto vyletu najdete tu

Novy Zeland - diel III - Juzny Ostrov - Vychodne Pobrezie

2008-05-05T04:08:00.006+01:00

Den 5 - Dunedin

Po Queenstwone nas cakala dlhsia cesta zo zapadu na vychod - z Queenstownu do mestecka Dunedin. Cestou sme sa par krat zastavili v zopar dedinkach na "pis pauzu", ale po asi 3,5 hodinach sme uz dorazili do naseho cieloveho miesta. V samotnom meste bola k dispozicii navsteva tovarne na cokoladu (Cadbury) a nasledne tura po najstarsom novozelandskom pivovare (Speights). Samotne mesto nicim extra nezaujme, azda az na jeho takmer stopercentnu podobnost s mestami v Skotsku (teda aspon podla skotov, ktori vraj ani nepotrebuju mapu, ulice v centre su vraj uplne rovnake). Fotky z Dunedinu najdete tu

Den 6 - Jazero Tekapo

Z Dunedinu sme sa vybrali k nasej dalsej zastavke - k jazeru Tekapo. Pocasie bolo opat uprsane a tak sme zo samotneho jazera vela nemali. Pre mna ale bola tato zastavka speci, pretoze som si po strasne dlhej dobe konecne mohol zahrat hokej. V dedinke Tekapo totiz mali otvorenu ladovu plochu, v ramci listka na korculovanie Vam dali aj korcule, hokejku a puk a tak som vycvicil par novozelandanov a ukazal im aki hokejisti su na slovensku. Mensie tazkosti so superom nastali az ked sa k nim pridal turista z Kanady. Fotky z tohto dna najdete tu

Den 7 - Christchurch

Na puti po Novom Zelande sme samozrejme nemohli vynechat najvacsie mesto juzneho ostrova - Christchurch. Toto mesto ma okolo 300.000 obyvatelov a patri medzi mesta so zaujimavou architekturou, kde prevazuju najma (ako uz nazov mesta hovori) kostoly a katedraly. Tie su najma anglikanskeho povodu. Mesto ma tiez svojsku kludnu atmosferu a ja osobne som si v tomto meste dobre oddychol. Fotky z Christchurch najdete tu

Den 8 - Kaikoura

Z mestecka Christchurch sme sa vydali na nasu poslednu velku zastavku na juznom ostrove, do dedinky Kaikoura. Pocasie sa na nas opat hnevalo, kedze bola dost zima a hmla. My sme mali naplanovany vylet lodou na siri ocean pozorovat velryby a popritom samozrejme aj ostatne tvory, ako delfiny, albatrosy, mroze atd. Po skusenostiach z predchadzajucich "oceanskych" vyletov som si zakupil tabletky voci morskej chorobe a dufal som ze tento raz to bude v poriadku. Taktiez nebolo este iste ci vobec vyrazime, lebo predchadzajuce dve plavby v ten den boli kvoli silnemu vetru zrusene. Nakoniec sme vyrazili a uz po asi 20 minutach cesty od pobrezia sme mali moznost vidiet ako skakajuce delfiny, tak aj oddychujucu a z casu na cas odfukujucu velrybu. O vodnych vtakoch ani nehovoriac - tych tam bolo neurekom. Najlepsie je si pozriet video. Po navrate naspat sa strhla riadna vichrica a burka a ja osobne som bol strasne rad, ze uz sme spat a nie na sirom oceane. Najvacsiu burku sme preckali v miestnej lokalnej krcme, kde sme sa za ten cas navecerali a zohriali.

Fotky z tohto dna najdete tu

Delfiny video
Velryba video

Den 9 - Picton a Wellington

Z dedinky Kaikoura sme vyrazili skoro rano aby sme videli kolonu mrozov, ale hlavne aby sme nacas dosli do mestecka Picton na severe juzneho ostrova. Odtial sme si zobrali trajekt do hlavneho mesta Wellington, ktore je na juhu severneho ostrova. Samotna cesta nam zabrala cely den a tym, ze sa nam oneskoril odchod, som uz vo Wellingtone nic nevidel. Niezeby ma to mrzelo, Novy Zeland ma predsalen zaujimavejsiu prirodu ako mesta, ale aspon taka hodinka na centrum Wellingtonu by bodla. Nevadi, mozno nabuduce.

Fotky z cesty z juzneho ostrova na severny ostrov najdete tu

Novy Zeland - diel II - Juzny Ostrov - Zapadne Pobrezie

2008-05-03T09:33:00.006+01:00

Den 1 - Tranzalpine Train a Greymouth

Samotnu turu po Novom Zelande som zacal na trase Transalpine Train (transalpinsky vlak) z Christchurch do Greymouth. Vlak ide z vychodu na zapad cez Juzne Alpy. Samotna cesta trva takmer 5 hodin, ale clovek toho vidi neurekom. Kazdych cca 20 minut sa kompletne meni priroda a cestou clovek vidi neskutocne krasne hory, jazera, rieky, doliny, uziny ... skratka ako z rozpravky. Slovom sa to asi ani neda opisat a tak asi bude najlepsie ak si pozriete fotky tu. Niektore fotky nie su uplne naj, ale skuste urobit dobre foto za jazdy vlakom, aby ste sa vyhli stlpom, nahodnym stromom popri trati a pod.

Samotny den som po prichode vlaku do cielovej stanice ukoncil prehliadkou dedinky Greymouth (do 10.000 obyvatelov) a vyhladom na Tasmanske more.

Den 2 - Franz Josef Glacier

Na druhy den bola naplanovana cesta do turistickeho centra Franz Josef, kde sme mali moznost zdolat jeden z este neroztopenych ladovcov - Franz Josef. Ladovec je pomenovany podla Frantiska Jozefa, ktory vraj tuto krajinu navstivil (okolo roku 1900). Bola to urcite zaujimava skusenost aspon pre mna, kedze nikdy predtym som nemusel liezt po skalach a ladovcoch, ale bolo to naozaj super. V ramci vystupu sme zadarmo dostali vsetko vybavenie, nepremokave lezecke topanky, vlnene ponozky voci chladu, prsiplast, ciapku, rukavice atd. skratka plnu vystroj. Vacsinu veci som aj tak nepouzil, kedze tie boli v pripade nudze ak by sa strhla ladovcova burka alebo nastala nejaka ina pohroma. Fotky z tohto dna najdete tu.

Den 3 - Franz Josef to Queenstown - jazera Matheson, Hawea, Wanaka

Treti den sme stravili vacsinu dna v autobuse cestou z Franz Josef do Queenstownu. Zastavili sme sa len na par vyhliadkovych miestach kde bol dobry vyhlad na okolitu prirodu. Vzhladom na to, ze cely den prsalo, mi to az tak nevadilo. Prvou zastavkou bolo jazero Matheson. Kedze nastastie akurat prestal fukat vietor zobrazil sa dokonaly obraz hor v pozadi na vodnej hladine jazera, jeden z vrcholov tohto dna.

Ostatne jazera (Hawea a Wanaka) su obrovske jazera, ale prisli sme tam v case kedy dost silno prsalo a teda sme z toho az tak vela nemali. Fotky z tejto cesty najdete tu

Den 4 - Queenstown

Nasledujuci cely den sme stravili v meste Queenstown. Je to hlavne mesto extremnych sportov na svete a tolko moznosti co najdete tu naozaj nenajdete nikde inde na svete. Pocnuc bungee jumpingom, parasutizmom, raftingom az po uplne specialne veci typu canyon swing, jetboating a pod. kazdy si pride na svoje. Ja som chcel zoskocit s padakom, ale kvoli veternemu pocasiu sa to zrusilo. Namiesto toho som ale absolvoval tandem paragliding (zoskok vo dvojici) a ten tiez stal za to. Sice na prvykrat sme mali zly start a skoro nas to otrieskalo o skaly (a mne opat prebehol cely zivot pred ocami), ale na druhykrat to uz vyslo a po vzlietnuti to bol skutocne nadherny vyhlad (ved si pozrite video). Podarilo sa nam aj bezpecne pristat a tak som mal o pekny zazitok v ten den postarane.

Paragliding Video

Fotky z Queenstownu najdete tu

Novy Zeland - diel I - Uvod

2008-05-03T09:26:00.000+01:00

Mnoho ludi si mysli, ze Novy Zeland je krajinou najblizsie k Australii. V skutocnosti to vobec nie je pravda, kedze k Australii najblizsie je Papua Nova Guinea, potom Fidzi a Vanuatu. Novy Zeland je vsak relativne blizko a preto som sa ho rozhodol pocas mojho pobytu v Australi navstivit aj ja. Ved kto by nechcel navstivit krajinu povestnu svojou prirodnou krasou, maly svet na v podstate 2 velkych ostrovoch (tych ostrovceov patriacich NZ je samozrejme viac). Najdete tu vsetko od piesocnych plazi, cez velke luky a polia, pastviny az po vysoke hory, ladovce, plesa a ine velke jazera, jaskyne, jednym slovom, vsetko co matka priroda na tomto svete stvorila (teda teraz ma napadlo, ze pust tu nemaju, ale nemoze byt predsa vsetko stopercentne).

Kedze sa mi uz blizi koniec staze v Australii, bol najvyssi cas zorganizovat si ten vylet na Novy Zeland. Podla odporucani sa neoplati ist na Novy Zeland na menej ako 2 tyzdne, a tak prihliadnuc na mnozstvo dovolenky som si vybral datumy 24.4. - 9.5., kedze v tomto obdobi su v Australii 2 statne sviatky a teda cely 14 dnovy pobyt ma vysiel len na 8 dni dovolenky. S organizovanim vyletu som sa obratil na spolocnost PeterPans, ktori mi pomohli zorganizovat uz niekolko vyletov v Australii, vratane koralovych utesov, a 10-dnoveho vyletu do australskej bushe. Ti mi naplanovali najlepsiu cestu tak aby som mal z toho Noveho Zelandu co najviac. Zorganizovali dopravu, zabezpecili ubytovanie, dali mi kompletny itinerar vratane odporucanych aktivit v kazdom mieste. Skratka super servis. Kazdemu kto sa chysta do Australie alebo na Novy Zeland tuto spolocnost vrele odporucam navstivit bud osobne alebo im napisat, alebo si aspon pozriet moznosti na ich stranke.

24.4. som este isiel na pol dna do prace ale po obede som sa este rychlo zbalil a sup na letisko. Myslel som ze budem v pohode stihat, ale ked som dosiel na vlakovu stanicu, nemilo ma prekvapil oznam, ze vlaky nebudu najblizsiu hodinu premavat, kvoli strajku queenslandskych zeleznic. A to ma teda velmi nepotesilo, kedze som mal asi 40 minut na to aby som dosiel na letisko. Tak som sa presunul na autobusovu zastavku, ale ked najblizsich 15 minut neprisiel vobec ziaden autobus (pricom mali prist minimalne 3), som nemal na vyber a stopol som taxik. Nebolo to lacne ale urcite lacnejsie ako zmeskat medzinarodny let. Ujo taxikar (mimochodom povodom z Iranu) bol kupodivu celkom napomocny a zopar obchadzkami po mensich uliciach sme sa vyhli zapcham na dolezitych krizovatkach (resp. kruhovych objazdoch) a ziskali tak minimalne 10 minut casu. Po ceste nas este prekvapila zapcha na hlavnej dialnici smerom na letisko (vsak ako inak, ked to clovek najmenej potrebuje, tak akokeby naschval sa vsetko musi kazit - akosi som si uz ale na to poslednu dobu zvykol). Ujo taxikar vsak vymyslel, ze pojdeme inou cestou na letisko a dostaneme sa tam na cas. Co ale akosi nespomenul je ze ta ina cesta vedie k zadnemu vchodu pre zamestnancov. Tak ci tak som budovu rychlo obehol a dostavil sa minutu pred uzatvorenim check-inu. Fuuuuuu.

Mal som dalsie 2 hodiny na vydychanie a zariadenie poslednych malickosti, typu zamenit australske dolare za novozelandske a pod. Z Brisbane sme napokon odleteli o siestej vecer a do mesta Christchurch na Novy Zeland sme dorazili po 2 a pol hodinovom lete o pol jedenastej vecer lokalneho casu. Christchurch - Londyn je rozdiel presne 12 hodin (od SR je to 11), takze by sa dalo povedat ze som bol presne na opacnej strane sveta. Po narocnom dni som bol uz dost unaveny a tak ma mierne vytocilo, ze na colnici boli tri kontrolne stanovistia pre novozelandanov a australcanov a len jedno pre ostatnych zahranicnych, i ked zahranicnych bolo v lietadle ovela viac. Ujo colnik pytal odo mna viza na vstup, ale tie netreba pokial sa clovek zdrzi v krajine menej ako 90 dni, co pochopil az ked vlastne zistil, ze slovensko je v EU (predtym vraj o take krajine nepocul - no comment). Clovek sa ale po dalsej hodinke a pol preclenia a ziskania batoziny konecne dostal z letiska von. Milym a necakanym prekvapenim bolo ked som uvidel pri vychode z letiska na velkej tabulke moje meno. Necakal som totiz ze ma niekto z letiska vyzdvihne ale teta z hotela si spravila tu namahu a prisla pre mna autom, co ma ku koncu takeho dna velmi potesilo, najma kedze som vdaka nej bol na hoteli uz o jednej rano, zatialco inym sposobom by mi to trvalo mozno este dlhsie.

Juzna Australia - Adelaide, Barossa Valley, Hahndorf

2008-04-27T23:03:00.005+01:00

Posledny aprilovy vikend sa konala AIESEC konferencia v Adelaide. Ja som na nu sice kvoli praci nesiel, ale kedze Azz (moj ex-spolubyvajuci) tam isiel uz vikend predtym, aby navstivil rodicov, rozhodol som sa tuto prilezitost vyuzit a navstivit Adelaide spolu s nim. Kedze Adelaide je hlavne mesto Juznej Australie, navstivil som tak uz siesty australsky stat/teritorium a jediny kde som teda nebol je Zapadna Australia. Pridala sa k nam aj jeho priatelka Amy. Kedze Azz pochadza z Adelaide ma tam rodinu, a tej sa aj chcel venovat, takze v konecnom dosledku som s nim az tak vela casu nestravil, zato ja som svoj vikend vyuzil naplno.

Samotne mesto Adelaide

V piatok vecer som po par pivkach s kolegami dosiel k Azzovi na dom. Zasli sme na steak do blizkej restiky a vecer sme oddychovali pri telke. Ja som prespal u neho, kedze nas sobotnajsi let do Adelaide bol nieco pred siestou rano, co znamenalo, ze check-in prebiehal uz o piatej. MHD tom case este plne nepremava a tak sme sa zlozili a taxik (co nas inak vyslo cca rovnako akokeby sme sli MHD).

Let prebehol relativne v poho, ja som vacsinu letu aj tak prespal, vsak ma poznate - ja a dobrovolne vstavat skoro rano, to nehrozi. Do Adelaide sme po dva a pol hodinovom lete dosli (aj s casovym posunom o polhodiny) o deviatej rano. Na letisku nas autom vyzdvihla Jen z AIESEC Adelaide (kde bol na CEED Vlado Pauco alias Prodigy z AIESEC Kosice v roku 97/98 - pozn. autora). Mna a Amy odviezla Jen do centra, Azz isiel na AIESEC stretko a potom k rodicom.

My s Amy sme si rozdelili den v Adelaide na 3 casti.
1. Centrum mesta
2. Adelaide ZOO
3. Glenelg (cast pri morskom pobrezi)

Centrum Mesta bolo velmi kludne, takmer akokeby tam vymreli vsetci. Zacalo sa to zaplnat az kratko po obede. Nam to celkom vyhovovalo, pretoze sme mali klud a mohli si vychutnat centrum osve. Adelaide je zname tym, ze bolo podobne ako Canberra naprojektovane, ale narozdiel od Canberry su vsetky ulice v centre do praveho uhla a teda s orientaciou nebol vobec problem. Ostatne vacsie mesta (niezeby bolo Adelaide male mesto - ma cca 1,2 miliona obyvatelov) povazuju Adelaide za velmi konzervativne mesto. Pristahovalo sa tu svojho casu strasne vela silne veriacich krestanov a hovori sa ze v Adelaide je dokonca viac kostolov ako krciem. Tych kostolov je tam teda naozaj dost, az ma ich po prvych dvoch troch prestalo bavit ich vsetky fotit. V ramci navstevy centra sme samozrejme nemohli vynechat aj v Australii velmi slavnu cokoladovnu Haigh's ako aj obchod so vsetkymi potrebami na AFL (specialny australsky futbal).

Adelaide Zoo

Amy strasne velmi chcela ist do Zoo v Adelaide, kedze slubila svojej mamke, ze jej nafoti kazde zvieratko (jej mamka chcela tie fotky pre deti, kedze uci v materskej skole). Ja som v Zoo nebol od Australia Zoo, co uz bude asi rok, tak som si povedal, ze preco nie. Vela fotiek som tam ale neurobil, ved kazdy z nas uz videl slona a zirafu a leva a pod. ci nie?

Glenelg

Glenelg je cast Adelaide hned blizko pobrezia. Je to turisticke centrum, niekolko nakupnych centier, stovky hotelov a samozrejme aj plaz. Na australske pomery nic moc plaz, bola sice piesocnata, ale plna rias. Voda bola dost studena (v Australii sa uz blizi zima) a tak sme sa rozhodli si na plazi oddychnut takmer cele poobedie. Zakladom bolo, ze tam bolo prijemne, v ten den mohlo byt v Adelaide okolo 26 stupnov, co oproti horucej vlne spred dvoch tyzdnov (40-ky) bolo viac ako vitane. Niet sa co cudovat, ze pri jemnom vetriku sa mi tam podarilo nachvilku zaspat. Hlavne, ze som sa natrel, lebo by som sa riadne spalil.

Prijemnym prekvapenim v zavere dna, ked sme cakali na zapad slnka bolo, ze som tam stretol dvoch slovakov, ktori tam pracuju, holku z Ruzomberka a chalana z Kosic (z Furce). Mena si uz nespomeniem narychlo, ale bolo to mile stretnut rodakov na druhej strane sveta. Po prijemnom dni som si vecer vyzdvihol svoje veci u Jen a ta ma odviezla k dalsej AIESEC clenke Kylie, u ktorej som tu noc prespal.

Fotky z Adelaide najdete tu

Barossa Valley a Hahndorf

Kedze Juzna Australia je velmi znama vyrobou vina a nemeckymi pristahovalcami, v nedelu som mal objednany jednodnovy vylet do oblasti Barossa Valley (na ochutnavku vina u niekolkych vyrobcov) a zastavku v dedinke Hahndorf - prvom nemeckom osidleni v Juznej Australii. Samotne Barossa Valley je asi 2 hodinky od Adelaide a vyznacuje sa niekolko km dlhymi vinicami. Vsade, kde sa clovek pozrie same vinice. Niet sa potom co cudovat ze kazde druhe australske vino pochadza z tejto oblasti. My sme sa najprv zastavili na ochutnavku v regione Wolf Blass, kde nam ponukli 5 druhov vina na ochutnanie, 2 cervene, 2 biele a 1 sladke ruzove. V tejto vinarni mali aj nejake specialne vino, ktore stalo 350 dolarov za flasu (nieco vyse 6.900Sk), ale nemali ho v ponuke na ochutnanie, iba na predaj. Fakt by som bol zvedavy, ako chuti vino za tolko penazi, ci je naozaj ovela lepsie, alebo je to len znacka.

Druha ochutnavacia zastavka v Kaesler Wines bola spojena s obedom a asi preto sme mohli ochutnat kolko sme chceli z asi 20 moznych druhov. A niektori v tom teda mali riadny mix. Ja som sa aspon snazil skusit najprv biele a potom cervene, ale niektori to miesali jedna radost. Vino sa mi tu zdalo troska lepsie ako Wolf Blass, ale nejaky vyrazny rozdiel tam nebol. Ak by som si mal vybrat medzi tymi dvomi tak si vyberiem lacnejsie (sak ako inak slovak).

Po ochutnavke sme este vysli na nedaleky kopec Adelaide Hills aby sme sa pokochali vyhladom na nekonecne lane vinic a odtial sme sa uz vybrali na miesto nasej poslednej zastavky - najstarsie nemecke osidlenie v Juznej Australii - dedinku Hahndorf. Dedinka mala naozaj nemecku atmosferu (i ked ciastocne zdegenerovanu stovkami turistov), ale vyskytovali sa tam okrem nemeckych napisov a hesiel aj nemecke klobasky s kapustou ci vyborne nemecke pivo (na ktore som po tom vine vobec nemal chut). V podnikoch dokonca tiez hrala tradicna nemecka hudba a sem-tam clovek pocul aj nemcinu. Na chvilku som preto uplne zabudol, ze som v Australii.

Po Hahndorfe sme sa vratili naspat do Adelaide a ja som sa ponahlal na letisko aby som stihol let do Brisbane a mohol ist v pondelok do roboty. V ten vikend som si vsak naozaj oddychol a tak mi ten vylet velmi dobre padol. Fotky z Barossa Valley a Hahndorfu najdete tu

Nocny Brisbane

2008-04-17T12:25:00.002+01:00

Minule som mal zhodou okolnosti so sebou vecer fotak, ked som isiel do mesta a tak som spravil zopar fotiek nocneho Brisbane. Fotky najdete tu

Vylet na Australsky Vidiek

2008-04-17T10:43:00.006+01:00

Aj ked som toho v Australii precestoval relativne dost, vacsinou to boli velke mesta, alebo turisticke atrakcie. Na to aby clovek spoznal pravych Australcanov treba ist na Australsky vidiek. Kolegynka Jen nahovorila manzela Richarda aby nas autom povozil po par dedinach, pricom sme sa po ceste v niektorych dedinach zastavili v lokalnej krcme na nejaky ten drink a pokec s lokalnymi obyvatelmi. Pridal sa k nam aj dalsi kolega z prace Will a vyrazili sme na cestu. Prvu zastavku sme mali po 5 minutach hned za prvou krizovatkou, kedze Will sa potreboval vytyckovat. Vraj mal tazku noc predtym, ale "charakter" aj napriek tomu isiel s nami na tento vylet.

Yatala

Nasa prva realna zastavka bola dedinka Yatala (citaj jatla), kde sme si dali vraj najlepsi meat pie (kolac plneny masom) v Australii. Mne chutilo to musim uznat a to aj napriek tomu ze zatialco pre ostatnych to bol uz takmer obed pre mna to boli vydatnejsie ranajky.

Bearded Dragon

Dlho sme sa nezdrzali, cakala nas este dlha cesta. Z Yatala sme sa vydali smerom na zapad od Brisbane, t.j. viac do vnutrozemia. Po asi 2 hodinach sme dosli k dalsej dedinke s nazvom Bearded Dragon (v preklade bradaty drak). Resp. ani neviem ci sa to da nazvat dedinka, mohlo to mat tak 10 ludi, skor to vyzeralo ako keby to bol len nejaky motorest po ceste. Oddych tu vyhladavaju najma Harley Davidson motorkari, ktori sa tu na prazdnych cestach vedia riadne vysalit.

Interier ma celkom zaujal, dychal aspon troskou historie, co je na australske pomery vynimocna vec. Tam som tiez stretol prveho "vidiecana" ak to tak mozme nazvat a zistil som, ze mu absolutne vobec nerozumiem. Jednak sa pri vyslovnosti vobec netrapil nad otvaranim ust, v podstate len hybal perami a pri tom slangu som zachytil akurat zopar vseobecne pouzivanych "vybranych" slov. Jeho to zjavne bavilo, lebo vydrzal viest monolog, resp. kvazi dialog vyse polhodiny.

Ja som si tam s Richardom zahral biliard a musim uznat ze Richard je vynikajuci hrac, kedze som s nim prehral. Jedna hra dokonca dopadla pre mna tak nepriaznivo, ze sa mi nepodarilo trafit do diery ani jednu gulu. A tu som zistil, ze na australskom vidieku plati pravidlo, ze ak prehrate tak potupne, musite obehnut okolo stola so spustenymi nohavicami. Po asi 10 minutovej debate sa mi to podarilo odvratit, asi iba vdaka tomu, ze som zahranicny. I ked za tu srandu by to asi stalo to obehnut raz ten stol.

Priroda a vidiek

Po Bearded Dragon sme pokracovali v ceste na zapad a po prekroceni hory Mt. Tamborine sme sa dostali na miesta kde postupne prechadza zelen do puste. Zaujimavy obraz cervenej pody na ktorej rastie trava, sem-tam daky strom, s jasnou belasou oblohou. Priroda akokeby stvorena na pastviny pre kravy a ovce. Casti kade sme prechadzali my boli ale vysadou koni, niekolko divokych koni, ako aj "konske farmy", nemohlo chybat ani zopar jazdcov. Priroda je tu na jazdu na koni naozaj ako stvorena a keby sme mali viac casu, mozno by sme si troska zajazdili.

Boonah

Po dalsej asi hodinke autom sme sa zastavili v mestecku Boonah, ktore ma priblizne 10.000 obyvatelov. Kedze to bolo troska vacsie mestecko, bolo tu aj viac krciem na vyber. My sme si vybrali Australian Hotel, vyzeralo to byt najvacsie. Asi aj bolo. Vo vnutri to vyzeralo podobne ako na slovensku, akurat ze nebolo nafajcene, kedze v australii je zakaz fajcenia v puboch a restauraciach. Cigaretovy pach tam ale jemne citit bolo, kedze ten zakaz prisiel len prednedavnom a ta krcma tam bola priblizne od druhej svetovej vojny a teda napachli steny, koberec atd. A kto by sa trapil nad upratovanim, no nie?

V miestnej krcme sme stretli niekolko lokalnych ludi, ktori sa pravdupovediac vobec nelisili od tych slovenskych krcmovych. V kuse naliati, hrajuci automaty alebo biliard, hadajuci sa o sporte, politike, vychvalujuci sa kto ma co lepsie, clovek sa tam v podstate citil ako doma (az na ten jazykovy rozdiel). Neviem ci to bolo tym pivom, alebo cim, ale uz som si zvykol aj na vidiecky australsky akcent a ludom som dokonca aj rozumel.

Wazza

Za zmienku stoji spomenut jedneho postarsieho pana, ktory bol najhaluznejsim clovekom ktoreho sme po ceste stretli. Wazza - citaj Voza - vidiecka skratka pre meno Warren (nieco ako u nas Duri) mal nieco vyse 60 a ako som sa sam na vlastne oci presvedcil, Wazza v tej krcme byval. Mal tam svoju malu izbietku na poschodi s postelou perinou a vankusom a zopar siat. Wazza nam porozpraval cely zivotny pribeh, ukazal zopar fotiek ktore boli vyvesene v krcme a oboznamil nas s faktom, ze tu ziju duchovia. Dokonca aj on ich sem-tam vidi a urcite su realny, ani on spociatku nechcel verit ale napokon ich aj on uvidel a uveril. Zaujimavym bol popis jedneho ducha, kde nevedel identifikovat co presne mal duch na sebe oblecene, ale bol si stopro isty, ze je to zena ktora ma 23 rokov. Zaujimave! My sme mu samozrejme vsetko verili a vypoculi si este zopar inych pribehov, ktore nie vzdy davali uplny zmysel.

Po dobrom pokece s Wazzom, par partickach biliardu a par dolarov minutych v jukeboxe sme sa pohli dalej na zapad. Cestou nas zastihol zapad slnka a teda sme sa nachvilku zastavili vychutnat si tento prirodny ukaz.

Roadvale

Po zapade slnka a tesne pred totalnym zvecerenim sme dorazili do dalsej malej dedinky Roadvale. Len co sme zastavili pri jedinej krcme v tejto dedinke, ozvalo sa hned "Look, city people!" (pozrite, mestski ludia). V tejto krcme sme zjavne boli jedini nelokalni ludia a neboli sme velmi vitani. Pivo nam sice nacapovali, ale vzduch sa tu dal krajat, vrazedne pohlady kdekolvek sme sa pozreli, celkova atmosfera nam vela pohodlia nedodala. Citil som sa relativne bezpecne len vdaka tomu, ze sme sedeli na opacnej strane krcmy ako vsetci ostatni. V tejto krcme sme si logicky dali len jeden drink a rychlo odtial vypadli, ved clovek nikdy nevie (pre milovnikov hororu odporucam australsky film Wolf Creek - aby ste videli co robia lokalni ludia zahranicnym turistom).

Kavbar

Kedze sme neboli velmi vitani v Roadvale, presunuli sme sa do dalsej 9km vzdialenej dedinky Kavbar. Tu sme zakotvili v krcmicke s nazvom Royal Hotel (kralovsky hotel). Kralovsky to teda vo vnutri absolutne vobec nevyzeralo, ale zato sme sa tam kralovsky najedli. Obrovsky steak za par dolarov po niekolkych hodinach pitia stal za to. Ostali sme este chvilku ale o deviatej vecer uz zatvarali. Devat hodin vecer je taky standardny zatvaraci cas krciem na vidieku, vynimku tvoria iba dedinske svadby a ine oslavy. Neviem ako to je na slovensku, ale zda sa mi ze krcmy su otvorene aspon do desiatej ci nie? Teda niektore aj non-stop najma tie stanicne :-) Inak taka perlicka v australii nemaju stanicne krcmy. Myslim ze mi niekto aj hovoril ze tu maju na to zakon ze nesmie byt krcma v tej istej budove ako stanica. No co uz, iny kraj iny mrav.

Tak ci tak ten celodenny vylet urcite stal za to, splnilo to moje ocakavania, videl som australsky vidiek, mal som moznost porozpravat sa s lokalnymi australskymi vidiecanmi, stravil som den v spolocnosti priatelov a dobre som si oddychol a zabavil sa. Co viac moze clovek chciet?

Vsetky fotky z celeho vyletu najdete tu

Akcie Posledneho Mesiaca

2008-04-16T09:42:00.005+01:00

Kedze sa mi cas v Australii krati, kopu ludi ma vola k nim na veceru, obed, vikend skratka hocico. Chcu so mnou stravit co najviac casu dokym definitivne odidem. Akcie su super, ale smutne zaroven, ked si clovek uvedomi ze niektorych ludi uz nikdy v zivote neuvidi.

U Tonyho

Jedno z milych prekvapeni bolo pozvanie na obed od kolegu z prace. Tony Irving patri medzi mojich najoblubenejsich kolegov, v praci je s nim velka sranda. V case ked som prisiel na oddelenie recruitmentu kde Tony pracuje, logicky sa ma opytal odkial som. Ked som povedal, ze zo Slovenska, vela mu to nehovorilo. Tak som mu vytlacil mapu strednej Europy. V pravom hornom rohu bol malicky kusok Bieloruska, ale kedze to bolo len na okraji, namiesto nazvu krajiny tam bola iba skratka BL. Tony ako velky znalec geografie okamzite identifikoval krajinu ako Bolivia a vzapati oznacil krajinu I (Italy - Taliansko) Indiou. Po obrovskom smiechu vsetkych kolegov som mu musel vysvetlit, ze ani jedna z tych krajin nie je v Europe, co sa mu zjavne az take samozrejme nezdalo. Slovensko si nasledne asocioval ku Nemecku a od tohto momentu mi trvalo peknych par tyzdnov kym som mu natacil do hlavy ze Slovensko nie je Nemecko. Tony z casu na cas na mna vybalil nejaku nemecku vetu co si pamatal este zo svojich skolskych cias a vrcholom vsetkej srandy bolo ak si ma zavolal do vedlajsej miestnosti kde bola kopirka len aby mi mohol precitat strucny navod na pouzitie kopirovacieho stroja v nemcine. Tak ci tak mimo tychto par milych chyb patri Tony medzi ludi co maju na oddeleni najviac vedomosti a kazdy sa na neho obracia ak potrebuje poradit s hocicim co sa prace tyka, kedze Tony pracuje pre vladu uz vyse 20 rokov.

Na obed som bol pozvany ku nemu domov. Tony aj napriek svojmu veku (blizi sa k 50-ke) zije so svojou mamou (ktora ma 80 rokov). Ziju v takej peknej symbioze a Tony sa o nu velmi stara. Az mi bolo trocha luto, ze kvoli mne sa specialne namahali s upratovanim, a nachystanim dobrot na stol. Tony specialne pre mna kupil moje oblubene pivo. Po obedo-vecere sme si zahrali particku biliardu a Tony sa mi nasledne pochvalil svojou novou aparaturou, ked pustil na plne pecky CD Neil Young - jeho oblubeneho interpreta. Ja som mu zas na oplatku pomohol nainstalovat program na napalovanie do pocitaca a ukazal mu ako ho pouzivat. Tony mi ako darcek k vianociam daroval knizku slovnik australskeho slangu za co mu aj touto cestou velmi pekne dakujem.

Jen

Dalsou super akciou bola narodeninova party kolegyne Jen. Jen ma takisto ako ja 24 rokov (teda po oslave ma uz 25, ale ja sa jej v maji opat vyrovnam). Jen zije spolu so svojim manzelom Richardom uz 8 rokov a vyzera ze vychadzaju spolu velmi dobre. Na svojej oslave mala takmer celu rodinu a znamych, spolupracovnikov sme zastupovali ja a dalsi "mladas" Will.

Richard (manzel Jen) hra na bicie a ich rodinny kolega Anthony hra skvele na gitaru. Anthony doniesol svoju BC Rich a Gibson gitaru aj s kombom, plus Richard mal aj akusticku gitaru a plus bicie. Jen sa uci hrat na ustnu harmoniku a kedze sme jej s kolegami kupili sadu perkusii (paliciek, cinelikov, tamburinu atd.) po par drinkoch sme takmer vsetci spolu jamovali bluesove a jazzove veci. Bol to uplne super zazitok hrat na dobrej gitare s kapelou po vyse rok dlhom poste. Jedna z najvydarenejsich party na ktorej som bol, teda aspon poslednu dobu.

Natasha a vecera a la Zimbabwe

Okrem mna je tu v Brisbane na stazi aj Natasha zo Zimbabwe. Jeden vecer som dostal pozvanku prist k jednemu z jej kamaratov na mensiu africku seansu. Natasha navarila tradicne jedlo zo Zimbabwe - hovadzie maso na zelenine so specialnou prilohou nazyvanou sadza co je nieco ako kasa z krupice, akurat nie az taka riedka a v podstate to vyzera ako nasa zemiakova kasa, akurat ze je to z krupice. Myslim, ze rumuni maju nieco podobne a vola sa to "mamaliga", ak ste nahodou niekto jedli.

Jedlo sme jedli tradicnym africkym sposobom, teda rukami. Ono by ste sa cudovali ale celkom mi to islo, dokonca aj africki spolujediaci ma pochvalili, ze jem ako pravy african. Ani som sa velmi nezababral a tak mi chutilo, ze som si nalozil este raz. Urcite skusim od Natashe vymamit recept a pre zaujemcov navarim az dojdem domov.

Finale Extraligy

Asi kazdy kto ma troska lepsie pozna vie, ze mam strasne rad hokej. A ako spravny kosican som si nemohol nechat ujst finale slovenskej extraligy medzi slovanom a kosicami. Kvoli casovemu rozdielu to vychadzalo troska blbo, kedze hokej sa zacinal vzdy o 1 rano Brisbanskeho casu. Ale co verny fanusik pre troska hokeja nespravi no nie?

Hokej sa dal pozerat cez online stream STV. Kvalita obrazu a zvuku bola relativne dobra, i ked sem-tam nam to vypadlo, ale viac-menej to bolo pozeratelne a to je hlavne. Najvacsim prekvapenim ale bolo ze sa mi podarilo presvedcit aj australcanov aby pozerali hokej so mnou. Na hokej sa aj patricne pripravili, napr. Dan si obliekol dres nemeckeho hokejoveho klubu Krefeld Penguins :-) Mimo neustaleho vysvetlovania pravidiel sa mi ich podarilo naucit aj nejake povzbudzovacie pokriky/skladby ktore sice uz asi zabudli. Mam ale video pre zaujemcov ako australcania spievaju SK Slovan .... Bratislava ale to az ked dojdem domov.

Celkovo australcania hokeju ale velmi nerozumeju. Po prvej tretine sa mi zdali byt uz znudeni. Neustale sa stazovali ze nevedia kde je puk a nemaju sajn co sa na lade deje. Celkom som ich chapal, lebo obrazovka notebooku nie je extra velka a ked to clovek pozera z dialky, tak sa niekedy puk strati z dohladu. Ja som ale vzdy vedel odhadnut, kde sa nachadza a tak som ich vedel usmernit. Australcania sa tiez dozadovali bitky na lade, ale som im vysvetlil ze nie sme v NHL a vzhladom na to ze je finale a na typy hracov v oboch muzstvach to asi neprichadza velmi v uvahu. Tak ci tak po poslednom zapase boli trosku sklamany, ze nevyhrali Kosice, ale co uz, hokejovy zivot je uz raz taky.

Fotky

Vsetky fotky zo vsetkych vyssie spomenutych akcii najdete tu

Canberra

2008-03-30T13:21:00.007+01:00

Od mojho posledneho vyletu na silvestra do Sydney som posledne takmer 3 mesiace nikam necestoval. Dovodov bolo niekolko, vacsie zmeny, ktore sa udiali ako v praci tak i v osobnom zivote ma v podstate cestovatelsky ochromili. Velkym dielom prispela aj financna situacia, kedze nemalo penazi som minul na nahradu skody za rozbite auto po nehode v Tasmanii, plus naviac som si kupil letenku domov a mal este nejake ine vydavky a teda, som viac menej chcene-nechcene travil cas v Brisbane.

Koncom februara, ked som si kupil letenku a zratal si kolko casu mi ostava, som sa rozhodol vyuzit tento cas naplno a navstivit miesta, ktore som este v Australii nevidel a posunut sa blizsie k cielu navstivit kazdy stat/teritorium Australie. Kedze ale nevmestim do planu Perth, Zapadna Australia asi bude jedine miesto, ktore sa mi nepodari uvidiet (i ked nikdy nehovor nikdy).

Minuly tyzden boli v Australii velkonocne sviatky a pre mna to znamenalo vyhodny cas na cestovanie. Rozhodol som sa preto navstivit zaznavane hlavne mesto Canberru. Australcania ma sice upozornili, ze tam bude chladnejsie, nech si vezmem sveter, ale 20 stupnovy rozdiel som teda necakal. V noci tam bolo iba 8 stupnov a tak som sa aspon trosku citil ako doma.

Canberra je velmi zvlastne hlavne mesto. V case ked sa Australia osamostatnovala od Velkej Britanie a nebola uz viacej koloniou, prebiehalo niekolko rokovani o tom, ktore mesto bude hlavne. Superilo niekolko miest ale do uzsieho finale sa dostalo Sydney a Melbourne. Zhoda ale nenastala ani po niekolkych rokoch a tak sa dospelo k unikatnemu rieseniu, vybudovat uplne nove mesto od zakladov. Vtedajsia vlada vybrala lokalitu v Novom Juznom Walese (cca 300km od Sydney a 600km od Melbourne). Vytvorila tam nove teritorium (ACT - Australian Capital Territory). Nasledne vyhlasila sutaz o naprojektovanie mesta, ktoru vyhral american Walter Burley Griffin'. Ten mal obrovsku zalubu v kruhovych tvaroch a tak je Canberra vyskladana z milionov roznych kruhovych objazdov, vacsich alebo mensich. Niet sa co cudovat ze sa tam da lahko zabludit a stratit, ked mate stale pocit akokeby ste isli dokola. Mesto dokoncili v roku 1913 ale oficialne zacalo fungovat az po 1. svetovej vojne.

Canberra sa teda moze javit ako mesto plne politikov a vladnych uradnikov. Samotne mesto ma uz takmer 350.000 obyvatelov, ale vzhladom na to, ze sa tu nachadza najvacsia australska narodna univerzita, je mesto viac studenskym mestom ako uradnickym. Aspon ja osobne som tu nevidel ziadnych starych ludi a podla turistickeho info centra je vekovy priemer obyvatelov Canberry 32 rokov, pricom ludi v dochodkovom veku je menej ako 1%.

Medzi najvacsie atrakcie mesta patri War Memorial - vojnovy pamatnik postaveny pre australskych vojakov, ktori zomreli v prvej alebo druhej svetovej vojne. Vo vnutri posobi dost depresivne aspon na mna. Australcania to povazuju za ikonu a toto miesto je najnavstevovanejsou atrakciou domaceho turizmu. Okrem pamatnika to sluzi aj ako vojnove muzeum a teda je tam mnoho zaujimavych exponatov. Pre mna osobne to je jedno z najlepsich muzei co som kedy navstivil.

Pri navsteve mesta som samozrejme nemohol vynechat navstevu australskeho parlamentu. V meste su dve budovy parlamentu, stara povodna budova, ktora bola postavena v tom istom case ako mesto a ktora mala sluzit ako docasna, kedze v plane bola vystavba velkej novej budovy parlamentu.

Nova budova sa vsak zacala stavat az v 80-tych rokoch minuleho storocia a bola dokoncena v roku 1988. Mne osobne sa vsak nova budova parlamentu az tak velmi nepaci, a zda sa mi ze ta stara bola lepsia. Prekvapive bolo pre mna aj to, ze podlaha v novom parlamente bola na niektorych miestach z parkiet presne takych ake sme mali na gympli v telocvicni. Ostatne miestnosti tiez neboli nijak uzasne a tak sa sam sebe cudujem ako to ze vystavba stala miliardu dolarov.

Prijemnym prekvapenim v oboch parlamentoch bol ale servis pre turistov. Pri prichode sa Vas ihned niekto ujal a spytal sa kolko mate casu, co vas zaujima, odporucil co vidiet, dal Vam planik budovy a brozurku turistickeho sprievodcu pre samotarov. Ak ste ale chceli sprievodcu, tak kazdu chvilku (cca kazdych 15 minut) bol k dispozicii, clovek ktory Vas budovou previedol, vysvetlil, co je co a ako veci funguju, povedal zopar pikosiek atd. A to vsetko ZADARMO!!! Azda jedinym neprijemnym momentom bolo cakanie v rade na preskenovanie, ci nemate zbrane alebo ine nebezpecne predmety (ako ked idete do lietadla), ale bola to len chvilka a naviac snaha o bezpecnost je vzhladom na charakter miesta vcelku logicka.

Dalsou zaujimavou castou ktoru som navstivil bola cast s ambasadami. V tej casti bola vacsina ambasad statov, ktore maju v Australii zastupenie. Kazda budova ambasady sa snazila vyzerat ako typicke budovy v tej ktorej krajine. Ja som si ich chcel pofotit ale po asi tretej budove mi bolo oznamene, ze je zakazane fotografovat budovy ambasad z bezpecnostnych dovodov a tak som si tie ambasady iba presiel a pozrel a teda sa ospravedlnujem kedze fotodokumentacia nie je k dispozicii.

Ako spravny slovak som chcel vidiet aj slovensku ambasadu, ta ale zial nebola v tej casti, kde vacsina ostatnych ambasad (asi to bolo drahe). V hosteli kde som bol ubytovany mi nasli adresu nasej ambasady a dali mi mapku aj s popisom ako sa tam dostat. Nasa ambasada je ale vyse 12km od centra a ak chcete vyuzit MHD treba prestupovat. Kedze boli sviatky castost spojov bola jeden bus za hodinu. Ked som si uvedomil, ze dostat sa k nasej ambasade a naspat do centra by mi trvalo 4 hodiny, rozhodol som sa na nasu ambasadu vykaslat a ist radsej do ostatnych muzei a galerii.
Canberra je velmi bohata na vsetko co je narodne. Je tu narodne muzeum, narodna galeria, narodna kniznica, narodny najvyssi sud, skratka vsetko narodne. A ja som sa teda rozhodol navstivit co najviac vystav a exhibicii. Pozrel som si aj centrum mesta, ale extra uzasne ma nenadchlo. Viac sa asi oplati oddychovat v blizkosti jazera Burley Griffin' s fontanou Jamesa Cooka co strieka do vysky 90 metrov.

Ako poslednu atrakciu som navstivil Telstra Tower z ktorej je vraj najlepsi vyhlad na Canberru a jej blizke okolie. Nieco ako nasa vyhliadkova veza. Az tam som sa dozvedel, ze hory v pozadi Canberry su Snowy Mountains, t.j. najvyssie pohorie Australie, kde sa nachadza aj najvyssi vrch Mt. Kosciuzsko. Je to jedno z mala miest, kde sa da v Australii v zime lyzovat. Keby som to vedel trocha skor, mozno by som ostal v Canberre o den dlhsie a spravil si tam jednodovy vylet. Mne uz ale v tom case chybalo par hodin do odletu a nechcel som to na poslednu chvilu menit a platit storno letenky.

2 a pol dnovy vylet do Canberry vsak bol zaujimavy, rozhodne som vyuzil cas straveny v tomto meste naplno a tesim sa, ze som mal moznost vidiet toto unikatne hlavne mesto. Viac fotiek z Canberry najdete tu

Moja najoblubenejsia fotka z Canberry - fontanka v centre - nocny zaber

Novinky Posledneho Obdobia

2008-02-26T11:08:00.007+01:00

Poslednu dobu sa udialo niekolko veci, ktore by som rad spomenul.

Spolubyvajuci

Dan, Azz, ja a Ryan

Nas dom prechadza niekolkymi personalnymi zmenami. Koncom decembra sa troska necakane od nas odstahoval Azz. Nasli si s priatelkou nove ubytko,sice o dost drahsie a dalej od centra, ale maju tam sukromie. Azzov odchod ma extra velmi nepotesil, lebo patri medzi mojich najlepsich kamaratov tu v Australii, a od odchodu sa v podstate vidame velmi zriedka.

Namiesto Azza sa k nam nastahoval Dimitri, ktory ma rusky povod, v Rusku sa narodil, potom zil par rokov v Afganistane a asi od 7 rokov zije v Australii. Takze je v podstate uz australcan. Dimi je vsak dost rozdielny od Azza a miesto sportovych popoludni alebo veceroch pri simpsonovcoch s pizzou a pivkom, sa Dimi snazi o caste chodenie von, parties, podniky vymetat, balit zenske a pod. skratka velke party zviera. Ja som ale uz z kazdodenneho chodenia do podnikov vyrastol a tak sa az tak nezhodujeme. Vo svojej podstate je ale dobry chlapec a mam ho tiez velmi rad. Akurat sa to na atmosfere nasho domu zmenilo. Dom je akysi prazdnejsi, kedze menej veci robime spolu.

Dan, Dimi, Kylie, Ryan a ja

Najnovsou novinkou ale je, ze Ryan, Jess a James boli z Brisbane vybrani do narodneho AIESECu v Australii a odchadzaju do Sydney. (Vsetkym zvolenym od srdca blahozelam!!!).

A teda nas dom opusta aj Ryan, priblizne o 2 tyzdne. Na rozlucku sme mali na nasom dome jednu z tych divokejsich party. Bolo to poslednu sobotu a po pokece s mojimi rodicmi o stvrtej rano, ked uz boli na party len ti najvernejsi, sme si vychutnali vychod slnka a isli sme spat. Nejakych par fotiek co som spravil najdete tu. Ryan patri taktiez medzi mojich najlepsich kamaratov tu v Australii a teda mi bude velmi chybat. Momentalne neviem kto sa k nam miesto neho nastahuje. Tak ci tak, z povodnej zostavy, co sme spolu byvali cely rok, ostane na konci maja iba Dan. Uvidime ale, ze kto bude novy pristahovalec a ako sa nam bude spolu nazivat.

Pracovne zmeny

Od minuleho pondelka uz nepracujem na recruitment oddeleni pre policiu. V ramci staze som sa presunul na oddelenie HR Consulting, kde mam na starosti projekt eDTM (electronic Desktop Training Manual), co je vlastne projekt zavedenia internetoveho/intranetoveho treningoveho manualu pre zamestnancov. Kedze je to projekt, je to ovela vyzyvavejsie a ovela zaujimavejsie ako kazdodenne ulohy, co som mal na recruitmente.

Na projekte vyuzivam v podstate vsetko co som sa doteraz naucil, projektovy manazment, planovanie, casovy manazment, robim analyzy, kontrolujem manazerov, zadavam im ulohy, delegujem, trenujem ludi, robim prezentacie ... je to zatial asi najlepsia praca co som doteraz robil. Nehovoriac o tom, ze musim v ramci projektu pokryt cele oddelenie ludskych zdrojov a kedze pracujem aj s procesnymi mapami, ziskam know-how z recruitmentu, vzdelavania, payroll, skratka vsetkych oblasti v ramci riadenia ludskych zdrojov. Projekt sa sice podla planu konci mesiac po mojom odchode, ale dovtedy bude hadam vacsina veci dokoncena (teda podla planu, ale vieme ako to chodi v realite ... Luki mieni, iny meni).

Cesta domov

Vacsine citatelov blogu som to uz sice spomenul v maily, ale ak som nahodou na niekoho zabudol, tak to pisem aj na blog.

V piatok som si kupil letenku domov. Vychytil som celkom dobru ponuku a letim s China Airlines. Letenka ma vysla na 1220 dolarov. Z Brisbane odlietam 23 maja (piatok) - co mal by moj posledny den v praci, ale vezmem si dovolenku. Mam medzipristatie v Taipei (Taiwan). Odlet z Taiwanu ale je 24.maja o pol desiatej vecer. Teda budem v Taiwane cakat na let cca den a pol. Letecka spolocnost mi v ramci letenky zabezpecila a zaplatila ubytovanie. Takze super ze si oddychnem od lietania aspon na chvilku a budem si moct pozriet Taiwan.

24.maja o poldesiatej odlietam z taiwanu a prilet do viedne po dalsich 16 hodinach letu je 25.maja o osmej rano. Teraz rozmyslam, ze ako dalej, asi najlepsia moznost by bola ze ma niekto z BA kamaratov vyzdvihne na letisku vo viedni a zoberie do BA. Popripade si vezmem autobus. Lebo z viedne do KE nic neleti. A z BA by som letel zo SkyEurope do KE o piatej vecer z BA, teda dojdem do KE o siestej. BA - KE stoji 1SK plus letiskove poplatky, cize okolo 500Sk, to nebola az taka zla cena, takze uz som to kupil - a cuduj sa svete, pocestujem v tom istom lietadle spolu s Pivet, no neni je to super?

25. maja by som uz teda mohol byt doma v KE, naviac je to nedela, takze to by vyslo uplne perfektne.

TESIM SA UZ DOMOV!!!!

Novi Stazisti alias Zivot Bez Telefonu

2008-02-26T10:30:00.007+01:00

Koncom januara a zaciatkom februara dosli do Brisbane dve nove stazistky. Nadia z Brazilie a Hazel z Malajzie. Obe budu pracovat ako auditorky pre queenslandsku vladu. Prvy dojem je celkom dobry, vyzera, ze sa narozdiel od ostatnych stazistov budu troska viac zapajat do akcii. Najma s Nadiou si zatial celkom dobre rozumiem, mame podobne hodnoty a bola to prave ona, ktora navrhla aby sme isli v sobotu na bluesovy festival, co bola jedna z najlepsich akcii co som tu v podstate od zaciatku roku zazil (spolu s koncertom Stinga & The Police). Fotky z festivalu najdete tu

Nove stazistky mali samozrejme uvitaciu party. Ta bola u nas na dome, co v zatial posledne "stastnom" obdobi prislo celkom vhod. Nemal som velmi chut chodit po parties, ale tym ze tato bola u nas na dome, som velmi nemal na vyber. Samotna party bola nakoniec celkom dobra, az do momentu kedy sa uz pekne nacata kamaratka Chloe (z australskeho MC - pozn. pre AIESEC) snazila dovolat Ryanovi z mojho telefonu. Kedze ho kvoli hudbe nepocula, vysla pred dom. A odvtedy som ju uz nevidel. Ona si toho tiez vela nepamatala, ale spomenula si ze nechala telefon na kapote Ryanovho auta, ktore stalo pred nasim domom. Ryan vsak par hodin na to soferoval a ziaden telefon si nevsimol a teda ho pravdepodobne niekam odviezol az kym sa niekde pri nejakej zatacke nezosmykol. A ja som potom stravil cely vikend hladanim telefonu.

Clovek si asi v dnesnej dobe ani neuvedomuje ako je na mobile a informacie v nom zavisly. Kedze party bola v piatok a ja som sa mal v sobotu stretnut so Shaunom a Azzom a ist na kriket, na to ist na oslavu 21 narodenin Mattovi a nakoniec sa spojit s dalsou oslavenkynou Eloise. Nic nebolo presne dane. Miesto, cas, skratka vsetko sa malo dat vediet poslanou sms. Vzhladom na to, ze som nemal telefon, ziadna sms mi nedosla. Najhorsie na tom bolo to, ze sa mi ti ludia nemohli ani dovolat. Ja z hlavy neviem cislo na nikoho v australii (ledva si pamatam to svoje), a ked nemate po ruke ani spolubyvajucich, citite sa dost bezradne. Aspon ja som sa tak citil. Ked som si v tom momente uvedomil, ze ak som stratil telefon, ze sa mi nedovola ani imigracny urad, ktory sa mi mal v pondelok ozvat ohladne viz, ani opravovna fotakov, kde som dal opravit ten svoj fotak, ze nebudem moct pouzivat internet banking bez povinneho bezpecnostneho sms kodu a teda nebudem moct narabat so svojim peniazmi (ibaze by som manualne chodil do banky), ze polku kontaktov v telefone uz neziskam naspat lebo na tych ludi nemam email, ze ma novy telefon vyjde draho a ze sa ho neoplati kupovat len na tri mesiace atd. Vsetko sa mi hemzilo hlavou, ze co vsetko vlastne budem musiet vybavit kvoli jednej stupidnej strate telefonu. Chloe sa sice tvarila ze ju to mrzi, ale v podstate si mysli, ze mi telefon vratila lebo ho nechala pred nasim domom, co je nie celkom to co chapem pod vratenim telefonu ja (kedze sa mi telefon nedostal do ruk). Nastastie pre mna ale v tu sobotu Shaun zavolal na pevnu linku u nas doma a sme sa nakoniec stretli a kedze Shaun bol pozvany aj na party k Eloise, tak som poriesil aspon 2 veci z planovanych 3.

Nedela bez telefonu nebola o nic lepsia a padli mi viac menej vsetky plany, kedze sa so mnou nikto nevedel spojit ako ani ja som sa s nikym nevedel spojit. Uz horsia vec co sa mohla stat je ze by mi odisiel notebook, lebo tam mam 99% veci. To sa nastastie nestalo a dokonca sa v nedelu vecer objavila vo dverach prekvapujuco Jen, ktora mi doniesla naspat telefon. Vraj jej zavolal nejaky neznamy chlapik co byval nedaleko, ze nasiel na chodniku telefon a jej volal ako na posledne volane cislo. Takze sa mi telefon dostal domov v celkom zaujimavom stave.

Telefon je kvazi funkcny, sem-tam vypadne ale som rad ze mam aspon nieco. Novy by sa mi na taku kratku dobu neoplatil, najma ked na slovensku mam svoj telefon, a dva by mi boli zbytocne. Teraz nastastie treba vymenit len baterku a kupit si novy kryt, co bude trvat asi tyzden, lebo na moj typ telefonu sa to momentalne neda zohnat a musia to objednat. Co uz ... nehody sa stavaju.

Valentine's Day alias Love Of My Life

2008-02-18T08:57:00.002+01:00

Love of my life you've hurt me
You've broken my heart and now you leave me
Love of my life can't you see
Bring it back bring it back
Don't take it away from me
Because you don't know
What it means to me

Love of my life don't leave me
You've stolen my love you now desert me
Love of my life can't you see
Bring it back bring it back
Don't take it away from me
Because you don't know
What it means to me

You will remember
When this is blown over
And everything's all by the way
When I grow older
I will be there at your side to remind you
How I still love you I still love you

Back hurry back
Please bring it back home to me
Because you don't know
What it means to me
Love of my life
Love of my life
Yeah

Shank Challenge

2008-02-03T08:15:00.000+01:00

V piatok som bol pozvany na oslavu Azzovych narodenin. Azz sa rozhodol urobit oslavu svojich 24-tych narodenin v okruhu najblizsich priatelov a tak sme boli pozvany ja, Shaun a jeho priatelka Caitlin, Jess a jej priatel Jake a kolegovia Matt a Laura. Ako miesto oslavy vybral Azz SSS BBQ Barn Steakhouse, co ma celkom potesilo, lebo steak som si uz dlhsie nedal. Nakoniec som si to nedal tak ci tak, lebo Azz nas vsetkych prehovoril, nech skusime Shank Challenge.

Co je vlastne Shank Challenge? Slovo shank v anglictine znamena holennu kost, a slovo challenge je vyzva. Teda som si myslel, ze to bude vyzva zjest celu holennu kost. Nebolo to take jednoduche. Cela vyzva spocivala v zjedeni:

1. entree - predjedlo (v nasom pripade bravcove rebierka)

2. Beef Shank - hlavne jedlo - teda cela holenna kost hovadzieho masa o vahe 2,5kg s hranolkami a salatom.

3. Dezert - par kopcekov zmrzliny a k tomu este mensi kolac.

Oci som mal sice velke a som si povedal, ze ja ako milovnik masa predsa tolko masa v pohode zjem. No nebolo to take jednoduche. Bolo to toho celkom dost, naviac este chut toho masa - cim viac som zjedol, tym nevyraznejsia chut. Bohuzial po zjedeni asi 2 kil, som uz viac nevladal a tak som tu vyzvu nepokoril. Jediny komu sa to podarilo bol Azz, ktory ako odmenu dostal klobuk a zapisal sa do zoznamu tych co tu vyzvu pokorili.

Oslava nakoniec ale dopadla celkom dobre, kazdy sa zabavil, i ked ma neskor v ten vecer ako aj cely nasledujuci den riadne bolelo brucho a teda nikomu taketo prezieranie sa neodporucam. Viac fotiek z tejto akcie najdete tu

Recept

Ked uz hovorime o jedle, pre ludi co chcu vyskusat nieco nove, tu mam recept od kolegu z financneho oddelenia. Slovenska verzia je pod anglickou.

Anglicka verzia

A new recipe from Kamran Gondal, Accounts Receivable.

Chicken Marsala
Ingredients:
1 kg chicken breast boneless (cut thin pieces)
1 onion (chopped)
2 green chillies (chopped)
2 tomatoes (chopped)
1 capsicum (chopped)
1 clove garlic (crushed)
fresh ginger (chopped)
¼ teaspoon red chilli powder
½ cup chicken stock
salt according to taste
2 tablespoons vegetable oil

Heat the oil in a frying pan and put the onion, green chilli, capsicum, garlic and ginger and cook them for at least 5 minutes and then add the tomatoes and cook until turns in to a past, add the chilli powder and salt and leave for 2 minutes and then add the chicken and leave for 3-5 minutes and then add ½ cup water and ½ cup chicken stock and let it cook until the chicken is cooked.

If you don't want it spicy don't put any green chillies and if any one don't like the spicy food and you realised after cooking, Take one cup of full cream milk, add 1 tablespoon honey in the milk, add it in the spicy curry and cook it on low heat for ½ hour.

Slovenska verzia

Novy recept od Kamrana Gondala, Oddelenie pohladavok, Financne oddelenie.

Kuracie maso na styl Marsala

Prisady:
1 kg vykostene kuracie prsia (nakrajat na tenke kusky)
1 cibula (pokrajana)
2 zelene chilli papricky (pokrajane)
2 paradajky (pokrajane)
1 paprika (pokrajana)
1 strucik cesnaku (pretlaceny)
cerstvy zazvor (nakrajany)
¼ cajovej lyzicky cerveneho chilli korenia (v prasku)
½ pohara kuracieho vyvaru (alebo bujon)
sol podla chuti
2 polievkove lyzice oleja

Olej nahrejeme v panvici a pridame cibulu, zelene chilli papricky, papriku, cesnak a zazvor a nechame povarit najmenej 5 minut a potom pridame paradajky a varime dokial nam zmes nestuhne, pridame cerevene chilli korenie a sol a nechame povarit 2 minuty a potom pridame kuracie maso a nechame povarit cca 3-5 minut a potom pridame ½ pohara vody a ½ pohara kuracieho vyvaru (alebo bujon) a nechame povarit az dokym nie je kuracie maso uvarene.

Ak nechcete aby to bolo stiplave, nepridavajte ziadne chili papricky a ak niekto nema rad stiplave jedlo a vy to zistite az po uvareni, vezmite pohar plnotucneho mlieka, pridajte 1 polievkovu lyzicu medu do mlieka, pridajte tu zmes do stiplavej omacky a povarte na slabom ohni ½ hodiny.

Dobru chut!

Midnight Oil

2008-01-29T14:01:00.000+01:00

K predchadzajucemu prispevku sa chcem ospravedlnit, pri pisani mi akosi vypadlo spomenut kapelu Midnight Oil. V Australii patria Midnight Oil medzi legendy podobne ako AC/DC. Pre Australcanov ma ale tato punk-rockova kapela dost politicky podton a teda nazory na tuto kapelu sa v Australii lisia, v zavislosti od toho ktory smer ten ktory australcan podporuje. Totizto spevak kapely Midnight Oil Peter Garett sa po rozpade kapely dal na politiku a zastupuje lavicovu "Labour party" (stranu robotnikov). Po volbach v roku 2007, ked sa lavica dostala v Australii k moci sa dokonca stal ministrom pre Environment, Heritage and Arts (zivotne prostredie, kulturne dedicstvo a umenie).

Midnight Oil - Beds Are Burning

Popularna hudba v Australii

2008-01-28T07:24:00.000+01:00

Uz davno som sa chystal na podnet viacerych ludi napisat prispevok o tom, aku hudbu vlastne ludia v Australii pocuvaju. Aby som sa vyhol akymkolvek hadkam, chcel by som na uvod poznamenat, ze Australia je hudobne velmi roznoroda a kazdy typ hudby tu ma svoje zastupenie. To jest ak ludia chcu pocuvat rap alebo hip-hop maju tu svoje kluby, ak chcu pocuvat house maju tu svoje kluby tiez.

Zaklad je ale na moje stastie rockovy. Velka vacsina kapiel (dovolim si tvrdit, ze az 80%) ma rockovy zaklad. Vychadza to asi z toho, ze aj napriek dnesnemu svetu globalizacie je Australia stale dost izolovana a tak si drzi relativne silny odstup od europskeho vplyvu elektronickej hudby a vzhladom na maly trh (20 mil ludi), sa neznizuje k umelo vytvorenym "popovym hviezdickam" typu Britney Spears (azda jedinou vynimkou je Kylie Minoque).

Zaklad australskej hudby (cas kedy australske kapely prerazili celosvetovo) sa datuje naspat do 70-tych rokov. Ako prvi sice prerazili bratia Gibbovci znami ako Bee Gees, ktori hrali este na Woodstocku koncom 60-tych rokov, ale ti odisli este pred casom kedy boli slavni do USA. Skutocnu australsku hudobnu revoluciu zacala az kapela AC/DC

AC/DC

AC/DC je skratka pre alternating current / direct current (striedavy prud/jednosmerny prud). Ako uz nazov napoveda elektrika hrala vyznamnu rolu co sa tejto kapely tyka, a tvrdy rock v podani tejto kapely spravil z AC/DC najpredavanejsiu australsku kapelu vobec. Pre Australcanov je AC/DC nieco ako pre slovakov Elan, alebo pre Cechov Olympic, alebo pre madarov Omega. Skratka je to rockova legenda ktoru pozna kazdy bez ohladu na vek, pohlavie, rasu atd. Je to vobec najuznavanejsia kapela v Australii a vsetci maju k nej uctu. Existuje tu milion cover kapiel, ktore sa snazia samotnu kapelu napodobnit. AC/DC patri medzi rockove kulty celosvetovo nielen v Australii a ich koncerty zarucuju maximalny zazitok. Vacsinu skladieb ludia poznaju - teda aspon minimalne ti, co pocuvaju rockovu muziku.

AC/DC - Thunderstruck

V 70-tych rokoch bolo este niekolko mensich kapiel ktore sa dostali do celosvetoveho ponimania avsak v ovela mensom meritku. Relativne velkou kapelou na australske pomery bola skupina Cold Chisel, ktora sa povazovala za nastupcu AC/DC ale nepodarilo sa jej ani zdaleka splnit ocakavania, kedze specificky zvuk zamenili za typicke pop rockove skladby svojej doby. Kapela sa zakratko rozpadla a jedine spevak Jimmy Barnes sa presadil neskor solovo. Vdaka svojmu chraplavemu hlasu ho viaceri prirovnavaju k spevakovi z kapely Nazareth, ktora nahrala obrovsky hit "Love Hurts". V poslednej dobe ako australska rockova legenda hostoval na viacerych albumoch interpretov ako Jon Lord (ex-Deep Purple), Glenn Hughes, Tina Turner a pod.

Jimmy Barnes - Working Class Man

Jimmy Barnes & Tina Turner - The Best

Njavacsou australskou hviezdou 80-tych rokov ale bola jednoznacne kapela INXS a jej charizmaticky spevak Michael Hutchence, ktory podobne ako Curt Cobain z Nirvany spachal samozvrazdu.

INXS - Never Tear Us Apart

Koniec 80-tych rokov a zaciatok 90-tych priniesol Australii popovu divu Kylie Minoque, ktoru odrazil zo dna do celeho sveta prevzaty hit "Locomotion", skladbu ktoru zlozila Carole King v roku 1962. Pre mladych to bola neznama skladba a prave od tej doby podla casopisu Rolling Stone nastala doba, kedy mlade "umele hviezdy" zacali prerabat stare veci a prezentovat ich ako nove skladby. A bohuzial funguje to dodnes.

90-te roky a celosvetova era grunge priniesla Australii znamu grunge formaciu Silverchair, ktora sa povazuje za najlepsiu australsku kapelu 90-tych rokov. Spociatku to sice vyzeralo ako pravoverna kopia Nirvany, ale postupom casu si aj Silverchair nasiel svoj vlastny zvuk a v sucasnosti stale patri medzi najlepsie australske kapely.

Silverchair - Tomorrow

Sucasna hudba

Sucasna australska hudba sa az tak celosvetovo nepresadzuje. Dovodov je viacero. Asi najpodstatnejsou zmenou je zmena trhu, europa uz nie je dobry trh pre rockove kapely, kedze sa meni na elektronicku techno - house scenu, popripade tvrdu metalovu scenu. Amerika je zaplavena rapom a hip-hopom a umelo produkovanymi popovymi jednohitovymi hviedickami a rockova scena tam slabne. V Australii je rockova scena stale silna a doraz sa kladie na zive vystupenia. Je tu vela festivalov a domacich koncertov. Zo sucasnej sceny stoji za to spomenut nasledujuce kapely:

Jet

Jet je kapela, ktora sa snazi hrat nieco na styl anglickeho rocku neskorych 60-tych, skorych 70-tych rokov. To ze ich najvacsim vplyvom bola kapela The Who sa neda zakryt. Mladu australsku generaciu to jednoznacne bavi, ved si pozrite ich vystupenie z koncertu v Melbourne. Pravy Rock ' n' Roll!!! Mimo Australie sa Jet dostali aj do UK a USA, zbytok Europy vsak zostava este nedobyty.

Jet - Are You Gonna Be My Girl

The Living End

Dalsou velmi uznavanou kapelou je The Living End. Mladi chlapci v zostave bicie, gitara a klasicka basa zacali hrat povodne jazz, ale casom v dosledku pubertalnych vplyvov presli na punk. Dnes je ich hudba nieco medzi punkom, rockom, funky, reggae a ska. Ked som ich ja videl prvykrat bolo to pre mna dost zvlastne, ze hraju stale na starych nastrojoch typickych pre jazz, pricom muzika je uplne rockova. Tak ci tak medzi mladymi australcanmi su povazovani za australsky Offspring alebo Greenday.

The Living End - All Torn Down

John Butler Trio

John Butler je velmi specificky interpret, vcelku vymykajuci sa australskym hudobnym standardom. Jeho hudba sa pohybuje niekde medzi bluesom, jazzom a reggae a je dost jemna, co je dost odlisne oproti vacsine australskych kapiel. John Butler je nieco ako australsky Bob Marley, neustale bojujuci za mier. Pre mna osobne je to jeden z najoblubenejsich australskych interpretov.

John Butler Trio - Zebra

Powderfinger

Kapela Powderfinger je z Brisbane a skusobnu ma na druhej strane rieky Brisbane oproti domu kde ja byvam. Normalna stara zaprasena skusobna, ziadna nobl, akoby clovek cakal na najuspesnejsiu australsku kapelu noveho tisicrocia. Kapela Powderfinger mala spolocne turne s dalsou australskou kapelou Silverchair minuly rok a listky na koncert sa cez internet vypredali takmer okamzite. Powderfinger hraju taky jednoduchy pop-rock. Zaujimavostou a pre mna uplne uzasnym zistenim je fakt, ze kapela robi muziku kvoli muzike a nie kvoli prachom. Svedci o tom aj fakt, ze na lokalne koncerty si menia meno a tak sa stane ze idete vecer na pivo v pube v Brisbane a Powderfinger Vam tam hraju zadarmo pred cca 20-30 ludmi. A super sa bavia. Myslim si, ze presne takto by mali vyzerat spravni hudobnici. V klipe je ich skusobna na Vulture Street, takze odporucam pozriet.

Powderfinger - (Baby, I've got you) On My Mind

Wolfmother

Asi najlepsou sucasnou australskou kapelou je skupina Wolfmother. Mladi chlapci priblizne v mojom veku hraju muziku na styl Deep Purple, Black Sabbath, Led Zeppelin - skratka stary dobry rock. V Australii vyhrali ocenenie najlepsia australska skupina roka 2007. Okrem Australie dosiahli obrovsky uspech v USA a celkom slusne obstali aj v UK. Posledne mali aj europske turne a znu slavu kdekolvek pridu. Podla kapely samotnej ich najvacsim uspechom je, ze si ich ako hosta zavolali samotni Led Zeppelin, ked boli uvadzani do siene slavy. Osobne mam velku smolu, ze odkedy som prisiel do Australie, Wolfmother nehrali v Australii takmer ziaden koncert, momentalne pripravuju novy album a tak sa mi ich asi nepodari uvidiet nazivo. Tak ci tak verim, ze si ich vychutnate aj vy aspon prostrednictvom videi:

Wolfmother - Woman

Australia Day Barbecue

2008-01-28T03:53:00.000+01:00

Opat zdravim vsetkych pravidelnych aj nepravidelnych citatelov tohto blogu. O Australia Day som pisal uz pred rokom, ze co a preco a ako a zaco. Pre tych co to minule premeskali, pozriet si to mozete tu.

Tohto roku som Australia Day oslavoval u Jamesa, ktory organizoval barbecue. Pozvanych bolo niekolko jeho kamaratov z AIESECu, niekolko kamaratov mimo AIESECu, plus jeho sestra pozvala niekolko ludi, takze som tam koniec-koncov vela ludi nepoznal. Nic to ale nezmenilo na tom, ze som sa zabavil aspon s tymi co som poznal. Ako som sa dozvedel, pre mladych australcanov je poobednajsie barbecue typicka oslava Australia Day. K tomuto barbecue neodmyslitelne patri aj to, ze pocuvaju Triple J radio, kde davaju v ten den top 100 najlepsich skladieb minuleho roka. Pre mna osobne to bol celkom fajn obed, stavnate steaky, nejake tie klobasky, troska salatu, a pre australcanov typicky kokosovy kolac lamington, resp. susienky s camembert syrom. Rozhodne som sa na jedlo nestazoval a poriadne si doprial.

V praci sme mali mensiu oslavu den predtym, kde sa mi dostala do ruk prezentacia o Australia Day. Pozriet/stiahnut si ju mozete tu. Je sice pisana australskou anglictinou a pouziva dost vela australskeho slangu, ale verim, ze ti s lepsou anglictinou tomu porozumeju. A ak by ste mali s niecim problem, napiste a prelozime.

Koncert The Police

2008-01-24T11:46:00.000+01:00

Uvodom by som sa chcel ospravedlnit, ze som uz tak dlho nepisal na blog. O tom co sa aktualne deje napisem v dalsom prispevku.

Tento prispevok bude ale venovany mojmu najvacsiemu zazitku v januari - koncertu skupiny The Police. Pre hudobnych laikov ozrejmim len to, ze kapelu tvoria Andy Summers na gitare, bubenik Stewart Copeland a basu a spev ma na starosti Sting. Prave vdaka The Police sa Sting dostal tam, kde je dnes.

Jednym z najvacsich prekvapeni este roka 2007 bola informacia, ze sa dali po 25 rokoch opat dokopy clenovia kapely The Police a ze vyrazia na turne. Tuto prilezitost som si nechcel nechat ujst a tak som si rezervoval vecer 22. januara 2008 na koncert tejto kapely v Brisbane. Suncorp Stadium je jednu zastavku vlakom od mojho domu, peso je to cca 15 minut a tak vyber lokality nemohol byt lepsi.

Na koncert som isiel s kolegynou Jen a jej manzelom Richardom. Z roboty som odisiel okolo stvrtej sa domov prezliect a od pol siestej sme uz v trojici sedeli na pivku a pripravovali sa na koncert. Samotny koncert mal zacat o siedmej, my sme sa ale rozhodli ist na stadion az okolo osmej. Totizto sme sa chceli vyhnut predskokanovi, v tomto pripade Fergie. Co mi nic nehovorilo, ale potom, co som sa dozvedel ze je to "spevacka" z Black Eyed Peas, tak som sa na stadion vobec neponahlal ani ja. Urobil som dobre. Zachytil som zaver jej vystupenia, dve jej hitovky zmixovane a na zaver medley rockovych coververzii typu Black Dog od Led Zeppelin. Zopar ludi co bolo vpredu jej za vykon zatlieskalo, ale vacsina ju odprevadila z podia piskotom. Ved si urobte vlastny nazor a pozrite si autenticke video priamo z dejiska:

Po kratkej asi 15 minutovej prestavke na prestavbu podia, sa uz na scenu vyrutili samotni The Police a hned to bolo na stadione poznat, ked zacal buracat dav priblizne 30.000 ludi. Pre zaujemcov zoznam skladieb, ktore na koncerte odzneli najdete tu

Ja som sa na koncerte celkom bavil a pravdupovediac, aj ked som mal najlacnejsi listok a bol som asi tisic km od podia, zvuk bol na stadione vcelku dobry, na velkoplosnu obrazovku som dovidel, i ked samotna kapela bola mala ako mravce. Zazneli vacsie hity aj menej zname skladby, mna osobne najviac prekvapila nazivo vynikajuco zahrana skladba Wrapped around your finger, velmi som sa potesil mojej najoblubenejsej skladbe od The Police - Roxanne, a ked hrali poslednu skladbu hitovku Every Breath You Take, ani sa mi nechcelo ist domov.

Nastastie este pridali jednu skladbu a ludia sa patricne odvdacili obrovskym potleskom v zavere. Osobne som bol dost prekvapeny kolko energie na podiu zo seba vedia vydat muzikanti, ktorym taha na 60-ku. Sting mi vyzorom pripominal mojho otca s jeho briadkou, Andy Summers ma uplne odlisny styl hrania na gitare na aky som ja zvyknuty a tak som mal co odkukavat. Stewart Copeland je taktiez bubenik svetovej triedy a tak necudo ze cela kapela znela velmi sviezo a uzasne zohrato.

Myslim, ze keby som mal moznost ich vidiet este raz, urcite by som nevahal a na koncert by som opat isiel. Neviem presne ci uz hrali v Europe, ale ak nie a niekto z Vas ma moznost tento koncert vidiet, vrelo odporucam.

Silvester v Sydney

2008-01-02T10:49:00.000+01:00

Asi najvacsim highlightom bol logicky silvestrovsky ohnostroj. My sme si so stazistami chceli zabezpecit najlepsie miesto a tak sme v rade na vstup do botanickej zahrady stali uz od deviatej rano. Botanicka zahrada je povazovana za najlepsiu lokalitu, pretoze z nej je vidiet na vsetky styri casti mesta kde bol ohnostroj. Napravo od rieky, na Harbour Bridgem vzadu v Darling Harbour a vlavo na strechach najvyssich mrakodrapov. Na to aby ste to ale mohli vidiet si treba odsediet cely den na tom Vasom fleku, aby Vam ho nikto neobsadil. Co nie je vzdy taka lahoda ako sa zda. Silvestrovsky den bolo vraj iba 30 stupnov ale ja som mal pocit ako keby bolo aspon 40. Samotny ohnostroj ale stal za to. Cely sa mi podarilo natocit (teda okrem prvych dvoch sekund), kvoli limitu som ho ale musel rozdelit na dva casti. Prajem prijemny zazitok sledovania ohnostroja a vychutnavania si silvestrovskej oslavy v Sydney.

prva cast

druha cast

Blue Mountains

2008-01-02T10:34:00.001+01:00

Stvrty den v Sydney som navstivil zname Blue Mountains. Isiel som sam, kedze Jakub s ostatnymi isli uz den predtym. Blue Mountains su nadherne hory asi 2,5 hodiny od Sydney. Katoomba - male mestecko a turisticke centrum - ma privitalo typickym turistickym vydieracstvom. Kedze na mape vyzeralo byt vsetko daleko, rozhodol som sa vyuzit tzv. Hop on hop off bus, t.j. autobus na ktory ked si kupite listok mozete kedykolvek nastupit a vytupit podla toho ako sa Vam chce a sami teda vidiet miesta ktore Vas zaujimaju. Tento autobus ma vsak stal viac ako samotny listok na vlak do Blue Mountains, nehovoriac o tom, ze ten okruh, ktory ten autobus robil boli vsetko vzdialenosti ktore sa dali prejst peso. No nic no vysokohorske prirazky a zdieranie penazi od turistov zial funguje aj v Australii.

Ja som sa rozhodol zviest na okraj k miestu zvanom Scenic World, kde som sa zviezol najstrmsou zeleznicou na svete dolu do udolia. Tam som si presiel nejaky ten kus spodom a nasledne sa vyviezol lanovkou naspat hore. Hore som nasledne presiel horny okruh s vyhladom na hory. Okrem peknych miest s vyhladom a niekolkych vodopadov som samozrejme navstivil aj najslavnejsiu cast Blue Mountains, miesto s nazvom Three Sisters (Tri Sestry), ktore ale bolo tiez preludnene a trvalo mi polhodinu skoordinovat ludi tak, aby som sa vobec s tymi tromi sestrami mohol odfotit.

Ku koncu dna som bol po tolkom chodeni uz dost unaveny a tak mi dobre padol 8 hodinovy spanok po navrate spat - asi najdlhsi spanok v tom tyzdni.

Fotky z Blue Mountains najdete tu

Opat v Sydney

2008-01-02T10:02:00.000+01:00

V obdobi medzi sviatkami sme mali z roboty povinne volno a tak som mal tyzden volna. Prve dva dni som sice stravil u Dana pocas vianoc, ale na zvysok nutenej dovolenky som sa rozhodol ist do Sydney. V Sydney som uz sice bol v juli, ale vtedy som akurat vymakol otrasne pocasie, silne dazde, zimu, skratka som si to velmi vtedy neuzil. Kedze teraz v Australii vrcholi leto dufal som, ze to bude teraz v Sydney lepsie ako naposledy.

Letenky som mal kupene pol roka vopred aby boli co najlacnejsie a poviem pravdu, ze ked som pozrel ceny leteniek tyzden pred prichodom do Sydney, tak som usetril peknych par stoviek dolarov. Let do Sydney bol kupodivu celkom fajn a to aj napriek tomu ze som tahal 36 hodin bez spanku, kvoli narodeninovej party kamaratky Aleks na nasom dome. Ubytko som mal u Nasibiho z Kene ako posledne, akurat ze tentokrat mi Nasibi naviac este vybavil odvoz z letiska, aby ma nevysiel draho taxik. Kedze po prichode k nemu domov zacalo prsat, rozhodol som sa to vyuzit a nachvilku si zdriemnut. Po asi 3 hodinkach spanku, ked som sa zobudil sa celkom pekne vycasilo a tak som vyrazil do mesta urobit zopar fotiek a kratkych videi.

Video 1

Video 2

Den 2

Druhy den som mal na plane sa stretnut s Jakubom z Ceska, ktory je na stazi cez AIESEC v Melbourne. Tiez bol v tom case v Sydney a na plane sme mali navstivit olympijsku dedinku a nasledne sa vyvalit na slavnej plazi Bondi Beach.

Olympijska dedinka bola dost rozlahla a ako Jakub vhodne vystihol, vyzeralo to ako mesto duchov. Az na par desiatok turistov, ktori sa v tom rozlahlom areali stratili tam nebol takmer nikto. Je to celkom pochopitelne, kedze dnes sa v samotnom areali vyuzivaju uz iba niektore sportove haly. My sme presli len cast arealu, kedze chodzou prejst cely areal by nam trvalo strasne dlho a pozicanie bicyklov padlo, kedze mi lekari odporucili po tej nehode este oddychovat a organizmus nezatazovat.

Bondi Beach kam sme isli po olympijskej dedinke je jedna z najslavnejsich plazi v Australii. Po prichode na miesto to tak aj vyzeralo, po surfers paradise na gold coaste asi druha najludnatejsia plaz co som v Australii videl. Vo vode to bola tiez hlava na hlave a tak mna osobne tato plaz az tak velmi nenadchla. Ale v ten den to padlo naozaj dobre sa ist troska schladit do oceanu a vyvalit sa na piesocnatej plazi.

PO samotnej plazi sme s Jakubom este zasli do Ceskoslovenskej restauracie Praha. Je to druha (a asi aj posledna o ktorej viem) restauracia s ceskoslovenskym menu v Sydney. Jedlo bolo naozaj vynikajuce a mne osobne vyborne padli capovane Krusovice. Po case sa k nam pridal Nasibi aj ostatni stazisti a Jakubovi kamarati a tak sa nas po case nazbieralo niekolko. Samozrejme padlo par poldeci slivky, ja som mal este predtym ako aperitiv fernet a kedze som naspat domov s Nasibim prisiel o stvrtej rano, tak si asi viete predstavit ako to dopadlo. Dalsi den (treti den v Sydney) som teda takmer cely prespal a daval sa dokopy, aby som na dalsi den mohol vidiet Blue Mountains.

Fotky zo Sydney si mozete pozriet tu

Australske vianoce

2007-12-26T10:39:00.000+01:00

Na samotne australske vianoce som sa velmi tesil, najma preto, ze to boli moje prve "nebiele" vianoce v zivote. Bol som zvedavy, ake to je mat vianoce uprostred leta.

Pravdupovediac, v Australii vianoce nemaju spravnu atmosferu. Vianocna nalada tu zacina uz koncom oktobra, kedy sa objavuju prve vianocne zlavy a akcie. Vyzdoba mesta v Brisbane bola velmi chaba, okrem velkeho umeleho vianocneho stromceka na namesti pred kasinom, bol zbytok mesta vyzdobeny len velmi minimalne a naviac podla mna aj dost nevkusne.

24.12. - v Australii je to normalny pracovny den a vobec sa nepovazuje za vianocny. Ja osobne som bol v praci az do piatej vecer. Potom som prisiel domov a v ramci kulturneho pochopenia som pre svojich spolubyvajucich pripravil vianoce na slovensky sposob. Teda v ramci moznosti. Po pripitku sme sice vynechali kapustnicu (ktoru nebolo mozne spravit), ale nechybala ryba so zemiakovym salatom a na zaver misa so sunkou, udenym, syrom, vajcom, paradajkou, uhorkou atd. Najviac som ale hrdy na ten salat - na moj prvy zemiakovy salat v zivote. Danovi a Azzovi chutilo, Azz si dokonca nalozil dvakrat, takze to dopadlo nadmieru dobre.

25.12.

Toto je den, kedy australcania oslavuju vianoce. Podobne ako v USA, tradicia je ta, ze detom nosi darceky Santa Claus cez komin alebo okno (ak dom nema komin). Deti sa na prichod Santu poctivo pripravuju, nachystaju pohar vody aby sa santa mohol napit ak by bol smadny, nechaju aj mrkvicku a inu zeleninku pre lietajuce soby, aby mohli nacerpat silu a dostat sa k dalsim detom. Darceky nosia v noci z 24-teho na 25-teho a deti si najdu svoje darceky nasledujuce rano pod stromcekom.

Akonahle ale deti vyrastu, sa vianoce menia na rodinne stretnutie. Ja som mal to stastie, ze som bol pozvany na vianoce k Danovym rodicom a jeho rodine. Nebol som jediny mimo rodiny, bol s nami aj Azz, ktory ma rodicov z Juznej Australie, Peter zo Svedska a Cagla z Turecka. Vacsinu dna sme stravili na terase domu Danovho stryka. Ako predjedlo sme mali susienky s roznymi pomazankami a som toho zjedol celkom dost, takze na vianocny obed mi uz neostalo v bruchu vela miesta. A pritom prave obed boli same dobrotky, kuracie, morcacie a udene sunky, rozne syry, ovocno-zeleninovy salat z oliv, avokada, paradajok, manga atd., rozne morske veci typu krevety a pod. Skratka velke hody. Som ani nevladal tolko jest.

Po velkom obede sme travili cas najma hranim biliardu. Neskor poobede sme sa odhodlali aj na pivko v bazene, a nejake tie bazenove hry typu vodny basketbal, alebo vodne strielacky a pod. Dlho sme ale v bazene nevydrzali lebo nam bola zima. Totizto tento rok boli najchladnejsie vianoce v Brisbane za poslednych 30 rokov. Mali sme iba okolo 30 stupnov v priemere, co je na australske leto dost nizka teplota.

26.12.

Tento den je v Australii tiez sviatok. Nazyva sa boxing day - "krabicovy den", t.j. den kedy ludia vyhadzuju krabice od darcekov. Druha alternativa ale je, ze darceky, ktore sa im nepacia vratia. Obchody teda maju v tento den velke vypredaje. Ja som si tiez nakupil nejake veci za 50 - 70% zlavy a musim uznat ze sa to fakt oplatilo. V tieto dni je okrem nakupnej horucky velkym fenomenom aj kriket, momentalne prebieha 5 dnovy zapas medzi Australiou a Indiou a ludia (aspon tu v Brisbane) naozaj saleju.

Pre tych co si chcu pozriet nejake tie australske vianocne fotky - tie najdete tu

Autonehoda

2007-12-22T15:42:00.000+01:00

Bohuzial cestou na letisko v Launcestone (Tasmania) sme mali autonehodu. Pri prijazde na dialnicu do nas vrazil zozadu zboku karavan v 100km rychlosti. Ja mam iba lahsie zranenia (uder do hlavy, kratkodoba strata pamate, narazena lopatka, kopu modrin a skriabancov), nastastie som mal pas a airbag a bol som vpredu. Peter vedla mna ma tiez len lahsie zranenia. Holky vzadu si to ale odniesli. Cagla vcera dosla do brisbane, ju prepustili z nemocnice po tyzdni po tom co utrpela niekolko vaznejsich vnutornych zraneni. Marie je na tom najhorsie, museli ju z auta vysekavat, ma polamane rebra, panvovu kost, stehennu kost, poskodene pluca a ine vnutorne organy, vnutorne krvacanie atd.

Dobra sprava je to ze vsetci prezili a nikto nebude mat trvale nasledky. Marie je na dychacich pristrojoch momentalne stale v nemocnici, kedze nemoze dychat sama a az sa jej stabilizuje stav, bude pravdepodobne prevezena do Belgicka. Odhadovana doba liecenia je minimalne 8 tyzdnov v nemocnici, cca pol roka aj s rehabilitaciami a pod.

Clanok o nehode vysiel v lokalnych novinach s nazvom The Advocate - clanok si mozete v anglictine precitat tu

Zdravotny system

Kedze sme zahranicni, boli sme automaticky prevezeni do verejnej nemocnice (pohotovost), kym sa nezisti, ci mame narok na privatne osetrenie. Samotne verejne nemocnice su ale v porovnani s nasimi na ovela lepsej urovni. Pacient ma k dispozicii vlastny telelvizor, telefon, v pripade ziadosti PC s internetom, na vyber ma menu minimalne 5 jedal, atd atd. Servis je naozaj neporovnatelny zo slovenskym standardom a svojim sposobom mozeme byt vdacni aj zdravotnemu personalu, ze sme zivi a ze budeme vsetci zdravi (i ked niektori az po dlhsej dobe). Samotny personal kontaktoval Dana, mojho spolubyvajuceho ako australsky kontakt v pripade nudze. Okrem toho kontaktovali aj slovensku ambasadu, ktora mala oboznamit o nehode mojich rodicov. Od nehody ubehol tyzden a moji rodicia od ambasady este nic nepoculi. Myslim, ze to nepotrebuje komentar.

Podpora

Po samotnej havarii som bol velmi prekvapeny aku velku podporu sme dostali najma od AIESEC-arov, ktori neustale volali, pytali sa na nas stav, posielali darceky. V takomto stave je naozaj super citit, ze mate podporu. I ked niekedy velmi drazdivu, kedze James (prezident AIESECu), mi kupil karton Velkopopovickeho Kozla na skore uzdravenie. Takze sa uz teraz tesim az nebudem na liekoch na dobre pivko.

Prijemnym zistenim bolo aj to, ze starosti mali aj kolegovia. Dokonca mi v robote umoznili zobrat specialnu dovolenku na zotavenie, na ktoru maju narok iba zamestnanci s trvalym pracovnym pomerom (zatial co ja som tu len docasne na rok a pol).

Osobne som mal z Australcanov pocit, ze sa velmi o druhych nestaraju a ze im na ostatnych extra velmi nezalezi, ale tato situacia dokazala presny opak.

Chcem sa aj prostrednictvom tohto blogu podakovat vsetkym za podporu, najma ludom ktori mi zavolali, ci napisali sms zo Slovenska, popripade napisali email, alebo sa ozvali cez chat. DAKUJEM!

Tasmania

2007-12-22T13:42:00.000+01:00

Po navrate z horuceho outbacku som sa nevedel dockat, kedy sa budem moct dostat niekam, kde sa bude dat schladit. Ako najvhodnejsie miesto sa javila prave Tasmania, ostrov na juhu Australie, ovievany antarktickym vzduchom taky specificky svojou florou a faunou, ktoru nenajdete nikde inde na svete iba tu. Na Tasmaniu som chcel ist uz strasne davno, ale teraz na to boli idealne podmienky, dost volna v praci aj dost penazi.

Cely vylet sme sa rozhodli zorganizovat spociatku traja, ja, Cagla a Peter. 3 tyzdne pred nasim odchodom sa k nam ale pridala este Marie, ktora sa prave vratila z Noveho Zelandu a prave ona naplanovala cely nas vylet. A tak sme podla jej planu zakupili letenky, zarezervovali v pozicovni auto a zarezervovali si ubytovanie.

Cely plan ale padol v momente, kedy Marie meskala 2 minuty na check-in do lietadla a nechceli ju uz pustit. A tak sme vo stvrtok vecer leteli do Hobartu iba ja, Cagla a Peter. Ujo z ubytovne, kde sme mali vybavene ubytko nebol nadseny, ze ma miesto styroch iba troch ale dokazali sme to ukecat. Kedze lety z Brisbane na Tasmaniu nie su kazdy den (teda nie do rovnakej destinacie), najblizsi let, ktorym mohla Marie prist bol piatkovy vecerny let do Launcestonu, co bolo na opacnom konci ostrova. Dohodli sme sa s nou, ze sa stretneme v sobotu vecer v Cradle Mountain, kde sme mali ubytko zo soboty na nedelu. Prve dva dni sme teda cestovali po Tasmanii len traja. Plan sme teda logicky troska zmenili a upravili si podla nasich potrieb a casovych moznosti.

Den 1

Prvy den sme vyuzili na prehliadku samotneho hlavneho mesta Tasmanie - Hobart. Samotne mesto je vcelku malicke pristavne mestecko maximalne o velkosti Kosic. Svojou atmosferou mi ale Kosice pripominalo.

Ludia boli k sebe vcelku mili a kazdy tam poznal kazdeho druheho. Cele mesto bolo v takej zrelaxovanej nalade, narozdiel od Brisbane, kde je momentalne obrovsky predvianocny zhon. Po par hodinach v centre mesta sme sa vybrali na Mt. Wellington, co je kopec nad Hobartom, aby sme si uzili nadherny vyhlad nielen na mesto, ale aj na okolitu prirodu na juhu Tasmanie.

Na samotnej hore sme boli sice len chvilku, lebo nam bola dost kosa (fukal tam silny vietor), ale aj napriek tomu nas stihlo za ten cas spalit slnko. Neviem ci ste to vedeli, ale najnizsia vrstva ozonu na svete je prave nad Tasmaniou. Teda ludia tomu hovoria ozonova diera, ale v skutocnosti, to este diera nie je, zato v blizkej dobe to uz naozaj moze byt a to uz Tasmania nebude potom obyvatelna.

Okolo obeda sme sa rozhodli, ze navstivime este vychodnu cast juznej casti ostrova - tzv. Tasman Peninsula (tasmansky polostrov) a ze sa pojdeme specialne pozriet do mestecka Port Arthur. Od Hobartu je to priblizne 100km, takze cesta normalne trva cca hodinku a pol. My sme sa ale cestou zastavili v rezervacii pre Tasmanian Devil (Tasmansky Diabol) jedinecny druh zvierata, ktore zije iba na Tasmanii. Po tasmanskom tigrovi (ktory uz bohuzial vyhynul), je to uz jedine zviera, ktore nemozete vidiet nikde inde na svete.

V samotnej rezervacii boli aj ine zvierata, a tak sa mi konecne podarilo spravit v Australii fotku s kengurou.

Po samotnej rezervacii sme teda navstivili nasu cielovu destinaciu prveho dna Port Arthur. Mestecko Port Arthur sa vyrazne spaja s Australskou historiou, a pre mna osobne to bolo jedno z najhistorickejsich miest, co som mal zatial moznost v Australii vidiet. Port Arthur bolo vybudovane v roku 1830 ako najhorsia vaznica pre kriminalnikov z britanie (resp. inych statov commonwealthu). Vo svojej dobe predstavoval Port Arthur to, co dnes predstavuje napriklad Alcatraz - vaznica z ktorej sa nedalo ujst. Dnes uz samozrejme vaznica nie je funkcna, a tak je z nej turisticke centrum.

Areal samotnej vaznice je obrovsky a okrem vazenskych ciel zahrna aj kostol, nemocnicu a rozne ine budovy. Pri vstupe do historickeho arealu mate moznost prejst roznymi komnatami, kde je vysvetlene ako vazni zili, ako byvali, ako travili volny cas a pod. Mohli ste sa dozvediet o osude kazdeho jedneho vazna, ktory bol kedy v Port Arthur vazneny. Pre mna osobne to bolo velmi zaujimave miesto a rad by som sa tam niekedy vratil a vyuzil niektoru z ponukanych atrakcii, ako napriklad nocnu strasidelnu skryvacku s duchmi.

Po Port Arthur sme sa vydali naspat do Hobartu, kde sme stravili dalsiu noc. Cestou sme sa zastavili v restauracii na morske krevety, rozne upravene ryby a ine morske zivocichy, pretoze Tasmania je v Australii preslavena prave tym, ze ma najlepsie morske pochutky. A pravdupovediac, jedlo bolo vynikajuce, naozaj pochutka.

Den 2

Druhy den sme vstavali skor rano aby sme stihli prejst vyse 600km po planovanej ceste z Hobartu az do Cradle Mountain, kde sme mali noclah. Kedze sme samozrejme chceli cestou aj nieco vidiet, cakal nas dlhy den.

Nasou prvou zastavkou bolo jazero St.Claire, ktore je sucastou narodneho parku Cradle Mountain. Akurat ze sa nachadza na jeho opacnom konci a z hladiska pohladu na mapu Tasmanie je v jej strede.

Toto jazero podobne ako vela dalsich ma ladovcovy povod a vzniklo v case, kedy bola Tasmania sucastou antartktickeho kontinentu. Taktiez pre Australiu nezvycajna priroda navokol boli ihlicnate stromy a tak to miestami vyzeralo ako v nasich Tatrach. Celkovo mi Tasmania v mnohych aspektoch pripominala Slovensko a to nielen co sa teplot tyka, ale najma prirodnych ukazov. I ked samozrejme niektore rastliny a zivocichy sa nedaju najst nikde inde, iba tu na Tasmanii (ako napriklad guitar plant - gitarova rastlina - na ktoru sme natrafili prave pri jazere St. Claire).

Okrem jazera sme si urobili este mensiu turu v blizkom lese a vychutnali si ticho prirody, spievajucich vtacikov, zurciacich potocikov a pod.

Okrem toho sa mi konecne podarilo nazivo vidiet vo volnej prirode echidnu (zviera podobne nasmu jezkovi, akurat ovela vacsie). Skoda len ze bolo prilis rychle na to, aby sa mi podarilo spravit dobru fotku. Tymto som sa ale dopracoval k peknemu vysledku, ze som videl vsetky pre australiu typicke zvierata nazivo v divokej prirode (az na tasmanskeho diabla, ktoreho v divej prirode uz takmer nenajdete, kedze je na pokraji vyhynutia).

Nasou dalsou zastavkou boli Nelsonove vodopady. Po kratkej asi polhodinovej ture v hustom lesiku sme sa dostali na miesto. Peter chcel strasne velmi fotku pod vodopadmi a tak sme boli svedkami humornej situacie, ked pri preskakovani pomedzi kamienky sa posmykol a sup ho do vody. Nastastie sa mu nic nestalo a tak som sa na nom este chvilku bavil a robil si z neho srandu.

Nasou dalsou zastavkou v ten den bolo horske mestecko Queenstown, velmi vychvalovane, ale pravdupovediac pre nas tam nebolo nic k videniu a tak sme po 5 minutovej prechadzke a natankovani odtial odisli.

Nedaleko Queenstown je pobrezne mestecko Strahan, destinacia australcanov, ktori si chcu oddychnut na zapadnom pobrezi Tasmanie a absolvovat jednu z pocetnych plavieb po rieke Gordon od ustia oceanu az po zaciatok rieky (pokial hlbka dovoli). My sme akurat dosli v case vecere okolo siestej vecer a pridali sme sa k lokalnym obyvatelom, ktori si v mensom parku v centre vypekali rozne pochutky v ramci dedinskeho barbecue. My sme si dali vynikajuceho lososa so zemiakovym salatom za 4 dolare, co je na Australiu neuveritelne nizka cena. A ten bol naozaj vyborny.

Po veceri sme sa presunuli necelych 10 minut od mestecka Strahan na velke piesocne duny naviate rokmi na zapadnom pobrezi Tasmanie. Clovek by ani nepovedal, ze par km od ladovcoveho jazera a ihlicnateho lesa su piesocne duny a ocean. Tak ci tak stalo to za to, sceneria navokol bola naozaj uzasna.

Po tomto uz bolo vela hodin a nas este cakala 2 hodinova cesta do Cradle Mountain, kde sme mali zabezpecene ubytovanie a kde nas uz cakala oneskorena Marie. Cestou sme ale nemohli odolat zastaveniu sa na nejakom nahodnom mieste a vychutnat si nadherne sfarbenie oblohy pocas zapadu slnka. Bol to jednoznacne highlight nasho dna.

Cestou spat sa uz nic zaujimave nestalo, teda az na to, ze jazdit v noci napriec narodnymi parkami nie je vzdy najbezpecnejsie, najma na mnozstvo zvierat prebiehajucich cez cestu. Ale dosli sme na miesto ubytka v poriadku okolo desiatej vecer. Marie sa o nas trocha bala ci sme sa nestratili :-)

Bol to dlhy den.

Den 3

Posledny den nasho pobytu sme takmer cely stravili v narodnom parku Cradle Mountain. Rozhodli sme sa urobit si poldennu turu okolo jazera Dove a dozvediet sa co to o lokalnej flore a faune.

Po Cradle Mountain sme sa vybrali na sever do mesta Devonport, kde sme mali veceru. Po kratuckej prechadzke po centre sme nasadli do auta a vydali sa 2 hodinky na severovychod do druheho najvacsieho mesta Tasmanie - Launceston - odkial sme mali letiet spat do Brisbane.

Viac fotiek z Tasmanie najdete tu

Wet 'n' Wild

2007-12-11T10:32:00.000+01:00

Prvy decembrovy tyzden sa nam vyrazne oteplilo a tak prisla uplne vhod ponuka od kamarata Ariho, aby sme isli do vodneho zabavneho parku Wet 'n' Wild. Priblizne 45 minut od centra Brisbane sa nachadza niekolko zabavnych parkov - Dreamworld - obrovsky park s mnozstvom kolotocov, Movie World - park na styl Disneylandu akurat ze sa orientuje na viacere filmove postavicky, Wet 'n' Wild a White Water World - ktore su vodnymi zabavnymi parkami.

Kedze Ari ziskal v robote kupon na 30% zlavu pre styri osoby do Wet 'n' Wild, vybrali sme sa prave tam. Okrem Ariho isla este jeho manzeka Katarina (z Ruska), ich maly niekolkomesacny syncek Matthew (ktory mal vstup zadarmo) a Shaun. Celodenne vstupne nas stalo po zlave iba 30 dolarov, a mohli sme cely den vyuzivat ktorekolvek atrakcie v parku.

My so Shaunom sme vyskusali vsetky, ktore v parku boli. Teda ja som sa jednej smykalke vyhol, kedze to bol viac volny pad ako smykalka a najma ked som videl ludi, ktori si na tom riadne odreli po dopade chrbat,az tak ma to nelakalo. Zato niektore, ktore vyzerali relativne v pohode ma tiez prekvapili. Taky Twister napriklad ma vytocil do vsetkych stran, ze mi chvilu trvalo po dopade do vody sa zorientovat, kde sa prave nachadzam. Dost desivou atrakciou bola blackhole (cierna diera). Suchnete sa do takeho potrubia a smykate sa niekolko minut dole v totalnej tme, kde nevidite vobec nic a neviete kedy pride zakruta, alebo mostik, alebo vodna sprcha. Zaujimavym bolo aj tornado, kde Vas to vyhodilo do takeho obrovskeho lievika a mali ste pocit ako v obrovskej burke, kde sa naviac dostanete do viru.

Najvacsi brutal ale bol obrovsky skateboard, ktory isiel zo strany na stranu, strasne rychlo, a ludia v niektorych momentoch doslova viseli dolu hlavou vo vzduchu. Pri nastupe to prehlasovali za najbrutalnejsiu vodnu atrakciu na svete, a poviem pravdu, ze nebolo mi vsetko jedno pocas jazdy. Mat zaludok v krku a o par milisekund niekde pri kolenach a naviac spliechance vody do tvare. Do toho nekonecne jacanie zenskych okolo. Stacilo mi raz. Po vystupeni som mal problem prejst par metrov, vsetky koncatiny totiz boli ako strpnute. Ale raz za zivot sa to predsa oplati vyskusat, ci nie?

Najlepsie asi cely park vystihnu viac fotky, ako moj pokec, takze kto ma zaujem, moze si ich pozriet tu

Pracovne veci

2007-12-09T08:10:00.000+01:00

Pisem sice posledne dost vela prispevkov z prace ... ale ked sa tolko toho deje prave v tejto oblasti, tak preco nie?

Xmas party

Pravdepodobne ako v kazdej firme aj v nasej firme sa kona Xmas party (vianocna party). Pre nas je to o to specifickejsie, ze samotna firma PartnerOne sa este stale trapi s osvojenim si toho, ze sme sucastou vacsieho celku a to Shared Services Agency (SSA). A tak, sme mali vianocnu party zaciatkom novembra ako SSA spolu s ostatnymi firmami, ktore sa takto spolcili. Tam som mal moznost okrem ineho si dat pivo s najvacsimi sefmi, cim som si zvysil v praci kredit (ale na druhej strane aj trochu zavist).

Samotnu PartnerOne party som sice premeskal, ale na v poradi tretej vianocnej party nasho recruitment (nabor) oddelenia som nemohol chybat. Dostali sme pol dna plateneho volna aby sme sa na party mohli zucastnit. Party bola v Broncos fan clube (podniku kde chodia najznamejsi rugby hraci), kde sme mali svedske stoly v ramci obeda. Bolo vidno australsky zdravy pristup, ked vacsina si objednala salatik s paradajkami a uhorkami a pod. a samozrejme slovensky pristup - jedlo zadarmo - teda som mal dve jahnacie maska, tri kuracie, dve hovadzie, dve bravcove, kopu zemiakov, hranoliek, troska ryze a pivo :-)))) No co uz slovacisko sa nezaprie.

Higher Duties

Higher Duties je vyraz pre docasne zastupovanie pozicie na vyssej urovni ako je ta vasa. Mne sa to stalo ani nie tak davno, kolegynka si vzala na dva tyzdne dovolenku a niekto ju musel zastupit na tzv. supervisory pozicii, t.j. manazerskej pozicii. Pre mna doteraz z neznameho dovodu, si vybrali prave mna. Celkom ma to potesilo, ze mi davaju tolko dovery aby som mal na starosti nas tim, ale na druhej strane niektori zamestnanci, ktori tam pracuju 20 rokov, neboli z toho nadseni, ked im vyfukne pekne miesto "mlady zahranicny zasran". Tak to ale v kapitalistickom zivote chodi, ti sikovnejsi maju moznost sa uplatnit a ti menej sikovni to zvycajne prijmu. Tak to aj nakoniec bolo a po dvoch tyzdnoch som dostal velku bonbonieru od kolegov za to ako dobre som ich riadil :-))) Bolo to vcelku mile a cloveka to prijemne potesi. Teraz ma ale caka administrativna cast a kopu paierovaciek, aby som na zaklade higher duties dostal manazersky plat (hoci len na dva tyzdne), ale kazdy dolarik sa zide, ci nie?

Na fotke nas tim, co stara o vyber policajtov v Queenslande. Viac fotiek z prace najdete tu

Movember

2007-12-09T04:51:00.000+01:00

Vedeli ste, ze:

* Depresia postihne kazdeho 1 zo 6 muzov na svete ... vacsina nevyhlada pomoc. Neliecena depresia vedie k vysokemu riziku spachania samovrazdy.
* Minuly rok diagnostikovali v Australii rakovinu prostaty 18,700 muzom a viac ako 2,900 z nich na rakovinu prostaty zomrelo - co je ekvivalentne s poctom zien, ktore zomieraju rocne na rakovinu prsnika.
* Zdravie muzov je ovela horsie ako zdravie zien. Priemerna dlzka zivota muzov je o 5 rokov menej ako priemerna dlzka zivota zien.

Vsetky tieto aspekty viedli vacsinu muzov v Australii k zapojeniu sa do celosvetoveho projektu Movember. Movember - spojenie slova Mo (fuzy) a November - je charitativna akcia, ktora bezi pocas novembra na celom svete - najviac vsak vo vyspelych anglicky hovoriacich krajinach. Muzi si pocas celeho Novembra nechavaju fuzy a zbieraju peniaze pre charitativne organizacie, ktore peniaze venuju na liecenie "muzskych problemov", resp. na ich vyskum.

Do projektu Movember sme sa zapojili aj u nas v praci. Nie vsetci sme samozrejme boli natolko muzni aby sme mali dostatocny porast (vid mladych blondakov ako ja), ale kazda snaha sa ceni. Ako tim sme vytvorili aj profily (pozrite si tu) a prezentaciu na intranete, kde sme o tomto projekte informovali a snazili sa vyzbierat nejake tie peniaze. Kedze bola konkurencia dost velka, nakoniec sa nam podarilo vyzbierat len 150 dolarov za nas tim, ale aj tak sme boli spokojni. Mna skor mrzi, ze ma nepodporili (az na Shauna) kamarati a AIESEC-ari, ktori sa vyhovorili, ze nemaju peniaze a ze su chudobni studenti (pricom som si isty ze minimalny vklad 2 dolare mal kazdy). Vyzbierane peniaze boli venovane ustavu na vyskum rakoviny prostaty, takze isli na dobry ucel. Ja som sa s obrovskou radostou 1. decembra oholil a teda uz ma nic neskriabe a nepicha a opat vyzeram normalne.

Australske volby

2007-12-07T08:04:00.000+01:00

Neviem do akej miery ste sa na Slovensku mohli dozvediet o vysledkoch volieb v Australii, ale asi bola iba nanajvys zmienka o "zmene kormidla". Ano, je to pravda, po 12 rokoch vlady Johna Howarda (strana pravicovych liberalov) sa dostala ku kormidlu lavicova strana Labouristov (strana robotnikov), ktora vo volbach ziskala takmer 53% hlasov, zatialco pravicovi liberali spolu s narodnou australskou stranou ziskali dokopy iba 47%. Pre Australiu je to podla mna pozitivna zmena. Sice sa im oslabi ekonomika, kvoli vysokym vydavkom v socialnej oblasti, ale australiou to az tak nezatrasie. Predsalen je to vyspela krajina, kde sa v politike nejde do extremov (narozdiel od slovenska) a tak ziadne rusenie reforiem a podobne nehrozi. Novym premierom sa stal Kevin Rudd, ktory na rozdiel od Howarda nie je velmi proamericky orientovany a tak postavenie Australie v zahranicnej politike je momentalne velmi otazne. Totizto Rudd rozmysla, ze sa bude viac orientovat na Cinu a ine azijske krajiny ako potencialne rozsirenie obchodnych aktivit.

Aby som Vas ale nenudil omackami okolo politiky ... co som postrehol a co je na australskom volebnom systeme ine ... ludia volia svojho zastupcu vo svojom volebnom regione. Inak povedane, ak ste z Brisbane a volite XY, tak ak si aj ostatni ludia v Brisbane zvolia XY, ten v parlamente bude. Cela Australia je rozdelena na 150 hlavnych volebnych obvodov, co znamena 150 miest v parlamente. T.j. vy si volite priamo toho Vasho cloveka, ktory obhajuje Vase zaujmy. Ten clovek je logicky prislusnikom nejakej politickej strany a teda na zaklade vysledkov z inych volebnych odvetvi moze byt v koalicii alebo opozicii. Je to podla mna ovela lepsie ako volit stranu, ktora si tam dosadi svojich ludi, vdaka kontaktom, namiesto toho aby tam dosadila ludi co najlepsie poznaju svoj region. A tak je v parlamente za Darwin clovek, ktory naozaj vie ako sa starat o dazdove pralesy, narozdiel od nejakeho clapika co ma najsamlepsiu skolu v Sydney, zatialco v zivote v pralese nebol a je tam dosadeny, lebo strana nema ziadneho odbornika. Vdaka tomuto systemu su v parlamente (zvycajne) kvalitni ludia a navrhovane zakony realne riesia situaciu v tom ktorom regione. Ludia politiku aspon ciastocne sleduju a ciny politikov (narozdiel do slovenska) sa prejavia v dalsom volebnom obdobi. Prave kvoli vyslaniu vojakov do Iraku a Afganistanu napriklad neziskal vo svojom volebnom obvode dost hlasov ani samotny premier John Howard a teda v buducej vlade nebude (co sa stalo prvykrat od roku 1929, aby sa sucasny premier nedostal v dalsom volebnom obdobi ani do parlamentu).

Celkovo si tiez myslim, ze to mali australcania s hlasovanim ovela lahsie ako slovaci. Kedze mali v podstate iba tri volby. Liberalov s narodniarmi ako spolocnu koaliciu vo volbach, lavicovu robotnicku stranu alebo zelenych/nezavislych. Ine moznosti neboli. Prave preto je Australia stabilna, lebo vacsina taha za jeden povraz. Na slovensku si chce kazdy troska potiahnut a tak mame vyse 20 politickych stran v kazdych volbach a vysledok je kvazi koalicia totalne programovo odlisnych stran - vid sucasnu koaliciu. Nastastie to nie je cisto slovenska zalezitost, ale relativne europska a tak to mam tu v Australii s vysvetlovanim politickej situacie na slovensku o cosi lahsie.

Radio s vysielanim v slovencine

2007-11-25T13:27:00.000+01:00

Tento prispevok bude kratky, je to skor info ktora ma velmi prekvapila.

Dnes mi zavolal Shaun (s ktorym varim pivo) a povedal mi nech si pustim radio 93.30FM v nedelu od 10tej do 11tej. Pytal som sa ho ze co take zaujimave bude v radiu a on ze uvidim. Tak som teda zapol radio, isla prave nejaka pesnicka ktora sa koncila a par viet v anglictine. Na to oznam - "Following broadcast is in slovak language" (nasledujuce vysielanie je v slovenskom jazyku) a ozval sa zensky hlas, hovoriaci po slovensky. Po kratkom uvitani sa preslo na spravy z Australie (v slovencine podotykam), potom spravy zo slovenska a spravy zo sveta, nasledoval sport a pocasie (predpoved pre Australiu). Nasledne islo zopar slovenskych pesniciek typu repete, resp. par ludoviek a potom vysielanie pre slovenskych krestanov - konkretne o svatej Katarine (asi preto ze katarina mala vtedy na slovensku meniny). "Na svatu Katarinu, schovajme sa pod perinu.". Pokracujeme valcikom - "Zala kacka zala travu" atd. :-)))))

Asi si ani neviete predstavit ako velmi ma potesilo pocut slovencinu po 11-tich mesiacoch. Ono tych par minut pokecu s rodicmi alebo Vaf (Evkou) nestaci na udrziavanie aktivnej slovenciny a tak ma slovencina celkom potesila - i ked pravdu povediac typ radia nebol uplne podla mojho gusta (teda ti co ma poznaju tak viete, ze ja nie som radiovy typ, ale predsa ....)

Melbourne Cup

2007-11-20T13:34:00.000+01:00

Prvy novembrovy utorok (tohto roku to vyslo na 6-teho) sa konali najvacsie australske zavody koni - Melbourne Cup. V Australii je to kazdorocna obrovska udalost, cely narod sa aspon na par minut pocas hlavnych pretekov zastavi a sleduje kto bude vitaz. V Queenslande to neberu az tak tragicky, ale vo Viktorii (kde sa Melbourne nachadza) maju v ten den dokonca statny sviatok. Vsetci sa poriadne vyobliekaju a tieto preteky su preto povazovane aj za modnu udalost.

Ako to prebiehalo v praci

U nas v robote bol ten den normalny pracovny den. Kedze ale nadsencov bolo vcelku dost, poobedie bolo volnejsie a vacsina ludi sa zhromazdila v konferencnej sale na tzv. "afternoon tea" - posedenie pri caji a obcerstveni - pre australiu tak typickych suseniek so syrom alebo suseniek s roznymi druhmi pomazaniek. Pocas hlavnych pretekov sa podavalo dokonca kurca. Ti co museli nevyhnutne pracovat poobede, ti sa zastavili len na par minut pocas najhlavnejsich pretekov.

V praci sme v ramci tychto pretekov mali tipovaciu sutaz. Ja osobne som sa najprv nechcel zapojit (ved som nemal absolutne sajn kto z tych konov ma aku sancu vyhrat), ale kolegovia ma presvedcili a tak som vsadil 2 dolare (minimalna suma). Ked sa ma pytali, ze na ktoreho kona vsadzam, tak som logicky povedal, ze na toho ktory vyhra :-) kedze som ale musel povedat meno, a ja som ani nevedel ze kto zavodi, tak som si z nahodneho osudia vyzreboval svojho favorita - kona s menom Efficient.

Na samotne preteky boli vsetci nazhaveni a povzbudzovali svojho favorita. Ja som v tom hluku a extremne rychlom komentovani ani nevedel co sa deje. Mojho favorita som sem-tam zazrel niekde v druhej polke kolony a teda som mu velke sance nedaval. Zrazu ale na poslednych 200m sa z kolony vyrutil necakane kon, ktory po chvilke dobehol veducu trojku a ked som zistil ze to je efficient, adrenalin zacal stupat, lica zacali cerveniet, dostal som sa do vytrzenia, zacal som kricat, povzbudzovat tlieskat, dupat skratka podporit svojho favorita a cudujte sa svete v zaverecych 50 metroch sa dostal na celo a nakoniec zvitazil.

Kedze som bol jediny co tipoval toho kona, vsetci boli sklamani, alebo napoly stastny, ze vyhrali druhe popripade tretie miesto. Ja som bol najstastnejsi clovek na svete lebo som vyhral. Vyhra bola 10-nasobok vlozenej sumy - teda pre mna 20 dolarov. A vtedy som si zanadaval v duchu - no nemohol som stavit aspon 100 dolarov? Heh nic no, po vojne je kazdy general. Tak ci tak, sem tam sadne stastie aj na vola a tak popri 20-tich dolaroch mam aj uznanie od kolegov kedze som tipol na toho spravneho kona.

Kriket nazivo

2007-11-13T11:51:00.000+01:00

O krikete som uz sice pisal pred par mesiacmi, ale bolo to viac menej o pravidlach. Kedze sa v oktobri zacala kriketova sezona, vyskytla sa moznost vidiet kriket aj nazivo. Osobne ma to spociatku extra velmi nelakalo, najma po tom co sa mi kriket zdal pri pozerani v TV po par minutach strasne nudny. Kolegovia ma ale v robote presviedcali, ze nazivo je to ine. A tak som prijal pozvanie spolubyvajuceho Azza a kamarata Shauna a v sobotu sme sa vybrali na kriket.

Samotny zapas kriketu na ktory sme isli bol medzistatny zapas medzi Australiou a Sri Lankou. Bol to tzv. "test match", co znamena ze zapas trval 5 dni (od stvrtka do pondelka). Mna presvedcili iba na sobotu, predsalen, 5 dni na krikete, neviem kto by to vydrzal. Ja osobne by som kriket prirovnal k rybarceniu. Dlho dlho nic a zrazu chvilka vzrusenia. Asi aj preto vacsina ludi co chodi na kriket, si so sebou nosi knizku, mp3 prehravac, i-pod, noviny, casopisy, skratka hocico na zabitie casu pomedzi hru, kym sa nieco zaujimave a podstatne udeje.

Nam sa podarilo prepasovat cez bezpecnostnu sluzbu vodku, ktoru sme zmiesali s nealko napojmi aby sme na stadione nerobili velky rozruch. Ostatni divaci vsak poctivo chodili pravidelne na pivo, resp. rum s kolou, resp. brandy s kolou (to piju najcastejsie). Ceny na stadione boli dost vysoke a tak tam vacsina minula polku svojej vyplaty. Vynaliezavi studenti ako my (neni to tak davno co som skolu dokoncil) sme to teda spravili svojsky, troska riskantne, ale hlavne lacno. Podobne ako pri pretekoch koni, cielom vacsiny australcanov je sa popri krikete poriadne nadrbat ... bodaj by nie ked chlascu od desiatej rana cely den. Zapas sa v ten den koncil o pol siestej. Atmosfera zapasu sa logicky stupnovala s mnozstvom vypiteho alkoholu a v mnohych pripadoch musela zakrocit policia.

Mna osobne na celom krikete najviac prekvapilo to, ze bolo zakazane aby sa ludia hocijako zabavali. Zo stadiona boli vyvedeni ludia kvoli veciam ako pohadzovanie nafukovacej lopty medzi publikom, snaha o vyvolanie mexickej vlny a pod. Zdalo sa mi to dost obmedzujuce. Ako nemam nic proti vyhodeniu agresivnych ludi co vyhadzuju pivo do vzduchu a olievaju ludi okolo, ale mexicka vlna? Zdalo sa mi to dost prehnane. Australcania mi to vysvetlili tym, ze kriket je sport vychadzajuci z anglickeho konzervativizmu a teda sa musi brat vazne. Starsi ludia to stale dodrziavaju. To len mladi by sa chceli zabavat. No ja osobne by som tam cely den bez aspon trosky zabavy a vzrusenia nevydrzal, takze dakujem tym opitym australcanom, ktori vyvolali niekolko zasahov policie. Aspon z casu na cas sa bolo na co pozerat.

Pocas zapasu som urobil zopar fotiek, takze zaujemci ich najdu tu.

Na zaver este kratke video, co som tam so svojim fotakom natocil (ospravedlnujem sa za zhorsenu kvalitu obrazu v niektorych castiach, predsalen to bolo uz poobede).

Novinky z prace

2007-11-06T14:43:00.000+01:00

Niektori asi viete, niektori mozno nie, ale zaciatkom jula sme uspesne implementovali RASP - program zamerany na vyber zamestnancov a teda moja uloha na projekte bola ukoncena. Povodny plan dalsich casti projektu bol prelozeny na neskorsie obdobie (z financnych dovodov) a tak som bol presunuty na oddelenie recruitmentu (vyberu ludi). Spociatku som bol v time vyberajucom pravnikov, notarov a inych ludi z legislativnej oblasti, ale od konca augusta si ma vyziadali na pomoc do timu, ktoreho hlavnou naplnou je vyber ludi pre Queenslandsku policiu.

Policia ako klient

Samotna policia je katastrofalny klient. Kedze na policajne pozicie logicky aplikuju policajti, musi byt zarucena anonymita kontaktov a rozne ine bezpecnostne opatrenia, aby neboli tito aplikanti vystaveni riziku zivota, ak by sa ich zivotopis s tel.c., adresou a pod. dostal do nepovolanych ruk. S tym samozrejme ide ruka v ruke zvysena frekvencia menenia hesiel, zvysenie poctu hesiel na zapamatanie, zvysenie opatrnosti na pracovisku, uzamykanie vsetkych Vasich veci atd. Niekedy sa mi to zda az smiesne, kolko namahy a casu vynalozime na to, aby nahodou upratovacka nemohla precitat adresu serzanta co ma na starosti verejnu dopravu v centre mesta, lebo co ak jej manzel ho chce zavrazdit lebo pustil na krizovatke tri auta skor. Ale bezpecnost je bezpecnost a nebezpecie ciha na kazdom kroku (aspon nam to tak vravia). Pomaly si zvykam aj vdaka tomu, ze pri poslednych poziciach detektivov a policajtov na ochranu svedkov a pod. sa mi ta bezpecnost ochrany osobnych udajov zda celkom relevantna.

Moj vztah so sefom

Asi pred mesiacom mi volala asistentka najvyssieho sefa, ze sa so mnou chce sef stretnut. Termin jediny mu vyhovoval v ten tyzden na stredu (v case kedy som mal akurat najviac roboty). Ospravdlnil som sa z odovodnenim, ze mi streda nevyhovuje a stretnutie moze ovplyvnit vysledok prace pre klienta. O par minut neskor mi volala, aby som navrhol termin ja a ze sef si to podla mna prisposobi. Tak to nakoniec aj bolo, navrhol som termin a az na mensiu zmenu casu, sme sa stretli o tyzden neskor. Kolegovia su od toho momentu voci mne akysi opatrnejsi, nevtipkuju tolko o top managemente a maju akysi respekt. Vraj som prvy zamestnanec ktory nepracuje v managemente a ma stretnutia so samotnym najvyssim sefom a nielen to, este si aj urcuje termin stretnutia. Taka drzost. Sef je ale uplne pohodak chlapik, dobre spolu vychadzame a tieto veci berie ako srandu. Svojich zamestancov respektuje a dokonca ma pochvalil ako zodpovedne si plnim svoje pracovne povinnosti. Dobre mi to padlo, lebo to bol jeden z mala feedbackov (spatna vazba) ktore tu clovek dostane. Australcania totiz velmi spatnu vazbu nedavaju a clovek si ju niekedy musi doslova vyprosit.

Co dalej?

Aby sme sa ale dostali k podstate veci, na tom strenuti so sefom sme sa bavili o tom co dalej. Po vzajomnej diskusii a case na premyslenie sme sa dohodli, ze si staz predlzim do maja 2008. Kedze som doteraz robil na tom projekte, kratku chvilku som bol na payroll oddeleni a uz styri mesiace som na recruitment oddeleni, navrhol mi aby som tie 4 mesiace o ktore si staz predlzujem stravil na Learning Services & HR Consulting Branch (oddeleni vzdelavania a konzultingu), aby som ziskal skusenosti z kazdej oblasti v ramci riadenia ludskych zdrojov. Mna to celkom potesilo, kedze prave to je to, co by som v buducnosti chcel robit a co mi da po stranke profesionalneho rozvoja velmi vela. Tesim sa tesim, len dufam, ze nebudem sklamany.

Aboridzinci

2007-11-05T12:00:00.000+01:00

Aboridzinci (z anglickeho aboriginal) su povazovani za skupinu povodnych obyvatelov Australie, kedze osidlovali uzemie davno pred prichodom "bielych" ludi. O samotnych aboridzincoch som pocas svojho pobytu v Australii pocul strasne vela, ale doteraz som sa nedostal velmi s nimi do kontaktu (okrem troch - styroch aboridzincov, ktori tu tvoria polovicu komunity bezdomovcov v Brisbane). Viac mi otvoril oci posledny vylet do severneho teritoria, kde som mal moznost prist priamo do kontaktu s aboridzinskou kulturou.

Vacsina domacich "bielych" australcanov si mysli, ze aboridzinci su jeden velky narod, a pravdupovediac myslel som si to aj ja. Avsak nie je to pravda. Pomenovanie aboridzinci je rovnake ako pomenovanie europania. Zahrna velku skupinu roznych kmenov, odlisnych jazykom, kulturou, vedomostami, hudbou, nabozenskymi ritualmi a pod. Celkovo je v Australii nieco vyse 200 roznych kmenov.

Nabozenstvo

Aboridzinci su velmi jednoduchi ludia a nabozenstvo je tomu prisposobene. Kazdy kmen ma sice mensie odlisnosti, ale zaklad maju rovnaky.

Vznik sveta podla kmena Anangu zijuceho pri Uluru.

Zakladom je tzv. "dreamtime" alias cas snenia. Na zaciatku nebolo vobec nic, cela priroda spala. Tjukurpa - pradavne nadprirodzene bytosti - sa to rozhodli zmenit a tak sa vydali na cestu a tvorili Iwara krajinu - kopce, jazera, rieky, sadili stromy a davali zivot zivocichom. Na zaver vytvorili Anangu - ludi, ktorych naucili ako sa starat o prirodu a ake zakony v prirode platia. Anangu tak maju poslanie postarat sa o to, aby vsetko v prirode fungovalo, pricom na nich z posvatnych miest dohliada Tjukurpa.

Cela historia a vedomost o prirode a jej zakonoch sa podava ustne z pokolenia na pokolenie, nie je nikde zaznamenana. Vzhladom na tento princip logicky plati, ze na cele kmena je najstarsi clen - kedze ma najvacsiu vedomost a skusenosti. On vedie vsetky nabozenske ritualy a robi najvacsie rozhodnutia. Inak co sa nabozenskych ritualov tyka, na tych najdolezitejsich sa nesmu zucastnovat zeny. Celkovo sa ale o samotnych ritualoch vie strasne malo, kedze si aboridzinci tieto veci prisne strazia. Pre verejnost su tieto ritualy nepristupne.

Kultura a umenie

Aboridzinske umenie je velmi uzko spate s ich kulturou a sposobom zivota. Vo vsetkych malbach zobrazuju pribehy zo zivota, na zaklade ktorych sa deti ucia zit spravny sposob zivota v sulade s prirodou. Kazdy tvar ma urcitu symbolicku spatost s niecim co sa nachadza okolo. Takmer vylucne pouzivaju iba 4 farby - bielu, cervenu, zltu a ciernu. Pokial tam su ine farby je to novodobe umenie 20-teho storocia, kedy prevzali farby od bielych ludi.

Asi najzaujimavejsou vecou bolo pre mna tzv. didgeridoo - hudobny nastroj. Didgeridoo je v podstate drevo zvnutra vyzrate termitmi. Aboridzinci tento nastroj pouzivaju na to aby vedeli napodobnit zvuky prirody, pri ritualoch s tym napodobnuju kengury, emu, hady, jasterice, rozne vtaky.

Samotna technika hrania je velmi zlozita, aby ste vydali spravny zvuk treba vediet spravne mrmlat do tej drevenej dutiny a hybat perami aby ste dosiahli rozne tony. Najtazsou vecou pri hrani je ale cyklicke dychanie. Kedze kontinualny zvuk dosiahnete iba neustalym vydychovanim. Na to ale potrebujete mat nejaky vzduch nadychnuty. A tak pri hre sa v podstate nadychujete a vydychujete zaroven. Verte mi, skusil som a je to asi ta najtazsia vec na svete. Aboridzinci, ktori su na to urceni pre ucely ritualov to vsak trenuju cely zivot.

Didgeridoo sa vsak stalo velmi popularnym aj u roznych jazzovych hudobnikov a roznych inych experimentatorov v ramci hudby, ktori sa snazili zakomponovat didgeridoo ako hudobny nastroj do svojich projektov. Nizsie si mozete vypocut zvukovu ukazku jazzovej formacie Didges Brew a ich skladbu s nazvom Marconi.

Historia

Asi najviac ma na aboridzincoch zaujala historia. Podla odbornikov prisli Aboridzinci do Australie pred priblizne 50.000 rokmi, v case kedy australia bola este susou prepojena s papua novou guineou, malajziou a zvyskom azie. Samotni aboridzinci vsak vsak hovoria, ze ziju v australii odjakziva, od sameho pociatku.

Vyrazna zmena v ich zivote nastala medzi rokmi 1788 - 1900 kedy nastala kolonizacia australie bielymi pristahovalcami z Europy. Ti na aboridzincov nebrali ohlad a z povodnych 750 000 obyvatelov ostalo len nieco vyse 100 000. Najsmutnejsie na tom je, ze existuju dokazy o tom, ze aboridzinci boli oficialne zaradeni medzi floru a faunu australie, t.j. boli povazovani za zvierata.

Koncom devatnasteho storocia boli preto polovacky na aboridzincov beznou udalostou. Kedze bieli pristahovalci doniesli so sebou vela krav a oviec, tie vypili vacsinu vodnych zdrojov a teda samotni aboridzinci trpeli jednak nedostatkom vody ako aj nedostatkom potravy, kedze mnozstvo lokalnych zvierat (zdroj potravy aboridzincov) z nedostatku vody zahynulo, resp. odislo do inych oblasti.

Aboridzinci teda celkom logicky v ramci zachrany vlastneho zivota zacali kradnut kravy a ovce bielym pristahovalcom, co viedlo k obrovskym masakrom. Vacsina aboridzincov bola zabita alebo padla do otroctva, kde bola bielymi ludmi vyuzivana na objavovanie novych zdrojov pitnej vody a pastvin pre dobytok.

Po roku 1900 sa situacia relativne ukludnila a zacali sa snahy o civilizovanie aboridzincov, ich zaclenenie do bielej spolocnosti. Tie sa podarilo dosiahnut len ciastocne. Prvym aboridzincom, ktory ziskal australske obcianstvo (1957) bol svetoznamy maliar Albert Namatjira. Oficialna verzia hovori o tom, ze mu bolo udelene obcianstvo aby ziskal pas a mohol navstivit britsku kralovnu, ktora milovala jeho obrazy. Verzia lokalnych ludi zase hovori o tom, ze mu udelili obcianstvo aby mohli zdanit jeho milionove prijmy z predaja obrazov, co potvrdzuje aj fakt, ze s kralovnou sa stretol na uzemi Australie a teda nikdy v zivote Australiu neopustil.

Albert Namatjira spustil vlnu akceptovania aboridzincov z pohladu obcianstva. V roku 1962 dostali obcania australie s aboridzinskym povodom pravo volit. Najpodstatnejsia zmena sa ale udiala az v roku 1992 - iba pred 15 rokmi sa zmenila ustava, kde bola zmenena cast, ktora hovorila o tom, ze Australia bola objavena ako neobyvane uzemie. Touto ustavnou zmenou sa uznali aboridzinci ako ludia a povodni obyvatelia zeme. Momentalne prebieha proces navratenia uzemia povodnym obyvatelom. Vzhladom na to, ze aboridzinci nepouzivaju ziadne pismo, nemaju ziadne pisomne dokumenty ani ziadne ine anglickym pravnym systemom akceptovatelne formy dokumentov proces ide velmi tazko. Ustne podanie z legislativneho hladiska nemusi vzdy stacit, najma pokial sa o nejake uzemie sporia viacere kmene.

Sucasnost

V sucasnosti tvoria aboridzinci 2,5% celkoveho obyvatelstva Australie. Najvacsim problemom ale je, ze z hladiska ich nabozenstva odmietaju anglicky skolsky system a zakon a teda ich adaptacia do prostredia je velmi zlozita. Aboridzinci su najcastejsimi pachatelmi trestnych cinov ako kradeze, zabijanie, pohlavne zneuzivanie, domace nasilie a pod. Kedze mnohi z nich su nevzdelani a nekvalifikovani, nedokazu si najst pracu a to aj napriek vyhodam, ktore australska vlada zamestnavatelom poskytuje. Aboridzinci maju takisto obrovsky problem s alkoholom a inymi drogami a stavaju sa pre bielu spolocnost nepouzitelnymi.

Aby sme zas nehovorili len o negativnej stranke, z aboridzincov, ktori sa prisposobili "bielemu" systemu, su dnes vynikajuci najma sportovci (futbal, AFL, rugby, atletika) ale aj umelci (maliari, hudobnici, spisovatelia).

Tema aboridzincov v Australii je velmi citliva pre vsetkych co tu ziju a existuje tu vela problemov na ktore sa kvoli velkej kulturnej odlisnosti len tazko hladaju vhodne riesenia. Australska vlada sa vsak momentalne snazi situaciu riesit najlepsie ako vie, komunikuje s jednotlivymi kmenmi a snazi sa najst cestu vzajomnej kooperacie, aby boli spokojni ako aboridzinci, tak aj bieli obyvatelia. Ja oobne im drzim palce aby nasli riesenie vyhodne pre vsetkych.

Northern Territory Top End (Litchfield a Kakadu)

2007-11-04T06:25:00.000+01:00

Top End je vyraz pre najsevernejsiu cast Australie. Top End je v tropickom pasme, co znamena ze su tam dve obdobia - obdobie sucha (od aprila do oktobra) a obdobie monzunovych dazdov (od oktobra do aprila). Podla toho ake obdobie je, vyzera aj priroda. Vacsina uzemia je pocas obdobia dazdov nedostupna, pretoze je zaplavena. V Top End sa nachadza aj hlavne mesto severneho teritoria - Darwin. Najvacsimi turistickymi atrakciami su vsak narodne parky Litchfield a Kakadu. A prave tieto parky boli nasim cielom posledne tri dni.

Den 7

Nasa cesta sa zacala vyletom do narodneho parku Litchfield. Prva zastavka bola v oblasti, kde sa nachadza pole termitisk (termity=tropicke mravce). Kazdy z nas asi videl mravenisko. Ale termitiska v tropickom pasme - to je nieco uplne ine. Samotne termity su sice porovnatelne velke k nasim mravcom, ale niektore termitiska dosahuju 6-8 metrov nad zemou (pricom to nie je uplna velkost, kedze tretina celeho termitiska je pod zemou).

Nasou dalsou zastavkou bolo Buley Rockholes, kde sme sa po mensej asi 2km ture mohli schladit v potociku, ktory medzi kamenmi vytvaral mensie jazierka. Pri 40 stupnovych teplotach vonku bolo preto schladenie tohto typu viac ako vitane.

Po tomto schladeni sme sa vybrali k najvacsej atrakcii narodneho parku Litchfield a to konkretne k Florence Falls (florencove vodopady). Najprv sme si vyslapali hore na kopec, aby sme mali pekny vyhlad. Cestou sme natrafili na teplomery a hydromery. Ukazovali teplotu 38 stupnov a vlhkost vzduchu 98%. Niet sa co cudovat, ze sme boli vsetci spoteni do 5 minut odkedy sme vysli z klimatizovaneho minibusu. Vyhlad na vodopady bol uzasny, ale moznost okupat sa pod vodopadmi bola este uzasnejsia a tak sme vsetci rychlo zbehli z kopca dole aby sme sa mohli opat schladit. Vsetci sme sa zhodli, ze najlepsie by bolo ak by sme mohli ostat v chladnej vode po cely den.

Po par hodinach stravenych pri vodopadoch a vydatnom obede sme sa presunuli do narodneho parku Kakadu, kde sme ako prvu atrakciu absolvovali 2 hodinovu plavbu lodou po Mary River (rieka Mary). Plavba bola zamerana na floru a faunu tropickeho pasma severnej Australie, a tak sme isli od brehu k brehu a sledovali rozne zvierata a rastliny. Najvacsi strach isiel logicky z obrovskych niekolkometrovych morskych krokodilov, ale zaujimave bolo aj sledovat barramundi (lokalna ryba o velkosti kapra), ako ich lovia cierne bociany, resp. ine vodne vtaky. Skratka cela cesta bola ako Discovery Channel alebo Animal Planet nazivo. Videli ste vsetko pekne zblizka.

Den 8

Predposledny den sa zacal relativne skoro (hmmm teda v podstate ako vsetky ostatne dni) a uz po 200km sme dorazili do nasho prveho stanovistia, kde sme mali moznost vidiet tisicky vodnych vtakov, ryb, korytnaciek, ziab a roznych inych obojzivelnikov v rozlahlych mociaroch narodneho parku. Neviem ci som niekedy v zivote videl tolko zivocichov pokope ako prave na tomto mieste. Mna najviac zaujali zelene stromove mravce, ktorych zeleny zadocek sluzi aboridzincom ako korenie do jedal, kvoli svojej kyslastej chuti. Tieto mravce maju najvacsiu koncentraciu vitaminov spomedzi vsetkych zivocichov nachadzajucich sa v parku a preto su aboridzincami velmi vyhladavane.

Pri samotnych mociaroch sme neostali velmi dlho. Ponahlali sme sa k najvacsej atrakcii nasho dna - hore Ubirr. Tato hora je svetovym dedicstvom a unikatom, kedze je najvacsim zdrojom kamennych malieb aboridzincov. Niektore malby su stare vyse 40.000 rokov a vsetky boli vytvorene pomocou kamenov, zmesi piesku a vody, listov a inych prirodnych materialov. Celkove prechadzka po hore bola ako prechadzka po jednej obrovskej starodavnej galerii.

Po hore Ubirr a kulturnej prednaske sme sa vydali na posledne miesto navstevy v ten den a to konkretne Maguk - Barramundi Gorge. Toto miesto je jedine miesto v celom parku, kde su vodopady po cely rok. U ostatnych vodopadov to zavisi od mnozstva dazdov, resp. suchych dni. Vodopady boli nadherne, a po horucom dni na hore Ubirr prislo kupanie vhod.

Den 9

Na posledny den sme mali naplanovanu dlhsiu turu k vodopadom Jim Jim. Tieto vodopady su najvacsie vodopady v celom parku. Dosahuju vysku 213metrov a patria medzi najvacsie vodopady Australie. Vodopady vsak vyzeraju uplne odlisne pocas obdobia monzunovych dazdov ako pocas obdobia sucha.

Pocas obdobia dazdov.

Pocas obdobia sucha (alias mojej navstevy).

Nic sa vsak nemeni na okolitej prirode ktora bola uplne uzasna. Tura bola troska namahavejsia a troska narocnejsia na fyzicku kondicku a schopnosti, kedze cez niektore skaly sa prechadzalo velmi tazko. Vsetci sme to zvladli a nas sprievodca nas pochvalil, ze sme prva skupina bez zranenia v tomto roku. A tak sme si na zaver vychutnali chladne osviezenie v jazierku - pozostatku vodopadov z obdobia dazdov.

Zranenia vsak necihali len v podobe skal a utesov. Cestou sme zahliadli zopar zivocichov, ktore by mohli sposobit neprijemnosti a tak si kazdy daval velky pozor, aby neskoncil v nemocnici.

Po Jim Jim vodopadoch sme sa vratili naspat do Darwinu, rozlucili a kazdy sa vybral domov svojou cestou. Ja v ramci setrenia som si vybral najhorsi mozny let z casoveho hladiska a teda som letel domov 1:45 rano z Darwinu. Do Brisbane som doletel o siestej rano, strasne unaveny, ale zato plny zazitkov. Vylet naozaj stal za to a aj ked stal dost vela penazi, nelutujem ze som mohol vidiet vsetko to co som videl na vlastne oci.

Pre tych co chcu vidiet viac, fotky z poslednej casti vyletu najdete tu

Alice Springs - Darwin

2007-11-04T04:10:00.000+01:00

Druha cast tury v australskom outbacku bola na 3 dni rozdelena 1600km dlha cesta zo stredu Australie, mestecka Alice Springs, do najseverenejsej casti Australie, pristavu s nazom Darwin. Cesta mala byt zaujimava, kedze malo byt mozne vidiet prechod z cervenej puste do tropickeho zeleneho na lesy bohateho uzemia. Prechod sice bol, ale vobec nie taky zjavny ako by sa dalo ocakavat a preto sa mi zdali niektore casti vyletu dost nudne. Predstavte si ze ste v minibuse, idete 500km stale rovno, ziadne odbocky, ziadne mesta, dediny, nic ... a zase nic ... a zase nic. Po tych par km natrafite na mesto. Mesto rozumej benzin pumpa, maly obchod, zachod a dom majitelov obchodu a pumpy.

Den 4

Po prvych troch dnoch v cervenom centre sme sa teda vybrali na sever - smer Darwin. Nasou prvou zastavkou po asi 200km bolo mestecko Ti Tree, kde sme mali moznost navstivit galeriu aboridzinskeho umenia a v pripade zaujmu zakupit nejaky z ponukanuych tovarov. Najcastejsie to boli obrazy, vysivky, digeridoo (hudobny nastroj aboridzincov), boomerangy a rozne ine nastroje pouzivane na lov.

Tuto fotografiu som urobil hned na zaciatku a vzapati ked som sa otocil, zbadal som obrovsky napis zakaz fotografovat - pokuta 3000 dolarov. Nastastie ma nikto nevidel a dalsie foto som uz radsej pre istotu nerobil. V samotnej galerii som ale nekupil nic, zdalo sa mi to trosku pridrahe. Nieco domov si ale urcite kupim tesne pred navratom v niektorej z galerii v Brisbane.

Po Ti Tree sme pokracovali v ceste v totalnej prazdnote. Cestou sme minuli len malicke mestecko Wycliff Well, ktore je preslavene najvacsim poctom zaznamov v Australii o UFO. Ludia tam preto vymodelovali niekolko ufoncov, ktorych tam vraj bolo za tych par rokov vidiet. Minuli sme aj zopar historickych budov - telegrafickych stanic, ktore sluzili este v case kedy nefungovali telefony.

Obed sme stravili v horucej pustatine so zvlastnym prirodnym ukazom, obrovskymi gulatymi a ovalnymi skalami s nazvom Devils Marbles (diabolske mramory).

Skaly su nazyvane diabolske, pretoze podla aboridzinskej legendy tam ziju malicky ludkovia, ktori kradnu ludi a ktokolvek sa tam objavi, stane sa obetou diabolskych malych ludkov. Bieli pristahovalci tomu spociatku nechceli verit, ale ked tam raz vyhnali na pastviny zopar krav a oviec, niekolko stovak kusov jednoducho zmizlo a doteraz sa nenaslo. Okrem toho su skaly aj zvlastnym prirodnym ukazom, pretoze nikde inde na svete nevznikli vodnou a veternou eroziou tak dokonale tvary ako prave tu.

Po Devils Marbles sme sa presunuli o niekolko stoviek km dalej vzdialeneho mestecka Banka Banka, kde sme stravili zvysok dna. Banka Banka je jedna obrovska farma hovadzieho dobytka (11.600km2). Kedze Australia je rozlohou obrovska krajina, bieli pristahovalci tu nasli obrovske priestranstva a pastviny pre kravy a ovce. Najvacsia farma je rozlohou velka priblizne ako Belgicko (cca 30.000km2). Na samotnej stanici sme mali moznost vidiet aj prezentaciu o chove hovadzieho dobytka v Australii kde nam bolo objasnene, preco je Australia spolu s Argentinou najvacsim exporterom hovadzieho masa.

Den 5

Vacsinu piateho dna sme stravili v buse cestovanim a vytesovali sa z kazdej znamky zivota ktoru sme po ceste stretli. Najviac zaujalo nasu pozornost niekolko solarnych automobilov. Totizto Stuart Highway ako nazyvaju cestu z Darwinu do Adelaide je idealna na testovanie solarnych vozidiel, kedze tam je dostatok slnka a cesta je rovna. Kazdorocne sa tam aj usporaduvaju preteky tychto vozidiel.

Dalsim typom vozidiel, ktore sa daju vidiet iba v tejto casti Australie su tzv. Road Train (cestne vlaky), co je v podstate kamion s niekolkymi navesmi. Najdlhsie maju aj desat navesov a dosahuju dlzku aj vyse 50m. Vdaka tomu, ze cesta je rovna, mozu premavat, v meste by to nemohlo fungovat, take dlhe vozidlo by sa nemohlo otocit.

Nasa prva vacsia zastavka bola v najstarsom pube (podniku) v severnom teritoriu s nazvom Daly Waters. Tento podnik ma zaujal nielen roznym mnozstvom srandovnych napisov, ale najma tym, ze kazdy navstevnik tam zanechal nejaku vec ako pamiatku. Za tie roky sa toho nazbieralo neskutocne mnozstvo. Ludia tam nechavali vsetko, tricka, spodne pradlo, nohavice, vlajky, ciapky, topanky, pasy, vodicaky, skratka cokolvek ste mali pri sebe, nieco ste tam nechali.

Ja som samozrejme nemohol byt vynimkou a tiez som tam zanechal pamiatku na moju osobu. S vyberom som to nemal az take zlozite, kedze den predtym pri vecernom futbale sa mi roztrhli kratasy. Na tie som napisal odkaz vsetkym slovakom a pripol som to na stenu, kde bolo este relativne aspon troska miesta. Takze ak sa tam niekto z Vas nahodou niekedy objavi, mozte tie moje kratasy tam pohladat.

Z Daly Waters sme sa po dobrom pivku a vydatnom obede presunuli o 300km do tropickej oazy, kde sme sa zastavili pri horucich prirodnych (termalnych) pramenoch Mataranka Springs. Po vystupeni nas ovalil riadny smrad z neskutocneho mnozstva netopierov, ktore nam lietali nad hlavou. V zivote som nevidel tolko netopierov po kope. Miliony a miliony.

Samotne horuce pramene boli asi 150metrov od vstupu do oazy a voda v nich mala okolo 26 stupnov, co bolo asi o 15 stupnov menej ako teplota vzduchu v danom mieste. Tak ci tak bola voda dost tepla a vobec nie taka osviezujuca ako sme cakali.

Preto sme sa presunuli o dalsich 100 metrov dalej, kde bola rieka o teplote asi 20 stupnov a ta bola uz o cosi osviezujucejsia. Tam sme si dobre zaplavali az do momentu, kedy sme uvideli v nasej rieke krokodila. V zivote sme tak rychlo neplavali von. A tak mam zopar skrabancov po nohach od konarov co boli pri pobrezi.

Nas sprievodca Ben sa z nas riadne nasmial. Potom nam ale vysvetlil, ze nastastie tam boli iba sladkovodne krokodily, ktore su pre ludi viac menej neskodne. Tie sa zivia iba rybami a z ludi maju strach. Mozu Vas sice pohryzt ak ich vy priamo napadnete ale inak sa kontaktu s ludmi vyhybaju. Ovela horsie su morske (slanovodne) krokodily, ktore su vsezrave a teda utocia aj na ludi. Tie sa ale nachadzaju viac na severe v blizkosti oceanu a teda sme neboli v nebezpeci. Tak ci tak mi ale nebolo vsetko jedno, ked ste vo vode a vidite krokodila, ktory je sice daleko ale priblizuje sa strasne rychlo (krokodily su najrychlejsi "plavci" na svete).

Prezil som a to je zaklad - ponaucenie do buducna (aspon pre mna) - vsimajte si napisy a upozornenia v blizkosti riek a jazier, inak sa Vam to nemusi vyplatit.

Den 6

V posledny den nas cakalo poslednych 500km, ktore sme ale absolvovali az poobede. Doobeda sme totiz navstivili Katherine Gorge, kde sme mali moznost preplavat pomedzi utesy na kanoe. Pre mna to bola najzaujimavejsia a najzabavnejsia cast tejto druhej casti vyletu. Najma ked ste mohli z kanoe kedykolvek vyskocit a vo vode sa poriadne schladit (samozrejme za predpokladu, ze ste sa uistili, ze nie je na okoli ziaden krokodil). Priroda navokol bola uplne nadherna a inak ako po vode sa tam dostat nedalo, takze neplavci, ktori sa na kanoe bali ist a zvolili radsej turisticky chodnik, nevideli ani zdaleka tolko co my.

Samotny cas straveny na kanoe bol okolo 5 hodin, takze sme tam v podstate stravili takmer cely den. Po kanoe sme sa vsetci unaveny nevedeli dockat, kedy dojdeme do Darwinu. 500km dlha cesta v minibuse preto pri spanku ubehla relativne rychlo. Po ceste sme sa zastavili iba raz v Adelaide River Inn natankovat a dat si zmrzlinu. Po dorazeni do Darwinu okolo siestej vecer, sme vsetci isli na spolocnu veceru a vecerne pivko a potom sa konecne poriadne vyspat, aby sme boli cerstvi na dalsie 3 dni stravene v tropickom pasme, horucave a neznesitelnej vlhkosti vzduchu, ale za to prekrasnej prirode.

Fotky z celej druhej casti vyletu najdete tu

Outback Trip

2007-11-01T14:27:00.001+01:00

Outback je anglicky (australsky) vyraz pre oblast australskeho vnutrozemia. Kedze vacsina mojich vyletov smerovala do velkych miest, resp. do blizkosti oceanu a jeho pobrezia, popripade okolite ostrovy - rozhodol som sa navstivit aj samotne australske vnutrozemie. Na tento ucel som si vybral z prace dovolenku a hor sa do australskej bushe. Povodne som chcel tuto cestu absolvovat sam, ale kolegovia z roboty ma odhovorili, kedze oblast vnutrozemia je obrovska a niekolko turistov tam uz zahynulo (najcastejsie z nedostatku vody alebo benzinu).

Plan cesty

Samotnu cestu som na odporucanie absolvoval so spolocnostou Adventure Tours. Rozhodol som sa vyuzit ich ponuku kombinacie troch roznych produktov, ktore predavali so zlavou, ak ste si zakupili vsetky tri produkty naraz. Niezeby ta zlava bola extra vyrazna ale kazdy usetreny dolar potesi.

Cloud nine - 3 tours:
1. Red Center (cervene centrum)
2. Alice Springs - Darwin
3. Top End (najsevernejsia cast severneho teritoria)

Red Center

2007-11-01T11:39:00.000+01:00

Alice Springs

Red Center alias cervene centrum je nazov pre oblast v srdci Australie, priamo v jej strede. Hlavnym mestom tejto oblasti je mestecko Alice Springs (28.000 obyvatelov). Je to jedine vacsie mesto na ceste z Adelaide (uplne na juhu pri arktickom oceane) napriec Australiou do Darwinu (tropicke mesto na severe na pobrezi indickeho oceanu). Cisty let z Brisbane trva 4 hodiny, ale kedze priame spojenie neexistuje, prestupoval som v Cairns a teda logicky mi to trvalo dlhsie. Z Brisbane som odlietal rano o siedmej pri prijemnych 25 stupnoch.

Do Alice Springs som doletel o pol druhej poobede (casovy posun 1 a pol hodiny od Brisbane). Teplota bola v ten den "nastastie iba" 35 stupnov. Ludia z hostela, kde som bol ubytovani ma na letisku vyzdvihli a zadarmo doviezli na miesto naseho ubytka, asi 10 minut pesi od centra mesta. Po chvilke oddychu som sa vybral na potulky po Alice Springs. Samotne mestecko je kludne, tiche vacsina ludi je zalezenych v domoch s klimatizaciou, po uliciach sa povalovalo akurat zopar aboridzincov (povodnych obyvatelov), ktori su zvycajne kvoli nizkej vzdelanosti nezamestnany. Samotne mestecko je relativne male, takze behom hodinky som presiel z jedneho konca na druhy a spat. Zbytok casu som stravil v pube na pivku (bolo inak velmi drahe), ktore bolo v tom teple vyrazne osviezujuce. V podvecer som sa vybral do odporucaneho podniku Overlanders Steakhouse, kde som si dal steak z kengury. Pripravili ho vynikajuco a bola to naozaj lahodka. Na samotnom steakhouse ma prijemne prekvapil aj ponukovy list, ktory okrem jedal a napojov obsahoval aj predpoved pocasia na dalsi den, zoznam udalosti ktore sa v ten den udiali a kopu inych zaujimavosti. Po vydatnej veceri som sa vratil do hostela a isiel sa poriadne vyspat, kedze nasledujuci den sme odchadzali uz o pol siestej rano. Pocas najblizsich troch dni sme totiz precestovali priblizne 1500km.

Den 1

Rano sa nzacalo prave najlepsie, kedze nas sprievodca aj s minibusom meskal okolo 40 minut. Niezeby to bolo az take hrozne, ale ti co viete ako tazko sa mi vstava pred jedenastou doobeda (najma ak to je uz o piatej rano) tak si viete predstavit aky som bol mrzuty. Ranajky zadarmo mi nastastie upravili naladu a pripravil som sa na horucu cestu, kedze predpoved hlasila 39 stupnov celzia. Nasou prvou zastavkou bola po asi 200 km Camel Farm (tavia farma), kde sme si mali moznost zajazdit na tave.

Tavy boli totiz do Australie dovezene koncom devatnasteho storocia a sluzili ako dopravny prostriedok v pusti a bushi, teda miestach kde nebola voda a cesty. Samotna cesta ktora spaja sever s juhom bola prvykrat uvedena do prevadzky az v 80-tych rokoch minuleho storocia. Nasou dalsou zastavkou bolo Cultural Center (aboridzinske kulturne centrum), kde sme sa mali moznost stretnut a dozvediet viac o aboridzincoch ako povodnych obyvateloch. Celkovo som sa na celom vylete stretaval s viacerymi aboridzincami a vela veci som vyzistil a teda o tom napisem v osobitnom prispevku. Bohuzial nedali sa robit fotky, pretoze je to proti ich domacej kulture a nabozenstvu a teda som to respektoval. Uz duplom ked vsade boli vystrahy, ze za kazdu fotku vo vnutri centra je pokuta 5.000 dolarov (cca 100.000 Sk).

Z kulturneho centra sme sa presunuli k tzv. The Olgas (Kata Tjuta) - znamena "Mnoho Hlav" v jazyku aboridzincov. Je to v podstate niekolko kamennych vrchov ako pozostatok vrasnenia spred niekolkych milionov rokov. Spolu s Uluru to je zaradene do svetoveho dedicstva jednak preto, ze je to svetovy unikat co sa prirodneho ukazu tyka (vrasnenie vytvorili kopce na malej rozlohe uprostred rozlahlej puste) ako aj kulturneho (pozostatky aboridzinskej kultury).

Od Kata Tjuta sme sa presunuli k asi najvacsiemu turistickemu miestu a to Ayers Rock (Uluru). Tato hora (863m) uprostred puste je spolu s kengurou a operou v Sydney najcastejsim symbolom Australie. My sme prvy den dosli specialne iba kvoli zapadu slnka, preto pri zapade slnka je samotne Uluru najkrajsie. Vdaka okolitej prirode a odrazu svetla hora pri zapade slnka meni svoju farbu (pozrite fotky, ktore som urobil v priebehu desiatich minut).

Najvacsim prekvapenim pri Uluru a zapade slnka bolo pre mna to, ze vsetky spolocnosti ponukali pohar sampanskeho (aj ta nasa) a tak celkovo zapad slnka vyznel velmi romanticky, najma pre zamilovane pariky (ktorych tam bolo teda pozehnane). Po zapade slnka sme po asi 2 hodinkach cesty dorazili do nasho campingoveho stanovistia, kde u boli pre nas nachystane stany. Pre zaujemcov boli k dispozicii tzv. swagy, co je v podstate velky spacak s podlozkou, ktora mi velmi pripominala zinenku zo zakladnej skoly. V swagoch sa dalo spat vonku, pod jasnou cistou nezamracenou oblohou s milionom hviezd - by ste neverili kolko hviezd sa da vidiet ked nemate okolo seba ziadne svetlo. Viaceri z nas mali logicky obavy o svoj zivot, ci je to bezpecne spat vonku, ked je v australskej pusti kopu jedovatych hadov, pavukov a skorpionov a inych zivotu nebezpecnych zvierat - ale nas sprievodca nam to objasnil strucne a jasne - sanca ze vas nieco postipe je v stane rovnaka ako vonku. A tak sme sa viaceri rozhodli nakoniec spat vonku (asi aj preto ze vonku bolo trosku chladnejsie)

Den 2

Druhy den sa zacal neskutocne skoro, kedze sme potrebovali precestovat 2 hodiny aby sme videli vychod slnka nad Ayers Rock (Uluru), odchod o stvrtej znamenal viac menej to ze sme vstavali o tretej rano aby sme stihli rannu hygienu a ranajky. Na vychod slnka sme dorazili akurat vcas a podobne ako pri zapade slnka, sme si vychutnavali zmenu farieb samotnej hory. Viac menej cele doobeda sme stravili pri hore. Najvacsou atrakciou pre turistov bolo vyliezt na samotnu horu a mat vyhlad na nekonecnu pust okolo samotnej hory. Bohuzial v case ked sme tam boli my bola tato moznost nepripustna z bezpecnostnych dovodov, kedze bol silny vietor a teplota uz o deviatej rano presahovala 36 stupnov celzia. Co sa lezenia tyka, vacsina ludi to nerobi aj kvoli aboridzincom, kedze ti prosia turistov aby na samotnu horu neliezli.

Pre nich je ta hora posvatne miesto a liezt na horu prirovnavaju k lezeniu na katedraly alebo mesity. A tak mnoho ludi v snahe respektovat ich kulturu na horu nelezu. Odradzujucim je aj fakt, ze mnoho ludi preceni svoje schopnosti a popri lezeni na horu zahynie. Vystup je totiz dost fyzicky narocny a ked to clovek nezvladne, viac menej pada niekolko stoviek metrov kolmo nadol a dopadne na tvrde skaly. Sanca prezit je takmer nulova. Zname su aj prihody, kedy sa ludom kvoli horucavam na samotnej hore roztavili topanky a z hory zliezli s popaleninami noh. Nas preto cakal alternativny program, 11,5km prechadzka po obvode samotnej hory.

Vacsinu poobedia sme stravili cestou do nasho dalsieho campu. Cestou sme sa zastavili pri obrovskom slanom jazere, pozostatku oceanu spred niekolkych milionov rokov. Nasou dalsou nenutenou zastavkou bolo miesto na kraji nekonecnej cesty uprostred puste, kde bolo zopar krickov a kde sme isli na drevo, kedze vecer bola na plane opekacka.

Po vzore aboridzincov sme sa snazili najst aj nejaku prirodnu stravu v bushi, ale neuspesne. A tak sme nakoniec mali na veceru klobasky z obchodu :-))) Nas sprievodca nas vsak milo prekvapil, ked zrazu vytiahol kenguri chvost, ktory po opeceni mal byt lahodkou na zaver. Samotny chvost sa vsak opekal prilis dlho a kedze sme vela nenaspali a dost vela sme precestovali a nachodili, vacsina z nas (vratane mna) coskoro zaspala a z chvosta sa nam neuslo nic. Nevadi, hadam nabuduce.

Den 3

Treti den sa nam vobec nedoprialo viac spanku, kedze sme vstavali uz o pol stvrtej rano. Uplne blizko nasho campu (rozumej hodinku a pol cesty minibusom) bola nasa hlavna atrakcia Kings Canyon (kanon kralov). Je to velmi podobne tomu znamemu grand kanonu v USA.

Kedze sme chceli urobit turu po celom kanone (cca 20km) vyrazili sme skoro rano. Po vzore aboridzincov tura zacala vychodom slnka a koncila tesne pred obedom - t.j. v case ked sa teploty drzia pod 40 stupnov. Vacsina z nas isla relativne rychlo a celu turu sme absolvovali tak, ze uz o desiatej sme boli naspat. Lokalny teplomer ukazoval 38 stupnov a my sme sa skodoradostne pozerali na prichadzajuce autobusy dalsich turistov, ktori tuto turu museli absolvovat pocas obeda pri teplotach presahujucich 40 stupnov. Bolo nam ich celkom luto, kedze tam pocas celej tury ste na slnku, nie je sa kam skryt, nie su tam takmer ziadne stromy a takmer ziadny tien. Odporucanie je 1l vody na kazdy 1km tury pocas obeda. Chcelo by sa Vam vlacit 20 kil vody? Mne urcite nie. Spociatku som na skore vstavanie nadaval ale po par dnoch som si zvykol a dokonca sa mi to zdalo aj lepsie, pretoze rano nebolo az tak horuco, nebolo silne slnko a clovek mohol normalne fungovat.

Po asi hodinkovej pauze na zotavenie, sme vsetci s radostou naskocili do klimatizovaneho minibusu a nechali a odviezt cca 450km naspat do Alice Springs, kde sme mali na veceru tavie sote s fazulou, kukuricou a ryzou. Tak mi chutilo, ze som si pytal dvakrat. Neviem ci to bolo tym masom alebo hladom, ale padlo mi to velmi dobre.

Fotky z prvej casti vyletu najdete tu

O dalsich castiach vyletu pridam prispevky trosku neskor.

Australska kuchyna

2007-10-13T15:07:00.000+01:00

Australska kuchyna v podstate neexistuje. Za tu kratku dobu si Australia este nestihla vytvorit osobitny styl varenia a tak tu ludia preberaju jedla z roznych inych kuchyn. A tak si tu mozete vybrat, ci pojdete do greckej, talianskej, franczuskej, brazilskej, mexickej, thajskej, vietnamskej, japonskej, tibetskej .... atd atd kuchyne. Na vyber je niekolko tisicok restauracii len v Brisbane. Hladal som aj slovensku, ale ta tu v Brisbane nie je (bohuzial).

Minule sme sa s Tash rozhodli, ze skusime najst nieco vylozene australske. Podarilo sa nam najst restauraciu, ktora ponuka domacu australsku kuchynu (najma jedla aboridzincov). Tak sme sa tam rozhodli zajst. Menu bolo naozaj australske a tak sme si objednali kazdy ine jedlo aby sme si mohli vzajomne ochutnat. Ako predjedlo nam doniesli kacacie maso s avokadom, macadamia orechmi a olivami. Take na jedno zahryznutie.

Vzapati sme dostali nami objednane jedlo. Ja som si dal kenguru na hrasku. Kengurie maso je velmi podobne zajaciemu masu, aspon mne to pripomenulo zajacinu. Maso je relativne slachovite ale chutovo celkom dobre.

Tash si objednala prirodne emu rezne na anticokoch. Z toho co som mal moznost ochutnat mi emu az tak velmi nechuti. Clovek by povedal, ze to bude ako hydina, ved predsalen emu je vtak. V skutocnosti to tak ale vobec nie je. Maso ma bezvyraznu chut a je ako guma. Esteze som si to neobjednal, lebo by som sa asi velmi nenajedol.

Ako mozete z obrazkov vidiet, tie porcie neboli velmi velke, nenajedol som sa vobec a naviac to bolo dost drahe. Kengurie maso sa sice da bezne dostat v obchode, ale ostatne druhy jedal co mali su velmi tazko dostupne. Ale skusit predsa treba, ci nie? Ved kde inde moze clovek jest kenguru?

Brisbane Tour 2

2007-10-13T14:50:00.000+01:00

Kedze som v ramci setrenia stravil posledne dva vikendy v Brisbane, konecne som mal prilezitost urobit zopar dalsich fotiek najma z mesta a niektorych jeho casti.

Fotky najdete tu

Verim, ze sa Vam budu pacit.

Australia - sportove vrcholy a pady

2007-10-13T08:26:00.001+01:00

V sobotu bolo na programe velke finale tzv. GRAND FINAL v AFL. V Queenslande AFL ziskalo na popularite len pred par rokmi, kedze v rokoch 2002-2004 bol majstrami Brisbane Lions. AFL je vsak najpopularnejsie na juhu Australie a tak necudo ze sa do tohtorocneho finale prebojovali Geelong Cats (z Viktorie) a Port Adelaide Power (z Juznej Australie). Ako kazdy rok, aj v tomto roku sa finale konalo na najvacsom stadione pre AFL - stadione MCG v Melbourne. Na finale sa prislo pozriet 97.000 divakov a pri TV obrazovkach to sledovalo dalsich 2,5 miliona ludi, co zaradilo toto finale medzi top 5 najsledovanejsoch programov v celej Australii za rok 2007. V samotnom zapase sa zrodil rekord najvacsej vyhry v historii finale AFL, kedze Geelong Cats boli na neudrzanie a vyhrali o 119 bodov, konretne 163:44. To je ako keby niekto v hokeji vyhral 15:1. Vitazstvo Geelongu sme doma oslavili, kedze Azz (moj spolubyvajuci) zil v Geelongu niekolko rokov a teda sme v tomto finale podporovali prave tim z Geelongu.

Dalsi den bolo v nedelu vecer na programe finale domacej sutaze v rugby league, co je zase sportovou dominantou Noveho Juzneho Walesu a Queenslandu. Prave preto bolo obrovskym sklamanim, ze sa do finale neprebojovali obhajcovia titulu Brisbane Broncos. Druha rana prisla, ked sa do finale dostal tim Melbourne Storms a kde vo finale porazil tim z Manly (v Novom Juznom Walese) vysoko 34:8 cim zabezpecil ze sa titul dostal prvykrat do ruk timu z Viktorie. Viktoria sa tak v tomto roku moze pysit oboma titulmi. Skoda, ze Vam nemam moznost ukazat sklamanych divakov opustajucich olympijsky Telstra Stadium v Sydney, v zivote som takych smutny ludi nevidel.

Dalsou obrovskou ranou a to ovela vacsou pre vsetkych Australcanov ale bola prehra v rugby union. Totizto australsky narodny tim (wallabies) prehral necakane v stvrtfinale MS v Rugby vo Francuzsku s Anglickom 10:12 Pre australcanov je to obrovske sklamanie. Kebyze to prirovnam k hokeju, je to akokeby slovensko vypadlo vo stvrtfinale so svajciarskom, alebo nemeckom. Proste sklamanie je velke. Jedina vec co australcanov na stvrtfinale tesi je to, ze necakane prehral aj tim allblacks z Noveho Zelandu. Najvacsi australsky rival a zaroven jeden z najvacsich kandidatov na titul totiz podlahol timu z Francuzska 18:20. Inak jedna z najzaujimavejsich veci na time z Noveho Zelandu je ich predzapasovy tradicny maorsky Haka tanec, ktorym sa snazia zastrasit svojho protivnika a nabudit sa na poriadny vikend.

XXXX Brewery Tour

2007-10-13T08:01:00.000+01:00

Predminulu stredu mi Shaun zavolal, ci by som nemal zaujem sa ist pozriet do najstarsieho Queenslandskeho pivovaru XXXX. Azz a Damo sa chceli pridat tiez, tak som sa nakoniec pridal aj ja. Ved aspon uvidim, ako to funguje v australskych pivovaroch.

Samotna tura po pivovare stala 16 dolarov, v cene coho bola prednaska o pive, samotna prechadzka pivovarom a na zaver ochutnavka 4 druhov piv. Hned na uvod sme si pozreli video o historii piva, co sa viacerym australcanom pacilo, pretoze pravdodobne v zivote nepoculi o sumeroch, egyptanoch alebo inych narodoch, ktori pili pivo uz v davnych vekoch. Mna osobne to az tak nenadchlo, zrejme preto, ze mam voci takym veciam odpor od cias kedy som mal v skole Tovaroznalectvo. Po videu a kratkom uvode (predstaveni sprievodkyne atd) sme vosli do takej miestnosti co vyzera ako planetarium, s otacacimi sedadlami. Tam sme stravili asi polhodinu na najnudnejsej casti celeho tour - historii samotneho pivovaru. Ocenujem snahu urobit to interaktivne, ale vela mi to nedalo. Ja a Damo sme naviac ani nerozumeli polovici veciam, kedze anglictina bola velmi australsko slangova z obdobia zaciatku 20teho storocia. Rozumiet sme zacali az ked sme sa virtualne preniesli do 90-tych rokov.

Po samotnych prednaskach sme sa konecne vybrali do utrob pivovaru a mali moznost na vlastne oci vidiet ako to funguje. Vsetky velke kotly kde sa vsetko miesa a kde sa vstrekuju kvasinky a kde sa to vyvari a kde sa to ochladi. Mna osobne dost prekvapilo, ze cela vyrobna cast je natolko mechanizovana, ze celu vyrobu obsluhuju len dvaja ludia z riadiaceho centra. Nasledne sme sa presunuli do plniacej casti a baliacej casti, kde uz bolo o poznanie viac robotnikov. Clovek ani nevedel kam ma skor pozerat, ci na vstrekovacie zariadenie, co naplni dvadsat flasiek za minutu, alebo na zariadenie, co jednym smahom zabali 50 flasiek, ci na zariadenie co vrchnakuje asi ako ked datel dube do stromu. Bolo to vcelku impresivne.

Po tour sme mali moznost v ramci listka ochutnat 4 druhy piva. Pivo nebolo nijak extra dobre, takze asi ani nema zmysel sa o nom zmienovat. Akurat to, ze jeden z tych druhov piva bolo pivo co sa vyrabalo zaciatkom 20-tych rokov a uz sa nevyraba (len v minimalnom mnozstve pre ucely ochutnavky). To pivo bolo na moje pocudovanie relativne dobre, dost huste a tmave, take skoro smotanove. Dost odlisne od toho co sme zvyknuty pit dnes. Ale neviem si predstavit, zeby som ho pil stale.

Celkovo ta tour bola fajn stravenie vecera s kamaratmi, ale nijako extra oslniva vec. Kedze sme nemohli robit fotky pocas tour, tak mam len zopar fotiek pivovaru a nas pri ochutnavke piva, tak kto chce moze si to pozriet tu

Mount Warning

2007-09-25T11:59:00.000+01:00

Posledny vikend AIESEC organizoval vylet pre stazistov aj clenov do Noveho Juzneho Walesu - konkretne do narodneho parku zvaneho Mount Warning, co je v podstate jeden vacsi kopec, na ktory ked vyleziete, resp. vyskriabete sa, tak mate nadherny vyhlad na cele okolie.

Odchod sme mali dohodnuty v sobotu o 12-tej na obed pred AIESEC ofisom, kde sme sa mali rozdelit do aut a vyrazit do 2 a pol hodinky (autom) vzdialeneho narodneho parku. Ja som sa samozrejme extra velmi neponahlal, kedze s doterajsimi skusenostami s takymito akciami som uz s uplym kludom ocakaval, ze vacsina ludi bude aj tak meskat. Ake velke ale bolo moje prekvapenie ked som prisiel 10 minut po dvanastej ako posledny. Samozrejme, jeden zo soferov na poslednu chvilu nemohol prist a tak museli ist styria ludia namiesto auta vlakom. A vyber bol jednoduchy - budu to ti styria co meskali. "No uzasny zaciatok", pomyslel som si.

Kedze v Brisbane bolo okolo 30 stupnov, dal som Jess do auta vsetky svoje veci vratane bundy a vsetkeho, aby som nemusel v tych horucavach so sebou nic vlacit. Spolu s Marie (ktoru uz asi vsetci dobre poznate) a Amaliou a Asti z Indonezie, sme teda nasadli na autobus, ktory nas odviezol do centra na vlakovu stanicu, kde sme po polhodinke cakania nasadli na vlak smerom na Robinu, co bolo nase prve zo styroch prestupovych miest. Az vo vlaku som si uvedomil, ze som si nechal fotak v batohu a tak som nespravil ziadne fotky cestou. Najhorsia vec ale bola ta, ze asi v polke cesty sa vyrazne ochladilo a zacalo prsat. Obloha bola uplne uzasne rozdelena na dve kompletne odlisne polovice, jedna brutal jasna a slnecna, druha neskutocne hmlista, zamracene a tma. My sme nanestastie isli z tej peknej do tej skaredej.

V Robine sme vystupili, prebehli pod najblizsiu strechu a cakali na autobus, co nas prevezie do mestecka Coollangatta a odtial do mestecka Tweed Heads, kde nas mali ostatni vyzdvihnut autom. V Tweed Heads sme boli okolo stvrtej poobede. Tam sme pobudli asi hodinku. Na moje nestastie, ale na velku radost dievcat sme sa pred dazdom skryli v jednom z vacsich obchodnych centier. Okolo piatej nas vyzdvihol Justin a odviezol nas autom na miesto. Teda do samotneho parku sme dorazili okolo siestej vecer - samozrejme v tme a dazdi.

Na mieste sme spali v stanoch. Na mna sa usiel ten najvacsi pre tych co vlastny stan nemaju, t.j. som tam bol aj s dalsimi 15-timi ludmi. Kedze ale Jess este isla vyzdvihnut niekoho ineho, tak som sa k svojim veciam dostal az okolo deviatej vecer, co sposobilo ze som mal miesto uplne v strede, kde nikto nechcel byt. Takze sobotnajsia cast vyletu dopadla uplne podla mojich "nepredstav", 6 hodin cestovania vlakmi a autobusmi a potom dalsie 3 hodiny mrznutia a moknutia. Jedinou utechou bolo, ze na veceru sme si na ohni spravili opekane krevety so zemiakmi v alobale. Ved preco si opekat spekacky, ktore tu aj tak nemaju, ked mame cenovo dostupne a lacne dary mora. Prijemnym prekvapenim bolo aj to, ze sme nemali elektricky sporak, ale normalny ohen medzi kamenmi z nazberaneho dreva, proste ako u nas.

Plan na nedelu bol, ze vystupime na samotnu horu, pozrieme si vyhlad, zlezieme dolu a presunieme sa hodinku cesty do Byron Bay na plaz oddychnut si. Co som ale nevedel, bolo, ze aby sa to stihlo, na turu bolo treba ist o pol 4-tej rano, aby sme stihli vystupit tak aby sme videli vychod slnka. Ako ti co ma poznaju, tak si viete predstavit, aky som bol nadseny z toho ze treba vstavat tak skoro. Jason a Lauren, ktori vylet organizovali, nas naozaj tak skoro rano zobudili, ale kedze vonku bol paradny lejak a tma ako v rohu, nechcelo sa mi vstavat a pridat sa k tym dobrodruhom, ktori po tme v lejaku lozia po skalach a splhaju sa na vrchol. Tak som to ozelel, a ostal som spat az do desiatej kym sa ti co sa rozhodli ist nevratili naspat, unaveni, mokri a spinavi, niektori aj s mensimi zraneniami. Ono sa moze zdat, ze som prilis pohodlny, ale v skutocnosti islo viac o to, ze som to nepovazoval za bezpecne. Nemam vobec problem zaspinavit sa ... i ked ak si uvedomim, ze som ani nemal veci na prezlecenie, tak by som teda nechcel byt v premoknutych a spinavych veciach celu nedelu. Okolo desiatej sme vyrazili smerom na Byron Bay, kde sa opat vycasilo a ocitol som sa opat v 30-kach teplotach, takze ako z blata do kaluze. Tieto horucavy, co sa tu na jar zacinaju, nevestia nic dobre ... akurat neznesitelne leto. Cestou spat som uz nastastie mal odvoz, takze do Brisbane som dorazil okolo deviatej vecer a nastastie mal dost casu na nachystanie sa do roboty ako aj vydatny spanok. Vylet mi sice absolutne nevysiel podla predstav, napokon som nespravil ani jednu fotku, ale zas nemoze byt kazdy den idealny.

Najblizsie planujem velky 10-dnovy vylet do australskej bushe, takze najblizsie dva vikendy ostanem v Brisbane, aby som usetril dost penazi. Samotny outback (ako nazyvaju australcania pustnu cast a bush) bude specialne nabity kulturnymi vecami, aboridzincami, ucenim hrat na hudobny nastroj didgeridoo, vylet na tavach, lozenie na cervenu horu Uluru ako aj 3000km cesta na sever a tropicke narodne parky Litchfield a Kakadu so spustou vodopadov. Takze sa naozaj velmi tesim, ze konecne spoznam aj tu odvratenu stranu Australie - vnutrozemie a nielen pobrezie, plaze a ostrovy. Takze sa urcite mate na co tesit, lebo spravim vela vela fotiek.

MS v Rugby

2007-09-16T05:46:00.000+01:00

Pred tyzdnom (7.9.) sa obrovskou ceremoniou zacali Majstrovstva Sveta v Rugby. V tomto roku sa MS konaju vo Francuzsku a Australia tam isla zvitazit. Spolu s Novym Zelandom a Juznou Afrikou patri medzi najvacsich kandidatov na titul.

V ramci kvalifikacie sa na MS prebojovali nasledujuce timy:

Amerika - USA, Kanada, Argentina
Afrika - Juzna Afrika, Namibia
Azia - Japonsko
Australia a Oceania - Australia, Novy Zeland, Fidzi, Togo, Samoa
Europa - Irsko, Skotsko, Wales, Anglicko, Francuzsko, Portugalsko, Taliansko, Rumunsko, Gruzinsko (je vraj v Europe podla oficialnej stranky, i ked podla mna je to uz Azia).

Pravidla medzinarodneho rugby sa najviac priblizuju pravidlam rugby v Australii znameho ako rugby union. Preto vyber Australie je prave z hracov rugby union a nie rugby league. Australsky team je v Australii znamy ako Wallabies, co je druh kengury. V zapasoch nosia zlatozelene dresy ako jediny tim na svete, takze nemaju dva sety dresov.

Australia na tohtorocnych MS

Fanatizmus australcanov co sa sportu tyka sa prejavuje aj pri rugby. Niektori ludia si zobrali dovolenku aby mohli ist do Francuzska povzbudit svoj tim, popripade si beru dovolenku nasledujuci den po dni zapasu, aby sa mohli vyspat, kedze kvoli casovemu posunu su rugby zapasy okolo jedenastej v noci, popripade druhej rano. Aspon si australcania odskusaju to co ja pri MS v hokeji.

Zatial sa im dari. V prvom zapase rozdrvili outsidera z Japonska 91:3, v druhom vystupeni vcera v noci zdolali najtazsieho supera v skupine Wales 32:20. O tyzden ich caka super z Fiji a o dva tyzdne posledny super v skupine Kanada.

Prvy dvaja z kazdej zo styroch skupin postupuju do stvrtfinale, kde vitazne timy idu do semifinale a potom nasleduje finale. Pre zaujemcov viac informacii o sampionate najdete na www.rugbyworldcup.com

Narodny Park Lamington

2007-09-10T12:14:00.000+01:00

Poslednu dobu zacinam mat pocit, ze neprimerane priberam nejake tie kilecka a rozhodne z toho nie som nadseny. Uprimne ... trochu som zanedbal aj futbal a tak som si vela pohybu v posledne dni nedoprial. Preto prislo uplne vhod pozvanie od Damiana - stazistu z Argentiny - aby sme isli niekam na turu. Pridat sa chcela aj Cagla z Turecka a Marie z Belgicka a kedze sme momentalne vsetci v tzv. "saving mode" - t.j. setrime kde sa da, rozhodli sme sa ist len niekde blizko.

Ako najvhodnejsia moznost sa nam zdal narodny park Lamington - jeden z najvacsich narodnych parkov v dostupnej vzdialenosti od Brisbane. Oficialne je to sice 85km, ale vzhladom na to, ze sme tam isli hodinu a pol, by som povedal, ze urcite viac, najma ked 80% cesty bola dialnica.

Ranne peripetie

Kedze sme chceli zvladnut 20km dlhu turu, potrebovali sme na to cely den. Tak sme si dohodli stretko uz o siedmej rano pred autopozicovnou. Kedze auto objednaval Damian, ten si trochu privstal aby vybavil vsetky formality. Samozrejme ja som bol druhy sprosty, co rano vstal aby dosiel na cas, akokeby som sa nepoucil uz z minula. Cagla dosla sice s polhodinovym meskanim, ale este v ramci mojho limitu. Zato Marie dosla az o 8:15 rano, co bolo na mna trosku vela, najma ked vsetci viete ako "lahko" sa mi rano vstava. Najviac ma vytocilo to, ze mi volala 7:05 ze uz je na ceste a ze bude za dve minutky na mieste a o desat minut neskor ze uz uz je tam ... atd atd ... Samozrejme zenska - vlasy vyfenovat, uces spravit, styri sponky sem - nedobre to vyzera, tak len tri sponky zrazu stacia - no proste cista katastrofa. Vraj clovek nikdy nevie koho kde stretne. No da sa na to nieco povedat?

Samotna cesta

Kedze som bol na party vecer predtym a mal som nejake to pivko, vzdal som sa moznosti soferovat. To vyuzil Damian, ktory si chcel soferovanie v Australii vyskusat. Kedze Marie ani Cagla v Australii nesoferovali a neboli si iste kam treba ist, vyhral som miesto spolujazdca-navigatora. Ako niekto neskor trefne poznamenal, sedadlo smrti. Damian by bol celkom dobry sofer aj v Australii. Stacilo malo - ak by sa drzal v spravnom smere (t.j. nalavo), vyhadzoval blinker ked menil smer jazdy (namiesto zapnutia a vypnutia stieracov) a najma pri zmene smeru pozrel sem-tam do spatneho zrkadla. Z mesta sme sa nastastie vymotali dost rychlo, takze infarktovych situacii som nemal az tak vela. Na dialnici sa neda nic pokazit, takze zaujimave to bolo az ked sme z dialnice zisli a isli asi 20 km do kopca pri samych zatackach a ceste sirokej tak pre jedno auto.

Kedze vacsina australcanov sa riadi tym co vidi napisane, rozumej ked vidia znacku - pozor strmy utes, drzte sa v strede - tak to aj dodrzia, nedavaju vsade na okraj cesty bezpecnostne zabradlie (ci ako sa to vlastne po slovensky vola ta siva vec). V Argentine to ale asi neplati a kedze Damianovi sa nakoniec zapacila cesta nalavo, mal som polku cesty do narodneho parku pocit akokeby sme mali pol auta vo vzduchu, lebo z okna som videl akurat niekolkokilometrovu priepast. Nebolo mi vsetko jedno, ale nechcel som ho zbytocne znervoznovat. Najma ked sme cestou minuli sanitku, ktora zachranovala "sebavedomeho" motorkara co vyletel z jednej zo zakrut. Ked sme dosli na miesto, zhlboka som si vydychol, potlapkal som Damiana po pleci a ironicky som dodal - "good ride mate" (dobra jazda chlape).

Tura

Narodny park Lamington mi vo velkej miere pripominal nas slovensky raj. Az na to, ze fauna a flora je vyrazne ina. Najvacsie obavy som mal z hadov a hmyzu, lebo pri tychto australskych havediach clovek nikdy nevie, co je v pohode a co ho zlozi do 5 minut. Najma ked je pristup do parku obmedzeny len na ludi, ziaden automobil tam neprejde, helikoptera v hustych castiach tiez vela neuvidi, a tak sa clovek musi spoliehat sam na seba. V tomto bola neprekonatelne pripravena prave Marie, mala so sebou vsetko, skatulku "prva pomoc", spacak, ak by musela niekde v prirode prespat, jedlo a vodu na tri dni, dostatok tepleho oblecenia, krem na opalovanie, postreky proti hmyzu, prsiplast a neviem co vsetko este. Necudo ze jej batoh mal 15 kil. Nedalo mi sa jej opytat ci tam ma aj tehly a cement, ak by nahodou musela ostat na tej ture dlhsie ako 3 dni, aby si mala z coho postavit dom. Normalne ju lutujem, ze sa s tym vlacila, i ked mozno cakala, ze my chlapi gentlemani, budeme jej batoh nosit celu cestu na sebe a jej dame nas kilovy batoztek s jednou bundou, dvomi sandwichmi a litrovou flaskou vody (alias moje vybavenie). Ako nic v zlom, ale vychcanost niektorych zenskych nepozna hranic. Raz su velke feministky so silnymi recami a raz slabucke chudatka uboziatka, vzdy podla toho, ktora situacia im viac vyhovuje.

Turu ktoru sme si vybrali sa skladala z kratsej takmer 2km Rainforest Loop tury a dlhsej 18km Coomera Circuit. Znacenie je na rozdiel od Slovenska minimalne a pravdupovediac vacsinu casu som mal pocit, ze sme niekde strateni. Mapa, ktoru sme dostali pri vchode, tiez nebola najlepsia a tak sme isli viac-menej intuitivne. Najhorsie to bolo v usekoch, kde nebolo jasne kade cesta vedie, a tak sme si to niekedy kliesnili pomedzi stromy a paprade, po spadnutych kmenoch a pod. Najhorsie useky boli tie, kde sme museli prebrodit rieku. Preskakat kamene nebolo pre mna az take zlozite, ale taka Marie aj s jej 15kilovym batohom mala co robit a to aj za nasej pomoci. A tak necudo, ze sa jej podarilo na jednom z kamenov smyknut a skoncila vo vode. Damian tiez skoncil vo vode, kedze bol najblizsie a chcel jej pomoct. Cagla sa po par skokoch rozhodla, ze sa radsej vyzuje a prezije par minut v ladovej vode. Aj my ich bolo trochu luto, tak som im pri dalsich prechodoch cez rieku ovela viac pomahal, aby to prezili bez nejakej ujmy na zdravi.

Celkovo ale musim povedat, ze sme sa celkom dobre pri tom bavili, az do momentu kedy zacalo prsat. Nie je nic horsie ako ked ste niekde v lese, neviete kde presne, zacne prsat a pomaly sa stmieva. Nastastie sme sa dostali okolo piatej na miesto kde sme uz predtym boli a odtial sme uz vedeli trafit naspat (cize sme asi naozaj aj dobre isli). Domov sme sice dosli riadne unaveni, ale troska pohybu nikdy nezaskodi. Rano som dokonca narozdiel od ostatnych vstal bez svalovky, takze si myslim, ze mi vikendova tura celkom pekne vysla.

Fotky z Lamingtonskeho narodneho parku, vyhlady, vodopady a nase strastiplne prekonavanie prekazok najdete tu

Specialne pre ocka

2007-09-02T15:47:00.001+01:00

Milos, vsetko najlepsie ku dnu otcov!!!

2.9.2007 - v podani mojich spolubyvajucich

Oslavny Vikend

2007-09-02T05:13:00.000+01:00

Tento vikend by som nazval oslavny vikend jednoducho preto, ze aj v sobotu aj v nedelu sa tu v Brisbane riadne oslavovalo.

Riverfire

Sobota 1.9. bola venovana jednej z najvacsich oslav v roku s nazvom Riverfire. Je sucastou RiverFestivalu, ktory pocas dalsich 10 dni oslavuje rieku Brisbane.

Vacsina ludi si v sobotu poobede vysla do parkov a organizovala Barbecue. My s AIESEC-armi sme si vysli do botanickej zahrady, kde sme mali nainkindovane (firmou darovane) sandwiche. Stravili sme tam cele popoludnie. Akonahle sa ale zacinalo zveceriavat, vybrali sme sa dole k rieke. Pocas celej dlzky rieky, boli miesta s obrovskym ohnostrojom. Okrem toho este lietali nad nasimi hlavami lietadla typu F1-11, ktore za sebou nechavali horiace stopy. Cela show trvala priblizne 45 minut. Skraka nieco uzasne, v zivote som taky ohnostroj nevidel.

Den Otcov (Father's Day)

V nedelu 2.9. (prva septembrova nedela) je den kedy sa v Australii a na Novom Zelande oslavuje den otcov (na slovensku je to tusim niekedy v juni). Narozdiel od slovenska, v Australii je tento sviatok pomerne velky - minimalne tak velky ako den matiek u nas. Vsetci moji spolubyvajuci (az na Azza ktory ma rodicov v Adelaide), isli domov k svojim rodicom na rodinny obed. Vcera tiez na poslednu chvilu zhanali darceky, skratka venovali tomu ovela viac casu ako my na Slovensku.

Ja by som si teda touto cestou chcel spomenut na mojho ocka, a zapriat mu vsetko dobre, aj ked som na druhej strane sveta a podakovat mu za vsetko co pre mna dosial urobil. DAKUJEM.

Restrikcie na vodu

2007-09-01T02:57:00.000+01:00

Kazda krajina ma svoje specifika a z nich vyplyvajuce problemy.

Na slovensku sa ludia stazuju na male platy, na dlhu pracovnu dobu, na nizku zivotnu uroven atd atd mohol by som menovat donekonecna. Zavidia ludom napriklad v Australii, ako sa maju dobre, ake maju velke platy, co vsetko si mozu dovolit a pod.

Australcania pre zmenu nadavaju na neprisposobivost aboridzincov, na azijsku invaziu, ale zo vsetkeho najviac na nedostatok vody. Zavidia slovakom, ze sa nemusia obavat toho ze nebudu mat co pit, ze sa mozu sprchovat kolko chcu, ze maju moznost umyt si auto kedy chcu, ze mozu polievat zahradu kazdy den.

Kde by ste chceli zit? V krajine s priemernou zivotnou urovnou a dostatkom vody alebo krajine s vysokou zivotnou urovnou, kde dostanete trikrat vyssi plat ale nemozte sa osprchovat a o par rokov mozno uz ani napit sa?

Kde je vlastne problem?

Australiu v poslednych desatrociach zastihli obrovske sucha. Vysledkom je nedostatok vody v krajine. V sucasnosti ma napr. taky Queensland zasoby vody na najblizsie 3 roky. Co bude po tom nikto nevie. Globalne oteplovanie situacii vobec nepomaha. V Queenslande na 70% uzemia spadne menej ako 500mm zrazok rocne. A tak sa niet co cudovat ze pust, ktora momentalne pokryva asi dve tretiny uzemia sa stale rozsiruje.

Australska vlada preto robi opatrenia, ktore by mali umoznit australcanom prezit aj po roku 2010. Dlhodobe plany sa postupne uz realizuju, stavaju sa vodarne, ktore dokazu spracovavat slanu vodu, zariadenia na recyklaciu uz pouzitej vody a ine financne velmi narocne projekty. Kedze ale vytvorit dostacujucu vodnu infrastrukturu potrva este niekolko rokov, musela vlada urobit niekolko velmi nepopularnych restrikcii, ktore musia ludia dodrziavat.

Vodne restrikcie v Queenslande

Nemam uplny prehlad o restrikciach v inych statoch, takze napisem o Queenslande, kedze zijem v Brisbane a sa ma to priamo dotyka.

Vodne restrikcie su tu najhorsie zo vsetkych statov australie. Z osmich moznych stupnov je Queensland od aprila uz na stupni 5 (stupen 8 je v podstate vodny kolaps, evakuacia obyvatelstva). Restrikcie su osobitne rozdelene pre komercny sektor a domacnosti. Na ich kontrolu existuje urad pre vodnu kontrolu, ktory pravidelne sleduje, kto tieto restrikcie porusuje. Pokuty su vysoke priamo umerne vaznosti situacie.

Ako to vplyva konkretne na nas dom?

Najzakladnejsie pravidlo je, ze sa nesmie prekrocit spotreba 140 litrov na osobu na den . Zda sa Vam to vela? Zahrnuli ste kolko litrov miniete na sprchovanie, umyvanie riadov, pranie Vasich veci? V priemere to vychadza, ze nesmiete mat sprchu dlhsie ako 4 minuty denne, pokial chcete byt v limite. Riady umyvame v priemere dvakrat tyzdenne, napustime plny drez a umyjeme vsetko naraz. Travnik pred domom a za domom, mozme polievat maximalne trikrat tyzdenne, bud v parne alebo neparne dni, medzi 4 a 7 hodinou vecer. Je zakaz umyvat auta, bicykle, motorky, akekolvek dopravne prostriedky. Povolene je iba umyvanie okien na aute, spatnych zrkadiel a preplachnutie motora a brzd z bezpecnostneho hladiska. Ostatne casti vozidla mozeme umyt iba v kritickom pripade, ak necistoty mozu ohrozit bezpecnu jazdu.

Ostatne restrikcie

Dalsich restrikcii, ktore sa nas ale netykaju, je niekolko. Napr. taky bazen nemame, ale pre ludi co maju pri dome bazen, ti mozu menit vodu v bazene len raz tyzdenne. Dalsou restrikciou je umyvanie domacich zvierat, atd. atd. Existuje na to jeden cely niekolko stranovy dokument. Kontroly chodia pravidelne. My sme dostali posledne upozornenie, ze prekracujeme limit na domacnost o 800 litrov, co je strasne vela, hrozila nam vysoka pokuta, ale nastastie chlapik co nam prenajima dom, dal vymenit cele vodovodne potrubie a kohutiky a vsetko, takze sa nam to podarilo vyrazne znizit, uz len tym, ze neodkvapkava voda.

Zmena k lepsiemu?

Cely minuly tyzden bola televizia plna radostnych sprav, zaberov ludi oslavujucich na ulici, zaberov hromov a bleskov. Totizto cely minuly tyzden v Brisbane prsalo. Co sa poctu spadnutych zrazok tyka, bol to najvacsi dazd za poslednych desat rokov. Ja som sa tiez cudoval, ze co tolko prsi. Za celych 8 mesiacov co som tu, som zazil v Brisbane 5 tropickych lejakov (prsalo silno asi 5 minut), dva celodenne dazde a jeden tyzdnovy (ten posledny). Mimo toho prsalo cele tri dni co som bol v Sydney a jeden a pol dna ked som bol v Melbourne. Teda viac-menej v Australii dva tyzdne dazdu za osem mesiacov. Ale aspon som netrepal ten dazdnik zo slovenska nadarmo. Ono sa to nezda, ale ten dazd Vam po par mesiacoch fakt chyba. No nie nadarmo sa hovori, ze Queensland - Sunshine State, ked je tu 330 slnecnych dni do roka.

O fajceni

2007-09-01T02:10:00.001+01:00

Asi pred tromi tyzdnami doletel do Brisbane slovak Roman aj s priatelkou. Bolo to super po tolkych mesiacoch stretnut slovensky hovoriacich a rozmyslajucich ludi. Nikdy predtym sme sa nevideli, ale cez internet sme sa spojili a koniec koncov sme nakoniec zistili, ze mame aj nejakych spolocnych kamaratov. Aky je ten svet maly. Ale nie o tom som chcel.

Roman mi totizto po svojom prichode pripomenul mna na zaciatku. Bolo obdivuhodne ho sledovat, ako sa vysporiadava s inymi zvyklostami, ako preziva rozne kulturne soky a pod. Jedna z najlepsich veci na tom je ta, ze mi pripomenul vela odlisnosti, o ktorych som chcel napisat na blog este zo zaciatku, ale nejako som na to potom zabudol.

Roman je prilezitostny fajciar. Rozumej clovek, ktory si zapali ked sedi s kamaratmi na pivku a pod. Ked sme boli na pivku posledne my ... vyzeral byt taky nesvoj. Po chvili vysiel s vecou na svetlo sveta.

Konkretny dialog:
R: Mozem si zapalit? Pretoze som zvyknuty dat si k pivu cigu.
L: Sorry, ale nemozes.
R: ??? Vadi ti to ci co?
L: Nie nevadi.
R: Tak v com je problem.
L: Tu sa nesmie fajcit.
R: Co tym myslis?
L: Je to tu zakazane.

Ano presne tak, v Australii je zakazane fajcit na akychkolvek verejnych priestranstvach, nesmie sa fajcit v ziadnej budove, ani na miestach vyznacenych zakazom fajcenia. Zakaz fajcit patri medzi bezne ocakavania zamestnavatela od svojich zamestnancov na pracovisku a pod.

Preco je to tak?

Australia mala velmi vysoky pocet fajciarov okolo roku 1985. Presne statistiky neexistuju, ale podla odhadu lekarskej komory fajcil kazdy druhy clovek z troch. Australska vlada sa rozhodla razne zakrocit. Uzakonila niekolko anti-fajciarskych zakonov, dala restrikcie tabakovym spolocnostiam, zvysila dane z predaja cigariet atd. Podarilo sa jej ciastocne stav znizit, ale najvacsi prevrat prisiel az po roku 2000, kedy sa rozhodla australska vlada uviest medzi ludi obrovsku anti-fajciarsku medialnu kampan. Vytvorila niekolko velmi drsnych reklam, ktore boli vysielane velmi casto, viac-menej kazda reklamna prestavka obsahovala minimalne jednu anti-fajciarsku reklamu. Australska vlada minula v minulom roku len na tuto kampan 25 milionov dolarov (550 mil. SK). Tato kampan bola jednou z najuspesnejsich medialnych kampani na svete. Od fajcenia odradili tolko ludi, ze v sucasnosti Australia znizila pocet fajciarov v krajine na 15% celkoveho obyvatelstva. Vacsina z tych 15% su vsak nikotinovo zavisli, ktori sa bud uz liecia, alebo sa liecit chystaju.

Len pre ukazku dve reklamy (len pre silne zaludky).

Pre tych co maju zaujem vediet viac - navstivte www.quit.org.au

Pre mna osobne je to super pocit prist do baru, kde sa da normalne dychat a kde sa Vam nezasmradia veci cigaretovym dymom. Taktiez na mna nikto cudne nezazera, ked nefajcim, narozdiel od slovenska, kde su nefajciari v mensine. Slovaci fajciari by tu tak v Australii zazili tazke chvile, kedze v podstate nemozu fajcit takmer nikde. Takze slovaci fajciari iduci do Australie - nezabudnite si nikotinove naplaste :-)

Slovensky Vecer

2007-08-27T14:21:00.000+01:00

Ako ste sa uz s predchadzajucich prispevkov mohli dozvediet, vacsina australcanov nema o Slovensku ani ponatia a tak som sa rozhodol, ze to po kolegoch v robote napravim aj u AIESECarov. Po pokece s Jamesom - prezidentom AIESECu - sme dohodli termin na sobotu 18. augusta. Necakane vsak do toho nahle prisla oslava 21-tych narodenin AIESEC-arky Naomi a teda sme to prelozili o tyzden. Nahla zmena sposobila, ze niektori ludia uz mali plany a nejako to uz nemohli zmenit. Aj napriek tomu sa ale na pripravovany slovensky vecer nahlasilo nieco vyse 20 ludi.

Zaciatok bol naplanovany na 4-tu hodinu poobede, ako som ale spravne predpokladal, nikto neprisiel na cas. A tak som v klude o tretej poobede este iba isiel nakupovat suroviny na varenie halusiek. Damian z Argentiny a James a Jess z Australie sa rozhodli mi pomoct, aby som nebol na varenie halusiek pre tolkych ludi sam. Tak som sa potesil, lebo som sa zbavil najma struhania zemiakov. Na pripravovane cesto som ale radsej dohliadal sam, ich som potom nechal zabavat lovenim halusiek :-) Kedze uz mam skusenosti s varenim halusiek v Australii, vedel som ze najlepsou nahradou za bryndzu je cottage cheese a dokonca som medzicasom nasiel na kocky nakrajanu slaninu a nie platkovu, teda ma v tejto oblasti nastastie nic neprekvapilo. Okolo piatej bolo vsetko navarene a velka vacsina ludi sa akurat dostavila, takze hned po prichode dostali teplu veceru. Nikto sa nestazoval, takze im asi chutilo. I ked varenie halusiek sa im zdalo prilis zlozite (asi cakali ze si kupia sackove halusky v supermarkete a hodia na dve minuty do mikrovlnky).

Hned po haluskach sme si pozreli film - Pelisky - po ktorom sme mali diskusiu na temu komunizmus v Ceskoslovensku. Pravdupovediac film sa im zdal strasne dlhy a nechapali pointu. Kebyze to niekto bude zahranicnym pustat, asi bude lepsie mat diskusiu o komunizme pred filmom, aby mali zakladne info a chapali suvislosti.

Po filme prisla asi najzaujimavejsia cast (teda aspon podla nich) a to kviz o Slovensku. Pripravil som pre slovakov relativne lahky, pre zahranicnych nenormalne tazky test, kde som rozdelil jednotlive otazky do niekolkych kategorii. Pri vybere otazok som sa zameriaval na to, co som zistil, ze nevedia a podla mna by mali vediet, resp. podla toho co chceli vediet a na co sa ma v priebehu tych par mesiacov, co som tu pytali. Pri vyplnovani mali riadnu srandu - a pravdupovediac aj ja pri citani odpovedi. Ale celkovo musim uznat, ze na moje prekvapenie celkom dobre zvladli geograficke a historicke otazky (i ked sem-tam im uslo, ked nam davali za susedne krajiny slovincov, srbov alebo chorvatov, popripade vraj mame slovenske mesto Sibiu, no neviem ja som o takom nepocul). Celkom sranda bola ked sa snazili nakreslit slovensku vlajku. Vsetci vedeli spravne farby (i ked sem-tam prehodili ich poradie), ale znak aky vytvorili niektori, som sa nestacil cudovat. Dobre som sa zabavil aj na nazve slovenskej hymny - Gnocchi Gnocchi Dumpling - ako jeden priklad za vsetky asi postaci. Najvacsie problemy im robili otazky v kategorii sport a osobnosti Tam neziskali ANI JEDEN bod. Za to tipovali o dusu a kreativita im tiez nechybala - takze len aby ste vedeli najlepsi slovenski hokejisti su Ondraj Kseslaticz a Lukas Zladastcamivono . Pri osobnostiach som sa tiez co to dozvedel - najviac ma pobavilo ze Jan Slota je prezident, M.R.Stefanik tenista, P.O.Hviezdoslav vynalezca a Peter Cmorik kadernik. Ale snahu im nemozno upriet. O tipovani bola aj kategoria kde mali pospajat spravne slovenske znacky s druhom produktu. Tam sa sem-tam trafili, ale aj napriek tomu sa nasli nejake perly - Harmasan je nealko napoj, mame Osram cokoladu, OVP Orava pneumatiky a Tatramat ako firmu co vyraba odevy a obuv. Pivo taktiez ziadne slovenske nepoznali - ale vacsina aspon trafila ceske, takze tam to az take hrozne nebolo.

Kebyze ste chceli ten test vidiet, popripade pouzit, najdete ho tu. Po vyplneni testu a vyhodnoteni, sme si prezreli prezentaciu slovenska, kde som uviedol aj vsetky veci z testu, aby videli a vedeli. Prezentacia je tu

Na zaver v dobrej slovenskej nalade som im este ukazal slovensku abecedu, vysvetlil dlzne a makcene a foneticke znenie slovenciny a naucil ich zopar zakladnych slov a fraz. Vysledkom je toto kratke video, alias pozdrav od australcanov slovakom.

Co na to dodat, vecer sa im velmi pacil a uz som dostal ohlasy od ludi co neboli, ze lutuju ze neprisli, ze poculi ze bolo dobre a ci sa to este zopakuje, takze asi urobim este jeden taky vecer pre tych, ktori to z nejakeho dovodu zmeskali. Tak ci tak, je to dobry pocit vidiet ze spomedzi tych vsetkych australcanov je pri kolegoch a AIESEC-aroch uz aspon stovka ludi, co ma o slovensku take znalosti za ktore sa nemusi hanbit. A hlavne ze nas nepovazuju za sovietsky zvaz, ale za schopnu ekonomicky sa rozvijajucu krajinu EU.

Zopar malo fotiek najdete tiez tu

EKKA Festival

2007-08-20T10:23:00.000+01:00

Posledne dva tyzdne rezonovalo celym Brisbane a Queenslandom slovko EKKA. Je to vlastne skrateny poaustralceny vyraz pre slovo exhibition - festival/vystava. Je to jedna z najvacsich udalosti v roku a v Queenslande maju kvoli tomu dokonca aj statny sviatok.

Tohtorocna EKKA sa konala 9.-18. augusta. Pocas celych deviatich dni mali vsetci australcania ako aj cudzinci nachadzajuci sa v Australii moznost navstivit obrovsku vystavu na uzemi niekolko hektarov. Kazdorocne navstivi tuto akciu len v Brisbane 600.000 navstevnikov. Kazdy to ospevoval, tak som sa rozhodol, ze sa tam zajdem pozriet.

Za jeden den sa neda vsetko prejst a vidiet a tak som tam bol v nedelu a druhykrat o tyzden v sobotu. Cely areal pozostaval z niekolkych casti, kde sa dali rozne veci vidiet, vyskusat, resp. zazit nejaku show.

Hned vedla vlakovej stanice sa nachadzala Hlavna Arena , kde sa konali vsetky akcie, ktore si vyzadovali vela miesta, ako napriklad preteky koni, akrobaticke lietanie, zoskoky parasutistov a pod. Vacsina tychto show vsak pre nas nebola velmi zaujimava a tak sme tam nestravili vela casu, na rozdiel od rodin s malymi detmi, ktore boli z lietadiel a parasutistov cele bez seba.

Na opacnej strane vlakovej stanice bol Nova Park. Nova je najvacsia radio stanica v Queenslande a teda cele priestranstvo s velkym podiom bolo urcene na hudobne koncerty roznych kapiel, rozne sutaze v spievani a hudobne kvizy a pod., skratka sutaze ako sa v radiu zvyknu robievat. Celkom logicky bolo teda v tejto casti vela mladych ludi, ktori si tu prisli vychutnat festivalovu amosferu a koncerty svojich oblubenych kapiel.

Hned vedla Nova Parku bola Woodchop Arena (drevorubacska arena), kde sa konali rozne sutaze v pileni a rubani dreva. V tejto casti bolo strasne vela lesnikov, drevorubacov, polovnikov a inych "lesnych obyvatelov", ktori maju tu v Australii taku svojsku kulturu. Vacsina z nich bola poobliekana v lesnickych uniformach, alebo v drevorubacskej kombineze. Najvacsia show spocivala v rubani asi meter hrubeho dreva. Tuto show sme bohuzial premeskali v obe dni. Necakali sme totiz, ze drevorubaci budu s normalnou sekerou schopny pretat meter hrube drevo za 15 minut (teda aspon ja som tom necakal).

Hned vedla Woodchop areny a Nova Parku sa nachadzal obrovsky Amusement Park (zabavny park). Kopu kolotocov a vselijakych inych zabavnych atrakcii vselijakeho druhu. V zivote som nevidel tolko roznych druhov kolotocov po kope. Niektori rodicia tam pri svojich detoch urcite utratili nemale peniaze. Cely park vyzeral uplne najsamsuper v noci, ked bolo vidno vsetky svetla. Kazdy by si tam urcite nasiel to svoje, od pokojnych a kludnych veci az po extremne veci, po ktorych by sa normalny clovek zotavoval dalsi tyzden, alebo sa prihlasil do kurzu pre kozmonautov. Mne sa dvihal zaludok len pri pohlade na niektore atrakcie, nie to este aby som to vyskusal.

Vedla zabavneho parku sa nachadzal vcelku rozlahly Showbag Pavillion (Nakupny Pavilon), kde sa prezentovali rozne firmy, a pri ich stankoch ste si mohli zakupit rozne produkty so specialnymi EKKA zlavami. V tomto pavilone som sa zdrzal len velmi kratko - vacsina zaujemcov o tento pavilon (rozumej 99%) bola zenskeho pohlavia, ktore tam dokazali stravit prezeranim a nakupovanim aj niekolko dni. Nastastie bol hned vedla Channel 9 Sport Bar (Bar sportoveho kanalu 9), a teda muzske osadenstvo malo moznost stravit cas cakanim na svoje polovicky pri pivku a sledovanim sportovych zapasov. Celkom mudro to ti Australcania vymysleli.

Dalsia budova vedla Showbag Pavilonu bola Woolworths FreshFood Pavillion (pavilon jedla), kde sme stravili asi najviac casu sledovanim varenia roznych pochutok od roznych sefkucharov z celeho Queenslandu. Najviac casu sme ale stravili chodenim medzi stanky s jedlom a vyuzili sme kazdu zadarmo ochutnavku, ktora bola k dispozicii. A tak som mal moznost na vlastnej kozi pocitit co spravi kombinacia chipsov, pukancov, kavy, oliv, syra, vina, cokolady, jogurtov, vselijakeho ovocia a neviem coho vsetkeho este. najviac mi chutili opekane cierne olivy - nikdy v zivote som to predtym nejedol, ale tam mi to zachutilo natolko, ze som si kupil flasticku tychto oliv. Inak ma tam z jedla nic extra neprekvapilo. Teda kupil som si tam este flasticku korenia z talianskych byliniek, ale to sa az tak medzi jedlo nepocita.

V mensej budove oproti sa s jedlom pokracovalo, zamerane to bolo najma na maso a mliecne vyrobky. Boli tam rozne prednasky o jedle, zdravej vyzive a pod. Mne sa najviac pacil slogan na jednom z masiarstiev - MEAT! Real food for real man! (maso! skutocne jedlo pre skutocneho cloveka!) Kedze medzi nami boli aj nejaki vegetariani, ktori boli tymto sloganom riadne znechuteni, dlho sme sa tam nezdrzali. Ostatnym sa zdalo nechutne cumiet na prasata stiahnute z koze visiace na haku. Vec, ktoru hodnotim na tom pozitivne je ta, ze aspon australcania vidia, ze ako vyzera bravcovy steak na zaciatku a ze je to z prasata a nie z obchodu (ako mi niektori z kolegov posledne povedal v praci).

Na vylepsenie vkusu sme sa presunuli do Creative Arts & Craft Pavillon (pavilon kreativnych umeni a remesiel), kde boli rozne vystavy soch a obrazov. Ako som zistil, vacsina mojich kamaratov nie je extra zamerana na umenie, a tak sme to len prebehli. Vynimkou bola asi hodinova modna prehliadka, ktora bola na moje prekvapenie celkom fajn. Modely sa mi nezdali byt az take uletene, a vacsinu si viem predstavit nosit v normalnom realnom svete.

V hned vedlajsom vchode bol Queensland Government Pavillion (pavilon Queenslandskej vlady), kde malo kazde oddelenie svoj stanok a bol to zazitok najma pre deti, ktore sa mohli zahrat na policajtov, poziarnikov, hrat sa na sudcu, alebo si skusat soferovat autobus MHD atd. Mne sa podarilo si zahrat na perkusie v oddeleni Indigenous Culture (oddelenie pre domorode obyvatelstvo). Hrat mohli iba deti alebo zahranicni a kedze som v tom momente bol jediny zahranicny, tak som tam medzi tymi detmi vyzeral trosku priblblo. Ale aspon mali ostatni zo mna srandu.

Oproti bola budova urcena pre Industry and Science (vedu a priemysel), kde sme mali moznost pozorovat veci cez mikroskop, vyskusat si rozne pristroje, vidiet zive roboty, ktore reaguju na ludsky hlas a pod. Celkom zaujimave, ale v ten den som nemal az tak velmi naladu na taketo veci a tak som ludi trosku posuril nech sa presunieme dalej.

Poslednym a relativne dost velkym pavilonom bol Animal Pavillion (zvieraci pavilon), alias taka malicka ZOO domacich zvierat. Vacsina mestskych australcanov tak mala moznost vidiet na vlastne oci psy, macky, kravy, sliepky, ovce, kone a pod. V kazdej casti bola ina show, mne sa pacila "western style show" s kovbojom na koni, plieskanie bicmi, simulacie strielania a pod. Zenske osadenstvo zas nemohlo odolat psikom a macickam - nekonecne tutuli mutuli. Ale musim uznat, ze sutaz cistokrvnych ras psov ma celkom zaujala. Bolo to fakt neuveritelne, co niektori psi dokazu urobit a ako disciplinovane pocuvaju svojho pana.

Zaujimavym zazitkom pre mna boli vystupenia na malom podiu v casti, kde sa predavali hot-dogy, hamburgre, hranolky, a pod. V case ked sme tam prisli sa prezentovali rozne bojove umenia a po nich ma chtiac-nechtiac donutili australski kamarati aby som sa zucastnil sutaze v rychlosti jedenia. Mali sme co najrychlejsie zjest German sausage (nemecku klobasu) a velky langos s chili omackou. Bolo to strasne stiplave, a naviac som sa riadne zababral, kedze sme nesmeli jest rukami. No sranda sranda. Do finale som sa nedostal, ale dostal som cenu utechy - 10 dolarovu poukazku na nakup jedla v priestoroch EKKA arealu, co som v druhu sobotu aj vyuzil.

Najzaujimavejsou vecou bolo pre mna ale vystupenie cinskeho LION DANCE GROUP - tanecnej skupiny, ktora tancovala tradicny cinsky "levi tanec". Sranda bola, ze tanecna skupina pozostava z asi 10-tich bubenikov a perkusionistov a iba dvoch tanecnikov. Ti maju na sebe kostym leva a do rytmu tancuju na vysokych koloch od 1,5 metra do 3 metrov nad zemou. Ja by som ledva po tom chodil, nie to este tancoval a poskakoval. Tito dvaja ale boli uzasne zohrati, lebo to naozaj vyzeralo ako keby bol ten lev celistvy zadok sa tocil ked bolo treba, hlava sa tocila ked bolo treba, skratka fakt super. Cele to 5-minutove vystupenie vraj cvicili 10 rokov. Hadam sa mi to este niekedy podari uvidiet.

Celkovo je EKKA dobrou prilezitostou si niekam vonku vyrazit s kamaratmi a zabavit sa, vela rodin tam chodi, aby sa deti zabavili, aby sa aj nieco naucili a spoznali nove veci. Bolo by to uplne super, kebyze mame nieco take na Slovensku, ja by som na to urcite isiel.

Nejake fotky si mozete pozriet tu.

Heaven and Hell

2007-08-20T09:02:00.000+01:00

V utorok 14. augusta bol v Brisbane Entertainment Centre koncert Heaven and Hell. Pre tych co kapelu nepoznaju, je to vlastne Black Sabbath, ale pod inym nazvom. Totizto s nimi teraz spieva jeden z najlepsich rockovych spevakov na svete Ronnie James Dio, a kedze Ozzy si vysudil prava na meno Black Sabbath, musela sa kapela premenovat. Aj taky je dnesny hudobny svet.

Tak ci tak som sa na koncert velmi tesil. Sabbathov som este nevidel a vidiet som chcel hlavne zaklad kapely - Tony-ho Iommi-ho, ktory patri medzi mojich najoblubenejsich gitaristov vobec. Kedze Heaven and Hell hrali niekedy v juni v Kosiciach, mal som uz celkom pozitivne referencie na kvalitu koncertu od ludi co na koncerte boli (teda az na niektore vynimky - nechcem menovat, ale konkretne Iva Hajosa).

Na koncert som mal ist aj s kolegom z roboty, ale ten bol v ten tyzden chory a tak sme sa nejako neskontaktovali. Tak ci tak som odisiel z roboty trochu skor, dobehol som domov, zhodil oblek, nahodil rockersky vohoz, zobral fotak a hybaj na vlak. Prijemnym prekvapenim bolo, ze som nemusel za vlak platit, pokial som mal listok na koncert, kedze cesta bola v cene listka. Na miesto som dorazil okolo pol siedmej, koncert mal zacinat o siedmej, takze som si v klude mohol vychutnat pivko este pred zaciatkom. O siedmej sa uz zacali valit zvuky z areny, tak som dosiel na svoje miesto. Nie velmi prijemne ma prekvapilo najma to, ze vsetky miesta boli na sedenie. Dost nezvyk na rockovy koncert. Tak ci tak ludia na tych miestach v konecnom dosledku aj tak nesedeli.

Prva predkapela - domaca kapela z Brisbane - mladi chlapci v mojom veku zahrali celkom slusny rock 'n' roll. Meno kapely si nespomeniem, ale na mieste sa mi celkom pacili. Po nich nastupila skupina Down, ktora riadne vytrieskala usne bubienky vsetkym ludom v hale. Styl sa pohyboval niekde medzi Marilyn Mansonom a Sepulturou. Dost tvrde aj na mna a to by som povedal, ze znesiem celkom dost. Jedinou skladbou ktora sa mi od nich pacila, bola jemna, relativne pomala skladba, ktora ma utvrdila v nazore, ze metalove sladaky su jednoducho najlepsie pomale skladby na svete. Dokonca aj spevak v tej skladbe spieval a nie jacal a grgal a vrieskal do mikrofonu. Samozrejme, v snahe udrzat s davom nejaku formu komunikacie, sa ozvalo po kazdej skladbe par slov, na ktorych bola vzdy jedna a ta ista odpoved - yeah! Zo vsetkych slov medzi skladbami bolo 90% slovo f*u*c*k a tych zvysnych 10% bola veta - Who smokes weed in da house? Yeah, this is a song for ya (kto tu fajci travu? toto je skladba pre Vas). Po hodinovom vystupeni kapely Down celkom dobre padla polhodinova prestavka na prestavanie sceny.

Okolo deviatej vecer uz vsetci netrpezlivo ocakavali hlavnu kapelu vecera, piskotom sa snazili vyhnat zopar hemziacich sa ludi v zakulisi, ktori za oponou este dokoncovali scenu, doladovali gitary, donastavovali a doskusali svetla a pod. Ani nie 15 minut po deviatej uz konecne zhasli svetla a za zvuku jaciaceho davu a uvodnej instrumentalnej E5150 vysla kapela na podium. Ja som bol asi 20m od podia, takze som na nich celkom dobre videl, akurat fotak to v tej tme a pri tej hre svetiel nezvladal a tak mi nevysla ANI JEDNA fotka, co ma tak trocha mrzi. Dalsim negativom a troska sklamanim pre mna bol zvuk. Ivo Hajos mal pravdu - strasne vela basov, takmer ziadne vysky, co sposobovalo v niektorych skladbach len zmes hluku. Kebyze tie skladby nepoznam, tak v niektorych pasazach si nie som isty kde je zaciatok a koniec taktu, kde sa zacina a konci riff, kde sa zacal spev a pod. Zvukarom sa podarilo nastastie zvuk vylepsit v druhej polke koncertu a v podstate od uzasneho bicieho sola niekde v strede koncertu, som si mohol vychutnavat krasu hlasu Ronnie James Dia, nadherne sola Tonyho Iommiho ako aj nenapadne vsuvky basaka Geezera Butlera. Carmine Appice za bicimi mastil jedna radost a celkovo posobila kapela velmi zohrato. Najvacsimi highlightmi koncertu boli pre mna skladby Children Of The Sea a Die Young, i ked australcania ako pravi narodniari specialne ocenili skladbu Sign Of The Southern Cross. Po asi dvoch hodinach sme sa vsetci vyburili v zaverecnej na 20 minut natiahnutej jamovacke - skladbe Heaven and Hell, kde nechybalo nadherne gitarove solo, kratka basova exhibicia, spievanie davu podla pokynov Ronnie James Dia, ako aj zaujimave zmeny rytmov na bicich. Kapela na zelanie divakov sa este vratila zahrat jeden pridavok. Druhy pridavok uz nezahrali aj napriek vytrvalemu skandovaniu davu.

Kvoli posilnenej bezpecnostnej sluzbe nebola absolutne ziadna sanca ist do zakulisia za kapelou a tak je to jeden z mala koncertov, kde nemam okrem listka na pamiatku nic. Aj napriek tomu som ale rad, ze som mal moznost kapelu vidiet a nelutujem peniaze, ktore som na tento koncert musel obetovat. Stalo to za to!!!

Fraser Island

2007-08-07T10:24:00.000+01:00

Po Sydney a Melbourne a najma po zime ako takej, som potreboval trosku zmeny co sa vyletov tyka. Ekta - stazistka z Indie prisla s vynikajucim napadom, aby sme zasli na Fraser Island. Pridala sa k nam aj Marie a tak sme si traja objednali 3-dnovy vylet.

Fraser Island je ako raj na zemi. Je to najvacsi pieskovy ostrov na svete, ma rozlohu 1630km2 a na celom ostrove je ako zaklad piesok. Cely ostrov je posiaty piesocnymi dunami, jazerami s piesocnym dnom, kamenmi vytvorenymi z piesku a dokonca sa tam nachadza jediny dazdovy prales na svete, ktory vyrastol na pieskovom zaklade. By ste sa cudovali kolko typov a druhov piesku na svete existuje. Od roku 1992 je Fraser Island zaradeny do zaznamu svetoveho dedicstva a teda je tam zakaz akehokolvek zasahu cloveka, co je super lebo ostrov zostava takmer nedotknuty.

My sme vyrazili z Brisbane o osmej rano s nasim sprievodcom Steve-om. Kedze na ostrove su este aj cesty z piesku, normalnym autom sa tam neda ist, iba tzv. 4WD (4 Wheel Drive), cize autom s pohonom na vsetky styri kolesa, pre autolaikov terenne auto typu jeep. Po asi 4 hodinach cesty na sever sme dorazili do mestecka Rainbow Beach, kde sme sa naobedovali a cakali na trajekt, ktory nas prevezie na ostrov. Pocas kratkej asi 10minutovej cesty trajektom sme mali moznost zazriet velky krdel cajok, niekolko delfinov a neidentifikovatelnych inych morskych zivocichov.

Okolo druhej poobede sme sa vylodili na ostrove a zanechali za sebou civilizaciu. Po asi polhodinke cesty po piesocnej "dialnici" sme dosli na miesto naseho ubytka, kde sme vylozili nase batohy a hor sa na turu cez piesocne duny smerom k jazeru Wallaby.

Ako poviem Vam ze taky trening som uz dlho nezazil. Ono sa ta duna ani nezdala byt taka velka, ale ked sa Vam pri kazdom kroku zaboria nohy do piesku po clenky, tak to po case pocitite. Ale po dlhej asi dvojhodinovej ceste krizom cez dunu sme sa dostali k vytuzenemu jazeru, kde sa zopar odvazlivcov aj okupalo. Ja som sa namocil asi po kolena a uz vtedy som myslel ze zamrznem. Cestou spat sme isli pre istotu cez inu piesocnu dunu, relativne novu a tak sa sem-tam stalo, ze clovek stupil aj na konar stromu, ktory bol zaviaty pieskom. Mensim odreninam som sa teda nevyhol.

Naspat sme dosli okolo siedmej a mali sme skvelu veceru tri druhy masa (morcacie, jahnacie a hovadzie) s varenymi a opekanymi zemiakmi, hraskom a kukuricou a samozrejme cviklou. Uplna lahodka. Teda pre mna. Ostatni to ofrflali, ze je tam malo zeleniny a ze je to nezdrave a azijsky spolucestujuci sa dozadovali ryze. Ale ja som mal konecne po dlhej dobe normalnu europsku stravu, tak som si nalozil dvakrat. Po veceri som sa na chvilku zdrzal v miestnom podniku, zahral si biliard a pozrel som sa na chvilku aj na karaoke show, ale po asi troch pesnickach som od tych "spevackych" vykonov mal takmer dotrhane usne bubienky, tak som sa pobral spat.

V sobotu sme mali na programe cestu na sever ostrova, cize asi 100km, s cielom zastavit sa na pokial mozno co najviac zaujimavych miestach. Museli sme sa ale ponahlat, lebo sme sa mohli utopit. Ano utopit. Totizto dialnica je zaroven aj plazou. A v case najvyssieho prilivu je cela dialnica pod vodou.

Aj napriek tomu nepriaznivemu stavu, sme videli vela zaujimavych veci - stroskotanu lod Maheno, rozne kanony pieskovcov roznych farieb, mali sme moznost "splavit" potok Eli vlastnou chodzou, a na utesoch Indian Heads sme si mali moznost poriadne oddychnut a pozorovat delfiny, raje, velryby, zraloky a ine morske stvorenia v nadherne cistom oceane.

Skoda ze sme sa nemohli kupat, vsade bol totiz zakaz. Aj som uvazoval, ze by som to riskol ak by som bol len pri brehu, ale cestou spat som na vlastne oci videl zraloka do 5m od brehu (t.j. vo vode cloveku nieco vyse kolien), tak som to neriskoval. A urobil som dobre, lebo vecer vyplavil ocean na breh niekolko jellyfish meduz - najjedovatejsich stvoreni v Australii a mozno aj na svete. Priesvitne stvorenia napadne pripominajuce igelitovy sacok dokazu cloveka usmrtit behom 5 minut.

Kedze je cely ostrov (az na par metrov stvorcovych civilizovanych budov) v povodnom stave, diva priroda tam funguje naozaj nadivoko, a tak sme si museli davat pozor na rozne zvierata v prirode, ktore sa bez akehokolvek ostychu priblizili k ludom. Upozornovali nas najma na diveho psa dinga, ktory ma na svedomi uz niekolko ludskych zivotov prave na tomto ostrove. Dingo je najblizsi pribuzny bielemu vlkovi azijskeho povodu, ale v podstate vyzera ako nas pes, akurat ze je divy. Dalsou hrozbou boli hady, kedze az 9 z desiatich najjedovatejsich hadov Australie zije na tomto ostrove. Nanestastie (alebo nastastie) sme ziadneho nevideli, a tak sme vsetci obisli bez akychkolvek zachrannych akcii typu obviazat ranu trickom a zamedzit jedu aby sa dostal dalej do krvi a pod. Inak som sa dozvedel, ze najhorsia vec ktoru mozete spravit je vysat jed. Zopar ludi sa o to uz pokusalo, lebo to videli vo filmoch a dopadlo to tak, ze vysali iba cast jedu, tym sa otravili a okrem nich zomreli aj ich priatelia.

Inak k tym zvieratam maju v Australii jednu super cca minutovu pesnicku od skupiny co sa vola Scared Weird Little Guys - pesnicka ma nazov Deadly Animals (Come To Australia) a je cela o tom co Vam v Australii hrozi. Kedze je podla mna neprelozitelna, najma co sa nazvov zvierat tyka, najlepsie je ak si pozriete video, zvierata na obrazkoch su tie spominane v texte.

Pre tych ktorym sa pesnicka zapacila, komplet anglicky text najdete tu

V noci zo soboty na nedelu sme stravili par hodin lezanim na plazi a pozorovanim hviezd. Ani si neviete predstavit, kolko hviezd na tej oblohe je, ked mate absolutnu tmu a nie su nikde poulicne svetla. Velmi jasne bolo vidno aj Juzny Kriz, suhvezdie ktore je viditelne len na juznej pologuli.
Okolo polnoci sme si uz isli lahnut spat, aby sme o piatej rano vstali, pekne vymrzli, ale zato si vychutnali vychod slnka nad oceanom. Take veci sa tak casto nevidia a tak som si to plne vychutnal aj ked nie som ranostaj. Tak ci tak by som skoro vstat musel, kedze sme odchadzali uz o siedmej, aby sme si stihli urobit turu v dazdovom pralese - jedinom dazdovom pralese na svete ktory vyrastol na piesku. V pralese bolo dost chladno a to aj napriek tomu, ze vonku bolo 27 stupnov V pralese bolo nieco pod dvadsat a dost vlhko. Ale prechadzka bola dost svieza, ziadne jedovate zvieratko nas neprekvapilo a tak sme si mohli uzit niekolko tisicrokov stare obrovske stromy, alebo niekolko desiatok metrov vysoke biele eukalypty.

Po pralese sme este navstivili jazero Lake Burrabeen - druhe najvacsie jazero po svetoznamom Lake McKenzie. Jazera su takmer rovnake, akurat pri Lake McKenzie je kopu turistov a pri tom nasom bolo len zopar ludi a tak sme si mohli vychutnat jazero, nadhernu plaz s bielym pieskom, slnko, skratka ako v raji. Na uvolnenie sme si okrem clapkania vo vode este zahrali plazovy futbal a okolo obeda sme uz vyrazili na cestu spat do Brisbane.

Jednoznacne to stalo za to si taky vylet na Fraser Island urobit, som si uz dlho tak neoddychol a sa tak nepokochal ako tento vikend. Kedze verim, ze sa najdu zvedavci, ktori by chceli vidiet viac z toho ako to tam vyzeralo, tak dalsie fotky v pripade zaujmu najdete tu

Australia vs Europa

2007-07-31T12:15:00.000+01:00

Mnohym ludom tu v Australii sa zda Europa prilis mala. Problem je vo vnimani vzdialenosti, kedze v Australii musia niekedy precestovat aj tisic km kym sa dostanu do najblizsieho mesta, zatialco v Europe pri 1000km clovek prejde niekedy aj niekolko statov. Pravdou je, ze Australia je naozaj velmi rozlahla. Ked som isiel posledne na Stradbroke Island s Matsom a Damianom pozorovat velryby (zial nepodarilo sa mi spravit ziadne fotky s velrybami, len kopu fotiek s oceanom), zaujala ma tam v miestnom turistickom centre jedna pohladnica znazornujuca mapu Australie v mape Europy. Vtedy som si tu pohladnicu nanestastie nekupil a nenasiel som ju ani na nete. Nasiel som ale inu mapu, tak som sa chcel s Vami podelit, aby ste si vedeli predstavit asi aka velka Australia je. Ja som ako viete v Brisbane, najsevernejsie som bol v Cairns (na tej mape nedaleko Cooktown), najjuznejsie a zaroven najzapadnejsie som bol v Melbourne. V blizkej dobe sa chystam navstivit Darwin, Alice Springs, Ayers Rock a Adelaide a koncom roka chcem ist na Novy Zeland od Brisbane asi rovnako daleko ako Perth.

Australske Narodne Symboly

2007-07-31T10:17:00.000+01:00

Poslednu dobu bolo strasne vela roznych sportovych, kulturnych a spolocenskych podujati, kde sa hrala australska hymna, resp. sa ukazovali rozne australske symboly a tak ma napadlo, ze som v podstate este nenapisal o australskych narodnych symboloch.

Statna vlajka

Australia ma vlastnu statnu vlajku odo dna ziskania nezavislosti od Velkej Britanie, t.j. od roku 1901 (i ked legislativne bola uznana az v r.1954). Statna vlajka bola (podobne ako vsetky ostatne narodne symboly) vybrana prostrednictvom sutaze. Spomedzi 30.000 roznych navrhov sa vybral navrh 14-rocneho chlapca, ziaka jednej zo zakladnych skol v Melbourne.

Australska vlajka je rovnomerne rozlozena na styri kvadranty. V lavom hornom kvadarante sa nachadza tzv. "union jack" co je nazov pre utvar, ktory pouziva vo svojej vlajke Velka Britania. Tato cast kvadrantu vyjadruje historicku previazanost prave s Velkou Britaniou. V druhom a tretom kvadrante (v pravej polke vlajky) sa nachadza 5 hviezd, ktore vyjadruju suhvezdie "Southern Cross" (Juzny Kriz), ktore je viditelne iba na juznej pologuli a teda je vyjadrenim uzemnej polohy Australie. Vo stvrtom kvadrante vlavo dole je tzv. "Star of Federation" (Hviezda Federacie), ktora ma 7 cipov a vyjadruje 6 statov a teritorialne uzemia.

Zaujimavostou je podobnost Australskej vlajky a vlajky Noveho Zelandu, ktora zjavne vyjadruje ako su si tieto dve krajiny blizke. Pre porovnanie vlajka Noveho Zelandu dole.

Aboridzinska vlajka

Medzi oficialne vlajky, ktore visia na kazdej vladnej budove je aj vlajka Aboridzincov alias povodnych obyvatelov Australie.

Cierna farba vyjadruje "ciernu rasu" aboridzinskej komunity, zlty kruh v strede oznacuje slnko ako zdroj energie pre zivot a cervena farba symbolizuje oficialne podu, ktora dava ludom obzivu, avsak pre vacsinu Aboridzincov je vsak symbolom krvi, ktoru museli preliat pri bojoch s bielymi pristahovalcami.

Statny znak

Statny znak sa sice nenachadza na vlajke ale nachadza sa na vsetkych ostatnych statnych dokumentoch, na dresoch reprezentantov atd. atd.

Podstatna cast je emblem v strede, ktory sa sklada zo 6 emblemov kazdeho statu.

* Novy Juzny Wales – kriz sv. Juraja s levom a hviezdami
* Viktoria – juzny kriz
* Queensland – modry maltezsky kriz a kralovska koruna
* Juzna Australia – piping shrike (druh straky, latinsky Gymnorhina tibicen telonocua)
* Zapadna Australia – cierna labut
* Tasmania – cerveny lev

Emblem v strede drzia zvieracie symboly Australie - kengura a emu. Cele je to vyplnene na pozadi rastlinnym symbolom Australie - kvetom s nazvom akacia (angl. golden wattle). Inak ja osobne som sa cudoval, ze to nie je eukalyptus, ale zjavne je tu tych zvlastnych rastlin v Australii viac.

Narodne farby

Vacsina krajin ma narodne farby zhodne s farbami na statnej vlajke. V pripade Australie je to uplne opacne. Ziadna z narodnych farieb sa na vlajke nenachadza. Narodnymi farbami su totizto zlta a zelena. Zlta farba vyjadruje australske plaze, mineralne bohatstvo a polia. Zelena zas reprezentuje dazdove pralesy, eukalypty a luky a pastviny pre ovce a kravy.

Dresy vsetkych reprezentacnych muzstiev ako aj vacsina suvenirov je preto v tejto pre mna katastrofalnej kombinacii farieb.

Statna hymna

Statna hymna je najmladsim narodnym symbolom, a to dokonca este mladsia ako ja. Prvykrat bola zverejnena az v roku 1984, dovtedy pouzivala Australia na vsetkych medzinarodnych podujatiach anglicku hymnu (God Save The Queen). Samotna australska hymna, podobne ako ostatne narodne symboly sa nevyhla sutaznemu osialu, kedy boli v osobitnych sutaziach vybrane osobitne hudba a text. Kupodivu to pokope znie celkom dobre.

Australska hymna ma nazov Advanced Australia Fair (oficialny slovensky preklad - Cestne vpred Australia!).

Jej znenie si mozete vypocut z rugby zapasu v Brisbane na Suncorp stadione (asi 20min od mojho domu). Je to iba prva sloha (zo styroch), ale australcania malokedy spievaju viac ako tu prvu, a na kratku ukazku Vam to podla mna uplne staci.

Anglicky text prvej slohy a jej slovensky preklad (mnou volne prelozeny):

Australians all let us rejoice,
For we are young and free;
With golden soil and wealth for toil,
Our home is girt by sea;
Our land abounds in Nature's gifts
Of beauty rich and rare;
In history's page, let every stage
Advance Australia fair!
In joyful strains then let us sing,
"Advance Australia fair!"

Vsetci australcania oslavujme,
Pretoze sme mladi a slobodni;
Mame urodnu podu a tazko vydrety majetok,
Nasa zem je obklopena morom;
Nasa zem oplyva prirodnym bohatstvom,
Na krasu bohatym a nevidanym;
V kazdej historickej casti
"Cestne vpred Australia!"
V radostnych tonoch nech stale spievame,
"Cestne vpred Australia!"

AFL (Australian Rules Football League)

2007-07-24T10:03:00.000+01:00

V Australii patri AFL medzi najpopularnejsie sporty spolu s rugby a kriketom. Ako uz nazov hovori najviac sa podoba nasmu futbalu, i ked futbal (soccer) je vyrazne odlisny od AFL. AFL sa nehra nikde na svete iba v Australii, najpodobnejsi sport k AFL je podla australcanov Gaelic Football (galsky futbal), ktory hravaju v Irsku.

AFL vzniklo povodne v state Viktoria a dlho sa ten sport nazyval VFL (Victoria Football League), ale v 80-tych rokoch vznikli timy aj mimo statu Viktoria a stala sa z toho celoaustralska zalezitost. Momentalne hra v najvyssej AFL sutazi 16 timov, z toho 9 je z Melbourne, 1 z mesta Geelong (tiez vo Viktorii), dva timy z Juznej Australie, dva timy zo Zapadnej Australie a po jednom zo Sydney a Brisbane.

Pravidla

Hra sa na obrovskom ovalnom ihrisku (stadiony pre AFL su zvycajne aj stadionmi pre kriket). Od branky po branku je priblizne 150 metrov, takze hraci sa riadne nabehaju. Cielom hry je nazbierat co najviac bodov za strelene goly. Pokial sa trafite medzi vyssie zrde mate 6 bodov, pokial medzi mensie mate 1 bod. Prihravat mozete iba kopnutim (kick) alebo specialne rukami - tzv. handball (vyzera to akokeby ste sa snazili sami sebe vyrazit prudko loptu z ruky). Lopta je podobna ako pri rugby a teda je velmi tazke dat jej spravny smer kedze nie je okruhla ako futbalova. Schopnost hracov sa okrem golov meria aj poctom tzv. "marks", co je ciste chytenie lopty po prihravke kopnutim bez toho aby vam lopta vypadla, co pri osobnych subojoch nie je vobec jednoduche. Pokial sa Vam to podari mate volny kop a mozete skorovat.

Ja som vyuzil moznost vidiet domacich Brisbane Lions proti timu Carlton Blues, kde Brisbane vyhral 163:45 co je jeden z najvyssich rozdielov v historii. Jeden z hracov vytvoril novy rekord tym, ze strelil v zapase 10 golov. Viac sa mi ale pacilo ked som bol na MCG stadione v Melbourne s kapacitou 100.000 ludi. Na zapase bolo sice kvoli silnemu dazdu iba 58.000 divakov, ale malo to svoju atmosferu. Collingwood hral proti St. Kilda, co su jedny z najlepsich muzstiev v sutazi a tak to aj vyzeralo, zapas bol dynamicky, hra sa presuvala zo strany na stranu, nechybala nervozita, napatie, mensie potycky medzi hracmi, krasne prihravky, este krajsie goly, skratka skvely zapas. Collingwood stastne vyhral 85:83 ked otocil skore v poslednej minute zapasu. Na stadione bola skvela atmosfera, sice mozno nie az taka ako pri futbale v juznej amerike, ale na australcanov sa divaci riadne rozdivoceli.

Mne osobne sa zo vsetkych australskych sportov paci AFL najviac, takze si to chcem uzit kym som tu, lebo na slovensku asi nebudem mat vela moznosti to pozerat. Zopar malo fotiek zo zapasu v melbourne najdete tu

Spiatocna cesta z Melbourne

2007-07-21T07:13:00.000+01:00

Neda mi osobitne nenapisat o ceste naspat z Melbourne. Let sme mali so spolocnostou Jetstar, planovany odlet bol o osmej vecer z letiska Avalon. Kedze Avalon letisko je asi hodinu od centra Melbourne a my sme sa vracali z Great Ocean Road, okolo siestej vecer, nechceli sme riskovat zmeskanie letu a tak sme poprosili Todda (nasho sprievodcu) aby nas hodil cestou na letisko. Kratko po siestej sme uz boli na letisku a asi o hodinku sme sa zacheck-inovali a cakali sme na boarding (nalietadlovanie sa). Dovtedy prebiehalo vsetko v poriadku.

Avsak 15 minut pred planovanym odletom nam oznamili, ze budeme meskat 15 minut. Opar minut na to, ze 30 minut a potom 45 minut. Tesne pred deviatou sa ozval pre zmenu zensky hlas, asi aby posobil na ludi upokojujuco, a dal nam vsetkym na vedomie, ze lietadlo s ktorym sme mali letiet sa nenachadza na nasom letisku, pretoze kvoli hmle nemohlo pristat na Avalone ale pristalo na letisku v Tullamarine . Mali sme sa vsetci pobrat do priletovej haly a vyzdvihnut si batozinu, ktoru sme pri check-ine odovzdali a cakat na dalsie instrukcie. O polhodinku nam dali vediet, ze pre nas vybavili autobusy, ktore nas odvezu na letisko v Tullamarine. Vybavili az 3 autobusy pre asi 200 ludi a tak sa niet co cudovat ze sme sa museli riadne potlacit. Cesta na druhe letisko trvala priblizne hodinku a pol. Po prichode sme sa museli znova zacheck-inovat a konecne sme sa dostali do lietadla. Z Melbourne sme odleteli kratko po polnoci (namiesto osmej) a kvoli burke a vzdusnym virom sme museli zmenit docasne trasu a tak sme do Brisbane doleteli o pol stvrtej rano, za polhodinku som sa konecne dostal domov, napisal email do prace, ze som strasne unaveny a zobral som si este jeden den volna naviac. Asi jedinou vyhodou bolo to, ze dalsi den som spal asi do tretej poobede, takze som sa aspon trocha vyspal, ale vo vseobecnosti to bola asi najhorsia skusenost s cestovanim v Australii.

TV Interview

2007-07-21T06:54:00.000+01:00

Dnes som konecne dostal link na to video co bolo urobene na konferencii. Ako sa asi dalo cakat vysekli vsetko co som povedal, az na jednu vetu, ktoru tam nechali. Asi najvacsi sok som ale dostal, ked som uvidel ze ma uviedli ako obcana Lotysska (Latvia) namiesto Slovenska :-). No neviem co by som k tomu viac dodal.

Video prispevok

Na prezretie videa je potrebny Real Player prehravac, ktory ak nemate si mozete stiahnut tu

Great Ocean Road

2007-07-19T11:48:00.000+01:00

Great Ocean Road (Velka oceanska cesta) je priblizne 350 km dlha cesta lemujuca juzne pobrezie Australie od mestecka Geelong (asi 69km od Melbourne) az po mestecko Portland, ktore je takmer na hranici statu Viktoria a Juzna Australia. Great Ocean Road patri medzi najvacsie turisticke atrakcie Australie, a kedze je to nedaleko Melbourne, rozhodli sme sa s Marie vyuzit nas pobyt v Melbourne a toto miesto navstivit. Vyhradili sme si na to pondelok a utorok po konferencii. Objednali sme si jednu zo sprievodcovskych agentur, ktorych je tu v Australii asi milion a stravili sme na cestach dva plne dni. Todd nas sprievodca bol skvely, vzdy vedel povedat zaujimave fakty ale aj srandovne historky a tak o zabavu nebola nudza. Spolu s nami na turu este islo niekolko singapurcanov, malajzijcanov, hong kongcanov, nemcov, novozelandanov, anglicanov, svajciarov a americanov. Spolu nas bolo 21, takze sme sa museli v tom minibuse troska potlacit.

Great Ocean Road je rozdelena na tri casti. Prva cast su skalnate utesy a jeden z najzaujimavjesich prirodnych ukazov, hory z odumretych morskych zivocichov vytrcajuce z oceana. Niektore dosahuju vysku aj niekolko metrov. Asi najznamejsich miestom a svetovym unikatom v tomto je miesto s nazvom "12 apostolov", ktore je zapisane ako svetove dedicstvo. To sme mali moznost navstivit dvakrat, raz pri zapade slnka a druhy krat hned dalsie rano, kedze bolo nedaleko nasho miesta kde sme prespali.

V skutocnosti pocet "apostolov" alias tych utvarov uz nie je aktualny, t.j. uz ich nie je dvanast, pretoze niektore utvary sa zrutili, posledny pred dvomi rokmi. Takze je mozne, ze o par rokov uz ludia neuvidia to co som videl ja. Ale nove stale rastu na inych miestach, takze o par milionov rokov to bude vyzerat uplne inak :-)))).

Druha cast cesty je pobrezie vrakov a stroskotancov. Je tam kopu vrakov na dne, kedze to bola najlepsia oblast na vylodenie sa pre utecencov, ktori do australie prichadzali. Teraz sa to da vidiet, ak sa v tej oblasti potapate, a teda po koralovych utesoch je to dalsie velmi casto navstevovane miesto na potapanie. Na pobrezi je tiez niekolko zaujimavych jaskyn. Todd samozrejme spomenul aj niekolko zaujimavych historiek takmer na kazdom mieste, kde sme sa na chvilku zastavili. V tejto casti cesty su aj eukalyptove dazdove pralesy, my sme sa zastavili v pralese nazyvanom Otway, co je druhy najvacsi po Grampians pralese vo Viktorii.

Posledna cast cesty je cisto plazova, raj pre surferov a milovnikov oceanskeho kupania sa. Pocas nasej cesty bolo sice slnecno, ale teploty boli okolo 14-15 stupnov, takze troska chladno na kupanie. Zato pravi surferi, na teplotu nehladeli a niektorym to naozaj islo, ako ked to pozerate v telke. Na jednej z plazi kazdy napisal do piesku miesto odkial pochadza, a ja som nebol vynimkou, takze uz aj v Australii poznaju Kosice.

Asi bude zbytocne opisovat vsetky veci, najlepsie bude ak si pozriete fotky tu.

Melbourne

2007-07-16T11:52:00.000+01:00

Kedze na narodnej AIESEC konferencii bola aj agenda pre stazistov, bola to vynikajuca prilezitost navstivit Melbourne. I ked v case konferencie sa prihodilo niekolko udalosti, ktore cloveka trocha odradzali od navstevy Melbourne. Ani nie dva tyzdne pred konferenciou sa stala jedna z najtragickejsich udalosti v Australii za poslednych 10 rokov, ked maniak v centre Melbourne zastrelil 3 ludi a tazko zranil dalsiu osobu. Bolo to o to horsie ze to boli mladi ludia, studenti, dvaja holandania a ten treti uz si presne nepamatam. Tyzden pred konferenciou bol v Melbourne aj Mats z Nemecka (dalsi stazista z Brisbane), ktory mal to stastie, ze natrafil na poulicny gang a prisiel o peniaze, telefon a "zariadil si" operaciu rozbitej sanky. Vsetko
naznacovalo tomu, ze Melbourne je velmi agresivne mesto, zo vsetkych stran boli len negativne ohlasy. Aj napriek tomu som sa rozhodol Melbourne navstivit a vobec to nelutujem.

Melbourne je po Sydney druhe najvacsie mesto Australie (ma 3 miliony obyvatelov). Hlavne mesto statu Viktoria je zatial asi najkrajsim mestom ake som tu v Australii navstivil. Na rozdiel od ostatnych Australskych beach cities (plazovych miest) ako napr. aj Brisbane, je Melbourne velmi europske, a to nielen architekturou, florou a faunou, ale najma atmosferou mesta.

Mesto az na zopar mrakodrapov dycha historiou (v ramci australskych moznosti). V ramci svojej tury som sa zameral na centrum a blizke okolie. Na prepravu som vyuzil turisticku elektricku, ktora premavala po centre mesta UPLNE ZADARMO. Celkovo ma elektricky v Melbourne uchvatili, su uplne vsade (a ako som sa dozvedel, je to jedine australske velkomesto, ktore elektricky ma.

Okrem ineho ma zaujal kontrast, ktory sa v Melbourne da najst. Popri starych budovach, nadhernych kostoloch a katedralach sa daju najst rozne moderne avantgardne budovy zvlastnych tvarov a farieb. Nastastie som mal moznost navstivit aj MCG (Melbourne Cricket Ground) Stadium - najvacsi stadion v Australii (hra sa tam kriket a AFL - australsky futbal). Stadion ma kapacitu 105.000 miest na sedenie. Ja som na nom vdaka rodine spolubyvajuceho Dana videl zapas AFL, kde kvoli dazdu prislo iba 58.000 divakov. Aj tak to bol silny zazitok, ale o tom v dalsom prispevku.

Nastastie prsalo iba par hodin v piatok vecer a v sobotu poobede takze som mal z vyletu o dost viac ako zo Sydney. Aj ked bolo troska chladnejsie, v priemere okolo 10-12 stupnov cez den, mne to len vyhovovalo, mam take pocasie radsej ako neunosne horucavy. Vecerny program som stravil bud u Danovej rodiny na typickej rodinnej australskej veceri, pri steaku a vine, alebo v druhom najvacsom australskom kasine. Aj som rozmyslal, ze si nejaku tu ruletu, alebo poker zahram, ale nakoniec som sa len pozeral, kedze pri kvalite tamojsich hracov by som toho asi vela nevyhral.

Pocas tury v meste som stretol aj dvoch slovakov - studentov, ktori sa rozhodli v Australii zobrat. Na svadbu si zavolalo zopar ceskoslovenskych priatelov. Bolo to dost zvlastne, predstavte si, prechadzate sa mestom, fotite katedralu, potom parlament a pod. a zrazu vidite dvoch ludi v slovenskych krojoch. Clovek si pretrie oci ci dobre vidi, nenapadne sa priblizi, ale uisti sa az ked pocuje slovencinu. Pokecali sme len chvilku, lebo som mal naponahlo na stretnutie s Danom, ale aj tak to bolo celkom super stretnut slovakov v Australii (okrem casnicky v ceskoslovenskej krcme v sydney to boli jedini slovaci, ktorych som tu za polroka mal moznost stretnut).

Inak Melbourne ja naozaj super mesto. Keby som si mohol vybrat kde v Australii chcem zit, jednoznacne by som si vybral Melbourne. Zbytocne asi bude popisovat vsetky veci co som tu videl, najlepsie urobite ak si sami pozriete fotky tu.

Global Village alias Prezentacia Slovenska

2007-07-16T11:07:00.000+01:00

Ako specialny odstavec som sa rozhodol napisat o nedelnom doobednajsom programe, o Global Village. Pre neAIESECarov - Global Village je akcia, kde zastupcovia roznych krajin prezentuju svoju krajinu prostrednictvom vystavneho stanku. Maju so sebou rozne prezentacne materialy, davaju ludom ochutnavat svoje narodne jedlo a pitie.

Na taku prilezitost som sa poriadne pripravil (ved veci na prezentaciu slovenska boli asi 20% vahy celeho mojho kufra). Stol som vyzdobil slovenskou vlajkou, niekolkymi brozurkami a knizkami, pohladnicami, fotkami, valaskou a notebookom s prezentaciou slovenska. Na jedenie som ludom ponukol horalky a tatranky (samozrejme nalamane na male kusky, aby kazdy mohol ochutnat), no a na pitie som si zo slovenska priniesol flasu slivovice. V ramci prezentacie som vyuzival aj rapkac a za chodu cca kazdych 5 minut som si zaspieval Slovenskoooooo, slovenskoooooo, heja heja heja slovenskooooo!!! co sa australcanom ohromne pacilo. Tatranky a horalky im zas az tak velmi nechutili, asi preto ze vedla mna mala Marie z Belgicka vybornu belgicku cokoladu. Kedze australcania nie su zvyknuty pit tvrdy alkohol osve (furt iba s kolou alebo dzusom a pod.), tak im dala riadne zabrat aj nasa slivovica.

Na pobavenie si pozrite video z global village:

Samozrejme, ze pri prezentacii Slovenska sa ludia pytaju rozne otazky na ktore chcu vediet odpoved. Niektore boli celkom dobre, niektore mi dokonca dali zabrat, ale naslo sa aj zopar uplne mimo. Asi najzaujimavejsie boli tie na ktorych by sa asi kazdy slovak (alebo aj neslovak, ale vzdelany clovek) pobavil. Niektore "naj" otazky co si pamatam:

1. Kedy ste sa odtrhli od sovietskeho zvazu?
2. - Ktory ocean mate z juhu?
- ??? prosim?
- No len chcem vediet, ake su plaze na slovensku?
3. Nosia vsetci na Slovensku dlhe vlasy?
4. Aha ty si zo Slovenska? Povedz nieco po nemecky ....
5. (chlapik pozera na mapu europy) ... hmmm so nevedel ze tolko statov je okolo Vas - to BL je Bolivia? - nie to je Bielorusko - ahaaaa, inak India je tiez celkom blizko - I ako Italy, t.j. Taliansko, toto je mapa europy - ahaaaaa, ok dik za vysvetlenie, ahoj. ????
6. Ako je mozne, ze ma Slovensko menej obyvatelov ako Sydney?
7. Minuly tyzden som videl Hostel 2, je to vsade na Slovensku tak? Alebo iba v Bratislave?

Asi najzaujimavejsim momentom bolo, ked na miesto konania Global Village prisla australska televizia. AIESEC v Australii ma velmi dobre vyvinutu PR (public relations) a tak o media na akcii nebola nudza. Do televizie okrem par shotov chceli odvysielat aj rozhovor s niektorym zahranicnym clovekom, co sa na Global Village prezentoval. Podla ich slov si vybrali toho najzaujimavejsieho, najhlucnejsieho, najsialenejsieho - t.j. mna. Pytali sa take typicke otazky, kto som, odkial som, co robim v australii, ako sa mi tu paci a pod. Ziadne extra zlozite veci, ale predsalen, clovek troska znervoznie, ked ma rozpravat nieco vsetkym australcanom. Tak ci tak, sa zo mna ludia smiali, ze je zo mna medialna hviezda a ci im nedam autogram a pod. :-) Nic no sranda musi byt. Slubili mi z televizie zaslat ten prispevok, ako bol odvysielany, takze az to budem mat, slubujem ze zverejnim.

Zatial Vam musia stacit fotky, ktore najdete tu

Narodna AIESEC konferencia v Melbourne

2007-07-16T10:46:00.000+01:00

V case od 4. - 14. jula sa v Melbourne konala narodna AIESEC konferencia. Ano slovaci sa asi budu cudovat, ale konferencia trvala desat dni a nie tri/styri ako u nas. Hlavnym dovodom je to, ze naklady na cestovanie su pre jednotlive pobocky strasne nakladne, a preto maju australcania iba dve narodne konferencie do roka, ale zato riadne velke. Konferencia bola zorganizovana na ovela lepsej kvalitativnej urovni ako ktorakolvek slovenska na akej som bol, dokonca si dovolim tvrdit ze urovnou nemala daleko od IC (International Congress - najvacsia AIESEC konferencia). Na konferencii bol priestor na vsetko, odoborne seminare a workshopy s firmami ako PWC, Ernst & Young, KPMG, developing leaders day, cisto AIESEC veci, zabava na velkych parties, rozni externi hostia, alumni, agenda pre stazistov, atd. Musim australskych AIESECarov naozaj pochvalit, zorganizovali super konferenciu.

Agenda pre stazistov

Stazisti mali naplanovanu agendu od piatka 6. jula do nedele 8.jula. Pocas tychto troch dni sa mali navzajom moznost spoznat stazisti (ktori dosli) z celej Australie. Z Brisbane sme zial prisli iba ja a Marie. Agenda okrem spoznavacich hier obsahovala celodenny odborny workshop od jednej z velkych firiem (kazdy si mohol vybrat podla temy, kam chcel ist). Vacsinou to boli temy tykajuce sa vodcovstva (leadership), prace v multikulturnom prostredi, rozvoja podnikavosti (enterpreneurship) a spolocenskej zodpovednosti (CSR). V nedelu bola na plane global village, prehliadka Melbourne a kulturny blok o Australii.

Agenda sa mi velmi pacila a troska som aj bol smutny, ze som tam nemohol ostat dlhsie (nedalo sa vybrat tolko volna z prace). Tak ci tak spoznal som tam kopu novych ludi, australcanov aj neaustralcanov a dokonca som stretol aj niekolko ludi, ktorych som nevidel niekolko rokov. Je to super pocit stretnut sa s clovekom z rumunska v roku 2004 na konferencii v Nemecku a potom v roku 2007 uplnou nahodou na konferencii v Australii. Svet je skratka velmi maly.

Fotky vlastneho piva

2007-06-29T14:37:00.000+01:00

Viaceri z Vas si pytali fotky nami vyrobeneho piva, tak nech sa paci:

Posledny den v PartnerOne

2007-06-29T06:37:00.000+01:00

Dnes - piatok 29. juna 2007 - je posledny den co pracujem pre PartnerOne.

PartnerOne bola spolocnost, ktora vystupovala ako Shared Service Provider (SSP) - inak povedane poskytovatel verejnych sluzieb. Jej hlavnymi klientmi boli Queensland Police (policia), Corrective Services (napravnovychovne ustavy a vaznice), Justice & Attorney General (prokuratura a sudnictvo) a Emergency Services (zachranne sluzby - poziarnici, ambulancia, rychla zdravotna pomoc). Medzi ostatnych patrili este mensie oddelenia zaoberajuce sa zdravotnou pomocou inym, najma tretim krajinam, oddelenie zamerane na prostituciu, oddelenie licencii atd. Spolu s ostatnymi SSP - CorporateLink, Corporate Solutions a Regional Services sluzili vacsine oddeleni, ktore ma na starosti Queenslandska vlada.

Preco to tu vsetko vykladam?

Nie nebojte sa nevyhodili ma, ani sme neskrachovali.

V ramci noveho strategickeho smerovania vytvorili vsetky SSP jednu velku Shared Service Agency (SSA) - t.j. agenturu zabezpecujucu vsetky verejne sluzby pre Queenslandsku vladu. Inak povedane spojili sa.

Pre mna z toho vyplyva to, ze dnes robim posledny den pre PartnerOne a od pondelka pracujem na tom istom mieste, s tymi istymi pravami, s tymi istymi ludmi, za tych istych podmienok - akurat nebudem zamestnancom PartnerOne ale zamestancom SSA.

S prechodom samozrejme suvisi rebranding - meni sa vsetko, od loga na dokumentoch, cez podlozky na mysi, klucenky a uvitanie v telefone az po intranetovu stranku, atd.. Chvilku mi to asi potrva kym si na zmeny zvyknem, najma na novy program Alloc8 na zaznamenavanie odpracovaneho casu pre payroll oddelenie, ale vsetci verime, ze je to zmena k lepsiemu, takze dufam, ze to tak aj vyjde.

Novinky z prace

2007-06-27T03:34:00.000+01:00

Posledne ked som pisal o testovani, som este nevedel, ze sa troska zmeni casovy plan projektu a definitvne zavedenie programu urceneho pre nabor ludi sa stanovi na 2.jul. Kedze to v case rozhodnutia boli dva tyzdne do finalneho zavedenia, pre mna to znamenalo dokoncit testovanie, zaskolit vsetkych zamestnancov, ktori ten program budu pouzivat a po skoleni byt s nimi na ich oddeleni a odsledovat ci vsetko vedia, zodpovedat ich pripadne otazky, respektive zaznamenat akekolvek chyby a vykomunikovat s IT oddelenim ich odstranenie.

Skolenie

So skolenim mi pomahala kolegyna z treningoveho oddelenia, ktora zabezpecila vsetky organizacne veci, vybavila pocitacovu treningovu miestnost, urobila kopie treningovych materialov atd. Ja som sa zameral na obsahovu cast a pripravil realne podklady aby mohli ludia virtualne inzerovat volne pracovne miesta, a spracovavat materialy od uchadzacov. Samotne skolenie sme rozdelili do styroch casti - prve pre ludi co inzeruju, druhe a tretie pre ludi co spracuvaju aplikantov a ich materialy a stvrte pre tim, ktory ma na starosti korespondenciu a komunikaciu s uchadzacmi.

Skolenie dopadlo perfektne, 18 z 20 ludi v hodnotiacich harkoch zaznacilo, ze so skolenim boli velmi spokojni, zvysni dvaja boli "iba" spokojni. Ziadna negativna odozva a vela povzbudzujucich komentov. Celkom ma to potesilo, kedze trenovat ludi v cudzom jazyku nie je sranda, najma ak Vasa slovna zasoba neobsahuje niektore pojmy a potom hapkate pri vete typu : "Dole pod sekciou osobnych udajov vyberte z rolovacieho menu moznost ostatne a do textoveho policka vpiste ... a potvrdte stlacenim tlacitka submit". Niezeby to bola extra tazka veta, na slovensku by to bolo v pohode, ale ked to poviete rodenym anglicanom v nespravnom slovoslede alebo gramatike, nie vzdy pochopia co tym chcete povedat. Nastastie to islo hladko.

Vyzva

Najvacsou vyzvou na treningu ale nebola moja anglictina, ale nieco co som absolutne necakal a co ma absolutne prekvapilo. Na skoleni bola jedna kolegyna, ktora je hluchonema. Neviem ci ste niekedy mali moznost trenovat hluchonemych spolu s pocujucimi a hovoriacimi, ale rozhodne to nie je sranda. Kedze posunkovu rec neovladam, snazil som sa hovorit pomaly a zretelne, aby mi dokazala citat z pier. Ale po chvilke sme to vzdali, kedze pocujuci zhodnotili, ze pri pomalom rozpravani mam este horsi akcent ako pri rychlom a ze mi uz duplom nebude rozumiet. A tak som sa snazil najst sposob ako s nou komunikovat, nakoniec sme to vyriesili otvorenim textoveho okna v hornom rohu, kde som jej vzdy napisal co robime a preco to robime, a ona tam vpisovala otazky ak nejake mala. Bolo to dost zaujimave, lebo som v podstate pocas treningu pre vsetkych viedol v tom istom case mini-trening pre nu. Tak ci tak, na konci sa mi podakovala za individualny pristup a dokonca som od jej manazerky dostal pochvalu, ze s novym programom pracuje najlepsie zo vsetkych. Ostatni tiez skolenie zvladli a tak mam teraz volnejsi tyzden, kedze mojou ulohou je teraz pomahat im s problemami, a kedze vdaka dobremu skoleniu ziadne nemaju, mozem si naplno vychutnat dobry pocit zo splnenej ulohy.

EEO - Equal Employment Opportunities

Zakon v Australii stanovuje rovnake prilezitosti ziskania a vykonavania zamestnania (EEO) pre vsetky skupiny obyvatelstva bez akejkolvek diskriminacie. V Australii sa nestane, zeby niekoho nezamestnali len preto, ze je hluchy, nemy, slepy alebo nejakym inym sposobom telesne postihnuty (teda pokial to nie je nevyhnutne, napriklad slepy nemoze robit sofera). Nejaka stotinka percenta porusujuca toto pravidlo sa vzdy najde, nikto predsa nie je dokonaly, ale velka vacsina to robi absolutne prirodzene. Medzi ludi, ktori patria do skupin, kde by mali byt uplatnene rovnake prava na ziskanie aj vykonavanie povolania patria - zeny, telesne postihnuti, ludia s rodnym jazykom inym ako anglickym, aboridzinci, ostrovania z juzneho ostrova a ostrovania z Torres Strait. Inak povedane, to ze ste postihnuty, alebo mate nejaky povod nie je kriteriom vyberu. A ludia to velmi poctivo dodrzuju a tak je uplne bezne, ze hluchonemy pracuje s aboridzincom a bielym v jednom time (najma vo vlade, ktora sa snazi ist ostatnym v tomto prikladom).

Paci sa mi, ze kriteriom na vyber zamestnancov su ich schopnosti. Ked si predstavim ako to funguje na slovensku, vety typu "madara nezamestnam", "romov tu nechceme", "videl si ho, jak chodi, takeho netreba zobrat, co si o nas ostatni pomyslia" a pod., tak je to dost smutne. A myslim, ze to este riadny cas potrva kym sa dostaneme na tolerancnu uroven australcanov a kym budeme natolko vyspeli, aby sme odlozili predsudky nabok a brali ludi spravodlivo, bez ohladu na rasu, pohlavie, vek a fyzicke danosti.

LSB

2007-06-24T13:10:00.000+01:00

Pred dvomi tyzdnami sme sa s Azzom a Shaunom stretli u nas na dome, aby sme konecne ochutnali prve nase vlastne pivo. Dali sme mu nazov LSB (Land Street Beer) podla ulice kde sa vyraba. Vypili sme asi 4 piva kazdy a musim povedat, ze je to pivo velmi inkonzistentne. Jedno pivo bolo dobre, druhe zas chutilo ako cukrova voda, dalsie nam vypenilo po otvoreni a dalsie bolo strasne bublinkate, skratka sranda. Akoby povedal Forrest Gump - "To pivo je ako bonboniera, nikdy nevies co ochutnas."

Po prvej ochutnavke sme sa rozhodli zmenit niektore vyrobne postupy a to konkretne:
1. Presli sme na trojfazovy proces cistenia flias, aby tam neboli ani najmensie necistoty, ktore ovplyvnuju chemicky proces dozrievania
2. Musime klast vacsi doraz na presnost pri miesani ingrediencii - vsade rovnaky pomer cukru, vody, sladu, kvasinkoveho extraktu.
3. Zakupili sme "beer belt" - elektricky pivny opasok na sud, ktory udrziava konstantnu teplotu pri vyrobe piva.
4. Nechame pivo dozrievat o tyzden dlhsie.

Navrhovane zmeny sa ujali viac ako dobre a druha varka piva uz bola vyrazne lepsia. Samozrejme, ze to nie je tak kvalitne ako ceske alebo slovenske pivo, ale urcite je lepsie ako australske a aj vyrazne lacnejsie, takze som viac ako spokojny. Momentalne este skusame viacere typy sladovej zmesi, aby sme nasli optimalne chutove riesenie, ale to su len take kozmeticke zmeny, takze vseobecne by sa dalo povedat, ze nam varenie piva vyslo nad moje ocakavania.

Brisbane Blue Tongues

2007-06-24T12:11:00.000+01:00

Kedze v Australii je momentalne zima (rocne obdobie), prave teraz prebieha hokejova sezona. Kedze som bol zvedavy, co za hokej sa tu v Australii hraje, dohodli sme sa s Azzom a Shaunom, ze sa pojdeme v sobotu pozriet na domaci zapas Brisbane Blue Tongues proti Melbourne Ice. Kedze Azz ani Shaun nikdy na hokeji neboli, cestou na stadion som im strucne vysvetlil co je cielom hry a zakladne pravidla.

V najvyssej Australskej hokejovej sutazi hra 8 timov. Hra sa systemom kazdy s kazdym doma vonku. Kazdy vikend sa hra s tym istym timom jeden zapas v sobotu a dalsi v nedelu. Z ligy nikto nevypadava, t.j. timy su kazdy rok rovnake. Samotny Brisbane Blue Tongues skoncili v minulej sezone na siestom mieste a v tohtorocnej sezone su zatial na piatom mieste. Vacsina hracov su kanadania, potom zopar americanov, jeden fin a asi styria australcania. Minulu sezonu chytal za Blue Tongues slovensky brankar Milan Novysedlak, ale tohto roku uz skoncil s aktivnou karierou.

Na stadion sme dorazili polhodinku pred zapasom. Listky boli podla mna neumerne drahe (ak vezmeme do uvahy pomer cena - kvalita), takze sme si kupili najlacnejsi listok na statie v rohu za 8 dolarov. Priemerna cena listka bola 20 dolarov, co som nechcel riskovat za predpokladu, ze hokej nebude dobry. Samotny stadion bol dost maly, mal kapacitu do 200 ludi, kvalita sedenia, ladu, mantinelov, branok atd. bola na urovni stadiona v Gelnici (az na to, ze bol kryty).

A aky bol samotny hokej? Kvalita by sa dala prirovnat k zapasu Gelnica - Bardejov, cisto drevorubacsky hokej okoreneny kanadskym stylom v zmysle, ked uz nemam schopnost s pukom nieco spravit, tak sa snazim aspon tvrdo zlozit spoluhraca. Vyluceni bolo neurekom, co ale nebolo na skodu veci, lebo vtedy mal zapas svoje svetle stranky, najma pri hre styroch na troch, kedy hraci aspon trochu kombinovali. Zapas nakoniec vyhral Melbourne 8:4. Vacsina golov padla stastnou nahodou, popripade v neprehladnej situacii v mele pred brankou. Zaujimavym pre mna bolo to, ze tretiny mali iba 15 minut a nie 20. Dovodom asi je, ze to bolo kvoli kondicke hracov, kedze timy maju do 15 hracov aj s brankarmi a teda viac menej tocia cely zapas na dve patky. A kedze niektori hraci mali problem udrzat sa v niektorych situaciach na korculiach, verim, ze to bolo na ich kondicku dost narocne.

Co ale nesmelo chybat, a to by nebola australia australiou keby to chybalo, boli vsetky komercne a zabavne atrakcie, vratane stanku so suvenirmi, smiesnym doprovodnym komentarom, typickou "americkou hokejovou hudbou" pri preruseni hry a pod. Vsetko okolo vyzeralo ako v NHL, az na ten hokej na lade.

Koniec-koncov nelutujem, ze som na hokej isiel, bola to sranda. Azz si odniesol domov puk vystreleny do hladiska ako pamiatku na zapas, Shaun zvazuje ze si kupi NHL playstation hru a ja som mal dobry pocit, ze som konecne po dlhej dobe mohol vidiet hokej - aspon nejaky. Tak ci tak, neoslovilo ma to natolko aby som na nejaky iny zapas opat isiel. Skor sa asi zameram na sporty v ktorych su australcania spickou a vychutnam si AFL, rugby, popripade kriket, kym som tu.

Prekvapivo kruta zima

2007-06-24T07:43:00.000+01:00

Tohto roku je v Australii strasne kruta zima a to dokonca aj na australske pomery. Minuly tyzden klesli v Brisbane teploty pod 10 stupnov Celzia co bola najnizsia teplota za poslednych 50 rokov. Ono sa sice zda, ze 10 stupnov je pohoda, co ale nie je pravda ak mate vysoku vlhkost vzduchu a silny oceansky vietor. Vo vnutrozemi je to este horsie, v mestecku Toowoomba (do 100km od Brisbane) namerali minulu stredu vobec najnizsiu teplotu v Australii odkedy sa meria teplota (od roku 1869). Namerana hodnota bola - 16°C. Australcanov prekvapil aj riadny vietor, mensi oceansky hurikan. V oblasti centralneho pobrezia (medzi Brisbane a Sydney) bol vyhlaseny vysoky stupen pohotovosti a ludia boli pripraveny na evakuaciu, kedze silny vietor sposoboval 7m vysoke oceanske vlny. Ked si k tomu priratate fakt, ze v Australii nemaju kurenie, tak si viete predstavit ako tuto zimu australcania prezivaju - tri svetre, bunda a drkotanie zubami. Clovek si az vtedy uvedomi, akou vymozenostou je kurenie, co mame doma na Slovensku.

Vzdelavanie v Australii

2007-06-17T05:59:00.000+01:00

Momentalne sa mi z AIESEC ludi nema velmi kto venovat. Niezeby by mi to vadilo alebo chybalo, aspon mam viac casu pre seba a trocha oddychu od ludi nezaskodi. Cele toto obdobie sa skonci na buduci tyzden, kedy sa vacsine konci skuskove obdobie. O skole teraz hovoria dost casto a tak som sa rozhodol Vam priblizit mnou zistene informacie o tom, ako vlastne funguje skolsky system v Australii so zameranim na opis fungovania vysokych skol.

Zakladne a stredoskolske vzdelanie

Kedze v predskolskom veku navstevuje skolky minimum mladych australcanov (menej ako 1%), vacsina deti zacina chodit do skoly vo veku od 5-6 rokov. Povinna skolska dochadzka sa konci 16 rokom zivota (v Tasmanii 15tym). Rozdiel medzi prechodom zo zakladnej na strednu skolu je rozny v zavislosti od toho, v ktorom state Australie studujete. V Queenslande je to 7 rokov na zakladnej a potom dalsich 5 na strednej skole. T.j. vacsina ziakov ukonci strednu skolu v sedemnastich rokoch.

Podobne ako aj u nas na slovensku, existuju statne a ine skoly (sukromne, cirkevne a pod.) Statne skoly poskytuju vzdelanie zadarmo, na ostatnych (aj cirkevnych) sa za skolu plati. Mnozstvo penazi za studium sa velmi rozlisuje a to najma podla toho v akej oblasti studujete, aku prestiz ma ta skola a pod. Kazda skola tu ma vlastnu kulturu, vlastne pravidla. Po vzore anglicka sa tu do skoly musia povinne nosit skolske uniformy. Kazda skola ma uplne inu uniformu a tak ludia na ulici vedia velmi lahko identifikovat, kto pochadza z akej skoly.

Vyssie vzdelanie

Vyssie vzdelanie je zabezpecovane viacerymi vzdelavacimi instituciami. Najprestiznejsimi su univerzity. Mimo nich su tu este rozne ine institucie poskytujuce rozne kurzy, diplomy a ine tituly.

Podobne ako na Slovensku aj v Australii je hierarchia rovnaka - bakalarske studium (3 -4 roky), masters studium (5-7 rokov), doktorandske studium (2-3 roky po masters) a vyssie akademicke tituly ako doktoraty, profesorske tituly a pod.

Za vysokoskolske studium sa v Australii plati. Australski obcania maju 75% studia zaplatene vladou, zvysnych 25% si platia sami. Zahranicni studenti si za studium platia sami. Ceny sa pohybuju okolo 10.000 dolarov za semester. Samozrejme, vzhladom na vysku sumy si nie kazdy moze dovolit zaplatit tolko penazi a preto existuje nespocetne mnozstvo stipendii pre najlepsich ale aj priemernych studentov, socialne stipendia, firemne stipendia a pod.Takze ak je student sikovny, dokaze vystudovat v podstate "zadarmo", kedze mu zvysok preplati niekto iny vo forme stipendii.

Skolsky rok sa zacina vo februari a konci v novembri. December a januar su velke skolske 2-mesacne letne prazdniny. Jeden rok je rozdeleny vo vacsine pripadov na 2 semestre (prvy konci v juni), popripade niektore skoly maju tri trimestre. Samotny semester je rozdeleny ako u nas na zapoctove a skuskove obdobie. Zapoctove obdobie trva priblizne 3 mesiace, kedy prebiehaju prednasky, cvicenia. Povinnost navstevovat cvika a prednasky sa lisi od skoly k skole, ale bez ohladu na to, ake su pravidla, vsetci sa snazia navstivit co najviac cvik a prednasok.

Prednasky su urcene na ziskanie teoretickych vedomosti z uciva, a su narozdiel od nasich vedene zaujimavou formou vyuzivajucou videa, powerpoint prezentacie, prakticke ukazky, mnozstvo externych hosti z firemneho sektora a pod. Ziadne citanie z ucebnice ako na vacsine nasich prednasok. Cvicenia su priestor pre skupiny ziakov, popripade jednotlivcov na to, aby mohli vypracovat spolocne odborne prace, vyskumne prace a pod. , za ktore ziskavaju zapocet. Len v nevyhnutnych pripadoch sa pisu zapoctove pisomky (predmety ako matematika). Vo vsetkych ostatnych pripadoch je to celosemestralna praca, zalozena vacsinou na timovej praci s jasnym oznacenim vysledkov prace toho ktoreho jednotlivca v time.

Skuskove obdobie zvycajne trva 2-3 tyzdne. Neexistuju ziadne opravne terminy. Bud spravite skusku na prvykrat alebo opakujete cely predmet na dalsi rok. Vynimkou su iba zavazne pripady choroby, umrtia v rodine a pod. a su zalezitostou dohody skusajuceho a studenta. Skusky su pisomne aj ustne a ked skusajuci vidi, ze latku ovladate, tak Vam skusku da a kedze sa vacsina studentov na skusky pipravuje, vacsina aj prejde. Ziadne vyhadzovanie zo skusok a snaha nachytat studenta na malichernych nepodstatnostiach. Zakladne otazky - vies prejdes, nevies neprejdes. Ak vies zaklad idu stale tazsie a tazsie otazky a tie urcuju tvoju vyslednu znamku. V pripade ak musis predmet opakovat, plati sa naviac za opakovanie rocnika. A kedze ceny su dost vysoke (a vacsinou to vedie i k strate stipendia), motivacia studentov spravit skusku je ovela vacsia ako u nas.

Na druhej strane, kedze sa za skolu platia take peniaze, skola ma obrovske mnozstvo finacnych zdrojov aby mohla financovat svoje aktivity a neustale zlepsovat podmienky studia, robit vlastny vyskum, dovolit si zaplatit prednasky najvacsich odbornikov a prispievat tak k vysokej kvalite studia a pod. Na rozdiel od nas na skole funguje aj marketing, skola sa prezentuje voci verejnosti, snazi sa organizovat rozne podujatia, kde sa prezentuju studenti, docenti, profesori, kazdy kto dosiahol zaujimave vysledky, zhanaju sa sponzori atd. atd. Je to uplne ako iny svet.

Skola kde chodia moji spolubyvajuci (University of Queensland), ma priblizne 36000 studentov, ktorym sluzi zakladny campus o rozlohe 274 akrov (1.1 km2), co je v podstate male mestecko, kde nechyba nic, podniky, restauracie, obchody, sportoviska, zdravotnicke centrum,

poziarne centrum, skolske miestnosti, kniznice, internetove miestnosti s kapacitou 5.000 pocitacov, nadherne parky, vyskumne centra a mnoho inych veci.

Studovat na takej skole je skratka radost. Clovek sa nemusi nikam pohnut, vsetko co k studiu potrebuje najde priamo v campuse. Studenti musia byt samostatni, kedze iba minimum predmetov je povinnych, sami si volia predmety, vyucujucich, casy cviceni, prednasok, konzultacii, skratka su samy sebe panom. 99% studentov popri skole pracuje. Na rozdiel od Slovenska je strasne vela firiem, ktore maju zaujem o studentov a ponuka im moznosti stazovat, a zaroven im dat plnu flexibilitu aby mali dost priestoru na studium. Skratka, parada.

Ak niekto uvazuje o studiu v Australii vrelo odporucam, nie nadarmo patria australske univerzity spolu s britskymi, americkymi a zapado-europskymi medzi najlepsie na svete.

Dalai Lama

2007-06-14T05:49:00.000+01:00

V stredu 13. juna navstivil Brisbane v ramci svojho Australskeho turne renomovany nabozensky i politicky vodca Tibetanov - His Holiness 14th Dalai Lama (Jeho Svatost Dalajlama 14-ty). V ramci svojej navstevy navstivil zopar atrakcii ako Australia ZOO, Geelong a pod. celodennu navstevu ukoncil hodinovou prednaskou v Brisbane Entertainment Centre.

Na prednasku sa dali zakupit listky. Jeden listok stal 0 dolarov + manipulacny rezervacny poplatok 5 dolarov. Kedze Shaun vybavil 6 listkov, jeden nas stal 80 centov. Na prednasku sme isli ja, Shaun, Caitlin, Azz a Amy. Osobne som vobec nevedel co mam ocakavat a isiel som (ako asi vacsina ludi) skor s cielom vidiet Dalajlamu a nie z nabozenskeho hladiska. K budhizmu sa nehlasim (aspon zatial) a tak som dufal, ze nejako zapadnem.

Samotna prednaska zacinala o stvrtej poobede a trvala asi hodinku. Na moje prekvapenie vobec nebola nabozensky orientovana, zdoraznovala skor potrebu vzdelavania mladych ludi a vytvorenia celosvetoveho mieru. Samozrejme, ze padlo par nepriaznivych slov na adresu Ciny ako takej (nechce sa mi rozpisovat spor medzi Cinou a Tibetom, ale verim, ze vacsina ludi ma aspon zakladne info a ak nie, urcite vie, kde ich najde). Pravdupovediac by som tu prednasku prirovnal k takym tym typickym "motivation speeches" (motivacnym prihovorom), ake sme mali na vacsich narodnych, resp. medzinarodnych AIESEC konferenciach. Normalne by som si vedel takeho Dalajlamu ako externeho hosta na akcii AIESECu predstavit. Mal celkom zaujimave myslienky (i ked anglictinu este musi potrenovat) a bol sem-tam aj vtipny, takze nebola to hodina zabiteho casu.

Moja najoblubenejsia veta tohto vecera:

"George Bush is a nice guy ... I know him ... but his politics ... it's a different thing."

Po uspesnej prednaske Dalajlamu, na ktorej bolo cca 15.000 ludi (tolko isto ako na Red Hot Chilli Peppers, akurat typ ludi bol vyrazne odlisny) sme vsetci az na Caitlin isli do podniku pozerat na velkoplosnej obrazovke druhy zapas State of Origin, riadnu rugby mastenicu, ako protiklad toho co sme prave poculi. Vecer sa skoncil dobre, Queensland Maroons vyhrali nad New South Wales Blues a vedu v State of Origin uz 2:0 na zapasy, takze vsetci Queensland ludia bujaro oslavovali, co sa prejavilo aj na mnozstve mojich kolegov v stvrtok rano v praci. Ale o tom niekedy inokedy.

Hlavne si treba vziat k srdcu slova Dalajlamu: "There's no continuous life ... without a peace" a zacat podporovat myslienku svetoveho mieru.

Sydney

2007-06-12T09:35:00.000+01:00

Tento pondelok bol statny sviatok (narodeniny britskej kralovnej) a tak som sa spolu s Matsom, Caglou a Cyrielle rozhodol navstivit Sydney. Ved uz som tu 5 mesiacov, tak uz bolo na case sa tam ist pozriet, ved predsalen popri kengurach je Sydney prvou vecou co ludi napadne, ked sa povie Australia.

Povodny plan bol, ze pojdeme s Matsovym autom (cca 1000km). Ten plan sa ale na poslednu chvilu zrusil, kedze Matsa prepadli v Melbourne a skoncil z rozbitou sankou v nemocnici. Kedze sme ale ostatni nechceli zabijat predlzeny vikend v Brisbane, rozhodli sme sa zakupit si letenky. Vsetci co lietame aspon z casu na cas vieme, ze kupovat letenku dva dni pred odchodom poriadne prevetra penazenku, ale co clovek nespravi preto, aby Sydney videl.

Pre Caglu a Cyrielle som vybavil ubytko u AIESEC stazistov zo Sydney a ja som sa rozhodol prespat u Nasibiho z Kene (teraz uz australskeho obcana), ktory bol na stazi na Slovensku (LC CU) v roku 2000.

My sa pozname od silvestra v Kosiciach z minuleho roka a samozrejme, kedze aj on neraz prespal u roznych ludi, ked bol na slovensku, tak rad a velmi ochotne pomohol. A to Vam poviem, ze naozaj vydatne, kedze som okrem ubytka zadarmo mal aj ranajky a jednu veceru!!!

Odlet

Kedze som sa nemohol uvolnit vo stvrtok skor z prace, letel som sam vo stvrtok vecer o 21:00 Tak som po praci spokojne dosiel domov, dal si sprchu, kludne sa naveceral a zasiel na internet si este pozriet nejake info o Sydney. Ked uz som bol na internete, tak som este skontroloval kedy mam spoj na letisko. Samozrejme nikto nechce platit 40 dolarov za taxik, ked moze ist za 12 dolarov vlakom (teda v mojom pripade zadarmo, lebo som od Piotra zdedil aj 3 predplatene listky na letisko). Na interenete som zistil, ze posledny vlak na letisko odchadza o siedmej z centra mesta. To pre mna znamenalo polhodinu, aby som sa obliekol, zbalil si vsetko do Sydney, isiel na zastavku, chytil autobus do mesta a odtial utekal na stanicu vlakovu. V zivote som nemal tak naponahlo ako vtedy. Obleceny som bol takmer ihned (i ked s mokrymi ponozkami cerstvo vytiahnutymi z pracky), zbaleny do 5 minut, sprintom som na tesno stihal autobus a do mesta som dorazil minutu pred odchodom vlaku. Na stanici som do toho vlaku vletel spolu so zatvaranim dveri a takmer som za to musel platit 150 dolarov pokutu. Cesta na letisko trvala asi dvadsat minut, tak akurat, aby som sa vydychal. Kedze som nechcel nechavat vsetko na poslednu chvilu, tak som sa pre istotu zacheckinoval cez internet 24h vopred, t.j. po prichode na letisko som len presiel detektormi kovov a zapalnych flasi a neviemcohovsetkeho este, co sa ukazalo ako uplne zbytocne, kedze v letiskovej hale urcenej pre odlety som mal hodinu do boardingu (nalietadlovania sa). Ked sa po polhodinke ozval nevinny zufaly dievcensky hlas oznamujuci, ze sa ospravedlnuju pasazierom za oneskoreny odchod smerom na juh (lety do Sydney, Melbourne, Adelaide, Hobart) tusil som ze tak skoro neodletime. Na moje prekvapenie sme vsak odlietali s meskanim iba hodinu a pol (o pol jedenastej), stihol som len Nasibimu dat vediet, ze pridem trosku neskor. Asi o pol dvanastej sme dorazili do Sydney. Kedze Nasibi nema auto, neostavalo mi nic ine, iba si vziat taxik.

Taxi story

Po asi 10 minutach som sa posunul v rade ludi cakajucich na taxik uz uplne dopredu a vzal som najblizsi taxik, ktory prisiel. Taxikar zjavne arabskeho povodu sa mi slusne pozdravil a lamanou anglictinou sa ma opytal kam chcem ist. Tak som mu povedal jasne a zretelne : "Orr Street, Gladesville". Onna to iba zmurkol a povedal ok. Tak sa mi zdalo, ze je vsetko v poriadku. PO asi minutke ked sme sa vymotali z letiska, mi podava knizku hrubu asi ako nase zlate stranky a nejasnou anglictinou mi nieco vysvetluje. Trvalo mi asi dve minuty, kym som pochopil, co odo mna chce. Chcel po mne aby som vyhladal ulicu kam chcem ist v mape a odnavigoval ho, ze kam ma ist. Hovorim si no ok, asi je novy, tak som vyhladal ulicu, dal mu nejake oporne body a isli sme. Medzitym v snahe o konverzaciu som sa dozvedel, ze emigroval z Afganistanu a ze je v Australii uz 14 rokov z toho 12 rokov robi taxikara. Tak som mu povedal ze ma skvelu anglictinu (excellent), ale kedze nerozumel, tak som musel jeho znalosti trosku podhodnotit a povedat ze ju ma dobru (good). Po asi polhodine sme zazracne dorazili na miesto, zaplatil som 50 dolarov (asi polovicu ceny jednosmernej letenky z Brisbane do Sydney) a rozisli sme sa zazelanim si pekneho vecera.

Privitanie

Nasibi ma cakal pred domom, pekne sme sa zvitali a zobral ma na tretie poschodie mensieho domu, kde mal prenajaty byt. Ako som sa neskor dozvedel, vyska jeho najmu za tyzden je tolko co moja za mesiac. Vraj ma celkom dobru cenu, lebo je takmer v centre (rozumej 20 minut autobusom od centra). Nic no zacinal som si zvykat, ze Sydney je drahe mesto. Privital ma vyslovene slovensky - domacou slivovicou, ktoru dostal od rodicov byvaleho ceskeho AIESECara Standu. Ako spravny slovak nalieval dokym to islo a medzitym sa vyhrazal, ze ak dopijeme celu flasu, ma este v zalohe flasu borovicky a becherovky. No rozhodne som sa nenechal dlho presviedcat, ta domaca slivka bola vynikajuca, dokonca by som povedal, ze jedna z najlepsich (ak nie vobec najlepsia) aku som kedy pil. Po niekolkohodinovej konverzacii o ludoch ktorych pozname, ze co kto robi a pod. sme isli spat. Predsalen bolo uz dost neskoro a aj ta slivka spravila svoje.

Plany

Plan sme s Caglou a Cyrielle mali takyto: v piatok sme si chceli pozriet centrum mesta, Harbour Bridge, Sydney Harbour, Darling Harbour a Operu. V sobotu sme si chceli spravit vylet do Blue Mountains, narodneho parku asi hodinku a pol od Sydney. No a nakoniec v nedelu sme chceli vidiet plaze Bondi a Manly a ist si pozriet olympijsky stadion a olympijsku dedinku. V pondelok sme mali let naspat do Brisbane.

Chcete vediet nakolko sa nam podarilo plan splnit? Nejaky tip, kym budete citat dalej?

Piatok v Sydney

Vstal som skoro rano (asi o pol jedenastej) a vypil som aspon tri litre vody. Nastastie som nemal az taku velku opicu, iba suchoty. Andrew tiez vstal okolo toho casu ako ja (rano volal do prace, ze nepride) a urobil mi super ranajky. Dal mi nejake rady, co v meste, kde zohnat mapu, kde su zastavky autobusov, ake autobusy chodia k nemu, ake listky treba kupovat a pod. On sa rozhodol ostat doma a zotavovat sa zo slivovice. Okolo jedenastej som teda vyrazil z domu. Zisiel som dolu po schodoch, a vzapati aj naspat hore po schodoch. Vonku bola strasna zima a nenormalny lejak. Tak som si na tricko s kratkym a dlhym rukavom hodil este bundu a zobral som si dazdnik. Po zastavku sa to dalo vydrzat, ale ked som dosiel do centra, rozprsalo sa este viac. Nastastie sa dazd troska ukludnil ked dosli Cagla a Cyrielle, ale ked sme vyrazili od radnice kde sme sa stretli, po desatich minutach sa zase riadne rozprsalo. A uz neprestalo. Najhorsie na tom bolo to, ze bol strasne silny vietor a tak bol dazdnik uplne nepouzitelny, lebo ho vzdy po 5tich minutach pretocilo. A tak nasa celodenna tura vyzerala asi tak, ze sme vyuzili momenty ked neprsalo az tak velmi a ked pomenej fukalo. To sme vyuzili na presun medzi pristavom, harbour bridgom a operou. ASi najhorsim momentom bolo, ked som sa chcel odfotit pred operou a zistil som ze mi nefunguje fotak. Snazil som sa zistit, co mu je, ale po zapnuti vyhodil nejaku chybu a mal som na vyber bud ho vypnut alebo pokracovat dalej, co sa mimochodom nedalo stlacit. Troska som si zanadaval, ale preslo ma to vo vnutri opery, kde sa po 20 minutach prebral fotak k zivotu, jedina moznost ale bolo sformatovat kartu, takze som prisiel o piatkove fotky zo Sydney. Spatne to hodnotim, ako ze nasiakol od toho dazda a bol vystaveny velkym teplotnym rozdielom, medzi pobytom vonku resp. vnutri budovy.

Najvacsim highlightom dna bola jednoznacne tura vo vnutri opery so sprievodcom (bez sprievodcu vas dovnutra nepustia). Je tam uplne nadherne, a clovek sa dozvie vela zaujimavych veci. Vedeli ste napriklad, ze operu stavali 17 rokov? Zacali ju stavat v roku 1957 a dokoncili koncom roku 1973.

Alebo ze architekt ktory budovu naprojektoval (dan Jorn Utzon) samotnu stavbu nazivo nikdy nevidel aj napriek tomu, ze este stale zije? Dalsou zaujimavou vecou bolo napriklad to, ze planovany rozpocet na budovu bol 23 milionov dolarov, ale skutocny 102 milionov dolarov. A este srandovnejsia vec, ze na budovu zarobila vlada prostrednictvom loterie. V samotnej budove je viac ako tisic miestnosti, pricom najvacsou je koncertna hala s kapacitou 2700 miest a organom, ktory patri medzi najvacsie na svete (viac ako 10.000 trubiek), pricom trvalo 6 rokov, kym ho naladili. Okrem toho nam prezradili kopu inych zaujimavych informacii, ale necham na kazdom, nech si o tom zisti viac ak ma zaujem. Ved mame v dnesnej modernej dobe internet.

Po opere sme este zasli do nejakych podnikov, ale nikde sme sa nezdrzali na viac ako 1 drink, bolo to strasne drahe, najma v centre mesta a tak sme sa rozhodli cely uzimeny a premoceny ze pojdeme domov.

Sobota

V sobotu bolo pocasie uplne pod psa, nenormalna burka a strasna vichrica, rozhodli sme sa nikam neist. Ako som sa v ten vecer dozvedel v spravach v oblasti Newcastlu (mesto asi 3 hodiny od Sydney) zaplavilo mesto. V Australii to bola obrovska udalost, tak ste o tom teoreticky mohli pocut aj vy na Slovensku. Ja som bolo celu sobotu doma u Nasibiho a pozerali sme filmy a pokecali. Vecer okolo piatej sme sa presunuli do pubu, kde davali rugby (Nasibi nemal ten kanal kde to islo), takze sme pozerali Novy Zeland - Francuzsko a potom Australia - Fiji. Popritom sme popijali pivko, taka pohodicka. Tak ci tak padol nam na ten den vylet do Blue Mountains a teda si budem musiet najst nejaky iny vhodny cas.

Nedela

Nedela rano vyzerala podobne ako sobota a uz som si myslel, ze sa ta burka ani neskonci, ale poobede okolo tretej sa na stastie pocasie umudrilo. Na plaze ako bol plan sa ale neoplatilo ist, kedze bolo stale zamracene, silny vietor a dost zima (okolo 10 stupnov).

Ja som sa rozhodol urobit si opat prechadzku po centre mesta a odfotit sa v ramci najvacsich turistickych atrakcii aj v inom ako dazdivom pocasi. Dievcata si chceli ist pozriet vyhlad zo Sydney Tower, ale cena listka za to, ze sa da vyviezt hore ich odradila. Nakoniec sme sa podvecer stretli na jazz & blues festivale v centre mesta. Kapely boli uplne skvele, pani muzikanti, vsetko to boli sice australske kapely (teda neviem ako Leonard Cohen) ale hudobnou kvalitou patria jednoznacne k svetovej spicke. Ked sa ma tam nahodny clovek opytal, ci mame take kvalitne festivaly aj na slovensku, tak som si v duchu pomyslel, ze najprv by sme museli mat kvalitne kapely, az potom mozme mat kvalitne festivaly, ale odpovedal som nieco v duchu ze mame co dohanat (pricom ak mam byt uprimny ma v tom momente nenapadla ziadna slovenska bluesova alebo jazzova kapela). V jednej z kapiel ma zaujal gitarista, ani nie tak hrou ale skor gitarou, struny mal uchytene tesne za poslednym prazcom a zvysok bolo drevo na ktore hral perkusie (rozumel klopkal v roznych rytmoch na to drevo). Bolo to celkom zaujimave, i ked tato kapela sa troska odklonila od jazzu a hrali take nieco na styl balkanskej muziky, tazko to definovat.

Najlepsim zazitkom bol jednoznacne vecer s Nasibim v cesko-slovenskej restauracii. Doma Bohemian Beer Cafe ma skvele menu a co je najpodstatnejsie ... normalne jedlo. Nikdy som si nemyslel, ze mi bude tak chutit. Nazov neklame naozaj ako doma. Doma nejadavam tak casto knedlik, ale ked som si dal hovadzi gulas s knedlikom tu v Sydney, zmizlo to behom sekundy. O tom, ze je to jedine miesto v Australii, kde si mozete prave capovane pivo (Krusovice alebo Staropramen) ani netreba hovorit. Skratka uzasny vecer.

Zaver

Takze kto tipoval, ze plan vysiel tak na 30%, mal pravdu. V pondelok rano sa nic zaujimave nestalo, taxikar z korey ma odviezol na letisko, lietadlo som stihal tak akurat, skratka pohoda. Vo vseobecnosti by som povedal, ze mi ten vylet nevysiel z turistickeho hladiska, za to s Nasibim som zazil kopu srandy a dobre som sa zabavil. Kedze som v Sydney za tie 3 dni nestretol ani jedneho australcana (rozumej rodene anglicky hovoriaceho cloveka) hodnotim Sydney ako neaustralske mesto, velmi medzinarodne (vsak pri 5 milionoch obyvateloch), strasne drahe mesto a neskutocne neskoordinovana verejna doprava. Kebyze sa clovek chce dostat z jednej mestskej casti do druhej potrebuje na to pol dna, pricom viac casu stravi na zastavke ako v samotnom dopravnom prostriedku.

Fotky zo Sydney

Vynovena izba

2007-06-12T09:29:00.000+01:00

Ako som spominal uz v minulom prispevku, nakupil som nejaky nabytok od Piotra (ceskeho stazistu) ktory odchadzal z Australie a v nedelu som si konecne nasiel cas, aby som vyhodil stary rozpadnuty nabytok a prerobil si izbu nanovo. Je to o poznanie lepsie :-).

po kliknuti na obrazok sa zobrazi originalna velkost.

20-ty vikend

2007-06-04T06:39:00.000+01:00

Cas strasne rychlo leti a ako uz nazov hovori, v Australii som zazil neuveritelnych 20 vikendov. Ten zatial posledny bol dost pochmurny. Mozno to bolo ovplyvnene aj tym, ze 1.jun je vlastne prvy zimny den v Australii. To sa dalo spozorovat aj na Australcanoch, ktory si dali na seba bundicky a svetriky, len niektori otuzilci sa rozhodli vybrat do mrazivej 20-stupnovej zimy v tricku s kratkym rukavom.

V piatok sa to vsetko zacalo kazit uz v praci. Na stretnuti clenov projektoveho timu sme sa dozvedeli, ze najvyssi manazeri budu mat stretnutie, kde sa prehodnoti zavadzanie noveho informacneho systemu a teda je mozne, ze sa cely projekt uzavrie alebo odlozi, alebo nejakym inym sposobom skomplikuje. Po roku a pol priprav, tesne pred jeho zavedenim. Keby sa to naozaj stalo, tak neviem ako by queenslandska vlada vysvetlila svojim volicom, kam zmizlo niekolko miliard australskych dolarov bez konkretneho vysledku.

Piotr

Vecer po praci nas cakala oslava, ale pre mna trocha smutna oslava. Totizto to bola rozluckova party pre Piotra, ktory sa vracia do CR (s medzipristatim a vyletami v juhovychodnej azii). Piotr bol tu pre mna v Australii asi najblizsim clovekom, dobre sme si rozumeli, bol jedinym s kym som sa mohol porozpravat po slovensky, mame radi podobne veci atd. skratka, bola to osoba o ktoru sa tu v Australii dalo opriet a na ktoru sa dalo vzdy spolahnut v pripade akychkolvek tazkosti. Takych ludi si v zahranici vazite este viac. A prave preto ta party pre mna bola, ako ked clovek straca nieco, co ma velmi rad a co mu bude riadne chybat. Urcite sa s nim rad stretnem ked budem naspat v SR.

Samotna party bola sice relativne v poho, Piotr sa tesil peknym darcekom, najma od kolegov dostal zaujimave pestrofarebne didgeridoo (ktore sice okomentoval ako gycove, hehe), ale urcite si na neho spomenuli minimalne ti najblizsi. Mna viac mrzelo to, ze sa s nim neprisli rozlucit vsetci ostatni stazisti, a myslim, ze ho to mrzelo tiez. Ked s niekym prezijete rok v cudzine, tak ocakavate, ze sa ten clovek nachvilku zastavi a ze Vam povie aspon ahoj. Dufam, ze ja budem mat pri svojom odchode z Australie viac stastia.

Po Helviovom a Piotrovom odchode, a v blizkej dobe planovom Peterovom odchode, sa pomaly vytraca sila chlapov, a nastupuje "obdobie femine", kedy budem o chvilu jedinym chlapskym stazistom medzi ostatnymi styrmi stazistkami zenskeho pohlavia. Hadam sa mi to podari zvladnut :-)

Nakupna horucka

V sobotu poobede som sa dohodol s Dimitrim (australskym aiesecarom), ze pojdeme spolu nakupovat. Vyhodne to bolo pre oboch, mne trebalo topanky (tie stare sa mi rozpadli zahadne presne na polku), jemu frajerku. Kazdy si v obchode obzeral to svoje a nastastie sme obaja neobisli s prazdnymi rukami, ja som si kupil slusne topanky k obleku do prace a Dimitri ziskal tel.c. jednej z predavaciek. Cenovo som vysiel celkom dobre, akurat je totiz obdobie, kedy sa v Australii konci financny rok a tak sa obchody snazia zbavit co najvacsieho mnozstva tovaru. Mne tie 30-40% zlavy prisli celkom vhod, i ked ak by som mohol este pockat dva-tri tyzdne, mozno by sa zlavy vysplhali aj na 60%. Ale aj tak som s nakupom spokojny, dobre topanky za primeranu cenu, tak nejak som si to predstavoval.

Horsie ale bolo, ze po prichode domov som sa necitil velmi dobre, mal som plny nos, trocha ma skrabalo v hrdle, po zmerani som mal aj teplotu. Neviem co to bolo, lebo v nedelu vecer ma to preslo. Mozno z toho nakupovania, ved ktovie odkial sa vlastne zobralo to slovne spojenie nakupna horucka.

Kedze som mal taky nakupovaci tyzden (zaciatkom tyzdna som si kupil webkameru a sadu 50 DVD), po sobote, akokeby mi nestacilo, som v nedelu este od Piotra odkupil nejake veci, ktore si nakupil tu v Australii a neberie ich naspat domov. A tak som za celkom prijatelnu sumu, rovnajucu sa sume penazi, ktoru som dal za topanky, ziskal do vlastnictva repraky aj so subwooferom, rohovy stol na pocitac, zopar skriniek, ventilator a maly izbovy odpadkovy kos. V izbe je kvoli tomu sice bordel, ale v najblizsich dnoch ked vyhodim stare rozbite skrinky so suflikmi a zamenim za pekne nove, troska naaranzujem, to hned bude inak vyzerat.

Hmmmm mam po veceroch co robit.

Australia ZOO

2007-06-02T10:03:00.000+01:00

Po sobotnom capovacom procese sme mali v nedelu na programe celodenny vylet. Chceli sme sa ist pozriet do slavnej Australia ZOO a pozdravit Tonyho Irwina (teda lepsie povedane, uz len jeho rodinu).

Od kolegyne som mal listok na 25% zlavu pre styri osoby. Na vylet okrem mna chcela ist Mich a Marie, ale este sme potrebovali niekoho zohnat, aby nas to vyslo lacnejsie. Nakoniec som presvedcil Azz-a s priatelkou Amy, a piati sme sa dohodli na stretku o deviatej rano u mna doma. Ja som mal na starosti vybavit pozicanie auta. Troska som to podcenil a nechal som to na poslednu chvilu. T.j. na nedelu rano. Ako sa ukazalo velmi dobra volba to nebola, lebo prvych desat autopozicovni, ktore som obvolal, bolo beznadejne prazdnych, ludia si rezervovali auta na vikend dokonca uz tyzden vopred. Nakoniec som ale vygooglil novu autopozicovnu v Brisbane, kde mali este jedno auto volne, tak som to zarezervoval u nich.

Okolo desiatej sme dosli do autopozicovne, vybavili vsetky formality, zaplatili poistenie, auto nam nachystali a mohli sme vyrazit. Ja som bol jediny mozny sofer, kedze Mich a Amy nemaju vodicak, Marie si este nevybavila medzinarodny a Azz ma australsky vodicak v skusobnej dobe, t.j. moze jazdit iba v aute s automatickou prevodovkou. Nase auto malo manualnu prevodovku, cize som bol jediny kto mohol soferovat.

Uvod mi vysiel skvele. Po prvych desiatich metroch co som akurat vysiel z parkoviska na krizovatku, mi Azz hovori, ze stojim v protismere. Ups, stava sa. Po chvilke to uz bolo lepsie, i ked pravdupovediac, jazdit po Brisbane nie je sranda. Najma na mnou "velmi oblubenych" krizovatkach, kde sa stretavaju trojprudove cesty a semafor funguje principom, kazdy ma zelenu. Clovek nema na vyber, musi dodat soferovaniu trosku slovenskej drzosti aby vobec mohol odbocit. A to uz ani nehovorim, ze asi polka krizovatiek poriadne preverila moju slabinu, rozbiehanie sa do strmeho kopca. Akonahle sme sa ale vymotali z centra, uz to bolo dobre, objazd nam pomohol sa rychlo dostat z centra a od pripojenia na dialnicu sme uz ficali.

Do samotnej Australia ZOO sme dorazili okolo obeda. Kedze ZOO zatvarali o piatej, mali sme len 5 hodin. Neviem aka je presne rozloha, ale areal je dost velky, mali sme co robit, najma, ked sme chceli vidiet niektore atrakcie. Celkovo mi ta ZOO pripadala dost komercne. Vsade same stanky so suvenirmi, tych tam bolo pomaly viacej ako samotnych zvierat. Kedze Australia ZOO je taka napoly zoo napoly cirkus, kazdu polhodinku boli rozne show na roznych miestach. Mne sa asi najviac pacila velka komplexna show v crocoseum - lokalnom stadione asi o velkosti nasich sportovych hal. Show zacinala videoprihovorom Tonyho Irwina, za ktorym nasledovalo vystupenie slonov. Dalej nasledovala velmi zaujimava "hadia prezentacia" s pouceniami, co robit ak stretneme jedovateho hada a ako prebieha prva pomoc pri ustipnuti jedovatym hadom. Za tym bola taka nemastna neslana show s roznymi vtakmi. Na zaver, ale prisla na rad najvacsia atrakcia, krokodilia show, kde miestami divaci riadne trpli. Najvacsou novinkou pre mna bolo to, ze krokodil nedokaze behat. T.j. ak je clovek na brehu a zacne utekat po susi, krokodil ho nechyti. Na druhej strane vynikajuco plava, cize ak ste vo vode, velku sancu nemate. Vo vseobecnosti krokodily na ludi neutocia, iba ak trpia akutnym nedostatkom potravy, alebo ak clovek zasahuje do ich teritoria (napr. tam chyta ryby, cim ukracuje krokodilov o ich potravu).
Zvysok dna az taky zaujimavy nebol, vynimkou bolo azda iba krmenie slonov. Do velkej miery to bolo zapricinene aj lejakom ktory sa spustil a ktory prestal, az ked sme dosli naspat do Brisbane.

Vo vseobecnosti sa mi Australia ZOO pacila v myslienke, ze su tam zranene alebo inak znevyhodnene zvierata, o ktore sa staraju, lebo by vo volnej prirode neprezili. Na druhej strane je tam na moj vkus az prilis komercie, snaha predat vsetko na mna posobila niekedy az otravne. Na druhej strane sluzby v areali sa so slovenskom nedaju ani porovnat, a to nehovorim len o bufetoch. Pri kazdej sekcii zvierat bolo zopar pracovnikov ZOO ktori poskytovali ludom informacie o zvieratach, odpovedali na otazky ludi. Pri vchode kazdy dostal mapu s informaciami, kedy kde a ako sa da premiestnit. Zadarmo tam premaval tzv. shuttle automobil, ktory na chvilku zastavoval kazdych 50m, t.j. ste sa mohli v ramci arealu hocikde previezt atd atd. Na slovensku sa v tomto ohlade mame este co ucit.

Fotky z Australia ZOO

Capovanie piva do flias

2007-06-02T09:03:00.000+01:00

Ani nie tak davno som pisal, ako sme namiesavali pivo do velkeho suda a tesili sa na vysledok. Po tyzdni kvasinkoveho procesu sme museli urobit dalsi krok vo vyrobnom procese. Pripadlo to na sobotu. Shaun sa zastavil u nas na dome okolo jednej poobede, zobudil ma (!!!) a po asi polhodinke, kym som sa naozaj prebral, sme vybrali dostatocny pocet flasi, ktore sme skladovali pocas posledneho mesiaca.

Najdolezitejsou strankou dobreho piva je zabezpecit maximalne hygienicke poziadavky, aby sa do piva nedostali ziadne necistoty, ktore by mohli negativne ovplyvnit nielen chut a kvalitu piva, ale aj jeho zdravotnu stranku. Preto sme prve dve hodiny iba umyvali flase. Pravdupovediac, bola to riadna zaberacka, ale co clovek nespravi preto aby mal dobre a lacne pivo. Po umyti a vyschnuti vsetkych flias, sme pomocou davkovaca na spodok kazdej flase nasypali predpisane mnozstvo specialneho cukru a zacali capovat pivo. To bola moja uloha. Shaun si prichystal zariadenie na uzatvaranie flasi, nachystal si vrchnaky a hned po tom ako som docapoval, uzavrel flasu, aby sme neprisli o bublinky. Flasu potom pretriasol aby sa dobre zamiesal cukor s nacapovanou tekutinou. Tieto flase sme potom odlozili do specialneho boxu, kde bude pivo dalsie 2-3 tyzdne dozrievat.

Takze drzte palce, nech sa nam to pivo dobre podari.

Nejake fotky su doplnene v tejto galerii

State Of Origin

2007-05-25T05:36:00.000+01:00

Tuto stredu som po prichode do prace ostal prekvapeny. Vacsina kolegov totizto bola oblecena v sportovych dresoch alebo trickach s roznymi povzbudzujucimi napismi. Ja v nohaviciach a koseli som sa citil trosku cudne, hlavne ked sa cely den bavili o State of Origin a ja som nemal absolutne sajn o com sa bavia. Teda zaklad som vedel uz od info security treningu, lebo tam po nas chceli v ramci predstavenia sa, aby sme povedali svoje meno, odeelenie z ktoreho sme a oblubeneho hraca State of Origin. A tak mi toho hraca zvolili ostatni ucastnici treningu, ktori sa na mojom bezradnom pohlade najprv pobavili a potom mi ho pomohli vybrat.

Co je State Of Origin?

State of Origin patri medzi najvacsie sportove udalosti Australie. Je to medzistatny zapas v rugby medzi Queensland Maroons a New South Wales Blues (alebo pre nerugby fanusikov, cerveni proti modrym). Zapasy maju podla Australcanov dlhorocnu tradiciu, kedze prvy zapas sa hral uz v roku 1980. Kazdy rok sa v ramci serie hraju tri zapasy. Tohto roku to vyslo na dva zapasy v Brisbane a jeden v Sydney. Vitaz aspon dvoch zapasov sa stava vitazom celej serie. Z historickeho hladiska je stav vzajomne vyrovnany, kedze obe timy vyhrali po 38 zapasov. Hraci do timov sa vyberaju podla miesta prveho zapasu, t.j. za Queensland Maroons mozu nastupit len hraci, ktori odohrali svoj prvy zapas za niektori z queenslandskych timov.

Komercna Stranka State Of Origin

Ja osobne by som State of Origin prirovnal k All Star Game v NHL, akurat s tym, ze ta komercna stranka okolo je ovela vacsia v Australii. Minuly rok boli vsetky tri zapasy v top 10 najsledovanejsich TV programov v Australii. Tohto roku sledovalo prvy zapas viac ako 4 miliony TV divakov len v Queenslande a Novom Juznom Walese. Listky na zapasy su beznadejne vypredane aj ked najhorsi listok na najhorsie miesta stal 100 dolarov. Niektori si mohli dovolit zaplatit za najlepsie miesta aj viac ako 1000 dolarov (priblizne cena mojho noveho notebooku). Najvacsie prijmy su ale z predaja suvenirov, dresov, vlajok, nalepok, ciapok a vsetkeho mozneho podobneho tovaru. Pocas dna zapasu su vsetky tieto veci dostupne vsade, v novinovych stankoch, potravinach, v bankach, na poste ... proste vsade. A kazdy rok sa toho preda neskutocne mnozstvo.

Atmosfera

Kedze kapacita stadionov nestaci na pokrytie zaujmu (Suncorp Stadium v Brisbane ma kapacitu 52.000 divakov, stadion v Sydney az 85.000), vyzera to vsade akokeby slovensko hralo vo finale majstrovstiev sveta. Na samotnom zapase na stadione bola rekordna navsteva 52.498 divakov. Okrem toho ludia fandili v uliciach, dresy, vlajky, spievali choraly ... Vsetky podniky s velkoplosnymi obrazovkami boli beznadejne preplnene, ludia prezivaju kazdu minutu naplno, brutal krik pri naznaku sance, plac pri skorovani supera ... skratka v momente zapasu akokeby sa v Australii zastavil cas.

Nasa Skusenost

My (rozumej ja, zopar aiesecarov a stazistov) sme boli v podniku s nazvom Victory, povzbudovali sme a to uspesne. Queensland Maroons vyhrali nad New South Wales v prvom zapase serie 25:18. Po prvom polcase sice prehravali 9:18 ale v druhom polcase nedovolili timu z NSW skorovat ani bod a otocili zapas. Zapas si uzil azda kazdy az na Marie z Belgicka, ktora prisla do Australie len pred tromi tyzdnami a rugby nestihla vidiet. A tak bez znalosti pravidiel sa viac bavila na ludoch ako na samotnom rugby. Ja som sice mal snahu jej za chodu vysvetlovat pravidla, ze co sa stalo, ale v tom hluku to bolo takmer beznadejne a tak som to po asi desiatich minutach vzdal. Samozrejme, ze po vitazstve vypukli obrovske oslavy a tak sa ani necudujem, ze polovica kolegov si vzala dalsi den sick leave (volno).

Viac info

Ak by ciste teoreticky mal niekto zaujem vediet o zapase viac, pozriet si zostavy a pod. najde to tu.

Australska zima

2007-05-23T02:06:00.000+01:00

Tohto roku sa vsetci australcania zhodnu, ze zima prisla relativne skoro. Maj je totizto takym "europskym novembrom" a teda sa zima ocakavala az zaciatkom juna.

Ani nie predvcerom davali v spravach, ze bol najchladnejsi den v roku a vsetci si tu obliekaju na vecer teplaky, svetre a hrube ponozky. Ja som sa len pousmial a povedal si, "ale australcania, maju 20 stupnov a uz im je zima". Najchladnejsi den v roku mal neuveritelnych 19 stupnov. Dan aj Azz mi ale vraveli, "Ved pockaj rano a uvidis. Uz tu boli taki europski frajeri". A ja im na to, ze to este nezazili poriadnu zimu (co nebola uplne pravda, kedze Dan bol na stazi v Polsku, kde si svoje minusove teploty zazil).

Co som ale necakal a co ma naozaj prekvapilo bolo dnesne rano. Zobudil som sa s tym, ze drkocem zubami a normalne mi bola zima. Tak si hovorim, ze co sa to sakra deje, pozriem na teplomer - rano bolo 10 stupnov celzia. Totizto australska zima ma 19 - 23 stupnov cez den, co je uplne v pohode, ale ma okolo 10 stupnov v noci. Kazdy si urcite teraz hovori, ale co tam desat stupnov. Ale zakladna vec unikla aj mne. Tie domy, v ktorych byvame (tzv. Queenslander), je dom stavany pre subtropicke pasmo, cely dreveny, deravy aby sa co najviac vetralo, s velkymi nezatesnenymi oknami, kde poriadne prefukuje. Co je uplne super v lete ked je nad 30 stupnov. Ale akonahle fuka vietor a klesne teplota na desat stupnov uz to take super nie je. Je to skoro to iste ako spat v stane pri desiatich stupnoch. Ziadna klimatizacia, kurenie alebo podobne vymozenosti. Aspon nie v nasom dome (vo vacsine domov maju akurat chladiacu klimu na leto). A tak sa asi budem musiet do postele teplejsie obliect. A to si clovek myslel, ze naco si brat veci s dlhym rukavom, vsak idem do Australie.

Nic no, pre vsetkych co planuju cestu do Australie pocas zimnych mesiacov, zoberte si aj teple oblecenie, netreba to podcenovat. Vynimku mozete spravit len ak idete na sever do Darwinu alebo Cairns, kde je tropicke pasmo a kde su teploty cely rok rovnake.

Australsky politicky system

2007-05-20T11:52:00.001+01:00

V piatok som dostal novu postu. Vyzyva ma v nej miestna volebna komisia, aby som sa zahlasil do volieb. Zdalo sa mi to nejake zvlastne, ved predsa nie som australsky obcan. Tak som zavolal na infolinku, kde mi polozili niekolko otazok typu ci som uz dovrsil 18 rokov, ci byvam na svojej sucasnej adrese aspon mesiac a pod. Vsetko som zodpovedal a dostal som odpoved, ze som opravneny sa zucastnit volieb. Informacia ma vyrazne prekvapila, a tak som polozil na konci asi desatminutoveho hovoru zasadnu otazku. "Mozem volit aj ked nie som australsky obcan?" Na druhej strane telefonu sa ozval sum a po chvilke pauzy sa ozvalo "Excuse me? Could you repeat the question?" (prepacte mozte zopakovat otazku?) Tak som sa teda opytal este raz, zase minutka nervozneho dychania v telefone, krcenie a pretacanie papierov a tukanie do klavesnice a vzapati sa ozvalo: prepacte, asi doslo k omylu, na to aby ste mohli volit musite byt australskym obcanom. Zhlboka som si vydychol a ukoncili sme hovor obligatnymi recami o pochopeni, ze dochadza k omylom, a ze sme ludia a pod. Inak ma tak napadlo neskor, ze keby som mal vodicsky preukaz queenslandu (o co mi len staci poziadat na zaklade mojho medzinarodneho vodicaku), tak by som sa mohol legalne preukazat, ze som australcan a dokonca by som mohol aj volit. No nie je to haluz?

Ked uz sa taka zaujimava vec stala rozhodol som sa popisat trosku australsky politicky system, ktory je vlastne prekladom Danovho vypracovania ziadosti mojej sestry, ktora potrebovala tieto informacie na maturity. Takze vesele citanie.

Australia politika zaujima svoje miesto v ramci systemu zvanom parlamentarna demokracia. Australska konstitucna monarchia ma federalny system v ramci konstitucnej monarchie, cize australcania volia statnych a teritorialnych zastupcov ako aj zastupcov do parlamentu zalozenom na Westminsterskom systeme (Velka Britania).

Dolna komora je znama ako Snemovna reprezentantov a pozostava zo 150 kresiel. Voli sa kazde tri roky. Politicka strana s najvacsim poctom kresiel v Snemovni Reprezentantov tvori vladu na cele s premierom (predseda vlady). Hlavou krajiny je Generalny Guverner a ten je zastupcom Anglickej Kralovnej v Autralii. Generalny guverner je nominovany parlamentom a schvaleny kralovnou. V skutocnosti je Generalny guverner viacmenej iba "ceremonialna figurka" a aj ked ma dost pravomoci, vyuziva to len velmi zriedkavo.

Kazdy zakon musi prejst cez obe institucie - Snemovnu Reprezentantov ako aj Senat. Senat je organ so 76-imi miestami. Kazdy zo 6-tich statov v Australii voli 6 ludi do Senatu na 6 rocne obdobie. Severne Teritorium a Australske Teritorium Hlavneho Mesta volia 2 clenov do senatu.

Najvyssim sudnickym organom v Australii je Najvyssi Sud ktory ma pravomoc potvrdzovat ustavnost zakonov prijatych parlamentom a upravovat rozhodnutia nizsich sudov v niektorych legislativnych otazkach.

Vyroba vlastneho piva

2007-05-20T03:57:00.000+01:00

Uz asi pred dvomi mesiacmi sme sa s Azzom a Shaunom bavili o tom, ze by sme si mohli varit vlastne pivo. Slovo dalo slovo a tuto sobotu sme sa konecne odhodlali zakupit vsetko potrebne a urobit prve kroky k tomu aby sme uz o tri tyzdne mohli pit vlastne pivo. V Australii je varenie domaceho piva celkom bezna vec, su tu bezne dostupne tzv. "brewing kit" - co su vlastne male domace pivovary. Brewing kit obsahuje variaci sud o velkosti 30 litrov, pipu na capovanie do flias, vsetky pridavne potrebne veci ako teplomer a pod. Osobitne sa potom kupuju suroviny na vyrobu (sladovu zmes, kvasinkovu kulturu, cukor). Investicne naklady, tj. cely novy brewing kit stoji 65 AUD, a kedze sme traja to vychadza cca 20 AUD na osobu, co je cena asi 4 piv v meste. K tomu este samozrejme suroviny (priblizne 40 AUD, t.j. menej ako 15 AUD na osobu). Vseho vsudy ma to stalo 35 AUD. Kedze sud ma 30 litrov, vychadza to 10 litrov na osobu, t.j. ak si odmyslime investiciu do zariadenia, tak zo surovin to vychadza jedno politrove pivo na 75 centov (cca 15 Sk), co je este menej ako cena slovenskeho piva na slovensku.

Samotne varenie nie je nijak zlozity proces. Najprv treba brewing kit poriadne vycistit. Hygiena je zaklad dobreho piva, lebo akakolvek necistota moze sposobit, ze vysledna chut piva bude uplne ina ako sa ocakava. Ako prve sa davaju 4 litre horucej vody. Po chvilke ked teplota klesne na 75 stupnov celzia sa pridava sladova zmes. Ta je uz predpripravena a pri kupovani sladovej zmesi si mozete vybrat z viacerych druhov. My sme si vybrali typ pilsener lager (plzensky leziak) kedze sme chceli europsky typ piva. Sladova zmes vyzera ako med, ma podobnu farbu, vonu aj hustotu a dokonca chut je skoro taka ista, akurat po chvilke pocitite na jazyku horkost. Sladovu zmes a vodu treba dobre zamiesat. Po premiesani sa pridava studena voda az po vrch suda. Studena voda schladi celu zmes na priblizne 20-30 stupnov, idealna teplota je 25, my sme podla teplomera mali nieco medzi 26 a 28. Potom sa prida 1kg cukru, zmes sa premiesa a tesne pred uzavretim sa este prida kvasinkova kultura. Cely sud sa poriadne uzavrie a otvori sa malicky ventil, cez ktory prudi vzduch (inak by kvasenie mohlo vytvorit taky tlak, zeby sud explodoval).

Po skonceni celeho prveho kroku nastava krok 2, t.j. fermentacia, kvasinkova kultura robi svoje, nie je potrebny ziadny zasah ludskej ruky. Fermentacia prebieha priblizne tyzden. Potom nastava dalsi krok, nacapovanie fermentovanej zmesi do flias, kde pivo dozrieva dalsie dva az tri tyzdne. No a potom neostava nic ine iba to pivko vypit :-) Takze tesim sa az bude prve pivko a dam Vam urcite vediet ake sa nam podarilo vyrobit.

Fotky z otvarania pivovaru najdete tu
Fotky z varenia piva aj anglicky navod na varenie piva najdete tu

Zaujimavosti z prace

2007-05-17T06:51:00.000+01:00

Poslednu dobu mam relativne vela prace a som dost vytazeny. Aj napriek tomu si ale zachovavam klud aj pri niektorych veciach, ktore ma prekvapuju (ci uz v dobrom alebo v zlom). O niektorych z nich som sa Vam rozhodol napisat, aby ste vedeli, co vsetko je mozne aj nemozne.

Security alias Bezpecnost

Pracovat pre firmu, ktora sluzi verejnosti a vladnym subjektom si vyzaduje urcitu mieru obozretnosti pred pripadnym unikom nezelanych informacii. Je to celkom pochopitelne a tak ma neprekvapuje, ze mi ako kluce sluzi cipova karta a vo vyssie chranenych oblastiach sa snimaju aj odtlacky prstov, pripadne oci. Nie som na to uplne zvyknuty, ale da sa to zvladnut a najma ma to nijako neovplyvnuje. Horsie to ale u mna je s beznou prevadzkou pocitaca. Totizto potrebujem mat heslo ku kazdemu adresaru, ktory pouzivam, do emailovej posty, pristup k viacerym programom a kedze je to vsetko prepojene, nemozem mat rovnake heslo. A tak mi momentalne trva polhodinu kym sa nahlasim do vsetkych aplikacii a spomeniem si na vsetky hesla. Ono to nie je sranda pamatat si 15 hesiel. Je to o to horsie, ze hesla nemozem mat nikde poznacene (ak by som mal mozu ma vyhodit z prace). Hesla musia obsahovat velke pismena, male pismena, cislice a ostatne znaky a musia mat minimalne 8 znakov. A naviac je potrebne kvoli bezpecnosti menit heslo kazdy mesiac (este stastie ze nie som na manazerskej pozicii, ti musia menit heslo na tyzdennej baze). Teraz v piatok som bol na celodennom treningu (information security = bezpecnost informacii) a tam nam clovek z IT oddelenia ukazoval ako funguju hackeri. Vsetky nase hesla zistil do dvoch sekund. Bolo to dost zdrvujuce, ked clovek zisti, ze v podstate ho to heslo neochrani. Zistili sme ale, ako si vytvorit bezpecne heslo (len horsie to bude s jeho zapamatanim). Tak ci tak, ak by niekto mal zaujem, mozem mu poskytnut kurz, ako sa ochranit pred nezelanim hacknutim.

Byrokracia

S uplnou bezpecnostou sa bohuzial spaja aj strasna byrokracia. Je to neuveritelne kolko formularov treba vyplnit aby sa clovek dostal k pravam, ktore potrebuje na vykon svojej prace. Ako priklad uvediem seba a moju ziadost o zavedenie internetu. Ako prve som musel vyplnit ziadost o ziskanie pristupu k internetu pre IT oddelenie. To mi vzapati zaslalo formular, ktory je potrebny pre mojho manazera (nadriadeneho), aby on vedel, ze som o internet poziadal. Ten som mu dorucil, on sa na spodku formulara podpisal a zaslal formular do mojej osobnej zamestnaneckej zlozky. Potom vyplnil dalsi formular kde ziada o internetove pripojenie pre svojho zamestnanca, pricom musel prilozit kopiu mojej ziadosti. Tuto zaslal na IT oddelenie. Ti potom zaslali dalsi formular (doplnujuci), kde musel manazer zaznacit, aku formu pristupu budem mat, a ktore stranky mi mozu zablokovat. Ten po vyplneni a podpisani zaslal naspat na IT oddelenie. Ti vyplnili celkovy formular - taku kompilaciu zo vsetkych dosial poslanych a zaslali mi na potvrdenie, ci je to to, co som chcel. Ja som to podpisal, odoslal naspat a vytvorili mi pristup. Potom som este musel podpisat niekolko papierov, ze som oboznameny s bezpecnostnym rizikom na internete, ze suhlasim s pravami mi to zrusit ak nebude internet nevyhnutnou sucastou mojej prace atd.

A potom ze sa clovek cuduje, ze to trva dva tyzdne, kym dostane pristup na internet. A to Vam nechcem hovorit, co vsetko treba, aby som ziskal pristup do databazy australskej policie. Uz som tu styri mesiace a stale to nie je doriesene.

Abeceda

Jedna zaujimava prihoda sa mi stala minuly tyzden. Popri testovani RecruitASP (noveho programu na Recruitment- nabor zamestnancov), co je moja hlavna uloha, dostavam mensie ulohy ako vypomoc payroll odeeleniu (administrativne a financne oddelenie pre zamestnancov). Jedna z uloh, ktore som dostal, bolo spracovavanie doslych navratiek od zamestnancov tykajucich sa dochodkoveho poistenia. Totizto vlada novelizovala zakon o dochodkovom poisteni a niektori zamestnanci si mozu znizit dan o urcite percenta a ta cast dane im ide na ich dochodkovy ucet. Mojou ulohou bolo zapisat osobne danove cislo z kazdej navratky do Aurion programu a urobit zoznam ludi v novom excelovskom dokumente. Papierove navratky som potom musel zoradit podla abecedy a zalozit do specialnej zlozky. Ono to nie je nic zlozite. Co som vsak necakal, volal jeden zo zamestnancov mojmu kolegovi, ze si potrebuje overit, ci bola jeho navratka spracovana, a tak kolega vyhladaval v zlozke (mnou zoradenej) jeho meno a nevedel ho najst. Ten zamestnanec sa volal McBryan. Tak sa ma opytal, ze akoto, ze to tam nie je. A ja mu vravim z to tam je, pozrel som a vytiahol som spravnu navratku. A on sa pousmial a vysvetlil mi, ze v australskej abecede je spojenie Mc pred pismenom M. Teda to ide ... K,L,Mc,M,N,O.... troska ma to zaskocilo, lebo ja som to daval ako Ma, Mb, Mc, Md. Este stastie ze som si spravne tipol ze v anglictine nemaju Ch a daval som to pod C. Tak ci tak, mali kolegovia zo mna srandu "v dobrom zmysle", ze ani neviem zoradit mena podla abecedy. Uz je to ale za nami a nastastie to zobrali ako kulturny rozdiel :-) Aspon uz viem, ze nie je vsade rovnaka ani abeceda.

Birthday Party

2007-05-15T09:38:00.000+01:00

Ako uz teda vacsina z Vas vie, v piatok 11.maja pred 24 rokmi som sa narodil. A kedze narodeniny sa oslavuju aj v Australii, tak som sa narodeninovej oslave nemohol vyhnut ani tento rok. Niezeby som sa jej vyhnut chcel, ale predsalen oslavovat narodeniny s ludmi, ktorych poznate 3 mesiace alebo menej je predsalen o niecom inom ako oslava s rodinou a najlepsimi kamaratmi.

Tohto roku vysiel 11. maj na piatok a kedze piatok je na oslavu uplne idealny den, rozhodol som sa oslavu urobit prave piatok 11. maja. Narodeniny v Australii sa oslavuju vylucne doma (vobec nie v podnikoch, alebo niekde mimo, taky cermel nehrozi) a tak som pozval zopar ludi co tu poznam ku mne domov. Kedze je tu alkohol velmi drahy, nefunguje tu system pozvania a platenia, na oslavu si vacsinou kazdy donesie svoje pitie. Oslavenec akurat tak kupi nejake chipsy, arasidy alebo podobne chrumky, ktore sa tu daju kupit v obrovskych baleniach (asi 10nasobok velkosti slovenskych chipsov) a ktore su cenovo prijatelne. Ja osobne som ale chcel australcanom ukazat slovensku pohostinnost a tak som pre vsetkych kupil 1 karton piva Velkopopovicky Kozel. Kedze si ale kazdy doniesol svoje vlastne pitie, tak si len niektori zobrali po jednom pive na ochutnanie, takze som vypil v podstate pol kartona sam. A to som si az teraz plne uvedomil, co za skvele pivo doma mame.

Oslava sa nakoniec konala v malej zahradke pred domom. Nebola to ziadna extra velka akcia, prislo okolo 20 ludi. Pre mna potesujuce bolo, ze som dostal niekolko darcekov. Najviac ma potesil (pre australcanov velky, pre nas normalny) pivovy pohar, ktory sa stihol na druhy den uz aj rozbit, ale kedze sa mi velmi paci, asi si ho kupim. Dalej som dostal AC/DC tricko (AC/DC jednoznacne najznamejsia australska rockova kapela), pas na gitaru znacky Fender, a niekolko drobnosti typu hracie karty a pod. Stazisti sa poskladali na tortu, takze som mal aj tu moznost, aby som sfukol sviecky. Celu oslavu sme skoncili okolo tretej rano, asi polovica ludi prespala u nas na dome. Celkom som sa zabavil a ludia sa zabavili tiez, takze som rad, ze oslava dopadla dobre, i ked s oslavou na cermeli sa to neda porovnat. Po party som bol asi prvykrat vyslovene homesick (domovchybajuci), ale uz je to dobre.

V sobotu bola u nas na dome ovela vacsia party, Sean (brat spolubyvajuceho Ryana) oslavoval 18-te narodeniny, a to je v Australii velka udalost. 18-ka sa oslavuje od poobedia na dome a o polnoci, ked dotycny dovrsi 18 rokov, idu vsetci do nejakeho podniku, kde si objednaju dalsie alkoholicke napoje (kedze v Australii sa moze pit od 18-tich). Vzdy tomu tak nebolo, zmenilo sa to len prednedavnom, asi 15 rokov dozadu to bolo ako v USA a pit sa mohlo az od 21 rokov. Preto sa v Australii oslavuju viac ako normalne aj 21. narodeniny. Pre mna je to zvlastne, lebo to nie je ziaden vyrazny zivotny prelom , ani tym dana osoba nic neziska, ziadne extra prava, ale australcania to beru ako historicky fakt, a oslava je vnimana ako spomienka na "stare casy".

Na zaver sa chcem este podakovat vsetkym, ktori mi za blahozelali k narodeninam, najma sms-ky a telefonaty zo slovenska, ktore asi neboli najlacnejsie. Potesilo ma,ze na mna myslelo tolko ludi. DAKUJEM!!!

Specialne podakovanie tymto patri Vafke a mojmu najoblubenejsiemu darceku, doma urobenemu videu. Dakujem, dakujem, dakujem.

Nejake fotky zo svojej narodeninovej oslavy najdete tu

Svadobny osial

2007-05-07T13:54:00.000+01:00

Neviem preco, ale tento rok zatial sa akosi roztrhlo svadobne vrece mojich znamych a kamaratov. Asi uz sme v takom veku, ze sa take veci deju normalne, ale stale sa mi to zda zvlastne, ked uz niektori moji priatelia a kamarati nie su slobodni. Zbytocne polemizovat, chcel by som teda touto cestou (ked uz sa nemozem svadieb zucastnit) poblahozelat a zazelat vsetko naj najma:

Rastovi a Katke Klempovcom
Jaji Majerovej a Mirkovi
Beate Dvorskej a Charlimu (Sri Lanka)
Piti a Viktorovi
Dasi Alexyovej a Petrovi
Rodrigovi a Zuzke

Dakujem za fotky tym, ktori uz svadbu mali a zelam stastnu a vydarenu svadbu tym, ktori sa na nu este len chystaju. Ak je nejaka svadba o ktorej neviem, dajte mi vediet.

Moje tipy na vztahy schylujuce sa k svadbe:

Zuzka Cibulka a Maros
Petkan a Jaano
Pitu a Stanka
Morka a Fabian
Danci a Zuzka

Labour Day

2007-05-07T13:35:00.000+01:00

Tento pondelok som opat nesiel do prace. V Queenslande bol totiz sviatok Labour Day (den prace). Troska ma to prekvapilo, lebo som to nemal vyznacene v australskom kalendari, ktory som dostal a tak som sa o tom dozvedel az v piatok. Osobne som si vzdy myslel, ze den prace je komunistickym sviatkom, kedze je oslavou robotnikov a prace. Z tohto omylu ma vyviedla Vaf (Evka), ktora mi povedala, ze vraj to vzniklo v Australii. Tak som si zistil viac info a naozaj je tomu tak. Den prace vznikol ako oslava 8-hodinoveho pracovneho casu v roku 1856 v Melbourne, ked sa uskutocnil protest proti vykoristovaniu robotnikov. Vlada statu Viktoria nasledne vydala zakon, ktory delil 24-hodinovy den na tri casti 8 hodin praca, 8 hodin relax, 8 hodin spanok. V tej dobe to bola revolucna myslienka a tak sa coskoro pridali aj ine staty Australie a dnes sa to slavi uz takmer vsade na svete. Samotny den oslavy sa ale vsade lisi a dokonca sa lisi aj v samotnej Australii. V Zapadnej Australii, je to prvy marcovy pondelok, vo Viktorii a Tasmanii sa oslavuje druhy pondelok v marci, V Queenslande a Severnom Teritoriu je to prvy majovy pondelok a v Novom Juznom Walese a Juznej Australii je to prvy pondelok v oktobri.

Festivalovy vikend

2007-05-07T12:22:00.000+01:00

Prvy majovy vikend som mal v plane zucastnit sa dvoch festivalov. V sobotu som chcel ist na Mardi Grass do Nimbinu a v nedelu na Seafood festival v Paddingtone (jedna z casti Brisbane).

Nimbin Mardi Grass

Na Mardi Grass do Nimbinu sme sa v sobotu rano o pol desiatej vybrali ja, Piotr a Shaun. Pozicali sme si auto a okolo dvanastej sme dorazili na miesto. Zaparkovali sme na kraji cesty a po cca 5 minutach sme sa dostali do centra Nimbinu, kde sa festival konal. Festival bol zamerany na podporu marihuany a bol legalne schvaleny vladou Noveho Juzneho Walesu. Festival sa konal na niekolkych miestach v Nimbine (na radnici, v parku, na hlavnej ulici). Hlavna cast programu bola zamerana na prednasky o vplyve marihuany na ludsky organizmus, kde bol aj priestor pre ludi aby mohli diskutovat najma o liecivych a pozitivnych ucinkoch marihuany, o legalizacii (ako je to napr. v holandsku) a pod. Taktiez sa tam konali rozne sutaze, beh cez prekazky a rozne ine. Na viacerych miestach hrali rozne hudobne skupiny, najcastejsim stylom bolo reggae, dub a ska. Ale mne sa pacila aj jedna funk-rockova skupina. Vsade chodili organizatori a predavali nalepky a rozne ine suveniry, z ktorych vytazok sa mal venovat vyskumu liecivych ucinkov marihuany. Cely festival prebehol bez akychkolvek problemov, aj napriek malej ucasti policajtov nikto nikoho nenapadol, ziadna agresivita, bol som velmi milo prekvapeny. Na festival prislo podla mojho odhadu okolo 7-10.000 ludi a boli tam aj rodinky s detmi, partie kamaratov, ci len ludia sami osebe. Vsetci boli priatelski a prisli si tam najma oddychnut a zrelaxovat. My sme sa na festivale v Nimbine zdrzali az do siestej rana. Do Brisbane sme dorazili okolo osmej, vratili auto a isli si trochu pospat.

Seafood Festival

V nedelu som vstal uz okolo jednej poobede, kedze o tretej som sa mal stretnut s ostatnymi clenmi AIESEC, pretoze sme vsetci chceli ist na Seafood festival. Seafood festival vyzera ako taka global village, niekolko stankov s roznymi morskymi pochutkami, krevety, chobotnice, riasy, rozne druhy ryb, morske kraby atd. Na miesto sme dosli okolo tretej a na moje velke prekvapenie tam bolo strasne vela ludi, pocitat by sa dalo v desattisicoch. Bolo potrebne si kupit listky, a tak sme sa postavili do radu. Ked sme sa po asi hodine pohli o desat metrov, rozhodli sme sa to vzdat a radsej na ten festival neist teraz, ale zajst radsej niekedy na veceru do seafood restauracie. Este sme sa zastavili na nejake pivko v blizkom podniku a potom som sa uz ponahlal domov aby som stihal hokej nasich s bielorusmi. Skoda, ze ten seafood festival nevysiel, ale urcite si nenecham ujst navrhnutu nahradu a potom urcite napisem ovela viac o morskom jedle.

Zopar malo fotiek co som urobil najdete tu

MS v hokeji

2007-05-07T05:28:00.000+01:00

Vsetci na slovensku sa nachadzajuci citatelia mojho blogu(resp. inych hokejovych krajinach) urcite ziju majstrovstvami sveta v hokeji. Ja osobne sa tiez radim medzi fanusikov tohto sportu a tak som si nechcel nechat ujst minimalne zapasy slovenska na tohtorocnom sampionate v Moskve. Samozrejme, ze v Australii vedia o ladovom hokeji asi tolko, ako slovaci o krikete, a teda z komercneho (sice aj logickeho hladiska) ziadna australska TV stanica hokej nevysiela. A kedze satelitne stanice v ramci kablovej siete Foxtel su vacsinou americke (alebo azijske), tak som dufal, ze bude moznost sledovat to na nejakom americkom kanali. Skusil som najst programy vsetkych americkych v australii dostupnych kanalov. Ziaden z nich ale nedaval majstrovstva, iba zapasy NHL.

Ostala mi teda uz iba moznost sledovat zapasy online nazivo. Ako potesujuca bola sprava, ze STV2 bude zapasy z MS vysielat nazivo cez internet. Potesil som sa a kedze zapas s Norskom som nepozeral kvoli vyletu na Stradbroke Island, zapas s Nemeckom som si nechcel nechat ujst. V spravny cas 14:15 (v Australii o 22:15) som zadal internetovu adresu a precital si "uzasnu" spravu, ktora sa mi objavila:

Podľa zmluvných podmienok s IIHF sú priame prenosy z MS v hokeji 2007 prístupné len pre užívateľov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky.

Rozhodne som sa nechcel vzdat, a tak som navstivil stranku IIHF, kde som zisil niekolko moznosti ako to sledovat. Samozrejme za poplatok (za 20 americkych dolarov som mohol mat pristup ku vsetkym zapasom slovenska). A kedze slovaciskovi sa platit nechce, navstivil som niekolko forumov a diskusii na internete a vyskusal niekolko odkazov, kde sa zapasy daju sledovat. Vacsinou bol vysledok rovnaky.

Data cannot be retrieved. Please check if the link provided is correct.

A tak som nevidel ani zapas s nemcami, ani s kanadou, jediny funkcny link mam na radio slovensko a teda je to zatial jediny zdroj ako mozem nazivo aspon pocuvat MS. Po dlhsom case som zistil, ze dalsou z moznosti je program SopCast, ktory vysiela online okolo 32.000 programov z celeho sveta. Zatial sa mi cez to podarilo vidiet uryvok zo zapasu finov so svajciarmi a posledne rusov s talianmi. Teda zatial ziadna online TV prenos slovenskeho muzstva nedavala a teda pred stvrtfinale som nevidel ani jeden zapas slovenska :-(

Momentalne mi uz ciastocne funguje sledovanie STV cez internet, ale je to biedne. Desat sekund mi to ide, dalsich desat sekund natahuje stranku a potom sa spojenie prerusi. A tak mam momentalne moznost zazit to, co nasi dedovia, ked pocuvali zapasy v radiu za cias, ked este neboli televizory, resp. ked sa nedali pozerat zapasy v TV.

Najvacsiu srandu zo mna maju moji australski spolubyvajuci, ktori sa na mne smeju, ked pri pocitaci nadavam a snazim sa nastavit nejaky obrazovy prenos, ked to seka a stale znovu musim obnovovat spojenie. Hlavne nevedia pochopit ako sa s tym mozem tolko piplat, ked to ide aj tak neskoro v noci (zapasy co zacinaju 18:15 su v australii o 2:15 rano). Pripomina mi to casy, ked som ako maly chlapec vstaval skoro rano, aby som mohol nazivo sledovat finale NHL.

Nic no neostava mi uz momentalne asi nic ine ako pocuvat radio, snazit sa ziskat aspon sekany obraz a drzat slovensku palce. Verim, ze si tohto roku na medialu siahneme (ked uz sme porazili tych cechov).

Notebook

2007-05-04T06:07:00.000+01:00

Po styroch mesiacoch pobytu tu v Australii som si konecne nasporil dost penazi na to, aby som si mohol kupit vlastny notebook. Asi to bolo sposobene aj tym, ze som neminal posledny mesiac (teda od velkej noci) vela penazi na cestovanie a bol som viac-menej v Brisbane, resp. blizkom okoli. Samotny notebook som sa po mensom prieskume australskeho PC trhu rozhodol objednat online v spolocnosti DELL. Objednavka prebehla bez problemov, po malej navsteve banky a rozsireni limitu na prevod som rychlo vyriesil aj financny problem a do 3 pracovnych dni od zaplatenia mi notebook dorucili priamo domov a tak som sa od stvrtka mohol tesit zo sebou darovaneho predcasneho darceka k mojim buducotyzdnovym narodeninam.

specifikacia

Dell Inspiron 1501

Processor
AMD Turion™ 64 X2 Dual-Core Mobile technology TL-50 (1.6GHz/512KB L2 Cache)

Operating system
Genuine Windows Vista™ Home Premium

Memory
1024MB (2x512) DDR2 SDRAM at 533MHz Shared with Graphics

Harddrive
120GB 5400RPM SATA Hard Drive

Monitor
15.4" Wide Screen XGA TFT Display (1280x800 res.)

Graphic Card
ATI Radeon® Xpress 1150 256MB HyperMemory™

Optical Device
8X Max DVD+/-RW Combo Drive with Dual Layer Write Capabilities (Burn/play DVDs and CDs)

Anti-Virus
McAfee® Security Center™ - 15 Months OEM

Price
1 069 AUD = 21 876 SKK (1 AUD = 20,464 SKK ; kurz NBS maj 2007)

Stradbroke Island

2007-04-30T06:00:00.000+01:00

Tento vikend bola naplanovana rozlucka s Helviom z Brazilie, ktory tuto sobotu odlieta z Australie do Madarska (za priatelkou). A kedze sa Helvio rozhodol ako svoju rozlucku absolvovat vylet na Stradbroke Island, vsetci sme sa pridali.

Stradbroke Island je najblizsi ostrov k Brisbane. Je to menej turisticky navstevovane miesto, lebo len malo ludi o nom vie. A tak mi to miesto pripadalo vyslovene ako raj na zemi. Ticho, nadherne plaze, lesy, dive zvery, zopar domov, na celom ostrove su len tri strediska. V kazdom sa nachadza zopar hotelov, jeden obchod, dve podniky, nejaka ta pozicovna surfov, bodyboardov a to je vsetko. Nenachadza sa tam dokonca ani policia, ani hasici, ani ziadna zdravotna sluzba, takze ak by sa nahodou nieco stalo, chvilu to potrva, kym pomoc dorazi z Brisbane. Taktiez tam nebol ziaden signal, len zopar telefonnych budiek, clovek mal pocit akokeby bol v zabudnutom svete. Na ostrov sa da dostat len trajektom. Uvazuje sa ale aj o moznosti postavit most (ostrov je priblizne 6km vzdialeny od pevniny).

Samotny ostrov bol po burke v roku 1896 rozdeleny na severny a juzny ostrov. Severny je 38km dlhy a 11 km siroky a Juzny je 22km dlhy a 2 km siroky. Ostrov celkovo bol taktiez sucastou pevniny, ale postupom casu bola cast pevniny zaplavena a tak vznikol ostrov. Este aj dnes, ked sa plavite z Brisbane na ostrov vidno v oceane vrcholky stromov zaplaveneho uzemia.

Na Stradbroke Island sme sa vydali v piatok o piatej po praci, vlakom sme sa dopravili do casti Cleveland, kde sme sa po jednej zastavke busom medzi zeleznicnou stanicou a pristavom nalodili na jeden z trajektov. Ten nas po par minutach vysadil na ostrove. Tam sme si zobrali lokalny autobus, ktory nas zobral do strediska Point Lookout. Helvio tam objednal ubytovanie pre vsetkych v jeho oblubenom hoteli (na ostrove bol pocas jeho 14 mesacneho pobytu v Australii 6x) a po prichode to bolo aj vidno. Tabulka s privitanim, kluce od izieb, skratka vsetko bolo nachystane, domaci sa objavili az v sobotu, kde od nas vyzbierali peniaze za ubytko. K dispozicii sme mali takmer cely dom, okrem nas tam boli len dve turistky z britanie a kanadya jeden nemec. Po prichode sme si nakupili potrebne veci, urobili si spolocnu veceru a isli v noci na plaz sa zabavat. Bol to nadherny pocit, lezat na piesocnej plazi, osvetlenej mesiacom, pozorovat hviezdy, pocuvat ocean, Helvio hral na gitare, vsetci sme spievali, skratka super vecer. V sobotu sme si urobili kratku turu na niektore vyhliadkove miesta a poobede sme isli na plaz. Vecer sme isli do jedneho z podnikov na zivy koncert a potom sme oslavovali Piotrove narodeniny. Nedelu sme celu stravili na plazi opalovanim a kupanim sa v mori (Mats mal aj svoj surf, takze bol aj surfovat).

Stradbroke Island patri medzi najkrajsie miesta, ktore som zatial v Australii navstivil a odporucam kazdemu, kto sa do Australie dostane, aby sa tam zasiel pozriet. Fotky z vyletu najdete tu

Boat Party

2007-04-30T05:46:00.000+01:00

V utorok 24-ho aprila som bol spolu so svojimi spolubyvajucimi a niekolkymi clenmi AIESEC pozvani na velku Boat Party. Boat Party je velka party na lodi, ktora sa plavi po rieke Brisbane. Tu organizovala organizacia NORSK - organizacia, ktora zdruzuje norksych studentov studujucich v Australii. Vstupne na party bolo 25 AUD, za ktore bol k dispozicii zadarmo hot-dog a pivo. Za polovicne ceny sa predavalo vino, tvrdy alkohol a nealko. Samotna party zacinala o siedmej vecer a koncila o desiatej vecer. Bolo to o to zaujimavejsie, ze pocet ludi na party sa pohyboval okolo 400, to znamena obrovske mnozstvo studentov a ich blizkych priatelov. Nehovoriac o nadhernej panorame nocneho Brisbane. Troska bolo pre mna sklamanim, ze na taky pocet ludi bolo iba 6 ludi za barom, co sposobilo tlacenice pred barom a dlhe cakanie na objednavku a kedze podavane pivo malo iba 2dl a dalo sa zobrat najviac 2 na osobu, za cele tri hodinky som mal iba 6 piv (2dl), co su dve velke jedno male v nasich podmienkach. A kedze vstupne bolo 25 AUD, spatne som to zhodnotil ako troska drahu zalezitost.

Nejake foto z party najdete tu

Australia majstrom sveta v krikete!!!

2007-04-30T05:39:00.000+01:00

Australia porazila v stredu Juhoafricku republiku a dostala sa tym do finale, kde ju cakala Sri Lanka. Na velku radost vsetkych Australcanov sa v sobotu vo finalovom dueli presadila aj cez svojho finaloveho supera a jednoznacne (bez jedinej prehry na turnaji) sa stala Majstrom sveta v krikete (uz tretikrat po sebe) a vedie tabulku vitazov vsetkych majstrov sveta od kedy sa majstrovstva sveta v krikete hraju.

AUS - SRL
281 : 215

Najlepsim hracom celeho turnaja sa stal Glenn McGrath (Australia).

ANZAC Day

2007-04-26T01:37:00.000+01:00

Tuto stredu som nemusel ist do prace, kedze 25. April je v Australii statnym sviatkom. Australcania oslavuju tzv. ANZAC Day. ANZAC (Australian and New Zealand Army Corps) je nazov pre spojene vojska Australie a Noveho Zelandu, ktore bojovali v prvej svetovej vojne na uzemi dnesneho Turecka. Vo vojne zahynulo 60.000 australcanov a 18.000 novozelandanov. ANZAC Day je teda v Australii oslavou a zaroven spomienkou na bojovnikov, ktori padli v 1.svetovej vojne. Pre vacsinu australcanov je to najvacsi sviatok v roku (dokonca vacsi ako Australia Day). Vela australcanov cestuje v tychto dnoch do Turecka, aby si uctili pamiatku priamo na mieste cinu. V australskych mestach byvaju pochody vojnovych veteranov, vselijake pute k ANZAC pomnikom a tradicne sportove zapasy. Medzi najvacsie podujatia patria Australia - Novy Zeland v krikete - zapas sa hra v Brisbane, rugby zapas medzi St George Illawarra Dragons a Sydney Roosters v Sydney, a zapas AFL - australsky futbal - medzi Collingwood Magpies a Essendon Bombers v Melbourne), Ja som konkretne sledoval televizny prenos AFL zapasu, na ktori prislo nieco vyse 90.000 divakov.

Historicke pozadie

Prva svetova vojna - ako sa ju ucime v skole my, bola najma medzi ustrednymi mocnostami (Nemecko, Rakusko-Uhorsko) a krajinami Dohody (Anglicko, Francuzsko a Rusko) - 1914 - 1918.

Zaciatkom roku 1915 poziadalo Rusko svojich spojencov o materialnu podporu (najma zbrani) na zastavenie vojsk ustrednych mocnosti. Problem ale bol v najdeni vhodneho kanala, prostrednictvom ktoreho by sa dali zbrane z Britanie a Francuzska dorucit a tak na podnet svojich generalov prisiel Winston Churchill s myslienkou vyuzit Bospor a Dardanely a obsadit Konstantinopol (dnesny Istanbul). Tam ale narazili na odpor vtedajsej Osmanskej rise, ktorej sa podarilo uzemie ubranit a teda tento strategicky krok nebol uspesny.

Rola Australie

Australia ziskala nezavislost od Britanie v roku 1904, t.j. len desat rokov pred zacatim prvej svetovej vojny. Stale vsak bola k Britanii velmi silne viazana aj tym, ze bola (a stale je) clenom Commonwealthu. A tak neodmietla britsku ziadost o pomoc a vyslala svoje vojska na polostrov Gallipoli (kde su uziny Bospor a Dardanely), aby obsadila strategicke miesta na vylodenie anglickych a francuzskych vojsk, ktore jej mali prist na pomoc. Samotne boje trvali od aprila do decembra 1915 a velka vacsina australcanov v tejto vojne zahynula. Turecko dodnes povazuje Australiu za krajinu, ktora vyvolala vojnu v tejto oblasti, pretoze australske vojska sa vylodili na uzemi dnesneho turecka ako prve (inak povedane australcania napadli osmansku risu). Osmanska risa sa ale pod vedenim Ataturka ubranila. Ten toto vitazstvo vyuzil a z rozpadajucej sa osmanskej rise zachranil co sa dalo a vytvoril par rokov po vojne dnesne Turecko. Australia dosla naspat s dlhym nosom, kedze uzemie sa nepodarilo vydobit a naviac zahynulo vela muzov.

Australska interpretacia - aj napriek obrovskej snahe sa nepodarilo na polostrove Gallipoli splnit ciel misie ale o sile australskej armady svedci fakt, ze vsetci bojovali srdcom i dusou za Australiu a nevahali v tazkych bojoch zomriet. Je preto potrebne uctit si ich pamiatku.

Inak je celkom zaujimave vidiet diskusiu medzi australcanmi a turkami o celej tejto udalosti - kazdy ma svoju pravdu :-) ale aj napriek tomu dnes vychadza Australia a Turecko dobre, medzi krajinami nie su ziadne (aspon ja o tom neviem) diplomaticke spory, a vzhladom na ANZAC Day su dokonca aj dohody o zvyhodnenych podmienkach pre australskych turistov cestujucich do Turecka aby si uctili pamiatku tych, co vo vojne zomreli.